Videokanál poslanca

Kolega Rajtár spomínal film Sviňa. Je to film, ktorý otriasa Slovenskom, dovolím si povedať, videla som ho a videla som aj reakcie ľudí, ktorí odchádzali z kina... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Držte sa témy. Reagujte na Rajtára.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
Reagujem na to, že pán Rajtár hovoril o filme Sviňa a chcela by som pána Rajtára doplniť v tom, že možno zabudol povedať ešte jednu dôležitú vec, a to je tá, ktorú vidíme dennodenne v uliciach, v regiónoch, lebo tam je ten pravý život. Všetci ľudia do jedného, či sú to starší alebo mladí, budú hovoriť jedno a to isté: na Slovensku sa dnes po 12 rokoch vašej vlády dobre žije iba tým, ktorí sú mladí a zdraví; akonáhle u nás niekto zostarne alebo ochorie alebo, nebodaj, potrebuje niekedy niečo od štátu, nejakú službu, za ktorú si draho platí, drahými peniazmi platí, tak je nahraný. Toto je dôvod, prečo máme 350 a možno dnes už ešte viac mladých ľudí v zahraničí, ktorí nevidia dôvod prečo sa sem vrátiť, ktorí majú rodičov a starých rodičov, ktorí živoria na hrane prežitia. Žena po 36 rokoch odpracovaných má 340-eurový dôchodok. Takých prípadov je na Slovensko mraky, mraky.
Strom poznáš po ovocí. Pán Richter, vy ste tu dávno, dvanásť rokov mávali percentom nezamestnanosti a fabrikami, ktoré ste sem za drahé peniaze dotiahli. Vy tu darmo tým mávate, pretože strom poznáš po ovocí. Ľudia dnes živoria, rozumiete? Nemajú domovy dôchodcov, nemajú opatrovateľské služby, živoria. Môžu žiť iba, keď sú mladí a zdraví. To je výsledok vašej práce. A lož od pravdy treba oddeľovať. Pravda je taká... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegovi Dostálovi za jeho faktickú. Áno, aj my v Demokratickej strane si myslíme, že procesy, právne procesy, teda mala by byť zaručená určitá čistota, procesná čistota pri podávaní návrhov a tento návrh taký naozaj nie je. Ja neviem, čo viedlo predkladateľov k tomu, aby takýto návrh predložili. Ja som sa na to pýtala, bolo mi odpovedané, možno to aj pán predkladateľ ešte, ešte nejak potvrdí, že tento návrh konzultovali so zamestnancami ministerstva, neviem, či priamo s pani ministerkou alebo len s nejakými odbornými pracovníkmi. Každopádne ten proces nie je v poriadku a takýchto vecí ale sme mohli postrehnúť viacero. To znamená, teraz mám na mysli veci, ktoré síce či už ministerstvo alebo poslanci predkladajú, ale nemajú patričné krytie v rozpočte, sú to rôzne tie predvolebné ťahy, ako podpora folklóru, podpora nejakých vybraných skupín, povedzme, cez, ja neviem, zrušenie koncesií len pre dôchodcov. Sú to samozrejme pekné predvolebné gestá, ale v konečnom dôsledku ich bude musieť niekto zaplatiť.
To sa preukázalo už aj pri prerokovávaní rozpočtu. Myslím, že zajtra k rozpočtu bude veľmi široká diskusia a uvidíme to, že jednoducho takého predvolebné ťahy, kde tento zákon konkrétne rieši naozaj nejaké možno pozície zopár ľuďom, rieši ich zamestnanie, ale je to na úkor rozpočtu, tak s tým sa v rozpočte neráta. A táto vlastne procesná nejaká vec mi na tom asi vadí, vadí najviac a pamiatková obnova si zaslúži naozaj oveľa viac.

Ďakujem pekne. Ja by som rada zhrnula moje dôvody, ktoré som už dosť obšírne popísala aj pri prvom čítaní, dôvody, pre ktoré nemôžem ja a budem to odporúčať aj mojim kolegom z Demokratickej strany, aby sme nehlasovali za tento návrh. A tie výhrady, hlavné výhrady sú také, také tri.
Tá prvá výhrada je, je protiústavnosť. V podstate týmto návrhom len v duchu hesla, že vyhodíš ho dverami a vráti sa oknom, tak sa obchádza v podstate ten stav, kedy vládny návrh zákona z júla 2018, ktorý hovoril o tom, že Pamiatkový úrad môže aj sám realizovať reštaurátorské práce, tak tento návrh vlastne obsahoval podľa nálezu Ústavného súdu protiústavné ustanovenia. Vtedy Ústavný súd rozhodol, že Pamiatkový úrad, ktorý už teda má aj rozhodovacie, ale aj kontrolné kompetencie nad reštaurátorskými prácami, tak by nemal, resp. nemá tieto reštaurátorské práce aj sám vykonávať, lebo by de facto kontroloval sám seba.
No a toto sa predkladatelia vlastne snažili obísť ešte, ešte jedným pokusom. Bolo to v apríli, kedy bol tento návrh predložený na vládu s tým, že teda reštaurátorské práce by už nevykonával priamo Pamiatkový úrad, ale by sa zriadila nejaká iná právnická osoba, ktorú by si Pamiatkový úrad na tento účel zriadil. Tento návrh vtedy neprešiel cez Legislatívnu radu vlády, ktorá ani tento postup teda neuznala, a zákon bol z rokovania stiahnutý. No a teraz na konci roka je tu, je tu tretí pokus, ktorý sa ale robí cez, cez poslanecký návrh. Takže vidíme, že tá snaha je tu napriek teda nálezu Ústavného súdu veľmi veľká o to, aby, aby sa to vlastne zrealizovalo.
Druhá taká výčitka alebo pripomienka sa týka rozpočtu. Spomínala to už aj moja predrečníčka. Aj dôvodová správa uznáva alebo píše, že tento návrh bude mať dopad na štátny rozpočet. Predkladatelia ho pripúšťajú, ale nevedia ho vyčísliť. Ministerstvo financií konštatuje takisto, že návrhu chýba vyriešenie krytia potrebných financií, čo teda preložené do voľnej reči znamená, že poslanci predkladajú niečo, chcú zriadiť nejakú organizáciu, ale nevedia, kde na to štát vlastne vezme.
Ja som sa aj na výbore, poslednom výbore pre kultúru a médiá pri prerokovávaní štátneho rozpočtu spýtala zástupcov ministerstva financií, či o tomto poslaneckom zámere teda vedia, či s nimi komunikoval niekto z ministerstva kultúry, že by takýto poslanecký návrh mal byť prípadne v pléne schválený, či ich ministerstvo kultúry alebo niekto iný žiadal o rozpočtové krytie takejto novej inštitúcie, na čo mi bolo odpovedané vyhýbavo, resp. som vytušila, že, že teda rozpočet s tým zatiaľ nepočíta. A teda naozaj s tým nepočíta. Ale ak by toto prešlo, tak by to nejakým spôsobom muselo byť riešené. Spomínala sa nejaká rezerva ministerky a nejaké iné, iné nástroje, iné kapitoly, kam by to teda muselo byť z nejakých iných kapitol zrejme presúvané. Tak ja sa teda pýtam, že čo je potom toto za prístup. Ekonomike sa prestáva dariť, peniaze sú prejedené, minister financií plače, že nevie zostaviť štátny rozpočet, a tuto v podstate len poslanci dvaja sa rozhodnú zriadiť novú organizáciu, nepovedia, koľko to bude stáť, kde na to máme zobrať. Považujem to za veľmi trúfalú ambíciu predkladať takýto návrh z pozície poslancov a zaráža ma, že sa teda takáto dôležitá vec, ako zriadenie novej organizácie, predkladá ako, ako poslanecký návrh, ktorý v podstate nepodlieha medzirezortnému pripomienkovému konaniu a celému tomu procesu, ktorý sa deje pri vládnych návrhoch. A pri tom stave, kedy máme naozaj problém zostaviť rozpočet. Zajtra sa o tom budeme, myslím, veľmi široko rozprávať pri prejednávaní štátneho rozpočtu, tak mi to príde aj veľmi nezodpovedné.
No a tá tretia výčitka alebo pripomienka, ktorú k tomuto návrhu mám, je, že naozaj veľmi silno pochybujem o tom, že sa týmto návrhom alebo zriadením takejto organizácie nejako zaručí to zlepšenie starostlivosti o naše pamiatky. To je teda taká ambícia, ktorá sa uvádza aj v dôvodovej správe, že teda ide o kvalitu pamiatkovej obnovy. No ja pochybujem, že aký cieľ vo verejnom záujme má byť práve zriadením nejakej novej organizácie dosiahnutý, okrem toho, že zabezpečí zopár zamestnancom teda prácu v štátnozamestnaneckých pozíciách, ale z toho samotného návrhu nevyplýva, že by správcovia potom museli objednávať reštaurátorské služby iba cez túto organizáciu. Takže to znamená, že si budú môcť reštaurátorské služby aj naďalej objednávať u iných dodávateľov, a k tým, k tomu diapazónu tých dodávateľov, ktoré budú mať na výber, pribudne ešte aj nový dodávateľ a to je táto štátna organizácia. Takže neviem čo vedie vlastne predkladateľov k tej úvahe, že zriadením takejto organizácie sa na Slovensku zrazu bude lepšie reštaurovať, výkonnejšie, kvalitnejšie. Stále je to len otázka ľudí, aj keď vznikne takáto organizácia, opäť to budú len ľudia, ktorí budú reštaurovať tie pamiatky, aj tých nových ľudí si musí organizácia zabezpečiť z teda toho, z tých možností, ktorých dnes máme. Buď zamestná živnostníkov, samostatne podnikajúcich, alebo zamestná vlastných zamestnancov, každopádne tí ľudia sú tu stále tí istí a je jedno, cez akú organizáciu budú tú pamiatkovú obnovu vykonávať. Takže kvalitu tej pamiatkovej starostlivosti tento zákon nijako nerieši a myslím si, že rieši naozaj len platové zabezpečenie určitej vybranej skupiny reštaurátorov, z ktorých teda budú štátni zamestnanci.
Druhá vec, ktorú dosiahneme, je, že zabetónujeme Pamiatkový úrad a priamo k takej všemocnosti, kedy sa budú vlastne k rozsahu tej pamiatkovej obnovy jednak vyjadrovať, vydávať príslušné rozhodnutia, potom tie rozhodnutia budú aj sami realizovať a potom by si ich mali aj sami po sebe, tieto práce, kontrolovať. Ja dnes neviem povedať, či je to dobrá cesta, či Pamiatkovému úradu máme zveriť všetky takéto kompetencie. Už dnes sa vedú mnohé polemiky o ich výlučnosti, niektorí dokonca volajú pamiatkárov štát v štáte. Ja nepochybujem, že aj ich zásluhou sa v oblasti pamiatkovej ochrany a obnovy vykonalo na Slovensku veľa dobrého, ale zároveň neviem, či teda majú byť takto monopolne postavení. Ja samozrejme neviem s určitosťou dnes povedať ani to, či je správne, naopak, zveriť všetky nejaké realizačné kompetencie napríklad len Komore reštaurátorov, ktorá tak isto prejavuje svoje veľké ambície. A okrem reštaurátorov tu máme aj iné profesijné komory, ako architektov alebo stavebných inžinierov, ktorí tak isto úplne legitímne presadzujú svoje názory alebo aj záujmy. No a potom samozrejme sú tu vlastníci, užívatelia pamiatok, investori a každý z nich si osobuje nejaké právo alebo nárok na zasahovanie do rozhodovania o tom, ako sa bude s pamiatkami nakladať a v konečnom dôsledku aj s ich financiami. Takže inými slovami v tej pamiatkovej starostlivosti tu máme množstvo rôznorodých záujmov, ja ich všetky považujem za legitímne. Každá z tých zmienených strán má mať legitímne slovo v tom, ako sa bude s pamiatkami na Slovensku nakladať. A čo tu chýba, nie je zriaďovanie nových inštitúcií, ale to je, to je naozaj nejaká veľmi úprimná poctivá diskusia o tom, kam sa má pamiatková obnova v 21. storočí u nás uberať.
Takže na tento návrh sa pozerám skôr ako na niečo, čo má, čo sleduje len jeden cieľ, aby sa v rukách Pamiatkového úradu sústredili naozaj, alebo teda štátu, keď chceme, sústredili všetky kompetencie. A tento súbeh kompetencií mi nepríde správny. Zaváňa mi takou nezdravou centralizáciou, nie som s tým stotožnená a práve si myslím, že tej spomínanej diskusii, ktorú potrebujeme otvoriť, tento návrh skôr zatvára dvere.
V Demokratickej strane, ktorú dnes zastupujem, kladieme veľký dôraz na rozvoj regiónov a popri ochrane prírodného dedičstva máme zaostrené aj na pamiatky, lebo ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva považujeme za veľmi také spojité nádoby a aj významný prvok, ktorý dokáže prispieť k zamestnanosti, k rozvoju cestovného ruchu, ale aj k zvýšeniu povedomia občanov o miestnej histórii, k pocitu hrdosti na miesto, v ktorom žijú. A v oblasti pamiatkovej obnovy máme za to, že treba zaviesť celkom nové prístupy k pamiatkovej obnove, ale najmä teda k spôsobu, akým je financovaná. To financovanie musí byť vo výsledku viaczložkové, musí podporovať príklady dobrej praxe, kde sa preukáže súčinnosť štátu, obce, komunít. Takže tým cieľom nemá byť pamiatky len opraviť, ale vrátiť do nich život. My nepotrebujeme len látať problémy a pamiatková obnova sa nesmie zúžiť len na to, na nejaké preťahovanie sa o to, kto bude realizovať štátne zákazky, či to budú reštaurátori alebo nejaká štátna organizácia.
Takže to sú dôvody, prečo budem hlasovať proti tomuto zákonu.

Pán poslanec Maďarič, opäť, vy si tu robíte reklamu na niečo, čo ste ako minister kultúry urobili. Áno, vy ste vedeli porozdávať peniaze cez fondy, ktoré ste zriadili, ale verejnosť by mala vedieť, že to bol len zlomok z toho, čo sa na ministerstve kultúry kedy stratilo, z toho, čo sa rozpustilo niekde na ceste. Veď tie peniaze z fondov, ktoré vy tu teraz tak velebíte a teraz by sme vás mali za ne velebiť, ešte aj z tých vašich fondov sa postrácali peniaze, napríklad z Audiovizuálneho fondu cez pánov ako Vašica, Kováč, akciovú spoločnosť SONAF a iné dcérske spoločnosti. Pán Kováč, to je predsa hlavný sponzor SMER-u.
Vy máte tú odvahu sa tu postaviť a chváliť sa tým, čo ste spravili? Veď za niečo tie kampane SMER-u financované byť museli, tie roztlieskavačky v tých športových halách. Vy ste bol hlavný ideológ SMER-u, vy ste stáli za všetkými nekultúrnymi kampaňami SMER-u. Vy ste priamo zodpovedný a máte podiel na tom, v akom stave je táto spoločnosť, a vy tu teraz nemáte právo sa proste postaviť a rozprávať o tom, aký je systém prideľovania peňazí na hocijakú kultúru na Slovensku fantastický, lebo vy ste to tak zariadili.
Vy ste boli jedným z najhorších ministrov kultúry a na vašom mieste by som sa plazila niekde kanálmi, ako sa tuto postavila a rozprávala, aký máme výborne nastavený systém.
Áno, možno, možno fondy nejakým spôsobom fungujú, ale mohli by fungovať oveľa lepšie, s oveľa väčšími peniazmi a oveľa transparentnejšie, než je tomu dnes. Je to zlomok z toho, čo by to ministerstvo mohlo mať, a vy ste za to priamo zodpovedný. Ja sa čudujem, že vy máte tú odvahu sa tuto postaviť a rozprávať o sebe.

Ja som sa neprihlásila do rozpravy, lebo to, čo chcem povedať, sa dá zhrnúť naozaj do dvoch minút. Je to naozaj zákon, ktorý nemení povinnosti, iba ich duplikuje, už existujúce možnosti, nenavyšuje množstvo financií na dotácie, iba ustanovuje nejaké dve nové oblasti, na ktoré sa budú môcť používať. A knižnice a folklór dostanú viac jedine v tom prípade, ak teda budú mať na ministerstve nejaké konexie, že by tam uspeli možno nejako lepšie než na Fonde na podporu umenia.
Samozrejme, že celý tento návrh je obyčajný populistický predvolebný ťah, ktorý nič nerieši. Nič nerieši. Ak tu pán Jarjabek hovoril o tom, že by sa malo niečo prifinancovať, prečo nám vadí, že sa ide prifinancovať niečo knižniciam a folklóru. No nič sa neprifinancuje. Ak áno, tak jedine v prípade, že si ministerka utrhne z rozpočtu nejakú čiastku, ktorú bude môcť cez tento nový mechanizmus rozdávať. A, samozrejme, že ide o predvolebnú záležitosť. Môžme očakávať v januári a februári pred voľbami pani ministerku v kroji a krpcoch, ako víťazoslávne podá nejakých tisíc eur... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, reagujte, prosím, na rečnícku.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
Reagujem na pani Milanovú, ktorá presne toto hovorila vo svojom príspevku, že ide o predvolebný ťah. Ja to duplikujem (reakcie z pléna), potvrdzujem. To znamená, že nejde o nič iné, iba o to, aby... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Prosím o kľud v sále.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
... aby pred voľbami bolo možné sa ukázať s folkloristami, lebo to je naozaj zaujímavá voličská skupina. Je to, je to trápne, tento návrh naozaj nič nerieši, je to čistý predvolebný ťah a žiadne systémové riešenie.

Pán poslanec Maďarič, mňa veľmi prekvapuje, ako vy sa v poslednom čase vyhraňujete voči vašim, teda bývalým, dnes už politickým kolegom zo strany SMER - SD a ste teda veľmi tak odvážne, ako už aj kritický, tuto napríklad kritizujete, že prichádzajú s takýmto návrhom tesne pred voľbami. Mne to príde až, až neskutočné, lebo veď ste to boli vy, kto prišiel úplne tesne pred voľbami v roku 2010 s podpisom zmluvy na digitalizáciu s firmou Tender Media Group, nemôžem sa tu pre krátkosť času veľmi rozširovať, o čo presne išlo, ale veď tam išli ťažké milióny peňazí. A vy tu druhým dychom hovoríte, ako nemáme peniaze na, na obnovu pamiatkového fondu.
Vy ste boli koľko rokov ministrom? Vy ste čo urobili pre to, aby sa ten stav zlepšil? Mňa to normálne ako, ako zaráža, ako vy prídete s takou kamennou tvárou tu kritizovať niečo, že štát nemá peniaze. Veď vy ste boli minister, vy ste minuli ťažké milióny na, na digitalizáciu. Dobre, boli to aj európske peniaze, boli to ale aj národné peniaze. Vy ste neurobili napríklad nič s nejakou reformou RTVS, ktorá, veď sa pozrime, za aké peniaze funguje, koľké peniaze tam idú zo zmluvy so štátom? A tak ďalej.
Vy ste neurobili žiadnu reformu v kultúre. Vy ste neurobili žiadne kroky k tomu, aby sa táto situácia zlepšila, a vy tu dnes idete rozprávať o nejakom fungujúcom systéme, ktorý by bol potrebný. Veď ste ho mohli nastaviť, veď ste tam boli dlhé roky.
Takže mne to príde veľmi pokrytecké, farizejské a nerozumiem tomu, že vy máte tú odvahu sa teraz postaviť a ísť kritizovať vašich vlastných kolegov zo strany SMER - SD.

Ďakujem za obe faktické pripomienky. Odpoviem na ne tak nejak sumárne, spolu.
Pán Hrnko, veľmi ma mrzí, že som vás nahnevala, ale neviem, či ste ma dobre počúvali, ja som povedala, mám to tu dokonca vo svojom, vo svojej príprave boldom, hrubými písmenami, napísané, ja som sa snažila to zdôrazniť, že za seba chcem povedať, že sa neprikláňam výlučne ani na jednu zo zúčastnených strán. Tých strán je viac. Je to Pamiatkový úrad, sú to komory, sú to investori, sú to teda majitelia pamiatok, sú to samosprávy, sú to, je to štát. Akože je tých záujmov, ktoré sa okolo toho mocú, je naozaj veľmi veľa a ja sa naozaj neprikláňam ani na stranu ani jedného. A povedala som a zmyslom môjho príspevku bolo to, že potrebujeme diskusiu medzi, medzi všetkými týmito vlastne stranami, ktoré len otvárajú nožnice takých tých problémov. A naozaj potvrdzujem to, čo hovorí kolegyňa Milanová, za celé roky sa, sa to neriešilo a každý si akoby drží iba tú svoju lajnu a nepustí z nej ani, ani o milimeter.
A čo sa týka teda nejakého štátneho dozoru alebo etalónu tej kvality, veď to ja nespochybňujem, veď ten štát má mať nad tým nejakú kontrolu, ale môže to robiť v podobe nejakých metodík, môže to robiť v podobe usmernení. Ale prečo by to mal, preboha, robiť aj v podobe toho, že zamestná vlastných, vlastných reštaurátorov? Veď na to máme tu školy, máme tu proste ľudí, ktorí sú odborne spôsobilí, nemusia byť rovno zamestnancami nejakej štátnej organizácie, to som tým považovala za dôležité povedať.
A, pani Milanová, to navýšenie, áno, samozrejme, ja viem, že, že táto téma je aj tvoja srdcová záležitosť, ale môžme sa potom líšiť v tých nejakých postupoch, akým spôsobom tie financie zabezpečiť. Ja budem veľmi rada, keď sa budeme môcť o týchto veciach rozprávať na nejakých diskusiách, pretože nie je dôležité, teda pre mňa je dôležité, aj odkiaľ tie peniaze zobrať. Akože my vieme, že by bolo treba navýšiť, ale pre mňa ako pravicového politika je vždy dôležité vedieť, že odkiaľ na to zobrať.

Ďakujem pekne. Takže tento poslanecký návrh od poslancov SMER-u pána Jarjabka a pána Senka priamo nadväzuje na vládny zákon z júla 2018, ktorý podľa nálezu Ústavného súdu obsahoval protiústavné ustanovenia.
Išlo o to, že Pamiatkový úrad mal mať kompetencie vykonávať reštaurátorské práce, čo sa ukázalo byť v rozpore s ústavou. Pamiatkový úrad je totiž štátny orgán, ktorý reštaurátorov priamo kontroluje, a teda by nemal konkurovať v podnikateľskej činnosti s vlastnými zamestnancami. Rozhodnutie nadobudlo účinnosť vo februári 2019 a o dva mesiace nato, niekedy v apríli 2019, bol na rokovanie vlády predložený iný návrh zákona, ktorý mal túto situáciu zrejme nejako skorigovať alebo, ja by som povedala skôr, že obísť. Skrátka, vytvoriť iný spôsob, aby mohli existovať štátni reštaurátori, ale aby to nebolo protiústavné. Išli na to tak, že reštaurátorské práce by teda už nevykonávali priamo zamestnanci Pamiatkového úradu, ale nejaká právnická osoba, ktorú by si na tento účel Pamiatkový úrad zriadil. Tento návrh bol však z rokovania vlády vypustený. Legislatívna rada vlády sa zrejme nenechala až tak opiť rožkom a neuznala, že by bol nejaký rozdiel medzi, medzi poloplným a poloprázdnym pohárom. Lebo v zásade asi tá obava z tej protiústavnosti tam naďalej bola.
Takže keď to nevyšlo ani v apríli, resp. v lete, tak dnes, čiže v októbri 2019, prichádza do parlamentu ďalší pokus o to isté, a to v podobe tentoraz poslaneckého návrhu.
Tým sa, samozrejme, obchádzajú štandardné procesy pripomienkového konania, ktoré bežne pri vládnych návrhoch prebieha. No pri poslaneckých návrhoch sa, sa nerealizuje. Ale tento návrh ide potom ešte ďalej ako ten vládny návrh z apríla, pretože kým ten aprílový návrh ustanovoval, že Pamiatkový úrad môže zriadiť právnickú osobu, ktorá by mohla reštaurátorské práce robiť, no tak tento poslanecký návrh rovno zriaďuje rozpočtovú organizáciu ministerstva.
Mne na tom vadí viac vecí procesných aj obsahových. A síce, že ak to poslanci robia v spolupráci s ministerstvom alebo s jeho tichým súhlasom, tak, tak potom vlastne naozaj obchádzajú tie procesy pripomienkového konania k zákonom, ktoré sa u poslaneckých návrhov nepodstupuje, alebo ak to poslanci teda navrhujú na vlastnú päsť bez ministerstva a spoliehajú sa na pretlačenie zákona čisto politicky, tak potom vlastne v oboch prípadoch považujem, ako som aj včera vo faktickej povedala, naozaj za, za prehnanú ambíciu navrhovať z pozície poslancov zriadenie ministerstvu podriadenej organizácie, štátnej organizácie.
V tej dôvodovej správe sa používa taká fráza, že štát má záujem na, na tomto. Ale mne to nedáva logiku. Lebo keby mal na tom štát, v tomto prípade zastúpený ministerstvom kultúry, naozaj záujem, na takomto niečom, no tak by si tú svoju podriadenú organizáciu jednoducho zriadil sám, resp. by podal vládny návrh zákona so všetkými procedúrami odborného aj medzirezortného pripomienkového konania.
Tento návrh zákona teda vlastne priamo nadväzuje a dokonca sa aj odvoláva na vyššie uvedené rozhodnutie Ústavného súdu. A tú situáciu chce riešiť tak, že zamestnanci Pamiatkového úradu, reštaurátori, sa od účinnosti zmeny tohto zákona, čiže od 1. 1. 2020, majú stať zamestnancami novej organizácie. Lenže vlastne ja sa pýtam, že pred tými ôsmimi mesiacmi vo februári Pamiatkový úrad vlastne stratil rozhodnutím Ústavného súdu možnosť zamestnávať reštaurátorov, takže sa pýtam, že akých reštaurátorov teda chceme premiestniť do tej novej organizácie? Lebo buď tých osem mesiacov tam pracovali protizákonne a protiústavne, alebo teda tých osem mesiacov tam má Pamiatkový úrad zamestnancov, ktorí teda nič nerobia, ale možno ich platí, neviem. Alebo potom nemá žiadnych zamestnancov v pozícii reštaurátorov a potom je toto ustanovenie zákona neopodstatnené, lebo by teda sme museli najať nových zamestnancov.
Takže tu sa naozaj natíska otázka na predkladateľov, že teda naozaj koľko reštaurátorov mal Pamiatkový úrad. Ja som to zatiaľ nezisťovala, možno mi to poviete, či je táto moja úvaha správna. Teda koľko reštaurátorov mal Pamiatkový úrad pred tým rozhodnutím Ústavného súdu, koľko ich po tom februári a koľko teda plánujete, že by sa presunulo do tej novej organizácie.
Ďalej sa mi na tomto návrhu nepáči, že naozaj to je taký, taký predvolebný nejaký systém, nástroj, kde sa podľa môjho názoru iba potrebujú upratať nejakí ľudia na teplé miestečká. Podľa mňa je to vyslovene lobistická vec. Ako som včera povedala, riaditeľ, 11 členov kontrolnej rady, každý nejaké obdobie zazmluvnené, zamestnancov treba najať, pracovné zmluvy im vytvoriť s vlastne prácou, ktorá bude platená na výnimku zo zákona o odmeňovaní, pretože by to malo ísť podľa vnútorného predpisu ministerstva atď. Jednoducho nová štátna inštitúcia, ktorú, ktorú si tu potrebujeme neviem prečo zriadiť.
A neviem prečo vlastne sa to robí takto, by som povedala, horúcou ihlou. Pretože v tom návrhu sa ďalej uvádza, že sa, že sa vlastne priamo priznáva negatívny vplyv na verejné financie aj na podnikateľské prostredie. Samozrejme, že sa to obhajuje verejným záujmom. Avšak ministerstvo financií vo svojom stanovisku uvádza, že návrhu chýba vyriešenie krytia potrebných financií. Čo preložené do voľnej reči znamená, že teda poslanci, dvaja poslanci chcú niečo zriadiť, ale nevedia, kde má na to štát zobrať a koľko by to malo stáť.
Ekonomike sa tu prestáva dariť, peniaze sú prejedené. Minister financií plače, že nevie zostaviť štátny rozpočet, a tu si nejakí poslanci dovolia len tak navrhnúť novú organizáciu. Nepovedia, koľko to bude stáť ani kde na to máme zobrať. Nieže ambiciózne, ale príde mi to až také trúfalé a drzé. A teda neviem, kto vás na toto nahovoril a prečo, prečo to takto robíte.
Takisto je pre mňa otázne, aký vlastne pozitívny vplyv vo verejnom záujme by mal byť zriadením tejto inštitúcie teda dosiahnutý. Pretože v tej dôvodovej správe sa používajú argumenty, ktoré potom v návrhu zákona vôbec nie sú obsiahnuté. Vy hovoríte napríklad, že "rozpočtová organizácia prevezme časť úloh správcov národných kultúrnych pamiatok pri zabezpečení ich obnovy". Ale zákon ten návrh žiadne úlohy od správcov neprenáša na novú organizáciu. Zákon iba novú organizáciu zriaďuje. Čiže tí správcovia si budú môcť a reštaurátorské služby objednávať aj u iných dodávateľov, tak ako doteraz, akurát s tým, že sa len pridá jeden nový dodávateľ, a to je štátna organizácia. Ten stav pamiatok bude teda naďalej závisieť od ich správcov, od ich schopnosti pamiatku aj obnovu manažovať.
A teda neviem, čo vedie predkladateľov k úvahe, alebo teda k očakávaniu, že zrazu sa na Slovensku bude reštaurovať lepšie, rýchlejšie a lacnejšie. Lebo veď vždy v konečnom dôsledku reštaurujú ľudia, nie organizácie. A keď aj vznikne nová organizácia, tak ona si tých nových ľudí nevyrobí. Jednoducho siahne po tých istých, ktorí už pracujú možno u iných zamestnávateľov, príp. zamestná živnostníkov na dohody, samostatne podnikajúcich. Takže neviem, čo vás vedie k tomuto presvedčeniu.
A chcem povedať, že ja mám naozaj veľa informácií zo zákulisia tejto brandže z rôznych strán. Táto, táto brandža je bezpochyby veľmi špecifická a má mnoho úskalí, ktorej úplne presne porozumiete, iba ak sa v tej brandži pohybujete alebo dlhodobo ju sledujete. Ale z toho, čo som mala možnosť vypočuť si, naozaj z tých, z tých rôznych strán, tak som vycítila, že tak ako pri čomkoľvek na Slovensku, čo je naviazané na verejné financie, aj tu sa pod rúškom či na pozadí verejného záujmu často rozohrávajú vcelku prízemné a ľúte boje o verejné financie a zákazky, o nič iné. Na jednej strane tu máme Pamiatkový úrad, ktorý si vlastne dlhými rokmi ešte, ešte od čias socializmu vystaval niečo, čo by som nazvala ako taká hradba nedotknuteľnosti v rozhodovaní o pamiatkach. Možno v najlepšej viere vo vlastné schopnosti, či už vedome, alebo podvedome, jednoducho si akoby uzurpujú patent na taký jediný správny pohľad na to, ako to s pamiatkami na Slovensku máme myslieť, ako s nimi máme nakladať, cítiť z toho ich, ich neochvejný pocit, že toto je ich legitímna úloha, Božie poslanie a povinnosť. Áno, majú svoje zásluhy, majú svoju prácu za sebou, je to asi prirodzené. Ale na druhej strane tu máme profesijné komory, máme tu reštaurátorov, ale aj architektov alebo stavebných inžinierov, ktorí si možno myslia to isté a takisto legitímne, hej, takisto rovnako urputne presadzujú svoje názory alebo možno aj záujmy. No a, samozrejme, tu máme vlastníkov, investorov, developerov, z ktorých každý si takisto právom osobuje nejaký svoj vlastný nárok na, na, alebo právo na zasahovanie do rozhodovania o tom, ako sa bude s ich majetkom, s ich pamiatkou alebo financiami nakladať. No a potom tu máme, samozrejme, politikov, ktorí majú v rukách zákonodarnú moc a ktorí sú presviedčaní z každej jednej strany alebo možno aj tlačení, aby sa priklonili na tú či onú stranu. A niekedy je naozaj veľmi náročné sa v tom, v tom zorientovať.
Za seba chcem povedať, že sa neprikláňam výlučne ani na jednu zo zúčastnených strán. Ale, naopak, tento návrh, na ten sa pozerám ako na niečo, čo sleduje len, len jeden cieľ, a to aby sa v rukách Pamiatkového úradu sústredili okrem správnych a kontrolných kompetencií aj kompetencie výkonné, realizačné. A tento súbeh kontrolných a realizačných prác, ktorý namietal aj Ústavný súd, mi takisto nepríde správny. Zaváňa mi takou nezdravou centralizáciou všetkých nástrojov iba v rukách štátu a nie som s tým stotožnená.
Neviem, či to bude dobrý príklad, ale to je možno, ako keď si ministerstvo dopravy, ktoré má za cieľ postaviť niekde most alebo diaľnicu, ako keby si zamestnalo vlastných žeriavnikov, betonárov a potom by malo ešte aj kontrolovať kvalitu ich práce a efektívnosť prostriedkov.
A ten nález Ústavného súdu hovorí presne toto, že, že tento súbeh kompetencií, keď niekto niečo vykonáva a ten istý subjekt to má potom kontrolovať a hodnotiť, tak nie je správny.
V prípade Pamiatkového úradu, a to si treba dať naozaj ruku na srdce, sa tento princíp už uplatňuje, a to v oblasti archeologických prieskumov. A buďme k sebe úprimní, naozaj príliš sa tam neosvedčil. Je verejné tajomstvo, aké peniaze sa točia pri archeologických prieskumoch napríklad pod diaľnicami. Takže tie, tie obavy z toho rizika zneužitia takýchto obojstranných kompetencií sú, myslím, na mieste. A myslím, že aj samotný Pamiatkový úrad pripúšťa, že niektorí krajskí pamiatkari môžu byť a v podstate aj reálne sú vo svojom rozhodovaní vystavovaní rôznym pokušeniam na korupciu.
Takže tento návrh považujem za taký návrat k snahe o, o štátny monopol niekde z obdobia spred roku ´89. Tá samotná snaha štátu ustrážiť si svoje kultúrne dedičstvo, ona nie je odsúdeniahodná. Samozrejme, koniec koncov určite by sme našli príklady fungujúcej štátnej starostlivosti o pamiatky aj inde v Európe, lenže, lenže aj na príklade tých archeologických prieskumov pri tých veľkých verejných zákazkách, ako napríklad spomínané diaľnice, tak, tak vidíme, že pri prílišnom angažovaní sa štátu sa zrazu v týchto oblastiach začnú točiť závratné sumy z verejných zdrojov, ktoré sa nekontrolujú alebo len veľmi ťažko kontrolujú. A preto sa snáh o vytvorenie nového štátneho podniku, nazvime to tak, naozaj obávam.
Ale v tých našich podmienkach podnikania karpatského typu takisto rovnako nepreceňujem ani, ani úplné zverenie všetkých výkonných kompetencií výlučne do rúk možno nejakých štátom posvätených odborných komôr. Pretože aj tento model môže mať v našich malých a skorumpovaných slovenských pomeroch v pozadí významnú motiváciu skôr k uspokojovaniu vlastných potrieb a záujmov len pre prípadné úzke okruhy realizátorov než, než verejný záujem. Je to zložité. Slovensko je naozaj malé a tým prepojeniam sa jednoducho nevyhneme. A preto si myslím, že by to chcelo naozaj nejaký nezaujatý pohľad, poctivú, širšiu a otvorenú diskusiu. A niekde vo finále zavedenie celkom nových princípov a prístupov k pamiatkovej obnove a k jej financovaniu.
A dúfam, že tieto opatrenia teda, alebo ich cieľom by malo byť to, aby, aby mali naozaj efekt v tom výsledku, aby sme ten efekt videli, pretože dnes sa naozaj obrovské množstvo peňazí doslova stráca niekde po ceste.
Tento návrh zákona ale nič také neprináša. Prichádza od boku. Betónuje takú všemocnosť pamiatkarov, ktorú postupne teda získavali od čias socializmu, a, a tá ich snaha naozaj získať tú kontrolu nielen pri rozhodovaní o pamiatkach, ale aj nad samotnou realizáciou vlastnými zamestnancami je do istej miery pochopiteľná po tom všetkom, čím oni prešli si, a nepochybne, že majú za sebou naozaj roky aj dobrej práce na tom, aby si svoju pozíciu a autoritu v spoločnosti vypracovali. Určite majú za sebou aj množstvo záslužných skutkov pri záchrane mnohých objektov kultúrnej hodnoty. Avšak dnes sme už podľa mňa úplne v inej situácii, aspoň podľa môjho názoru je tu potrebný významný posun až priam od takých zaužívaných modelov myslenia. Doslova musí nastať podľa mňa zmena paradigmy. Potrebujeme úplne novým spôsobom prehodnotiť celkový stav pamiatok na Slovensku, nájsť a zaviesť nový spôsob ich financovania, možno ich kategorizácie, prioritizácie. Na základe zhodnotenia možností, ktoré má jednak štátny rozpočet, ale aj súkromný sektor, je potrebné prehodnotiť priority v prístupe štátu k pamiatkam ako centrám rozvoja v regiónoch, pretože ony môžu naozaj rozprúdiť život v regiónoch, môžu tam priniesť zamestnanosť, môžu tam priniesť cestovný ruch. Tá podpora by mala byť cielená.
Treba teda zmeniť naše nazeranie na pamiatkovú obnovu ako celok. Je to podľa mňa veľmi komplexná téma, a preto som aj ja osobne rozvinula množstvo mojich ako individuálnych, osobných rozhovorov, je to moja srdcová téma. Ešte ako tímlíderka pre kultúru v strane Sloboda a Solidarita som pripravila nejaké návrhy na riešenia, ktoré, dúfam, zužitkujem aj v novom subjekte v Demokratickej strane, ktorou sa teraz budem uchádzať o hlasy voličov. Ale ten celý princíp je, že naším cieľom nemá byť pamiatky len opraviť, ale vrátiť do nich život. A toto je úloha, ktorá pred nami stojí. Nie to, kto pamiatku opraví, či to má byť práve štátny zamestnanec nejakej štátom zriadenej inštitúcie, alebo to má byť niekto iný. Ak nám naozaj ide o pamiatky, tak sa tu nestačí takýmito zákonmi preťahovať o to, kto bude získavať štátne zákazky alebo štátne zdroje na obnovu pamiatok, ale sa budeme baviť o tom, ako, ako naozaj pamiatkam vdýchnuť nový život, kto ich po ich obnove má prevádzkovať, za aké peniaze, s akými nákladmi, akým spôsobom budú slúžiť novým, modernými funkciám, komunitám, obciam, ako pomôžu naštartovať život v mieste, kde sa nachádzajú, ako pomôžu jeho rozvoju, ako vzbudia záujem mladých ľudí o svoju históriu atď. Toto sú úlohy, ktoré v pamiatkovej obnove pred nami stoja. Tie pamiatky nemôžeme zúžiť na zatekajúce strechy a na debatu o tom, kto ich má opraviť a komu za to budeme platiť verejné financie.
Takže záverom, tento zákon je lobistický. Neviem, kto a čo priviedlo predkladateľov k tomu, aby ho podali, ale podľa mňa sa opäť raz iba na niečo prepožičali, ako je to u nich zvykom. Ja za takýto návrh rozhodne hlasovať nebudem. Budem proti nemu a odporúčam to aj ostatným poslancom.
Ďakujem.

Myslím, že to akurát stihneme. Do konca schôdze sú presne dve minúty, takže. Áno, Natália, ja by som to, čo si ty povedala, povedala možno trochu inými slovami a to tak, že keď niekoho vyhodíš dverami, tak on sa vráti oknom. Naozaj ide tu o, o niekoľký pokus ako obísť nález Ústavného súdu, ktorý sa vyjadril, že tento súbeh kontrolných a výkonných kompetencií nie je v súlade s ústavou, a keď, keď odhliadneme od, od všetkého ostatného, od nejakých motivácií, pre ktoré tento zákon sa predkladá, tak ja považujem za, jednoducho za úplne absurdnú ambíciu, absurdne vysokú ambíciu z pozície poslancov, či už je to poza chrbát ministerstva, alebo s jeho tichým súhlasom zriaďovať ministerstvu cez poslanecký návrh jeho podriadenú štátnu organizáciu. To je pre mňa ako úplne absurdná vec. Samozrejme, že sa to celé javí tak, ako si to povedala, ako určitý predvolebný nástroj na usalašenie našich ľudí na teplé miestečka, riaditeľ na sedem rokov, 11 členov kontrolnej rady na 3 až 5 rokov, samozrejme, zamestnanci získajú pracovné zmluvy a k tomu aj výnimku zo zákona o odmeňovaní, pretože majú byť odmeňovaní podľa vnútorného predpisu ministerstva, a naozaj je otázne, že či teda táto inštitúcia napomôže pamiatkovej starostlivosti, ja sa budem o tom snažiť polemizovať v mojom príspevku v rozprave, nakoľko čas vo faktickej je krátky.
Ale myslím si, že naozaj takto podaný návrh je, je úplne absurdný a nesvedčí o nejakých vážnych motiváciách, skôr to napovedá tomu, čo som povedala, nejakej snahe usalašiť ľudí na teplé miestečka.