Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.6.2019 o 16:03 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 16:03 - 16:05 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ja zareagujem možno na tie cirkvi, pán, pán Blanár, áno, aj ministerstvo argumentuje tým, že podľa teda ustanovenia alebo odporúčania OBSE tak štát môže pri matrikách prikázať používanie štátneho jazyka. Ale tento argument je od veci, lebo tie matriky, to je vlastne štátna úradná agenda a tú my vypustiť nechceme. My chceme vypustiť cirkevnú agendu pre verejnosť, teda tú, ktorú nemá nič spoločné so štátom, hej? Čiže tá, tá komunikácia s verejnosťou, to, to nie je agenda, čiže komunikovať s verejnosťou môžu podľa nás v hocijakom jazyku, ale, ale tú agendu, ktorú vedú, tak tú budú musieť viesť naďalej v štátnom jazyku, na tom nič, nič nemeníme.
Takže možnože, ja neviem, niekto si pod komunikáciou predstavuje iba, iba ústny rozhovor, ale komunikácia, to je aj písomná komunikácia, to sú možno nejaké listy, nejaké vývesky v kostoloch a podobne, tak tam všade si myslím, že by nebolo ako potrebné obmedzovať, obmedzovať jazyk.
A teraz, pán Martinák, vy ste hovorili o pani Sárközy, že ona namietala, že, že tam nie je súlad z našich ustanovení s, so zákonom o používaní jazyka národnostných menšín? Myslím, že toto presne ona nehovorila, ona hovorila o niektorých ustanoveniach, ktoré by bolo potrebné iba dopracovať, ale myslím, že ste to trošku, trošku zle interpretovali, takže neviem presne, čo ste mali na mysli, ale nie som si istá, či by to takto povedala, ako ste to hovorili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2019 15:47 - 15:55 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja nechcem už veľmi zdržiavať možno opakovaním toho, čo už bolo, bolo povedané, ale možno takto zareagujem lepšie aj na mnohé faktické, ktoré boli na, na moje predchádzajúce vystúpenie.
Takže chcem len naozaj zopakovať tie, tie námietky voči tomuto návrhu o tom, že ideme nejako ohroziť štátny jazyk. Naozaj nie sú namieste, nič neohrozujeme. Všetky ustanovenia, ktoré uprednostňujú štátny jazyk v úradnom styku, zostávajú, zostávajú zachované. Avšak hovoríme iba to, že keďže okrem úradného styku a čisto nejakej súkromnej komunikácie v domácnostiach je tu aj veľmi rozsiahla sféra, by som povedala, vo verejnom priestore, kde, kde ľudia, firmy, organizácie spolu navzájom jednoducho komunikujú, ale pritom nejde o, o úradný styk, ale ide o komunikáciu súkromných subjektov. To sú práve tie médiá, kultúra, verejné zhromaždenia a podobne. Tak o túto sféru nám ide.
A naozaj tu badať taký stret tých dvoch, by som povedala, myšlienkových svetov, o ktorom tu už tiež bola reč, a teda tomu nacionalistickému pohľadu zodpovedá tá predstava, že, že aj tam všade v týchto priestoroch je nutné nariaďovať povinné používanie štátneho jazyka, čo podľa nášho názoru je nevynútiteľné, nedá sa to takto urobiť.
Okrem toho žijeme v demokratickej spoločnosti, kde naša ústava naozaj nám garantuje teda aj používanie jazykov menšín, ale aj slobodu prejavu a máme takisto slobodu šíriť informácie, informácie aj prijímať informácie v našom materinskom, alebo teda v našom jazyku. To znamená, že toto boli tie pohnútky a to, čo nás viedlo vlastne k tomuto návrhu.
Opakujem to už niekoľkýkrát, nebolo nič rozvracať, nerobiť tu žiadne veci naschvál ani so zlým úmyslom, ale naozaj čisto z pragmatického, praktického hľadiska vypustiť z tohoto zákona veci, ktoré, ktoré tam sú úplne zbytočne a navyše, pretože prax nám ukazuje, ukazuje, že aj tak si ten jazyk žije svojím životom. Vravím, ak teda sa nebavíme o tom úradnom styku, kde naozaj tá slovenčina má opodstatnenie, ale tie všetky ostatné veci v tom verejnom priestore, tam, tam už je to trošku iné.
A keď sme už pri tých výnimkách, tak stále sme tu teda o nich hovorili, že na jednej strane tu máme nejaké nariadenie a potom z toho, z toho nejaký systém výnimiek, tak je ich naozaj veľmi, veľmi veľa. Napríklad také elektronické médiá, naozaj tam, tam je nariadenie, alebo teda platí pravidlo, že teda musia vysielať v štátnom jazyku okrem zopár výnimiek, keď nemusia napríklad. Alebo v periodickej tlači sa používa štátny jazyk, ale okrem nejakých výnimiek, ktoré sú dané osobitným predpisom, to znamená zákonom o povinných výtlačkoch alebo o povinných výtlačkoch periodických publikácií a podobne, tak tam sa stanovuje to, že, že vydávanie tých publikácií v iných jazykoch nie je obmedzené pri dodržaní zase iných nejakých zákonných ustanovení. Toto, toto myslíme tou spleťou tých výnimiek. Napríklad príležitostné tlačoviny, hej, určené pre verejnosť, pre kultúrne účely. Tie katalógy, pán kolega Dostál o tom, o tom hovoril, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy koncertov, tak tie, opäť máme pravidlo, že sa vydávajú v štátnom jazyku, ale s výnimkou tých, ktoré sa vydávajú v jazyku národnostných menšín, ktoré, ktoré ale musia obsahovať aspoň nejaké základné informácie v štátnom jazyku. A tie v štátnom jazyku takisto môžu obsahovať aj znenia v inom jazyku, ktoré však musí nasledovať až po tom štátnom jazyku, ale malo by to byť obsahovo totožné. To znamená, takisto je to s tými nápismi, reklamami. Máme tu teda nejaké pravidlo a potom máme, máme množstvo rôznych teda výnimiek a kľučiek, ktorými sa to pravidlo aj tak dá už dnes obísť. Tak preto hovoríme, tak načo také pravidlá, ktoré, ktoré v podstate sa dajú obísť, nevieme ich ani nijako skontrolovať a tak ďalej.
Takže toto je to, čo sme mysleli tým systémom tých spletitých výnimiek a čo by sme radi odtiaľ, odtiaľ odstránili.
Ešte k tomu, možno k tomu zdravému rozumu, lebo viackrát tu padlo, že sme teda operovali tým, že vnášame do tohoto návrhu nejaký zdravý rozum a že snáď iba my máme patent na zdravý rozum, kým iní ho nemajú. No nebola by som rada, ak by tieto naše návrhy vyzneli nejako, nejako nadradene. Ale naozaj to, keď to hovoríte, asi máme na mysli to, že niekedy naozaj postačí iba čítať s porozumením, čítať, čo naozaj týmto návrhom myslíme. A úplne jasný príklad toho, kde, kde sú veci v rozpore so zdravým rozumom, je tá kodifikácia, to znamená, tá veta, že "akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami je neprípustný". Ako je myslená táto veta v tom zákone? Ako je to myslené, naozaj, veď tú kodifikáciu robí ministerstvo kultúry a akýkoľvek zásah do kodifikácie jazyka môže spraviť iba ministerstvo kultúry. Kto iný by mohol? Prečo je teda v zákone veta, že takéto zásahy sú neprípustné. To znamená, že ak spraví ministerstvo zásah do kodifikácie, tak je to neprípustné? Veď to nemá logiku, nemá to zdravý rozum.
Ak sa tým ale myslelo, lebo nevieme, ten duch zákona mohol byť nejaký, ak sa tým myslelo, že aj v bežnej reči alebo v nejakom bežnom kontakte nesmie človek zasahovať do kodifikovanej podoby jazyka, nuž tak sa pýtam, že či potom aj v tomto pléne sme mnohokrát neporušili, neporušili zákon, pretože naozaj sa tu často vyskytujú rôzne nespisovné výrazy a možno rôzne štylistické, gramatické chyby tu nájdeme. Potom, potom v tom bežnom živote naozaj častokrát zasahujeme do, do kodifikovaného jazyka, ale v tom prípade tú čistotu toho jazyka nemôžeme ustrážiť tým, že to zakážeme, že nesmiete zasahovať do kodifikovaného jazyka, ale jednoducho tým, že, že deti vyučujeme k tej slovenčine, že jednoducho dbáme o čistotu slovenského jazyka úplne inými prostriedkami ako nejakými príkazmi, lebo tým, že niekomu toto prikážeme, tak to v zásade nevieme, nevieme vynútiť. Toto sme rozumeli pod tým pojmom, že chceme vniesť zdravý rozum. Nemalo to vyznieť nijako, nijako nadradene.
Takže takéto a podobné ustanovenia navrhujeme naším návrhom zo zákona o štátnom jazyku vypustiť. To neznamená, že ideme vypustiť teraz povinnosť používať štátny jazyk. Veď, ja neviem, už asi koľkýkrát to tu opakujeme, o nič, o nič teda nejde. Takže čítať s porozumením, prosím, nepodsúvať nám ako predkladateľom snahu rozvracať štát, je to nezmysel. Prečo by sme to, preboha živého, robili?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 15:32 - 15:34 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Tak tých vecných nedostatkov, ktorých bol váš prejav úplne plný, sa už dotkli moji kolegovia, ja by som možno len takú pripomienku na adresu SaS, keď teda tak tvrdíte, že to je strana, ktorá nemá vôbec žiadne riešenia a jej jediným cieľom je prinášať tu návrhy, ktoré majú niečo rozvracať a ideme rozvracať štát.
Nuž rada by som vám teda pripomenula veci, ktoré sú objektívne, a to, že strana SaS má napríklad najlepší program, bol niekoľkokrát vyhodnocovaný ako najlepší, konzistentne a systematicky prináša do parlamentu naozaj dobré návrhy, ktoré, ktoré prinášajú tie riešenia. Takže ja sa neobávam, čo by sa stalo, keby sa SaS dostala do vlády, pretože my na vládnutie pripravení sme a máme jasný názor, ako by mali mnohé veci v tejto krajine vyzerať, aby sa tu nekradlo.
Čo teda na rozdiel od vášho zástupcu, napríklad pána Kotlebu, to sa o vás povedať nedá. Pretože on už na župe v Banskej Bystrici preukázal, ako by to asi vyzeralo, keby tú vládu ste mali nebodaj v rukách vy. Či už sú to eurofondy, ktoré stopol, alebo o tom, ako zamestnával ľudí načierno a podobne.
Takže vy nám, prosím vás, nerozprávajte o tom, aby by vyzerala vláda v našom podaní, keď už ste dokázali, ako by vyzerala v tom vašom.
A všetky tie ostatné veci, ktoré tu chrlíte, tak to už som povedala, to sú, to sú veci na úrovni nejakých mítingov, ktoré možno tam obstoja takéto argumenty. Ale takéto, takéto veci nemajú miesto v parlamente, prepáčte.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 14:57 - 14:59 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
No, pán Mazurek, prejav hodný naozaj nejakého dobrého mítingu, tam si môžete chrliť takú síru a šíriť túto svoju paniku, ale myslím si, že na pôde parlamentu to bolo trošku prehnané. Prečo by sme, pre boha živého, išli niečo rozvracať? Ja ešte raz a možno navždy by som rada povedala, čo znamená vypustenie toho bodu tej prednosti, že štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi. No podľa ústavy na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. To znamená, ešte raz, v úradnom styku sa bude naďalej používať štátny jazyk, platí to o komunikácii ako u cirkví, tak u obcí, tak u proste lekárov, zdravotnej, pedagogickej dokumentácie a tak ďalej. Na tom nič nemeníme. A všetky tieto panické vyjadrenia, že my to tu ideme zrušiť, sú absolútne nepravdivé.
Jediné, čo ideme robiť, je, že ideme odstrániť to slovo prednosť, preto my nechceme zrušiť prednosť štátneho jazyka v úradnom styku, lebo to by sme ani nemohli urobiť, lebo to je zabezpečené cez ten § 3 používanie štátneho jazyka v úradnom styku. My chceme zrušiť len tú absolútnosť, ktorá sa jednoducho a už to prax ukazuje, že sa nedá vo všetkých dôsledkoch zabezpečiť, a preto je úplne zbytočné tam takéto ustanovenie jednoducho mať.
Samozrejme, že veď doma si môže rozprávať každý, ako chce, ide nám naozaj len o tie úrady, aby tam naozaj tá prednosť toho štátneho jazyka zostala a to všetko ostatné nech sa riadi normálnym, bežným životom ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 14:38 - 14:40 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
No, pán Hrnko, veľké emócie, silné slová, iredenta, rozvracanie štátu, to ja som naposledy počula asi za socializmu. To bola naozaj silná káva, tento váš prejav.
Ale, viete, trošku nám krivdíte a to by som si zase vyprosila, keď hovoríte, že predkladáme tento návrh so zlou vôľou. Ako keby ste nám videli do hláv, do našej mysle, vôbec to nie je pravda. Žiadna zlá vôľa v tom nie je. Nebojte sa, prosím vás, nemajte taký strašný strach, že týmto zákonom ideme tu niečo rozvracať. Týmto zákonom nejdeme rozvracať vôbec nič, pretože, a to je odpoveď aj na iných predrečníkov, pretože ten zákon nerieši, či sa má, alebo nemá používať slovenčina v úradnom styku, či už pri cirkevných záležitostiach, alebo pri zdravotnej alebo školskej dokumentácii, opakujeme to neustále, je úplne samozrejmé, že všetky tieto veci sa budú viesť naďalej v slovenskom jazyku, pretože zákony nám stanovujú, že máme používať štátny jazyk.
A to, že či nejaký obecný rozhlas vyhlási niečo iba v nejakom inom jazyku, aby, že vznikol nejaký, čo ste to hovorili, povodeň, no samozrejme, že aj obec je, je v úradnom styku s občanmi povinná používať štátny jazyk. Ten, ten náš príklad vysielateľov sa týkal súkromných vysielateľov, ktorý keď sa rozhodne, že bude vysielať nejaké programy v nejakom inom jazyku, mali by sme to ponechať na jeho slobode, ak mu to prinesie divákov, tak prečo nie, ale, samozrejme, že tie všetky ostatné povinnosti zostávajú zachované.
Takže, prosím vás, nebojte sa tak veľmi, že tým ideme niečo rozvracať. My len ideme upratať tento zákon, aby tam jednoducho neboli veci, ktoré sú úplne zbytočne popisované, a aby tam neboli pokuty za niečo, ktoré, čo sa vlastne ani nedá vymáhať, aby jednoducho bol oslobodený od tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 14:22 - 14:24 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ja zareagujem zatiaľ iba krátko, potom možno viac v rozprave, lebo pán poslanec Blanár povedal toho veľmi veľa. Možno vysvetlím k tým jednotlivým veciam, ako cirkvi, kroniky, kultúrne podujatia, v rozprave.
Ale vyjadrím sa iba k tomu, že aj jeho prejav bol vlastne typickou ukážkou vlastne toho rozdielneho pohľadu na tento problém aj na ten hodnotový svet, o ktorom hovoril kolega Dostál. Jednoducho na jednej strane je tu, je tu hodnotový svet, ktorý, teda si myslím, že zastávame my a ten je založený na tom zdravom rozume, rešpekte, slobode, a na tom druhom brehu sú rôzne také obavy alebo strach, nejaké inštinkty nacionalistické možno a nejaké predsudky.
Takže myslím si, že my sa nikdy nemôžeme zhodnúť. Je úplne logické, že, že ľudia tohoto razenia tento náš návrh nemôžu podporiť.
Ja len pripomínam, že naozaj je to, je to proste isté dedičstvo mečiarizmu. Pripomínam, že v pôvodnom znení, ako vznikol tento zákon v 90. rokoch, tak naozaj a možno, možno z toho vyplývali tie, tie nejaké pripomienky toho, že na Slovensku po slovensky. Tam niekde proste vznikol tento, tento pocit, že by sme mali dokonca priam zakázať používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku. On to v podstate aj urobil a až zákon v roku ´99 za Dzurindovej vlády toto vlastne zrušil, umožnil používanie jazykov národnostných menšín nielen v úradnom styku, ale aj v iných, v iných oblastiach. Ale naozaj deje sa to prostredníctvom rôznych teda výnimiek. Za Dzurindovej vlády boli vypustené aj pokuty a zase, naopak, za Maďaričovej vlády boli znovu, znovu zavedené. Takže ono to, ono to vlastne preplávalo z tých Mečiarových čias až do súčasnosti.
A naším cieľom naozaj nie je robiť žiadne rozvraty ani, ani nič podobné, z čoho nás tu obviňujete, len dať na pravú mieru proste niečo, čo je tam nadbytočné, pretože zákony majú byť jednoduché a zrozumiteľné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 11:54 - 11:56 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem. No, bolo veľmi veľa technických, faktických pripomienok, tak neviem, či stihnem na všetky. Ale z mnohých tých príspevkov vo faktických som, som vycítila taký, taký strach, taký, taký strach pred niečím, niečím iným, niečím cudzím, ako keby sme sa báli uvoľniť proste nejaké, nejaké veci v týchto zákonoch. No, ten strach nie je dobrá vlastnosť a potom prináša také rôzne iracionálne práve a emotívne reakcie, ktorých sme boli svedkami aj v týchto faktických pripomienkach. Nikto tu z predkladateľov nechce rušiť štátny jazyk, opakujeme to niekoľkokrát, v tom úradom styku, samozrejme, chceme, aby bol zachovaný.
A, pán, pán poslanec Blanár, vy ste hovorili, že dnes tá právna úprava umožňuje, aby tí ľudia si medzi sebou rozprávali. No, no to práve chceme my, aby si rozprávali medzi sebou tak, ako chcú (smiech v sále), a chceme vypustiť tie ustanovenia, ktoré im v tom bránia. Vy ste to úplne asi nepochopili. No, no, samozrejme. (Reakcia poslanca.) Práve chceme, práve chceme hovoriť o tom, aby, aby im ten zákon cez rôzne proste výnimky iba umožnil iba niekde rozprávať, ako chcú. My chceme to práve uvoľniť, takže je to presne naopak. Neviem, že či ste potom čítali úplne presne ten náš návrh. Asi nie.
A neviem, na čo by som ešte zareagovala.
Štíhly štát. Áno. Samozrejme, že, že chceme štíhly štát a nechceme, aby nám štát nanucoval ešte aj lásku k jazyku. Veď láska k jazyku sa nedá nanútiť a lásku k jazyku, nejaký vzťah, cit ku kultúre, tak to vychádza z nejakých úplne iných predpokladov a, a tým, že to niekde zakotvíte v zákone, povinnosť, tak, tak to nedocielite jednoducho.
Takže, áno, ale sú to dva hodnotové svety. Sú to, samozrejme, dva hodnotové svety. Jeden je ten váš, ktorým by ste všetko regulovali, a ten náš je skôr o tej slobode.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2019 11:31 - 11:41 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Ja neviem, či má cenu reagovať na demagógie, ktoré sme tu počuli od kovaných nacionalistov s fašistickými názormi. Zvyčajne to nerobím, pretože im nechcem prikladať väčší význam, než si ľudia popierajúci holokaust zaslúžia, a teraz mi k tomu dáva príležitosť to, že som za nimi v poradí v rozprave, takže mojou reakciou bude pokojné a vecné vysvetlenie toho, prečo predkladáme takýto návrh, a verím, že občania, ktorí túto diskusiu o štátnom jazyku sledujú, si urobia vlastný názor.
Takže k návrhu, ktorý predkladáme, sa včera podľa mňa veľmi vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili už moji spolupredkladatelia Ondrej Dostál a Peter Osuský. Ja teda len zhrniem a zopakujem, že, že jazykový zákon nám tu zostal z čias národniarskych ideológov Mečiara, Slotu a napokon Maďariča a odvtedy len tak visí v našom právnom systéme ako podľa nás historický omyl. Vieme okolnosti, za akých tento zákon vznikal, a diskusie, ktorými bol sprevádzaný, takže máme za to, že, že ho treba dať na pravú mieru, pretože mnohé jeho ustanovenia sú jednoducho nadbytočné, sú v praxi nevymožiteľné, priečia sa zdravému rozumu. Tento zákon dokonca v mnohom obmedzuje práva občanov na slobodné šírenie a prijímanie informácií vo svojom jazyku a tiež zasahuje do slobody ich podnikania. Tie veľmi konkrétne príklady už nebudem opakovať, ale je ich množstvo a všetky, takmer všetky ich spomenul v podstate Ondrej Dostál, takže nechcem sa opakovať.
Takže tento zákon nám tu jednoducho zostáva trčať ako taký relikt z minulosti, ktorý nejako pretrval, preplával naším životom napriek jeho nelogickosti, a musím povedať, že aj napriek tej pachuti pýchy a nadpráce, s ktorou ho jeho tvorcovia svojho času pripravovali, a preto spolu s kolegami Osuským, Dostálom a Zimenovou zastávam názor, že je najvyšší čas uviesť veci na pravú mieru a zosúladiť aj tento zákon s praxou a hlavne so zdravým rozumom.
Takže pri otázkach, prečo práve teraz, či nie sú dôležitejšie iné problémy, nuž, áno, sú, samozrejme, ale tak ako postupne z opozície upozorňujeme na rôzne iné nelogické veci v množstve iných zákonov a dávame do pozornosti naše videnie sveta a na množstvo iných problematík, ktoré komentujeme a snažíme sa naprávať našimi návrhmi, tak presne tak máme potrebu ukázať svoje slobodné videnie sveta aj pri, pri tomto zákone už z čistej podstaty veci.
A tak upozorňujeme aj na to, že ak by sa mal konkrétne tento zákon naozaj stopercentne, tak ako je napísaný, dodržiavať v praxi, prinieslo by to množstvo veľmi absurdných situácií, pretože vždy je podstatné to, ako, ako používanie jazyka vyzerá v praxi, ako, teda vravím, na mnohých príkladoch ukazovali moji predrečníci, či už sú to lekári, ktorí naozaj bežne hovoria so svojimi pacientmi, či už na východe po rusínsky, alebo na juhu po maďarsky. Podobne sa s tým stretávame na matrikách, ale aj na pošte, v obchodoch, v zariadeniach sociálnej starostlivosti, pri kultúrnych podujatiach. Jednoducho všade, či už na tom pohraničnom pomedzí, kde ľudia žijú na územiach so zmiešaným používaním slovenčiny a jazykov národnostných menšín, alebo jednoducho v situáciách, kde sa vyskytne človek, ktorý, skrátka, hovorí iným jazykom, ale s ktorým sa ten personál dohodne lepšie než po slovensky v inom jazyku, pretože zrovna tomu jazyku ten personál rozumie, tak tam jednoducho sa budú rozprávať tak, ako sa na tom vzájomne dohodnú bez ohľadu na tom, že či im ten zákon prikazuje niečo, niečo iné. Naozaj to vyplýva zo zdravého rozumu a z povahy daného momentu danej situácie.
Avšak ten zákon naozaj ustanovuje prednosť slovenčiny pred ostatnými jazykmi aj v mnohých absurdných situáciách a to my práve chceme, chceme odstrániť, pretože toto je proste často v praxi nevymožiteľná požiadavka. Takže, takže toto, toto je tam podľa nás vyslovene, vyslovene nadbytočné. A tak ako povedal, myslím, kolega Heger to bol, že, že zákony by mali byť čo najjednoduchšie a najzrozumiteľnejšie. No tak nič iné nesledujeme týmto naším návrhom, iba urobiť tento zákon takým.
Ono si to uvedomuje aj ten samotný zákon, že, že sú tam takéto nelogizmy, a rieši to potom systémom, systémom najrôznejších proste výnimiek cez povedzme zákon o používaní jazykov národnostným menšín. Je to zbytočne komplikované, je lepšie ponechať ten zákon voľnejší o tieto zbytočné ustanovenia, pretože tá nevymožiteľnosť prednosti slovenčiny napríklad je, je ešte zjavnejšia napríklad v súkromí, pretože zákon naozaj nehovorí, že či tá prednosť platí len na verejnosti a v úradnom styku alebo aj v súkromí. Čiže ako keby sme išli úplne do dôsledkov, tak tú prednosť slovenského jazyka by sme mali mať aj, aj v súkromí.
Takže naozaj náš návrh iba vnáša slobodu do používania rôznych jazykov na území Slovenska, ruší túto neprehľadnosť, spleť príkazov, zákazov a následných výnimiek, pretože považujeme za rozumnejšie nadbytočné paragrafy rovno zrušiť a potom nemusia byť ani, ani výnimky.
Ani náhodou sa týmito našimi návrhmi neoslabuje slovenčina. Prosím vás, sú to zbytočne hysterické a bulvárne reakcie, ktoré naozaj sa nezakladajú na prax..., teda na pravde. Povinnosť slovenčiny v úradnom styku zostáva naozaj naďalej vymedzená ako doteraz, tú nikto neruší, jedine sa pridáva sloboda v používaní jazyka menšín pri veciach ako písanie obecných kroník vo vlastnom jazyku, pričom povinnosť viesť tú kroniku aj v slovenčine zostáva. Možnosť pridávať nápisy geografických názvov na zemepisné tabule či mapy aj v iných jazykoch, ale bez toho, že by museli nutne lavírovať medzi tým, čo ešte je a čo už nie je dovolené, toto sa ruší. Lebo toto tu naozaj teraz je, čiže je tu najskôr pravidlo, že všetko po slovensky a potom výnimka, že, že tým ale nie je dotknuté, sú nejaké rôzne konkrétne veci aj v jazyku menšiny. Jednoducho tí používatelia musia dedukovať z toho systému, že čo, čo ešte je povolené a čo, čo už nie je povolené, tak potom načo sú takéto pravidlá?
Náš návrh rovnako umožní napríklad vysielateľom v súkromnom médiu vysielať programy v jazykoch, samozrejme, popri tej povinnosti zachovania nejakej verejnoprospešnej, tú nikto neruší, funkcie, tú nikto neruší, ale, ale ak uzná za vhodné a napríklad by chcel vysielať, ja neviem, české filmy pre deti alebo, alebo vysielať pre mňa, za mňa nejaké problémy v esperante, ak na to jednoducho má cieľovú skupinu, ak na to má divákov, ak mu to zabezpečí nejaký jeho podnikateľský plán alebo je to v jeho stratégii, tak je to jeho vecou, vecou jeho rozhodnutia a štát by mu nemal čo vstupovať do, do slobody podnikania a do, do nejakej jeho stratégie. Skrátka, nechajme to na nich, aby si oni zvážili, či sa im takéto vysielanie, ja neviem, v esperante oplatí, alebo nie, ale, ale nenariaďujeme im za každú cenu, že to nesmú robiť napríklad, hej.
Takže, vravím, sme skôr za to, aby štát namiesto toho, aby tvrdou rukou nariaďoval, prikazoval, zakazoval a jednoducho obmedzoval ľudí týmito nariadeniami, ale potom teda, keďže tu máme aj ústavu, máme, samozrejme, aj práva jazykových menšín, ktoré sú v tej ústave zakotvené, tak potom to zas musíme rôznymi inými výnimkami teda ako povoľovať, lebo im musíme vyhovieť. Je to zbytočné. Naozaj štátny jazyk je štátny jazyk, ktorý ma byť používaný v úradnom styku, na matrikách, v nejakej oficiálnej dokumentácii, či už zdravotnej, alebo školskej, pedagogickej. Toto nikto z nás neruší, ale, ale naozaj len, len vnášame nejaký, nejaký poriadok a prehľad do toho, aby to bolo, aby to bolo slobodnejšie.
Takže tento návrh, pod ktorý sa plne podpisujem, je, je prejavom snahy o slobodu, ktorá je súčasťou aj môjho hodnotového pohľadu na svet, a naozaj vnáša do zákona o štátnom jazyku nič viac len čistý zdravý rozum, a preto spolu s predkladateľmi veríme, že, že u všetkých triezvo zmýšľajúcich ľudí, ktorí nepodľahnú nejakým emóciám a teraz nejakým hysterickým reakciám, tak, tak náš návrh sa nemôže stretnúť s ničím iným než, než s hlbokým porozumením.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.6.2019 18:21 - 18:23 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ja by som chcela poďakovať Ondrovi Dostálovi za množstvo konkrétnych príkladov, na ktorých zdokumentoval, že je v tomto zákone množstvo zbytočných vecí, ale hlavne za to, že poukázal na jednu veľmi dôležitú vec, a to je ten hodnotový stret, akoby stret dvoch hodnotových svetov. Naozaj na jednej strane ten jeden pohľad je, tak povediac pyšne, s pocitom sily a takej vynútenej autority cez tento zákon ukázať, kto je tu pánom. Ukázať veľké svaly, nariadiť používané nie slovenčiny, ak by sa to dalo tak najradšej všade ešte aj doma u každého doma v kuchyni, lebo veď na Slovensku po slovensky a svoje si nedáme, cudzie nechceme. Ale keďže ako si povedal, žijeme v demokracii so systémom určitých bŕzd a protiváh, nuž tak, sú tu aj teda určité práva menšín, dokonca čuduj sa svete, zakotvené v ústave. Nuž preto sa tak so škrípajúcimi zubami musí potom prijímať taký komplikovaný systém rôznych výnimiek a ako ukázal kolega Dostál, množstva výnimiek, ktorými sa potom ten zákon o štátnom jazyku a naň nadväzujúci zákon o používaní jazykov národnostných menšín dopĺňajú.
A ten náš pohľad, ten druhý pohľad, to je pohľad slobodných ľudí, pohľad na svet ponechať ľuďom slobodu, nechať to, akým spôsobom sa budú doma v kuchyni so svojimi klientmi, divákmi, poslucháčmi a podobne komunikovať, nechať to na nich. A zákonom ustanoviť iba to, kde presne slovenčina používaná byť musí, v úradnom styku, v oficiálnom kontakte, so školami, matrikami, v oficiálnej ja neviem pedagogickej dokumentácii a podobne to nijako nespochybňujeme, to ponechávame, to považujeme za samozrejmé, že slovenčina v úradnom styku zachovaná byť musí. Takže o tieto dva hodnotové pohľady na svet tu ide a som rada, že kolega Dostál to takto explicitne pomenoval.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.6.2019 10:50 - 10:52 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Áno, ja na túto poznámku zareagujem tak, že no áno, financovanie verejnoprávnych médií majú aj inde z koncesií samozrejme, ale myslím si, že je to vždy na tej ktorej vláde ako sa rozhodne, že budú jej verejnoprávne médiá financovania nie je vôbec žiaden dôvod, aby sme nerozvinuli diskusiu, že by mala byť financovaná zo štátneho rozpočtu. Hovoríte, že 78 miliónov, ktoré dnes vyberie RTVS z koncesií sa nedá jedným šmahom nahradiť. No, je to stále tých 78 miliónov, ktoré sú z tých istých vrecák občanov hej, čiže vlastne je jedno, či z toho istého vrecka občana to ide cez koncesie, alebo by to išlo cez štátny rozpočet, sú to stále tie isté peniaze, tých istých ľudí a čo sa týka toho rozpočtu, o ktorom pán Rezník teda vyhlásil, že mu postačuje, no nie je to 128 miliónov, ten rozpočet RTVS sa šplhá k 150 miliónom, treba pripomenúť aj v tejto súvislosti, že táto suma je viac ako polovica všetkých výdavkov na kultúru, ktoré štátny rozpočet vynakladá, celkový rozpočet na kultúru je ledva 300 tisíc a 150 teda pardon, miliónov a 150 miliónov dávame len na jednu jedinú inštitúciu, ktorá má 1500 interných, 3000 externých zamestnancov, je to obrovská automobilka porovnaním, takže ja naozaj neviem, že či je potrebné ako teraz tými 2 eurami sa zaliečať nejakej skupine ľudí, keď tá úspora by mohla byť omnoho, omnoho väčšia, keby sme sa bavili o systémových, nejakých koncepčných zmenách, naozaj nejakej reforme, pretože RTVS dnes nezodpovedá digitálnej dobe 21. storočia, stále žije v nejakom svete, ktorý tu pretrval z čias ešte socializmu, takže je to konzerva, s ktorou určite raz bude treba niečo urobiť a nielen takýmto kozmetickým opatrením.
Skryt prepis