17. schôdza

Ďakujem. Možno tri poznámky, aby to nevyzeralo spôsobom, že 0,15 % vyplynulo z nejakého zvykového práva. Veľmi dobre si, pani kolegyňa, naznačila, že byť súčasťou klubu SaS sme prišli s agendou, alebo minister kultúry vtedajší, so spájaním médií verejnej služby a ja v tom čase ako spravodajca si pamätám debaty presne o čísle 0,142. Čiže to, čo sme schválili za vlády Ivety Radičovej a bolo platnou legislatívou pre potreby zrušenia koncesionárskych poplatkov alebo teda úhradu služieb verejnosti a zmluvy so štátom a toto sa zaviedlo – ako bolo spomenuté – aj pod tlakom strany SaS, bolo vyrátané na 0,142 na základe toho, čo médium a financovanie médií verejnej služby bude potrebovať. Ja som to číslo si dovolil upraviť na 0,15 aj z hľadiska potrieb, ktoré ja mám na mysli, a to je tzv. technologický dlh. Čiže jediný rozdiel oproti platnému stavu z hľadiska percenta k HDP je upravený o 0,08 percenta. Takže to percento nie je stanovené na základe zvykového práva, ale na základe toho, že už raz kvalifikovaní ľudia na ministerstve financií, kultúry, mediálni odborníci sa zhodli, že zhruba takéto číslo by potrebovalo médium verejnej služby.
Poznámky o tom, že treba pozrieť na výdavkovú časť médií verejnej služby, s tým súhlasím, ale to pri predkladaní návrhu, tohto návrhu zákona, nie je teraz veľmi predmetom debaty. Ďakujem.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Kiššová.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa tiež pridať k podpore zrušenia koncesionárskych poplatkov, pretože ich považujem za nenáležitý, nesprávny, nespravodlivý a dokonca aj nesociálny odvod štátu. Tento návrh zákona je tu už niekoľkýkrát a ja chcem veriť, že je poslednýkrát a že dôjde k jeho zrušeniu.
Chcem povedať len veľmi, veľmi v skratke a doplniť to, čo už aj kolegynka povedala, prečo som presvedčená, že koncesionárske poplatky nie sú správne. Som presvedčená, že ak sa spoločensky zhodneme na tom, že verejnoprávne vysielanie je verejný statok, má byť hradený z kapitoly štátneho rozpočtu a nie takýmto výberom zvaným koncesionársky poplatok. Tak ako je nastavený, nie je to ani koncesionárske, ani poplatok. Je to obyčajná skrytá daň za niečo, čo sa štátna autorita rozhodla zdaniť. A neexistuje tu žiadny súvis platby s využívaním konkrétnej služby. Navyše tak ako je týmto spôsobom financovanie nastavené, je to aj príliš nákladné. Podľa mojich informácií stojí ročne okolo milióna eur len výber týchto poplatkov. Nie je to ani efektívne. Poplatky platí okolo 1,2 mil. domácností a okolo 200-tisíc ich neplatí a s tým sú spojené zase ďalšie náklady na vymáhanie týchto peňazí. A navyše nie sú ani dostatočné. A preto je RTVS pravidelne dotovaná zo štátneho rozpočtu.
A ilúziu o tom, že práve takýto spôsob financovania zabezpečí nezávislosť a verejnoprávnosť, tak tento mýtus poprel už aj Robert Fico svojimi vyjadreniami, keď povedal, že v súčasnosti, dnes RTVS pri súčasnom nastavení koncesionárskych poplatkov je verejnoprávna televízia nie verejnoprávna. Žiaľ, celý tento problém on zúžil na problém okolo šéfa RTVS, a toto naozaj je ďaleko širší problém.

Pani poslankyňa má reakciu na faktické, nech sa páči.

Áno, ďakujem pekne.
Ja, pán Viskupič, súhlasím, že teda v tom čase, kedy sa tento návrh schvaľoval, bol nejakým spôsobom stanovený koeficient, resp. nejaké percento HDP, ale pochybujem, že aj vtedy bol urobený nejaký hĺbkový audit toho, v čom presne spočívajú oprávnené náklady na chod RTVS. Neviem, či máte túto vedomosť. Ak áno, každopádne si myslím, že je načase takýto audit teda preukázať alebo nejakým spôsobom si povedať, či naozaj RTVS potrebuje 1 400 zamestnancov, či potrebuje také zmluvy s externým prostredím, aké robí, jednoducho akým spôsobom s tými prostriedkami bačuje a prečo sú tie náklady také vysoké, aké sú, a prečo to má byť 0,15 % z HDP.
Ja si myslím, že tá netransparentnosť nespočíva, alebo netransparentnosť nespočíva iba v tej diabolskej zmluve, ktorú ste spomínali, ale spočíva najmä v tom, že jednoducho neexistuje kontrola, kontrola tých výdavkov. Jednoducho nie je tu tá kontrola. Podľa mňa by bola veľmi potrebná a bolo by sa dobré pozrieť na to, akým spôsobom sú peniaze z RTVS, ktoré z RTVS podľa zmluvy so štátom, ale aj z koncesionárskych poplatkov odchádzajú, tak akým spôsobom sú presne vynakladané a na čo. Takže mne išlo len o to, aby sme sa pozreli na mechanizmy, ktoré prebiehajú vo vnútri a možno nájdeme rezervy a zdroje v internom prostredí a možno tá suma 100 mil. eur nakoniec bude môcť byť prehodnotená.

Ďakujem.
Pán poslanec Kollár, pripraví sa pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne, pán predseda. Nechcem rozoberať celú STV ako takú, koľko majú možnosť kapnúť nákladov, akých zamestnancov prepustiť alebo sa nebudem ani vyjadrovať k programu ako takému. Len chcem za našu stranu SME RODINA povedať, že tento návrh zákona podporíme a si myslím, že už mal byť prijatý veľmi dávno.
Prečo vidím doterajší alebo prečo vidíme, že doterajší stav je nevyhovujúci? A sú to presne tieto tri základné veci, ktoré pomenujem: Po prvé, nespravodlivosť, po druhé, už veľakrát deklarovaná zmluva s diablom, a po tretie, pokrivený trh.
Prídem k tej nespravodlivosti. Máme za vrcholne nespravodlivé, že za rozhlas a TV musí platiť každý občan, ktorý má prípojku elektrickú bez ohľadu na to, či tú televíziu alebo rádio pozerá, počúva. Je to vyslovene od štyri, ako som s pánom kolegom Viskupičom sa bavil, skoro až do 400 eur pri spoločnostiach, ktoré, samozrejme, sa to odvíja od počtu zamestnancov, ktoré môžu vyrábať čokoľvek a tú televíziu vôbec nemusia mať pustenú. Myslím si, že to je absolútna nespravodlivosť, skrivodlivosť požadovať od ľudí, ktorí absolútne odmietajú pozerať televíziu, aby ju museli platiť. Je to také vydieranie štátu.
Ďalej je to tá zmluva s tým diablom. Je presne na politikoch, ako sa rozhodnú, ako ju dofinancujú. Keďže vieme, že sa priemerne vyzbiera okolo 75 mil. eur a nikdy za posledné roky sa nepodarilo televízii zmestiť do tohto čísla, tam vždy potrebovali nejaké dofinancovanie a, samozrejme, minister im uvoľní podľa toho, ako sa správajú k danej konkrétnej politickej strane, z tohto vyplývajú rôzne tlaky na vedenie televízie a rozhlasu a sú ovplyvňovaní. To znamená, že v prípade, že naozaj nastavíme toto financovanie televízie cez, alebo ho naviažeme priamo na rozpočet, tak táto možnosť ovplyvňovania vedenia televízie odpadá. A to je úplne jedno, či sme teraz v koalícii alebo v opozícii. Ale to paušálne by malo platiť pre každého a nikto z politikov by nemal verejnoprávnu televíziu ani rozhlas žiadnym spôsobom ovplyvňovať.
Po tretie, pokrivený trh. Máme za to, že je to protiústavné, lebo tu nejde o rovnosť šancí televízie a rádia. Televízie a rádiá tu súťažia na poli voľnom podnikateľskom prostredí s STV, ktorá je financovaná zo štátu. Teraz si predstavte, že sú tunak, je tuná súkromný sektor vysielateľov televízií a rádií, ktorý bojuje o toho istého klienta, o toho istého zadávateľa reklamy ako STV-čka, ktorá má 75 mil. garantovaných cez koncesie plus nejakých ďalších 20, 30 mil. vždycky dofinancovanie príde zo štátu. A teraz takýto subjekt konkuruje aj vlastne kriví trh, konkuruje ostatným rádiám, ktoré, a televíziám, ktoré sú len na tom trhu, teda sú na tom trhu odkázané len na toho zadávateľa tej televíznej reklamy a nemajú žiadnu dotáciu od štátu, žiadnu. V tom prípade aj táto televízia je nutná alebo sa chce priblížiť k tomu komerčnému divákovi alebo klientovi a potom vysielajú rôzne, nechcem to povedať braky, ale sa približujú, ja neviem, kedysi púšťali Superstar a, ja neviem, rôzne programy, ktoré ja si myslím, že by zrovna nemali byť doménou verejnoprávnej televízie. Keďže táto televízia je platená z koncesionárskych poplatkov a je platená z priamych platieb zo štátu, by mala naozaj byť verejnoprávna a mala by naozaj sa venovať takým témam, ktoré nie sú zrovna komerčné, ktoré ostatné televízie nemôžu pokryť z toho dôvodu, že komerčne by im na to nevyšlo.
To znamená, že naozaj by mala nám priniesť takú službu za tieto peniaze, ktoré im, tejto televízii štát platí, ktorú si ostatné komerčné televízie nemôžu dovoliť. A to by mala byť hlavne edukácia, to by malo byť hlavne vedenie spoločnosti. Teraz sa strašne veľa hovorí o náraste extrémizmu a tak ďalej. No však aj toto by mala robiť táto televízia. Predpokladám, že komerčné televízie a komerčné rádiá sa tejto témy moc venovať nemôžu, preto lebo na tom sa nedá zarobiť, no nikto vám na tom nedá reklamu, áno? Ale toto by malo byť, toto by mala byť úloha verejnoprávnej televízie.
A, samozrejme, nepolitikárčiť. A tunak sme zase pri tom, čertovej zmluve, kde proste na konci dňa je ten riaditeľ zase držaný, nejakým spôsobom ovplyvňovaný aktuálnym ministrom a aktuálnou vládnou koalíciou. Je veľmi nešťastné, keď počúvame predsedu vlády, keď sa obúva už do priamo terajšieho riaditeľa STV a už prejudikuje, že s ním neni spokojný. Tuná nejde o to, tuná ja som presvedčený, že predseda vlády nemá čo byť spokojný alebo nespokojný. Tuná ide o to, aby tá verejnoprávna televízia bola verejnoprávna a bola nestranná, bola apolitická, aby do nej nebolo zasahované, aby tam na mieste verejnoprávnej televízie nesedel gašpar, ktorému keď predseda vlády alebo akýkoľvek minister aktuálnej vládnej koalície zdvihne telefón a zavolá, tohto redaktora vyhodíš, a on sa pokaká a on ho vyhodí. Ja si myslím, že takáto handra by nemala sedieť na mieste riaditeľa STV. Nemala by sedieť na mieste šéfa verejnoprávneho rozhlasu a televízie. A toto je nebezpečné, že sa obávam, že niečo takéto sa na nás chystá.
Preto chcem ešte raz zopakovať: V prípade, že by sme podporili tento návrh a všetci ostatní poslanci podporili tento návrh zákona, ktorý bude jasne deklarovať financovanie tejto STV zo štátu, odstráni sa skrivodlivosť, odstráni sa protiústavná skrivodlivosť na poli podnikateľskom, aby tie šance boli rovnaké a aby táto STV, keď bude platená zo štátu, tým pádom nebude bojovať o komerčného klienta, nebude bojovať o reklamu, divák bude spokojnejší, že nebude prerušovaná programová štruktúra ničím, žiadnou reklamou komerčnou, a bude sa môcť plne venovať iba naozaj zmysluplnému programu, ktorý by mal byť verejnoprávny a z môjho pohľadu viacej edukačný.
Takže v tomto prípade naša strana SME RODINA tento uvedený návrh zákona určite podporí. A si myslím, že čím skôr to nastavíme týmto spôsobom, tým lepšie pre všetkých občanov. Lebo toto je momentálne skrivodlivé, aby niekto, kto má len prípojku, nejaká pani, tam chudera na lazoch, ktorá proste len si potrebuje zasvietiť a zohriať vodu na čaj, aby musela platiť tieto nezmyselné koncesionárske poplatky, ktorá nevidela televíziu 30 rokov. A toto, ja si myslím, že treba odstrániť.
Ďakujem.

Ďakujem.
Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem. Ja možno na doplnenie toho inštitútu zmluvy so štátom, jeho toho diabolského rozmeru, ako sa to tu celkom chytilo. Ide o to, že generálny riaditeľ je z hľadiska rozpočtových parametrov RTVS závislý a podľa § 18 aj § 15 zákona o RTVS je z hľadiska nedodržania rozpočtových pravidiel, ktoré RTVS má, odvolateľný, alebo toto plénum ho jednoducho môže odvolať. Preto ak stanoví sa príslušným dodatkom každý rok, že suma zmluvy so štátom bude nižšia ako generálny riaditeľ pri predkladaní rozpočtu pôvodne počítal, je jednoducho vládnou väčšinou z titulu znenia zákona odvolateľný. Preto hovorím o diabolskej zmluve so štátom, pretože cez tento parameter, finančný nástroj, jednoducho on môže prísť o funkciu. To poviem jednoducho. Ak sa vládna moc rozhodne, že je nejaký riaditeľ nepohodlný, tak mu jednoducho usekne množstvo peňazí zo zmluvy so štátom a toto plénum na základe znenia § 18 aj § 15, že postavenie generálneho riaditeľa a jeho možné odvolanie plénom Národnej rady súvisí s tým, aké rozpočtové parametre dokáže zabezpečiť. Keďže zhruba vie, že 75 mil. eur vyberie na koncesiách, a dovolí si nastaviť 101, 100-miliónový rozpočet a minister kultúry mu pošle iba 90 alebo teda 20 mil. na dofinancovanie, 15, no tak tým pádom prichádza o funkciu. A toto je ten politický vplyv.

Ďakujem.
Pán poslanec Budaj, pripraví sa pani poslankyňa Kiššová.