8. schôdza

Ďakujem pekne. Igor, odmyslím si tie nejaké tvoje technické výhrady, že ako je to s tým súhlasom a neviem čím, ktoré by sa určite teda dali napraviť, až naozaj sú tie výhrady oprávnené, ale nemyslím si, že sú nejako zásadné.
Ale chcem prejsť k podstate, k tej tvojej hlavnej výhrade, ako to vnímam. Vravíš teda, že Lucia Nicholsonová nepochopila podstatu, a to tú, že rómske ženy, ktoré nemajú deti, sú menejhodnotné, menejcenné, neviem, ako to nazvať. Ale veď my nechceme v žiadnom prípade teraz tie ženy nútiť, aby stratili svoju plodnosť, ako to nazývaš, my im dávame jednu možnosť navyše. Netvrdíme, že to je jediné riešenie a že len toto riešenie vyrieši celú rómsku problematiku. Vravíme, že dávame možnosť takúto navyše, aj keď v rómskej komunite môže byť vnímaná žena, ktorá teda stratila plodnosť, ako menejcenná. Ale ty tiež nevieš zaručiť, že určite všetky ženy v rómskej komunite toto nebudú chcieť. Čiže je to možnosť navyše. A kto chce, ten ju využije, a kto chce, ten ju nevyužije. Ja si myslím, že na tom nič nie je.
A súhlasím s tým, že riešenie, ktoré Lucia predkladá, je jednoduché, ale nie je jediné. Máme ďalších niekoľko desiatok, máte aj vy nejakých niekoľko desiatok riešení, respektíve budete ich mať. A len takto dokopy sa to dá riešiť, a nie týmto jedným jediným riešením, aby tu nebola možnosť navyše.
A posledná veta. Áno, možno niektorí ľudia zo svojho presvedčenia nechcú zo svojich daní prispievať na sterilizáciu, to môže byť, ale títo ľudia si musia uvedomiť, že dnes prispievajú rádovo viac práve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, viete, samozrejme, tento problém selektívneho prispievania na výkon zo zdravotného poistenia má isté hrany a isté háčiky, s ktorými by som sa aj ja dokázal stotožniť. Len vytiahnuť, pán kolega, ten argument, že ľudia by nemali, nemuseli chcieť, nechcú, aby sa takto míňali ich peniaze zo zdravotného poistenia, viete, keby sme hľadali platbu, s ktorou sa stotožní slovenský občan, tak by sme mali možno problém s akoukoľvek platbou za RTVS, s úvahou o platbe za akýkoľvek národný futbalový alebo tenisový štadión, s akoukoľvek platbou pre Maticu slovenskú, s akoukoľvek platbou na platy duchovných a na tisíc vecí, na ktorých neexistuje konsenz a pri ktorých niet problém nájsť tisíce ľudí, ktorí povedia, že ich sa to netýka a tak to nechcú platiť. Toto ale nie je, myslím, celkom schodná cesta, lebo potom by tu bol konečne štát bez daní a bez záväzkov. A pokiaľ sme žili v krajine, a je to možno i vina nás všetkých, ktorí sme tu už predtým sedeli, že sa platilo za plnenie prostej rodičovskej povinnosti posielať dietky do školy, časti populácie, tak ja nepoznám protiústavnejšiu platbu, ako bola táto. A funguje tu dosť dlho. A nezdá sa mi, že by na nej mohol byť spoločenský konsenz, lebo je do neba volajúco protiústavná. Takže je to tak aj s negramotnou ženou, ktorá sa nemôže rozhodnúť o zodpovedne o svojom kroku k rozhodnutiu o sterilizácie. Pripusťme, že tá istá žena nie je zbavená volebného práva.

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Ja popravde naozaj s údivom sledujem, ako človek, ktorý dva-tri mesiace dozadu si zavolal predkladateľku tohto zákona na stretnutie a dve hodiny písal ako český žandár a väčšinu vecí, ktorú dnes prezentuje, sa dozvedel práve na tomto stretnutí, tak teraz ide kritizovať nejaké návrhy, ktoré SaS predkladá. Ja sa divím tomu, že človek, ktorému ešte pred dvoma-troma mesiacmi nestálo za to rómsku otázku riešiť a keď tak vyslovene populisticky lacnou rétorikou vo svojich plátkoch, ktoré rozdáva ľuďom do schránok, je zrazu pasovaný za najväčšieho odborníka, ktorý to tu celé spasí a vyrieši, človek, ktorý prišiel ako ficobijec a smerobijec do parlamentu Slovenskej republiky, teraz behá okolo ministra Kaliňáka ako háravá fena a zrazu ruka v ruke s ním ide prezentovať to jediné správne riešenie. Ja fakt nechápem, že neexistuje taká hanba na tomto svete, ktorá by ho vyfackala a ktorá by mu aspoň na chvíľku ukázala, že nestojí naozaj za to vždy silou mocou sa prezentovať ako spasiteľ sveta, že sem-tam treba priznať, že niečo neviem, že sem-tam treba priznať, že naozaj urobím všetko pre to, aby som na chvíľku vynikol, a sem-tam treba aj inému uznať jeho prácu a inému uznať, že sa o niečo zaslúžil. Tak minimálne tento človek by mohol Lucii Nicholsonovej teraz poďakovať za to dvojhodinové stretnutie, na ktorom mu väčšina know-how k rómskej problematike dala, z ktorého on teraz čerpá. Ďakujem.

Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.