Videokanál poslanca

Veľmi krátka poznámka. Pani kolegyňa Milanová sa veľmi správne dotkla asi takej podstaty, ktorá na tomto zákone trošku ruší aj mňa, že už máme určité inštitúty financovania takýchto aktivít a namiesto toho, aby sme ich nejakým spôsobom zreorganizovali alebo zefektívnili tak vytvárame niečo nové. Ale dotknem sa toho aj vo svojom príspevku v rozprave, takže poviem o tom niečo viac za chvíľku.

Ďakujem. Pán kolega Simon, je veľmi dobre, veľmi dobrá pripomienka. Ďakujem za pripomenutie toho, že ako vlastne táto vláda podrazila podnikateľov v cestovnom ruchu, lebo tie odmeny za nadčasy sa práve naozaj dotkli a ovplyvnili práve tento sektor, na čo sa teda v tej argumentácii, myslím, že aj trošku zabudlo, ale je to tak. Jedným dychom im podrážame nohy a druhým dychom sa tvárime, že im pomáhame. To nemá logiku!
A v tom, čo hovoríte, že ide o odpútanie pozornosti od ostatných vážnych problémov, tak to máte tiež absolútnu pravdu, lebo sú v tomto absolútni majstri. Ako veľmi názorne to tu predviedol pán Erik Tomáš, hlavný ideológ SMER-u, ktorý, je mi veľmi ľúto, že faktickú poznámku na moju, na moje vystúpenie využil ako ideologické okienko.
Pán Tomáš, že sa nehanbíte akože rozprávať o tom, že sa tu stavajú diaľnice. Akože tých pár omrviniek, ktoré sa tu postavilo?! Tá stále sľubovaná diaľnica do Košíc je kde, prosím vás? Ako že vás, že vás ústa nebolia. Za akú cenu sa stavali tie diaľnice? Ako vy ste pozabúdali na tie predražené tendre, na tie Váhostavy, na tie kauzy, na tie rozkrádačky?! To ani nestojí za reakciu toto, čo ste tu predviedli. Ako naozaj ideologické okienko, prepáčte.
Janka Cigániková, expresívna a svojská ako vždy, ale pravdivá. Takže tam nie je o čom. Samozrejme, tie opatrenia, ktoré ponúka strana Sloboda a Solidarita, sú o niečom úplne inom. Ale to mentálne nastavenie tejto vlády a členov tohto cteného zboru, to asi v živote nedokáže pochopiť. Ale verím, že ľudia to prekuknú a takéto jednorazové náplasti proste už odmietnu, lebo je to naozaj, že z jedného vrecka ľuďom beriete a potom im dávate almužny.

Ďakujem, ja budem veľmi stručná. Ja sa veľmi ospravedlňujem za zmätky, lebo som chcela reagovať vo faktickej, ale teda naozaj mi nefungovalo chvíľami zariadenie, takže zareagujem v tomto príspevku veľmi krátko na všetky príspevky na môj príspevok do rozpravy.
Takže, pán Heger vtedy reagoval na mňa, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok. Myslím, že sme zajedno v tom, že podnikateľov netreba regulovať, ale treba im dať slobodu a tešiť sa, že tu máme ľudí, ktorí nám vytvárajú hodnoty a ktorým sa darí.
A s tým súvisí aj príspevok pani Kuciaňovej, respektíve jej poznámka o Baťovi. No tak, samozrejme, tak to bol ale – na rozdiel od pána Danka, ktorý je predseda parlamentu –, to bol súkromník, viete, ktorý, ktorý mohol robiť tú sociálnu politiku zo svojich vlastných peňazí. A nemyslím si, že štát sa má starať o to, akú zamestnaneckú politiku takíto Baťovia budú vo svojich fabrikách a firmách robiť, ale má vytvárať podmienky na to, aby sme tu mali čím viac takýchto Baťov, lebo sú to práve títo Baťovia, ktorí potom vytvárajú hodnoty. A keď nebude Baťov, tak potom ani nebudete mať koho, koho zdaňovať, takže to je veľký rozdiel.
Pán Baláž, na to vlastne tiež sa dá zareagovať, že vlastne keď ste povedali, že keď bude SaS vo vláde, viete, však zruší všetky tie sociálne balíčky, no... (reakcia z pléna), alebo pán Blanár, pardon, tak, tak; no áno, veď to je preto, že vy môžete práve tie sociálne balíčky rozdávať, lebo títo Baťovia teda na ne zarobili tie hodnoty, takže máte z toho, z čoho. Ale tie naše sociálne balíčky, ja to nazvem skôr teda reformné diela alebo opatrenia, tak tie budú skôr o tom, že nebudú také tie jednorazové populistické darčeky typu vianočný príspevok, tá naša filozofia je, že vlastne solidárnosť alebo tú sociálnosť vnímame v tom, že nemáme prejesť peniaze, ak máme náhodou čas hojnosti, čo sa vlastne teraz deje, dobre sa darí ekonomike, no tak poďme všetky peniaze prejesť; to nie je naša cesta. Naša cesta je trvalá udržateľnosť a nejaká trvalá prosperita a, voľne povedané, musíme myslieť aj na nejaké horšie časy a nieže teraz máme, tak to zrazu všetko rozdáme. Takže myslím si, že efekt tých našich politík bude oveľa vyšší a oveľa dlhodobejší.
Ja poviem len taký jeden malý príklad, keď som stretla, stretávam sa, samozrejme, aj ako komunálna politička, ako politička s rôznymi ľuďmi a zaujal ma jeden taký pán dôchodca, ktorý teda bol takým obhajovateľom pána Fica, jak nám on dal teda tie vlaky zadarmo, tak ja som sa ho iba opýtala, že prosím vás, a vy koľkokrát ročne idete tým vlakom teda zadarmo. Tak sa tak zamyslel a povedal, že no ja moc ani nie, že ja tak dvakrát do roka. A že koľko tým ušetríte teda, hej, že koľko vás stojí ten vlak, ja neviem, možno šesť, dvanásť, dvadsať euro dostanete vlastne týmto zadarmo? No že tak asi tak. No a ja hovorím, že nebolo by lepšie, keby ste mali každý mesiac možno o sto eur vyšší dôchodok, keby tá politika vlády bola taká, že ten váš dôchodok je, že máte každý mesiac o sto eur viac? Tak sa zamyslel a uznal, že asi niečo na tom bude. Takže to je asi ten rozdiel, že tie naše opatrenia majú smerovať nie k takýmto náplastiam jednorazovým, sociálnym balíčkom, ale k nejakej trvalej udržateľnosti.
No a potom ma ešte zaujala taká poznámka, že to je opatrenie na to, aby sa cestovný ruch rozbehol. No ja neviem, že prečo musíme v roku 2018 hovoriť o tom, že musíme sa rozbiehať niekde v cestovnom ruchu, však, preboha živého, koľké roky ste tu vo vláde, teda táto sociálna vláda, prečo, nehovorím o vás, hovorím o sociálnej vláde, nakoľko je to teda nejaké opatrenie, ktoré zrejme bude prijaté vládnou väčšinou, no kde sú sľubované diaľnice, kde sú sľubované opravené cesty prvej, druhej a tretej triedy? Tu sa rozprávame tak možno aj žartom o nejakých, ja neviem, atrakciách, za ktorými sa dá ísť, nedá ísť v Trenčianskom kraji, neviem, kde sú rôzne teda veci, parky miniatúr a neviem čo, ale tak treba sa pozrieť, ako sa tam aj dostanete, po akých cestách sa tam tí ľudia musia proste prekodŕcať! Takže podľa môjho názoru ako ten čas na to, aby ten cestovný ruch už bol v nejakom štádiu, už dávno tu bol a hovoriť dnes, že ešte len dnes ideme nejakými opatreniami – a ešte k tomu takýmito – rozbiehať nejaký cestovný ruch, tak to mi príde teda dosť, dosť zvláštne.
Samozrejme, že tých riešení je, tie riešenia sú niekde úplne inde, hovoril teda aj o nich aj pán Heger. Ja sa stotožňujem s tým, že treba robiť niečo s tým inštitucionálnym zázemím, zázemím, sfunkčniť proste ministerstvo, ktoré má cestovný ruch na starosti, treba zlepšiť infraštruktúru, cesty, atrakcie, pamiatky, samozrejme. Ale tuto dávam do pozornosti najmä to, že ten cestovný ruch, ono, on je takou akoby časťou spojitých nádob s mnohými ďalšími oblasťami, či už s kultúrou, s jednotnou prezentáciou Slovenska v zahraničí, s podnikaním a tak ďalej, bolo tu o tom veľakrát hovorené. Takže ja by som chcela len apelovať na to, že pri akýchkoľvek riešeniach treba dať dôraz na taký prierezový aspekt, lebo nič sa nedá riešiť vytrhnuté z kontextu. A možno aj o tom hovoril pán Heger, a ja sa s tým stotožňujem, že najlepšou politikou je teda nejaká taká stratégia, ktorá zasahuje naraz viacero oblastí a, ako vravím, sú to spojité nádoby, takže nič sa nedá riešiť takto vytrhnuté z kontextu. A tieto poukážky, to je taký typický príklad takej náplasti, nejakého jednorazového opatrenia niekde, ktorý nemáme preskúmaný, ale veľmi dobre sa počúva.
No, takže pre mňa ako najlepšia politika je rodinná politika, je nechať proste viac peňazí ľuďom v peňaženkách, aby sa im žilo, podnikalo lepšie na Slovensku, a potom bude fungovať aj cestovný ruch, aj všetko ostatné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa len vyjadrím k tomu Zákonníku práce, lebo tu viackrát padlo, aj pán Dostál to vo svojom príspevku povedal, že sa tu teraz tak prekárame, že či to teda bolo v tom zákonníku, alebo nebolo, ako som si prečítala tento zákon.
Ja som nepovedala nič iné iba to, že ak už chcete riešiť poukážky nejaké rekreačné, ktoré sú analogické ku stravným lístkom, tak to máte primárne riešiť cez Zákonník práce, ak už teda to potrebujete riešiť, pretože riešiť to cez zákon o cestovnom ruchu, je, v podstate sa to, ten zákon o cestovnom ruchu rieši úplne iné nástroje štátnej politiky na podporu cestovného ruchu. A pripadá mi to, ako keby sme, ja neviem, sa, zajtra sa rozhodnete, že zamestnávatelia musia svojim zamestnankyniam, ktoré majú dieťa, povinne prispievať na, ja neviem, jednorazové plienky, tak by ste túto povinnosť pre zamestnávateľa chceli ukotviť, ja neviem, v zákone o sociálnom poistení. Proste týka sa to podnikateľov, týka sa to teda zamestnávateľov, takže iba to som povedala, že ak už ste to chceli riešiť, tak ste to mali primárne riešiť skôr cez Zákonník práce. Takže to len na vysvetlenie tohoto nedorozumenia, aby sme to už uzavreli, lebo nič iné som tým ja povedať nechcela. Dobre?
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja začnem tým, že k tomuto návrhu zákona mám predovšetkým niekoľko technických pripomienok alebo takých výhrad, takže začnem nimi.
Po prvé, návrh zaviesť rekreačné poukážky podľa mňa nie je šťastné predkladať cez zákon o cestovnom ruchu, lebo ak vezmeme analógiu rekreačných poukážok so stravnými lístkami ako nejakých zamestnaneckých benefitov, tak by to skôr prináležalo Zákonníku práce. Nemyslím si to len ja, vyplýva to aj zo stanoviska Asociácie organizácií cestovného ruchu, ktorých sa zákon o cestovnom ruchu priamo týka, a tá poukazuje najmä na fakt, že cieľom zákona o cestovnom ruchu je implementácia úplne iných nástrojov štátnej politiky na podporu cestovného ruchu.
Tento zákon sa týka najmä inštitucionálneho zabezpečenia riadenia cestovného ruchu zdola nahor, definuje územnú spoluprácu a štruktúru cestovného ruchu tvorenú oblastnými a krajskými organizáciami cestovného ruchu a jej financovanie. Takže zavádzať nejaké zamestnanecké benefity a nástroje uplatňované prostredníctvom zamestnávateľov do tohto zákona je vlastne takým klinom do základného poslania tohto zákona, ktorým je skôr destinačný manažment.
Po druhé, nie je bežné, aby takéto návrhy, ktoré zakladajú uplatňovanie nových nástrojov štátnej politiky, neboli predkladané do medzirezortného pripomienkového konania. Pokiaľ ide o návrh, ktorý zakladá povinnosť zamestnávateľov nad 50 zamestnancov poskytovať rekreačné poukážky svojim zamestnancom, tak mal byť riešený štandardným procesom vyjednávania so zástupcami zamestnávateľov, k čomu nedošlo.
Po tretie, predložená úprava rieši aj investičnú pomoc a budovanie cyklotrás, takže by mala mať zásadným spôsobom dopad aj na nejakú, na výdavkovú časť rozpočtu ministerstva dopravy, ktorá ale nie je vyčíslená doložkou vplyvov a nebola ani prerokovaná opäť na legislatívnej a hospodárskej rade, čo vlastne tiež popiera právny systém tvorby a úpravy legislatívy na Slovensku.
No a po štvrté, Asociácia organizácií cestovného ruchu dáva tiež do pozornosti, že v októbri 2008; a som im vďačná, že pripomenuli túto vec, lebo pamäť je krátka a možno by sme aj zabudli; ale v októbri 2008 bol vypracovaný materiál na rokovanie vlády s názvom Návrh zavedenia systému rekreačných poukážok na podporu domáceho cestovného ruchu a v ňom boli vyčíslené vstupné náklady spojené so zavedením tohto nástroja vo výške 200 mil. korún, v prepočte okolo 6,5 mil. eur, ktoré v tomto návrhu nie sú vyčíslené. Rovnako nebol vyhodnotený dopad na kvalitu podnikateľského prostredia na Slovensku, najmä nejaká, najmä finančná a administratívna náročnosť na strane zamestnávateľov.
Takže toľko výňatok zo stanoviska Asociácie organizácií cestovného ruchu a pripomienky k samotnému procesu, ktorý len dokazuje, že je to návrh šitý horúcou ihlou a je z takého čisto populistického súdka.
A teraz si dovolím zopár aj mojich postrehov, ktoré budú možno sa zhodovať s mojimi predrečníkmi zo včera, ale opakovanie je matka múdrosti, takže ak si to zhrnieme a zostručníme, tak tento zákon vlastne zavádza rekreačné poukazy, teda niečo ako stravné lístky, kde časť zaplatí zamestnávateľ a časť zamestnanec, ale ako tu už zaznelo, tie poukážky nedostanú úplne všetci zamestnanci, nemusia ich dávať ani úplne všetci zamestnávatelia, minúť sa budú dať len na služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním, a to najmenej na dve noci, a musia sa minúť v daný kalendárny rok.
Takto postavený návrh je zo všetkých strán vlastne diskriminačný a nie liberálny, lebo podporuje akurát tak hotelierov na úkor všetkých ostatných poskytovateľov služieb cestovného ruchu. A cestovnému ruchu nielenže nepomáha, ale skôr ho deformuje. O pomoci regionálnemu rozvoju a o tom, že takýmto návrhom pomôžeme nakopnúť rozvoj cestovného ruchu aj niekde v zaostalejších okresoch, o čom tu hovorili predkladatelia, hlavne napríklad aj pán Danko, nemôže byť ani reči, lebo nikto sa vďaka poukážkam do zaostalejších regiónov húfne hrnúť nezačne, pretože na to by potrebovali celkom inak vyzerať všetky služby cestovného ruchu v danej destinácii. Lebo veď na dovolenku cestujeme radi tam, kde nám poskytnú nielen ubytovanie, ale aj zážitok. To hlavné, za čím sa obyčajne cestuje, sú predsa rôzne pamiatky, kultúrne inštitúcie, podujatia, atrakcie a tak podobne. Preto tento návrh podporuje opäť najmä to, čo už funguje, teda rozvinutejšie regióny a hotely a nie turistické ciele v zaostalejších regiónoch.
Tento návrh je deravý aj preto, lebo má veľa obmedzení v samotnom využití tých poukážok. Ako sme povedali, podporuje iba ubytovanie, ale predsa cestovať sa dá aj bez ubytovania, obzvlášť teraz, keď je rôzne podporované cestovanie vlakmi zadarmo, ale nejde len o vlaky. Mnohí, ktorí by možno radšej cestovali na jednodňovú turistiku niekam na otočku, ale možno zato viackrát, tak tí takýto poukaz využiť nemôžu. Takisto ho nevyužijú tí, čo by sa radi ubytovali možno v súkromí a podobne. No nie, my im nariadime, musíte sa ubytovať a minimálne dva dni v hoteli. Prečo? Takže toto opatrenie nie je dobré.
A, paradoxne, ono nejde k dobru ani samotným zamestnancom, ktorým má akože pomáhať. Skôr v konečnom dôsledku je na úkor tých zamestnancov, lebo tento návrh sa tvári, že to štát zamestnancom niečo rozdáva, ale pravda je taká, že to zase len hádže na plecia zamestnávateľov, ktorým pridáva ďalšie povinnosti a ďalšie náklady. Takže štát akože niečo rozdáva, ale zaplatiť to majú zamestnávatelia. No, tí určite budú nadšení a určite budú takéto rozmary vlády platiť zo svojho. Najskôr je reálny scenár ten, že upravia svoju mzdovú politiku tak, aby to v konečnom dôsledku aj tak zaplatili zamestnanci. Tak ako trináste a štrnáste platy, ktorých zavedenie nie je nič iné len fiasko.
Takže možno namiesto časti skutočnej mzdy, skutočných peňazí, ktoré by zamestnancom mohli dať do výplaty a oni by sa mohli potom sami rozhodnúť, kam pocestujú, tak im budú vnucovať nejaké rekreačné poukážky, ktoré musia minúť v slovenských hoteloch. Tvári sa to sociálne, ale nie je to nič iné než silená regulácia ešte aj toho, kam majú ľudia vo svojom voľnom čase cestovať.
Takže presne tak ako pri všetkých nezmyselných sociálnych balíčkoch tejto vlády, aj na rekreačné poukážky sa skôr či neskôr poskladáme, pretože nič nie je zadarmo. Je to socialistické riešenie, kedy politici nechávajú všetkých ostatných zaplatiť svoj cieľ a v tomto prípade podporiť vybranú skupinu podnikateľov a vzbudiť dojem, že občanom niečo darujú. Opakujem, milí občania, kto náhodou niekto pozeráte pri nejakom nočnom prenose, nedajte sa pomýliť, lebo nič nie je zadarmo a na konci dňa to v nejakej forme aj tak zaplatíte vy.
Takže podľa mňa a podľa strany Sloboda a Solidarita riešením, ako skutočne podporovať rozvoj cestovného ruchu, regionálny rozvoj, rozvoj podnikania, tak by boli skôr múdre investície do obnovy napríklad kultúrnych pamiatok, ale ruka v ruke s opravou ciest, ktoré k nim vedú, s nejakou stratégiou, s nejakou víziou, čo ako krajina chceme v cestovnom ruchu aj všade inde vlastne presadzovať a podporovať a kde na to zobrať peniaze. Uvedomiť si, že cestovný ruch, kultúra, ale aj ostatné oblasti ekonomickej politiky sú spojité nádoby, keď sa darí jedným, darí sa aj druhým. Takže predovšetkým namiesto takýchto opatrení treba skôr pristúpiť k ozdraveniu podnikateľského prostredia ako takého. Veď zamestnávatelia dnes ledva dýchajú a tým hromozvodom sú chudáci zamestnaní ľudia, ktorých len šklbete, nehovorím, nehovoriac o živnostníkoch, samostatne hospodáriacich farmároch a tak ďalej a tak ďalej.
Strana Sloboda a Solidarita má dostatok riešení a reformných diel, ktorými vieme dosiahnuť zlepšenia. Dá sa inšpirovať. Uplatnite radšej dobré daňové a odvodové zákony, prestaňte hádzať zamestnávateľom a podnikateľom pod nohy polená, nechajte ľuďom viac peňazí v peňaženkách. Garantujem vám, že akonáhle budú mať ľudia lepšiu istotu svojho zamestnania a dobré platy, tak prvé, na čo budú míňať svoje zarobené peniaze, bude dobrá dovolenka. A keď bude ponuka domáceho cestovného ruchu vďaka dobrým podmienkam na podnikanie dobre konkurovať zahraničiu, no tak ľudia mileradi minú svoje peniaze aj na Slovensku a nebudú na to potrebovať žiadne poukážky a nariadenia, kde a ako ich majú míňať.
Takže sociálne by bolo, keby táto vláda prestala rozkrádať štátny rozpočet, kryť podvody a korupciu a potom plakať, že nemáme za čo opraviť kultúrne pamiatky, cesty, niet na nič, na kultúru, na vzdelanie. Áno, lebo aj vzdelanie v cestovnom ruchu je veľmi potrebné, lebo aj to nám chýba. Cestovný ruch je totiž odvetvie, ktoré treba vedieť riadiť a na to tiež potrebujeme dobre vyškolených odborníkov. Sociálne by bolo prestať šklbať ľudí, kde sa dá, prestať im z jedného vrecka peniaze vyberať a potom im do druhého vrecka vkladať nejaké žobračenky v podobe ponižujúcich sociálnych balíčkov a nejakých umiestneniek na rekreáciu. Takže toľko v stručnosti moje dôvody, prečo nemôžem hlasovať za tento zákon.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za všetky faktické. Pán Maďarič, moje osobné, osobné útoky neboli mojím cieľom. Ja som sa iba pýtala, prečo s tým prichádzate až dnes. Dali ste mi odpoveď vo vašej faktickej. Áno, je to odpoveď. Povedali ste, že na všetko treba dať čas. Pre mňa je desať rokov, ktoré ste na to mali, teda dosť dlhý čas.
A, pán Poliačik, teda Martin, hovoríš o likvidácii filmovej tvorby, že niekto sa ráno zobudí a chce zlikvidovať filmovú tvorbu. Ja neviem, o kom hovoríš, lebo podľa mňa filmovú tvorbu dosť výrazne likvidujú nastavenia zmluvy so štátom a procesy, ktoré sú v podpore audiovizuálnej kultúry a mám na to množstvo dôkazov, takže myslím si, že túto oblasť skôr likvidujú ľudia ako pán Stráňava, ktorí zoberú trištvrte milióna eur bez toho, že by nejaký film vôbec natočili. A hovoríš o tom, že zákon teda má pojednávať o odbornosti a že teda prečo sa pýtam na predkladateľov. No pýtala som sa na predkladateľov, lebo, samozrejme, tento tandem Poliačik - Maďarič mi príde zvláštny a príde mi zvláštne, že predkladáte v tomto čase takýto zákon. Ale hovorila som druhým dychom o odbornosti a hovorila som o tom, že mi nepríde odborné, ako jediná odborná možnosť nejaká zmena riaditeľa a že tých faktorov, ktoré k odbornej diskusii prispejú, by bolo omnoho viac.
A, pán Farkašovský, vy ste ma asi nepočúvali, lebo ja som nepovedala, že za všetko v RTVS môže vláda. Ja som povedala, že RTVS ako taká je tak či tak riadená zákonmi, ktoré v konečnom dôsledku sú schvaľované v parlamente a tým pádom tá ako absolútna nepolitizácia je v podstate nemožná, keďže všetko, čím sa RTVS riadi, je schvaľované v parlamente, ale to neznamená, že za to, čo sa tam teraz deje, môže iba vláda.
A čo sa týka analýzy nákladov, tak, samozrejme, som mala na mysli hodnotu za peniaze. Je dôležité, čo za tie peniaze, ktoré tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, ďakujem za slovo. Ja by som povedala, že tento návrh je na prvý pohľad veľmi ľúbivý. Kladie dôraz na dôležitosť nezávislosti RTVS, na to, aká je dnes RTVS spolitizovaná a ako ju treba odpolitizovať. Ja sa však pozerám aj na to, že kto a kedy tento zákon predkladá a potom sa tento návrh aspoň pre mňa dostáva do celkom iného uhla, uhla pohľadu.
Je nám, samozrejme, jasné, že táto téma rezonuje najmä po tom vlastne, čo sa veľa hovorí o možnom politickom vplyve na spravodajstvo. Rezonuje po udalostiach s odchodom novinárov z RTVS. Je nám jasné, že súčasný riaditeľ Rezník je ako nominant SNS veľkou gučou v hrdle aj pre samotných koaličných partnerov tejto vlády, ktorú museli preglgnúť.
Spolupredkladateľom je pán Maďarič a pre mňa vo vzduchu visí otázka, prečo až teraz? Prečo pán Maďarič nepredložil tento zákon ešte ako minister, mal na to čas desať rokov, kedy mal plnú podporu vlády, SMER-u - SD, mal plnú kontrolu nad vecami, mal na to plnú moc. V podstate ešte aj za tejto vlády niekedy v počiatkoch jej vládnutia, keď ešte, keď ešte neboli tie koaličné spory s SNS až také vypuklé, vtedy to mohol stále relatívne pohodlne uskutočniť. Pre mňa je tá odpoveď pomerne jednoduchá, pretože za čias nástupu ich nominanta riaditeľa Miku v roku 2012 na to nebol dôvod. Riaditeľa si zvolili pokojne, v parlamente, v ktorom mali väčšinu a spôsob voľby, vtedy nemali dôvod meniť za nejaký zbor voliteľov, samozrejme. Rovnako v poriadku vtedy bolo, že parlament, v ktorom mali väčšinu, mohol odvolať predchádzajúcu riaditeľku Zemkovú za údajné porušenie povinností po 1,5 roku jej pôsobenia a vtedy tiež SMER-u - SD neprekážalo, že riaditeľa má voliť alebo odvolávať parlament, čo vlastne za ich veľkej kritiky ešte pred nimi zaviedol minister Krajcer. A ono to prekáža až dnes, kedy je potrebné sa zbaviť nepohodlného nominanta a preto mi to príde také veľmi účelové a populistické. Ako jediný dôvod mi z toho vychádza z viditeľne pre mňa mimoriadne čudného tandemu Poliačik - Maďarič, ktorý naskakuje na aktuálnu nôtu v súvislosti s dianím v RTVS.
Ja nehovorím, že pán riaditeľ Rezník nie je problém. Je problém a veľký, ale zodpovednosť zaňho nesie celá koalícia, vrátane jedného zo spolupredkladateľov. A rovnako tak nesie zodpovednosť aj za financovanie RTVS, za to, ako sa tam šafári, najmä cez zmluvu so štátom, ktorá je dieťaťom, takisto dieťaťom ministra Maďariča a ktorá je zdrojom neskonale netransparentného odlivu peňazí. A preto financovanie RTVS mi príde oveľa podstatnejšia otázka, ako to, akým spôsobom budeme voliť riaditeľa.
Ono, ako som povedala aj vo svojej faktickej poznámke, v podstate toho politického vplyvu sa asi tak úplne nezbavíme. Ja by som len pre oživenie vlastne pre tých, ktorí úplne presne nevedia, ako sa riadi RTVS alebo čím sa riadi, tak pripomeniem, že je to zákonom zriadená inštitúcia, ktorá poskytuje služby verejnosti. Tie programy vo verejnom záujme majú mať podľa zákona väčšinový podiel v programovej službe, to znamená, že RTVS vlastne môže takmer polovicu programu vysielať aj takú programovú službu, ktorá nie je definovaná ako služba vo verejnom záujme, ale podľa zákona o úhrade za služby verejnosti za to musíme platiť. To, čo je vysielanie vo verejnom záujme, definuje zákon o vysielaní a retransmisii, ktorý teda hovorí pomerne jasne, vymenúva, čo považuje za programy vo verejnom záujme, ale tým problémom je, že v tom ustanovení je slovíčko "najmä", takže ak niekto chce niečo skryť za verejný záujem, zákon mu to do istej miery umožňuje.
RTVS je financovaná predovšetkým z úhrady za služby verejnosti, to znamená z koncesionárskych poplatkov a z príspevku zo štátneho rozpočtu, z tej spomínanej zmluvy so štátom, ktorú nastavil minister Maďarič niekedy v roku 2010 a okrem toho, samozrejme, môže mať príjmy z reklamy, za predaj, prenájom majetku, granty, dary a podobne. Tá úhrada za služby verejnosti má takisto vlastný zákon, zákon o koncesiách, respektíve zástrčkový zákon - ľudovo povedané -, kedy za tieto, tieto úhrady platia vlastne všetci odberatelia elektriny a zamestnávatelia a takisto zmluva so štátom má svoj paragraf v zákone o RTVS, ktorý hovorí len o tom, že štát môže uzatvoriť s RTVS zmluvu na poskytnutie príspevku na programy vo verejnom záujme, takisto investičné projekty a vysielanie do zahraničia. Na tento príspevok zo zmluvy so štátom teda nie je zákonný nárok a závisí od toho, ako sa dohodne RTVS s predstaviteľmi vlády. Tie zmluvy so štátom a ich dodatky vyzerajú tak, že pri podpise vlastne RTVS, pri podpise tej zmluvy RTVS nemá predstavu, na čo príspevok ešte použije, ale každý rok vlastne sa podpisujú dodatky a dodatky dodatkov podľa toho, na čo zrovna peniaze asi použijú a čo vymyslia. Ono v princípe je táto zmluva nastavená tak, že jej obsah si určuje RTVS a predloží ho ministerstvu na schválenie. Logika veci hovorí, že štát by si mal určiť a rozhodnúť, čo je verejný záujem a čo od tej inštitúcie požaduje, koľko a akých programov si chce objednať. Avšak tu je to akoby naopak, dodávateľ si určuje, čo si objednávateľ uňho musí kúpiť.
Na tieto zmluvy so štátom sa odvolávajú prakticky všetky projekty audiovizuálnej tvorby, aj koprodukčné projekty, na ktoré RTVS uzatvára osobitné zmluvy o koprodukcii s externými dodávateľmi, avšak medzi týmito zmluvami a zmluvou so štátom nie je jasný vzťah, pretože tá neurčuje, na ktoré konkrétne programy majú byť tieto prostriedky použité a tak tá spätná kontrola ich plnenia je veľmi zložitá a celý systém je veľmi netransparentný. Je to dlhodobo korupčné prostredie, z ktorého pod rúškom audiovizuálnej tvorby a umenia za mimoriadne netransparentných okolností odtekajú milióny eur. Tak ako sa to deje pri filmovom projekte Generál, na ktorý bolo schválených 1,2 milióna eur koprodukčného vkladu, z čoho je už 400-tisíc zaplatených s tým, že o tomto čase mal byť prevzatý už celý filmový materiál, pritom producent ešte stále nemá ani len výrobný štáb a vyjadreniami do novín sám seba usvedčuje, že zmluvy neplní. A toto nie je záležitosť súčasného riaditeľa, to je záležitosť nastavenia, ktorý umožnila, umožnil bývalý minister Maďarič a súčasný predkladateľ novely a je to najmä o tej zodpovednosti, o ktorej hovorím.
Tá nezávislosť RTVS je fiktívna a zostane fiktívna, aj keby sme zmenili voľbu riaditeľa z viacerých dôvodov. Dnes teda generálneho riaditeľa volí a odvoláva Národná rada, takže je závislý od poslancov, ak by to bol zbor voliteľov, tak by bol, samozrejme, závislý od tohoto zboru. Činnosť generálneho riaditeľa ovplyvňuje Rada RTVS, jej členov volí a odvoláva Národná rada, takže sú závislí od vládnych poslancov. Výšku úhrad za službu verejnosti, koncesionárske poplatky určuje takisto zákon a teda RTVS je závislá od vládnych poslancov, ktorí ho môžu zmeniť a ovplyvniť príjmy. Zmluvu so štátom podpisuje minister kultúry v súlade so štátnym rozpočtom. Takže aj v tomto je RTVS závislá od vládnych poslancov, ktorí prijímajú rozpočet, a ministra, ktorý podpisuje zmluvu a tak ovplyvňuje príjmy. RTVS je tiež v pôsobení Rady pre vysielanie a retransmisiu, od ktorej je tiež v istom ohľade závislá a jej členov tiež volia poslanci Národnej rady. Takže prenesene je tu vplyv politický aj z tejto strany. No a samotná RTVS je zriadená zákonom, takže celá jej existencia môže byť zmenená alebo zrušená vládnymi poslancami.
Takže ak aj bude riaditeľa RTVS voliť zbor voliteľov, odvolávať ho, ešte vždy môže Rada RTVS a politický vplyv cez ovplyvnenie rozpočtu a výšky koncesií, nastavenie zmluvy so štátom a podobne, tu zostane stále.
Takže hovoriť o úplnom odpolitizovaní RTVS v zmysle jej samotnej existencie zo zákona, služieb, ktoré si za verejné peniaze u nej objednávame, toho objemu financií, ktoré na túto službu dávame, je prakticky nemožné. Takže povedzme si, že RTVS je v zásade politický produkt, či chceme alebo nie, a ide len o to, akú zodpovednosť zaň tá-ktorá vláda nesie. A za situáciu, aká je dnes v RTVS, nesie zodpovednosť súčasná vláda a jediná možnosť, ako to môžeme zmeniť, je, že si ľudia zvolia inú vládu, ktorá bude zodpovednejšia a ktorá nestrpí to, čo sa dnes v RTVS deje.
Ale ak sa máme baviť o odbornosti, tak ako človek s pravicovým myslením a členka strany SaS, ktorá zastáva princípy merania hodnoty za peniaze, znižovania daní a odvodov, čo najmenej zásahov štátu do života občanov, tzv. štíhleho štátu a iné hodnoty, slobody podnikania, slobody osôb, som presvedčená, že RTVS si vyžaduje hlavne komplexnú reformu financovania. A verím, že ak budeme vo vláde, tak ju budeme aj realizovať.
Čo dnes RTVS súrne potrebuje a čo som doteraz nikdy nevidela, to je hlavne analýza nákladov. To znamená toho, čo za služby daňovým poplatníkom za ich peniaze vlastne poskytuje, aké reálne výkony RTVS za peniaze, ktoré na svoj chod dostáva, vytvára.
Hodnota za peniaze. Je naozaj to, na čo si ako štát, čo si ako štát, ako proste poplatníci, daňoví, u tejto inštitúcii objednávame, potrebných tritisíc zamestnancov? Ak si RTVS aj tak väčšinu služieb dáva vyrábať firmám z externého prostredia? Obzvlášť by ma zaujímalo, kam sa vlastne podeje 20 až 30 miliónov eur zo zmluvy so štátom? Tej spomínanej zmluvy so štátom. Na tom prípade Generál je jasne vidieť, aké sú tam, aká je tam asi vata. Je tam desiatky ďalších príkladov o tom, ako záhadne odtekajú peniaze na pôvodnú tvorbu cez zmluvu so štátom vo forme tzv. vecného plnenia. Tie sú realizované doslova systémom, že papier znesie všetko. To audiovizuálny fond je napriek všetkým problémom, ktoré odhalil mimochodom aj včerajší poslanecký prieskum, je oproti RTVS krištáľová guľa.
Takže ako vyplýva z uvedeného, spôsob voľby riaditeľa nie je podstatný pre celú diskusiu o verejnoprávnosti a nezávislosti RTVS ako takej. Skôr som preto o otvorenie diskusie o zrušení koncesionárskych poplatkov a zefektívnení a stransparentnení činnosti RTVS ako takej. To je DNA strany, ktorú ja zastupujem a môžem garantovať, že na jej pôde sa zaoberáme práve týmito odbornými otázkami, ktoré považujeme za oveľa podstatnejšie. Ak to preženiem, ak budú jasné pravidlá, čo presne sa od riaditeľa chce, aký na to bude mať rozpočet, aké sú naňho nároky, ak bude mať jasne nastavené mantinely, potom môže byť vybratý v normálnom výberovom, férovom výberovom konaní, ktoré uskutoční možno ministerstvo.
Takže z týchto dôvodov, ktoré som uviedla, napriek tomu, že sme samozrejme nespokojní so súčasným, s pôsobením riaditeľa Rezníka, sme nespokojní s tým, čo sa deje v spravodajstve, tak hlasovania sa zdržím a odporučím to aj ostatným kolegom.
Ďakujem.

Ďakujem. No ja si myslím, že o voľbe riaditeľa môžeme diskutovať, môžeme diskutovať, ktorý zbor voliteľov bude objektívnejší, či to je parlament, alebo rada, alebo nejak inak vytvorený zbor, zostavený zbor voliteľov, ale myslím si, že zrušenie politického vplyvu na RTVS týmto vaším návrhom je absolútne iluzórny. Ja to rozvediem bližšie vo svojom príspevku v rozprave. A najmä je táto ambícia pre mňa úplne nedôveryhodná z pera predkladateľa pána Maďariča, ktorý od začiatku jeho pôsobenia v SMERE - SD politicky vplýval na všetko, na čo siahol a hovoriť dnes o rýdzej odbornosti mi príde absolútne proste nedôveryhodné. Takže podľa môjho názoru táto jedna zmena, akým spôsobom sa bude voliť riaditeľ, nemá zásadný vplyv na odpolitizovanie RTVS, pretože je tam množstvo ďalších vplyvov, o ktorých budem hovoriť v rozprave.

Môj kolega Dostál ma trošku predbehol, lebo takisto som sa zamyslela nad slovami pána Farkašovského, ktorý hovorí, poznám jeho názory o tom, že novinár musí mať isté vzdelanie, dokonca istý vek, aby mohol túto prácu vykonávať. Takže mňa v tejto súvislosti napadá, že ak by Ján Kuciak bol napríklad zamestnancom RTVS, tak podľa pána Farkašovského by nemohol zo svojej pozície vydávať tieto názory za novinársku prácu? Nepríde mi to vôbec logické a nemyslím si, že, že je tento názor správny, a sama som videla, čo znamená investigatívna práca, pretože niekoľko týždňov som venovala štúdiu konkrétnych zmlúv a podmienok, ktorými sa riadilo nakrútenie jedného filmu, konkrétne filmu Generál. Videla som, koľko práce to obnáša, pripadala som si doslova ako investigatívny proste človek, ktorý, ktorý sa, ktorý pracuje s dátami a s faktami, takže viem si predstaviť, že, že novinári v podstate robia túto prácu. A jediný rozdiel medzi mnou a novinárom je v tom, že ja potom o tom nepíšem do nejakého média. Ale nevidím dôvod, prečo by sme mali novinára limitovať nejakým vekom alebo, alebo vzdelaním v tom, aby takúto investigatívnu prácu robil.

Ďakujem. No mne sa zdá tiež až smiešne tvrdenie, že dnešné trestné oznámenie ohrozuje vznik tohoto filmu, keď ten film proste vzniká päť rokov. Tí koproducenti mali dávno byť a dokonca ich preukázanie bolo zmluvnou podmienkou v nastavení, zmluvnom nastavení. Čiže ja sa pýtam, že kde sú doteraz preukázaní koproducenti, čo je podmienka vyplatenie tých splátok? Musí preukázať proste, že nejakých koproducentov má.
Je tam množstvo ďalších faktov a argumentov, na ktoré vo faktickej nemám čas. Ale k tomu, že sa natočilo proste množstvo filmov, ja to nespochybňujem. Ja si vážim každého filmára, ktorý natočí film, a som rada, že tento systém je. Ja podporím akýkoľvek systém, ktorý by mohol priniesť rozvoj audiovizuálneho priemyslu. Ale, pre boha živého, počkajme si aj na roky 2018 a 2019. Aké filmy sa natočia teraz, ako sám hovoríte, to je dlhodobý proces. A to, že sa v 2017-tom nazbieralo veľa filmov, je fajn a dúfam, že sa ich nazbiera aj ďalej. Ale neviem, či to tak bude pravidlom, hej. Pretože pri tomto systéme jednoducho tie peniaze unikajú tam, kde by nemuseli a tie filmy by sa pritom mohli točiť aj vo väčšom množstve. A to že prišlo 1,5 milióna divákov do kín, je tak isto pekné. Len sa pýtam, že čo z toho má ten daňový poplatník, ktorý zaplatí celú výrobu, celý vývoj tých filmov, a z toho výnosu, ten výnos ide do vrecák tých súkromných vlastne tých producentov. To sú súkromné eseročky, povedzme si tak, ako to je, lebo tu sa bavíme naozaj o Váhostave a subdodávateľov, hej. Čiže v podstate to sú veci, ktoré sú producentské.
A čo sa týka profesionálov v komisiách. No ak hovoríte, že teda tento výber je taký veľmi ako preosiaty a poctivý, no tak sa pýtam, ako je možné, že ten film Generál hodnotili pán Svarinský a pán Lihosit, čo sú najbližší spolupracovníci, dlhoroční pána Stráňavu, a boli tam dvaja českí odborníci, ktorí dali vyslovene negatívne zamietavé stanovisko, a napriek tomu ten projekt bol podporený. Tak, o akej odbornosti potom to hovoríme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)