11. schôdza

Ďakujem pekne. Kto vie, čo má robiť a môže konať dobro a nekoná, tak koná zlo. A my tu máme vlastne zlúčenú rozpravu a dva nástroje. Jedným z nich je deklarácia, teda vyjadrenie sa, vyslovenie o čomsi, nejakého úsudku, nejaké slová teda a potom tu máme nástroj, ktorým je návrh zákona, ktorý tieto veci môže zmeniť, čiže vykonať skutok. Som presvedčený, že lepšie je konať ako hovoriť a Národná rada Slovenskej republiky je ten orgán, ktorý môže v tejto veci niečo urobiť, vykonať, spraviť nejaký skutok, správny skutok, nielen vydávať slová. Deklarácie môžu vydávať rôzne mimovládne organizácie, nejaké združenia, nejakí pamätníci, prípadne aj ľudia, ktorých sa to týka.
My môžeme urobiť viacej. Je mi záhadou prečo, prečo nechceme k tomu pristúpiť a prečo sa uspokojíme len so slovami, akokoľvek by mohli byť pekné, správne, učesané, takže ja tiež sa pripájam k výzve pani poslankyne Eriky Jurinovej, predsedníčky výboru pre ľudské práva, aby sme konali, aby sme nielen hovorili, lebo nikto iní to za nás nemôže urobiť, môžeme to urobiť my, tak sa k tomu už odhodlajme. A práve dnes som sa rozprával s jedným človekom, že aký môže byť dôvod, prečo sa nechcú zrušiť Mečiarove amnestie, ktoré sú jednoznačne nemorálne. Mám taký pocit, že niekedy naozaj medzi politikmi vládne akoby taká tichá dohoda, že môžeme sa kritizovať, môžeme útočiť, môžme deklarovať, môžeme vyjadrovať, ale neotvorme Pandorinu skrinku, ktorá by znamenala, že niektorí politici, bývalí alebo aj súčasní, by v prípadne museli znášať vážne trestnoprávne následky, to znamená, že by museli ísť do väzenia za svoje činy, za veľmi vážne činy, ako boli spomenuté, napríklad vražda alebo únos, čo sú ťažké zločiny. Toto je neprijateľné, každý musí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Marosz.

Ďakujem pekne za udelenie slova. Pani Jurinová vo svojom príspevku apelovala na zadosťučinenie spravodlivosti. Včera sa ma jeden pobúrený občan, ktorý dlhé roky sleduje slovenskú politiku, opýtal, respektíve vzniesol takúto poznámku: "Prečo sa ministerstvo spravodlivosti nepremenuje na ministerstvo pre tvorbu zákonov?" A jeho znepokojuje, že pojem spravodlivosť je aj súčasnou vládou vyprázdnený. A keď si otvoríme Wikipediu a dáme si slovo "spravodlivosť", tak tam nájdeme, že je to morálny princíp alebo cnosť spočívajúca v rešpektovaní práv druhých. Spravodlivosť je jedna zo základných spoločenských hodnôt. Takže chcel by som poprosiť tento parlament, aj pani ministerku zvlášť, aby sme dali pravý význam slovu spravodlivosť.
A ešte jedna myšlienka Blaise Pascala k spravodlivosti: "Spravodlivosť bez moci je bezbranná, moc bez spravodlivosti je tyrania."
Prosím, aby sme sa nestali štátom, kde tyrania nahrádza spravodlivosť.
Ďakujem.

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Jurinová vo svojom vystúpení položila otázku, prečo, prečo je to tak. No je to preto, pretože tí, ktorých Mečiarove amnestie mali chrániť, tak tí v skutočnosti ovládajú tento štát dodnes. A to je ten dôvod, pre ktorý nie je možné urobiť nič viac, ako túto prázdnu a perfídnu deklaráciu. O perfídnosti tejto deklarácií, deklarácie svedčí aj to, že v jej druhej odrážke je uvedené zhruba, že amnestie zabránili poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov. To je pravda len z menšej časti, pretože v tom čase, áno, zabránili, ale odvtedy tomu, aby títo páchatelia boli potrestaní, bránia nie amnestie, ale bráni to, že tí, ktorých amnestie mali chrániť, dodnes tento štát kontrolujú. Všetci vieme, že nie títo politici kontrolujú štát, ale tí, ktorí kontrolujú tých politikov, ktorí sa tvária, že kontrolujú tento štát. Toto je jedna veľká hanba.

Ďakujem. Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dostál. Nie je tu.
Aha, nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová, reakcia.

Ďakujem pekne kolegom za pripomienky, chcela by som povedať, že tieto amnestie, ktoré, ktorých zrušenie žiadame, sú výnimočné práve tým, že vtedajší premiér mal dočasné právomoci na vykonávanie právomocí prezidenta, dočasné vykonávanie a on zneužil práve toto svoje dočasné poverenie na zakrytie špinavostí a negatív, ktoré nám stoja doteraz na hlave, na hlave každého jedného občana Slovenskej republiky.
Chcem sa ešte raz spýtať, kolegyne a kolegovia, vy naozaj nevidíte rozdiel medzi deklaráciou a zákonom, ktorý bol predložený? Že budete uvažovať nad tým, prečo vláda predkladá len deklaráciu? Naozaj poviem, len deklaráciu, pretože tak ako je napísaná, je to nič nehovoriaci bezzubý text, ktorý nepomôže nikomu. Môže slúžiť len ako náplasť na zalepenie očí jednak aktérom, jednak ľuďom, ktorí sú spojení negatívne s touto celou traumou, ale aj pre občanov Slovenskej republiky. Podľa mňa, ak bude schválená deklarácia v takomto stave alebo tak, ako je napísané, bude to opäť len hanbou Slovenska. Nevraviac o tom, že túto deklaráciu pripravovala vláda Slovenskej republiky pre parlament. Slovenský parlament nie je schopný ani sám napísať deklaráciu, ktorým odsudzuje udalosti a amnestie Mečiarovej vlády. Je to veľká hanba. Ja apelujem na vás, aby ste sa nedali zmiasť, aby ste podporili návrh poslanca Budaja na zrušenie Mečiarových amnestií... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dostál nie je v rokovacej sále. Pýtam sa, že či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Poprosím, aby ste tam pridali ešte pána poslanca (reakcia z pléna), je tam, dobre. Takže ústne sa do rozpravy prihlásilo desať poslancov.
O slovo požiadala pani ministerka, podpredsedníčka vlády, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Toto je spojená rozprava k návrhu deklarácie aj k návrhu zákona o zrušení amnestií. Ja si dovolím teraz len povedať pár slov ako reflexiu možno na súčasnú diskusiu aj preto, že som bola v tej diskusii aj osobne oslovená.
V prvom rade chcem povedať alebo prihlásiť sa k tomu, čo v tejto diskusii podľa mojej mienky nikto nespochybňuje, odvlečenie Michala Kováča mladšieho a ďalšie trestné činy, vražda Remiaša, boli brutálnym zneužitím štátnej moci a amnestie vydané Vladimírom Mečiarom boli zásadným zneužitím moci, dočasnej moci zastupujúceho prezidenta. Myslím si, že na tom sa absolútne zhodneme. Ja som v minulosti v tejto sále, keď sme prejednávali ústavný zákon o zrušení amnestií, za to hlasovala. Keby som bola dnes členka parlamentu, tak za to, za zrušenie amnestií hlasujem opakovane, pretože som presvedčená, že to je jediná cesta, akým môžeme nastúpiť tú cestu pokusu o nápravu, ak to vôbec možné je.
O zrušení amnestií sa v tomto pléne hlasovalo doteraz, myslím, sedemkrát. A ak si dobre spomínam, najvyšší počet hlasov za zrušenie amnestií doposiaľ bolo 78. Takže hľadá sa 90 hlasov a vieme veľmi dobre, že na to, aby sa v tejto snemovni dosiahlo 90 hlasov na zrušenie amnestií, musí 90 poslancov byť presvedčených o tom, že je to rozhodnutie, ktoré je aj politicky aj právne v súlade s ich vedomým a svedomím. Zatiaľ sa tak zjavne nestalo.
Deklarácia alebo text deklarácie, ktorá je predmetom rozpravy, je deklarácia, ktorá alebo text, ktorý vznikol v diskusii poslancov. Vláda si ho osvojila, predložila Národnej rade a Národná rada rozhodne o tom, či tú deklaráciu prijme alebo neprijme. Deklarácia je politický akt, ktorý nemá právne konzekvencie a nebráni tomu, aby parlament rozhodoval aj o zrušení amnestií a nikomu nebráni tomu, aby za zrušenie amnestií hlasoval. Mala som pocit, že toto musím dať na pravú mieru. Poznáme názory jednotlivých kolegov aj členov vlády na možnosť alebo nemožnosť zrušenia amnestií. Vzhľadom na to, že v tejto diskusii som bola oslovená, cítim za potrebné povedať, že moje právne a presvedčenie, je také, že to možné je a je to možné asi dnes len cestou ústavného zákona. Preto opakujem, v minulosti som za to hlasovala a keby som sedela medzi vami, tak za zrušenie amnestií budem hlasovať znova.
Ďakujem pekne.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Štyri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.