8. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
25.10.2012 o 11:13 hod.
Ing.
Róbert Puci
Videokanál poslanca
Ten pozmeňovák znie nasledovne:
1. V názve zákona sa slová "zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov" nahrádzajú slovami "o zmene a doplnení niektorých zákonov".
2. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení zákona č. 198/2010 Z. z. sa mení takto:
V § 7 odsek 2 znie:
(2) Slovenský vinohradnícky región sa člení:
a) Malokarpatská vinohradnícka oblasť,
b) Južnoslovenská vinohradnícka oblasť,
c) Stredoslovenská vinohradnícka oblasť,
d) Nitrianska vinohradnícka oblasť,
e) Východoslovenská vinohradnícka oblasť,
f) Vinohradnícka oblasť Tokaj."
Neautorizovaný
Vystúpenia
10:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:30
Štefan KuffaVystúpenie s faktickou poznámkou
25.10.2012 o 10:30 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, ja len krátko. Naozaj je to logický ako návrh, aby nemali sme toľko kontrolórov a podobne. Myslím si, že je to dobrý pozmeňovací návrh, ktorý ja si viem predstaviť, že ho aj podporím, aby naozaj tuná duplicitne sme nemali tých kontrolórov a neboli problémy pri skončení pracovnoprávnych vzťahov. Je to zaujímavé, že doposiaľ sa to nejak nezmenilo v tom Zákonníku práce. Tak, tento návrh sa mi zdá, že je logický a dobrý. Ďakujem.
Neautorizovaný
10:31
Uvádzajúci uvádza bod 10:31
Ján RichterAk hovorím o sociálnom zmiere nedá sa hovoriť o tripartite, nedá sa hovoriť o sociálnych partneroch, pretože Zákonník práce je v...
Ak hovorím o sociálnom zmiere nedá sa hovoriť o tripartite, nedá sa hovoriť o sociálnych partneroch, pretože Zákonník práce je v prvom rade pracovnoprávny kódex najmä na ochranu zamestnancov, ale pre otázku istého sociálneho zmieru, ktorý očakávam a ktorý bol záujem prehĺbiť aj novelou Zákonníka práce je veľmi dôležitá komunikácia v rámci tripartity so sociálnymi partnermi. Preto som viackrát vyhlásil a tu ja reagujem aj na niektoré vystúpenia, vystúpenia z diskusií, myslím, že pán poslanec Matovič trošku ako spochybnil moju reakciu, ktorou som tvrdil, že je nevyhnutné, aby sa k zmenám, ktoré prípadne vzídu aj z tejto rozpravy, mali možnosť vyjadriť aj aj sociálni partneri. To nie je obmedzenie práv a postavenia ústavného postavenia tohto orgánu, ja ho absolútne ako rešpektujem, ale to je otázka minimálne dosiahnuť alebo priblížiť názory sociálnych partnerov k problematike, ktorá je obsahom Zákonníka práce ako takého s jediným cieľom, a to je sociálny zmier. To je ten cieľ, nie je to neúcta k tomuto orgánu, ale, naopak, je to rešpektovanie zákonného postavenia sociálnych partnerov pri tak dôležitej právnej norme, ako je Zákonník práce. Na vysvetlenie, na vysvetlenie toho, preto som očakával, že ďaleko viac sa bude, bude diskutovať a predkladať možné návrhy prostredníctvom výborov Národnej rady. Ostal som prekvapený, že tá možnosť využitá nebola. Nebudem tajiť, som prekvapený, očakával som, že tu budem ešte aj zajtra k diskusii, ktorá bude k problematike Zákonníka práce. Možno by som veľmi zjednodušene mohol povedať, že to, čo sme predložili na rokovanie Národnej rady, ten obsah, ten zámer, myslím si, že v značnej miere vyjadruje postoje aj tohto pléna, i keď vôbec nechcem podceniť to množstvo tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré aj v tej relatívne krátkej rozprave tu vznikli. Nemal som záujem kritizovať za to, že niekto bol alebo nebol na výbore Národnej rady, skôr som konštatoval a ja si plne uvedomujem a uvedomujem si aj svoju morálnu povinnosť byť prítomný na gestorskom výbore, tým reagujem na pána Brocku. Zhodou okolností v tom istom čase som bol u pána prezidenta a pán prezident je u mňa autorita, ktorá keď pozve na rokovanie, sa neodmieta, to len na margo vysvetlenia, prečo som vtedy nebol na tom gestorskom výbore.
No, čo sa týka vystúpení ako takých, rozdelil by som ich na dve časti. Konkrétne, pragmatické s reálnou ambíciou vylepšiť obsah Zákonníka práce, za ktoré chcem v plnej miere poďakovať, chcem vás ubezpečiť, že aj so svojimi kolegami z odborných sekcií sa budeme touto otázkou zaoberať, len sú tu isté časové väzby, ktoré ešte raz dávam do súvislosti, súvislosti so záujmom konzultovať akékoľvek zmeny aj so sociálnymi partnermi, a bol by úplne iný časový priestor, keby sa tie veci boli naniesli na výbore ako teraz tu v pléne Národnej rady.
Druhú kategóriu diskusných vystúpení by som skôr pomenoval ako možno politické, lebo vidím tu istú šablónu vystúpení, možno taký jednotný model, lebo som mal možnosť počúvať rozpravu aj pri návrhoch, ktoré predkladal kolega pán minister Kažimír, a myslím si, že niektorí máte pripravené univerzálne vystúpenia, ktoré reagujú rovnako na ministra práce a jeho legislatívu a aj na ministra financií a jeho legislatívu. Ale to je môj osobný názor, samozrejmá vec, nemusíte s tým súhlasiť, ale ja to takto, ja to takto vidím.
Mám záujem preto reagovať tiež v dvoch rovinách, prvá je politická. Minimálne tri okruhy tu dosť rezonovali vo viacerých vystúpeniach najmä opozičných poslancov, a to je otázka zamestnanosti a nezamestnanosti v kontexte, v navrhovanej novele Zákonníka práce, prípadne prepúšťania v kontexte účinnosti novely Zákonníka práce a samozrejmá vec, že otázka odborov, téma, ktorá vždy pri akejkoľvek novele Zákonníka práce, keď ju predkladajú sociálni demokrati asi, asi bude vždy na stole.
K tej prvej téme, ktorá sa týka otázky vplyvu na zamestnanosť resp. na nezamestnanosť. No opäť musím jednoznačne odmietnuť akékoľvek špekulácie, že novela spôsobí podnikom ekonomické problémy, napr. kvôli vyšším nákladom na prepúšťanie. Prosím, uvedomte si, že žiadny podnikateľ neprepúšťa ľudí pre vlastnú radosť, ale preto, že sa zhoršila jeho odbytová situácia. Takže podniky sa nedostávajú do ekonomických problémov, lebo prepúšťajú, ale, naopak, prepúšťajú, lebo predtým dostali sa do ekonomických problémov. To znamená, tá vzájomná súvislosť je absolútne nevyhnutná a je potrebná, aby bola jednoducho rešpektovaná. Zopakovať musím aj porovnanie vývoja nezamestnanosti za posledných desať rokov a prijímanie štyroch noviel a to porovnanie ukazuje, že nezamestnanosť vzrástla či klesala podľa toho, ako rýchlo rástol či, naopak, klesal medziročný vývoj HDP. Nikdy to nemalo nič spoločné s podobou Zákonníka práce.
Druhá otázka prepúšťanie v kontexte účinnosti novely Zákonníka práce. Odmietam obvinenia, že firmy prepúšťajú už v predstihu kvôli zmenám Zákonníku práce. Je to len lož, o čom svedčia, a zoberiem si v tomto prípade za istého pomocníka aj vyjadrenia jedného slovenského ekonomického denníka, ktorý to veľmi podrobne rozobral a ani v jednom v prípade ohlasovaných hromadných prepúšťaní nezaznelo spojenie so Zákonníkom práce. Naopak, vo všetkých zaznel jednotný kľúčový argument - podniky strácajú zákazky a ich budúcnosť vzhľadom na vývoj ekonomiky či u nás, v Európe, za hranicami je neistá.
Skôr než budeme opakovať túto lož, je potrebné, aby sme mali toto na zreteli, opakujem ešte raz, podnikateľ sa chová podľa toho, či má, alebo nemá zákazku a nie podľa toho, odkedy a ako začne platiť novela Zákonníka práce.
Tretí okruh problémov sú odborári. No. Hovoril som o tom aj v záverečnom vystúpení pri prvom čítaní. Pokiaľ ide o práva tzv. odborárskych funkcionárov, žiadne ustanovenie sa netýka práv odborárskych funkcionárov, ale podnikových zástupcov a nerozlišuje sa medzi odborovou organizáciou, ale práva, rovnako patrí aj zamestnávateľskej rade a zamestnávateľskému dôverníkovi. Pokiaľ ide o zamestnaneckú radu, tá má rovnaké práva ako odborová organizácia tam, kde nepôsobia súbežne proti sebe. Tam, kde pôsobia súbežne proti sebe, Medzinárodná organizácia práce uprednostňuje odborovú organizáciu. Na modeli 15 minút na zamestnanca sa dohodli zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov. Ešte raz: je to ich vzájomná dohoda. Ja ju v plnej miere rešpektujem a, naopak, vítam, pretože dáva seriózny základ pre to, aby ten sociálny zmier aj v budúcnosti mohol byť uplatnený. Treba povedať, že už dlhodobo tento model uplatňuje v kolektívnych zmluvách sa v rámci strojárenského priemyslu, hlavne čo sa týka odborového zväzu KOVO.
Pokiaľ ide o preplatenie nevyužitého voľna, ide o požiadavku oboch sociálnych partnerov, a podmienky jeho poskytovania, sa dohodnúť.
Súhlas zamestnávateľa s týmto riešením vyplýva z toho, že niekedy je výhodné mať tohto zamestnanca zaradeného v zmene, než ho mať z dôvodu organizácie práce uvoľneného len pre potreby práv zamestnancov v rámci odborovej organizácie. Navyše upozorňujem, že za zrušením dohody so zamestnaneckou radou súhlasila aj Asociácia zamestnávateľských zväzov ako jeden z rozhodujúcich predstaviteľov sociálnych partnerov, ktorí zastupujú zamestnávateľov, vzhľadom na to, že tu je problematické ju jednoducho použiť v praxi. To znamená, je to pragmatické riešenie, ktoré vychádza z aplikácie praxe ako takej. Reagovať na všetko, čo zaznelo v rozprave by znamenalo hovoriť možno hodiny, preto sa obmedzím na niekoľko najdôležitejších poznámok možno hlavne k pozmeňovacím, pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli.
Pán poslanec Mihál, máte pravdu, že sme zmenili definíciu závislej práce, ktorá platila aj za pani ministerky Tomanovej alebo exministerky Tomanovej, ale ja som jasne deklaroval, že sa nemáme záujem úplne vrátiť k Zákonníku práce z tej doby, jednak prax ukázala, že niekde sú potrebné zmeny. To znamená, že ak spresňujeme definíciu závislej práce, je potrebná, aby nevznikali nedorozumenia a spory. Opakujem, aby nevznikali nedorozumenia a spory. A zhodou okolností aj pani poslankyňa Tomanová jednoznačne vo svojom vystúpení tento zámer a cieľ podporila za, za, začo, samozrejmá vec, chcem poďakovať.
Upozorňujem, že mnohé právne úpravy v Európe sú ešte užšie a túto zmenu nám odobrila aj slovenská právna expertíza a aj analýza Medzinárodnej organizácie práce. Vychádzali sme totiž z požiadavky našich inšpektorov práce a stále zostáva definícia dostatočne široká, aby nikoho neobmedzovala. Samozrejmá vec, že pripomeniem, že je tam vždy aktuálna otázka aj tzv. živnostníkov z donútenia v kontexte definície závislej práce.
Pokiaľ ide o povinnosť zamestnávateľa prerokovať návrh výpoveďou, upozorňujem, že sme v prípade okamžitej výpovede skrátili dobu pre vyjadrenia sa zo strany zástupcov zamestnancov na - použijem výraz - iba dva dni. Navyše táto právna úprava pomáha aj zamestnávateľom, pretože v praxi sa ukazuje, že ak by sa chcel niekto súdiť pre neplatnú výpoveď, ale zástupcovia zamestnancov s ňou súhlasia, dovolím si povedať, že nemá na súde veľkú šancu uspieť. To znamená, že je to aj prevencia pre zamestnávateľa, aby znížil riziko možnej prehry súdneho sporu o neplatnosti výpovede. Upozorňujem, že ide len o konzultácie, konečné rozhodnutie je vždy na zamestnávateľovi.
Nárok na odstupné je bežná záležitosť v Európe a mnoho krajín má v praxi odstupné oveľa vyššie, ako je navrhované v tejto novele Zákonníka práce. Pričom naša úprava znamená, že ak niekto pracuje 23 mesiacov na dobu určitú, potom mesiac v zamestnaní nie je a potom nastúpi na zmluvu na dobu neurčitú, tak reálne dostane nárok na odstupné po ďalších štyroch rokoch práce u toho istého zamestnávateľa. Možno je to aj nespravodlivé. To sa nám naozaj nezdá dostatočne liberálno-právna úprava, ktorú ponúkame, kladiem to skôr ako otázku.
Pokiaľ by som mal reagovať na viaceré pozmeňujúce návrhy pána poslanca Mihála, budú predmetom odborného posúdenia, možno flexikonto a tie otázky, ktoré som mal záujem vo svojom úvodnom vystúpení už podrobnejšie vysvetliť, aby sme pochopili, o čo vlastne ide zlúčením dvoch vecí. Treba tu povedať aj jednu vec, že je tu aj smernica Európskej únie o pracovnom čase a tá hovorí o tom, že je potrebné sa dohodnúť o využívaní konta pracovného času. To znamená vyžaduje dohodu zamestnávateľov a zamestnancov, to je jeden dokument, ktorý je veľmi dôležitý pre kontext tej problematiky, ale bude to predmetom, hovorím, ešte aj nejakého odborného zhodnotenia vzhľadom na ten návrh, ktorý ste, pán poslanec, podal.
Čo sa týka pani poslankyne Jurinovej, resp. pani podpredsedníčky Národnej rady, no podala pozmeňujúci návrh k normám spotreby práce. Nuž v tomto prípade meníme úpravu Zákonníka práce tak, ako fungovala do 30. 8. 2011, pričom doteraz inšpekcia práce neriešila, opakujem, neriešila žiadnu otázku ohľadom normy spotreby práce, kde by nedošlo k dohode sociálnych partnerov. To znamená, že navrhované ustanovenie má za cieľ zabezpečiť skôr motiváciu sociálnych partnerov dohodnúť sa, opakujem, motiváciu dohodnúť sa, aby o ich normách spotreby práce nerozhodoval nejaký tretí, tretí subjekt. Toto je hlavný cieľ a zmysel. Trošku ma prekvapila, by som povedal, dlhá diskusia, niekedy možno až neprimerane hektická, ktorá sa týka návrhov - sviatky, nedele. Pokladám za nešťastné, že dôležitý sociálny partner, ktorí sú odborári, túto otázku oficiálne neotvorili pri tripartitných rokovaniach. Ich vyjadrenie bolo také, že budú mať záujem hovoriť v jednotlivých poslaneckých kluboch a mať ambíciu presadiť ich riešenia. Mne tá problematika ako osobe vôbec nie je vzdialená, len pokladám za nešťastné, pretože tá diskusia sa tu potom vyvinula skôr v ideologickej podobe a mohlo sa tomu jednoducho predísť, pokiaľ by boli bývali sociálni partneri objektívne zhodnotili, keď by sme boli bývali mali ambíciu aj z hľadiska nejakých analýz prepočítať, čo to ekonomicky môže znamenať a na základe toho hľadať zhodu tam, kde ju bolo potrebné hľadať, a to sú tripartitní partneri z hľadiska sociálnej dohody. Toto si dovolím povedať, že asi nebolo dvakrát šťastné rozhodnutie zo strany odborárov, že mali záujem tú problematiku riešiť takto.
Čo sa týka - gastrolístky - ono to priamo ani nesúvisí s problematikou, ktorú momentálne preberáme, teda Zákonníkom práce, ale môj rozmer je úplne jasný, nebudem súhlasiť. Nebudem jednoznačne súhlasiť preto, že istým spôsobom by sme okrádali zamestnancov. Akonáhle sa to dostane do mzdy, no tak to podlieha dani, odvodom a ďalším veciam, to je jeden rozmer a druhý rozmer je taký, že ak dostane ten gastrolístok, tak ho využije, tak ho využije na tú konkrétnu potrebu, a preto si myslím, že ten gastrolístok to nie je predmet na korupciu alebo niečo podobné, ako tu zaznievalo. Naopak, myslím si, že to je prostriedok preto, aby ten zamestnanec ho využil a využil ho na ten účel, ku ktorému je určený, to znamená na teplú stravu.
Ešte jedna poznámka skôr než ukončím svoje vystúpenie, milí priatelia chcem vás poprosiť o jednu vec, netrestajme zamestnancov malých podnikov, nechcime z nich urobiť druhotriednych ľudí, a to len preto, aby mali priznané iné práva alebo nerovnaké práva ako ostatní, netrestajme ich za to, že majú možno "tú smolu", že robia u malého zamestnávateľa. To je moja odpoveď na niektoré iniciatívy, ktoré sa týkali problematiky urobiť isté dve línie prístupu k zamestnancom ako takým.
Úplne na záver, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že predkladaná novela Zákonníka práce zabezpečí rovnovážne rozloženie záujmov zamestnávateľov a práv a oprávnených potrieb zamestnancov. Po jej prijatí sa náš Zákonník práce stane moderným a vyváženým pracovným kódexom. A o to nám hlavne v novele Zákonníka práce ide. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, iste sa zhodneme v tom, že na sociálny zmier má jeden z najväčších vplyvov najmä obsah Zákonníka práce a možno ďalšia legislatívna norma, ktorá bude predmetom rokovania snemovne, a to je otázka kolektívneho vyjednávania.
Ak hovorím o sociálnom zmiere nedá sa hovoriť o tripartite, nedá sa hovoriť o sociálnych partneroch, pretože Zákonník práce je v prvom rade pracovnoprávny kódex najmä na ochranu zamestnancov, ale pre otázku istého sociálneho zmieru, ktorý očakávam a ktorý bol záujem prehĺbiť aj novelou Zákonníka práce je veľmi dôležitá komunikácia v rámci tripartity so sociálnymi partnermi. Preto som viackrát vyhlásil a tu ja reagujem aj na niektoré vystúpenia, vystúpenia z diskusií, myslím, že pán poslanec Matovič trošku ako spochybnil moju reakciu, ktorou som tvrdil, že je nevyhnutné, aby sa k zmenám, ktoré prípadne vzídu aj z tejto rozpravy, mali možnosť vyjadriť aj aj sociálni partneri. To nie je obmedzenie práv a postavenia ústavného postavenia tohto orgánu, ja ho absolútne ako rešpektujem, ale to je otázka minimálne dosiahnuť alebo priblížiť názory sociálnych partnerov k problematike, ktorá je obsahom Zákonníka práce ako takého s jediným cieľom, a to je sociálny zmier. To je ten cieľ, nie je to neúcta k tomuto orgánu, ale, naopak, je to rešpektovanie zákonného postavenia sociálnych partnerov pri tak dôležitej právnej norme, ako je Zákonník práce. Na vysvetlenie, na vysvetlenie toho, preto som očakával, že ďaleko viac sa bude, bude diskutovať a predkladať možné návrhy prostredníctvom výborov Národnej rady. Ostal som prekvapený, že tá možnosť využitá nebola. Nebudem tajiť, som prekvapený, očakával som, že tu budem ešte aj zajtra k diskusii, ktorá bude k problematike Zákonníka práce. Možno by som veľmi zjednodušene mohol povedať, že to, čo sme predložili na rokovanie Národnej rady, ten obsah, ten zámer, myslím si, že v značnej miere vyjadruje postoje aj tohto pléna, i keď vôbec nechcem podceniť to množstvo tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré aj v tej relatívne krátkej rozprave tu vznikli. Nemal som záujem kritizovať za to, že niekto bol alebo nebol na výbore Národnej rady, skôr som konštatoval a ja si plne uvedomujem a uvedomujem si aj svoju morálnu povinnosť byť prítomný na gestorskom výbore, tým reagujem na pána Brocku. Zhodou okolností v tom istom čase som bol u pána prezidenta a pán prezident je u mňa autorita, ktorá keď pozve na rokovanie, sa neodmieta, to len na margo vysvetlenia, prečo som vtedy nebol na tom gestorskom výbore.
No, čo sa týka vystúpení ako takých, rozdelil by som ich na dve časti. Konkrétne, pragmatické s reálnou ambíciou vylepšiť obsah Zákonníka práce, za ktoré chcem v plnej miere poďakovať, chcem vás ubezpečiť, že aj so svojimi kolegami z odborných sekcií sa budeme touto otázkou zaoberať, len sú tu isté časové väzby, ktoré ešte raz dávam do súvislosti, súvislosti so záujmom konzultovať akékoľvek zmeny aj so sociálnymi partnermi, a bol by úplne iný časový priestor, keby sa tie veci boli naniesli na výbore ako teraz tu v pléne Národnej rady.
Druhú kategóriu diskusných vystúpení by som skôr pomenoval ako možno politické, lebo vidím tu istú šablónu vystúpení, možno taký jednotný model, lebo som mal možnosť počúvať rozpravu aj pri návrhoch, ktoré predkladal kolega pán minister Kažimír, a myslím si, že niektorí máte pripravené univerzálne vystúpenia, ktoré reagujú rovnako na ministra práce a jeho legislatívu a aj na ministra financií a jeho legislatívu. Ale to je môj osobný názor, samozrejmá vec, nemusíte s tým súhlasiť, ale ja to takto, ja to takto vidím.
Mám záujem preto reagovať tiež v dvoch rovinách, prvá je politická. Minimálne tri okruhy tu dosť rezonovali vo viacerých vystúpeniach najmä opozičných poslancov, a to je otázka zamestnanosti a nezamestnanosti v kontexte, v navrhovanej novele Zákonníka práce, prípadne prepúšťania v kontexte účinnosti novely Zákonníka práce a samozrejmá vec, že otázka odborov, téma, ktorá vždy pri akejkoľvek novele Zákonníka práce, keď ju predkladajú sociálni demokrati asi, asi bude vždy na stole.
K tej prvej téme, ktorá sa týka otázky vplyvu na zamestnanosť resp. na nezamestnanosť. No opäť musím jednoznačne odmietnuť akékoľvek špekulácie, že novela spôsobí podnikom ekonomické problémy, napr. kvôli vyšším nákladom na prepúšťanie. Prosím, uvedomte si, že žiadny podnikateľ neprepúšťa ľudí pre vlastnú radosť, ale preto, že sa zhoršila jeho odbytová situácia. Takže podniky sa nedostávajú do ekonomických problémov, lebo prepúšťajú, ale, naopak, prepúšťajú, lebo predtým dostali sa do ekonomických problémov. To znamená, tá vzájomná súvislosť je absolútne nevyhnutná a je potrebná, aby bola jednoducho rešpektovaná. Zopakovať musím aj porovnanie vývoja nezamestnanosti za posledných desať rokov a prijímanie štyroch noviel a to porovnanie ukazuje, že nezamestnanosť vzrástla či klesala podľa toho, ako rýchlo rástol či, naopak, klesal medziročný vývoj HDP. Nikdy to nemalo nič spoločné s podobou Zákonníka práce.
Druhá otázka prepúšťanie v kontexte účinnosti novely Zákonníka práce. Odmietam obvinenia, že firmy prepúšťajú už v predstihu kvôli zmenám Zákonníku práce. Je to len lož, o čom svedčia, a zoberiem si v tomto prípade za istého pomocníka aj vyjadrenia jedného slovenského ekonomického denníka, ktorý to veľmi podrobne rozobral a ani v jednom v prípade ohlasovaných hromadných prepúšťaní nezaznelo spojenie so Zákonníkom práce. Naopak, vo všetkých zaznel jednotný kľúčový argument - podniky strácajú zákazky a ich budúcnosť vzhľadom na vývoj ekonomiky či u nás, v Európe, za hranicami je neistá.
Skôr než budeme opakovať túto lož, je potrebné, aby sme mali toto na zreteli, opakujem ešte raz, podnikateľ sa chová podľa toho, či má, alebo nemá zákazku a nie podľa toho, odkedy a ako začne platiť novela Zákonníka práce.
Tretí okruh problémov sú odborári. No. Hovoril som o tom aj v záverečnom vystúpení pri prvom čítaní. Pokiaľ ide o práva tzv. odborárskych funkcionárov, žiadne ustanovenie sa netýka práv odborárskych funkcionárov, ale podnikových zástupcov a nerozlišuje sa medzi odborovou organizáciou, ale práva, rovnako patrí aj zamestnávateľskej rade a zamestnávateľskému dôverníkovi. Pokiaľ ide o zamestnaneckú radu, tá má rovnaké práva ako odborová organizácia tam, kde nepôsobia súbežne proti sebe. Tam, kde pôsobia súbežne proti sebe, Medzinárodná organizácia práce uprednostňuje odborovú organizáciu. Na modeli 15 minút na zamestnanca sa dohodli zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov. Ešte raz: je to ich vzájomná dohoda. Ja ju v plnej miere rešpektujem a, naopak, vítam, pretože dáva seriózny základ pre to, aby ten sociálny zmier aj v budúcnosti mohol byť uplatnený. Treba povedať, že už dlhodobo tento model uplatňuje v kolektívnych zmluvách sa v rámci strojárenského priemyslu, hlavne čo sa týka odborového zväzu KOVO.
Pokiaľ ide o preplatenie nevyužitého voľna, ide o požiadavku oboch sociálnych partnerov, a podmienky jeho poskytovania, sa dohodnúť.
Súhlas zamestnávateľa s týmto riešením vyplýva z toho, že niekedy je výhodné mať tohto zamestnanca zaradeného v zmene, než ho mať z dôvodu organizácie práce uvoľneného len pre potreby práv zamestnancov v rámci odborovej organizácie. Navyše upozorňujem, že za zrušením dohody so zamestnaneckou radou súhlasila aj Asociácia zamestnávateľských zväzov ako jeden z rozhodujúcich predstaviteľov sociálnych partnerov, ktorí zastupujú zamestnávateľov, vzhľadom na to, že tu je problematické ju jednoducho použiť v praxi. To znamená, je to pragmatické riešenie, ktoré vychádza z aplikácie praxe ako takej. Reagovať na všetko, čo zaznelo v rozprave by znamenalo hovoriť možno hodiny, preto sa obmedzím na niekoľko najdôležitejších poznámok možno hlavne k pozmeňovacím, pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli.
Pán poslanec Mihál, máte pravdu, že sme zmenili definíciu závislej práce, ktorá platila aj za pani ministerky Tomanovej alebo exministerky Tomanovej, ale ja som jasne deklaroval, že sa nemáme záujem úplne vrátiť k Zákonníku práce z tej doby, jednak prax ukázala, že niekde sú potrebné zmeny. To znamená, že ak spresňujeme definíciu závislej práce, je potrebná, aby nevznikali nedorozumenia a spory. Opakujem, aby nevznikali nedorozumenia a spory. A zhodou okolností aj pani poslankyňa Tomanová jednoznačne vo svojom vystúpení tento zámer a cieľ podporila za, za, začo, samozrejmá vec, chcem poďakovať.
Upozorňujem, že mnohé právne úpravy v Európe sú ešte užšie a túto zmenu nám odobrila aj slovenská právna expertíza a aj analýza Medzinárodnej organizácie práce. Vychádzali sme totiž z požiadavky našich inšpektorov práce a stále zostáva definícia dostatočne široká, aby nikoho neobmedzovala. Samozrejmá vec, že pripomeniem, že je tam vždy aktuálna otázka aj tzv. živnostníkov z donútenia v kontexte definície závislej práce.
Pokiaľ ide o povinnosť zamestnávateľa prerokovať návrh výpoveďou, upozorňujem, že sme v prípade okamžitej výpovede skrátili dobu pre vyjadrenia sa zo strany zástupcov zamestnancov na - použijem výraz - iba dva dni. Navyše táto právna úprava pomáha aj zamestnávateľom, pretože v praxi sa ukazuje, že ak by sa chcel niekto súdiť pre neplatnú výpoveď, ale zástupcovia zamestnancov s ňou súhlasia, dovolím si povedať, že nemá na súde veľkú šancu uspieť. To znamená, že je to aj prevencia pre zamestnávateľa, aby znížil riziko možnej prehry súdneho sporu o neplatnosti výpovede. Upozorňujem, že ide len o konzultácie, konečné rozhodnutie je vždy na zamestnávateľovi.
Nárok na odstupné je bežná záležitosť v Európe a mnoho krajín má v praxi odstupné oveľa vyššie, ako je navrhované v tejto novele Zákonníka práce. Pričom naša úprava znamená, že ak niekto pracuje 23 mesiacov na dobu určitú, potom mesiac v zamestnaní nie je a potom nastúpi na zmluvu na dobu neurčitú, tak reálne dostane nárok na odstupné po ďalších štyroch rokoch práce u toho istého zamestnávateľa. Možno je to aj nespravodlivé. To sa nám naozaj nezdá dostatočne liberálno-právna úprava, ktorú ponúkame, kladiem to skôr ako otázku.
Pokiaľ by som mal reagovať na viaceré pozmeňujúce návrhy pána poslanca Mihála, budú predmetom odborného posúdenia, možno flexikonto a tie otázky, ktoré som mal záujem vo svojom úvodnom vystúpení už podrobnejšie vysvetliť, aby sme pochopili, o čo vlastne ide zlúčením dvoch vecí. Treba tu povedať aj jednu vec, že je tu aj smernica Európskej únie o pracovnom čase a tá hovorí o tom, že je potrebné sa dohodnúť o využívaní konta pracovného času. To znamená vyžaduje dohodu zamestnávateľov a zamestnancov, to je jeden dokument, ktorý je veľmi dôležitý pre kontext tej problematiky, ale bude to predmetom, hovorím, ešte aj nejakého odborného zhodnotenia vzhľadom na ten návrh, ktorý ste, pán poslanec, podal.
Čo sa týka pani poslankyne Jurinovej, resp. pani podpredsedníčky Národnej rady, no podala pozmeňujúci návrh k normám spotreby práce. Nuž v tomto prípade meníme úpravu Zákonníka práce tak, ako fungovala do 30. 8. 2011, pričom doteraz inšpekcia práce neriešila, opakujem, neriešila žiadnu otázku ohľadom normy spotreby práce, kde by nedošlo k dohode sociálnych partnerov. To znamená, že navrhované ustanovenie má za cieľ zabezpečiť skôr motiváciu sociálnych partnerov dohodnúť sa, opakujem, motiváciu dohodnúť sa, aby o ich normách spotreby práce nerozhodoval nejaký tretí, tretí subjekt. Toto je hlavný cieľ a zmysel. Trošku ma prekvapila, by som povedal, dlhá diskusia, niekedy možno až neprimerane hektická, ktorá sa týka návrhov - sviatky, nedele. Pokladám za nešťastné, že dôležitý sociálny partner, ktorí sú odborári, túto otázku oficiálne neotvorili pri tripartitných rokovaniach. Ich vyjadrenie bolo také, že budú mať záujem hovoriť v jednotlivých poslaneckých kluboch a mať ambíciu presadiť ich riešenia. Mne tá problematika ako osobe vôbec nie je vzdialená, len pokladám za nešťastné, pretože tá diskusia sa tu potom vyvinula skôr v ideologickej podobe a mohlo sa tomu jednoducho predísť, pokiaľ by boli bývali sociálni partneri objektívne zhodnotili, keď by sme boli bývali mali ambíciu aj z hľadiska nejakých analýz prepočítať, čo to ekonomicky môže znamenať a na základe toho hľadať zhodu tam, kde ju bolo potrebné hľadať, a to sú tripartitní partneri z hľadiska sociálnej dohody. Toto si dovolím povedať, že asi nebolo dvakrát šťastné rozhodnutie zo strany odborárov, že mali záujem tú problematiku riešiť takto.
Čo sa týka - gastrolístky - ono to priamo ani nesúvisí s problematikou, ktorú momentálne preberáme, teda Zákonníkom práce, ale môj rozmer je úplne jasný, nebudem súhlasiť. Nebudem jednoznačne súhlasiť preto, že istým spôsobom by sme okrádali zamestnancov. Akonáhle sa to dostane do mzdy, no tak to podlieha dani, odvodom a ďalším veciam, to je jeden rozmer a druhý rozmer je taký, že ak dostane ten gastrolístok, tak ho využije, tak ho využije na tú konkrétnu potrebu, a preto si myslím, že ten gastrolístok to nie je predmet na korupciu alebo niečo podobné, ako tu zaznievalo. Naopak, myslím si, že to je prostriedok preto, aby ten zamestnanec ho využil a využil ho na ten účel, ku ktorému je určený, to znamená na teplú stravu.
Ešte jedna poznámka skôr než ukončím svoje vystúpenie, milí priatelia chcem vás poprosiť o jednu vec, netrestajme zamestnancov malých podnikov, nechcime z nich urobiť druhotriednych ľudí, a to len preto, aby mali priznané iné práva alebo nerovnaké práva ako ostatní, netrestajme ich za to, že majú možno "tú smolu", že robia u malého zamestnávateľa. To je moja odpoveď na niektoré iniciatívy, ktoré sa týkali problematiky urobiť isté dve línie prístupu k zamestnancom ako takým.
Úplne na záver, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že predkladaná novela Zákonníka práce zabezpečí rovnovážne rozloženie záujmov zamestnávateľov a práv a oprávnených potrieb zamestnancov. Po jej prijatí sa náš Zákonník práce stane moderným a vyváženým pracovným kódexom. A o to nám hlavne v novele Zákonníka práce ide. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Neautorizovaný
10:50
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:50
Ján PodmanickýNajskôr by som rád zareagoval na jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Brocka. Tá alternatíva dva, pán poslanec, ste navrhli, že slová "V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra" sa nahrádzajú slovami "Vo...
Najskôr by som rád zareagoval na jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Brocka. Tá alternatíva dva, pán poslanec, ste navrhli, že slová "V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra" sa nahrádzajú slovami "Vo sviatok okrem nedele".
Pán poslanec, ak by sme prijali takýto návrh, s ktorým ja v zásade osobne súhlasím, to dobre viete, ak by sme prijali takýto návrh, znamenalo by to, že ak by napr. 1. január pripadol na nedeľu, tak by neboli v tento deň obchody zatvorené. Ak by 24. december po 12.00 hod. pripadol na nedeľu, takisto by v tento deň neboli obchody zatvorené. Nehovoriac o tom, že tým pádom by sme úplne vylúčili Veľkonočnú nedeľu, počas ktorej sú dnes otvorené obchody a ak by aj Prvý sviatok vianočný pripadol na nedeľu, tak by obchody boli otvorené. Čiže to ustanovenie - vo sviatok okrem nedele - je veľmi nešťastné v tomto kontexte a dosahujete tým presný opak toho, čo ste chceli dosiahnuť, že vlastne aj tých 3,5 dňa, ktoré dnes už máme obchody zatvorené, tak ak by pripadli na nedeľu, tak by boli obchody otvorené. Čiže v tomto ustanovení, si myslím, že je to vecne nesprávna formulácia a asi by bolo dobré, keby ste stiahli tento návrh, tak ako je predložený. Ja o ňom, samozrejme, hlasovať dám, lebo bol po formálnej stránke predložený úplne v poriadku.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v tej diskusii zaznelo veľmi veľa informácií, veľmi veľa názorov, čo je pochopiteľné, Zákonník práce je kódex, ktorý chráni zamestnancov a berie určité práva zamestnávateľom, áno, kvôli tomu vznikali zákonníky práce, aby ten pomer, ktorý je, nie je rovno, to pomer nadradeného zamestnávateľa a podriadeného zamestnanca. Práve kvôli tomu vznikali zákonníky práce, aby ten podriadený zamestnanec mal všetky práva zakotvené, ktoré mu patria. Čiže vždy budú diskusie medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vždy tu budú rozličné názory. Napriek tomu si myslím, že predložený návrh Zákonníka práce bol výsledkom širokých dohôd a je tým najlepším výsledkom, aký sa z týchto dohôd dal dosiahnuť. Chcem povedať, že zo 118 novelizačných bodov, ktoré predložená novela Zákonníka práce prináša, zostal nesúhlas zo strany zamestnávateľov len v štyroch bodoch. To znamená, 97 % otázok, ktoré sociálni partneri otvorili, sa našlo uspokojivé riešenie, s ktorým súhlasili obe strany. Len 3 %, len 4 body zo 118 bodov, zostali otvorené, čo ja považujem za veľký úspech aj vzhľadom na to, že tie rokovania boli vysoko nadštandardné, neboli to len rokovania na úrovni tripartity, ale boli to rokovania so všetkými partnermi, ktorí prejavili záujem. Či to boli cirkvi, či to bolo Združenie miest a obcí Slovenska, či to bola Slovenská akadémia vied, či to boli ďalšie odborné a profesné organizácie. Takže ja chcem pochváliť ministerstvo práce, pána ministra, pána štátneho tajomníka, ktorí absolvovali dlhé a dlhé hodiny rokovaní so všetkými sociálnymi partnermi tak, aby sa našlo čo najprijateľnejšie riešenie. Je pochopiteľné, že predložený Zákonník práce nezískal 100 % súhlas, ale len "97 % súhlas", pretože predložený návrh Zákonníka práce predkladá SMER - sociálna demokracia, ako plnenie svojho sľubu, ktorý dal občanom pred voľbami, aj po voľbách v programovom vyhlásení vlády. Je to naša psia povinnosť prijať Zákonník práce, pretože bola to jedna z hlavných tém našej, nášho programu, s ktorým sme predstúpili voličov a získali sme preň podporu.
Asi taká najčastejšia výhrada, ktorá sa spomínala a ktorú už pomenoval aj pán minister, bola tá, že predložený Zákonník práce ohrozí konkurencieschopnosť Slovenska, že predložený Zákonník práce bude mať vplyv na prepúšťanie zamestnancov. No chcem povedať, možno tak troška to preženiem a použijem hyperbolu, no najväčšiu konkurencieschopnosť by mala slovenská ekonomika vtedy, kedy by zamestnávatelia napr. nemuseli vyplácať mzdy. Vtedy by sme boli naozaj ekonomika s najväčšou konkurencieschopnosťou a hrnuli by sa nám tu zamestnávatelia z celého sveta, ale sami vidíte, že takéto zmýšľanie a takéto predstavy sú úplne scestné.
Ja si dovolím prečítať z tlačovej agentúry SITA vyhlásenie pána poslanca Kaníka: "Následkom opatrení, ktoré súčasná vláda zakotvila do pripravovanej novely Zákonníka práce už zaniklo 6-tisíc pracovných miest, ako na pondelňajšej tlačovej konferencii ďalej uviedol predseda poslaneckého klubu SDKÚ - DS Ľudovít Kaník, sú to len prvé lastovičky a v budúcnosti očakáva, že pre novelu ešte o prácu príde až 100-tisíc ľudí."
No, vážení páni z SDKÚ, ja som až prekvapený, ako hlboko spadla vaša profesionalita a odborná erudovanosť, ktorú možno, s ktorou sa možno v minulosti vaša strana chválila. Ja sa chcem spýtať, pán poslanec Kaník, vy ste si odkiaľ tie čísla vytiahli, strieľali ste od pása alebo ste si ich vycmúľali z prsta? Nepredložili ste žiadnu analýzu, len ste strieľali čísla, ktoré vás napadli. Ja som si preto dal tú robotu a vytiahol som si z médií za posledné mesiace firmy, ktoré ohlásili hromadné prepúšťanie. Nebolo ich až tak veľa, ako som si aj ja myslel, myslel som si, že ich bude oveľa viac, veľa firiem ohlásilo prepúšťanie ešte pred parlamentnými voľbami. Ja som si vytiahol len tie, ktoré ohlásili prepúšťanie po parlamentných voľbách, na ktoré teda už podľa vašich slov mohla mať potencionálne vplyv nová vláda a ohlasovaná zmena Zákonníka práce. Trend 21. 8. 2012 - názov článku "Siemens chystá rozsiahle prepúšťanie", ako sa však dočítate v článku, pán poslanec, firma sa pripravuje na spomalenie tržieb spôsobené dlhovou krízou v eurozóne. Zaujímavé, myslel som, že firma prepúšťa kvôli Zákonníku práce podľa vašich slov. Firma sa pripravuje na spomalenie tržieb spôsobené dlhovou krízou v eurozóne, v eurozóne pán poslanec. Hospodárske noviny 24. 5. 2012 - "V spoločnosti Slovenské energetické strojárne Tlmače stratí prácu 311 ľudí" - názov článku, text a odôvodnenie, je to dramatické zníženie, ktoré iba reflektuje situáciu na trhu, uviedol generálny riaditeľ Martin Paštika a dodal, že firma k tomu pristupuje pre nedostatok objednávok. Čiže situácia na trhu a nedostatok objednávok. Kde je ten Zákonník práce, pán poslanec? Firma Ryoka Global Europe - v Hospodárskych novinách 23. 10. 2012 - zatvára závod pre nedostatok zákaziek. Pre nedostatok zákaziek, pán poslanec. A dokonca spoločnosť 227 zamestnancom vyplatí okrem iných náležitostí 13. plat. Takže ak vy tvrdíte, že prepúšťajú preto, lebo chcú ušetriť na budúcom prepúšťaní, tak táto spoločnosť ide zamestnancom pri odchode vyplatiť ešte 13. plat. Tak aký Zákonník práce, pán poslanec? Poďme ďalej. SME 8. augusta 2012 - "V Levickej pekárni ohlásili hromadné prepúšťanie." Dôvod. Väčšina prevádzok vykazuje už jeden a pol roka stratu. Nie Zákonník práce, jeden a pol roka nekupujú ľudia ich výrobky, čo je ináč škoda. Treba kupovať domáce pekárenské výrobky. Hospodárske noviny 22. 10. 2012 - "Senická firma Delphi ohlásila prepúšťanie." Dôvod: razantné zníženie objednávok a reštrukturalizácia firmy. Ani táto firma neuviedla ako dôvod Zákonník práce a mohla, lebo ste jej to nahrávali, lebo už to bolo po vašich vyhláseniach, že Zákonník práce môže za prepúšťanie. Neuviedla to, pán poslanec. Oficiálny dôvod nebol takýto. Energoportál 1. 10. 2012 - "Ani Slovnaft sa optimalizácii sa nevyhne." Prepúšťanie v skupine MOL sa dotkne i Slovenska. Dôvod: V Európe sa za posledné roky znížil dopyt po ropných výrobkov o viac ako 10 %. Zákonník práce? Hrozba vlády strany SMER? Košický korzár 16. 1., prepáčte, Košický korzár: firma "Ixonos prepúšťa v Košiciach dve tretiny zamestnancov." Ako dôvod uviedli znížený dopyt po službách, ktorá táto softvérová firma poskytuje. Našiel som si osem, sedem spoločností, ktoré ohlásili hromadné prepúšťanie a prešiel som na Google stovky odkazov. Možno, že je ich viac tých firiem, ale myslím si, že toto sú tie najdôležitejšie, ktoré si môžeme cez vyhľadávače nájsť, a zaujímavé je, pán poslanec, ani v jednom prípade neuviedli dôvod Zákonník práce a mohli. Bolo by to pre tých manažérov (Potlesk.) taký a mohli to uviesť, pán poslanec, lebo ste im nahodili na smeč. Krásne by tí manažéri odôvodnili, že nie pre svoju nejakú neschopnosť, aj keď to nie je neschopnosť, situácia na trhoch , ale mohli to hodiť na Zákonník práce. Zákonník práce a táto vláda môže za to prepúšťanie. Neurobili to. Ale viete, kto to robí? Robia to niektorí opoziční politici. To som v prehliadavačoch našiel. Áno, opoziční politici hovoria aké desaťtisíce pracovných miest už zanikajú na Slovenskú a zaniknú. Hovoria to niektorí novinári a analytici, niektorí. A hovoria to niektoré lobistické skupiny, ktorým ide o iný záujem. Ale ani jedna firma, ktorá prepúšťa to ako dôvod neuviedla. Ale do určitej miery, pán poslanec, sme vám dali návod, čo máte robiť teraz, takže my sme pripravení na to, že teraz kade budete chodiť, tade budete hľadať aspoň jednu firmu, ktorej generálny riaditeľ povie a prepúšťame kvôli Zákonníku práce. Áno, budete hľadať. My sme pripravení na to, že všetko zlé, čo bude teraz na Slovensku, čo súvisí so svetovou hospodárskou krízou, budete hádzať na Zákonník práce, ale to len kvôli tomu, aby ste vy nejako politicky prežili.
Ja na záver, pán poslanec, prečítam stanoviská, aspoň dve stanoviská, ktoré zazneli z úst zástupcov zamestnávateľov. Milan Cagala, ktorý zastupuje päť výrobných zväzov pokrývajúcich až 75 % slovenského priemyslu, hovorí, 75 % slovenského priemyslu, ktorý je vlajkovou loďou slovenskej ekonomiky. Hovorí: "Tento Zákonník práce je zákonom kompromisu, ktorý nie je ani z dielne pani ministerky Tomanovej, nie je ani z dielne exministra Mihála. Je to kompromis, ktorý verím, že v zásade neovplyvní podnikateľské prostredie."
Vladimír Soták, predseda Klubu 500: "Táto podoba Zákonníka práce nebráni tomu, aby na Slovensko prišli seriózni podnikatelia. O zamestnancov sa treba starať, aby mohli odborne rásť a aby mali sociálne istoty."
A to je náš cieľ, páni poslanci z opozície. Keď budeme mať zdravé pracovné prostredie, budú aj ľudia, ktorí chodia do práce s inou chuťou pracovať a vtedy sa začne meniť aj ekonomická situácia na Slovensku k dobru. Ďakujem pekne.(Potlesk.)
Vystúpenie spoločného spravodajcu
25.10.2012 o 10:50 hod.
JUDr. PhDr.
Ján Podmanický
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ja vzhľadom na vývoj situácie budem veľmi krátky a nevystúpim so všetkým, s čím som chcel vystúpiť.
Najskôr by som rád zareagoval na jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Brocka. Tá alternatíva dva, pán poslanec, ste navrhli, že slová "V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra" sa nahrádzajú slovami "Vo sviatok okrem nedele".
Pán poslanec, ak by sme prijali takýto návrh, s ktorým ja v zásade osobne súhlasím, to dobre viete, ak by sme prijali takýto návrh, znamenalo by to, že ak by napr. 1. január pripadol na nedeľu, tak by neboli v tento deň obchody zatvorené. Ak by 24. december po 12.00 hod. pripadol na nedeľu, takisto by v tento deň neboli obchody zatvorené. Nehovoriac o tom, že tým pádom by sme úplne vylúčili Veľkonočnú nedeľu, počas ktorej sú dnes otvorené obchody a ak by aj Prvý sviatok vianočný pripadol na nedeľu, tak by obchody boli otvorené. Čiže to ustanovenie - vo sviatok okrem nedele - je veľmi nešťastné v tomto kontexte a dosahujete tým presný opak toho, čo ste chceli dosiahnuť, že vlastne aj tých 3,5 dňa, ktoré dnes už máme obchody zatvorené, tak ak by pripadli na nedeľu, tak by boli obchody otvorené. Čiže v tomto ustanovení, si myslím, že je to vecne nesprávna formulácia a asi by bolo dobré, keby ste stiahli tento návrh, tak ako je predložený. Ja o ňom, samozrejme, hlasovať dám, lebo bol po formálnej stránke predložený úplne v poriadku.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v tej diskusii zaznelo veľmi veľa informácií, veľmi veľa názorov, čo je pochopiteľné, Zákonník práce je kódex, ktorý chráni zamestnancov a berie určité práva zamestnávateľom, áno, kvôli tomu vznikali zákonníky práce, aby ten pomer, ktorý je, nie je rovno, to pomer nadradeného zamestnávateľa a podriadeného zamestnanca. Práve kvôli tomu vznikali zákonníky práce, aby ten podriadený zamestnanec mal všetky práva zakotvené, ktoré mu patria. Čiže vždy budú diskusie medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vždy tu budú rozličné názory. Napriek tomu si myslím, že predložený návrh Zákonníka práce bol výsledkom širokých dohôd a je tým najlepším výsledkom, aký sa z týchto dohôd dal dosiahnuť. Chcem povedať, že zo 118 novelizačných bodov, ktoré predložená novela Zákonníka práce prináša, zostal nesúhlas zo strany zamestnávateľov len v štyroch bodoch. To znamená, 97 % otázok, ktoré sociálni partneri otvorili, sa našlo uspokojivé riešenie, s ktorým súhlasili obe strany. Len 3 %, len 4 body zo 118 bodov, zostali otvorené, čo ja považujem za veľký úspech aj vzhľadom na to, že tie rokovania boli vysoko nadštandardné, neboli to len rokovania na úrovni tripartity, ale boli to rokovania so všetkými partnermi, ktorí prejavili záujem. Či to boli cirkvi, či to bolo Združenie miest a obcí Slovenska, či to bola Slovenská akadémia vied, či to boli ďalšie odborné a profesné organizácie. Takže ja chcem pochváliť ministerstvo práce, pána ministra, pána štátneho tajomníka, ktorí absolvovali dlhé a dlhé hodiny rokovaní so všetkými sociálnymi partnermi tak, aby sa našlo čo najprijateľnejšie riešenie. Je pochopiteľné, že predložený Zákonník práce nezískal 100 % súhlas, ale len "97 % súhlas", pretože predložený návrh Zákonníka práce predkladá SMER - sociálna demokracia, ako plnenie svojho sľubu, ktorý dal občanom pred voľbami, aj po voľbách v programovom vyhlásení vlády. Je to naša psia povinnosť prijať Zákonník práce, pretože bola to jedna z hlavných tém našej, nášho programu, s ktorým sme predstúpili voličov a získali sme preň podporu.
Asi taká najčastejšia výhrada, ktorá sa spomínala a ktorú už pomenoval aj pán minister, bola tá, že predložený Zákonník práce ohrozí konkurencieschopnosť Slovenska, že predložený Zákonník práce bude mať vplyv na prepúšťanie zamestnancov. No chcem povedať, možno tak troška to preženiem a použijem hyperbolu, no najväčšiu konkurencieschopnosť by mala slovenská ekonomika vtedy, kedy by zamestnávatelia napr. nemuseli vyplácať mzdy. Vtedy by sme boli naozaj ekonomika s najväčšou konkurencieschopnosťou a hrnuli by sa nám tu zamestnávatelia z celého sveta, ale sami vidíte, že takéto zmýšľanie a takéto predstavy sú úplne scestné.
Ja si dovolím prečítať z tlačovej agentúry SITA vyhlásenie pána poslanca Kaníka: "Následkom opatrení, ktoré súčasná vláda zakotvila do pripravovanej novely Zákonníka práce už zaniklo 6-tisíc pracovných miest, ako na pondelňajšej tlačovej konferencii ďalej uviedol predseda poslaneckého klubu SDKÚ - DS Ľudovít Kaník, sú to len prvé lastovičky a v budúcnosti očakáva, že pre novelu ešte o prácu príde až 100-tisíc ľudí."
No, vážení páni z SDKÚ, ja som až prekvapený, ako hlboko spadla vaša profesionalita a odborná erudovanosť, ktorú možno, s ktorou sa možno v minulosti vaša strana chválila. Ja sa chcem spýtať, pán poslanec Kaník, vy ste si odkiaľ tie čísla vytiahli, strieľali ste od pása alebo ste si ich vycmúľali z prsta? Nepredložili ste žiadnu analýzu, len ste strieľali čísla, ktoré vás napadli. Ja som si preto dal tú robotu a vytiahol som si z médií za posledné mesiace firmy, ktoré ohlásili hromadné prepúšťanie. Nebolo ich až tak veľa, ako som si aj ja myslel, myslel som si, že ich bude oveľa viac, veľa firiem ohlásilo prepúšťanie ešte pred parlamentnými voľbami. Ja som si vytiahol len tie, ktoré ohlásili prepúšťanie po parlamentných voľbách, na ktoré teda už podľa vašich slov mohla mať potencionálne vplyv nová vláda a ohlasovaná zmena Zákonníka práce. Trend 21. 8. 2012 - názov článku "Siemens chystá rozsiahle prepúšťanie", ako sa však dočítate v článku, pán poslanec, firma sa pripravuje na spomalenie tržieb spôsobené dlhovou krízou v eurozóne. Zaujímavé, myslel som, že firma prepúšťa kvôli Zákonníku práce podľa vašich slov. Firma sa pripravuje na spomalenie tržieb spôsobené dlhovou krízou v eurozóne, v eurozóne pán poslanec. Hospodárske noviny 24. 5. 2012 - "V spoločnosti Slovenské energetické strojárne Tlmače stratí prácu 311 ľudí" - názov článku, text a odôvodnenie, je to dramatické zníženie, ktoré iba reflektuje situáciu na trhu, uviedol generálny riaditeľ Martin Paštika a dodal, že firma k tomu pristupuje pre nedostatok objednávok. Čiže situácia na trhu a nedostatok objednávok. Kde je ten Zákonník práce, pán poslanec? Firma Ryoka Global Europe - v Hospodárskych novinách 23. 10. 2012 - zatvára závod pre nedostatok zákaziek. Pre nedostatok zákaziek, pán poslanec. A dokonca spoločnosť 227 zamestnancom vyplatí okrem iných náležitostí 13. plat. Takže ak vy tvrdíte, že prepúšťajú preto, lebo chcú ušetriť na budúcom prepúšťaní, tak táto spoločnosť ide zamestnancom pri odchode vyplatiť ešte 13. plat. Tak aký Zákonník práce, pán poslanec? Poďme ďalej. SME 8. augusta 2012 - "V Levickej pekárni ohlásili hromadné prepúšťanie." Dôvod. Väčšina prevádzok vykazuje už jeden a pol roka stratu. Nie Zákonník práce, jeden a pol roka nekupujú ľudia ich výrobky, čo je ináč škoda. Treba kupovať domáce pekárenské výrobky. Hospodárske noviny 22. 10. 2012 - "Senická firma Delphi ohlásila prepúšťanie." Dôvod: razantné zníženie objednávok a reštrukturalizácia firmy. Ani táto firma neuviedla ako dôvod Zákonník práce a mohla, lebo ste jej to nahrávali, lebo už to bolo po vašich vyhláseniach, že Zákonník práce môže za prepúšťanie. Neuviedla to, pán poslanec. Oficiálny dôvod nebol takýto. Energoportál 1. 10. 2012 - "Ani Slovnaft sa optimalizácii sa nevyhne." Prepúšťanie v skupine MOL sa dotkne i Slovenska. Dôvod: V Európe sa za posledné roky znížil dopyt po ropných výrobkov o viac ako 10 %. Zákonník práce? Hrozba vlády strany SMER? Košický korzár 16. 1., prepáčte, Košický korzár: firma "Ixonos prepúšťa v Košiciach dve tretiny zamestnancov." Ako dôvod uviedli znížený dopyt po službách, ktorá táto softvérová firma poskytuje. Našiel som si osem, sedem spoločností, ktoré ohlásili hromadné prepúšťanie a prešiel som na Google stovky odkazov. Možno, že je ich viac tých firiem, ale myslím si, že toto sú tie najdôležitejšie, ktoré si môžeme cez vyhľadávače nájsť, a zaujímavé je, pán poslanec, ani v jednom prípade neuviedli dôvod Zákonník práce a mohli. Bolo by to pre tých manažérov (Potlesk.) taký a mohli to uviesť, pán poslanec, lebo ste im nahodili na smeč. Krásne by tí manažéri odôvodnili, že nie pre svoju nejakú neschopnosť, aj keď to nie je neschopnosť, situácia na trhoch , ale mohli to hodiť na Zákonník práce. Zákonník práce a táto vláda môže za to prepúšťanie. Neurobili to. Ale viete, kto to robí? Robia to niektorí opoziční politici. To som v prehliadavačoch našiel. Áno, opoziční politici hovoria aké desaťtisíce pracovných miest už zanikajú na Slovenskú a zaniknú. Hovoria to niektorí novinári a analytici, niektorí. A hovoria to niektoré lobistické skupiny, ktorým ide o iný záujem. Ale ani jedna firma, ktorá prepúšťa to ako dôvod neuviedla. Ale do určitej miery, pán poslanec, sme vám dali návod, čo máte robiť teraz, takže my sme pripravení na to, že teraz kade budete chodiť, tade budete hľadať aspoň jednu firmu, ktorej generálny riaditeľ povie a prepúšťame kvôli Zákonníku práce. Áno, budete hľadať. My sme pripravení na to, že všetko zlé, čo bude teraz na Slovensku, čo súvisí so svetovou hospodárskou krízou, budete hádzať na Zákonník práce, ale to len kvôli tomu, aby ste vy nejako politicky prežili.
Ja na záver, pán poslanec, prečítam stanoviská, aspoň dve stanoviská, ktoré zazneli z úst zástupcov zamestnávateľov. Milan Cagala, ktorý zastupuje päť výrobných zväzov pokrývajúcich až 75 % slovenského priemyslu, hovorí, 75 % slovenského priemyslu, ktorý je vlajkovou loďou slovenskej ekonomiky. Hovorí: "Tento Zákonník práce je zákonom kompromisu, ktorý nie je ani z dielne pani ministerky Tomanovej, nie je ani z dielne exministra Mihála. Je to kompromis, ktorý verím, že v zásade neovplyvní podnikateľské prostredie."
Vladimír Soták, predseda Klubu 500: "Táto podoba Zákonníka práce nebráni tomu, aby na Slovensko prišli seriózni podnikatelia. O zamestnancov sa treba starať, aby mohli odborne rásť a aby mali sociálne istoty."
A to je náš cieľ, páni poslanci z opozície. Keď budeme mať zdravé pracovné prostredie, budú aj ľudia, ktorí chodia do práce s inou chuťou pracovať a vtedy sa začne meniť aj ekonomická situácia na Slovensku k dobru. Ďakujem pekne.(Potlesk.)
Neautorizovaný
11:04
Uvádzajúci uvádza bod 11:04
Magda KošútováAko sme už uviedli v prvom čítaní, návrh zákona predkladáme ako poslanci Národnej rady z dôvodu, že je potrebné, aby tento zákon nadobudol účinnosť od 1. 12. 2012, čo by sa v normálnom legislatívnom procese nedalo stihnúť. Návrh zákona predkladáme z dôvodu potreby vykonať dve nariadenia Európskej únie a nariadenia Parlamentu a Rady č. 261/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady č. 1234/2007.
Návrh zákona úzko súvisí aj s nariadením vlády Slovenskej republiky o podmienkach vykonávania niektorých opatrení spoločnej organizácie trhu. Návrh zákona upravuje tiež pôsobnosť ministerstva pri rozhodovaní o uznávaní a odňatí uznania organizácií združení a medziodvetvových organizácií výrobcov v sektore mlieka, mliečnych výrobkov a udeľuje kontrolnú a sankčnú právomoc Poľnohospodárskej platobnej agentúre nad plnením podmienok organizácií, združení a medziodvetových organizácií v sektore mlieka a mliečnych výrobkov. Tento návrh zákona pomôže podnikateľom v oblasti výroby mlieka, pretože až jednu tretinu výroby môžeme realizovať cez tieto obchodné spoločnosti alebo združenia. A takisto pomôže aj v tom, že výrobcovia mlieka, pokiaľ budú v združení, v organizácii výrobcov budú vedieť cenu mlieka pred podpísaním zmluvy, čiže pred dodávkou mlieka a pri podpisovaní pred dodávkou mlieka, nie tak, ako sa to stáva teraz, že cenu sa dozvedia až po dodávke, kedy im ju odberateľ oznámi.
Prosím vás, panie kolegyne, kolegovia, o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
25.10.2012 o 11:04 hod.
Ing.
Magda Košútová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedla predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a tiež zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.
Ako sme už uviedli v prvom čítaní, návrh zákona predkladáme ako poslanci Národnej rady z dôvodu, že je potrebné, aby tento zákon nadobudol účinnosť od 1. 12. 2012, čo by sa v normálnom legislatívnom procese nedalo stihnúť. Návrh zákona predkladáme z dôvodu potreby vykonať dve nariadenia Európskej únie a nariadenia Parlamentu a Rady č. 261/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady č. 1234/2007.
Návrh zákona úzko súvisí aj s nariadením vlády Slovenskej republiky o podmienkach vykonávania niektorých opatrení spoločnej organizácie trhu. Návrh zákona upravuje tiež pôsobnosť ministerstva pri rozhodovaní o uznávaní a odňatí uznania organizácií združení a medziodvetvových organizácií výrobcov v sektore mlieka, mliečnych výrobkov a udeľuje kontrolnú a sankčnú právomoc Poľnohospodárskej platobnej agentúre nad plnením podmienok organizácií, združení a medziodvetových organizácií v sektore mlieka a mliečnych výrobkov. Tento návrh zákona pomôže podnikateľom v oblasti výroby mlieka, pretože až jednu tretinu výroby môžeme realizovať cez tieto obchodné spoločnosti alebo združenia. A takisto pomôže aj v tom, že výrobcovia mlieka, pokiaľ budú v združení, v organizácii výrobcov budú vedieť cenu mlieka pred podpísaním zmluvy, čiže pred dodávkou mlieka a pri podpisovaní pred dodávkou mlieka, nie tak, ako sa to stáva teraz, že cenu sa dozvedia až po dodávke, kedy im ju odberateľ oznámi.
Prosím vás, panie kolegyne, kolegovia, o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
11:07
Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:07
Róbert PuciNárodná rada Slovenskej republiky uznesením č. 213 z 21. septembra 2012 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (tlač 198) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov). Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy aj s návrhmi gestorského výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 7 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (tlač 198) schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (tlač 198), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 56 zo 16. októbra 2012. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
25.10.2012 o 11:07 hod.
Ing.
Róbert Puci
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, vážené panie podpredsedníčky, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor k poslaneckému návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 213 z 21. septembra 2012 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (tlač 198) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov). Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy aj s návrhmi gestorského výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 7 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (tlač 198) schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (tlač 198), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 56 zo 16. októbra 2012. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Neautorizovaný
11:12
Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:12
Róbert PuciVystúpenie spoločného spravodajcu
25.10.2012 o 11:12 hod.
Ing.
Róbert Puci
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, moje vystúpenie bude veľmi krátke. Po prvé navrhujem bod spoločnej správy č. 2 vyňať na osobitné hlasovanie, pretože túto problematiku už rieši bod č. 1. A po druhé podávam pozmeňujúci návrh, ktorým vzhľadom na nahlásenú špecifikáciu pre potreby Európskej komisie a nezrovnalosti pri preklade pojmov napravíme súčasný nevyhovujúci stav pri rokovaniach o vinohradníckej oblasti Tokaj v Bruseli. Ďakujem.
Neautorizovaný
11:13
Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:13
Róbert PuciVystúpenie spoločného spravodajcu
25.10.2012 o 11:13 hod.
Ing.
Róbert Puci
Videokanál poslanca
Ešte prečítam pozmeňovák.
Neautorizovaný
11:13
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:13
Róbert Puci1. V názve zákona sa slová "zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov" nahrádzajú slovami "o zmene a doplnení niektorých zákonov".
2. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení zákona č. 198/2010 Z. z. sa mení...
1. V názve zákona sa slová "zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov" nahrádzajú slovami "o zmene a doplnení niektorých zákonov".
2. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení zákona č. 198/2010 Z. z. sa mení takto:
V § 7 odsek 2 znie:
(2) Slovenský vinohradnícky región sa člení:
a) Malokarpatská vinohradnícka oblasť,
b) Južnoslovenská vinohradnícka oblasť,
c) Stredoslovenská vinohradnícka oblasť,
d) Nitrianska vinohradnícka oblasť,
e) Východoslovenská vinohradnícka oblasť,
f) Vinohradnícka oblasť Tokaj."
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
25.10.2012 o 11:13 hod.
Ing.
Róbert Puci
Videokanál poslanca
Ten pozmeňovák znie nasledovne:
1. V názve zákona sa slová "zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov" nahrádzajú slovami "o zmene a doplnení niektorých zákonov".
2. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení zákona č. 198/2010 Z. z. sa mení takto:
V § 7 odsek 2 znie:
(2) Slovenský vinohradnícky región sa člení:
a) Malokarpatská vinohradnícka oblasť,
b) Južnoslovenská vinohradnícka oblasť,
c) Stredoslovenská vinohradnícka oblasť,
d) Nitrianska vinohradnícka oblasť,
e) Východoslovenská vinohradnícka oblasť,
f) Vinohradnícka oblasť Tokaj."
Neautorizovaný
11:13
Vystúpenie v rozprave 11:13
Róbert PuciÁno, ďakujem.
Neautorizovaný
11:14
Uvádzajúci uvádza bod 11:14
Ľubomír JahnátekVážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe, dovoľujem si vás opätovne požiadať o jeho prerokovanie a o jeho schválenie. Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerokovanie návrhu zákona vo výboroch prinieslo niekoľko návrhov na vylepšenie, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru, ale čo je pre mňa podstatné, že sa našla podpora pre tento návrh zákona v celom spektre politických strán, ktoré sú zastúpené v Národnej rade. Predložený návrh po zapracovaní pripomienok považujem za prijateľný kompromis odrážajúci potrebu zachovania štandardného podnikateľského prostredia v oblasti obchodu ako aj primeraný stupeň ochrany spotrebiteľa.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe, dovoľujem si vás opätovne požiadať o jeho prerokovanie a o jeho schválenie. Ďakujem pekne za slovo.
Neautorizovaný