8. schôdza

Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca a štyria celkovo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi predložiť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stanovisku Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v európskom mechanizme pre stabilitu znie:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie schvaľuje stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v európskom mechanizme pre stabilitu, ako je uvedené v prílohe tohto uznesenia."
Stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu:
"Národná rada Slovenskej republiky si vzhľadom
- na možnosť navýšenia prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu tzv. pákovaním za účasti súkromného sektora prostredníctvom súkromného kapitálu,
- možné dopady účasti súkromného kapitálu na návratnosť finančných prostriedkov Slovenskej republiky vložených do európskeho mechanizmu pre stabilitu,
- na ohlásený postup Spolkovej republiky Nemecko pri rozhodovaní o navýšení prostriedkov Európskeho mechanizmu pre stabilitu tzv. pákovaním, na základe ktorého možno predpokladať zapojenie národného parlamentu do rozhodovacieho procesu
vyhradzuje
- rozhodovanie o súhlase s hlasovaním zástupcu Slovenskej republiky v európskom mechanizme pre stabilitu o navýšení prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu prostredníctvom súkromného sektora zapojením súkromného kapitálu tzv. pákovaním."
Dovoľte mi, vážení poslanci, uviesť aj dôvody, ktoré nás viedli k predloženiu tohto návrhu. Národná rada Slovenskej republiky prijala po vstupe Slovenska do Európskej únie ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Predmetný ústavný zákon rieši predbežnú i následnú kontrolu vlády Slovenskej republiky Národnou radou Slovenskej republiky pri rozhodovaní v záležitostiach Európskej únie. Uzatvorenie zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu má priamy súvis so záležitosťami Európskej únie, pretože ide o nástroj vytvorený členskými štátmi Európskej únie používajúcimi spoločnú menu euro na riešenie hospodárskej krízy a zadlženosti členských štátov Európskej únie. Návrh stanoviska predkladáme s cieľom zabezpečiť, aby v tak dôležitej veci, ako je navýšenie prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu z prostriedkov súkromného sektora tzv. pákovaním, rozhodovala Národná rada Slovenskej republiky o tom, ako má v prípade rozhodovania v orgánoch Európskeho mechanizmu pre stabilitu zástupca Slovenskej republiky hlasovať.
Dôvodmi, pre ktoré návrh stanoviska predkladáme, sú:
1. Účasť súkromného sektora prostredníctvom zvýšenia prostriedkov európskeho mechanizmu pre stabilitu zo súkromných prostriedkov podstatným spôsobom negatívne ovplyvní návratnosť prostriedkov Slovenskej republiky do Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Národná rada Slovenskej republiky má v zmysle článku 86 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky explicitne stanovenú výhradnú právomoc schvaľovať štátny rozpočet. Zákonom o štátnom rozpočte na rok 2012 boli stanovené ročné príjmy Slovenskej republiky na úrovni 13,624 miliárd eur a výdavky na úrovni 17,299 miliárd eur, pričom záväzky Slovenskej republiky v Európskom mechanizme pre stabilitu sú vo výške 5,768 miliardy eur, čo predstavuje napríklad 2,5-krát viac ako sú celkové príjmy z dane z príjmov fyzických a právnických osôb za rok 2012 alebo 84 % z príjmov v štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2012 reprezentujúcich nepriame dane.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, ak by došlo k reálnemu plneniu záväzkov Slovenskej republiky do Európskeho mechanizmu pre stabilitu vznikli by straty zodpovedajúce našej účasti vo výške vyššie spomínaných 5,768 miliardy eur, pričom toto by mohlo mať deštrukčný vplyv na štátny rozpočet s výrazným negatívnym dopadom aj na hrubý verejný dlh, ktorý v tomto roku dosiahne výšku 52 % z hrubého domáceho produktu, aj vďaka našim záväzkom z dôvodu účasti na programoch pomoci pre Grécko, Írsko a Portugalsko cez EFSF. Uvedomujúc si závažnosť rozhodovania o poskytovaní prostriedkov a plnení záväzkov vo vzťahu k európskemu mechanizmu pre stabilitu Spolková republika Nemecko aj v dôsledku nedávneho rozhodnutia Ústavného súdu zvyšuje účasť oboch komôr národného parlamentu na tomto rozhodovaní, vrátane rozhodovania o navýšení prostriedkov európskeho mechanizmu pre stabilitu prostredníctvom účasti súkromného kapitálu, tzv. pákovaním.
Vláda Slovenskej republiky je predmetným stanoviskom viazaná pri zastupovaní Slovenskej republiky v zmysle čl. 2 ods. 4 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Na základe týchto dôvodov predkladáme predmetný návrh na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a túto žiadosť predkladá skupina tridsiatich poslancov z jednotlivých poslaneckých klubov.
Menovite:
Jozef Kollár, Juraj Miškov, Richard Sulík, Jozef Viskupič, Igor Hraško, Alojz Hlina, Jana Žitňanská, Branislav Škripek, Richard Vašečka, Eva Horváthová, Miroslav Kadúc, Martin Poliačik, Lucia Nicholsonová, Ľubomír Galko, Martin Chren, Daniel Krajcer, Jozef Mihál, Peter Osuský, Juraj Droba, Igor Matovič, Peter Pollák, Štefan Kuffa, Martin Fecko, Radoslav Procházka, Jozef Mikloško, Mikuláš Huba, Erika Jurinová, Marta Ritomská, Ján Mičovský a pani poslankyňa Helena Mezenská.
Vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu skupiny poslancov, ktorých som práve pred chvíľou vymenoval, a teda pevne verím, že sa tak stane. Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Pekný deň.

Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, posaďte sa na miesto predkladateľov a dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Ivanovi Švejnovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol informáciu o výsledku prerokovania výborov Národnej rady o návrhu skupiny poslancov na prijatie stanoviska k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu, tlač 253. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto informáciu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 236 z 28. septembra 2012 pridelil návrh skupiny poslancov týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne do 15. októbra 2012. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zaujali výbory tieto stanoviská: výbor pre financie a rozpočet neschválil platné uznesenie, nakoľko nesúhlasila s ním nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbor pre európske záležitosti takisto neschválil platné uznesenie, nakoľko nesúhlasila s ním nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov na prijatie stanoviska k navýšeniu prostriedkov v Európskom mechanizme pre stabilitu odporúča Národnej rade návrh neschváliť. Predmetná informácia výborov bola schválená uznesením gestorského výboru. Výbor určil poslanca Ivana Švejnu za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril predniesť informáciu výborov na schôdzi a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku. Písomne sa za klub SaS prihlásil pán poslanec Richard Sulík.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ctení, ctené kolegyne a kolegovia, máme na stole návrh, o ktorom si my v klube SaS myslíme, že pre budúce fungovanie v eurozóne je veľmi dôležitý. Dovoľte mi povedať najprv pár slov k situácii v eurozóne a potom by som rád vysvetlil, že v čom spočíva pointa a podstata tohto návrhu.
Ako možno niektorí z vás vedia, tak medzičasom sa v tichosti pripravuje tretí balíček pre Grécko preto, lebo prvý, na ktorom sa Slovensko nezúčastnilo, tak potom len tak, po ňom len tak fúklo. Druhý balíček, kde teda sme nemali platiť ani cent, tak sme už vystavili záruky za vyše jednej miliardy eur a tento balíček je tiež spotrebovaný. Mimochodom záruky, ktoré Slovensko vystavilo, medzičasom viac zvyšujú verejný dlh Slovenska ako samotný deficit, ktorý tu produkujeme. To je tiež veľmi povážlivá vec a treba sa nad tým zamyslieť.
Takisto Cyprus ohlásil, že bude potrebovať zachrániť. Otázka je, čo vlastne bude potrebovať zachrániť, lebo je zrejmé a známe, že v Cypre sa nachádzajú najmä vklady rôznych ruských podnikateľov, kvázi podnikateľov, chceli by byť podnikateľmi, milionárov a miliardárov, približne, aj politikov, nielen ruských, približne za 26 mld. eur. Cyperská vláda celkom účinne pomohla tieto peniaze preprať a teraz sú na tom Cypre. Vyzerá to tak, že z peňazí eurovalu medzi iným aj slovenskí daňovníci budú zachraňovať vklady nejakých, nejaké čierne peniaze nejakých bohvie odkiaľ milionárov a miliardárov, ale najmä ľudí pochybnej povesti.
No ale, toto všetko by nezdôvodňovalo náš návrh, to, že teraz tu naozaj kdekto natŕča ruku, Slovinsko že vraj bude tiež v poradí. Problém je Španielsko. Zadĺženosť Španielska je nepredstaviteľne veľká. Je španielsky, zahraničný španielsky dlh je druhý najvyšší na svete, hneď po USA s tým, že USA je jediná krajina na svete, ktorá sa dokáže v cudzine zadĺžiť svojou vlastnou menou, vo svojej vlastnej mene. To nedokáže žiadna iná krajina. A aby ste teda mali nejakú predstavu, tá kapacita trvalého eurovalu je 500, reálna efektívna kapacita je 500, ale peniaze len, ktoré budú potrebovať španielske banky sú 100, španielsky štát, sa hovorí, o ďalších 300. Vyzerá, že to nebude stačiť, lebo ten objem, tá realitná bublina Španielska je tak obrovská, že zrejme ešte napácha ďalšie škody.
No aby som to skrátil, tak je skrátka úplne reálna hrozba, reálne riziko, že peniaze trvalého eurovalu nebudú stačiť. Ten trvalý euroval, kvôli ktorému zasadal tri mesiace ústavný súd v Nemecku, kvôli ktorému toľko krajín robilo také ceremónie, no tak ten euroval zrazu sa môže stať, že bude vyčerpaný hneď po jednej krajine, keď teda Španielsko by malo dostať peniaze. Sú ešte nejaké peniaze v dočasnom eurovale, ale o tie sa zrejme postará Grécko.
No tak prišli nejakí chytrí ľudia v Bruseli na to, že veď nemusí predsa ten euroval ručiť za všetky dlhopisy, ktoré kúpi, za 100 % sumy, ale iba za časť. No a teraz sa dostávam k tomu pojmu, ktorý sa volá pákovanie. Predstavte si, že euroval teda má, ako som vravel, má tú sumu, tú kapacitu má 500, a keď teraz ten euroval nakúpi dlhopisy niektorých členských štátov, povedzme teda toho Španielska, Grécka a tak ďalej v hodnote 500, tak o celú túto sumu prídu tie krajiny, ktoré sa teda poskladali na ten euroval, predsa až vtedy, keď ten dlhopis, keď cena toho dlhopisu klesne na nulu. Čiže si to predstavte, dlhopis v hodnote 500, keď klesne na polovicu, tak zároveň aj tie krajiny stratili polovicu tej sumy, na ktorú sa vyskladali. A až keď klesne na úplnú nulu, by sme stratili všetko.
No ale to pákovanie, to je práve taká tá veľmi nebezpečná vec, lebo to pákovanie robí to, že zrazu nebudú sa nakupovať dlhopisy iba v objeme 500, nakúpia sa v objeme 2-tisíc. A to je, samozrejme, obrovská suma a poina je teraz v tom, že trvalý euroval bude ručiť za prvých 500. To znamená, že keď nejaký dlhopis klesne, povedzme dlhopis v nominálnej hodnote tisíc eur, v tom doteraz platnom modeli on by musel klesnúť, hodnota dlhopisu by musela klesnúť na nulu, aby sme prišli o celých tisíc eur. To je logické, hej? Keď ale to budeme pákovať krát štyri a kúpime 4 dlhopisy po tisíc eur, tak potom stačí predsa, že každý z tých štyroch dlhopisov klesne na 750 a takisto sme stratili tisícku.
Čiže pri tom pákovaní nejde o to, že Slovensko zvýši svoj vklad, ktorý je momentálne na úrovni, alebo tie záruky, kde sa Slovensko zaviazalo ich vystaviť, alebo v budúcnosti spraviť ten vklad do trvalého eurovalu na úrovni 5 miliárd 768 miliónov eur, mimochodom to je taká slušná polovica, viac než polovica všetkých daňových príjmov Slovenska behom jedného roka, takže my nejdeme teraz túto sumu zvyšovať, my len ideme ručiť za tých, namiesto 100 % sa bude touto sumou už len ručiť, už len za tých horných 30, možnože 25 %. To teda znamená, že keď dlhopisy klesnú, doteraz museli dlhopisy klesnúť na nula percent hodnoty, aby sme prišli o všetko, odteraz stačí, keď dlhopisy klesnú na 75 % hodnoty, možno, že na 70 a prídeme o celých tých 5 miliárd 768 miliónov eur.
Toto je veľmi nebezpečná vec a to pákovanie, samozrejme, výrazne zvyšuje riziko, že Slovensko príde o tie peniaze, čo sme boli dlho, dlho ubezpečovaní, že tu sa nemá čo stať, že to je len záruka, to, dúfam, že si ešte pamätáte na tie reči ešte aj z čias, keď SaS bola vo vláde, jak sme boli ubezpečovaní, že veď to sú len vystavené nejaké záruky, veď to k naplneniu aj tak nepríde a tak ďalej. Medzičasom sa už nebavíme o tom, že príde k naplneniu, medzičasom ideme pákovať. Už sa bavíme o tom, že stačí, aby dlhopis klesol o, alebo dlhopisy nejaké grécke, španielske klesli o štvrtinu svojej hodnoty a už prídeme o všetko. Toto je to veľké riziko pri pákovaní. Uvediem konkrétne čísla.
Grécke dlhopisy - teraz sa už trošičku zotavili, lebo pripravuje sa ten tretí balíček, tak špekulanti vedia, že už nemá zmysel špekulovať proti výpadku, úplnému výpadku tých dlhopisov, lebo veď Grécko bude zachránené; ale v najhorších časoch grécke dlhopisy klesli približne na 45 % hodnoty. Zo 100 na 45. Čiže vtedy, kto vlastnil grécky dlhopis za tisíc eur, no tak jedno, kedy by ho bol predal, ale dostal by najmenej 450, keby sa rozhodol ho predať a nie počkať. Teraz stačí, aby ten grécky dlhopis klesol z 1000 na 750 a už prichádzame o všetko. Toto výrazne vyššie riziko, štvornásobne, ono je ďaleko viac, ako štvornásobne, je cena za to, že už môžeme zakúpiť dlhopisy nie za 500, ale za 2000.
Toľkoto na vysvetlenie k tomu základnému vzťahu, že o čo tu ide a teraz, o čom je vlastne náš návrh. Tak my sme si vedomí, že tomuto šialenstvu nezabránime preto, lebo jednoducho poslanci SMER-u to dostali naordinované. By ma prekvapilo, keby dvaja z 80, no traja z 83 poslancov mali prečítanú zmluvu k trvalému eurovalu, pochybujem, že traja sa nájdu. Dostali skrátka naordinované, že musia hlasovať za, lebo veď my sme a oni najmä, sú dobrí Európania. Čiže my si uvedomujeme, že trvalý euroval bol schválený a keď v Bruseli sa rozhodne, že bude sa pákovať, že Slovensko s tým bude súhlasiť preto, lebo celá európska politika Slovenskej republiky spočíva v tom, že sa slepo držíme Nemcov. O tejto úbohosti som niekoľkokrát písal, nechcem to ďalej rozoberať.
V našom návrhu ide o to, že keď príde k tomu pákovaniu, tak má o tom rozhodnúť táto Národná rada, preto, lebo je to tzv. kráľovské právo Národnej rady, že rozhoduje o verejných peniazoch, konkrétne o štátnom rozpočte. Tým nechcem povedať, že Národná rada musí rozhodnúť o každom jednom cente, ktorý minie vláda. To, samozrejme, že by nemalo žiaden zmysel, ale tá suma, o ktorej sa bavíme, je taká obrovská, že preniesť to rozhodovanie do Národnej rady, je namieste.
Ešte raz pre ilustráciu, budúci rok bude mať vláda, samotná vláda výdavky na úrovni 17 mld. eur, príjmy bude mať na úrovni 13 mld. eur, čiže deficit sú 4 a z tých trinástich, čo sú príjmy, tak tri sú peniaze z eurofondov naplánované, dva celá niečo, a ten zvyšok, tých desať celá niečo sú dane. A tu sa bavíme o sume 5 miliárd 768 miliónov, čiže viac ako polovica celoročných daňových príjmov Slovenskej republiky. Žiadna iná položka v štátnom rozpočte, žiadna, žiaden rozpočet nejakého rezortu nie je takto veľký. Najväčšie rezorty na Slovensku, povedzme ministerstvo sociálnych vecí je alebo školstva je okolo dvoch miliárd eur, možnože 2,2. Tu je to takmer trojnásobok tejto sumy. Jedná inštitúcia, ktorá ma na Slovensku porovnateľný rozpočet, je Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca vyše jednému miliónu dôchodcov dôchodky medziiným. A teraz sa ideme baviť o sume na úrovni rozpočtu Sociálnej poisťovne, čo je vôbec najväčšia organizácia na Slovensku. Ani najväčšia firma nemá taký obrat, ako má rozpočet Sociálna poisťovňa.
Preto my navrhujeme, aby sme o takomto závažnom bode rozhodovali v Národnej rade a za týmto účelom sme získali 30 podpisov. Juraj Miškov teda týchto 30 mien prečítal. Ja sa im chcem ešte raz, tým, ktorí boli práve menovaní, poďakovať, špeciálne teda klubu OĽaNO, ktorý, jak poviem teraz, bez výnimky alebo v úplnej zostave tento návrh podpísal, a prekvapuje ma ale postoj opozičných strán, ktoré sa spojili do tej ľudovej koalície, ktoré odmietli, najprv teda to bolo tak, že povedali, že podpíšu tento návrh, lebo veď je rozumný, a preto, lebo aj sa ho dožadovali niektoré z opozičných strán, potom zrazu bolo, že nepodpíšu a potom sa stalo, že na výbore hlasovali za takýto návrh. Tak ťažko sa takéto správanie dá opísať bez toho, aby človek použil slovo schizofrénia. No ale dúfajme, že keď dôjde na hlasovanie o tomto návrhu, že opozícia bude hlasovať za, lebo nejde tu, ešte raz, nejde tu o odmietnutie alebo prijatie eurovalu, ani ničoho podobného, ide o to, že keď dôjde na pákovanie eurovalu, bude o tom rozhodovať táto Národná rada, samozrejme, pod dohľadom médií, pod dohľadom verejnosti a nie, že si to v tichosti či už sám minister financií, alebo vláda, ktorá je jednofarebná, upečie.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť, toľkoto z mojej strany na odôvodnenie tohto návrhu a dúfam, že tento návrh podporíte. Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pánovi poslancovi. Týmto sme vyčerpali písomne prihlásených. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Žiadnych prihlásených poslancov, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Pán spravodajca? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vzhľadom k tomu, že tu nevidím ani pána poslanca Kaníka, ktorý by mohol predniesť ďalší návrh poslanecký a gestorský výbor ešte stále neukončil svoju činnosť, alebo teda majú naplánované stretnutie o 14.30 hodine, takže vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, skracujeme prestávku, pretože sa môžme vrátiť k bodu, k

návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka, Pavla Frešša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1992 Zb. o priestupkoch.

Návrh má parlamentnú tlač 250, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 233.
Prosím poslanca Ľudovíta Kaníka, aby návrh zákona uviedol.
Nech sa páči.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, predkladaný návrh novely zákona reaguje na situáciu, ktorá je mnohým obyvateľom Slovenska veľmi dôverne známa, najmä obyvateľom, ktorí žijú v regiónoch, kde je socio-ekonomická situácia horšia ako okolo hlavného mesta, kde, žiaľ, je koncentrovaný veľký počet ľudí, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok a náš právny systém sa vybudoval alebo vyvinul takým systémom, že určite v dobrej vôli, ale s nedomyslením súvislostí nastáva situácia, že tí, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok, de facto nie sú postihnuteľní za spáchané priestupky. Majú priestupkovú imunitu faktickú. Nie právnu, ale faktickú. Tá vyplýva z toho, že sankciou za priestupok je spravidla pokuta, to znamená finančná sankcia, prípadne povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Keďže ľudia, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok, majú príjem, ktorý nie je možné exekvovať alebo nejakým spôsobom odobrať tejto osobe, nedá sa aplikovať na nich pokuta alebo finančná sankcia za spáchanie priestupku. Táto situácia alebo tento faktický stav vyvoláva teda reálnu situáciu, že napriek tomu, že daná osoba spácha rôznu formu priestupku, nič sa s tým nedá robiť. Tento jav tu nie je nový, je dlhodobý, ale jeho aplikovanie alebo jeho využívanie sa veľmi značne rozšírilo. Hlavne, samozrejme, nie všetci poberatelia sociálnych dávok, ale tá časť, ktorú zvykneme často označovať ako neprispôsobiví občania, sú si veľmi vedomí tejto situácie a, samozrejme, využívajú túto situáciu. Vedia, že za túto drobnú kriminalitu, ktorá ale aj keď nie je z hľadiska závažnosti na tom najvyššom stupni spoločenskej nebezpečnosti, ale z hľadiska znepríjemňovania a stresovania slušných občanov stojí na vysokom stupni obťažovania slušných ľudí, tak títo občania túto priestupkovú kriminalitu páchajú opakovane, ich arogancia pri vykonávaní tohto a vedomí, že nijakým spôsobom nemôžu byť postihnutí, narastá a to vytvára mimo iného aj veľmi negatívnu náladu v jednotlivých oblastiach, kde sa tieto negatívne javy rozšírili a kumulujú. To určite nie je dobrá situácia. Túto situáciu pritom nie je ťažké zmeniť. Nie je to nejaká vec, ktorá by si žiadala zložitú právnu úpravu. Je to malá, rozumná a racionálna úprava, ktorá nastolí len ten stav, že tak ako je v našej ústave zakotvené, tak ako, myslím si, že všetci považujeme za úplne prirodzené a normálne, všetci bez ohľadu na svoj pôvod, sociálne postavenie, národnostnú alebo etnickú príslušnosť, si budú pre zákonom rovní. To je, myslím si zásada, proti ktorej určite nikto nenamieta. Všetci chceme, aby všetci občania Slovenskej republiky si boli rovní ako v právach, tak aj v povinnostiach. Dnes tento stav, žiaľbohu, nemáme, a preto vy ho bolo treba napraviť. Akým spôsobom môžme takýto stav konkrétne pri tejto priestupkovej oblasti, ktorá zahŕňa, možno je lepšie aj o tom preto takto hovoriť, páchanie tej drobnej kriminality a jej masové šírenie, ako je možné napraviť. Ísť na to cez finančné sankcie je veľmi obmedzená účinnosť, pretože nech pristúpime k tomu z akejkoľvek strany, vždy narazíme na hranicu, kedy už sa účinok vytratí.
Omnoho účinnejšie je pristúpiť k alternatívnym trestom. Už súčasne platná právna úprava počíta s tým, že je možné ukladať alternatívne tresty verejným prác, ale, a to je to veľmi dôležité, podľa súčasnej právnej úpravy, len v prípade, keď si ho sám páchateľ navrhne, takže predstavte si situáciu, že páchateľ priestupku, ktorý si je vedomý, že finančná sankcia sa na neho nedá uplatniť a orgán, ktorý chce sankciu uložiť je bezmocný, si má sám sebe navrhnúť uložiť sankciu verejných prác. Je to naozaj úsmevná situácia a nikto snáď nebude pochybovať o tom, že v žiadnom prípade nič také nenastáva a nedeje sa.
Včlenenie tohto ustanovenia do zákona bolo dobre mienené a veľmi pozitívne, že sa tá možnosť otvorila, ale je absolútne neúčinné v takejto dikcii. Preto treba pristúpiť k zmene tohto systému, aby sme mysleli na to, že ten trest za spáchaný priestupok treba nejakým spôsobom aplikovať a treba nájsť cestu ako sa dá vymôcť. Systém alternatívneho trestu prostredníctvom verejných prác je dobrým riešením, ale, samozrejme, nemôžme čakať, že páchateľ sám sebe bude navrhovať trest. To znamená, je potrebné zmeniť formuláciu tohto ustanovenia a umožniť príslušnému orgánu, ktorý rozhoduje o priestupku, aby mohol uložiť túto sankciu a aby sme boli v súlade s ústavou, tým chcem predbehnúť možno námietky kolegov poslancov. Treba tam aj doplniť to, s čím ústava počíta, a to je výkon prác v rámci malých obecných prác. S týmto ústava počíta ako možnosť, ktorú je možné ukladať občanom Slovenskej republiky.
Zároveň treba si predstaviť danú situáciu aj situácie, že áno, orgán rozhodne, uloží túto sankciu, pričom len pripomeniem, že už v existujúcej právnej norme je zakotvené aj hodinová sadzba za takéto práce, akým spôsobom teda je možné odpracovať túto pokutu. Sú to 3 eurá za hodinu. To je už existujúci právny stav, to už nie je návrh, o ktorom by som chcel hovoriť, ale treba si predstaviť aj situáciu, že páchateľ nemá záujem o to, aby sa podrobil takémuto trestu a jednoducho bude ignorovať takýto trest. Nenastúpi na výkon týchto verejných prác.
V návrhu, ktorý predkladáme, reagujeme na takúto situáciu tým, že v takomto prípade bude uložené náhradná lehota na vykonanie tejto sankcie alebo odpracovanie tejto sankcie, ale sankcia už bude zvýšená o 100 % , aby sme vytvorili tlak na to, aby to nebol automatický stav, že tieto tresty sa budú ignorovať, a opäť je tu možnosť v primeranej lehote, ktorá je opäť v tomto ustanovení charakterizovaná, možné odpracovať si uvedenú sankciu. A preto, aby sme naozaj vytvorili všetky možnosti, aby sme teraz nešli na to nejako spôsobom, ktorý by mohli niektorí označiť ako za necitlivý, predpokladáme situáciu, že aj táto druhá náhradná lehota bude ignorovaná. Musíme počítať naozaj so všetkými situáciami. V takom prípade príslušný orgán určí tretiu náhradnú lehotu na odpracovanie si tejto sankcie, ale táto lehota bude opäť zvýšená o ďalších 100 %. Aby sme proste vytvárali tlak, ktorý graduje a aby sme tomu páchateľovi jasne ukázali, že čím sa budeš viacej vyhýbať tomu trestu, ktorý je oprávnene uložený za priestupok, ktorý si spáchal, tým horšie pre teba.
No ale, samozrejme, môže nastať situácia, že aj táto tretia náhradná lehota nebude akceptovaná, a v takom prípade navrhujeme v texte príslušného ustanovenia, aby takéto konanie už bolo považované ako marenie výkonu úradného rozhodnutia, čo je trestný čin v zmysle Trestného zákona s príslušnou trestnou sadzbou. Je to veľmi dôležité, aby sme naozaj urobili, uzavreli ten okruh, aby takéto tresty mohli byť vymáhané, ale hlavne aby mali vážnosť. Nejde o to, aby sme posielali ľudí do väzenia. Ja verím a som presvedčený, že ani k tomu nebude dochádzať, že dôjde k tomu odpracovaniu si v tej prvej náhradnej lehote, ale je dôležité, aby páchateľ videl, že jeho nespolupráca vedie potom až k takýmto konečným riešeniam, dôležitým alebo záverečným riešeniam, ktoré sú určite veľmi nepríjemné. Každý dobrý zákon, kto musí mať sankciu, a tá sankcia musí budiť rešpekt. Pokiaľ taký nie je, tak je to len trhací kalendár alebo gumový paragraf, ktorý nikto nerešpektuje.
Toto je jadro a podstata tejto novely, s ktorou som vás chcel oboznámiť, ale využijem situáciu a poviem ešte jednu súvislosť.
Ďalšou oblasťou, ktorá súvisí priamo s touto drobnou kriminalitou, je zneužívanie detí, zneužívanie maloletých na páchanie trestnej činnosti. Nie je to tak dávno, čo v našom právnom systéme, myslím, že to bola iniciatíva pána poslanca Krnáča v minulom volebnom období, bola zavedená evidencia priestupkov páchanými maloletými osobami. Áno, takéto máme, ale do tejto zmeny, ktorú som teraz spomenul, nikto nemal prehľad o tom, pretože maloletí nepodliehajú žiadnemu trestu, logicky, či a v akom rozsahu je táto kriminalita páchaná. Ja som bol veľmi zvedavý, aj keď je to krátky čas a zachytené v týchto štatistikách je len rok 2011 a obdobie tohto roku, ako sa tento stav vyvíja. Požiadal som o aktuálne údaje na základe informačného zákona alebo proste toho, čo môžme získať, ako sa táto situácia vyvíja. Takže mám tu pred sebou štatistiku podľa jednotlivých krajov za priestupky maloletých za rok 2011 aj 2012. Nebudem vás obťažovať detailami a výpočtom jednotlivých krajov, ale k nedávnemu obdobiu, pretože túto štatistiku už mám mesiac zhruba, takže ten stav je už dnes zrejme iný, ale bolo spáchaných 1105 priestupkov osobami, ktoré sú maloleté, za toto obdobie. Aj z tohto vidno, že to je vážny problém, ktorému sa takisto treba venovať a nie je dobré pristúpiť k tomu, že no nevieme s tým nič robiť, lebo dá sa s tým niečo robiť.
A preto moja predstava bola taká, že v tomto návrhu predlohy, ktorú máte pred sebou, sme úmyselne tento priestor nechali voľný a veril som a dúfal som, že v rámci diskusie, ktorá po prípadnom posunutí tohto zákona v druhom čítaní, sa vytvorí priestor na to, aby si tento návrh osvojili niektorí poslanci, dúfal som, že z vládneho tábora, aby mohli dotvoriť tento návrh zákona, aby sme mohli aj toto miesto vykryť a aby sme takto spoločne mohli odhlasovať nakoniec záverečnú formuláciu zákona, ktorá by vyriešila potieranie kriminality, malej kriminality v rámci priestupkového zákona tých, ktorí sú zodpovední, ktorí nesú zodpovednosť pred zákonom za svoje skutky, ale aj tých, ktorí sú maloletí. Akým spôsobom sa to dá dosiahnuť?
No tiež podľa môjho názoru, nie zložitým, a to tým, aby sme preniesli v prípade toho, že priestupok spácha maloletá osoba, zodpovednosť za spáchanie tohto skutku na jeho rodičov alebo iného zákonného zástupcu a aby tí, potom tie tresty odpracovať napr. v rámci malých obecných prác, tento priestupok mohli. A tým pádom, aby sme zabránili zneužívaniu detí, ktoré dnes naozaj na páchanie trestnej činnosti v nie ojedinelých prípadoch, sú zneužívané. Takže toto je, otvorene hovorím, že ponúkam takúto spoluprácu a takéto riešenie tejto situácie a o tom by sme sa mohli baviť a naozaj nadstranícky a nepoliticky sa pozrieť na tento problém a návrh riešenia tohto problému. Mimo iného, je plne v súlade návrh riešenia aj to, ako je riešený v súlade s tými princípmi, ktoré zatiaľ sú známe z dielne nového splnomocnenca pre rómsku komunitu, a myslím si, že aj s tým, čo pán minister Kaliňák prezentoval ako to, čo chce dosiahnuť, až som zachytil v médiách.
Takže, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som pristúpil k predloženiu konkrétneho návrhu zákona. Je to návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone, v čl. I sú vymenované všetky dotknuté zákony.
1. V § 5 ods. 1, ešte sa ospravedlňujem, vrátim sa alebo to v zdôvodnení sa k tomu dostaneme, na jednu pre mňa kozmetickú záležitosť zabudol, ale vrátim sa k tomu v zdôvodnení. Takže ešte raz to zopakujem.
1. V § 5 ods. 1 sa slovo "pätnásty" nahrádza slovom "štrnásty".
Potom § 5 ods. 1 znie:
"Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto v čase jeho spáchania nedovŕšil štrnásty rok svojho veku."
2. V § 19 ods. 1 sa slovo "pätnásty" nahrádza slovom "štrnásty",
potom § 19 ods. 1 znie:
"Pri posudzovaní priestupku osoby, ktorá v čase jeho spáchania dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku (ďalej len "mladistvý"), sa prihliada na osobitnú starostlivosť, ktorú venuje spoločnosť mládeži."
3. V § 66... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou, ktorá pristúpila k vystupujúcemu na krátku konzultáciu.)
Dobre ospravedlňujem sa, že som vás trošku zdržal a ďakujem za upozornenie, že vám to nemusím celé prečítať, je to rozdané v laviciach, tak len zopakujem ešte to, čo som v tom sprievodnom slove nespomenul, že je to čisto kozmetická záležitosť, aj keď mnohokrát práve v médiách sa toto vypichlo, ako keby to bola podstata zákona, a určite to nie je podstata zákona, navrhuje sa zosúladiť zodpovednosť mladistvých za spáchanie priestupkov s Trestným zákonom, s platným Trestným zákonom. Súčasný platný Trestný zákon posunul zodpovednosť na 14 rokov. V priestupkoch to máme stále na 15 rokov, čo vyvoláva jasný nesúlad, že závažnejšie trestné činy sa posudzujú od štrnástich rokov a menej závažné priestupky sa nemôžu posudzovať od štrnástich rokov. Takže mimo iného navrhujeme aj toto kozmetické zosúladenie, aby trestná zodpovednosť bola na rovnakej úrovni.
Vážené dámy, vážení páni, myslím, že som nezabudol na nič a predstavil tento návrh zákona tak, ako som najlepšie vedel. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Milanovi Panáčkovi.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Je to tlač 250.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené paragrafom 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s paragrafom 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky záležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012 č. 233 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím rozpravu.