17. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je dnes minister školstva, vedy, výskumu a športu pán Peter Plavčan, ktorý je na zahraničnej služobnej ceste, zastupuje ho minister dopravy a výstavby pán minister Érsek. Podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú v rámci jej neprítomnosti nezastupuje nik, nakoľko nie sú na ňu otázky. Neprítomný je aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker, ktorý má neodkladné pracovné povinnosti, ale nie sú naňho žiadne otázky. Minister hospodárstva Peter Žiga takisto neprítomný, ale bez otázok na dnešnej hodine otázok. A pani ministerka pôdohospodárstva, rozvoja vidieka Gabriela Matečná, ako aj pán minister obrany Gajdoš, pretože nie sú na nich žiadne otázky a majú svoje pracovné povinnosti.
Ďakujem pekne.

Dobre. Takže, pán podpredseda vlády, pristúpime k jednotlivým otázkam. Dohromady máte 15 minút.
Prvú otázku vám položil pán poslanec Ľuboš Blaha: „Vážený pán premiér, počas osláv víťazstva nad fašizmom na Slavíne ste hovorili o vážnom probléme ozbrojovania neonacistov a o polovojenských extrémistických skupinách. Bude vláda v tejto súvislosti prijímať aj legislatívne opatrenia, ktoré by zabránili získať zbrojné povolenie ľuďom, ktorí v minulosti pôsobili v zakázaných neofašistických hnutiach, stranách či združeniach?“
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, v nadväznosti na vašu otázku, ktorá sa týka súčasných prejavov extrémizmu a neonacizmu na Slovensku, by som chcel predovšetkým uviesť a pripomenúť, že pán premiér aj včera na 28. sneme Združenia miest a obcí Slovenska vyzval primátorov a starostov, aby netolerovali vo svojom okolí prejavy fašizmu. Podľa jeho slov je potrebné tieto prejavy zastaviť, kým je čas, a toto musí byť jedna zo základných výziev pre celú našu krajinu, ak si dovolím zopakovať slová pána predsedu vlády.
Je naozaj smutné, že myšlienky neonacizmu a extrémizmu sa objavujú v krajine, ktorá pred siedmimi desaťročiami priamo zažila hrôzy vojny, ktorú rozdúchala fašistická ideológia. A práve absencia osobnej skúsenosti a povrchné znalosti, či dokonca nezáujem o históriu sú predpokladom rôznych výkladov minulosti, ktoré sa objavujú aj u nás. Aj preto sa stretávame s extrémnymi prípadmi neonacizmu a rasovej nenávisti v súčasnosti.
Negatívnu úlohu pritom zohráva aj internet. Extrémizmus a jeho prejavy majú na sociálnych sieťach čoraz radikálnejšiu podobu, nechýbajú rasistické príspevky podnecujúce k násiliu, dokonca ani vyhrážky na fyzickú likvidáciu. Klamlivou propagandou a dezinformáciami sa určité skupiny ľudí snažia rozvrátiť spoločnosť, vniesť do nej chaos alebo aj ovplyvniť voľby a formovanie politickej moci v jednotlivých štátoch. Takéto hrozby si nemožno nevšímať, ale ostro sa proti nim postaviť. Ako povedal predseda vlády: „Dobré slovo nestačí, potrebné sú aj represie.“
Na Slovensku žije už tretia generácia, ktorá nezažila vojnu. Mier u nás sa stal na desaťročia realitou, ktorú prijímame ako úplnú samozrejmosť. Práve história nás učí, aby sme neopakovali chyby z minulosti, odovzdáva prežitú skúsenosť ďalším generáciám a poslaním pokroku a humanity, hovorí sa tomu formovanie historickej pamäte národa. V tomto duchu poznania nemôžeme byť ľahostajní a tolerantní k akýmkoľvek prejavom fašizmu nielen na tej najnižšej úrovni, ale je naozaj smutné, že aj na tej najvyššej, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, kde chráni poslancov výroková imunita.
Nikto na Slovensku azda nečakal, že sa vrátime k niečomu, čo tu už raz bolo, že po uliciach budú chodiť holohlaví muži a zdraviť sa „Na stráž!“, že stále častejšie sa aj na rôznych verejných podujatiach budeme stretávať so spochybňovaním výsledkov 2. svetovej vojny, holokaustu, s velebením štátu a ľudí, ktorí vyznamenávali fašistov za vraždenie obyvateľov slovenských miest a obcí. To nemá nič spoločné s demokratickým štátom a s ochranou ľudských práv a slobôd.
Z hľadiska legislatívy sa na Slovensku problematike extrémizmu dnes venuje Špecializovaný trestný súd, ako aj Špeciálna prokuratúra. Navyše, ako iste viete, pán poslanec, 1. februára tohto roku vznikla Národná jednotka boja proti terorizmu a extrémizmu, ktorá patrí pod Národnú kriminálnu agentúru. Vyše 100 príslušníkov polície špeciálne vyškolených sa už začína zaoberať trestnými činmi terorizmu a extrémizmu a trestnými činmi súvisiacimi s ich financovaním. Zároveň je ich úlohou odhaľovať takéto prejavy na internete. Verím, že v krátkom čase bude vidieť aj výsledky ich práce, keďže zväčša ide o policajtov, ktorí majú patričné vzdelanie, ako aj vedomosti v tejto oblasti.
V Českej republike, kde už táto špeciálna jednotka funguje, dokážu jej príslušníci vo väčšine prípadov odhaliť manipuláciu s informáciami, ktoré vedú k extrémizmu. Bude potrebné čoraz viac spájať naše sily na ochranu spoločných hodnôt, ktoré v Európskej únii zdieľame, posilniť spoluprácu bezpečnostných zložiek členských krajín Únie. To možno považovať za jednu z priorít súčasnej vládnej koalície.
A ako bude štát pristupovať k žiadateľom o zbrojné povolenie, ktoré v minulosti pôsobili v zakázaných neofašistických hnutiach? Podľa súčasnej právnej legislatívy môže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na zamedzenie takýchto prípadov využívať inštitút odňatia zbrojného preukazu podľa zákona o strelných zbraniach a strelive. Pri preverovaní podmienky spoľahlivosti môže útvar Policajného zboru zamietnuť vydanie zbrojného preukazu žiadateľovi alebo jeho držiteľovi odňať zbrojný preukaz, ak nie je záruka, že zbraň nezneužije.
Záverom by som chcel zdôrazniť, že 8. máj 1945 nadobro skoncoval s časmi, keď fašizmus vstupoval do európskej politiky. Vojenskou silou spojencov bola definitívne porazená ideológia, ktorá sa snažila o ovládnutie sveta a nehanebne určovala, kto je nadčlovek a kto je podradnou rasou, ale i to, kto nemá právo na život. Aj preto sa dnes staviame výrazne na odpor každej ideológii, v duchu ktorej sa jej predstavitelia neštítia ničiť všetko, k čomu pociťujú nenávisť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Takže ďalšiu, druhú otázku... Musíte sa prihlásiť, pán kolega, bez toho sa nedá.
Takže, pán poslanec Blaha, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Iba doplnenie. Chcel by som vyjadriť poďakovanie národnej jednotke a celej Národnej kriminálnej agentúre za to, že sa veľmi aktívne chopila otázky boja proti neofašizmu a nerobí výnimky ani v prípade poslancov Národnej rady, ktorí sú neonacistického presvedčenia, čo veľmi silne oceňujem. Z tohto dôvodu by som povzbudil ministerstvo vnútra v tom, aby sa odnímali zbrojné preukazy každému, kto sa hlási k tejto ideológii, kto sa motá okolo kotlebovcov, lebo to sú naozaj potencionálni zločinci, ktorí môžu viesť rasové kriminálne činy.
Hnedý mor musíme zastaviť nielen z humanistických dôvodov, ale aj preto, že to je opľúvanie pamiatky našich povstalcov z SNP, opľúvanie našich osloboditeľov z Červenej armády z Ruskej federácie a z ďalších národov, ktorí nás oslobodzovali. Šíriť rasovú nenávisť nie je pubertálna zábavka, ale zločin a ľudia to musia vedieť, a preto musíme veľmi tvrdo zakročiť.
Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Ďakujem. Pokiaľ chcete, pán podpredseda vlády, keď nie, ideme k druhej otázke, ktorú položil pán poslanec Šuca: „Pán predseda, prečo neuvoľníme dlhovú brzdu, aby sme z týchto financií urýchlene dostavali chýbajúce diaľničné úseky na Slovensku?“
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, kolegyne, kolegovia, hneď na začiatku je potrebné povedať, že otázka uvoľňovania dlhovej brzdy je otázkou odbornou, ale politickou zároveň. Odbornou po stránke jej základnej konštrukcie a zdôvodnenia a politickou v otázke jej podpory a schvaľovania. Hneď od začiatku musím povedať, že túto otázku naša vláda vníma predovšetkým v odbornej rovine.
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol na Slovensku prijímaný v čase, keď sa slovenská ekonomika a hospodárstvo zmietali v dôsledkoch globálnej finančnej krízy, prirodzene, s jej dopadmi na investičné obmedzovanie vo firmách sprevádzané nižšou mierou investícií, šetrením domácností, neistotou na akciových trhoch a z toho automaticky vyplývajúcich dôsledkov pre rozpočtovú politiku Slovenska vo forme zníženia príjmov štátneho rozpočtu.
Zároveň je potrebné mať na pamäti, že sa tak dialo v časoch vysokej globálnej a európskej neistoty sprevádzanej aj gréckou krízou, ktorá sa dokonca na Slovensku pričinila o vyslovenie nedôvery voči vtedajšej vláde Ivety Radičovej. V takejto politickej a ekonomickej situácii bolo cieľom podporiť a sprehľadniť celý proces konsolidácie a ozdravenia verejných financií a zabezpečiť ich budúcu stabilitu. Tento cieľ bol aj jedným z hlavných dôvodov, prečo sa na schválenie kompromisného znenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v minulosti zhodol takmer celý parlament. Opakujem, skutočne kompromisného znenia.
Samotná dlhová brzda, resp. ústavné ohraničenie maximálnej výšky verejného dlhu podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, predstavuje významný legislatívny nástroj, ktorého cieľom je podporiť a sprehľadniť celý proces konsolidácie a ozdravenia verejných financií a zabezpečiť ich budúcu stabilitu. Nakoľko bol vládny program tvorený vo výrazne zmenenej ekonomickej situácii, zakotvil úlohy aj vo vzťahu k možnej zmene dlhovej brzdy, citujem: „S cieľom nájsť ústavnú väčšinu vláda bude iniciovať širokú odbornú a politickú diskusiu o reforme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti na základe doterajších skúseností s jeho praktickým uplatňovaním. Cieľom bude najmä dosiahnuť neutralitu tzv. dlhovej brzdy pri riadení verejného dlhu naviazaním sankčných pásiem ústavného zákona na čistý verejný dlh namiesto hrubého verejného dlhu, zohľadnenie strategických verejných investícii pri uplatňovaní sankcií a nastavenie parametrov sankčných pásiem podporujúcich hospodársky rozvoj Slovenska.“
Diskusia by sa tiež mala zamerať na neutralizáciu vplyvu metodologických zmien na výšku dlhu. Asi niet liberálneho ani ľavicového ekonóma vo svete, ktorý by dnes popieral vzťah medzi istou mierou zadlženosti štátu a hospodárskym rastom. Preto základným argumentom našej vlády vo vzťahu k uvoľňovaniu dlhovej brzdy je súčasné mimoriadne dynamické napredovanie slovenskej ekonomiky a hospodárstva, ktoré by podľa nášho názoru umožnilo otvorenie dlhového rámca v prospech vymedzených oblastí verejných investícií, ktoré by skokovo Slovenskú republiku posunuli ďalej po stránke dobudovania verejnej infraštruktúry, a to najmä cestnej siete, a zároveň mu umožnili byť aj naďalej kredibilným partnerom vo vzťahu k predchádzajúcim súkromným investíciám, prichádzajúcim súkromným investíciám.
Minister financií bol preto v zmysle našich argumentov poverený počas súčasného volebného obdobia vypracovať novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a presne k tomu smeruje aj vaša otázka. Dobudovanie dopravnej infraštruktúry minimálne na úrovni diaľnic a rýchlostných ciest určite patrí k jedným z nástrojov podporujúcich zmierňovanie regionálnych rozdielov, ako aj rast životnej úrovne občanov v daných regiónoch. No nemožno opomenúť, že jedným z hlavných ekonomických problémov, ktorý dnes trápi Slovensko, je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. V regiónoch, kde dnes nemáme diaľnice, sú koncentrovaní dlhodobo nezamestnaní s nízkou úrovňou vzdelania, ktorí po rokoch v evidencii nezamestnanosti stratili pracovné návyky. Preto je nevyhnutné mať na pamäti, že diaľnice nie sú postačujúcim receptom na hospodársky zázrak pre tieto regióny a musíme uvažovať aj o investíciách v iných oblastiach, ktoré štát môže svojimi politikami podporiť.
Zároveň nesmieme zabúdať, že Slovensko má dnes výborné ekonomické výsledky, ale aj zodpovednú rozpočtovú politiku a zlepšujúcu sa dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ktorú oceňujú investori a medzinárodné inštitúcie. Kredibilný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti tomuto pozitívnemu imidžu krajiny výrazne pomáha. Sme vnímaní ako partner z jadra eurozóny, kde sme sa ocitli s krajinami, ktoré majú oveľa vyššiu ekonomickú výkonnosť ako Slovensko. Takúto výsostnú pozíciu nemajú všetky krajiny východnej a strednej Európy. Preto okrem vytvorenia priestoru pre financovanie strategických investícií musí byť pre nás všetkých priorita udržať si naše súčasné pozitívne nastavenia a postavenie v eurozóne, avšak ruka v ruke s budúcim vyrovnaným sociálno-ekonomickým rozvojom a modernizáciou Slovenska, ktorá by nemala byť predmetom politického súboja, ale odbornej debaty aj tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pán poslanec? Nie.
Takže poďme k tretej otázke, ktorú položil pán poslanec Goga: „Vážený pán predseda, určite ste so záujmom sledovali prezidentské voľby vo Francúzsku. Ako ich hodnotíte, aký vývoj predpokladáte po víťazstve nového prezidenta Francúzska v európskej politike?“
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán poslanec, za vašu otázku. Posledné voľby v Rakúsku, Holandsku a aj posledné vo Francúzsku sú nádejou, že Európa sa pomaly vracia k zodpovednosti a zdravému rozumu. Francúzski občania si vybrali v slobodných voľbách svojho prezidenta a toto rozhodnutie treba rešpektovať. Veríme, že táto voľba je dobrou správou pre budúcnosť Európskej únie a umožní hľadať členským štátom cestu k sebe a nie od seba. Európa v období po brexite potrebuje stabilitu a konštruktívnu spoluprácu a úloha Francúzska je v tejto oblasti nezastupiteľná.
Voľba Emmanuela Macrona čiastočne uvoľnila napätie šíriace sa v uplynulom období naprieč celou Európou. Jeho víťazstvo svedčí o aktuálnosti tradičných európskych hodnôt pre občanov. Jeho silne proeurópsky program a výborná znalosť problematiky Európskej únie predstavujú nádej a predpoklad pre ďalší vývoj a pokračovanie európskej spolupráce. Dovtedy v podstate neznámy hráč vo veľmi ostrej kampani presvedčivo so ziskom vyše 66 % hlasov porazil populistické a antieurópske argumenty. Francúzi doňho vkladajú veľké očakávania, že sa mu podarí zázračne prebudiť ekonomiku... (Ruch v sále.)
Môžem? (Reakcia predsedajúceho.) Už ste si vybavili takmer všetko?
Francúzi doňho vkladajú veľké očakávania, že sa mu podarí zázračne prebudiť ekonomiku, zvýšiť zamestnanosť, istotu bezpečia a povzniesť národnú hrdosť.
V hre je boj o demokraciu, ktorú nedôvera a obavy vedú stále bližšie smerom k extrémizmu. Táto hrozba však nezačala ani nekončí prezidentskými voľbami. Macron bude musieť presvedčiť národ, že je schopný uskutočniť reformy v priebehu svojho päťročného mandátu. V opačnom prípade to posilní pravicový, ale aj ľavicový extrémizmus, ktorý má už teraz nezanedbateľnú podporu. Možnosť uskutočnenia plánovaných reforiem novozvoleného prezidenta bude výrazne závisieť od výsledku júnových legislatívnych volieb. Macronovo víťazstvo je zároveň dobrou správou pre jednotu Európskej únie, potrebu ktorej si v kontexte početných globálnych výziev uvedomujú všetky členské štáty. Veríme, že Francúzsko pod vedením novozvoleného prezidenta bude zjednocujúcim prvkom.
Sám novozvolený prezident o budúcnosti Európskej únie tvrdí, že ju treba obnoviť na nových základoch. Emmanuel Macron sa chystá pustiť do efektívnych reforiem vo všetkých oblastiach, od budovania sociálnej Únie, posilnenia ekonomiky, investícií cez reformu eurozóny až po vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť Európskej únie. Je zástancom Európy viacerých rýchlostí. Tento projekt však môže fungovať iba za predpokladu, že žiadna členská krajina nebude vylúčená zo spolupráce a nezostane bokom. Tešíme sa na pokračovanie a ďalší rozvoj našich vzájomných vzťahov, ako aj na posilňovanie spolupráce v rámci Európskej únie a NATO.
Francúzsko je jedným z najdôležitejších partnerov Slovenskej republiky, čo sa potvrdilo aj počas nedávneho historického prvého predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Úspešne spolupracujeme v mnohých oblastiach zakotvených v strategickom partnerstve, ale aj nad jeho rámec. Rozvoj tejto praktickej spolupráce považujeme predovšetkým za užitočný pre občanov našich oboch krajín.
Na záver mi dovoľte zaželať novému francúzskemu prezidentovi dostatočnú podporu v parlamente pre zavedenie avizovaných reformných krokov.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem, pán podpredseda. Zároveň sme skončili týchto prvých 15 minút vyčlenených na odpovede premiéra na otázky, ktoré boli položené premiérovi poslancami.
Teraz budeme pokračovať v odpovediach členov vlády na jednotlivé položené otázky.
Prvú otázku položila pani poslankyňa Gaborčáková pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi, ktorého zastupuje pán minister Érsek. Otázka je nasledovného znenia: „Chcem sa opýtať, či neuvažujete špeciálne školy zaradiť pod ministerstvo školstva.“
Pán minister, skúste odpovedať.