8. schôdza

Vážený pán poslanec Hrušovský, ja vám chcem veľmi pekne poďakovať. Dnes je akýsi čudný deň, doobeda od deviatej do štvrtej sme tu počúvali o sterilizácii, o mrzačení ľudského tela ako o ceste k reprodukčnému zdraviu. Ja teda by som chcel povedať, že všetko cítim a vidím tak, ako to vidíte vy.
Tu ide len o jednu vec, o to, aby sa degradovalo manželstvo, ktoré je a vždy bude prirodzené a vždy bolo len ako zväzok muža a ženy. Len muž a žena môžu vytvoriť rodinu a môžu zachovať fungovanie ľudského rodu.
Aj keby všetky krajiny Európy aj sveta povýšili partnerstvo na úroveň manželstva, to neznamená, že to je správne.
Pán Hrušovský, rovnako ako vy, tak aj ja budem podporovať, ctiť, chrániť a uctievať manželstvo len ako zväzok muža a ženy, lebo len tak je to v súlade s prirodzenosťou, rozumom a Božím zákonom. Ďakujem vám. (Potlesk.)

Budem sa snažiť celý dnešný deň viesť úplne vo vecnej rovine.
Pán kolega Hrušovský, hovorili ste o miere tolerancie alebo netolerancie a použili ste aj termín humánne cítenie.
Čo sa týka podpory rodiny, tak ja s tým na 100 % súhlasím. Ja si myslím, že vám ušla jedna základná vec v našom návrhu. A tou je to, že toto sa absolútne nevylučuje s podporou rodiny. Ja hovorím, že žije medzi nami menšina, ktorej doposiaľ neboli priznané rovnaké práva ako väčšine. Tá menšina, bohužiaľ, nemá na výber, či v normálnom heterosexuálnom partnerstve žiť bude alebo nie. V takom vzťahu jednoducho žiť nemôže a nebude plniť ani tú funkciu ako plodenie detí a podobne. Takže ja iba chcem povedať, neodoberajme právo tejto menšine na to, aby mohla v nejakom alternatívnom vzťahu fungovať a aby jej spoločnosť priznala také práva, ako svojej väčšine.
Takže mne fakt absolútne absentovali čisté argumenty v tom, čo ste hovorili. Bolo to ideologické a rozumiem, prečo toto hovoríte, ale myslím si, že je veľmi nefér a nekorektné odopierať niektoré zo základných práv menšine. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, Paľo, tiež som teda dúfal, že bude trochu viac nejakých argumentov a niečo, o čo by sa dalo teda oprieť, ale bola to len a len ideológia, na ktorú, samozrejme, máte plné právo. A je to úplne legitímne.
Ja by som tiež chcel povedať, že si myslím, že len žena a muž alebo teda muž a žena môžu vytvoriť rodinu, plne s týmto súhlasím. Otázka je, či kvôli tomuto faktu musíme diskriminovať homosexuálov, alebo otázka je, či je obava, že keď zavedieme registrované partnerstvá, či zrazu sa nejaká veľká časť obyvateľstva stane homosexuálnou, či zrazu oni prestanú mať vzťahy so ženami, lebo veď už je možné nejaké registrované partnerstvo, máme tu v parlamente kolegov, ktorí by mladších kolegov po zadku radi cápali a podobne.
No, Paľo, povedal si, že my sa pokúšame zmeniť tvár tejto krajiny na liberálnu formu života. Áno, je to tak. My sme strana, ktorej najvyššia hodnota je sloboda jednotlivca. S tým je spojená tolerancia, tolerancia voči iným, iným formám, iným ľuďom, voči odlišným vzťahom.
A pokiaľ to teda nikoho nič nestojí, pokiaľ tým neohrozíme napríklad rodinu, tak toto je možnože tá podstatná otázka: Registrované partnerstvá ohrozia rodinu? O tom by sme možnože mohli diskutovať a potom mohli by sme sa snažiť zistiť, či napríklad v iných krajinách, kde už registrované partnerstvá roky existujú, k takémuto ohrozeniu došlo.
Takisto teda si nás obvinil, že my chceme pre nich rovnaké práva a povinnosti, ako sú vo vzťahu muža a ženy. No, áno, myslíme si, že mali by mať rovnaké práva a povinnosti, ale to neznamená, že budeme podporovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som hneď na úvod môjho vystúpenia povedal, že sa budem snažiť byť neideologický, nestranícky, ale vo vecnej rovine zaujať postoj. A myslím, že som aj vo svojom vystúpení takto urobil a upozornil som na to, že sa nebudem v normatívnej podobe zaoberať návrhmi, ktoré ste uviedli, preto, lebo celý tento návrh považujem za hlúpy.
Pán poslanec a pán poslanec Droba, vy sa tu snažíte predstierať, že týmto návrhom zákona chcete riešiť niektorú kategóriu diskriminovaných ľudí preto, lebo je to menšina rovnakého pohlavia. Veď to je hlúposť. Povedzte to otvorene, že je to hlúposť a že vy to len predstierate a zneužívate túto skupinu ľudí na to, aby ste tu zaviedli alternatívne ten inštitút preto, lebo vy považujete zväzok dvoch chlapov a dvoch žien za rodinný stav bez ohľadu na to, či to homosexuáli sú alebo nie. Vy umožňujete dvom normálnym zdravým chlapom, aby na základe tohto zákona uzavreli rodinný zväzok rovnajúci sa manželstvu. Je to tak alebo nie je to tak? (Hlas z pléna.) Je to tak. Pán kolega, je to tak. A povedzte pravdu, že vy neriešite problém tých, ktorí vyvesili ten transparent, vy sa len zakrývate nimi. A toto je to falošné, čo som nečakal od vás, od navrhovateľov. Boli tu poctivejší poslanci, ktorí sa nebáli pred desiatimi rokmi navrhnúť do tohto parlamentu návrh zákona o registrovaných partnerstvách homosexuálov. Prečo ste to vy takýmto spôsobom nenavrhli? Prečo sa nepokúšate povedať pravdu a takýmto spôsobom...? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pokračujeme v rozprave. (Hlasy v sále.) Páni poslanci prosím o pokoj v sále.
Ďalším prihláseným za kluby je pán Branislav Škripek. Týmto mu udeľujem slovo. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia aj vážení predkladatelia, dnes sme si už naozaj vypočuli širokú debatu. A myslím, že stále bude zaujímavá aj teraz. A máme teda pred sebou návrh zákona o registrovaných partnerstvách u osôb rovnakého pohlavia.
Ja myslím, že v podstate zápasíme o to, ako sa na celú túto vec chceme pozerať, z čoho vychádzame, čo považujeme za základné hodnoty. A ja teraz prinášam názor z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. A som tá nezávislá osobnosť. Prinášam názor, ktorý môžeme mať rôzny v našom klube. A minimálne tu zaznejú aspoň dva názory z nášho klubu, ktoré môžu byť rozdielne, môžu dokonca na túto istú vec nazerať iným spôsobom. Ale ja najviac oceňujem to, že to môžem urobiť, že nemusím proste vystupovať nejako ideologicky. V našom klube je to takto povedané, že tak to musí byť. Ja môžem teraz hovoriť to, čo chcem priniesť, na čo sa pozerám ako poslanec Národnej rady a ako človek zvolený svojimi voličmi a ako človek, ktorý vyjadrí názory, myslím si, obrovského množstva ľudí na Slovensku, stoviek tisícov ľudí, ktorí sa na to pozerajú práve tak, ako to budem snáď čo najpresnejšie hovoriť, ale nie do totálnych detailov, pretože to sa v tejto chvíli nedá. Takže prinášam jeden z názorov nášho klubu alebo zastupujem časť názorov v našom klube a zaznejú tu aj iné hlasy, ktoré zase povedia o pohľade na celý tento problém alebo na nastolený zákon iným spôsobom.
Takže otázka homosexuálnych vzťahov je, samozrejme, veľmi citlivá a určite veľmi komplikovaná a hodná toho, aby sme ju dobre zvážili. Takže dúfam, pán kolega Poliačik a predkladatelia, že neberiete to nejako totálne jednoducho. Jednoducho už ste sa pred chvíľou vyjadrili, že dúfate, že aj poslanci KDH to podporia. No ale tak to by musela prebehnúť naozaj veľmi, veľmi hĺbková debata, aby sme objavili, na čom stojíme, ako sa na veci pozeráme a či sa teda vieme na niečom zhodnúť. A ja si nemyslím, že toto je priestor, kde to už môže vyjsť, že tuná bude tá debata tak hĺbková, tak dôkladná a tak dobre rozobratá, že to tu proste schválime alebo len neschválime. Ja myslím, že tá by musela prebehnúť ešte na inej úrovni. Takže ide o model partnerstva, ale poťažne ide o model manželstva. Kolega hovorí, že nie je nutný, ale tak teraz o tom nediskutujeme. Ja som si preštudoval celý ten návrh úplne podrobne od slova do slova. Tvrdím, že je kópiou zákona o manželstve, že je proste len poťažne takto potiahnutý. A sú pozmenené termíny, ako je manžel, manželka a partneri a podobne. Musím však povedať, že naša spoločnosť reálne nejakým spôsobom stráca úctu voči modelu manželstva, ktorý explicitne vychádza z biblického poňatia. A zbytočne pani kolegyňa Nicholsonová tuná to nejakým spôsobom napádala a poukazovala na to. Menovala mňa a ešte pár kolegov, že sme nejaký justičný či aký, to povedala súd. Aký to povedala súd? (Reakcia z pléna.) Inkvizičný súd. Ó, priatelia, to sme veľmi ďaleko od toho. My tu demokraticky diskutujeme o názoroch.
Ale predovšetkým treba povedať, že model manželstva, ktorý dnes máme, je naozaj biblický, pretože Boh stvoril muža a ženu, kolega hovorí, údajne. Tak teda on má problém s tým, aby tomu veril, aby sa na to spoľahol. Ja s tým vôbec žiaden problém nemám. Ja tomu tak dobre rozumiem, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu a povedal im, že sa majú plodiť a množiť, a poslal ich, aby naplnili túto zem. A má to byť celoživotný zväzok, nielen nejaká dohoda na základe toho, že chce, aby sme trošku niečo pocítili alebo že pociťujeme zo svojho vnútra, že to tak vychádza. Nie je to len tak, ide tu o zmluvný zväzok, nielen o dohodu medzi jedným mužom a jednou ženou, až pokým nás smrť nerozdelí. To, že strácame túto úctu v našej krajine, je faktom. A vidieť je to predovšetkým na tom, akou mierou stúpa rozvodovosť, akým spôsobom je rozbíjaná rodina, že sa to reálne deje. To proste vidíme, že pre nás nie je problém nejakým spôsobom akceptovať cudzoložstvo alebo voľné vzťahy, alebo čokoľvek podobné. Jednoducho je to tu, rozmýšľame takýmto spôsobom a sexualizujeme spoločnosť, zahŕňame, zaplavujeme ju pornografiou, jednoducho toto všetko sa týka sexualizácie a toto všetko zhadzuje úctu voči tomu, čo nerozlučný zväzok naplnený úctou, vzájomnou dôverou a podporou dvoch ľudí opačného pohlavia prináša. Takže my sa na to nemôžeme pozerať len na základe toho, že k sebe niečo cítime, ale jednoducho aj preto, že tu existuje nejaký prirodzený morálny zákon. A toto máme zapísané v srdciach. V hĺbke každého človeka je prirodzený morálny zákon. A to, že je to vyjadrené aj v biblickom spise, je pravda. Ale ja teraz vychádzam z toho, že my tomu, priatelia, dobre rozumieme, že my to máme v sebe vpísané. A tento prirodzený morálny zákon hovorí niekoľko veľmi základných vecí. Okrem toho, že je prirodzené pre muža a ženu, aby spolu žili a milovali sa a plodili deti, tak je založený na tomto, na tom prirodzenom morálnom zákone celý civilný systém, ktorý trestá vraždu, ktorý trestá krádeže, trestá podvody, trestá prestúpenia zákona v mnohých oblastiach. Priatelia, ako je to vôbec možné, kde sme to zobrali, odkiaľ to my vôbec vieme, kde sa to vzalo? Áno, to je vpísané v nás. A keď to dotiahnem ďalej, tam, kde to tak pani Nicholsonovú strašne, strašne iritovalo, tak je to v zjavenom Božom poriadku. Ale ten teraz odstrihnem, pretože to tak tu by som nemal povedať vari, ja si myslím, že to môžem povedať, lebo som slobodne mysliaci človek v slobodnej krajine, ktorý môže byť slobodne veriaci človek, ja môžem povedať, že je to v tom zjavenom zákone. Ale preto, aby to bolo ďaleko platnejšie, poviem, že je to v tom prirodzenom zákone, v srdciach ľudí. Priatelia, nikto z nás by nemohol povedať, že kradnúť sa má, zabíjať sa má, vraždiť ľudí sa má. Áno, zabíjať zvieratá, to sa má, lebo však z tých sa musíme nakŕmiť. Ale vraždiť ľudí nemôžeme, kradnúť nemôžme. Nemôžeme robiť rôzne iné spoločenské prestúpenia. Priatelia, ako je možné, že odtiaľto vyjmeme jeden iný prirodzený zákon, ktorý v sebe máme, a vychádza z tak zázračnej jednoduchej a základnej prirodzenosti, že existujú dve rôzne pohlavia?
Ja teraz budem pokračovať v tom, že hovorím tu k plénu. Takže ak musíme nasledovať prirodzený poriadok vecí v takýchto morálnych otázkach, ako môžeme vynechávať otázku manželstva ako vzťahu muža a ženy, dvoch ľudí opačného pohlavia? No a viete, kde sa to berie? A teraz odpoviem pánovi kolegovi, ktorého otázku vy ste nepočuli, že kde sa to tam berie. Takže, pán kolega, naša spoločnosť, a teraz je podstata problému alebo podstata otázky, má tendenciu vytvárať si morálne úsudky založené nie na absolútnej pravde, kolegovia, priatelia, spoluobčania, ale na veľmi premenlivých a nestálych populárnych názoroch. Nosí sa to, čo sa nám hodí. Za posledných 20 rokov sa udialo alebo v tejto dobe sa deje niečo, čo sa nám novým spôsobom hodí. A zdá sa nám, že toto teraz bude dobré. Takže toto definoval aj jeden významný politický predstaviteľ zo zahraničia, ktorý povedal, že sa mu tak vidí, že on pozná veľa ľudí rovnakého pohlavia, ktorí to takto cítia, vnímajú, a preto si myslí, že je dobré, aby mali partnerstvá alebo manželstvá, už neviem presne, čo povedal. Ale s týmto sa nedá súhlasiť. A mnoho ľudí na Slovensku s týmto nemôže súhlasiť na základe toho, že nepostavíme, nebudeme stavať naše rozhodnutia a novú legislatívu na základe absolútnych právd, ale na základe premenlivých predstáv a populárnych názorov, že teraz sa to nosí alebo teraz to takto chceme. Takže nemôžeme prijať nejaké pocity a nálady v našej kultúre a nejako to uprednostňovať v našich srdciach alebo v našich mysliach a sformulovať podľa toho morálne postoje a na základe takých morálnych postojov vytvoriť nové legislatívne pravidlá, novú legislatívu. Jednoducho to by sme za 20 rokov, za 40 rokov vytvorili ďalšie úplne nové veci. Koniec koncov nepôjde to ani za 20 rokov, ani za 40 ďaleko, lebo ak budem citovať následky takýchto rozhodnutí zo zahraničia, chcem tým povedať dôležitú vec.
Pozrime sa, ako tieto experimenty v zahraničí pokračujú, kam to vedie, čo zatiaľ z toho máme. A veľmi príjemné veci to nie sú. Každopádne v žiadnom prípade nemôžeme, a nie je to namieste ani v našej spoločnosti, voči ľuďom, a ja už ani nechcem používať tento výraz, homosexualita, preto, lebo mňa už toto nebaví, že my stále v spoločnosti hovoríme o sexe, hovorme o inak cítiacich ľuďoch, by som navrhol, alebo hovorme o inak vnímajúcich ľuďoch, alebo niečo také, mať predsudky, a toto zdôrazňujem, ani spoločenské, ani náboženské, a tie sú problematické. Áno, my to nemáme mať voči týmto ľuďom, toto je chyba, ak v spoločnosti o nich kolujú vtipy, vysmievame sa im. A ja som takých vtipov počul veľa. A, prepáčte, aj tu v snemovni som počul všelijaké hanlivé výrazy. A, pán Poliačik, ja vám zazlievam, že ste tu rozprávali rozprávočku o teplom Jankovi a studenej električke, to bolo dehonestujúce podľa mňa. Ja by som si to nedovolil. To, že oni ho ocenili, tak mňa to ešte aj mrzí, že majú ešte aj také nízke sebahodnotenie, že to takto ocenili. Veľmi ma to mrzí, pretože neviem, ako by sa mohlo páčiť hociktorému homosexuálovi, aby ho niekto nazýval teplým. Ja neviem, ako sa mu to môže páčiť. Mne to pripadá čudné. A nebudem týmto pokračovať. Proste si myslím, že týchto ľudí nie je potrebné spoločensky akokoľvek dehonestovať, naopak. Ja si myslím, že veľmi zle robí celej tejto komunite inak cítiacich ľudí tá ukričaná skupina, ktorá prišla koniec koncov kričať aj do parlamentu už pri prvom našom diškurze takom konfrontačnom. Ja si myslím, že to bola úplná chyba. A ja si myslím, že mnoho ľudí na Slovensku sa nechce priznať ku tejto skupine práve preto, že z toho robí také obrovské divadlo, a že to vôbec nie je potrebné, pretože inak cítiaci ľudia predsa nemôžu chcieť si zákonom presadiť úctu. Tá predsa musí vychádzať voči nim zo sŕdc ľudí a z obľúbenosti týchto ľudí, preto ja nemôžem súhlasiť s tým, že my máme teraz zákonom povýšiť túto skupinu, ktorá sa hlási k menšine, ktorá hovorí, že je menšina, a my máme im zaručiť, že oni budú teda spoločnosťou odteraz prijímaní. Prepáčte, to ako sa teda podarí? Predstavme si, že spravíme nejaký taký zákon a na základe toho zákona potom začneme perzekvovať a prenasledovať všetkých, ktorí hovoria na nich vtipy. Viete, vtipy nevymiznú. Nevymiznú ani urážky, ani to, že nejakí ultranacionalisti so špeciálnym strihom vlasov ich niekde zmlátia bejzbalovými pálkami, pretože ich proste nemajú radi. Toto nevymizne. Ale zmení sa to vtedy, keď oni nevyvolajú toľko nepríjemných pohľadov na svoju vlastnú komunitu. Ja som počul o viacerých inak cítiacich ľuďoch, ktorí povedali, že sa hanbia za túto ukričanú skupinu, ktorá koniec koncov si teraz sem dovolila prísť a propagovať svoj symbol náboženský. Áno, to je nové náboženstvo. A keby tu bol propagovaný iný náboženský symbol, tak kto by tak kričal? Ale ja si myslím, že to by bolo namieste, aby to predsedajúci takisto povedal, že žiaden náboženský symbol nepatrí tam na balkón. Takže ja si myslím, že to bolo nekorektné, zase to vyvolá len hnev voči tejto skupine. Takže dávam vám päťku z P. R., to ste urobili zle. Priatelia, takže je dôležité hovoriť o homosexualite, o homosexuáloch, ale s vnútorným aj súcitom alebo, povedal by som to, úctou, lepšie povedané, a s presvedčením o tom, čo je správne, hľadať toto.
Je dôležité, aby sme mali jasné v tom, že na modeli manželstva, ktorý tu máme, je založená stabilita štátu, v ktorom žijeme, že potrebujeme dobre porozumieť tomuto vzťahu medzi civilným chápaním manželstva, politickým chápaním manželstva a prirodzenou morálkou, ktorú v sebe nosíme, a na základe toho porozumieť, ako to vlastne máme postavené. Takže nemôže to byť skratkovité.
A zároveň chcem povedať, že táto skupina, a len táto malá ukričaná časť homosexuálnej loby, ktorá sa strašne zviditeľňuje na verejnosti, a množstvo ľudí sa k nej radšej preto nehlási, vyvoláva niečo, čím chce kriminalizovať spoločnosť. Prvý raz sa to prejavilo vtedy, aj tuto kolega poslanec Kuffa to povedal, že on si myslí, že títo ľudia potrebujú pomoc a liečenie. A ten vreskot, čo bol spustený na verejnosti, a kričanie, a mám to tu citované, tuto je pán kolega Poliačik pekne odfotený, a tu je to napísané, tak to bolo publikované, SaS, hneď vám to nalistujem, za kritiku homosexuálneho správania do väzenia navrhuje SaS... (Reakcia z pléna.) No dobre. Poznám takéto odpovede. Môžete si to pozrieť. Takže kriminalizovanie názorov, priatelia, to je kriminalizovanie tejto spoločnosti. Jednoducho ak niekto vystupuje s tým, aby sme išli trestať názory, kolega Kuffa podľa mňa reagoval veľmi dobre, reagoval na to, čo povedali, pretože my sme sa s tou skupinou stretli, čo je len a len prejav ochoty diskutovať. A povedali sme im, aby sme sa išli rozprávať o názoroch. A prišli s nimi ich fanúšikovia, fandovskí novinári a redaktori. A hneď prvé na Kuffu vybehli so slovami: „Čo ste to povedali, ako ste si dovolili povedať, že takýmto ľuďom treba pomáhať.“ A on hovorí: „To je môj názor.“ A na to ho zasa napadli, že ako si dovolil takýto názor povedať. A on sa opýtal, či nemôže mať názor. No, kolega, čo nemôže mať názor v tejto spoločnosti? A kde sme to, prosím vás? A prečo by sme nemohli mať názory? A zároveň musím povedať, vy môžete mať predsa svoje názory, kolegovia, alebo inak cítiaci spoluobčania. Kto vám ich berie? Práve táto doba vám fandí. Práve táto doba vám to umožňuje. Pán poslanec Viskupič hovoril, aké dlhé obdobie boli perzekvovaní títo ľudia. No, áno, to sa v histórii tak stalo. Prvý zákon proti homosexualite bol publikovaný pred 4 000 rokmi, priatelia, v Mezopotámii, vo vysoko civilizovanej spoločnosti, nie v nejakej spoločnosti primitívov. Neberme starovek za nejaký chorý alebo zaostalý, to vôbec nie je pravda. Jediná vymoženosť súčasnej civilizácie je technický pokrok, nič viac, priatelia. Myslením boli ešte omnoho ďalej ako mnohokrát viaceré civilizácie. Takže kriminalizácia názorov, to je jeden z podstatných prvkov, ktoré táto skupina prináša. A ja vám dávam ďalšiu päťku z P. R. To je absolútna chyba. Vy chcete kriminalizovať spoločnosť za názory. Takže potom by ste museli dosahovať, aby sa zakázali náboženské spisy. Keď chcete kriminalizovať názory, tak potom musíte kriminalizovať takýto názor: „Ľudia zamenili pravdu Boha za klamstvo a uctievali a slúžili stvoreným veciam skôr než Stvoriteľovi, ktorému navždy patrí chvála. Kvôli tomu ich Boh vydal ich hanebným túžbam. Dokonca aj ich ženy zamenili prirodzené vzťahy za neprirodzené. Rovnakým spôsobom aj muži zavrhli prirodzené vzťahy so ženami a zapálili sa túžbou jeden voči druhému. Muži spáchali nemravné skutky voči druhým mužom, a tak sami dostali trest za svoju zvrátenosť,“ čím sa myslia následky v podobe rôznych pohlavných chorôb a iných ťažkostí, pretože toto nie jediná ťažkosť. Priatelia, takže aj toto by sme mali kriminalizovať. Toto je List Rimanom. Tak zrejme ste ho nečítali, kolega. To napísal apoštol Pavol. Takže je mi ľúto, ak ste to nečítali, lebo vy ste taký vzdelaný človek. Takže treba zakázať tento biblický spis, potom védy, potom Korán a potom ešte rôzne iné náboženské spisy alebo tie mezopotámske napríklad, to musíme stiahnuť z obehu, pretože takéto názory sa hovoriť nesmú. Priatelia, mne je to čudné. Ak sa má vytvárať takýto vzťah medzi komunitou inak cítiacich ľudí a menšinou inak cítiacich ľudí a nami, ľuďmi, ktorí teda nie sme v tejto menšine a cítime to zasa inak, tak to je veľmi zlé, že vytvárame boje, napätie a hnev. Mne sa nezdá, že toto má byť cieľ. Bohužiaľ, zatiaľ čo táto skupina, ktorá sa angažuje vo verejnosti a je iba taká malá, pretože istá časť, neviem, aká veľká časť, homosexuálov sa k nim nehlási, tak, bohužiaľ, oni to takto prezentujú.
Ale ja teraz budem pokračovať tým dôležitým pohľadom na prirodzený zákon v nás, prirodzený zákon v nás, opakujem, nie náboženský. Takže čo tu hovoril apoštol Pavol ako filozof vtedajší a veľký filozof? Povedal, že koreňom takéhoto praktizovania je povýšenie seba samého, takže korunovanie môjho veľkého ja, lebo ja to takto cítim, ja to takto chcem, a znamená to, že sa uctievajú stvorené veci, teda moja sexuálna túžba, viac ako Ten, ktorý je Darcom absolútnych právd. A preto som tu položil tú otázku, kde sa berie v nás to vedomie o tom, že je správne trestať podvody, trestať vraždy, trestať krádeže, ako je možné, že takéto niečo vôbec vnímame. Takže nemôžeme korunovať svoje vlastné túžby ako najvyššieho vládcu bez ohľadu na to, čo v sebe vnímame. Takže kde sme to zobrali? Ak by bolo manželstvo alebo partnerstvo definované len ako súhlas medzi dvoma jednotlivcami, ktorý možno zrušiť alebo uskutočniť, tak ako si to tí dvaja želajú, bez zásahu štátu, tak sme vydaní napospas, na milosť a nemilosť množstvu ľudí, ktorých predstavy o tom, čo je stabilita, sa môžu meniť veľmi rýchlo, pretože v navrhovanom modeli partnerstva, ktorý ste navrhli, pán kolega Poliačik, tam je doslova napísané, a hovorím, som si ho celý prečítal od začiatku do konca, že partneri majú všetky práva ako manželia skoro, ale stačí, aby sa vzali u notára a rozišli u notára, a to len a len na základe svojej vlastnej predstavy alebo jednoducho dohody, alebo toho, že proste si to tak nejako povedia. Hej? Takže ak by štát s týmto súhlasil, ak by táto snemovňa lordov, ale nie sme snemovňa mužov lordov, lebo sú tu aj ženy ako lordi, ak by táto zákonodarná ustanovizeň povedala, že my s tým súhlasíme, tak štát sa oberá o svoju kompetenciu ponúknuť definíciu toho, kto títo dvaja jednotlivci vstupujúci do partnerského vzťahu sú. Ak je to len na dohode dvoch ľudí, ktorí sa tak rozhodli, tak štát sa pripravuje o svoju kompetenciu. Nie štát bude určovať, či je manželstvo zväzkom medzi mužom a ženou, mužom a mužom, ženou a ženou, poprípade dvoma ženami a jedným mužom alebo šiestimi mužmi a štyrmi ženami alebo akokoľvek. To je fakticky jedno, lebo, kolegovia, v zahraničí už sa to stalo. V Brazílii pred šiestimi týždňami došlo k tomu, že prišli ku notárke tri osoby, dve dámy a jeden muž a oznámili jej, že chcú žiť v pevnom partnerstve, ako to tam oni nazývajú. A ona sa rozhodovala nejaký čas. A viete, čo spravila? Vyhlásila tento zväzok za platný. A keď sa jej na to opýtali novinári, tak ona odpovedala, že celý prípad skúmala a nedošla na žiaden dôvod, prečo by mohla povedať nie, no, rozumná. No tak tuto pán kolega Poliačik nám jasne povedal: Co bude dál? Takže ide vlastne o to, že ktokoľvek si definuje čokoľvek. Takže napr. dúfam, že nebudem veľmi zlý, keď poviem, že by na budúce mohli prísť s kozou. Je to úplne nepríjemné, čo som povedal? (Reakcia z pléna.) Tam je veľký rozdiel, dobre. Takže na budúce prídu štyria muži a šesť žien. To nevadí? (Reakcia z pléna.) Nevadí to, dobre.
Tak toto je tá ďalšia otázka, ako budeme definovať, čo vlastne je právne možné, správne a aký to má dopad na chod tohto štátu. Priatelia, takže my kľudne môžeme povedať, že nemáme na základe čoho sa rozhodnúť, preto, lebo sme práve narušili základ toho, na základe čoho sa rozhodujeme. Ten prirodzený zákon v nás, jeden typ rozhodovania alebo jeden moment z neho vyjmeme a ostatné potom už môžeme len deštruovať. Ak štát takéto veci nedefinuje, potom je tzv. manželstvo ľudí rovnakého pohlavia len následok postupného vývoja, nejasných manželských zákonov, priatelia, lenže, našťastie, aj ten prirodzený zákon v nás hovorí dosť jasne, že mladí ľudia keď dospejú, prirodzene a radi opúšťajú svojich rodičov a spoja sa s osobou , s ktorou chcú prežiť život. Muž so ženou k sebe pociťujú prirodzenú náklonnosť a pociťujú ju preto, lebo tá náklonnosť vyvrcholí do ich telesného spojenia. A z tohto telesného spojenia bude vyprodukované dieťa. Takže toto je zmysel manželstva. A naša občianska politika sa musí o niečo opierať. Takže je to ten morálny zákon. Je teda vražda v rozpore s morálnym poriadkom, priatelia? Alebo je vražda morálnym skutkom? Nie je vražda morálnym skutkom. Nie je možné, aby ním bola. Je kradnutie a podvádzanie morálny skutok? Je klamanie morálny skutok? Je cudzoložstvo morálny skutok? Priatelia, ako to vlastne je? Ako chápeme manželskú vernosť? Je to blbosť? Nie je to blbosť. Že? Viete, prečo to nie je blbosť? Totiž ako poslanci by sme všetci mali vedieť, že zákon o rodine vyžaduje od manželov vernosť. Že? Ale ak by sme chceli povedať, prečo by sme to nerobili, keď to veľa ľudí robí, že je to tak? A máme ďalší dôvod na to, aby sme si povedali, že niečo môžeme legislatívne upraviť alebo zaviesť len preto, že veľa ľuďom sa to páči. A tak by sme napr. mohli povedať, že keďže veľa ľudí má milencov popri manželstve a taja to, lebo sa za to buď hanbia, alebo nechcú, aby sa to partner dozvedel, a iní to ani netaja, a tí to nazývajú novým pohľadom na manželstvo, tak že to je jedno, či máte alebo nemáte milencov. Takže, viete, keďže sa to mnohým páči v našej spoločnosti, tak prečo by sme to neuzákonili? Však dajme to tam ako malý pozmeňujúci návrh, priatelia.
Keď pán prezident prvý raz tu hovoril, 4. apríla tohto roku, tak mne sa hrozne páčilo, ako tu do úplne tichej sály povedal: „Páni poslanci, ja už vás prosím, už prestaňte s tým schvaľovaním pozmeňujúcich návrhov, my ich už máme tak strašne veľa, že už sa v nich strácame, už z toho máme džungľu.“ No mne sa to tiež zdá, pretože my stále máme nejaké pozmeňujúce návrhy. Ja už som poprosil kolegu Kadúca, aby spravil takú vec, aby si našiel nejaký zákon, ktorýkoľvek z nejakého roku, našiel všetky jeho pozmeňujúce návrhy, aby mi povedal, či nakoniec už ten zákon nie je úplne na hlavu postavený, čiže už vôbec neplatí vo svojom pôvodnom znení. A tak ma napadá, že ak toto by bolo naše cítenie, naša predstava o tom, že dvaja sa proste majú radi, tak priatelia, dajte niekto pozmeňujúci návrh, že mať milenca je podľa zákonov našej krajiny správne. Tak dajme takýto návrh, lebo však teda sa to nosí. Nenosí sa to? Ja myslím, že je to chyba. A toto sa týka morálky v tejto spoločnosti a my potrebujeme si uvedomiť, ako sa pozeráme, ako rozmýšľame nad tým, kde sa berie naša občianska politika, kde sa berú naše občianske zásady, z čoho vychádzame, ak teda vychádzame z toho, že vraždiť sa nemôže, klamať sa nemôže, kradnúť sa nemôže, že manželská vernosť je dôležitá. Keby, nakoniec, nebola dôležitá, priatelia, tak prečo sa čudujeme nejakým aféram, že by to niekoho malo hnevať, a prečo sa čudujeme tomu, že manžel a manželka potrebujú skrývať toho svojho milenca teda? Veď niečo nesedí v tom vnímaní, v našom vnútri a v tom tvorení zákonov. Takže naša legislatíva sa o niečo opierať musí.
Takže vrátim sa k výroku filozofa z prvého storočia, ktorí hovorí o prirodzenom a neprirodzenom vzťahu. Volá sa Pavol z Tarzu. Kolega, vy to dobre viete, tak neviem na čo sa ma na to pýtate, ja sa tu potrebujem sústrediť na text. Takže niečo je prirodzené, niečo nie je prirodzené. A tiež vychádzam z toho, čo je prirodzené. Viete, čo je prirodzené? Prirodzené je to, čo ľudia prežívajú. A to je vzájomná príťažlivosť opačných pohlaví. A zároveň, ak je tu nejaký menšinový prejav v sexualite, tak ten je menšinový. A kolega tvrdí, že je prirodzený. Ale ja hovorím, že nie je prirodzený. On je zvláštny. Je to odchýlka od normy. Je to niečo iné, je to variácia, ale nie normálna variácia, v tom zmysle, že keď je základom normálneho to, že sa priťahuje ten protipól, tak je to zvláštna odchýlka od normy. Je okrajová, je menšinová a nemôže tvoriť základnú legislatívu štátu. Takže, kolega, musíme sa vedieť pozerať na veci tak, ako sú, a nemôžeme ich prekrútiť, nemôžeme ich znásilniť a nemôžeme jednoducho vytvoriť niečo, čo je úplne nové a čo nesúvisí s prirodzeným poriadkom stvorenstva na zemi. Jednoducho potrebujeme porozumieť, čo je čo, aké pojmy sú aké pojmy.
Médiá citujú prieskumy, už mi to tu kolega Poliačik hovoril, že 47 % ľudí s tým súhlasí. Vážne? A to teraz máme značiť čo, že s tým 47 % ľudí súhlasí? To znamená len toľko, že máme našu morálku spoločnosti zakladať na chúťkach práve prevládajúcej menšiny alebo väčšiny, alebo novej módy, ktorá prišla? Nie, nemôžeme si povedať, že proste vidíme to takto, lebo teraz sa to takto nosí. My musíme dôvodiť úplne iným spôsobom. Takže nejde o to, koľko takých ľudí poznáme, jednoducho ide o to, že nemôžeme vydávať svoje individuálne morálne pohľady, individuálnu morálnu autonómiu korunovať za kráľa všetkých názorov, aj keď by sa na to veľa ľudí takto pozeralo. Toto tu povedal pán Přidal, že aj keby väčšina ľudí, hej, s tým súhlasila, priatelia, tak toto nie je morálny základ, na ktorom to my môžeme postaviť. Aj keby sa to týkalo mnoho ľudí v našej spoločnosti. Takže... (Ruch v sále.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán kolega, prepáčte, poprosím o kľud v sále. Dámy a páni, rešpektujme sa. Nech sa páči, dokončite to.

Škripek, Branislav, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Takže základná postať, z ktorej rozprávame alebo ako sa pozeráme na homosexuálne partnerstvo, na potraty, na antikoncepciu, na eutanáziu a tak ďalej a tak ďalej, nie je o právach, v skutočnosti je o tom, čo znamená byť človekom a čo je najvyšším zdrojom morálky a čo je najvyšším zdrojom, odkiaľ čerpáme pohľad na pravdu. Takže pravdou je to, že pre mnoho ľudí je konečným a najvyšším zdrojom morálky nič viac, než vlastné chúlostivé oblasti a chúťky svojho vlastného vnútra jednotlivých ľudí. Takže, inými slovami, niet iného štandardu morálky, len keď to poviem ja sám. Ak takto budeme pristupovať k legislatíve, tak máme veľký problém. Čiže všetky morálky by boli len osobnou konštrukciou, ktoré vymazávajú absolútnu pravdu. Ale toto je totálny rozpor. Takže nejde o to, že máme mať nejakú autonómnu morálku, ktorá je spojená s užívaním si. Ja keďže som povedal, že vychádzame z toho základného morálneho zákona, ktorý je v nás, tak mnoho ľudí si myslí, že musia byť šťastní podľa svojich vlastných predstáv. Čiže ak mi prináša nejaká aktivita pocit šťastia, potom to nemôže byť zlé, a preto treba vytvoriť na to nové zákony. Tak, priatelia, ja si myslím, že to by bolo úplne mylné a bolo by to nesprávne. Takže zdôrazňujem, že homosexuálne prejavy v našej spoločnosti boli v minulosti, boli v dávnoveku, staroveku, stredoveku, sú dnes a zaiste budú aj v budúcnosti, pretože tento menšinový jav existoval, existuje, bude existovať. Preto aj v živočíšnej ríši toto je najlepšie, ako sa ľudia z tejto liberálnej strany radi porovnávajú so zvieratkami, mne je to až smiešne, lebo už som to počul, a teda čítal som to v jednom článku SME, kde pána Kuffu nejaký šikovný pisálek poučoval, že, bohužiaľ, ani príroda mu nedala rozum. Ja som sa na tom srdečne smial, lebo príroda mu rozum nemohla dať, lebo príroda nerozmýšľa. A tak mi je ľúto, ak sa niektorí ľudia prirovnávajú ku zvieratkám a chcú načerpať z prírody, pretože na to máme zdravý rozum, aby sme tú prírodu a prostredie spoločenské kultivovali. Takže ťažko hovoriť o tom, že na tomto je niečo skutočne takým dobrým právnym základom, aby sme vytvárali legislatívu. Takže tento cielený, mediálny prístup k tomu, aby sme homosexuálne skupiny rešpektovali, aby sme ich neškandalizovali, aby sme ich nejakým spôsobom zviditeľnili, sa podaril. A ja chcem povedať, že je to dobré. My z týchto ľudí sa nemáme vysmievať, už som to zdôraznil. Ale aj keď tu títo ľudia sú, aj keď títo ľudia sa cítia byť menšinou spoločnosti, aj keď ich budeme rešpektovať, že tu existujú, však nič proti nim predsa nemôžeme mať, lebo sme v demokratickej spoločnosti, takže, nech sa páči, tak zároveň musíme povedať, že tu neexistujú žiadne skutočné prekážky, ktoré by im bránili usporadúvať svoje vzťahy právnym spôsobom. My tu máme dosť takých zákonov, aby si oni dali všetko do poriadku. Existuje tu inštitút, druh a druh môžu žiť ako dvaja druhovia napr. hej, takže my nemôžeme registrovať existujúce partnerstvá takýmto spôsobom, pretože si nárokujú na štátom zaručované výhody. Takže treba to dobre pochopiť. Registrácia takéhoto partnerstva štátom by bola akási nadregistrácia. My máme všetci úplne rovnaké práva, všetci máme úplne rovnaké povinnosti, takže nejde tu o nič iné, len o to, že chcú štátom zaručované výhody. Takže odmietam inštitucionalizovať zväzky osôb rovnakého pohlavia formou registrovaného partnerstva, pretože toto bude týchto ľudí oprávňovať omnoho vyvýšenejším spôsobom. Takže nejde tu len o to, že by získali len nejakú registráciu, lebo ide tu o zrovnoprávnenie so vzťahmi ľudí, ktorí tvoria manželstvá osôb rôzneho pohlavia.
Takže ja tento zákon určite odmietam schváliť a odmietam hlasovať zaň a vyjadrujem názor mnoho tisíc ľudí, ktorí toto odo mňa žiadali. Zároveň musím povedať, že bolo niekoľko ľudí, myslím, že to bolo štatisticky niekoľko sto ľudí, možnože viac ako sto ľudí, tak by som to povedal, niekoľko desiatok, možnože viac ako sto ľudí, ktorí hovorili, že proti tomu nič nemajú. S tým súhlasím. Ale zároveň reprezentujem názor ľudí, ktorí hovoria, že týchto ľudí nemáme žiadnym spôsobom ani pozitívne diskriminovať.
Takže zákon o rodine, čo je zväzok partnerský, hovorí, že hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. A vo vami navrhovanom zákone o registrovanom partnerstve takýto účel nikde nie je spomínaný. A preto nemôže stáť ako nejaký právny základ partnerských vzťahov v našej krajine. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán kolega, chcem sa spýtať, máte ešte dlhšiu reč alebo ju ukončíte.

Škripek, Branislav, poslanec NR SR
Áno, treba to prerušiť, dobre, takže, nech sa páči, ja to môžem prerušiť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, chcel by som vás informovať, že sťahujem svoj pozmeňujúci návrh k bodu 45. Je to tlač 185, návrh zákona o rokovacom poriadku. Napriek tomu, že to považujem za urgentnú tému, tak po rokovaní s kolegami z viacerých klubov sme sa dohodli, že dopracujeme a predložíme návrh ako novelu zákona. Ďakujem.