Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.6.2019 o 16:03 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 16:03 - 16:05 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ja zareagujem možno na tie cirkvi pán Blanár, áno, aj ministerstvo argumentuje tým, že podľa, teda ustanovenia alebo odporúčania OBSE, tak štát môže pri matrikách prikázať používanie štátneho jazyka, ale tento argument je od veci, lebo tie matriky to je vlastne štátny úradná agenda a tú my vypustiť nechceme, my chceme vypustiť cirkevnú agendu pre verejnosť, teda tú, ktorú nemá nič spoločné so štátom, hej? Čiže tá, tá komunikácia s verejnosťou, to nie je agenda, čiže komunikovať s verejnosťou môžu podľa nás v hocijakom jazyku, ale tú agendu, ktorú vedú, tak tú budú musieť viesť naďalej v štátnom jazyku, na tom nič, nič nemeníme. Takže možno, že ja neviem, niekto si pod komunikáciou predstavuje iba, iba ústny rozhovor, ale komunikácia to je aj písomná komunikácia, to sú možno nejaké listy, nejaké vývesky v kostoloch a podobne, tak tam všade si myslím, že by nebolo ako potrebné obmedzovať jazyk.
A teraz pán Martinák, vy ste hovorili o pani Sárközy, že ona namietala, že tam nie je súlad z našich ustanovení so zákonom o používaní jazyka národnostných menšín? Myslím, že toto presne ona nehovorila, ona hovorila o niektorých ustanoveniach, ktoré by bolo potrebné iba dopracovať, ale myslím, že ste to trošku, trošku zle interpretovali, takže neviem presne čo ste mali na mysli, ale nie som si istá, či by to takto povedala, ako ste to hovorili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2019 15:47 - 15:55 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja nechcem už veľmi zdržiavať možno opakovaním toho čo už bolo povedané. Ale možno takto zareagujem lepšie aj na mnohé faktické, ktoré boli na moje predchádzajúce vystúpenie.
Takže chcem len naozaj zopakovať tie námietky voči tomuto návrhu o tom, že ideme nejako ohroziť štátny jazyk. Naozaj nie sú na mieste, nič neohrozujeme. Všetky ustanovenia, ktoré uprednostňujú štátny jazyk v úradnom styku zostávajú, zostávajú zachované. Avšak hovoríme iba to, že keďže okrem úradného styku a čisto nejakej súkromnej komunikácie v domácnostiach, je tu aj veľmi rozsiahla sféra by som povedala vo verejnom priestore, kde ľudia, firmy, organizácie spolu navzájom jednoducho komunikujú, ale pritom nejde o úradný styk, ale ide o komunikáciu súkromných subjektov. To sú práve tie médiá, kultúra, verejné zhromaždenia a podobne. Tak o túto sféru nám ide.
A naozaj tu badať taký stred tých dvoch, by som povedala, myšlienkových svetov, o ktorom tu už tiež bola reč a teda tomu nacionalistickému pohľadu zodpovedá tá predstava, že aj tam všade v týchto priestoroch je nutné nariaďovať povinné používanie štátneho jazyka čo podľa nášho názoru je nevynútiteľné, nedá sa to takto urobiť. Okrem toho žijeme v demokratickej spoločnosti, kde naša ústava naozaj nám garantuje teda aj používanie jazykov menšín, ale aj slobodu prejavu a máme takisto slobodu šíriť informácie, aj prijímať informácie v našom materinskom alebo teda v našom jazyku. To znamená, že toto boli tie pohnútky a to čo nás viedlo vlastne k tomuto návrhu. Opakujem to už niekoľkýkrát nebolo nič rozvracať, nerobiť tu žiadne veci naschvál ani so zlým úmyslom, ale naozaj čisto z pragmatického, praktického hľadiska vypustiť z tohoto zákona veci, ktoré tam sú úplne zbytočne a navyše, pretože prax nám ukazuje, že aj tak si ten jazyk žije svojím životom. Vravím, ak teda sa nebavíme o tom úradnom styku, kde naozaj tá slovenčina má opodstatnenie, ale tie všetky ostatné veci v tom verejnom priestore tam už je to trošku iné.
A keď sme už pri tých výnimkách, tak stále sme tu teda o nich hovorili, že na jednej strane tu máme nejaké nariadenie a potom z toho nejaký systém výnimiek, tak je ich naozaj veľmi, veľmi veľa. Napríklad také elektronické médiá naozaj tam je nariadenie, alebo teda platí pravidlo, že teda musia vysielať v štátnom jazyku okrem zopár výnimiek, keď nemusia, napríklad. Alebo v periodickej tlači sa používa štátny jazyk, ale okrem nejakých výnimiek, ktoré sú dané osobitným predpisom. To znamená zákonom o povinných výtlačkoch alebo o povinných výtlačkoch periodických publikácií a podobne, tak tam sa stanovuje to, že vydávanie tých publikácií v iných jazykoch nie je obmedzené pri dodržaní zase iných nejakých zákonných ustanovení. Toto myslíme tou spleťou tých výnimiek.
Napríklad príležitostné tlačoviny, hej, určené pre verejnosť, pre kultúrne účely. Tie katalógy, pán kolega Dostál o tom hovoril, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy koncertov, tak tie opäť máme pravidlo, že sa vydávajú v štátnom jazyku, ale s výnimkou tých, ktoré sa vydávajú v jazyku národnostných menšín, ktoré ale musia obsahovať aspoň nejaké základné informácie v štátnom jazyku. A tie v štátnom jazyku takisto môžu obsahovať aj znenia v inom jazyku, ktoré však musí nasledovať až po tom štátnom jazyku, ale malo by to byť obsahovo totožné. To znamená, takisto je to s tými nápismi, reklamami. Máme tu teda nejaké pravidlo a potom máme množstvo rôznych teda výnimiek a kľučiek, ktorými sa to pravidlo aj tak dá už dnes obísť. Tak preto hovoríme, tak načo také pravidlá, ktoré v podstate sa dajú obísť, nevieme ich ani nijako skontrolovať a tak ďalej. Takže toto je to čo sme mysleli tým systémom tých spletitých výnimiek a čo by sme radi odtiaľ odstránili.
Ešte k tomu možno k tomu zdravému rozumu, lebo viackrát tu padlo, že sme teda operovali tým, že vnášame do tohoto návrhu nejaký zdravý rozum a že snáď iba my máme patent na zdravý rozum, kým iní ho nemajú. No, nebola by som rada, ak by tieto naše návrhy vyzneli nejako nadradene. Ale naozaj, to keď to hovoríte, asi máme na mysli to, že niekedy naozaj postačí iba čítať s porozumením. Čítať čo naozaj týmto návrhom myslíme. Úplne jasný príklad toho, kde sú veci v rozpore so zdravým rozumom je tá kodifikácia, to znamená, tá veta, akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyku v rozpore s jeho zákonitosťami je neprípustný. Ako je myslená táto vete v tom zákone? Ako je to myslené, naozaj, veď tú kodifikáciu robí ministerstvo kultúry a akýkoľvek zásah do kodifikácie jazyka môže spraviť iba ministerstvo kultúry. Kto iný by mohol? Prečo je teda v zákone veta, že táto zásahy sú neprípustné. To znamená, že ak spraví ministerstvo zásah do kodifikácie, tak je to neprípustné? Veď to nemá logiku, nemá to zdravý rozum.
Ak sa tým ale myslelo, lebo nevieme ten duch zákona mohol byť nejaký, ak sa tým myslelo, že aj v bežnej reči alebo v nejakom bežnom kontakte nesmie človek zasahovať do kodifikovanej podoby jazyka, nuž tak sa pýtam, že či potom aj v tomto pléne sme mnohokrát neporušili zákon, pretože naozaj sa tu často vyskytujú rôzne nespisovné výrazy a možno rôzne štylistické, gramatické chyby tu nájdeme. Potom v tom bežnom živote naozaj častokrát zasahujeme do kodifikovaného jazyka, ale v tom prípade tú čistotu toho jazyka nemôžeme ustrážiť tým, že to zakážeme, že nesmiete zasahovať do kodifikovaného jazyka, ale jednoducho tým, že deti vyučujeme k tej slovenčine, že jednoducho dbáme o čistotu slovenského jazyka úplne inými prostriedkami ako nejakými príkazmi, lebo tým, že toto niekomu prikážeme, tak to v zásade nevieme vynútiť. Toto sme rozumeli pod tým pojmom, že chceme vniesť zdravý rozum. Nemalo to vyznieť nejako nadradene.
Takže takéto a podobné ustanovenia navrhujeme našim návrhom zo zákona o štátnom jazyku vypustiť. To neznamená, že ideme vypustiť teraz povinnosť používať štátny jazyk. Veď, ja neviem, už asi koľký krát to tu opakujeme, o nič teda nejde. Takže čítať s porozumením, prosím,
===== ustanovenia navrhujeme našim návrhom zo zákona o štátnom jazyku vypustiť, to neznamená, že ideme vypustiť teraz povinnosť používať štátny jazyk, veď ja neviem, už asi koľkýkrát to tu opakujeme, o nič, o nič teda nejde, takže čítať s porozumením, prosím nepodsúvať nám ako predkladateľom snahu rozvracať štát, je to nezmysel, prečo by sme to pre Boha živého robili. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2019 15:47 - 15:55 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja nechcem už veľmi zdržiavať možno opakovaním toho čo už bolo povedané. Ale možno takto zareagujem lepšie aj na mnohé faktické, ktoré boli na moje predchádzajúce vystúpenie.
Takže chcem len naozaj zopakovať tie námietky voči tomuto návrhu o tom, že ideme nejako ohroziť štátny jazyk. Naozaj nie sú na mieste, nič neohrozujeme. Všetky ustanovenia, ktoré uprednostňujú štátny jazyk v úradnom styku zostávajú, zostávajú zachované. Avšak hovoríme iba to, že keďže okrem úradného styku a čisto nejakej súkromnej komunikácie v domácnostiach, je tu aj veľmi rozsiahla sféra by som povedala vo verejnom priestore, kde ľudia, firmy, organizácie spolu navzájom jednoducho komunikujú, ale pritom nejde o úradný styk, ale ide o komunikáciu súkromných subjektov. To sú práve tie médiá, kultúra, verejné zhromaždenia a podobne. Tak o túto sféru nám ide.
A naozaj tu badať taký stred tých dvoch, by som povedala, myšlienkových svetov, o ktorom tu už tiež bola reč a teda tomu nacionalistickému pohľadu zodpovedá tá predstava, že aj tam všade v týchto priestoroch je nutné nariaďovať povinné používanie štátneho jazyka čo podľa nášho názoru je nevynútiteľné, nedá sa to takto urobiť. Okrem toho žijeme v demokratickej spoločnosti, kde naša ústava naozaj nám garantuje teda aj používanie jazykov menšín, ale aj slobodu prejavu a máme takisto slobodu šíriť informácie, aj prijímať informácie v našom materinskom alebo teda v našom jazyku. To znamená, že toto boli tie pohnútky a to čo nás viedlo vlastne k tomuto návrhu. Opakujem to už niekoľkýkrát nebolo nič rozvracať, nerobiť tu žiadne veci naschvál ani so zlým úmyslom, ale naozaj čisto z pragmatického, praktického hľadiska vypustiť z tohoto zákona veci, ktoré tam sú úplne zbytočne a navyše, pretože prax nám ukazuje, že aj tak si ten jazyk žije svojím životom. Vravím, ak teda sa nebavíme o tom úradnom styku, kde naozaj tá slovenčina má opodstatnenie, ale tie všetky ostatné veci v tom verejnom priestore tam už je to trošku iné.
A keď sme už pri tých výnimkách, tak stále sme tu teda o nich hovorili, že na jednej strane tu máme nejaké nariadenie a potom z toho nejaký systém výnimiek, tak je ich naozaj veľmi, veľmi veľa. Napríklad také elektronické médiá naozaj tam je nariadenie, alebo teda platí pravidlo, že teda musia vysielať v štátnom jazyku okrem zopár výnimiek, keď nemusia, napríklad. Alebo v periodickej tlači sa používa štátny jazyk, ale okrem nejakých výnimiek, ktoré sú dané osobitným predpisom. To znamená zákonom o povinných výtlačkoch alebo o povinných výtlačkoch periodických publikácií a podobne, tak tam sa stanovuje to, že vydávanie tých publikácií v iných jazykoch nie je obmedzené pri dodržaní zase iných nejakých zákonných ustanovení. Toto myslíme tou spleťou tých výnimiek.
Napríklad príležitostné tlačoviny, hej, určené pre verejnosť, pre kultúrne účely. Tie katalógy, pán kolega Dostál o tom hovoril, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy koncertov, tak tie opäť máme pravidlo, že sa vydávajú v štátnom jazyku, ale s výnimkou tých, ktoré sa vydávajú v jazyku národnostných menšín, ktoré ale musia obsahovať aspoň nejaké základné informácie v štátnom jazyku. A tie v štátnom jazyku takisto môžu obsahovať aj znenia v inom jazyku, ktoré však musí nasledovať až po tom štátnom jazyku, ale malo by to byť obsahovo totožné. To znamená, takisto je to s tými nápismi, reklamami. Máme tu teda nejaké pravidlo a potom máme množstvo rôznych teda výnimiek a kľučiek, ktorými sa to pravidlo aj tak dá už dnes obísť. Tak preto hovoríme, tak načo také pravidlá, ktoré v podstate sa dajú obísť, nevieme ich ani nijako skontrolovať a tak ďalej. Takže toto je to čo sme mysleli tým systémom tých spletitých výnimiek a čo by sme radi odtiaľ odstránili.
Ešte k tomu možno k tomu zdravému rozumu, lebo viackrát tu padlo, že sme teda operovali tým, že vnášame do tohoto návrhu nejaký zdravý rozum a že snáď iba my máme patent na zdravý rozum, kým iní ho nemajú. No, nebola by som rada, ak by tieto naše návrhy vyzneli nejako nadradene. Ale naozaj, to keď to hovoríte, asi máme na mysli to, že niekedy naozaj postačí iba čítať s porozumením. Čítať čo naozaj týmto návrhom myslíme. Úplne jasný príklad toho, kde sú veci v rozpore so zdravým rozumom je tá kodifikácia, to znamená, tá veta, akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyku v rozpore s jeho zákonitosťami je neprípustný. Ako je myslená táto vete v tom zákone? Ako je to myslené, naozaj, veď tú kodifikáciu robí ministerstvo kultúry a akýkoľvek zásah do kodifikácie jazyka môže spraviť iba ministerstvo kultúry. Kto iný by mohol? Prečo je teda v zákone veta, že táto zásahy sú neprípustné. To znamená, že ak spraví ministerstvo zásah do kodifikácie, tak je to neprípustné? Veď to nemá logiku, nemá to zdravý rozum.
Ak sa tým ale myslelo, lebo nevieme ten duch zákona mohol byť nejaký, ak sa tým myslelo, že aj v bežnej reči alebo v nejakom bežnom kontakte nesmie človek zasahovať do kodifikovanej podoby jazyka, nuž tak sa pýtam, že či potom aj v tomto pléne sme mnohokrát neporušili zákon, pretože naozaj sa tu často vyskytujú rôzne nespisovné výrazy a možno rôzne štylistické, gramatické chyby tu nájdeme. Potom v tom bežnom živote naozaj častokrát zasahujeme do kodifikovaného jazyka, ale v tom prípade tú čistotu toho jazyka nemôžeme ustrážiť tým, že to zakážeme, že nesmiete zasahovať do kodifikovaného jazyka, ale jednoducho tým, že deti vyučujeme k tej slovenčine, že jednoducho dbáme o čistotu slovenského jazyka úplne inými prostriedkami ako nejakými príkazmi, lebo tým, že toto niekomu prikážeme, tak to v zásade nevieme vynútiť. Toto sme rozumeli pod tým pojmom, že chceme vniesť zdravý rozum. Nemalo to vyznieť nejako nadradene.
Takže takéto a podobné ustanovenia navrhujeme našim návrhom zo zákona o štátnom jazyku vypustiť. To neznamená, že ideme vypustiť teraz povinnosť používať štátny jazyk. Veď, ja neviem, už asi koľký krát to tu opakujeme, o nič teda nejde. Takže čítať s porozumením, prosím,
===== ustanovenia navrhujeme našim návrhom zo zákona o štátnom jazyku vypustiť, to neznamená, že ideme vypustiť teraz povinnosť používať štátny jazyk, veď ja neviem, už asi koľkýkrát to tu opakujeme, o nič, o nič teda nejde, takže čítať s porozumením, prosím nepodsúvať nám ako predkladateľom snahu rozvracať štát, je to nezmysel, prečo by sme to pre Boha živého robili. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 15:32 - 15:34 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Tak tých vecných nedostatkov, ktorých bol váš prejav úplne plný, sa už dotkli moji kolegovia, Ja by som možno len takú pripomienku na adresu SaS, keď teda tak tvrdíte, že to je strana, ktorá nemá vôbec žiadne riešenia a jej jediným cieľom je prinášať tu návrhy, ktoré majú niečo rozvracať a ideme rozvracať štát. Nuž rada by som vám teda pripomenula veci, ktoré sú objektívne a to, že strana SaS má napríklad najlepší program, bol niekoľkokrát vyhodnocovaný ako najlepší konzistentne a systematicky prináša do parlamentu naozaj dobré návrhy, ktoré prinášajú tie riešenia. Takže ja sa neobávam čo by sa stalo, keby sa SaS dostala do vlády, pretože my na vládnutie pripravení sme a máme jasný názor, ako by mali mnohé veci v tejto krajine vyzerať, aby sa tu nekradlo. Čo teda na rozdiel od vášho zástupcu, napríklad pána Kotlebu, to sa o vás povedal nedá. Pretože on už na župe v Banskej Bystrici neukázal ako by to asi vyzeralo keby tú vládu ste mali nebodaj v rukách vy. Či už sú to eurofondy, ktoré stopol, alebo o tom, ako zamestnával ľudí na čierno a podobne. Takže vy nám, prosím vás, nerozprávajte o tom, aby by vyzerala vláda v našom podaní, keď už ste dokázali ako by vyzerala v tom vašom. A všetky tie ostatné veci, ktoré tu chrlite, tak to už som povedal, to sú veci na úrovni nejaký mítingov, ktoré možno tam obstoja takéto argumenty. Ale takéto veci nemajú miesto v parlamente, prepáčte.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 14:57 - 14:59 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
No, pán Mazurek, prejav hodný naozaj nejakého dobrého mítingu, tam si môžete chrliť takú síru a šíriť túto svoju paniku, ale myslím si, že na pôde parlamentu to bolo trošku prehnané. Prečo by sme, pre boha živého, išli niečo rozvracať, ja ešte raz a možno navždy by som rada povedala, čo znamená vypustenie toho bodu tej prednosti, že štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi, no podľa Ústavy na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Používanie iných jazykov, než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. To znamená ešte raz, v úradnom styku sa bude naďalej používať štátny jazyk, platí to o komunikácii ako u cirkvi, tak u obcí, tak u proste lekárov, zdravotnej, pedagogickej dokumentácie a tak ďalej. Na tom nič nemeníme a všetky tieto panické vyjadrenia, že my to tu ideme zrušiť, sú absolútne nepravdivé. Jediné, čo ideme robiť je, že ideme odstrániť to slovo prednosť, preto my nechceme prednosť štátneho jazyka v úradnom styku, lebo to by sme ani nemohli urobiť, lebo to je zabezpečené cez ten § 3 používanie štátneho jazyka v úradnom styku. my chceme zrušiť len tú absolútnosť, ktorá sa jednoducho a už to prax ukazuje, že sa nedá vo všetkých dôsledkoch zabezpečiť, a preto je úplne zbytočné tam takéto ustanovenie jednoducho mať. Samozrejme, že veď doma si môže rozprávať každý ako chce, ide nám naozaj len o tie úrady, aby tam naozaj tá prednosť toho štátneho jazyka zostala a to všetko ostatné nech sa riadi normálnym, bežným životom ako...
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 14:38 - 14:40 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
No, pán Hrnko, veľké emócie, silné slová, iredenta, rozvracanie štátu, to ja som naposledy počula asi za socializmu. To bola naozaj silná káva, tento váš prejav. Ale viete, trošku nám krivdíte a to by som si zase vyprosila, keď hovoríte, že predkladáme tento návrh so zlou vôľou. Ako keby ste nám videli do hláv, do našej mysle a vôbec to nie je pravda. Žiadna zlá vôľa v tom nie je. Nebojte sa prosím vás, nemajte taký strašný strach, že týmto zákonom ideme tu niečo rozvracať. Týmto zákonom nejdeme rozvracať vôbec nič, pretože a to je odpoveď aj na iných predrečníkov, pretože ten zákon nerieši, či sa má alebo nemá používať slovenčina v úradnom styku, či už pri cirkevných záležitostiach alebo pri zdravotnej alebo školskej dokumentácii, opakujeme to neustále, je úplne samozrejmé, že všetky tieto veci sa budú viesť naďalej v slovenskom jazyku, pretože zákony nám stanovujú, že máme používať štátny jazyk. A to, že či nejaký obecný rozhlas vyhlási niečo iba v nejakom inom jazyku aby, že vznikol nejaký, čo ste to hovorili? Povodeň, no samozrejme, že aj obec je, je v úradnom styku s občanmi povinná používať štátny
===== naďalej v slovenskom jazyku, pretože zákony nám stanovujú, že máme používať štátny jazyk. A to, že či nejaký obecný rozhlas vyhlási niečo iba v nejakom inom jazyku, aby, že vznikol nejaký, čo ste to hovorili? Povodeň? No samozrejme, že aj obec je v úradnom styku s občanmi povinná používať štátny jazyk. Ten náš príklad vysielateľov sa týkal súkromných vysielateľov, ktorý, keď sa rozhodne, že bude vysielať nejaké programy v nejakom inom jazyku, mali by sme to ponechať na jeho slobode, ak mu to prinesie divákov, tak prečo nie, ale samozrejme, že tie všetky ostatné povinnosti zostávajú zachované. Takže prosím vás, nebojte sa tak veľmi, že tým ideme niečo rozvracať. My len ideme upratať tento zákon, aby tam jednoducho neboli veci, ktoré sú úplne zbytočne popisované a aby tam neboli pokuty za niečo, ktoré, čo sa vlastne ani nedá vymáhať, aby jednoducho bol oslobodený od tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 14:38 - 14:40 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
No, pán Hrnko, veľké emócie, silné slová, iredenta, rozvracanie štátu, to ja som naposledy počula asi za socializmu. To bola naozaj silná káva, tento váš prejav. Ale viete, trošku nám krivdíte a to by som si zase vyprosila, keď hovoríte, že predkladáme tento návrh so zlou vôľou. Ako keby ste nám videli do hláv, do našej mysle a vôbec to nie je pravda. Žiadna zlá vôľa v tom nie je. Nebojte sa prosím vás, nemajte taký strašný strach, že týmto zákonom ideme tu niečo rozvracať. Týmto zákonom nejdeme rozvracať vôbec nič, pretože a to je odpoveď aj na iných predrečníkov, pretože ten zákon nerieši, či sa má alebo nemá používať slovenčina v úradnom styku, či už pri cirkevných záležitostiach alebo pri zdravotnej alebo školskej dokumentácii, opakujeme to neustále, je úplne samozrejmé, že všetky tieto veci sa budú viesť naďalej v slovenskom jazyku, pretože zákony nám stanovujú, že máme používať štátny jazyk. A to, že či nejaký obecný rozhlas vyhlási niečo iba v nejakom inom jazyku aby, že vznikol nejaký, čo ste to hovorili? Povodeň, no samozrejme, že aj obec je, je v úradnom styku s občanmi povinná používať štátny
===== naďalej v slovenskom jazyku, pretože zákony nám stanovujú, že máme používať štátny jazyk. A to, že či nejaký obecný rozhlas vyhlási niečo iba v nejakom inom jazyku, aby, že vznikol nejaký, čo ste to hovorili? Povodeň? No samozrejme, že aj obec je v úradnom styku s občanmi povinná používať štátny jazyk. Ten náš príklad vysielateľov sa týkal súkromných vysielateľov, ktorý, keď sa rozhodne, že bude vysielať nejaké programy v nejakom inom jazyku, mali by sme to ponechať na jeho slobode, ak mu to prinesie divákov, tak prečo nie, ale samozrejme, že tie všetky ostatné povinnosti zostávajú zachované. Takže prosím vás, nebojte sa tak veľmi, že tým ideme niečo rozvracať. My len ideme upratať tento zákon, aby tam jednoducho neboli veci, ktoré sú úplne zbytočne popisované a aby tam neboli pokuty za niečo, ktoré, čo sa vlastne ani nedá vymáhať, aby jednoducho bol oslobodený od tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 14:22 - 14:24 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ja zareagujem zatiaľ iba krátko, potom možno viac v rozprave, lebo pán poslanec Blanár povedal toho veľmi veľa. Možno vysvetlím k tým jednotlivým veciam ako cirkvi, kroniky, kultúrne podujatia v rozprave. Ale vyjadrím sa iba k tomu, že aj jeho prejav bol vlastne typickou ukážkou, vlastne toho rozdielneho pohľadu na tento problém, aj na ten hodnotový svet, o ktorom hovoril kolega Dostál. Jednoducho na jednej strane je tu hodnotový svet, ktorý, teda, si myslím, že zastávame my, a ten je založený na tom zdravom rozume, rešpekte, slobode a na tom druhom brehu sú rôzne také obavy alebo strach, nejaké inštinkty nacionalistické možno a nejaké predsudky. Takže myslím si, že my sa nikdy nemôžeme zhodnúť. Je úplne logické, že ľudia tohoto razenia nemôžu tento náš návrh nemôžu podporiť.
Ja len pripomínam, že naozaj je to proste isté dedičstvo mečiarizmu. Pripomínam, že v pôvodnom znení ako vznikol tento zákon v 90. rokoch, tak naozaj a možno z toho vyplývali tie nejaké pripomienky, že na Slovensku po slovensky. Tam niekde proste vznikol tento pocit, že by sme mali dokonca priam zakázať používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku. On to v podstate aj urobil a až zákon v roku 1999 za Dzurindovej vlády toto vlastne zrušil, umožnil používanie jazykov národnostných menšín nielen v úradnom styku, ale aj v iných oblastiach. Ale naozaj deje sa to prostredníctvom rôznych, teda, výnimiek. Za Dzurindovej vlády boli vypustené aj pokuty a zase naopak za Maďaričovej vlády boli znovu zavedené. Takže ono vlastne preplávalo z tých Mečiarových čias až do súčasnosti. A naším cieľom naozaj nie je robiť žiadne rozvraty, ani nič podobné z čoho nás tu obviňujete, len dať na pravú mieru, proste niečo, čo je tam nadbytočné, pretože zákony majú byť jednoduché a zrozumiteľné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 11:54 - 11:56 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem, no bolo veľmi veľa technických faktických pripomienok tak neviem či stihnem na všetky a ale z mnohých tých príspevkov vo faktických som, som vycítila taký, taký strach, taký, taký strach pred niečím, niečím iným, niečím cudzím ako keby sme sa báli uvoľniť proste nejaké, nejaké veci v týchto zákonoch. No, ten strach nie je dobrá vlastnosť a potom prináša také rôzne iracionálne práve a emotívne reakcie ktorých sme boli svedkami aj v týchto faktických pripomienkach, nikto tu z predkladateľov nechce rušiť štátny jazyk, opakujeme to niekoľkokrát v tom úradom styku samozrejme chceme, aby bol zachovaný a pán, pán
===== ... ten strach nie je dobrá vlastnosť a potom prináša také rôzne iracionálne práve a emotívne reakcie, ktorých sme boli svedkami aj v týchto faktických pripomienkach. Nikto tu z predkladateľov nechce rušiť štátny jazyk. Opakujem. Je to niekoľkokrát v tom úradnom styku. Samozrejme chceme, aby bol zachovaný a pán, pán poslanec Blanár vy ste hovorili, že dnes tá právna úprava umožňuje, aby tí ľudia si medzi sebou rozprávali. No, no to práve chceme my, aby si rozprávali medzi sebou tak ako chcú a chceme vypustiť tie ustanovenia, ktoré im v tom bránia. Vy ste to úplne asi nepochopili. No, no samozrejme. Práve chceme, práve chceme hovoriť o tom, aby, aby im ten zákon cez rôzne proste výnimky iba umožnil iba niekde rozprávať ako chcú. My chceme to práve uvoľniť, takže je to presne naopak. Neviem, že či ste potom čítali úplne presne ten náš návrh, asi nie a neviem, na čo by som ešte zareagovala. Štíhly štát. Áno. Samozrejme, že, že chceme štíhly štát a nechceme, aby nám štát nanucoval ešte aj lásku k jazyku, veď láska k jazyku sa nedá nanútiť a lásku k jazyku nejaký vzťah, cit ku kultúre, tak to vychádza z nejakých úplne iných predpokladov a, a tým, že to niekde zakotvíte v zákone povinnosť, tak, tak to nedocielite jednoducho. Takže áno, ale sú to dva hodnotové svety. Sú to samozrejme dva hodnotové svety. Jeden je ten váš, ktorým by ste všetko regulovali a ten náš je skôr o tej slobode.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 11:54 - 11:56 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem, no bolo veľmi veľa technických faktických pripomienok tak neviem či stihnem na všetky a ale z mnohých tých príspevkov vo faktických som, som vycítila taký, taký strach, taký, taký strach pred niečím, niečím iným, niečím cudzím ako keby sme sa báli uvoľniť proste nejaké, nejaké veci v týchto zákonoch. No, ten strach nie je dobrá vlastnosť a potom prináša také rôzne iracionálne práve a emotívne reakcie ktorých sme boli svedkami aj v týchto faktických pripomienkach, nikto tu z predkladateľov nechce rušiť štátny jazyk, opakujeme to niekoľkokrát v tom úradom styku samozrejme chceme, aby bol zachovaný a pán, pán
===== ... ten strach nie je dobrá vlastnosť a potom prináša také rôzne iracionálne práve a emotívne reakcie, ktorých sme boli svedkami aj v týchto faktických pripomienkach. Nikto tu z predkladateľov nechce rušiť štátny jazyk. Opakujem. Je to niekoľkokrát v tom úradnom styku. Samozrejme chceme, aby bol zachovaný a pán, pán poslanec Blanár vy ste hovorili, že dnes tá právna úprava umožňuje, aby tí ľudia si medzi sebou rozprávali. No, no to práve chceme my, aby si rozprávali medzi sebou tak ako chcú a chceme vypustiť tie ustanovenia, ktoré im v tom bránia. Vy ste to úplne asi nepochopili. No, no samozrejme. Práve chceme, práve chceme hovoriť o tom, aby, aby im ten zákon cez rôzne proste výnimky iba umožnil iba niekde rozprávať ako chcú. My chceme to práve uvoľniť, takže je to presne naopak. Neviem, že či ste potom čítali úplne presne ten náš návrh, asi nie a neviem, na čo by som ešte zareagovala. Štíhly štát. Áno. Samozrejme, že, že chceme štíhly štát a nechceme, aby nám štát nanucoval ešte aj lásku k jazyku, veď láska k jazyku sa nedá nanútiť a lásku k jazyku nejaký vzťah, cit ku kultúre, tak to vychádza z nejakých úplne iných predpokladov a, a tým, že to niekde zakotvíte v zákone povinnosť, tak, tak to nedocielite jednoducho. Takže áno, ale sú to dva hodnotové svety. Sú to samozrejme dva hodnotové svety. Jeden je ten váš, ktorým by ste všetko regulovali a ten náš je skôr o tej slobode.
Skryt prepis