8. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja sa musím priznať, že som nerozumel tvojmu vystúpeniu - ľudsky, politicky a ani odborne. Ako som trošku z toho smutný, ale inak. Sloboda slova. Ako obmedzujeme slobodu slova? Tým, že označíme, že je niečo erotické? Snáď nie. Okay. Hovoril si o pojme mravnosť. Ty si ho relativizoval, ako sa zvykne robiť, ale to je taktika. Táto taktika nemá význam a čo do účelu dlhodobého nevedie nikam. To snáď uznáme. A keby aj, keby aj sme obmedzovali slobodu slova, ty si nadradil ochranu tejto slobody nad ochranu detí. Veď to je, pre mňa to je nepochopiteľné. Citoval si článok 26. Okay, ods. 4: "Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných." Veď práva a slobody majú aj deti. Veď o tomto tu hovoríme. Keď chceš relativizovať ten pojem mravnosť, okay. A tie ostatné práva a slobody? Prečo ich vynechávame? Bolo tiež povedané, že existujú dostatočné mechanizmy na ochranu. Aké? Aké? Keby existovali, keby reálne existovali, naozaj, že sú vynútiteľné, tak nie je možné, aby sa na titulke Nového času, ktorý je verejne dostupný, objavil nahý človek! Ja sa považujem naozaj za liberála. Možno niektorí si to nemyslíte, ale za takého, ktorý si myslí, že liberál bez hraníc a zodpovednosti, alebo takýto liberalizmus je skôr na škodu ako na osoh.
Ďakujem.

Začnem možno od konca. To, že tomu nerozumieš, a neviem, čo som mohol viacej pre to urobiť. Ja len spomeniem Michelangela a jeho Dávida, ktorý takisto ochranou, oslavou vlastne ľudského tela, a objavuje sa, teda zvýrazňuje sa ako nahý, nahý muž. Tým relativizuješ ty mnohé veci. Ja som odcitoval, čo mravnosť je. Nebol to môj názor. Nemám vôbec pocit, že išlo k relativizácii. Chcel by som poukázať iba na to, že kde ten regulačný mechanizmus vidím ja, a to je, Braňo, spomínal dopyt, ja môžem spomenúť to, že akýmkoľvek rozhodnutím každý jeden deň, každý z nás môže nie podpisovaním petícií, nie tým, že bude posielať poslancovi Národnej rady, čo v dennej tlači chce mať alebo nie, ale tým, či si tú dennú tlač kúpi, alebo nekúpi. Mnohé z tých časopisov, ktoré sú vyobrazené na tých obrázkoch, sú najpredávanejšou tlačou na Slovensku. A ak teda má prísť a je väčšinový názor na Slovensku, že toto nejakým spôsobom poškodzuje spoločnosť, tak každý jeden deň máme možnosť, tak ako hovoril Janko Mičovský, odmietnuť nákup. Peoplemetre hovoria o náraste sledovanosti niektorých vecí a ja si myslím, že my tuná zo zákonodarného zboru máme obmedzené možnosti, ako toto vyriešiť. Ak deti, tak teda rodina. A ak v tom Tescu ten alkohol je, samozrejme, že ho piť nebudú, ale to, že tam on je a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

2.

Dobré ráno, milí kolegovia a kolegyne, vážená pani podpredsedníčka, milí priatelia, nazvem vás takto, dovoľte mi začať takýmto možno citátom. Poviem ho tak, ako ho Augustín Aurelio vyslovil, aby ma kolegovia liberáli zas neprekrútili: "Miluj Boha a rob čo chceš." Pre kolegov tuná z liberálneho spektra by som to trošku tak odľahčil a povedal: "Miluj a rob čo chceš." Hej? Ale aby to bolo v tom pravom slova zmysle. Tak ako včera, keď som to tuná počúval, tak naozaj tú lásku alebo to milovanie každý si predstavuje podľa svojho. Ja už som to tuná spomenul, ale spomeniem to znova. A to je ten pravý problém, ktorý tu v tom parlamente zažívame veľmi často, keď pod tými istými pojmami rozumieme rôzne iné veci. Tou istou rečou rozprávame a vzájomne sa nerozumieme. Je to ťažká reč. Chcem povedať, že človek nie je zvieraťom, a nemôžeme aj otázku sexuality len zvrhovať len na sex a na to pudové. Sex ako taký, to už sme sa tak dohodli na tom, však, sex nie je zlý. Tak rovnako ako aj jablko, o ktorom by sme tiež mohli polemizovať. Je jablko dobré alebo je jablko zlé? Ak to jablko odtrhneš na jar je také maličké a je nezrelé a zahryzneš do neho, tak ti stŕpne aj jazyk aj zuby a povieš: "Aké je to jablko?" Nie je dobré. A rovnako je to aj, a keď ho odtrhneš v jeseni krásne šťavnaté, červené jabĺčko, zahryzneš si, tak s chuťou si na ňom pochutnáš. Rovnako je to aj s ľudskou sexualitou. Presne je to tak, všetko má svoj čas, všetko má svoj čas, aj to dozrievanie. Preto tento návrh zákona, kolegu Branislava Škripeka vítam tuná. A naozaj je to na ochranu ako našich detí, aj keď včera to bolo tuná spochybňované.
Naozaj denná bežná tlač je plná perverzností. Ja som to už tu spomínal, ale spomeniem to ešte raz a mám tu tento obraz stále ako pred očami, keď na tej istej titulnej strane, nebudem menovať ani ten denník, ale emeritný biskup, pán biskup Sokol a hneď vedľa takto nahá žena. (Vystupujúci gestikuluje rukami a primeriava.)Tak, čo to má znamenať? Hej? Už nevieme naozaj, že kde sú tie hranice a v minulosti to jednoducho tuná nebolo a hovorili sme tej minulej dobe, že bola totalitná, ale nikdy takéto veci, ja som sa aspoň nestretol vo svojej mladosti, že by čosi také ako bolo. Tak ako kolega to tuná ako spomínal. Ak sú takýto a je taká tlač, ktorá je týmto smerom orientovaná, nech to nazvú ako erotickou tlačou a nech ide to pod inou tou kultúrou. Sloboda, to nie je to, že môžem si robiť, čo chcem. Sloboda predovšetkým musí byť oprená a musí mať ten pilier a tým pilierom je zodpovednosť. Ak my sa budeme tuná doťahovať, že či ten euroval má byť vyskladaný z tých bankoviek taký alebo po strop, alebo neviem aký veľký, tak myslím si, že žiadne bankovky, eurobankovky to naozaj nezachránia, ale je to práve ten morálny euroval, ktorý je potrebné, aby sme tuná predostreli a zvlášť mladým ľuďom.
Kolega Chren včera, keď to tuná spomínal, niektoré tie veci, viete, ono to potom vyznieva tak veľmi ako perverzne. Myslím si, že žiaden z vás, ani on, spomínal tu mamičku, ktorá je učiteľkou, myslím si, že keby jej tak hovoril a nabádal svoju vlastnú matku k nejakej homosexualite alebo k nejakým perverznostiam, tak ako učiteľka, predpokladám, že určite by ho napomenula, keby bol možno menší, tak by mu aj flingzla.
Včera tiež tu odznelo v rámci rozpravy, že občania sami vedia, čo je dobré, no ja si dovolím povedať, že nevieme veľakrát, čo je dobré a čo je zlé. A keď tuná ako poslanci Národnej rady predkladáme mnohé veci a každý hovorí ten svoj uhol pohľadu a na tú istú vec, my hovoríme, jedni hovoria, že je to dobré a druhí hovoria, že to je zle. Je potrebný zákon, aby sme my mali mantinely, podľa ktorých sa môžme my riadiť. Dnešný svet je taký, ktorý predostiera sexualitu ľudskú, aj ju zvrhuje, aj keby bola presexualizovaná táto spoločnosť, mnohí ľudia sú závislí na sexe a hovorí sa tomu aj sexholizmus. A to nemusí byť zrovna mladý človek, ktorý nedosiahol ešte osemnásť rokov, ale môže to byť mladý muž možno v tridsiatke, v štyridsiatke, možno v päťdesiatke, závislý je na tom, ale v skutočnosti nevie tým sexuálnym životom žiť. Nevie žiť v partnerskom živote. Manželské objatie je tým najhlbším objatím alebo je najväčším a najhlbším prejavom lásky. Dotýka sa vždycky len tých dvoch, ktorí to zažívajú. To je, tak jak sme to chceli včera tuná prekrútiť, že sa zasahuje príliš ako do tých intímnych vzťahov. Nikto nezasahuje do tých intímnych vzťahov, naopak, treba to rešpektovať a dotýka sa to vždycky len týchto dvoch mladých ľudí. Čo prináša tlač, čo prinášajú médiá? Práve tie médiá sú tie, ktoré idú s tou kamerou nieže do spálne, ale idú pod perinu a v tom je ten problém a prekrúca sa táto skutočnosť. Skutočná láska je tá, ktorá ti dáva rozmer, rozmer slobody, ale zároveň láska je tá, ktorá ti dáva aj mantinely. Dáva ti mantinely z ľavej strany brehu, aj z pravej strany brehu. A skutočný muž je ten, ktorý sa dokáže premôcť, ale aj skutočná žena, ktorá dokáže žiť ako matka a ako manželka a ako poriadna matka a ako poriadna žena v rodine.
Toľko sme to tuná pretriasali, tieto veci a niekedy si myslím, že aj nám mužom chýba taká aj skutočná poctivá práca, to ktorej by sme sa dokázali oprieť. Návrh zákona, ktorý predkladá tu kolega, predkladateľ, vítam, že je tuná aj vo svojom hlasovaní ho podporím.
K včerajšiemu hlasovaniu, pani podpredsedníčka, ak dovolíte, tak chcem len tak celkom okrajovo ako poďakovať všetkým kolegom, ktorí nezahlasovali za registrované partnerstvá, a zvlášť chcem poďakovať aj kolegom zo SMER-u a možno málokto si to uvedomoval, ale aj včera šlo aj o skutočnú slobodu ducha, slobodu prejavu. Ak ja by som mal náhodou iný názor, ako je prohomosexuálny, tak mám byť za to perzekvovaný? Či už pokutou finančnou alebo na druhej strane zavrieť človeka, pardon, do väzenia, hoci aj len jeden deň.
Skutočná sloboda je tá, ktorá aj rešpektuje aj ten iný názor. Ja ho chcem aj rešpektovať aj tu u vás, ale aj za to včerajšie hlasovanie, ktoré tuná prebehlo, chcem vám poďakovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem ti Štefan za tvoj príspevok, by som povedal, že nebol o tom, aký máš ty osobne postoj k tejto problematike, ale aký názor majú ľudia, s ktorými komunikuješ. Ja by som chcel povedať, že na rozdiel od teba niektoré príspevky predchádzajúcich rečníkov hovorili, že čo ja, čo mne nevadí, ale myslím, že tu nejde o názor poslanca ako jednotlivca ako takého, ale o názor ľudí a voličov, ktorých tuná zastupujem v Národnej rade. Takže včera mi tak trošku divne bolo, keď tuná sa niektorí poslanci obhajovali, že mne to nevadí, ja mám takýto postoj. Tu nejde o to, čo som ja, ja tu predsa zastupujem svojich voličov a mám sa pýtať na názor ich, nie na môj osobný postoj k danej problematike. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán Kuffa, pozrite, mne sa tiež nepáči, keď na, povedzme, titulnej strane denníku, ktorý má sto alebo 200-tisíc náklad, sú nejaké obscénne nechutnosti, dokonca, kde neviem, kto s kým si to tam rozdáva a podobne. Myslím si, že v tomto sa zhodujeme a tiež by som uvítal, keby tá mravná úroveň v našej tlači bola vyššia.
Nemyslím si, že máme príliš rozdielny názor na ten, na cieľ, v cieli sa zhodujeme. Vidím ale problém v nástrojoch. Vy si myslíte, že vy to dokážete zariadiť zákonom, aby stúpla určitá mravnosť. Len, bohužiaľ, to je asi taký istý pokus bez šance, ako zakázať infláciu v ústave. Jednoducho, toto fungovať nebude. Vy neviete zákonom prikázať morálku, česť a ani mravnosť. Nazvete to tu teraz nejakou erotickou tlačou, v poriadku. Obídu to, budú tam, skrátka, jednoducho takto to fungovať nebude a navyše možnože z desiatich možných alebo z piatich možných kanálov vy sa sústreďujete na jeden, ale napríklad internet nezakážete vôbec. Tak tie deti, ktoré to chcú vidieť, nebudú si kupovať, nebudú pozerať Nový čas, pôjdu si na amatéri.sk a majú to vybavené a to nezakážete nijako.
A preto ja si myslím, že riešenie je výchova, dobrá výchova detí. Na to sú tu v prvom rade rodičia, aby mali dostatok rozumu a svoje deti ochránili. Zákonom, jednoducho, obávam sa, že tento cieľ nedosiahnete. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Áno, súhlasím, mravnosť nestúpne len cez zákony, lebo mravnosť buď je v tebe, alebo v tebe nie je. Áno, aj tá výchova je veľmi dôležitá. Ale aj na nás, na poslancov sa pozerajú ako na reprezentantov tohto tu národa a tohto tu ľudu, tohto ľudu. Treba naozaj, aby aj my sme išli ako tým mravným príkladom. Ten príklad je veľmi dôležitý. Ja veľakrát za ten rečnícky pult nejdem tam kvôli sebe, ale možno kvôli práve tým ľuďom, ktorí si to vypočujú a možno sledujú tento parlament.
Spomeniem len takú krátku udalosť, ak teda by som mohol. Bol som na jednom stretnutí v Košiciach, bola Sviečka za nenarodené deti a som teraz chorý, tak som zakašľal, zhasla tá sviečka. Otočil som sa k dievčaťu, od ktorého som si odpaľoval túto sviecu. Aj som jej potom za to poďakoval a v tom príhovore som aj povedal, potom sme sa aj zoznámili, Lucka sa volala. Tak jej hovorím: "Vieš, keby si ty nemala svetla a by si nežiarila, ja by som si nemal od koho odpáliť tú sviecu." Každý z nás má byť takýmto svetlom. Dnešný svet je taký, ktorý nás prekrúca, a hovorí, že slnko vychádza na západe. To nie je pravda. Stále vychádza na východe. A ja aj verím, že ľudia nielen z východu a východného Slovenska, ale aj z toho Ďalekého východu naozaj majú čo odkázať tomuto svetu a tomuto Západu.
Ten internet, samozrejme, neubránime sa tomu, ale tá denná tlač je naozaj pre mnohé deti nie vhodná a tak, ako chodíme dneska a voľne sa pohybujeme v obchodoch, kdekade na vás zízajú tieto výjavy. Myslím si, že naozaj by to malo byť kdesi na pultoch a označené, a tí, ktorí sú na tom závislí, prosím, nech si to kupujú, ak si to teda myslia, ale nech mravnostne nie sú ohrozované naše deti. Myslím si, že osem, desať a 12-ročné deti, nie je to vhodné pre nich, aby to bolo bežne dostupné. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán spravodajca, ďakujem tomu, že sa rozprúdila debata. Ďakujem teda vám za to, že sa rozprúdila debata. Myslím si, že rezonuje aj medzi ľuďmi v celej krajine, teda v tej celej krajine, ktorá to sleduje a, samozrejme, že je to len medzi niekoľkými zopár tisíc ľuďmi, ktorí sa o toto zaujímajú, ale minimálne je to tých 11-tisíc spoluobčanov, predovšetkým rodičov, vychovávateľov, pedagógov, ktorí podpísali túto petíciu, ktorú som zverejnil spolu s kolegami pánom poslancom Vašečkom a pani podpredsedníčkou Jurinovou, a aj touto cestou im ďakujem, že sa postavili za túto petíciu, pretože ja som aj predtým počul mnoho ľudí, viacerí, ktorí mi hovorili, že ale to bude zosmiešňujúce a ľudia ťa budú s tým vysmievať a to bude také zbytočné a presne tak, ako argumentoval pán Sulík, a ďakujem aj za ten osobný rozhovor, ktorý sme nedávno mohli viesť, pán kolega, na túto tému, že najviac sa ľudia ohradzujú, že ale veď na internete je to všade a proste tomu sa nedá ubrániť a čo s tým narobíme, už je taká doba.
Myslím si, toto sú také, jak by som ich nazval, ustupujúce defenzívne, vzdávajúce sa vyjadrenia, ktoré jednoducho hovoria: "No nič sa nedá robiť." Ja som ale presvedčený, že robiť sa dá a má. I keď pán kolega Sulík mi už vysvetlil v osobnom rozhovore a ja to akceptujem a pre čestnosť tohto môjho vystúpenia, voči vám teraz konkrétne, v tejto otázke morálky poviem, čo ste mi povedali. Predsa sa odvolám na citát z novín, lebo ste mi povedali, že aby som vám ho ukázal. Tak ja som ho vážne našiel, kde ste zhodnotili, pán kolega, ako oponent a diskutér, že celá táto moja akcia je hlúposť. A pripadlo mi to, že je to zvláštne, dospelý muž, ženatý muž, ktorý má rád svoju rodinu, aspoň tak vás pozorujem, tak vás hodnotím, povie, že výzva k mravnosti a k morálke je hlúposť. Ale v tom mojom, v tom vašom rozhovore ste povedali, že nemyslíte to tak, ale že sa vám nezdá ten nástroj, že chcem dosiahnuť nejakú zákonnú úpravu, ale že teda výzva k morálke nie je celkom hlúposť. Tak to si dosť vážim od vás, lebo som si vážne myslel, že to je vo vašej predstave liberálneho politika, že povedať pred celým národom do novín, že je hlúposťou žiadať zmenu v tej mravnosti a dosiahnuť tú morálku, že je to hlúposť, tak to by ma vážne prekvapovalo, ako morálny profil človeka, ako ste vy.
Ale aj tak musím povedať, že som presvedčený, že je správne, aby sme ako zákonodarci urobili nejaký krok, ktorý napomôže minimálne tým 11 tisícom ľudí a ja budem naďalej šíriť túto petíciu. Ľudia sa mi ozývajú naďalej, že chcú ju podpísať a chcú ju zaniesť ďalším a spýtať sa ich na ich názor a povedať: "Podpíšete to?"
A viem, že prídu ďalšie tisíce podpisov. A viete, prečo to viem? Jednoducho preto, že tak, ako oni, aj ja som roky pociťoval bezmocnosť voči tomu, prečo sa na našej mediálnej, sa v našej mediálnej sfére prejavuje toľko hrubosti, dvojzmyselnosti a nátlakového predávania tovaru za pomoci zobrazovania nahoty. Čiže zobrazenie nahoty, aj sexuality, alebo dokonca pohlavného života slúži ako reklamný nástroj na predávanie tovaru.
Ja si však myslím, že máme sa na toto pozerať iným spôsobom a že sú tu mnohé nebezpečenstvá, ktoré v tom vznikajú a preto máme urobiť určitú zábranu, bariéru. Tak jak keď sa niekde rozlieva nežiaduca záplava vody povedzme po veľkých dažďoch, tak tam spravíte zábranu z pieskových vriec, aby tá voda bola usmernená a išla iným spôsobom a nepoškodila vám príbytok. Ja si myslím, že je to jednoduchý, ale trochu, akože dobre priliehavý obraz, ktorý povie o tom, že my máme v rukách svoje spoločenské prostredie a máme sa oňho starať a toto je jedna z najcitlivejších oblastí, ako je mediálne zobrazovanie, ako je vplyv na naše deti a toto je môj rozhodujúci argument. Priatelia, tu nejde o to a veľmi ma mrzí, že včera tak ľudia z liberálnej strany SaS argumentovali alebo aj iní liberáli, že to ja mám problém. A toto ma trápi najviac. Jednoducho, argumentácia, ktorá hovorí, že to je môj problém.
Ja chcem predovšetkým aj cez túto veľmi citlivú oblasť, s ktorou som bol presvedčený už dávno, že je treba vyjsť a hovoriť na túto tému, som presvedčený, že máme nakladať dôstojne a zodpovedne a tieto dve slová sú pre mňa dôležité: dôstojne a zodpovedne. Mňa k tomu vedie moje presvedčenie, môj duchovný pohľad, moje náboženské presvedčenie a to, čo som sa dozvedel z biblických výrokov, pretože ich považujem za Božie slovo a tam sa hovorí o veľkej dôstojnosti človeka. Boh stvoril človeka s dôstojnosťou a dal mu tú dôstojnosť, aby sa dôstojne správal. Kto si to chcete prečítať a sú vám blízke žalmické spisy, tak je to Žalm 8, kde sa hovorí: "Len o niečo menším si urobil človeka od božských bytostí. Slávou a dôstojnosťou si ho ovenčil." Slávou a dôstojnosťou je ovenčená dôstojnosť človeka. My sa nemáme správať ako zvieratká pudovo a zobrazovať, to len niečo nás atraktívne priťahuje, tak to budeme zobrazovať a vôbec sa nestaráme o to, čo to urobí s našimi deťmi.
V ďalšom je ešte napísané: "Urobil si ho pánom nad dielom svojich rúk." Priatelia, toto je dôležité, že my sme páni sveta alebo Zeme, my sme koruna tvorstva a máme ho zveľaďovať, ale predovšetkým zveľaďovať seba. To znamená, že my sme zodpovední za to, čo s tým robíme. Sme zodpovední za to, čo s tým robíme. Mňa prekvapuje, nie je to pre mňa tak nové, keď sa rozprávam s liberálnymi politikmi, ktorí hovoria: "Mne to nevadí a preto to môže byť, lebo mne to nevadí." Ak je toto rozhodujúci postoj politika pre celú krajinu, myslím si, že to je šeredne málo, že to je hrozne málo, že to tak nemôže byť. Veď predsa my nemôžeme len povedať: "Mne to nevadí alebo tejto skupinke ľudí to nevadí, alebo títo to chcú, tak to urobíme takto." Veď to potom naozaj vedie k bezbrehému liberalizmu a náš známy satirik Milan Lasica, myslím, že už začiatkom 90-tych rokov povedal, že: "Aj tento bezbrehý liberalizmus musí mať svoje hranice." Ja myslím, že je to múdry výrok, aj keď vyzerá taký zábavný, ale on je múdry.
Takže my sme zodpovední za to, čo tu produkujeme. Sme zodpovední za kultúru, ktorú tvoríme, sme zodpovední za atmosféru, ktorú vyrábame. My sme zodpovední za prostredie, ktoré dospelí ľudia vytvoria pre deti a mládež. Prečo? Pretože deti a mládež sa nevedia brániť. Sú najplytkejšími, by som povedal, alebo najprimárnejšími konzumentmi všetkého, čo im podáme. Presne tak, ako vy všetci, ktorí máte svoje malé detičky, ste im dali do pusky nejaké jedlo, tak to spapali. Oni sa nepýtali: "Je to dobré? Je tam dosť, je tam málo olova, alebo veľa olova, tatinko? Je tam arzén alebo je tam nejaký jed?" No, dieťa sa nepýta, veď to nie je ani jeho úloha, ani to nie je v jeho rukách, aby sa takto pýtalo. Dieťa sa spolieha a to, čo my mu vytvoríme, sa nám vráti. Už som to povedal v inej reči, že kto si čo zaseje, to bude žať. To preverila história, to je v biblických spisoch a je to v skúsenosti každého z nás. Myslím, že každý by sme túto skúsenosť našli, keď si zasejete zlú vec, zožnete zlú vec. Vyrastie vám, keď zasejete zlé zrno, vyrastie vám zhnitá úroda alebo zlá úroda, v tom zmysle to chcem povedať. A preto sme zodpovední za to, čo urobíme a musíme to urobiť dobre a kvalitne.
Takže hovoril som o tom, že ak nechceme zažiť záplavu nežiaduceho prívalu vody, tak potrebujeme tam postaviť vrecia s pieskom, aby sme ochránili príbytok. A prostredie, ktoré vytvoríme, v ktorom žijeme, sa nám vráti v podobe toho, čo bude s našimi deťmi. Ja som zažil veľakrát ľudí, starších ľudí, ktorí sa mi sťažovali na rôznych stretnutiach, ktoré som navštevoval, na ktoré som bol pozývaný, a sťažovali sa mi na svoje deti, starší ľudia, omnoho starší ako ja. A hovorili, ako zle žijú, ako sa im pokazil život a ja som im hovoril po rôznych vypočutiach, že viete, ale z istej časti to bolo vo vašich rukách a z istej časti je to ovocie aj toho, čo vy ste do nich vsadili.
Kolegovia, bol som napadnutý, že chcem robiť cenzúru, ale ja cenzúru v žiadnom prípade nechcem a v tomto ma mýli, keď kolegovia reagovali na mňa, že chcem cenzurovať. Veď ja som im povedal, že chcem regulovať, že si myslím, že je potrebné. Cenzúra v žiadnom prípade nie je možná, pretože táto spoločnosť je precitlivelá na akékoľvek náznaky. Precitlivelá, to myslím doslova toto slovo. My to preháňame s tou, s tou absolútnou slobodou. Sme úplne hotoví, keby len náhodou by sa niečo malo trošku obmedziť. Veď ja vôbec nehovorím o tom, že sa niečo nesmie publikovať. Práve, keby som to ja chcel a mal o tom rozhodovať, tak aj tak musím si povedať, že no aj keby som o tom mohol rozhodovať v plnej miere, tak musím rešpektovať aj množstvo iných ľudí, ktorí si želajú iné veci a preto musíme pohľadať nejaký správny konsenzus.
Len mne to tu pripadá tak, že ja predkladám nejaký návrh a viackrát som vyzval k spoločenskej dohode. Veď všetci vieme, že predávať cigarety a alkohol alebo tabakové výrobky a alkohol deťom do 18 rokov nie je vhodné, potrebné ani dobré a nikto by ste to svojim deťom nechceli. Občas som síce videl rodičov, ktorí tak 14-ročným, nechávajú ich fajčiť, aj keď sami s tým bojujú a musia povedať, že no viem že to nie je celkom najlepšie, ale veď teda odborníci, lekári povedali, že treba počkať do 18. roku veku, aby sa telo vedelo brániť vplyvu tabaku alebo fajčenia. Takže je tu spoločenské povedomie, že nemáme toto robiť pre mladých ľudí, nemáme im dávať alkohol, ja som presvedčený, že aj táto oblasť, konfrontácia, predkladania deťom, zobrazovania nahoty, ľudskej sexuality alebo pohlavného života zodpovedným a pekným, výchovne správnym spôsobom by mala spadať do našej spoločenskej dohody a pochopenia, že je treba na to dať pozor. Takže nechcem robiť cenzúru, pretože keby to tak bolo, kolegovia, tak by ste ma museli napadnúť, že chcem novelizovať tlačový zákon. Ale ja to nerobím. Ja hovorím o zákone 445/1990 Zb., o zákone 102/2010 Z. z. Takže to, čo navrhujem, je riešiť spôsob, akým vystavujeme, akým vystavujeme zobrazovanie ľudského tela, a dovolil som si rozdať vám tento propagačný materiál, ktorý som zostavil zo záberov z dennej tlače. Zo záberov z dennej spravodajskej tlače. Priatelia, ja som presvedčený, že toto nie je v poriadku, aby sme v našej krajine toto mali. Ešte mi to pripadá aj také sarkastické, ironické priam teda, ironické a priam sarkastické, že som rozprával s niektorými kolegami poslancami a ukázal som im tieto zobrazenia a on sa úplne čudoval: "Toto? Toto? Čo to je?"Ja som mu povedal, že to vychádza v denníku Nový čas, Plus jeden deň, Plus 7 dní, tak on povedal, ach také, vyjadril sa trošku hrubým spôsobom, veci nekupujem. Tak to som celkom rád, že mnoho ľudí takéto veci ani nevie, že existujú, lenže mi to pripadá práve ten sarkazmus v tom, že my tu sedíme, ani netušíme, že toto na Slovensku je publikované v obrovských nákladoch a my tu sedíme, ani netušíme, že takéto niečo na Slovensku vychádza a ovplyvňuje, je to denník s najvyšším nákladom, ovplyvňuje myslenie ľudí na Slovensku. Ani netušíme, že sa to deje. Potom možno že to pripadá mnohým to, čo tu hovorím ako nerelevantné alebo teda irelevantné, ako nepotrebné, ale viete čo ma motivovalo? Trošku ma to tak pichlo a naštartovalo, keď v titulke Nového času bola zobrazená žena, ktorá je tu vedená ako zvieratko na vôdzke v nejakej sado-maso póze a tam bol výkrik, zastavte to už niekto. Tak hlásim sa. Myslím si, že je to potrebné zastaviť.
Kolegovia, toto je niečo, čím kŕmime naše deti. Ste presvedčení, že tým máme naše deti kŕmiť? Že je to v poriadku?
Na druhej strane som napísal, o čo mi ide. Ide mi v tomto predkladanom návrhu zákona alebo tejto novelizácii, aby periodická tlač, ktorá prináša denné správy, ak chce obsahovať mravne nevhodné explicitné erotické obsahy, ktoré ohrozujú mravnosť, tak potom nech vydavatelia označia svoje vydania ako erotické. Veď ak je tu zobrazenie, priame zobrazenie záberu z pornofilmu, tak to, kolegovia, si myslím, že aj porušuje zákon, ktorý už platný na Slovensku máme. Takže ak to chcú zobrazovať, tak nech to publikujú v erotickej tlači, tak ako kolega Viskupič hovoril, že v tom známom filme Ľud verzus Larry Flynt sa vybojovala sloboda takéto niečo publikovať, ale veď práve na to poukazujem. Oni si tú slobodu teda tam vydobyli vo svojom práve a zároveň upravili, kde má byť erotická a pornografická tlač šírená a predávaná. Veď presne takúto slobodu chcem. Veď to je správne, teda ak si to spoločnosť žiada, ak to vydavateľ hovorí, že je to sloboda tlače, sloboda prejavu, sloboda slova, tak nech sa páči, majme to, ale majme to v kolónke erotická tlač alebo pornografická tlač. Takže toto chcem, to označenie erotické v príslušnom tvare a aby nebola takáto tlač vystavovaná vo verejnom priestore, pretože minimálne tých 11-tisíc rodičov sa nevie brániť tomu, aby uchránili svoje deti, pretože toto, priatelia, je už verejné obťažovanie. Ja tvrdím, že toto je verejné obťažovanie, že my už sa nevieme tomu brániť a tým je narušené naše právo nebyť s týmto konfrontovaní takýmto násilným spôsobom. Veď naše, náš spoločenský priestor nepatrí majiteľom médií, oni nemôžu s nami narábať, ako keby im patril a my sme tu tá utláčaná skupina ľudí, ktorí musia toto rešpektovať, lebo hotovo, niekomu sa to páči. Niekomu sa páči trieskať dvojzmyselné vulgarizmy reklamné na bilbordy a hotovo, ja sa na to musím pozerať? Viete, jeden z tých komentárov ľudí pod petíciou, ktorí to podpísali, a znovu vyzýva ľudí k tomu, aby si ju prečítali, ak s ňou súhlasia, aby ju podpísali, tak tuto citujem komentár: "Máte pravdu, rodičia sú prví, ktorí majú byť príkladom vo svojej vlastnej domácnosti." Tak toto je pravda zo strany liberálnych politikov, ktorí toto hovoria, "a rozumne určiť, na čo sa ich deti budú pozerať. Ja som rodič, otec dvoch synov, 3 a pol a 6-ročného. Spolu s manželkou chránime naše deti, ale aj samých seba pred nemorálnymi, zvrátenými a násilnými obsahmi, ktoré ponúkajú médiá. V domácnosti sa to ešte dá. Ale prečo sa moje deti majú pozerať na nevhodné reklamy na uliciach, vo výkladoch niektorých obchodov, stánkov a podobne, keď ja si to neprajem?"
Takže tu je narúšané právo a dôstojnosť človeka, ktorí chodia okolo týchto vystavených vecí spôsobilých ohroziť mravnosť. Toto je právny výraz. Ten, kto takúto zábavu chce, tak si ju nájde, je slobodný sa pre to rozhodnúť. Kolegovia, toto je rešpekt spoločnosti. Kto chce takéto veci, nech si ich nájde. Ale prosím vás, mne ich nestrkajte. Ani mojim deťom nech ich nikto nestrká. Ja si to neželám a nemám sa ako brániť a mne to má zákon zaručiť. Mne to má zaručiť naša krajina a som presvedčený, že o tom tu sme, prečo sa máme na také veci pozerať, keď sa chceme prejsť s deťmi mestom, v ktorom žijeme, alebo keď čakáme na MHD. Nevhodné a násilné obrazy deformujú malé deti, mládež a v neposlednom rade aj dospelých. Ľudská myseľ a ľudské srdce je ako čistá kniha, do ktorej sa zapisujú všetky podnety, ktoré vidíme, počujeme a tak ďalej. A to nás potom ovplyvňuje ako konáme, ako si vážime iných, akú hodnotu má vlastne život človeka.
Kolegovia, som presvedčený, že my dospelí sa obmedzujeme v iných významoch. Zamyslite sa so mnou. Hovoríme tu o cenzúre? Veď nie, nehovoríme o cenzúre a zároveň sa tu bavíme o tom, že sme ochotní a treba nám zaviesť časovú oponu. Majú to všetky krajiny Európy, len Česko a Slovensko to ešte nemá zavedené, poriadnu časovú oponu, dokonca Taliansko až do 22.30 hod. nevysiela erotické obsahy. Počujete ma dobre? Taliansko do 22. 30 hod. nevysiela erotické obsahy kvôli svojim deťom a mládeži. Slovensko a Česko nemá ani len toto zavedené. Ale bavíme sa o tom, že to chceme, ja si myslím, že to bude aj schválené, lebo je to správne a potrebné, pán minister kultúry sa vyjadril k tomu, že to treba spraviť a zmeniť to vysielanie, aby nebolo takéto ohrozujúce, mravne ohrozujúce, aby tam neboli zobrazované tie najnižšie pudy. Priatelia, teraz sa zamyslite so mnou. Ak teda vieme si odstupňovať, že programy sú vhodné do 12, 15, 18, čo vám vadí na tom, keď poviem, že isté časopisy sú vhodné a nevhodné pre mládež a vhodné sú len pre dospelých. Veď to je presne ten istý princíp. To je doslova úplne presne to isté. Takže keď niečo nechceme dávať deťom a mládeži, aby im to neškodilo v programovom vysielaní televízií, prečo by sme nemali to isté urobiť s tlačovinami? Nakoniec, veď my to už máme. Pornografia sa nesmie publikovať, mne potom zostáva vyzývať verejnosť, ľudí, aby sa pustili do ostrejšieho boja s tým, keď niekto porušuje zákon, lebo toto všetko je podľa mňa porušenie zákona a na to existujú nástroje, aby bola dosiahnutá náprava. Takže ide mi o spoločenskú dohodu a aby sme rešpektovali, že minimálne teraz sa môžem odvolať na 11-tisíc a viac ľudí, ktorí mi to podpísali ešte na petičných hárkoch, a predpokladám, že to bude ešte viacej tisícov. Mi podpisujú, že oni to potrebujú, takúto legislatívu a potrebujú sa brániť.
Iný názor: "Súhlasím s tým, aby výchova detí a mládeže mala prednosť pred ziskom súkromných médií." Kolegovia, ja dobre rozumiem, mne už tu bolo naznačené, že keď sa chcem spýtať na dopyt, ktorý vydavatelia tvrdia, že majú, tak to nejde o to, že im niekto píše, že majú peoplemetre, že vedia, ktoré vydanie ktorého časopisu sa lepšie predalo, no a teda tak títo vydavatelia, majitelia médií tvrdia, že keď publikujú podobné veci, tak teda sa im to lepšie predáva. No toto je názor občana a myslím, že úplne správny: "Súhlasím s tým, aby výchova detí a mládeže a ochrana mali prednosť pred ziskom súkromných médií." Priatelia, pred ziskom!
Iná pani s komentárom pod petíciou píše: "Zaznamenala som za jediný večer vysielania reality šou 47 písknutí," to znamená, že bol vypípaný neslušný výraz, "pričom niektoré bežnejšie vulgarizmy prejdú aj bez písknutia". Ani to nie je v poriadku. Ale 47 písknutí za nejakú hodinku vysielania je moc, priatelia. Je normálne, aby, vy sa takto doma rozprávate? Ja som presvedčený, že nie. Ja dúfam v to, že nie, ale ak by sme chceli tvrdiť, že sprosté slová - za hodinu 47 - je normálne, tak potom sme skutočne znížili morálny štandard našeho vlastného najbližšieho životného prostredia. Človek si rád pozrie peknú prírodu a podučí sa, ako sa farmárči, ale nejde to bez tých hnusných vulgárností a propagácie neviazaného života? Tiež som sa pozeral na jednu z takýchto šou. Tak jedna mladá dáma tam prišla, neviem, či mala 23 rokov, ožratá bola ako koza, s prepáčením, a toto najviac brala kamera, že ešte aj ten mikrofón, čo mala na gatiach obtiahnutých okolo tela zavesený, jej sťahoval tie nohavice až pod zadok. No velice duchaplné vysielanie. No skutočne úžasné sa na toto pozerať, ja to nemôžem pochopiť, to nevychádzam z údivu, keď sa na toto pozerám, že kto, ktorý, kto zamestnal takéhoto, kto to je tam scenárista, dramaturg, kto to vymyslel, že takto. Alebo to nahovorili to dievča na to, alebo proste ona sa tak hanbila, tak sa radšej totálne zlískala? Nie, myslím si, že toto nie je vhodné a nemáme to takýmto spôsobom robiť.
Iný koment: "Touto sexualizáciou spoločnosti spejeme k degradácii samej ľudskosti a mlčaním len prispievame k podpore násilia." A to sexuálne násilie, natláčanie obťažovanie, tvorí výrazné percento. Priatelia, kolegovia, toto sú názory ľudí, to nie je môj názor, ako mi tu pán kolega Miškov povedal, že mne to nič nerobí, teda pán kolega Miškov včera povedal, že: "Podľa mňa, podľa môjho názoru, vraj neustále zobrazovanie sexuálnych, sexuality vybíja sexuálny náboj ľudí." Áno, myslím si, to, teraz bol rozhovor s jednou pani psychologičkou, ktorá sa volá Caisová, a uviedla tam v tom rozhovore jeden zaujímavý fakt, že narastá počet mužov, ktorí nemajú záujem alebo sa označujú za asexuálnych a že nie sú, nemôžu byť asexuálni, všetci sme nejako sexuálni, ale nemajú záujem o sexuálne prejavy. Viete, ja som presvedčený, že je to týmto nátlakom na to, aby sme sa stále pozerali na nahotu a sexuálne scény. Ale najzaujímavejšia argumentácia, myslím, že úplne pochybná alebo chybná, nie pochybná, prepáčte, chybná argumentácia je, keď mi kolega povie, že ja som sa včera pozeral na rôzne takéto zobrazenia, nič mi to neurobilo. A problém máte vy, pán kolega, teda ja mám problém s mojou sexualitou, keď sa voči tomuto vyjadrujem. No prepáčte, ale toto je celý rozhovor dvoch politikov? Mne to nič nerobí a preto to nikomu nič nerobí. Úžasné. Ale mne to podpísalo 11-tisíc ľudí, pán Miškov, a nie ja som si to podpísal 11-tisíckrát a tuto chce, aspoň 11-tisíc ľudí si to neželá. Takže argumentácia, ja to nechcem, alebo mne to nevadí, je málo. A nie to môj problém so sexualitou. Ale ak sa dostaneme do stavu, kedy sa tu politici navzájom zosmiešňujú alebo obviňujú, alebo ironizujú, a toto sme tu zažili v debatách od tohoto pondelka alebo minulého pondelka dosť veľa, tak si myslím, že to nie je dobré, že máme debatovať k veci a podstatne.
Ďalší príklad obťažovania verejného, pretože, opakujem, som presvedčený, že toto je verejné obťažovanie aj dospelých ľudí, ale toto sa, znovu opakujem, týka detí. Už len to, že nachádzam pravidelne za stieračom auta nevkusný propagačný materiál erotického salóna, je hnus. Všeobecná prístupnosť erotiky vo filme, prepáčte, vo voľne predajných denníkoch, násilie v TV, neprináša nič dobré pre naše deti.
Zasa iná, posledný koment: "Navrhoval by som doplniť do petície aj to, aby sa zakázalo používanie vulgarizmov v médiách a na divadelných scénach. V podstate už nie je možné sledovať televízny program bez toho, aby sa v ňom nevyskytovali výrazy a scény urážajúce ľudskú dôstojnosť. Slušnosť a vychovanosť sa stáva pomaly výsmechom."
Kolegovia, som presvedčený, že naša spoločnosť má byť slušná a máme sa snažiť o to, aby sme jej k tomu dali usmernenie. Takže ak hovorí pán kolega Sulík alebo ľudia s liberálnym presvedčením v tejto snemovni, že to nedosiahneme, tak potom sa tiež musím opýtať, čo potom chcela dosiahnuť pani Nicholsonová, pán Droba a pán Poliačik návrhom zákona o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia, pretože tiež uviedli, že oni chcú dosiahnuť úctu voči týmto ľuďom. Tak, prepáčte, však to nejde teda zákonom, nie? K tejto veci budem mať ešte iné vyjadrenia, ale ja vám chcem pripomenúť, Národná rada, vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky o deťoch a mládeži z roku 2001. Táto Národná rada, neviem, koľkí ste tu vtedy sedeli, kolegovia, lebo ja som tu nesedel, ale vtedy sme hovorili toto, zacitujem tri citáty z uznesenia zo 4. septembra 2001:
"V presvedčení, že dieťa potrebuje špeciálnu pomoc a ochranu na naplnenie svojich práv na dôstojný život", potom tri bodky, tu je dôstojný život "v mieri, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia, majúc na zreteli zodpovednosť voči budúcim generáciám," to povedala táto Národná rada, citujem ďalej: a "prihlasujeme sa k Berlínskemu záväzku o deťoch Európy a Ázie a mienime jeho dohodu rešpektovať", ďalej citujem: Aby sme smerovali "k nižšej miere ich ohrozenia fyzickým, či psychickým násilím," budeme "podporovať tie kroky a aktivity, ktoré vychovávajú mladých ľudí k občianskemu uvedomeniu, ušľachtilým záujmom a úcte k všeľudským hodnotám." Ďalší bod: "Rodina je základom spoločnosti a má prvoradú zodpovednosť za starostlivosť o deti a ich ochranu. Inštitúcie štátu majú rodičom a rodinám vychádzať v ústrety, aby mohli vychovávať deti v bezpečnom a stabilnom prostredí a vo vlastnej krajine." Inštitúcia štátu je táto najdôležitejšia, ktorá má stanoviť, aby sme napomohli rodičom, aby sa necítili urážaní, ponižovaní a obťažovaní majiteľmi médií, ktorí zamorujú verejný priestor.
Ďalej: "Deti majú byť ochránené pred rizikami, vrátane mentálneho zdravia a pred alkoholom a drogami." A záverečný citát: "Deti majú byť ochránené pred všetkými formami násilia, sexuálneho zneužívania a telesného trestania vrátane ochrany pred zobrazovaním násilia a pornografie v médiách a na internete." Má byť im venovaná sústavná pozornosť. "Generácia dospelých musí v maximálnej miere prevziať spoluzodpovednosť za deti a mládež a odstraňovať riziká, ktoré ohrozujú ich zdravotný vývoj a najdôležitejšiu fázu ich života - detstvo." Uznesenie Národnej rady zo 4. septembra 2001.
Kolegovia, bolo mi namietnuté, že takáto petícia ohrozuje slobodu prejavu a že je zlá, ale kto hovorí o ohrozovaní slobody prejavu? Ja hovorím o tom, že máme chrániť deti. Bolo mi namietnuté, že ja si beriem deti za rukojemníkov. No, mrzí ma takéto vyjadrenie, lebo potom sa tu nedá vlastne diskutovať na žiadnu tému, ale ja sa odvolávam na odborníkov. Ja nehovorím, že mne sa tak chce alebo, že ja vás chcem na to nahovoriť. Ja tvrdím, že tu je množstvo odborníkov, ktorí nás upozorňujú na to, že takto sa nemáme k deťom správať. Budem teraz citovať Barboru Mesárošovú, psychologičku, ktorá predniesla tieto svoje zistenia vo verejnej diskusii na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky: "Kultúra obrazu vytesňuje kultúru slova. Rodičia sa nevedia brániť v tomto prostredí, ktoré je zamorené takýmto zobrazovaním a tlačovinami, bilbordami, vysielaním. Nevedia sa brániť slovom. Dôsledky sú, že deti málo čítajú, zaostávajú s čítaním, s porozumením a majú zmeny v štruktúre intelektu. Médiá majú v rukách možnosť manipulácie. Dochádza k strate vlastného názoru, identity, devalvácie hodnôt a vkusu. V médiách dochádza k obrovskej komercionalizácii, jediné kritérium hodnoty programov je sledovanosť. Jediným kritériom predajnosti týchto časopisov je to, aby sa viac, teda nie v predajnosti, ale kritériom úspechu je to, čím viacej ich predá. K čomu však dochádza u detí? Stotožnenie sa so zámermi tvorcov a majiteľov, čiže divák nadobúda presvedčenie, že to, čo sa mu ponúka, presne chcel."
No a toto je to, čo nám hovoria majitelia médií, že však to ľudia chcú. No veď to chcú, tak to budeme publikovať. Kolegovia, v tom prípade by som navrhol, niečo ešte trošinku zvrátenejšie ako len vulgárne zobrazovanie nahoty a sexuality a pohlavného života, že ukazujme popravy. Neviem, kde by sme to zohnali, lebo však sa to nejako zakázalo, ten trest smrti, ale však zobrazujme popravy, to je dosť zaujímavé, aby sa ľudia chceli na to pozerať. Viete, to priťahuje takáto zvrátenosť. Ukazujme ako sa odsekávajú hlavy alebo ruky alebo rozštvrtiť telo, môže to byť dosť zaujímavé, nie? Nemyslíte si, že prudko stúpi náklad, prudko stúpne predajnosť, zníži sa remitenda, ako povedal kolega Mičovský. Ja si myslím, že áno, lenže takýmto spôsobom nemôžme nezodpovedne pristupovať k tomu, čo ponúkame v národe. Čo ponúkame krajine? My sme zodpovední ľudia a musíme byť zodpovední ľudia. My máme to poverenie byť zodpovednými ľuďmi. My máme autoritu na to, aby sme to robili predovšetkým voči svojej nastupujúcej generácii.
Kolegovia, máme problémy v tejto spoločnosti s rodinou, s výchovou v rodinách. Mnoho detí je zanedbávaných. To sú problémy vzťahové, to sú problémy medzi ľuďmi, ktorí samotní ťažko vedia žiť vo svojich dobrých vzťahoch, a preto tu máme deti zanedbávané, a tie vplyvom médií chcú imponovať starším, preto si ľahko osvoja vulgárny jazyk, znovu citujem závery pani psychologičky: "Nekultúrne prejavy správania si osvoja, majú predčasný záujem o sex, alkohol a fajčenie." Kolegovia, nemyslíte, že by sme to mali uchrániť? Súčasné trendy cez pluralitu hudobných žánrov, opäť citácia: "Telenovely a reality šou - prichádza k škodlivým návykom, k bagatelizácii mravných noriem, naivnej romantike a prehnanému záujmu o módu a sex. Dôkazy nekultúrnych účinkov médií na mladú generáciu možno odsledovať na sociálnych sieťach. Prejavuje sa tam nekultúrne vyjadrovanie, hrubé výrazy a fotografie obnažených tiel sú najviac zobrazované." Dokonca to má názov. Je to sexting. Kolegovia, mediálne vplyvy majú a vnímanie vlastného tela, "mediálne vplyvy majú vplyv na vnímanie vlastného tela. Sledovanie telenoviel, reklám a relácií, kde sa prezentujú módne trendy, vedie k nespokojnosti s vlastným výzorom, k diétam a hladovkám, poruchám príjmu potravy, k vyzývavému a zosmiešňujúcemu sa správaniu a k pestovaniu nezdravého životného štýlu." A viete aké sú možnosti podľa odborníčky redukovania takýchto vplyvov? "Primárna prevencia je proaktívna, eliminácia, regulácia, legislatívne úpravy." Legislatívne úpravy! Kolegovia, toto je namieste, aby sme robili. "Primárna prevencia retroaktívna je mediálna výchova, osveta a sankcie." A čo sú liberálmi najviac doporučované - na prvom mieste zdôrazňované - sú až na treťom mieste u odborníčky: "regulačné a samoregulačné stratégie, podpora rodiny, zdravé programy, symbolické gestá".
Kolegovia, som presvedčený, že tejto veci máme skutočne venovať silnú pozornosť. Naša ústava zaručuje a nabáda, aby práva, ktoré v tejto spoločnosti máme, v tejto slobodnej spoločnosti sme obmedzili iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti. To nám hovorí naša ústava. Mne sa zdá, že je čudné, že prečo sa máme potom snažiť až nejak prieť - to je správne slovo. Viete, kolegovia s liberálnymi názormi mi tu citovali Voltaira a ja mám iný jeho citát: "Len klamte a klamte, niečo na nich prischne." Hm, aj to povedal tento génius. Takže tento návrh, ktorý ja som tu podal, chce tisíce ľudí na Slovenku. Niekto tu citoval, že, pán kolega Mičovský tu citoval, že fajčenie sa v súčasnosti potiera. Pamätáte si kolegovia z mladosti, vy ste starší odo mňa viacerí. Ja mám nižší vek, ale pamätám si, že fajčilo sa ešte aj v osobných vlakoch! Že je to tak kolegovia? Sa pozerám na vás, nehnevajte sa, lebo ste starší, tak si to musíte pamätať. V každom vozni ČSD bol popolník. Ešte raz: Nefajčite! Ale v každom vozni ČSD bol popolník. Dokonca v medzimestských linkách autobusových, boli popolníky a fajčilo sa. To bolo dávno, že? To bolo dávno, áno, ale prišli sme do doby, kedy sa fajčenie zakazuje, a na krabičkách sa píše, že fajčenie škodí zdraviu a dokonca ešte väčšími a väčšími nápismi to je (Výrazná gestikulácia rukami.), takými veľkými, že je napísané, že umriete, keď budete fajčiť, len nefajčite, aby ste neumreli! No a prečo, a čo sme zistili? Že fajčenie, spotreba tabaku klesá na Slovensku, že je to tak? Lebo sme zistili, že náklady na liečenie fajčiarskych chorôb, fajčením spôsobených chorôb, je omnoho, omnoho väčšie sú tie náklady a je to ťažšie, než tie cigarety predávať a mať z nich zárobok.
Viete, tuto je porušované právo na ochranu dieťaťa, preto musíme sledovať tento škodlivý dopad na deti. Keď mi boli povedané, že sú tu mechanizmy na ochranu, no aké? Ja tvrdím, že sloboda, ktorú máme, nemôže byť bez zodpovednosti, ale teraz to tak vyzerá. Tvrdím, že tu ide o vulgarizmy, nie o môj problém so sexualitou, a to podľa mňa je trápne, keď sa tu napádame, takto navzájom, že mi niekoľkí kolegovia, povedia, že to ty máš problém, kolega, ty sa vyrovnaj so svojou sexualitou a potom to bude v poriadku, nebudeš predkladať blbé návrhy zákonov. No ďakujem! To je úžasná rada, skutočne. 11-tisíc ľudí so mnou súhlasilo s petíciou, viete lebo tu ide o vulgárnosť a hrubosť a bezbrannosť, s ktorou sa potýkame.
Ja vás prosím o podporu tohto zákona alebo tejto novely a tiež prosím o to, aby sme hlbšie a dôkladnejšie skúmali, keď dochádza k nejakým takýmto citlivým témam v spoločnosti, pretože toto je uznávam, že nie je ľahká téma, je ťažká, ale nemôže byť povrchne vyriešená nejakým povedaním si: "Pán kolega, vyriešte si svoj problémik, a keď bude vyriešený, tak to je v poriadku."
Včera napr. v tej diskusii došlo k veľmi nekorektnému použitiu mojich slov. Vytiahol tu myslím, že pán Chren, následne pán Miškov a pán kolega Viskupič tiež, kedy tvrdili, že som povedal, že sex má svoj čas. Toto celé bola diskusia použitá z Facebooku. Kolegovia, ja som to tu nepovedal, len poukazujem na nekorektnosť nástrojov. A túto diskusiu na Facebooku niekto so mnou viedol a ja som povedal, ja som povedal a som presvedčený, že je to tak, že 98 % tejto spoločnosti žije prirodzeným rytmom a ten rytmus vyzerá tak, že všetci, ktorí chodia do zamestnania a s námahou pracujú pre obživu svojej rodiny a zarábajú si vlastnými rukami, tak skoro ráno vstávajú. Stihnú sa naraňajkovať, možno ani to nie, vypraviť deti do školy, niektorí takéto starosti nemajú, ale väčšina áno. Namáhavo pracujú až do večera, vyťažení prídu domov, venujú sa znovu svojim deťom, ak to stihnú, a unavení padnú do postele a spia, kolegovia. My nežijeme zhýralým spôsobom života, že nemáme čo robiť, len si prezeráme všelijaké sexuálne zobrazenia. Nie, nie je to tak. Väčšina bežných ľudí naozaj žije normálnym spôsobom života a na to, aby mali priestor na telesné potešenia, majú skutočne večer posteľ alebo víkend, alebo možno dovolenku niektorí a mnohí, ktorí pracujú na montážach alebo smenách alebo sú odcestovaní, alebo sú v zahraničí, aby uživili svoje rodiny, sa nemajú čas venovať týmto blbostiam, ktoré nám tu produkujú najmasovejšie denníky na Slovensku. Nemajú čas sa tomu venovať a nechcú to, lebo sú voči tomu bezmocní.
Ja súhlasím s tým, že pojem mravnosť je veľmi delikátny aj ohrozenie mravnosti, ale tvrdím, že pojem ohrozenie mravnosti, a to je moja dôvodová správa, je širší pojem ako pojem pornografia. Toto máme zákonom ošetrené, šírenie pornografie, ale ten pojem pornografia je jednoznačne definovaný, lenže ohrozovanie mravnosti zahŕňa aj také výtvory, ktoré síce nie je možné považovať za pornografiu, ale ktoré sú spôsobilé narušiť ľudskú dôstojnosť, napr. dôstojnosť čitateľa tlače. Na toto naše zákony ešte nemysleli. Takže, definovaný pojem pornografia je, ale pojem ohrozovanie mravnosti zahŕňa aj také výtvory, ktoré nie je možné považovať za pornografiu, ale sú spôsobilé narušiť ľudskú dôstojnosť alebo vyvolať verejné pohoršenie. Verejné pohoršenie.
Kolegovia, chcem dosiahnuť prirodzenú rovnováhu medzi slobodou prejavu a právom na informácie na jednej strane - a právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti na strane druhej a právom na ochranu detí a mládeže. To je to, čo potrebujeme. To je to, čo v našej spoločnosti potrebujeme dosiahnuť a nemáme ošetrené.
Kolegovia, chcem dosiahnuť prirodzenú rovnováhu medzi slobodou prejavu a právom na informácie na jednej strane a právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti na strane druhej a právom na ochranu detí a mládeže. To je to čo potrebujeme. To je to, čo v našej spoločnosti potrebujeme dosiahnuť a nemáme ošetrené. Takže, kolegovia, som presvedčený, že je výlučne v právomoci vydavateľa tlače, akú cestu si v tomto smere zvolí. Jednoducho čo bude publikovať a či to bude musieť označiť ako erotickú tlač, alebo nie.
Ja myslím, že som vyčerpal, čo by som k tejto téme mal povedať. Prosím, aby sme z tohoto miesta zabránili tomu všetkému, čo som tu v ohrozovaní mravnosti detí a mládeže povedal. Aby sme jednoducho našim rozhodnutím ohľadne novely zákona, alebo že ju vylepšíme ešte alebo že ju zmeníme, alebo túto novelu zahodíme, lebo nie je vhodná a niekto iný ju prinesie, možno, že z vládnej strany a že tá bude ďaleko lepšia prepracovaná. Len vás prosím, aby sme to dosiahli. Na to sme parlament a ja som tu túto tému priniesol preto, aby sme ju reálne zmenili na Slovensku. To, čo je zlé aby sme urobili lepšie a kvalitnejšie. Kolegovia, dúfam, že bude možné to dosiahnuť. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, ako spravodajca navrhujem, aby sme o tomto bode hlasovali dnes o 17.00 hodine.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi vystúpiť v mene dvoch predkladateľov - pani Žitňanskej a mojej osoby - k tejto novele zákona a stručne vysvetliť, o čo, o čo nám v tejto novele ide.
V súčasnosti na Slovensku aktuálny, nie právny, ale de facto stav je taký, že finančné inštitúcie, ale i nefinančné inštitúcie, ktoré poskytujú úvery vyžadujú od klientov, aby splátky takýchto úverov realizovali na konkrétny účet, ktorý tomuto klientovi patrí, je to takzvaný úverový účet, ktorý mu vedú v príslušnej banke alebo v inej inštitúcii, a banky takisto vyžadujú od klientov aby za takýto účet platili poplatok. Ten poplatok sa, samozrejme, rôzni, od 3 do 5 eur mesačne vo väčšine bánk. To znamená, že ročne ide zhruba o desiatky eur na jeden úverový účet. Banky vyžadujú od klientov, aby takýto účet mali. Banky a nielen teda banky, ale budem hovoriť najmä o bankách, banky si zaňho účtujú, poplatok si určujú jednostranne. Klient nemá nejakým spôsobom možnosť tento poplatok ovplyvniť a banky môžu tento poplatok, samozrejme, meniť ľubovoľne počas trvania úveru, to znamená, že vy ak úver máte, máte záväzok ho splácať, splácať na daný účet, banka vám môže pokojne zmeniť, koľko vám zaňho účtuje.
To znamená, takýto poplatok je vlastne súčasťou vašich nákladov na úver a dokonca pri menších úveroch s nižšou úrokovou sadzbou môže ísť aj o podstatnú časť nákladov na úver a jeho splácanie, ale táto suma sa nepočíta do celkových nákladov, ktoré banka musí zverejňovať do tej tzv. kompozitnej úrokovej sadzby. Z tohto pohľadu takýto poplatok neslúži na lepší konkurenčný boj, na prehľadnejšiu situáciu na trhu. Nie je ani umožnené klientovi v prípade, ak je v danej banke zaviazaný alebo finančnej inštitúcii musí splácať úver povedzme 5, 10, 15 rokov, aby nejakým spôsobom sa z takéhoto poplatku vyviazal tým, že pôjde niekam inak. A tento úverový účet neprináša klientovi žiadny benefit. Pretože, samozrejme, on ten úver splácať musí, ale mohol by ho pokojne splácať ako všetky ostatné veci, ktoré platíte v banke na konkrétny účet s konkrétnym variabilným symbolom. Ak napríklad máte, neviem, koľkí z vás majú kreditnú kartu, tak tá tiež je v podstate formou úveru, ale nemáte k nej úverový účet, jednoducho každý mesiac pošlete to, čo dlhujete banke pod príslušný variabilným symbolom a je vybavené. To znamená, tento úverový účet neslúži klientovi, je to niečo, čo banky klientovi vnucujú pre možno svoju ľahšiu evidenciu, pre možno ľahšie fungovanie, ale nie je to niečo, čo prináša benefit klientovi, a je to niečo, čo klienta stojí peniaze, ktoré nie sú malé z pohľadu normálnych ľudí, a sú to peniaze, ktoré navyše nie sú ani žiadnym spôsobom klientom ovplyvniteľné, to znamená banka môže jednostranným aktom výšku takýchto poplatkov meniť, aj v praxi mení, mení, samozrejme, skoro vždy len jedným smerom. To je aktuálna situácia v tejto krajine.
Existujú európske smernice k úverom pre spotrebiteľov, ktorým sú všetky úvery, ktoré berú si fyzické osoby ako spotrebitelia, nie ako podnikatelia, a táto smernica hovorí, že sú zakázané neprimerané podmienky vo vzťahu k spotrebiteľom, ktoré zneužívajú buď ich nevedomosť, alebo asymetriu na postavení na trhu. A táto smernica definuje, aké také podmienky sú a plus uvádza aj príkladmo niektoré z nich, ktoré sú vyslovene zakázané. Túto smernicu transponovalo do svojich zákonov aj Slovensko, Česká republika, Nemecko, všetky ostatné členské krajiny. Obsahom tejto smernice je práve to, že za neprimerané sú považované práve podmienky, ktoré klientovi neprinášajú primeranú protihodnotu za to, čo má platiť, ktoré sú mu naozaj vnucované, tzv. bandlované, spájané s inými produktami, ktoré dostáva. To znamená, tie definície tejto smernice spĺňajú aj práve už spomínané poplatky za úverové účty.
Preto v Nemeckej spolkovej republike, alebo v Spolkovej republike Nemecko sa obrátilo spotrebiteľské združenie na súd so žiadosťou, aby súd vyhlásil, že tieto poplatky sú zakázanými a neprimeranými podmienkami v zmysle tejto európskej smernice, a nemecký súd im minulý rok vyhovel a takto právoplatne rozhodol a vďaka tomu v Nemecku sa éra poplatkov za úverové účty skončila.
Následne nato v Českej republike a na Slovensku sa začala obdobná, obdobná kampaň. V Čechách niektorí aktivisti, spotrebitelia začali písať bankám. Niektoré banky sa zľakli, začali vracať poplatky, niektoré banky sa neboja, skúšajú, ako dlho to uhrajú.
Na Slovensku sme v tejto veci oslovili ministerstvo financií so žiadosťou o riešenie. Ministerstvo financií zatiaľ k tomu stanovisko právne záväzné nezaujalo a povedalo, že preferuje, aby o tom rozhodovala komisia zriadená podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá však môže vydávať len poradné stanovisko.
Keďže ide o každomesačnú záležitosť, kde spomeniem, že poplatky celkove za vedenie účtov, teda, pardon, súvisiace s úvermi, nie za vedenie účtov. Poplatky súvisiace s úvermi dosiahli v minulom roku viac ako 120 miliónov eur na Slovensku, to znamená na priemernú slovenskú domácnosť v podstate dosiahli okolo 50-tich eur ročne, to znamená, pre priemernú slovenskú domácnosť ide o dosť zreteľnú záťaž. Nie všetko z nich sú poplatky za úverové účty, ale nemáme detailnejšie dáta, ale dá sa predpokladať, že pomerne významné percento tvoria práve poplatky za úverové účty. Tak sme sa preto rozhodli s kolegyňou Žitňanskou riešiť túto otázku výslovnou zmenou zákona.
Náš Občiansky zákonník totiž práve v rámci transpozície európskych predpisov už ustanovil príkladom, príkladmi, ktoré podmienky sú považované za neprimerané, a my navrhujeme doplniť medzi ne aj práve poplatky požadované za vedenie tzv. úverového účtu.
Otázka je, prečo to chceme riešiť zákonom, prečo povedzme neriešime alebo teda nepočkáme na žaloby spotrebiteľov a spotrebiteľských združení na súdy. Tých dôvodov je niekoľko. Prvý dôvod je ten, že vzhľadom na rýchlosť a funkčnosť slovenskej justície je dosť možné alebo pravdepodobné, že by takéto konanie trvalo niekoľko rokov. Dá sa predpokladať, že banky využijú všetky možné právne prostriedky, aby čo najviac oddialili deň, kedy budú musieť s touto praxou prestať. Ja tu mám niekoľko listov, ktoré mi zaslali občania, ktorým sme pomáhali obrátiť sa na banky so žiadosťou, aby im prestali účtovať tieto poplatky a vrátili im ich aj do minulosti. Všetky banky, ktoré zatiaľ boli oslovené, nebudem ich tu menovať, lebo zatiaľ tam výnimka nie je, všetky banky odpovedali, že kým zákon sa nezmení alebo súd nerozhodne, ony svoju prax nezmenia, takže nie je tu vôľa sa dobrovoľne dohodnúť alebo zmeniť túto prax dobrovoľným rozhodnutím bánk. To znamená, musí prísť silové rozhodnutie buď súdne, alebo zákonné.
Rozhodnutie súdu môže trvať niekoľko rokov, navyše vzhľadom na prax, ktorú tu máme, je možné predpokladať alebo teda je pomerne pravdepodobné, že aj jednoznačnosť rozhodnutí viacerých súdov by nemusela byť namieste.
Existujú napríklad analýzy, ktoré sa pozerajú na to, ako slovenské súdy vykladali už doteraz takto transponovanú smernicu o spotrebiteľských úveroch. Zhodou okolností robila asistentka z jedného z poslaneckých klubov ako svoju doktorandskú prácu, mal som si ju možnosť prečítať a táto práca napríklad ukázala, že súdy majú v tejto veci mimoriadne vnútorne rozpornú jurisprudenciu, teda rozhodujú veľmi rôznorodo od veľmi formalistického a často až vecne chybného rozhodovania až po pomerne sofistikované, kvalitné rozhodnutia. A tým pádom sa dá predpokladať, že aj v tejto veci by sa slovenskí spotrebitelia jednak dočkali spravodlivosti po dlhých rokoch a nemuseli by sa jej dočkať jednoznačne. Navyše takéto rozhodovanie by zaviedlo podľa mňa chaos aj pre samotné banky, pretože by boli dlhodobo v stave právnej neistoty, ako to teda naozaj je. Z týchto všetkých dôvodov my s kolegyňou Žitňanskou navrhujeme, aby to zákon ustanovil, tým pádom bude jasné pro futuro, teda pre budúcnosť, že takýto poplatok účtovať nie je možné, budú banky všetky a iné finančné inštitúcie, vezmú na vedomie.
Ak sa chcú spotrebitelia súdiť s bankami o tieto peniaze do minulosti, tak, samozrejme, môžu, my im týmto zákonom v tom nebránime ani nijak takzvane neprejudikujeme toto rozhodovanie, ani neprekludujeme. Ale našim úmyslom a cieľom je zabrániť tomu, aby od účinnosti tohto zákona bol takýto poplatok vyberaný.
Myslím, že z toho, čo som povedal, je pomerne jasné, že tento návrh nie je ideologicky zafarbený alebo ladený. Bol tvorený v snahe získať podporu naprieč politickým spektrom, o ktorú sa uchádzame.
V podstate jediné, čo by som povedal, je, že naším celkovým úmyslom je pomôcť spotrebiteľom, aby peniaze, ktoré uschovávajú vo finančných inštitúciách, sa im v čo najväčšej miere vracali, aby tam, kde z rôznych dôvodov samotná konkurencia nemôže dosiahnuť ten účel, ktorý chceme, aby, aby sme ju dopĺňali zákonom.
Napriek tomu si dovolím povedať, že ja osobne verím, že práve posilňovanie konkurencie je ten najsilnejší nástroj. Ukázalo sa to aj v novele, ktorú sme tiež naprieč politických spektrom schválili v lete. O tom, že sme posilnili postavenie spotrebiteľa pri zmene hypotekárneho úveru, kde sme to umožnili bez poplatku pri zmene úrokovej sadzby, a nedovolím si samozrejme tvrdiť, že je to v akejkoľvek súvislosti, ale od účinnosti tohto zákona médiá reportujú, že sadzby na hypotekárnych úveroch majú na Slovensku skôr tendenciu klesať, a to aj keď berieme do úvahy celkový vývoj úrokových sadzieb na európskych finančných trhoch.
Z tohto dôvodu si myslím, že pomáhať spotrebiteľom či už posilňovaním súťaže, alebo jej dopĺňaním je naozaj niečo dôležité.
Dovolím si na záver naozaj upozorniť, že pre každého človeka, ktorý spláca čo i len jeden úver, sú to desiatky eur ročne, tí, ktorí majú úverov viac, sú to stovky eur ročne. To znamená, že nejde o nejakú trivialitu z pohľadu štandardného slovenského občana a spotrebiteľa a týmto by sme mu mohli, myslím si, významne pomôcť.
Dovolím si na záver uviesť, keďže dnešný ústavný zákon o ochrane verejného záujmu je v tomto veľmi nejednoznačný a formálne hovorí, že by poslanec mal pred vystúpením informovať o každom materiálnom záujme, tak chcem informovať, že aj ja mám hypotekárny úver, takže keby tento zákon prešiel, tak by som ušetril 3,50 mesačne. (Ruch v sále.) Však preto o tom informujem. A verím, že mi uveríte, že to nebolo dôvodom, prečo som tento zákon podal, ale to už nechám na vašom zvážení.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma 9. októbra 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Miroslava Beblavého a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákone ustanovenej lehote, 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 28. septembra 2012 č. 237 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ktorý navrhujem aj ako gestorský výbor.
Odporúčam lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.