8. schôdza

Pán poslanec Matovič.

Jozef, hovoril si, že homosexuáli tu boli odjakživa. Vymenoval si všetky kultúry, v ktorých žili, ale pokiaľ si dobre pamätám, nikdy ich v minulosti nenapadlo, že by sa snažili o nejaký akt alebo o získanie nejakého spoločenského uznania, aby mohli na základe nejakého zväzku získavať napríklad priezvisko svojho partnera. Tým pádom tu nastáva dosť výrazný posun.
Hovoríš, že máme slobodnú voľbu povolania, majme slobodnú voľbu partner. Spojil si tieto dve veci, hoci mne to pripadá nespojiteľné, ale, okej, berem, tak pôjdem na to tvojou logikou.
Keďže sme spojili povolania, aj teda voľba partnera, tak si myslím, že je úplne normálne, že spoločnosť si môže zvoliť parametre, ktoré vyžaduje na výkon jednotlivých povolaní, na výkon práce lekára, na výkon práce pekára, na výkon práce vodiča, aj na výkon povolania manžela, manželky. O to tu presne ide. Jednoducho máme určené nejaké pravidlá, kto manželom a manželkou môže byť, a keďže títo ľudia tieto pravidlá nespĺňajú, tieto parametre nespĺňajú, tak jednoducho im nepriznáme status manželov, lebo nesplnili parametre alebo podmienky, ktoré si spoločnosť určila.
Stále mi to pripadalo také, jak kebyže vyvolávaš pocit, jak sa tu kebyže sa tu bavíme dva dni o nejakom, alebo je to prejav nejakej netolerancie, inakosti, alebo nerešpektovania práv menšín. Vôbec nemám ten pocit. Ako nemám pocit, že títo ľudia sú na Slovensku diskriminovaní v právach, ktoré majú. Ale myslím si, že kohokoľvek, či týchto ľudí, alebo kohokoľvek iného, ak si bude nárokovať nadpráva, by sme v tomto diskriminovať mali, alebo lepšie povedané, by sme mu nadpráva priznať nemali. A ja to jednoducho vidím v tomto duchu.
Čiže to nie je o tolerancii inakosti, ale o tolerancii zdravého rozumu.

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Jofo, hovoril si o tolerantnosti. Ja s tebou úplne súhlasím, ale myslím, že nikto z rečníkov v tejto diskusii absolútne nespochybnil toleranciu k ľuďom inej sexuálnej orientácie.
Ja som takisto tolerantný, pretože mám medzi nimi kamarátov a vôbec nič proti nim nemám. My sa stretávame, máme spoločné záujmy istým spôsobom, ktoré sú, samozrejme, z oblasti folklóru, ale ja som nikdy nespochybnil to, že či oni teda sú nejako inak orientovaní, alebo nie.
Ale je rozdiel tolerantnosť a priznanie vyšších práv, ako má celá spoločnosť. Okrem toho v rámci tolerantnosti, alebo nenazval by som to možno tak, platí od roku 2004 antidiskriminačný zákon aj so svojimi zmenami, je teda platný od toho roku 2004. Takže prečo nejako žiadať viacej?
Pokiaľ viem, celý tento problém sa točil okolo dvoch vecí v rámci právneho statusu u nás, a to je to, že mať možnosť nahliadať do zdravotnej dokumentácie a ešte jeden problém. Ale náš právny systém im tieto veci umožňuje. Takže právny stav je taký, že tieto veci sú vyriešené.
Ale stále mám pocit, že práve návrhom takejto novely zákona to nebude koniec. Ja mám taký zvláštny pocit. Začne sa registrovaným partnerstvom, a už to tu bolo viackrát spomínané, potom sa môže pokračovať adopciou detí a ďalšími vecami a koniec koncov aj trestným postihom toho, keď niekto vyjadrí svoj nesúhlas s hocijakým správaním alebo s nejakým aktom proste takto orientovaných párov. A to si už skutočne neviem predstaviť, ako by som vysvetľoval svojim synom, keď dorastú a trebárs niečo v škole povedia a teraz že oni pôjdu do basy, alebo ja pôjdem do basy za to, že niečo niekto vyjadrí, nejaký názor o odlišnej orientácii alebo niečo? Toto ma hnevá.

Pán poslanec Škripek.

Ďakujem. Jofo, teraz by som povedal, že tak, ako si to sústredene podával, tak rezonovali mi asi tri vety a niekde mi cinklo niečo, čo doteraz sa ešte nestalo v našich rozhovoroch a niečo sa mi tak dobre osvetlilo.
Takže teraz si tam povedal niečo, čo skutočne dobre niečo vysvetlilo, a to bol moment, kedy si, nejak lepšie sa ti podarilo vysvetliť to, že proste ich akceptácia v spoločnosti. Tak ja by som sa tu chcel pristúpiť, priblížiť k tomuto a povedať, že ja som tiež k tomu veľakrát vyzýval, len vy ste, alebo tá druhá strana, lebo teraz tiež by som ťa dal do tejto skupiny ľudí ako predkladatelia, si vlastne na jednej lodi s nimi, argumentuješ, tak nikto nezareagoval na to, keď ja som konkrétne označoval kriminalizovanie zo strany tej skupiny voči tej druhej skupine. Tých príkladov je to ix a neviem, prečo stačí nad nimi zavrieť oči alebo len povedať, že nie sú.
Čiže ja hovorím, že nestavajme tými zákonmi dve skupiny ľudí proti sebe, a vidíme, že sa to deje. Tak potom to lepšie zadefinujme. Ale nikto tu nehovorí o tom, že tých ľudí treba pošliapavať alebo utláčať, alebo im niečo brať. A snaží sa tu každý rozoberať podstatu veci, ale úplne z opačného uhla a proste nevieme nájsť to pochopenie.
Ja neviem, mne to nejakým spôsobom teraz to, ako si rozprával, to pomohlo. Takže len možno za to ďakujem.

Pán poslanec Poliačik.

No, Jofo, ďakujem ešte raz. Aj tvoje prvé vystúpenie, aj toto druhé ma ubezpečilo v tom, že hodnotovo sme na tom rovnako, že vyznávame tie isté princípy v spoločnosti. A ako úplne poslednú vec môžem povedať len dúfanie, dúfam, že história je na našej strane. Že tak ako, že ten progresivizmus, ku ktorému hovoril aj Marián, že je namieste a že naozaj ľudstvo sa možno pomaly a ťažkopádne, ale hýbe k uvedomelejšej, možnože aj k duchovne vyspelejšej spoločnosti.
Ono samozrejme, že ten tzv. postmoderný chaos niekedy môže byť mätúci, lebo ľudia, ktorí prirodzene tendujú k tomu, že majú istoty a že autorita im zabezpečuje hotové odpovede, sa môžu cítiť trošku znepokojení a môžu sa cítiť, že zrazu sa nemajú čoho chytiť. Ale presne takisto aj dieťa od hotových odpovedí svojich rodičov postupne prechádza k vytváraniu svojich vlastných a k nejakému nezávislému mysleniu. A ja si myslím, že je načase, aby aj slovenská spoločnosť sa pohla od toho takého predpubertálneho hľadania hotových odpovedí a pevného "řádu", jak hovoria Češi, alebo pevného poriadku, cez možno také pubertálne vykrikovania a popieranie každej autority, ale nakoniec by sa mohla dostať k nejakému nezávislému mysleniu, tolerancii a otvorenému zamýšľaniu sa o tom, ako má svet okolo nás vyzerať.
A ak hľadáme kritérium, tak ho poviem ešte raz a hovoril som o ňom aj predtým, je to láska.

S reakciu na faktické poznámky pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem. Igor odišiel, ale to bola reakcia na... (Reakcia z pléna.) Prepáč. Spojené s povolaním bola reakcia presne na teba, pretože ty si to spájal s povolaním a s tým, že lekár môže byť pekárom, ale ťažko môže byť pekár lekárom, tak ja som sa snažil v tej istej rovine logickej upozorniť na to, že ak existuje slobodná voľba povolania, má existovať slobodná voľba partnera, bezpodmienečná slobodná voľba. Lebo podmienky, ktoré do toho dávate vy, odvolávajúc sa na prirodzenosť, odvodzujúc od množstva ľudí, tak ja môžem stanoviť kritérium prirodzenosti času úplne rovnako ako vy, a tým pádom keďže tisícročia vývoja ľudskej spoločnosti hovoria o tom, že existovali homosexuáli, tak pravdepodobne by som došiel k podobným záverom.
Som rád, že, Braňo, nakoniec a fakt som rád, málo sa usmievam aj pri tejto debate, lebo je pre mňa veľmi ťažká a vážna, že si zhodnotil to, že to nejakým spôsobom pomohlo, a tomu sa veľmi teším. A aj keď s Maťom Poliačikom sa vo veľa veciach rozchádzame, tak pri možných dlhých debatách na filozofické témy, tak to, že veríme v ľudstvo a veríme v pokrok toho, aby miera práv ľudí smerovala k jeho vyššej miere šťastia, je práve to, čo si myslím, že aj pri tejto téme nás spája.
Ďakujem.