8. schôdza

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Juraja Drobu a Martina Poliačika na vydanie zákona o registrovanom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Budeme pokračovať teda v rozprave. A bude pokračovať pán poslanec Branislav Škripek. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Kolegovia, kolegyne, snažil som sa načrtnúť pohľad a zástoj, z ktorého vychádzame. Jednoducho to, že my sa tu nemôžeme v snemovni rozhodovať podľa toho, ako sa nám to práve teraz hodí, a že keď z niečoho vychádzame, tak vychádzame z prirodzeného morálneho zákona, ktorý máme vpísaný v našom vnútri. A iba som tým poukázal na to, že on korešponduje so zjaveným Božím zákonom, ktorý je zjavený v biblických knihách.
Ale to podstatné a najpodstatnejšie pre mňa, čo chcem adresovať našej krajine, je, že sa nemôžeme rozhodovať podľa toho, že niekoľko ľudí sa na niečo pozerá tak, že to pociťujú ako svoj veľký životný problém, a na základe toho chcú, aby sme legislatívne vytvorili nové zákony. Zdôraznil som, že ľudia, ktorí sa cítia v menšinovej skupine, a tou menšinovou skupinou sú, pretože prežívajú svoju pohlavnú identitu v odchýlke od tej všeobecnej normy, ktorou je drvivá heterosexuálna väčšina, sú mylne označovaní za štvorpercentnú skupinu. Tento údaj, 4 %, je z roku 1948. Zaviedol ho pán Kingsley, ktorý sa venoval výskumu včiel pôvodne a robil ho v Las Vegas, kde sa vôbec nemôžeme čudovať, že až 4 percentá ľudí sa tam vyskytovali, pretože Las Vegas je známe miesto, kde sa sústreďujú ľudia, ktorí majú aj dosť peňazí na to, aby sa zabávali, ktorí prešli rôznymi životnými snáď okolnosťami alebo rôznymi životnými problémami a cíteniami. A oni sami sa mu do toho výskumu hlásili. Takže ten jeho štvorpercentný výsledok vôbec nebol reprezentatívny, naopak, bol v podstate nejakým spôsobom nedobre urobený. Ale z roku, myslím, 1992 máme štatistiku, ktorá bola robená, ako vieme, ešte v Česko-Slovensku. A tam sa ukázalo, budem citovať z toho prieskumu, prepáčte, toto bolo, myslím, z roku 1995. Ale, znovu, toto sa ešte raz týkalo americkej populácie, že sa vyskytuje 2,8 % homosexuálnych alebo bisexuálnych mužov a 1,4 % homosexuálnych alebo bisexuálnych žien.
Na orientáciu, ako je to s výskytom homosexuality u nás v Slovenskej republike, však najlepšie môže poslúžiť výskum sexuálneho správania v Českej republike, to je Sexuální chování v ČR – situace a trendy, vydané v Prahe (portál 2001), podľa ktorého sa v roku 1998 prihlásilo k homosexuálnej orientácii iba 0,3 percenta mužov a 0,3 percenta žien, dve percentá mužov si nebolo istých a 3,1 percenta žien si nebolo istých. Takže nehovorme, prosím vás, už ten zbytočný výrok o 4 %, pretože je to údaj, ktorý je nepravdivý. A to bola naša prvá potýčka, že som povedal, že som stretol iba jedného takého. Ale chcel som tým povedať, že jednoznačne nevidíme také veľké zastúpenie, pretože by to znamenalo, 220 000 obyvateľov Slovenska by sa hlásilo k tejto komunite. Takže si myslím, že nie je to pravdivý údaj a nemáme tu takýto problém.
Vrátim sa k tomu, kde som skončil, že v našej krajine a takisto kdekoľvek jednoducho táto okrajová menšina ľudí existovala pravdepodobne vždy, akurát že sa museli viacej skrývať. A tvrdím, že práve v dnešnej dobe, ktorá im praje, sa skrývať nemusia. A my sme ochotní ich tolerovať. Dokonca my sme ochotní predsa im jasne povedať, a ja si to myslím, že v spoločnosti nemajú byť urážky na adresu týchto ľudí, že sa nemáme z nich vysmievať. Ale takisto je potrebné, aby táto komunita prezentovala svoje postoje niečím iným, než tým, že chcú robiť nejaký špecializovaný sex, lebo nezdá sa mi, že toto je normálne, čo by sme mali nejako preferovať na tejto menšine. Ja si myslím, že ak je to nejaký problém, ktorý ešte nie je ani dobre preskúmaný, je niekoľko príčin tých homosexuálnych prejavov, v drvivej väčšine sa hovorí o poruchách vo vzťahoch, o poruchách v prežívaní, o poruchách v ešte vnútromaternicovom vývoji u toho dieťaťa, jednoducho dochádza k narušeniu jeho pohlavnej identity alebo jeho psychosexuálneho zamerania, takže toto je potom vonkajší prejav, tak nehovorme, za každú cenu sa to bude hovoriť, že to je absolútne normálne. Problém je, čo z toho vyplýva, a to, čo z toho vidíme, že v zahraničí sa deje. A to je veľmi nepríjemné. A na to ja chcem poukázať. Takže túto tému spoločnosť už odtabuizováva. A práve teraz prebieha filmový festival Inakosť, na ktorom, ja musím osobne povedať, mi vadí, že tam sa podpisuje, že je to s podporou Úradu vlády, ministerstva kultúry, tamtoho, oného, hentoho. A tak by som chcel vedieť, prečo, priatelia, je to takýmto spôsobom podporované. Alebo je taká jedna organizácia, ktorá združuje homosexuálne orientované osoby. Tak sa dočítame, že dostávajú peniaze priamo z Úradu vlády, z rezervy premiéra tuším. Tak by som sa chcel opýtať: Prečo? Však podporte napríklad to Fórum života alebo podporte Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina alebo podporte organizáciu Stream.sk, kde sa venujú práci s opustenou mládežou alebo s ľuďmi, ktorí sa len tak túlajú po uliciach. Alebo podporme budovanie rodín, lepšie, rodín, ktoré majú problémy. Tak by som chcel vedieť, prečo to takto je. Takže to odtabuizovanie tu dneska máme. A my vieme rešpektovať týchto ľudí. A vďaka tomu vôbec nie sú žiadnym spôsobom perzekvovaní. Ale oni sa tu sami do tejto role stavajú. Ale tento zákon ponúka alebo vyžaduje registráciu existujúcich partnerstiev osôb rovnakého pohlavia. A chcú štátom zaručované výhody. Priatelia, tak o tomto to je a moja otázka je: Prečo? My všetci máme rovnaké práva v tejto krajine, ale náš štát podporuje, podnecuje a zvýhodňuje manželstvá osôb opačného pohlavia. A, dá sa povedať, zvýhodňuje ich preto, aby mohli dobrým a budujúcim spôsobom vychovávať deti, to znamená splodiť ich, vychovať ich a urobiť ich prínosom pre našu krajinu. Takže tvrdím, že tento zákon, ktorý navrhujete, stavia registrované partnerstvá na roveň zákonom inštitucionalizovaného manželstva. A zároveň ich povyšuje nad akékoľvek iné partnerské vzťahy.
Rodina je vytvorená doslova rodičmi a deťmi. To je ten základný atribút rodiny. Rodina rodí deti. Toto je zmysel rodiny, ktorá vzniká. Takže každý zákonodarca musí rozumieť, že toto je rodina, my tomu takto rozumieme. A žiadnym spôsobom nemôžeme zákonom odstraňovať nejakú neúctu voči týmto ľuďom. Ak oni chcú si získať zákonom úctu, už som to tu povedal, je to nejaký čudný postoj alebo nejaká čudná požiadavka. Takže hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a poriadna výchova detí. Takže toto je najvýnimočnejšie na rodine. Toto je to, čo robí manželstvo muža a ženy jedinečným a prečo ho podporujeme. Takže vlastne možno by bolo treba ešte lepšie vysvetliť, prečo navrhujete tento zákon, ak je to len uzavretie partnerstva. A dokonca z neho vylučujete to, aby štát definoval, čo je to partnerstvo, pretože tam jasne hovoríte, že stačí, aby si dvaja partneri povedali u notára, že chcú byť spolu, tvoria proste pár a zasa inokedy, keď sa rozhodnú, ho netvoria, tak takisto pri notárovi si to tam overia a hotovo. Takže štát sa stáva štatistom, divákom a iba aplaudátorom toho, že dvaja sa takto rozhodli. A to je vlastne úplne jedno, ako sa rozhodli. A som uvádzal ten príklad z Brazílie. Tak tam sa štát stal štatistom toho, že sa tam rozhodli spolu žiť tri osoby rôzneho pohlavia, teda dve lesbické ženy a jeden muž. A rovnako by to mohlo byť osem ľudí alebo snáď nejaké skupinové manželstvo by mohli uzavrieť. Takže manželia majú povinnosť žiť spolu, byť si verní a dôkladne vychovávať svoje deti. To je v našom zákone o manželstve. Tento zákon o registrovanom partnerstve sa dotýka všetkých členov našej spoločnosti. Nedotýka sa len tých, ktorí žiadajú registrované partnerstvo. Toto by malo dopad a vážny dopad na všetkých ľudí v našej krajine a práve v tejto dobe, ktorá sproblematizovala rodiny a ktorá má zlý dopad na rodinné hodnoty. Stúpa tu rozvodovosť. A viacej a viacej detí vyrastá v neúplných rodinách práve preto, že tie dobré vzorce im tu začínajú chýbať. Správanie rodičov je istým spôsobom nezodpovedné, že sa tu vytráca správna zdravá výchova, že ľudia strácajú zdravú orientáciu v názoroch. A preto sa tu dejú všelijaké takéto zaujímavé excesy, že všetko možné by sme chceli uzákoňovať. Ja si myslím, že práve dnes je doba, aby sme podporovali... Vy tak milo na mňa pozeráte, kolega, že to je neuveriteľné. Takže práve toto je doba, aby sme zdravo a poriadne podporovali a udržiavali exkluzivitu rodinných vzťahov, pretože to je také dôležité. A tou rodinou myslím zväzok muža a ženy a detí, a to niekoľkých detí.
Takže registrovanými partnerstvami nemôžeme neprípustne zvýhodňovať jednu skupinu občanov proti druhým skupinám. Hej, to je zvýhodňovanie. Priatelia, my sme slobodná spoločnosť. To znamená, že v tejto slobodnej spoločnosti, a zdôrazňujem to niekoľkýkrát, aj ľudia inak orientovaní sexuálne môžu žiť, ako sa im páči. Nikto im to nezakazuje. Ale akonáhle začneme v tejto spoločnosti zdôrazňovať práva jedných proti druhým, tak nastúpime na cestu do pekla, do pekla bojov a vzájomných napádaní, pretože o chvíľku nám tu vyskočia ďalšie a ďalšie menšinové skupiny, ktoré budú hovoriť: „A my máme právo na toto a my máme právo na toto a my máme právo na tamto a my chceme ešte ďalšie právo.“ A my sa tu zbláznime z registrovania všetkých možných práv. Priatelia, na to, aby existoval pre nejaký druh medziľudských vzťahov nejaký alebo väčší rozsah práv a povinností než iné vzťahy, potom na to musíme nájsť primerané a rozumné vysvetlenie. Čiže na základe čoho chceme legislatívne uznať registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia? Na základe toho, že to teraz takto pociťuje táto menšinová skupina ľudí. Ale vychádzame jednoducho z toho, že takto to teraz vnímame. A to je to, čo som od začiatku hovoril, keď nám nie je jasné, na základe čoho sa rozhodujeme, tak potom musíme porušiť ten prirodzený morálny zákon, ktorý máme v sebe vpísaný a z ktorého tisícročia vychádzame. Opakujem, prvý zákon vydaný proti homosexuálnym partnerstvám vyšiel štyritisíc rokov dozadu. Teda tam sme prvý raz vyňuchali niekde v dokumentoch, ktoré sa nám zachovali zo staroveku, že už vtedy ľudia rozumeli, že to nie je správne. Takže musíme povedať, že, milí naši spoluobčania, nikto vám v tom nebráni, nikto sa z vás nemá vysmievať, nikto vás nemá žiadnym spôsobom ponižovať. Naopak, máme tu liberálny pohľad na to, takže vôbec to nie je nejaký za vlasy pritiahnutý pohľad. Štát jednoducho nemôže len tak povedať, že registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia do nášho právneho poriadku patrí. Nemôže to štát len tak jednoducho povedať. Toto nie je niečo, čo by malo byť len tak a bez problémov prijaté. Čiže nemôžeme prijať presadzovanie skupinových nárokov. A ľudia, ktorí sa právom zaoberajú, dobre rozumejú, o čo tu ide. Nemôžeme len tak prijať nejaké presadzovanie skupinových nárokov a požiadaviek. Jednoducho toto je prechod od slobôd k právam aj, zdôrazňujem, na nárokovanie si práv. Čiže my musíme povedať, že sme spoločnosťou, ktorá háji slobodu, a nie ktorá zdôrazňuje, na čo kto má právo a čo kto si chce nárokovať, pretože to tak cíti. A, ako som povedal, nemôžeme posadiť a korunovať moje ja, pretože ja to tak cítim a ja to tak chcem, a na základe toho tvoriť legislatívu. Ja si myslím, že toto je kultúrny zápas o podobu rodiny a ten sa odohral práve v kulisách tohto boja za práva rôznych kvázi rodinných spolužití, ktoré chcú používať tú ochrannú značku, ktorá sa volá manželstvo, a získať tieto benefity manželstva. Nie je to správne. A ja vyjadrujem, že toto je pohľad, ktorý nechcem podporiť ako poslanec Národnej rady. Tieto potreby, o ktorých ste tu hovorili ako navrhovatelia, sa dajú riešiť v oblasti občianskeho práva, osôb rovnakého pohlavia. Ale, opakujem, dôležitá je diskusia. A dôležité je, aby nikto nebol žiadnym spôsobom ponižovaný. Toto potrebujeme dodržať.
Ale ja som si dal vytlačiť množstvo rôznych publikovaných správ zo zahraničia, a to z krajín, kde sú registrované partnerstvá alebo niektoré také manželstvá, lebo len deväť krajín na celom svete zo 148 krajín sveta prijalo homosexuálne manželstvá. Niekoľko viac krajín prijalo aj homosexuálne partnerstvá. Ale len deväť krajín zo 148 súhlasí s tým, aby toto bolo legislatívne podchytené ako manželstvo. Austrálsky senát napríklad to dvakrát po sebe odmietol. Austrálska premiérka povedala otvorene: „Keď sa vám to nepáči, tak choďte žiť niekde inde.“ Ja si len myslím, že je dobré, že je taká otvorená a jasná, pretože ak by chcela vyvolávať nejaká menšina rozbroj v spoločnosti, tak potom treba veľmi jasne povedať, že nie je to správne, ako keď sa vám niečo nepáči.
Ale, priatelia, tak ako som to tu citoval, že za kritiku homosexuálneho správania do väzenia navrhuje SaS, ako to bolo publikované, tak si myslím, že práve táto skupina vytvára napätie v spoločnosti a že chce vytvárať kriminalizáciu a rozbroje. A toto je totálne o ničom, ak sa tu chceme začať naháňať do basy za názory, priatelia. Tolerancia znamená, že vy si o mne môžete povedať, čo chcete, a ja si o vás môžem tiež povedať, čo chcem. Takže ak si niekto povie, že sa mu nepáči moje náboženské presvedčenie, tak vám musím povedať, to je vaše právo, aby ste si to o mne povedali. A ja keď si poviem, že ja si myslím, že váš prejav nie je normálny, ale je odchylný alebo je menšinovým prejavom, ktorý nie je normálny, ako je ten prirodzený, tak vy musíte povedať: „Tak to je váš názor a ja ho budem rešpektovať.“ Takže budeme sa tu rešpektovať navzájom v tejto krajine alebo sa tu chceme kriminalizovať?
Takže tento hate speech, ktorý sa tu presadzuje. Takže v iných krajinách je zjavne viditeľný titulok: Homofóbiou môžu trpieť aj homosexuáli, dokonca aj strieľať po hetero. 28-ročný Virgínčan v štáte teda Virgínia bol zadržaný pre použitie strelnej zbrane, ktorou zranil ochrankárov vo vstupnej hale nejakej konzervatívnej organizácie, ktorá sa zaoberala podporou rodín, a to preto, že tam niekto kritizoval nejakú LGBT skupinu. Ďalej, Briti, to je ďalší článoček, bojujú za tradičné manželstvo. Ďalší článok je: Izraelský súd uznal dve lesbičky za biologické matky jedného dieťaťa. Ďalší článok je: v Spojenom kráľovstve majú byť pojmy manžel a manželka zakázané. Ďalší článok je: Študent žaluje školu, ktorá ho potrestala za jeho názor o homosexuáloch. Ďalší článok je: Španielskeho biskupa chcú stíhať za kázeň o homosexualite. Ďalší článok je: Dánsko núti cirkev vysluhovať homosexuálne manželstvá. A ďalší článok je: Britský podpredseda vlády núti cirkvi k sobášom gayov (pokuta 3 670 eur kresťanskému páru). Ďalší článok je: Nemáte kladný postoj k pražskému pridu? Podľa Českej televízie ste homofóbny a nemáte právo svoje názory publikovať. Priatelia, takto by som mohol pokračovať, pretože takých vecí je publikovaných veľa. Ďakujem pekne, ak homosexuálna komunita chce vyvolávať nenávisť v spoločnosti a nejakým spôsobom tlačiť do spoločnosti negativizmus. Organizácia QLF pod pojmom úplné zrovnoprávnenie rozumie „verejne a nekompromisne – ako prvé združenie na Slovensku – možnosť uzatvorenia manželstva aj neheterosexuálnymi pármi, automatickú akceptáciu tohto manželstva tretími osobami, nediskriminujúci prístup k osvojeniu dieťaťa alebo detí, k darcovstvu krvi, k službám asistovanej reprodukcie, teda umelému oplodneniu, a náhradné rodičovstvo a tak ďalej. Je to zo zdroja www.qlf.sk/kto.sme/. Takže toto je samotný leták spoločnosti, ktorá tvrdí, že predstavuje toto hnutie menšinové, QLF. Takže, prepáčte, darcovstvo krvi. Ja som si vytiahol stránku organizácie, myslím, transfúznej nejakej organizácie alebo nejakej stanice. A tam je napísané, že odmietajú prijať krv od ľudí, ktorí praktizujú pohlavný styk medzi mužmi. A ja si myslím, že to je úplne zdravé. A je to v poriadku. Keďže lekári a odborníci povedia, že nemáme ohrozovať ľudí, ktorí môžu krvou prenášať pre zvýšené riziko spôsobu života, ktorý vedú, spôsobom pohlavného života, ktorý vedú, prenos chorôb, vážnych a ťažkých chorôb prenosných krvou, tak potom je to zdravé, aby sme ochraňovali ľudí pred týmto. Takže dovolil som si citovať len z letáčika tejto spoločnosti. (Reakcia z pléna.) Prepáčte, čo som si dovolil? Nerozumel som tomu teraz. (Reakcia z pléna.) Okej, prepáčte, tak mne sa zdalo, že to som si dovolil. Tak to som si dovolil citovať to, čo je verejne publikované. A keďže je to verejne publikované, tak to citovať môžem, samozrejme. Takže všetci ľudia sme si pred zákonom rovní, ale nie sú si rovné ľudské inštitúcie, manželstvo je niečo iné ako nemanželstvo, použitie pojmu manželstvo na spolužitie osôb rovnakého pohlavia je do istej miery slovný podvod. Manželstvo sa v najpodstatnejšom bode líši od LGBT vzťahov, a to schopnosťou plodiť deti, povinnosťou sa o deti postarať a uviesť ich do spoločnosti ako nasledujúcu generáciu. Takže nerovnaké nemožno hodnotiť rovnako.
Takže my akceptujeme, že ľudia chcú žiť aj nejakým iným spôsobom, a to sexuálne, mimo manželstva. Klasické chápanie jedinečnosti manželstva istým spôsobom sme im už odňali, je to taký nejaký výsadný pohľad, ale doslova musíme zdôrazniť, že rodičia naozaj prinášajú nadvýkon. A ten nadvýkon štát podporuje a podnecuje. Takže to, že štát privileguje manželstvo, má svoj zdravý základ, je dobré, že to robí. A toto nemôžeme zrovnoprávňovať s inými typmi vzťahov. A zároveň ich nikto nebude potláčať. A to je tolerancia. Takže heterosexuálni manželia sa starajú o seba navzájom a majú na starosti konkrétne a reálne deti, o ktoré sa starajú. A starajú sa o ich všestranný osobnostný rozvoj, vynakladajú naň peniaze, a starajú sa o to, aby deti sa stali novou generáciou. Takže toto nie je pozitívna diskriminácia nejakej menšiny. Ani to nie je nejaké privilegovanie, lebo dobré deti je dobro nášho štátu. A o toto tu ide. Podstatný účel popri láske partnerov, partnerstve a radosti zo spolužitia je ten účel plodiť pre spoločnosť, pre štát deti, vychovávať ich, starať sa o ich funkčnosť a o to, aby dobre žili a vytvárali ďalšie hodnoty. To je na dobro všetkých zložiek nášho štátu, všetkých štruktúr nášho štátu. Takže o to nám tu ide. Takže rodina založená na stabilnom manželstve má byť podporovaná, lebo je optimálnym výchovným prostredím.
Takže aký dáme signál ďalším generáciám? Aj keď tu máme nové pohľady na roly muža a ženy, na otroctvo a práva žien, čo tak často a radi ľudia v diskusii uvádzajú, ľudia, keď sa rozprávam na tieto témy, tak hovoria o tom, ako ženy ešte pred 100 rokmi nemali práva, ešte tu boli nedávno otroci, a teda už sme dosiahli také výdobytky, a teraz to prirovnávajú k postoju voči homosexuálom, tak si myslím, že to nie je legitímny argument. Nie je to legitímny argument, toto nie je len nejaký sociálny a kultúrny pokrok.
Štátna tajomníčka ministerstva pre životné prostredie Nemeckej spolkovej republiky pani Reiche hovorí: „Naša budúcnosť leží v rukách rodín, nie v spolužitiach ľudí rovnakého pohlavia. Náš blahobyt je popri kríze eura najviac ohrozený nebezpečným demografickým vývojom. Súdržnosť spoločnosti závisí nielen od malých skupín, menšinových skupín, ale aj od stabilného stredu, viac ako 90 % mladých ľudí túži mať stabilnú rodinu.“ Aký signál jej chceme adresovať?
Priatelia, existuje množstvo dôvodov na podporu manželstva muža a ženy, ktoré už teraz nebudem menovať, lebo myslím, že som povedal dosť dobrých vecí, ktoré si treba premyslieť. Ale ja som rád tejto diskusii. Tá diskusia nech pokračuje, nech má nejaký význam. A dobre si definujme, prečo manželstvo existuje ako manželstvo, tento pohľad z čoho vyplýva, na čom stojí a či môžeme len tak zmeniť ten základ, na ktorom staviame legislatívu.
Takže pani Nicholsonová tu dneska doobeda alebo kedy povedala, kritizovala, že čo my tu pletieme nejaké náboženské názory. A citovala z ústavy. A zároveň táto ústava zaručuje, že v tejto snemovni budeme hovoriť všetky argumenty, ktoré len chceme predniesť na to, aby sme obhájili niečo alebo zasa niečo vyvrátili. Takže diskutujeme tu v tomto parlamente. A ja zároveň sa budem odvolávať na Ústavu Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že je založená na cyrilo-metodskej tradícii. A toto nás Cyril a Metod neučili. Ja myslím, že to nemajú nikde vo svojom učení Cyril a Metod ani ich žiaci, ktorí priniesli učenie, ktoré vytvorilo kultúrny základ celej Európy. Európa to vyviezla do všetkých kolónií sveta a vytvorila nové štáty. A z európskeho kultúrneho dedičstva povstala aj Amerika alebo súčasná Amerika.
Takže teraz zopakujem niečo, čo je v jednom našom dokumente publikovanom nedávno a citovanom v tejto snemovni, kde stoji: „Kresťanstvo je historicky súčasťou národnej identity Slovákov.“ Je to citované z prekladacej správy o štátnej politike o starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí za rok 2011. (Hlasy v sále.) Zatiaľ mi to stačí, pán kolega, k tejto diskusii. Teším sa na ďalšiu diskusiu.
A jeden z najpodstatnejších mojich bodov tejto diskusie je, a je to zároveň také najväčšie prekvapenie so stretnutím sa s tou ukričanou skupinou, ktorá sa nešťastne prezentovala na Slovensku, kriminalizovanie spoločnosti, a vyvolávaním žiadostí po homofóbnych zákonoch, priatelia. Takže ak si vy myslíte, že toto je v poriadku na túto spoločnosť uvaľovať vyhrážanie sa, tak ja si myslím, že je to podstatný omyl do tejto diskusie. A tou sa totálne diskvalifikujete. A ak sledujete len to, čo už máme v zahraničí... (Hlasy v sále.) Čo som vás zobudil? Jaj, tak sorry, ja že už som ťa tak znudil, že už to mám skončiť, aby to už nepokračovalo.
Dobre. Ďakujem za pozornosť. Dám vám priestor. Poďme diskutovať, kolegovia. Ďakujem.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlási päť poslancov. Uzatváram možnosť faktických poznámok.
Pán poslanec Huba. (Hlasy v sále.)
Pán poslanec, ale musíte sa prihlásiť. Dobre, takže pán poslanec Poliačik sa ešte hlási. Som benevolentná v tejto chvíli, ale dobre.
Nech sa páči, pán poslanec Huba.

Ďakujem za slovo. Úvodom by som chcel podotknúť podobne ako môj predrečník v úvode svojho prejavu, na ktorý si už možno niektorí nepamätáte, že ide o môj osobný názor.
A teraz k tomu názoru. Vo svojom individuálnom volebnom programe som okrem iného sľúbil, že sa budem zastávať primeraných práv menšín. Samozrejme, viem si predstaviť menšinu, ktorá je spoločensky nebezpečná alebo reálne ohrozuje väčšinu. Som však presvedčený, že v tomto prípade takéto riziko alebo nebezpečenstvo nehrozí. Nie som radikálny bojovník za práva homosexuálov, čo mi niektorí ľudia najmä z prostredia mimovládok niekedy zazlievajú. A viem aj to, že týmto svojím vystúpením si pohnevám ľudí s opačným názorom. Z tohto pohľadu by bolo pre mňa asi výhodnejšie mlčať, ale nemyslím si, že by to bolo aj správnejšie.
Návrh tohto zákona sa dá určite vylepšovať. Aby sa tak mohlo stať, musel by však prejsť do druhého čítania. A aby som mu dal túto možnosť, tak ho podporím.

Pán poslanec Chren.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, v tej úvodnej časti vášho vystúpenia ste hovorili a pýtali ste sa, odkiaľ vlastne vychádzajú prirodzené práva, prirodzený poriadok a ako a na základe čoho ho máme definovať. Nuž filozoficky ja ho definujem podľa toho, vždy každé svoje hlasovanie porovnávam s Kantovým kategorickým imperatívom: „Konaj tak, aby maxima tvojho konania mohla byť vzorom všeobecného zákonodarstva.“ A všetky tie veci, ktoré ste hovorili o tom, kradnutie a vražda či je v poriadku. No nie sú v poriadku, pretože neobstoja v teste Kantovho kategorického imperatívu. Takisto je to s diskrimináciou. Dnes sa tu bavíme o diskriminácii.
Ja neviem, o čom ste hovorili v tom zvyšku vášho príhovoru, pretože ste hovorili o veciach, ktoré sa vôbec netýkajú tohto zákona. V podstate ste chŕlili oheň a síru napríklad na bezdetné manželstvá, ktoré podľa vás nie sú podstatné, pretože nie sú schopné reprodukovať deti. Ja všeobecne, ináč, som dosť taký zaskočený, keď diskutujem s ľuďmi na túto tému, čiže do akej miery v podstate dehonestujete túto tému na život v spálni a na pohlavný život, či to tiež nebude nejaké zaťaženie.
A venovať sa len tomu užívaniu si a plodeniu a stále rozprávať len o ňom. Chcem vás len ubezpečiť, pán kolega, je výsadou každého poslanca, že môže mať svoj názor. Môže mať názor akýkoľvek nesprávny, akýkoľvek hlúpy, dokonca aj názor podporujúci diskrimináciu, názor akýkoľvek bigotný, avšak musí potom za ten názor naozaj a za to svoje presvedčenie niesť aj to, ako sa naňho budú ľudia pozerať. Ja sa veľmi divím, a to hovorím nakoniec vášmu kolegovi pánu Pollákovi, ktorý veľmi dobre vie, o čom je diskriminácia, že tam musí sedieť a že to tam vydrží. Ďakujem.