8. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil novelu zákona, týkajúcej sa zákona o energetike č. 251/2012 Z. z., ktorý sme prijali na augustovej schôdzi a je platný a účinný od 1. septembra 2012. Úvodom chcem povedať, že tiež sa nestotožňujem s tým, aby sme hneď zákon, ktorý sme prijali, novelizovali a prijímali tieto novely aj v ďalšom období do roka možno trikrát, štyrikrát, päťkrát, lebo to svedčí o niečom, že nebol asi dôsledne pripravený. Trošku na obranu poviem iba toľko, že keď sme ho na augustovej schôdzi preberali, bol prednesený na výbore, hospodárskom výbore Národnej rady s kolegyňou Mezenskou, ktorá je tiež spolupredkladateľka so mnou. Tam odsúhlasený nebol. Chceli sme ho prečítať aj v pléne. Spoločnosť, s. r. o., bola tak komplikovaná, že viac-menej negovala naše návrhy, ktoré v tomto poslaneckom návrhu vzišli, preto sme sa ho rozhodli nepodať do Národnej rady a podávame ho dnes. Čo vlastne chceme riešiť v novoprijatom zákone, ktorý bol prijatý toho roku. V prvom rade chceme odstrániť nedostatky, ktoré má vo veci vlastníckeho práva a výkonu tohto vlastníckeho práva občanmi, ktorý majú garantovaný ústavou a je nevyhnuteľné. Garantuje to aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto, myslím si, že všetky zákony, ktoré predkladáme v tejto Národnej rade, mali by byť v súlade ako s ústavou, tak aj s týmto dohovorom. V súčasnosti podľa takto prijatého zákona vlastník pozemku znovu aj v tejto oblasti ťahá za kratší koniec. Pýtam sa, prečo? Prečo tých vlastníkov, tých jednoduchých, obyčajných ľudí stále traumatizujeme, pokiaľ sa jedná o vlastníctvo? Pustili sme privatizáciu, ale nikoho sme sa nepýtali. A ten nikoho znamená vlastník pozemku. Ešte raz zopakujem, pokiaľ nebudeme mať vysporiadané vlastníctvo, nebudeme poznať vlastníkov, pozemky, aké tu máme na Slovensku, nebudeme mať nič. A, žiaľ, je mi ľúto, že aj v zákone o energetike sa s týmto vlastníckym právom pohrávame, ako by to bola nejaká, s prepáčením, handra, ktorú môžeme odhodiť, spáliť, a nie priznať jej to, že to vlastnícke právo ten vlastník má, a musíme sa s ním vysporiadať, či sa nám to páči, alebo nepáči. Nechcem, aby sme zažili ďalšie žaloby v Štrasburgu pred európskym súdom pre ľudské práva. Tých žalôb, ktoré tam máme, týkajúce sa aj výkonu a chápania tohto vlastníckeho práva v našej republike, máme veľa, žiaľ, prehrávame ich. Prehrávame ich a je mi z toho smutno. Preto sa snažíme s kolegyňou aspoň to, čo môžeme a čo sa tu predkladá, opraviť. A vidíme tú anomáliu, ktorá tam je, čo sa týka výkonu vlastníckych práv, opraviť, precizovať a skvalitniť.
Čo navrhujeme upraviť v tomto zákone o energetike. V prvom rade, aby sa zápisy vecných bremien na listy vlastníctva, ktoré v súčasnosti tento zákon o energetike aj ten predošlý z roku 2004 priznával majiteľom oprávnenia, držiteľom oprávnenia, že majú zapisovať na listy vlastníctva, tak aby sme tieto vecné bremená zapisovali iba na takúto výmeru, na ktorú to vecné bremeno je obsiahnuté. To znamená, kade idú tie elektrovody, alebo tie plynovody, ktorých sa to týka. To znamená, v súčasnosti je prax taká, že hoci tam máte hektárový pozemok a je dotknutý iba piatimi ármi týmito vedeniami, ťarcha, ktorá ide na kataster, je na celú vašu výmeru, to znamená celý hektár. To nie je normálne, tak sa predsa nedá. My vlastne vedome ukracujeme toho majiteľa pozemku o jeho majetok, ktorý je ústavne nedotknuteľný a, samozrejme, keď máte list vlastníctva s ťarchou, či banka, či exekútor, či iný vlastník, alebo iný, tretia osoba sa na to pozerá celkom ináč, ako keď to vecné bremeno tam nie je. Samozrejme, je to pod rúškom verejného záujmu. Áno, beriem, ale ústava hovorí, že verejný záujem, respektíve obmedzenie vlastníckeho práva môžeme iba v nevyhnutnej miere a za náhradu. A tu, žiaľ, táto náhrada sa mi zdá, že nie je skoro nijaká, dokonca tvrdím, že ešte navrhujeme mu viacej, lebo vecné bremeno ide na celý pozemok, u mňa to je nepochopiteľné. Keď už raz vypracujem geometrický plán, a tento sa vypracováva, pretože robia sa tie trasy vecných bremien, kade ide to ochranné pásmo, tak sa pýtam, prečo to nie je taký geometrický plán, ktorý rozdelí tú parcelu dotknutú, vytvorí nové číslo parcely, a vlastne zaťaží vecným bremenom iba tú časť, ktorá je priamo dotknutá, nie celý majetok. Tak to v našej novele sa snažíme odstrániť.
Po ďalšie. Súčasné znenie zákona umožňuje za uvalenievecného bremena dať jednorazové odškodnenie, náhradu tomuto vlastníkovi a potom už nič. My hovoríme, že jednorazové, plus za to, že ho, ak ho budem obmedzovať v jeho užívacích právach na tom jeho vlastníctve, aby dostal ešte aj každý rok, dali sme tam 31. januára, znovu kvázi akože odškodnenie každoročne. Pretože na tomto majetku sa generuje zisk súkromných spoločností. Štát to nechal po revolúcii tichučko preplávať, vlastnícke práva sú vlastnícke práva, privatizácia je privatizácia, zisky sú zisky, vecné bremeno je vecné bremeno, verejný záujem je verejný záujem a vlastník, máš smolu. Takže navrhujeme, aby okrem jednorazového odškodnenia bolo aj odškodnenie  každoročne za obmedzenie užívacích práv.
Za ďalšie, predsa nie je možné, aby ako vlastník, ktorého sa nikto nič nepýtal, a mu tam to vecné bremeno, respektíve tú ťarchu uvalili, aby som bol zodpovedný ešte za zaplatenie daní, predsa to je nenormálne. Tak navrhujeme, aby sa dane z týchto pozemkov neplatili. Pravdou je, a teraz hovorím o poľnohospodárskom a lesnom fonde spoločne, aj o intravilánoch, pravdou je, to musím konštatovať, že na lesnom pôdnom fonde je na správcovi dane, to znamená samosprávach. Pán kolega Dušan mi to potvrdí ako za obec, že pokiaľ všeobecno-záväzné nariadenie obce, sa daň z takéhoto pozemku na lesnom pôdnom fonde, cez ktoré idú elektrovody, neplatí. Tak môže odpustiť. Žiaľ, pri súčasnej mizérii finančných tokov v našich samosprávach, je to skôr výnimka ako pravidlo, že by samosprávy takúto daň odpúšťali. Tak preto my navrhujeme, aby takáto daň bola odpustená všetkým, ktorí takéto bremeno majú.
Ďalej, zákon hovorí, že tu jednorazové odškodnenie môžete dostať iba vtedy, ak ste to mali po 1. 1. 2005, alebo, samozrejme, v súčasnom zákone po 1. 9. 2012. Pýtam sa, chceme, alebo vytvárame dve kategórie? Tí, čo majú za socializmu, a musím povedať, to bolo gro, to bola elektrifikácia, to bola plynofikácia, nie teraz. Teraz neťaháme nové vedenia po našej republike, ako by sa tu predtým svietilo sviečkami, to nie je pravda, gro bolo za socializmu urobené. Teraz možno to je desatina, čo sa teraz vystavalo. A my týchto ľudí, ktorí takto majú ten majetok zaťažený pred '89, respektíve pred dvetisícštvrtým, tak týmto náhrada nepatrí? To je čo za diskriminácia? Takže aj toto odstraňujeme a hovoríme, áno, musíme aj tam im priznať náhradu a my hovoríme: Aj tú jednorazovú, aj tú každoročnú. Takže je to asi o tom, že je to vyrovnávanie tej nerovnováhy tých váh.
Za ďalšie, čo naša novela sa snaží skvalitniť zákon o energetike? V súčasnosti zákon hovorí, pokiaľ chceš tú náhradu, vlastník, tak sa mi ohlás, mne - podnikateľovi, keď sa neohlásiš do šiestich mesiacov, máš smolu, respektíve do roka, odkedy si sa o tom dozvedel, máš smolu. Ja sa pýtam, akú máš smolu, veď ty si z moci štátu na biznise, na súkromnom majetku našich občanov, tak akú máš smolu? Automaticky by si mal mu vyplatiť, áno, čo mu patrí. Chcel by som vidieť v súčasnosti tie listy, ktoré má posielať ten oprávnený držiteľ, teda držiteľ oprávnenia, ako upovedomuje toho vlastníka, že mu dal to vecné bremeno a že v akých lehotách si to môže uplatniť. Chcel by som ten list vidieť, kde ho upozorňuje, že poďte, ja vám to vyplatím. Zatiaľ som ho nevidel. Takže hovoríme o tom, že všetkým vlastníkom pozemkov, pokiaľ mi niekto bude argumentovať, že vlastníci sú neznámi, náš štát, naša legislatíva s tým počíta. Máme predsa inštitút neznámeho vlastníka, to znamená, Slovenský pozemkový fond to v pohode zastreší. Peniaze pôjdu fondu, keď sa neznámy vlastník stane známym, fond to vyplatí, tak ako to napríklad vyplácajú aj štátne lesy, teda Lesy Slovenskej republiky, keď majú neznámych vlastníkov, a peniaze idú tým vlastníkom, ktorých tam majú. Nie je problém. Teda to je ďalšia naša, by som povedal, že skvalitňujúcejšia zložka, ktorú dávame v predkladanej novele zákona.
Za ďalšie, každý pozemok a každý majiteľ takto hendikepovaného pozemku, cez ktoré idú tieto vedenia, môže byť sankcionovaný za to, že pokiaľ mu tam rastie nejaký strom alebo iná trvalá kultúra, ktorá obmedzuje prevádzku, napríklad nejaké stromy, tak je povinný to okliesniť, oklieštiť proste tie stromy, aby nebránili prevádzke týchto zariadení, a môže za to dostať pokutu. My hovoríme, že nemôže, v našom návrhu novely. A pokiaľ nedôjde k dohode medzi ním, teda vlastníkom pozemku a držiteľom oprávnenia, tak urobí to držiteľ oprávnenia bez možnosti dať sankciu, že to neurobil vlastník. Lebo nemôžeme niečo vymáhať od niekoho, ktorého ešte aj hendikepujeme, že nedostane za to vôbec nič, a ešte ho sankcionujeme za to, že neurobil si povinnosť, aby ten biznis, ktorý ide z toho pozemku, bol tým prevádzkovateľom, teda oprávneným držiteľom, realizovaný. Tak to je u mňa anomália. Preto navrhujeme, aby takto nemohol byť sankcionovaný, a pokiaľ nedôjde k dohode medzi nimi, že tie náklady, ktoré budú a bude to znášať ten držiteľ oprávnenia, tak urobí to držiteľ oprávnenia bez sankcie tohto vlastníka. Myslím si, že je to demokratické, je to normálne, je to morálne, je to zadosť výkonu vlastníckych práv a je to povedanie tohto štátu, že, vlastník, ctím si ťa, lebo ináč neviem si predstaviť, pod akým pojmom si náš štát predstavuje toho vlastníka. Hádže ho cez palubu a hodí ho cez palubu pri mnohých privatizáciách a musím povedať, že ani po dvadsiatich rokoch sa to, žiaľ, nemení.
Tento návrh zákona môže mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočet verejnej správy z dôvodu vyňatia pozemkov zaťažených týmto vecným bremenom, to je fakt, o tom nebudeme polemizovať. Ale to sa malo riešiť, tvrdím, už priebežne, nie iba v roku 2004, tie bremená. Žiaľ, ako sme dopadli, tak poďme aspoň eliminovať to, čo ešte môžeme, aby sme zachránili aspoň nejakú tú vieru toho vlastníka, že ten štát predsa len si ma váži a vie, ako sa ku mne má správať.
Zároveň bude mať ale výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia kúpneho obyvateľstva, najmä vlastníkov nehnuteľností, obmedzených v užívaní pozemkov, na ktorých sú zriadené elektrické vedenia, elektroenergetické zariadenia prenosovej sústavy, distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníkov a zariadenia určené na ich ochranu, za vedenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch, alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb držiteľom povolenia. Bude priznaný nárok na opakovanú náhradu za obmedzenie vlastníckych práv v rozsahu, v akom sa predpokladá, ako to predpokladá ústava, ako aj dohoda a Charta základných práv Európskej únie. Predpokladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, kolegovia, dúfam, že uznáte, že takto sa k vlastníckemu právu nemôžeme správať a vaše svedomie sa ozve aj vo vás, lebo garantujem, že skoro každý z nás alebo z rodín, v ktorých žijete, je takýmto bremenom dotknutý, lebo tých sietí nie je päť ani desať, to sú tisíce. To sú tisíce, to sú tisíce hektárov, dokonca štát, respektíve tie distribučné siete a ten držiteľ oprávnenia ani nevedia vyčísliť, aká to je veľká výmera. Toľko je toho tam. Nehovorím o ochranných pásmach, ktoré tiež, samozrejme, do toho spadajú. Takže je toho kvantum a myslím si, že nemali by sme sa postaviť k tomu macošsky, ale čelom. Okrem iného aj v zákone o energetike, ktorý je v súčasnosti platný, č. 251/2012 Z. z., je jedna chyba, ktorú som si uvedomil, žiaľ, až včera, keď som trošku podrobne čítal, a síce, vecné bremeno, ktoré sa uvaľuje, samozrejme, listinami cez kataster nehnuteľností, nemôže byť zapísané záznamom, ale vkladom do katastra. Tí, ktorí sa trošku tomu rozumiete, tak asi viete, o čom hovorím, je tam celkom iná ceremónia zápisu. Pokiaľ je to iba záznamová listina, to znamená, kataster ju berie iba ako na vedomie a ten úradník, ten referent, referentka, ktorá má to katastrálne územie na starosti, strelím Topoľčany, tak iba mechanicky prepíše z tejto listiny na tom liste vlastníctva vecné bremeno, ťarchu. Pokiaľ to ide vkladom, tak musí to ísť cez právne oddelenie katastra, kde sa na to pozrú právnici a povedia, spĺňa, nespĺňa náležitosti vkladu. A tým pádom je to celkom iný režim a môže tam byť 1 500 vylomenín, neprejde to. Pri zázname to prejde. Takže, vážení, keď už pre nič iné, hlavne kolegovia z vládnej strany, tak pre túto vec si dovolím požiadať, aby to išlo do toho druhého čítania, lebo táto oprava tam je nutná, lebo si to budú tak zjednodušovať, že uvidíte, či sa k tomu nevrátime o rok alebo o dva a povieme, čo to je za anomália, ktorú tu máme. Takže, kolegovia, dúfam, že tento môj úvodný vstup aspoň trošku vám sprehľadnil túto našu predkladanú novelu, a dúfam, že aj naprieč politickým spektrom by sme mohli sa nad tým zamyslieť a povedať, že áno. Je to iba v prvom čítaní, samozrejme, sme pripravení aj po včerajšej debate na ministerstve hospodárstva s pánom Gaisbacherom, sme pripravení, samozrejme, o nejakých tých anomáliách, ktoré možnože sú nám vyčítané, v druhom čítaní rozprávať, precizovať, doplňovať. A myslím si, že spoločnými silami by sme mohli urobiť dielo, ktoré bude zadosť našim voličom, ktorí nás tu poslali do parlamentu, a mali by sme sa ich, ako vlastníkov, ktorí nemajú tisíce hektárov, ale možno dvadsať árov, má pol hektára, má hektár, nič viacej nemá a tam má to bremeno, tam má to vecné bremeno z verejného záujmu a ten verejný záujem je zo zákona daný držiteľovi oprávnenia. Držiteľ oprávnenia, komerčná firma zabezpečuje verejný záujem! U mňa to je trošku obrátené, pretože pokiaľ nemáš vyčistený prah, nemôžeš nikde podnikať, tak nemôžeš stavať načierno stavbu, keď máš pozemok, nemôžeš čerpať eurofondy, keď nemáš nájomnú zmluvu s vlastníkom, tak nemôžeš uvaliť vecné bremeno a ťažiť z toho, keď ho nemáš vysporiadané. A to je naša novela. Vážení, ďakujem pekne za pozornosť a žiadam a prosím o podporu a posunutie do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 83 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Martina Fecka a Heleny Mezenskej, a pani Heleny Mezenskej, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Je to tlač 245.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Tento návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a tiež negatívny vplyv aj na podnikateľské prostredie. Bude mať pozitívny sociálny vplyv, nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2012, je to rozhodnutie č. 228, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a tiež Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Páni podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Do rozpravy ústne sa hlási pani poslankyňa Mezenská. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pani poslankyňa, ktorá je zároveň aj spolupredkladateľkou uvedeného zákona.

Ďakujem vám, vážená pani predsedajúca, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne ako spolupredkladateľke prezentovanej novely vyjadriť pár dôvodov a argumentov, prečo sme k príprave a k predloženiu novely pristúpili.
Ako už bolo v rozprave pánom poslancom Feckom povedané, za celé obdobie  ako na trh vstúpili energetické subjekty so zahraničnou účasťou spoločne s úpravou a ochranou postavenia a finančných istôt, neboli do dnešného dňa ošetrené práva vlastníkov pozemkov a pôdy, na ktorých sa nachádzajú energetické stavby a energetické zariadenia. Kľúčovým bodom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je nové znenie § 11 vládneho návrhu zákona o energetike, ktorý v spojení s ďalšími bodmi tohto návrhu má za cieľ odstrániť protiústavné znenie schváleného vládneho zákona. Ako ich už opísal aj pán poslanec Fecko, náš návrh má také tri nosné časti, a síce, ide o vysporiadanie sa s vlastníkmi pozemkov v uplatnení a rešpektovaní ich práva na jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, rovnako tak uplatnenie a rešpektovanie práva na opakovanú primeranú náhradu za využívanie týchto pozemkov a potom, samozrejme, v neposlednom rade je to aj právo na to, aby tieto pozemky s vecným bremenom, aby boli vyňaté z daňovej povinnosti, ktorú teraz znášajú vlastníci dotknutých pozemkov. Na odstránenie nezrovnalostí novoprijatej právnej úpravy okrem občanov - vlastníkov pozemkov s dotknutými právami - poukazoval už pri prerokovávaní vládneho návrhu zákona o energetike aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Pritom sa navrhuje zaručiť proporcionalita vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným subjektom, teda medzi vlastníkom pozemku a držiteľom povolenia. Pre mňa z nepochopiteľných dôvodov doteraz tento existujúci a reálne fungujúci vzťah napriek opakovane vzneseným podnetom dotknutých vlastníkov niekoľko rokov riadne nebol ani právne pomenovaný, čo nepovažujem za korektne nastavené parametre vstupu do podnikania a prevádzkovania služieb energetických subjektov voči vlastníkom pozemkov. Namiesto nájomcov sa tieto subjekty označili ako držitelia oprávnení. Je to naozaj unikátny a nezvyklý právny inštitút.
Za korektný a demokratické práva rešpektujúci prístup by bolo možné považovať, ak by sa spolu s tým, ako sa zohľadnila vlastná pozícia energetických subjektov pri ich vstupe na energetický trh, ako sa vymedzili dispozičné práva pre ochranu ich investičných a podnikateľských aktivít súbežne so zabezpečením právnej ochrany podnikateľských subjektov v energetike ako s ustanovením inštitútu oprávneného zisku, aby súbežne s týmto procesom boli rovnako ošetrené aj pozície a právne vzťahy s vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa nachádzajú energetické stavby a zariadenia. Súčasný a dlhodobo pretrvávajúci stav naznačuje, že práva vlastníkov pozemkov boli, ako ekonomické práva chránené ústavou, obídené. Mnohí občania, majitelia dotknutých pozemkov, nemali vôbec vedomosť o tom, že na ich pozemkoch boli zriadené vecné bremená. Po analýze stavu a súvisiacich zákonov si dovolím povedať, že riadnemu a transparentnému ošetreniu legitímne priznaných práv vlastníkov pozemkov doteraz nebola vo vzťahu k zábezpeke energetických subjektov venovaná adekvátna pozornosť.
Do budúcna sa takýto stav nedá akceptovať, a preto v tomto návrhu novely zákona predkladáme riešenie zjednajúce nápravu. Ďalšie odkladanie riešenia a korektného vysporiadania vzájomných vzťahov je neprípustné, a preto ho možno považovať za vedomé obchádzanie majetkových a vlastníckych práv našich občanov. Oprávnenosť nárokov predkladaných vlastníkmi vyplýva aj z ustanovení v čl. 20 ods. 1 a ods. 4 ústavy a v čl. 17 Charty základných práv Európskej únie.
Vážení kolegovia, na základe toho, čo som predniesla a čo predniesol aj kolega poslanec Martin Fecko, vás chcem poprosiť, že ak máme naozaj uviesť nateraz nerovnovážny a nevysporiadaný vzťah medzi vlastníkmi a užívateľmi ich pozemkov do súladu s ústavou, chcem vás veľmi pekne poprosiť, aby ste tento návrh podporili. Ak sme ho prehodnocovali, jeho súladnosť so samotným proklamovaným vládnym programom strany SMER, naozaj, v tomto programe sa hovorí o tom, že ak nedokážeme zastaviť toľko kritizovanú a späť zvrátiť toľko kritizovanú privatizáciu strategických energetických odvetví, tak sa pokúsme aspoň eliminovať negatívne dopady tejto privatizácie na našich občanov aj touto formou. Toto je konkrétny nástroj, ktorým to dokážeme odstrániť. A ak aj poslanci vládnej strany SMER túto našu novelu podporia, dajú tak priamy dôkaz toho, že s proklamovanými zámermi - či už v rámci predvolebnej kampane, alebo aj v rámci vládneho programu - to mysleli vážne.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.