19. schôdza

Vážená pani poslankyňa, dámy a páni, dovoľte, aby som vám sprostredkoval odpoveď pána predsedu vlády.
Vážená pani poslankyňa, vo svojej otázke ste prezidenta Slovenskej republiky pána Andreja Kisku označili za daňového podvodníka, pretože z vašej otázky jednoznačne vyplýva, že kto využije inštitút účinnej ľútosti, nie je už podozrivý zo spáchania daňového podvodu, ale sa k nemu priznal a je teda pre vás daňovým podvodníkom. V súlade s deštruktívnym a cirkusantským poňatím politiky stranou OĽANO a vaším lídrom Igorom Matovičom očakávam, že sa vaše protestné akcie s megafónmi, tričkami a kabaretnou šou, ktorú ste spravili z politiky, presunú pod okná prezidentského paláca a že tam zotrváte minimálne dva mesiace, tak ako ste každú jednu noc šaškovali pred obydlím predsedu vlády. A môžem vám povedať, že už teraz pána prezidenta úprimne ľutujem za to, čo podľa všetkého môže z vašej strany čakať, pretože zmysel pre politickú kultúru a elementárnu ľudskú úctu nemá vo vašej politike ani milimeter miesta.
Ako predseda vlády som sa už niekoľkokrát verejnej vyjadril, že hľadám pre svoju rodinu bývanie, ktoré bude spĺňať všetky potrebné parametre a umožní mi v ňom ostať natrvalo. Dovoľte preto, aby som z tejto svojej osobnej záležitosti postupoval výlučne podľa svojho uváženia a nie výkrikom médií alebo neštandardných opozičných politikov.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne za odpoveď, sprostredkovanú odpoveď. Mňa by i tak zaujímalo, ako máme teda vnímať slová premiéra, ktoré citujem: "Akonáhle bude vznesené obvinenie, tak pochopím, že tam jednoducho nemôžem zostať." Toto boli slová premiéra Slovenskej republiky. Obvinenie naozaj bolo vznesené. Váš domáci, domáci pána premiéra Fica Bašternák prejavil účinnú ľútosť, čím priznal vinu. A ja sa vás teda pýtam v zastúpení, že či je pán premiér naozaj nechápavý, keď občanov verejne klamal, že sa z Bašternákovho bytu vysťahuje, alebo ten byt patrí pánovi premiérovi.

Ešte raz opakujem, pani poslankyňa, že pán predseda vlády sa niekoľkokrát verejnej vyjadril, že hľadá už pre svoju rodinu adekvátne bývanie také, z ktorého sa nebude musieť zase po nejakom čase odsťahovať, ale v ňom už dožije natrvalo, a preto mu dovoľte, aby postupoval tak, ako mu dovolí jeho uváženie a hlavne, ako mu dovolí aj situácia nájsť si reálne bývanie také, ktoré zodpovedá úrovni predsedu vlády. Pretože v tomto aj novom bývaní ho budú navštevovať lídri i ostatných krajín, tak ako býva to zvykom pri iných zahraničných návštevách v iných krajinách, a preto toto bývanie musí zodpovedať nejakým parametrom a kvalite. A pán predseda akonáhle takúto úroveň bývania objaví a nájde, tak sa doňho presťahuje. To je jeho stanovisko, ktoré viackrát verejne prezentoval, a na ňom sa nič nemení.
Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky realizuje viaceré opatrenia, ktoré zlepšia celé podnikateľské prostredie a ktoré budú mať pozitívny vplyv aj na živnostníkov. V tejto súvislosti by som chcel dať do pozornosti najmä komplexný balíček opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila v júni 2017.
Spomenutý materiál obsahuje 35 opatrení, z ktorých väčšina sa týka najmä živnostníkov. Za najvýznamnejšie opatrenia považujem predĺženie lehoty na odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej poisťovne z jedného dňa na osem dní, prehodnotenie zdravotného dohľadu prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov vykonávajúcich prvú a druhú kategóriu prác, zavedenie služby sledovania zmien na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, zníženie administratívnej záťaže v stavebníctve a zefektívnenie procesu získavania stavebného povolenia, či zjednodušenie procesu povoľovania stavieb menšieho rozsahu.
Ďalej by som spomenul zrušenie povinnosti podnikateľa zisťovať nelegálnu prácu u zamestnancov jeho poskytovateľa služby, zavedenie jednotného formulára na stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia, zníženie administratívnej záťaže podnikateľov súvisiacich so zákonom o odpadoch elektronickým vykazovaním odpadu, ako aj vytvorenie integrovanej informačnej webovej stránky pre podnikateľov.
Tieto opatrenia po ich úspešnej implementácii ušetria podnikateľskému prostrediu 17 mil. eur priamych finančných nákladov a 8 mil. eur nepriamych finančných nákladov, teda takmer 12 mil. eur administratívnych nákladov. Celkové náklady deregulácie v podnikateľskom prostredí tak budú znížené o 37 mil. eur, pričom viac ako dve tretiny týchto úspor sa týkajú práve živnostníkov.
Súčasne počas posledných dvoch mesiacov vo vláde intenzívne diskutujeme aj o ďalších opatreniach, ktoré budú predmetom nasledujúceho balíčka opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorého prijatie vo vláde predpokladám už čoskoro. Tak ako spomínané opatrenia, ktoré sú v štádiu implementácie, tak aj pripravované opatrenia sú široko konzultované so zástupcami podnikateľov. Zástupcovia podnikateľskej obce do minulého týždňa predložili vyše 80 podnetov, pričom návrhy, ktoré zaslal Slovenský živnostenský zväz, sa týkali najmä Zákonníka práce, zákona o sociálnom poistení, živnostenského zákona, zákona o verejnom obstarávaní či zákona o dani z pridanej hodnoty.
Všetky zozbierané podnety budú následne predmetom právnej analýzy. Okrem podnetov od podnikateľov zároveň jednotlivé ministerstvá disponujú databázou vlastných návrhov na zlepšenie podnikania. Pripravované opatrenia sa budú týkať najmä pozitívnych zmien v Obchodnom registri, živnostenskom zákone, v zákone o odpadoch a podnikaní v remeselníctve.
Súčasne mi nedá nespomenúť, že akékoľvek prijímanie opatrení na úrovni podnikateľského prostredia má aj svoj širší medzinárodný kontext. V tomto smere najmä ministerstvo hospodárstva intenzívne komunikuje so Svetovou bankou za účelom najefektívnejšej implementácie jednotlivých opatrení týkajúcich sa indikátorov medzinárodného hodnotenia podnikania, doing business. Cieľom spoločného postupu je najmä analýza vstupných dát a identifikácia rezerv na zlepšenie postavenia Slovenska v rebríčku doing business. Dodatočnú spoluprácu Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky rozbehlo so Svetovou bankou aj pri hodnotení podnikateľského prostredia vo vybraných mestách, kde výstupy by mali byť dostupné v prvej polovici roku 2018.
Koncepčným rámcom, ktorý vláda Slovenskej republiky pre podporu zlepšovania podnikateľského prostredia pripravuje, je zasa stratégia lepšej regulácie 2020, tzv. RIA 2020, ktorá bude obsahovať plán kontinuálneho odbúravania regulačných prekážok pre podnikanie. RIA 2020 bude vypracovaná do konca tohto roka. Pre podporu lepšej regulácie a implementáciu odporúčaní RIA 2020 pripravujeme Národný projekt z Operačného programu Efektívna verejná správa.
V roku 2016 sa nám na základe novelizovanej jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov podarilo skvalitniť tvorbu legislatívy, zvýšiť transparentnosť a intenzívnejšie zapojiť podnikateľov do tvorby regulácií. OECD zaradilo náš systém zapájania verejnosti a podnikateľov vrátane podnikateľov do tvorby legislatívy medzi najlepšie príklady krajín OECD. Zriadili sme stálu pracovnú komisiu Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky, zaviedli sme inštitút konzultácií s podnikateľskými subjektami, test vplyvov zákonov na malé a stredné podniky, začlenili sme analytické posúdenie vybraných vplyvov do riadneho predbežného stanoviska k návrhom európskej legislatívy a zadefinovali sme aj novú oblasť analýzy – vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Samozrejme, treba spomenúť aj zvýšenie paušálnych náhrad, ktoré platí pre živnostníkov a ktoré tak isto bolo veľmi pozitívne vnímané zo strany tejto formy podnikania.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

Ďakujem za slovo. Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, za odpoveď, ktorá bola veľmi široká a ktorá ukázala, že naozaj sa tu robia veci, ktoré pomáhajú podnikateľskému prostrediu a samozrejme tým pádom aj živnostníkom. Ale aj tak by som sa chcel spýtať, ako pokračuje zlepšovanie týchto služieb v rámci budovania integrovaných obslužných miest pre občanov, ktoré sú samozrejme tiež veľmi dôležité aj pre živnostníkov. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za vašu doplňujúcu otázku. Áno, je pravdou, že súčasťou, a respektíve rámec národnej stratégie reformy verejnej správy priniesol aj budovanie takzvaných klientskych centier alebo obslužných miest, ktorých je k dnešnému dátumu po Slovensku vybudovaných už 52 a s konečným číslom 79, čo bude kopírovať presne počet okresov, ktoré na Slovensku máme. Už dnes sa ale týchto 52 obslužných miest nachádza v dojazdovej vzdialenosti do jednej hodiny cesty od okresného mesta, v ktorom zatiaľ takéto pracovisko zriadené nie je. Na tomto pracovisku občania, ale aj živnostníci nájdu komplexné služby, počnúc získavaním rôznych výpisov, či už z registra trestov, listy vlastníctva, obchodného registra, ale vybavia si aj agendu prihlásenia samotnej živnosti, prihlásenia sa na zdravotnú poisťovňu, automaticky sú prihlásení na Sociálnu poisťovňu. Na jednom mieste jednoducho vybavia komplet celú agendu a nemusia sa hýbať po viacerých úradoch.
V tomto procese sa bude pokračovať a bude dochádzať samozrejme k skvalitňovaniu služieb, ktoré tam občan nájde. My z pozície nášho úradu pripravujeme možnosť uhrádzať takéto služby nielen prostredníctvom elektronického kolku, ktorý si vytlačí dotyčný zákazník priamo z kolkomatu, alebo si ho zakúpi na pošte, ale aby už boli tieto služby prístupné aj platbou bežnou platobnou kartou tak, aby človek nemusel so sebou nosiť žiadnu hotovosť a aby mohol platiť za služby tak ako v bežnom obchode a tak ďalej.
Pripravuje sa aj informačný portál pre živnostníkov, podnikateľov, kde budú evidované všetky pripravované legislatívne zmeny, kde na jednom mieste každý, kto podniká, to je jedno, v akej forme, bude môcť byť veľmi podrobne informovaný, čo sa chystá, aké to bude mať dopady, na koho to bude mať dopady, kedy to príde do účinnosti, v akom štádiu sa nachádza samotný právny predpis a tak ďalej. Po dohode so Slovenskou živnostenskou komorou dokonca tento informačný systém bude mať samostatnú sekciu, ktorá sa dotýka práve malých a stredných podnikov a živnostníkov, aby tak nemuseli sa venovať úplne celému rozsiahlemu legislatívnemu prostrediu, ktoré sa dotýka úplne celého spektra, ale aby si mohli zacieliť tie svoje informácie a nájsť si ich priamo v sekcii, ktorá sa dotýka priamo im. Ten čas plynie, ale myslím si, že čoskoro bude môcť pán minister vnútra ohlásiť dobudovanie všetkých 79 takýchto integrovaných obslužných miest a tým pádom bude štátna správa scentralizovaná a prístupná všetkým rovnako na celom území Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Tá otázka je úplne impertinentná, pán predsedajúci. Len problém je, že impertinentný je aj ten problém.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
To znamená, trváte na...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Nie. Ďakujem.

To bolo znenie otázky č. 4?

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Znenie otázky č. 4 od pána poslanca Dostála.

Pellegrini, Peter, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
Vážený pán predseda parlamentu, pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozitívny postoj vlády Slovenskej republiky k európskej integrácii a slovenskej participácii v európskych záležitostiach je dlhodobo známy. Predseda vlády, ako aj jej jednotliví členovia kontinuálne zdôrazňujeme zámer presadzovať a podporovať funkčnosť, efektivitu a dlhodobo udržateľný rozvoj Únie. Dosahovanie týchto cieľov bolo spochybnené po rozhodnutí britských voličov opustiť Európsku úniu, ktorá sa tak ocitla v novej situácii, na vrchole svojej doteraz najvážnejšej krízy. Je preto pochopiteľné, že sa rozprúdila živá diskusia, nielen analyzujúca príčiny krízy, ale najmä smerujúca k spôsobom a formám jej prekonania a k eventualitám budúcej podoby Európskej únie a jej fungovania. Diskusia je veľmi živá a prináša rôzne možnosti, varianty alebo návrhy. A tie pochádzajú nielen z vládneho prostredia členských štátov Únie a z prostredia európskych inštitúcií, ale aj z kruhov medzivládnych organizácií či z akademickej sféry. Jedným z takýchto výstupov uvedenej diskusie je aj myšlienka ďalšieho prehlbovania integrácie v rámci Únie. To sa bude diať na pozadí už vytvorených projektov, ako je eurozóna a Schengen, na ktorých Slovenská republika plne participuje a nevyužíva takzvaný opt outs, teda výnimky. Takže áno, Slovenská republika už dnes do jadra Európskej únie patrí a nemá ambície z tohto klubu vypadávať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vážený pán poslanec Dostál, ďakujem veľmi pekne za položenú otázku. Dnes sme do medzirezortného pripomienkového konania predložili Dlhodobý plán rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj Ozbrojených síl Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2030. Takýto strategický dokument, ktorý je výnimočný v tom a tým, že predstavuje plán obrany investícií do roku 2030, absentoval v rezorte obrany takmer 25 rokov. Podčiarkujem, že takýto plán nebol vypracovaný skutočne 25 rokov.
Je prirodzené, že odráža hodnoty v miliardách euro, pretože ide o investície na ďalších 13 rokov. No bez týchto investícií nevieme dosiahnuť spôsobilosť, schopnosť ozbrojených síl zaručovať obranu Slovenskej republiky a jej občanov tak, ako je to je to uložené v Ústave Slovenskej republiky a príslušných zákonoch.
Dlhodobý plán vychádza z bezpečnostnej, obrannej a vojenskej stratégie Slovenskej republiky, ktoré reagujú na zmenu bezpečnostnej situácie, stanovujú strategické ciele a návody na ich dosiahnutie. Prioritou rezortu obrany pod vedením Slovenskej národnej strany je aj naďalej pokračovať v systémovom a systematickom rozvoji a budovaní ozbrojených síl tak, aby to boli moderné, akcieschopné a dôveryhodné sily disponujúce adekvátnym potenciálom, schopné zaručovať obranu Slovenskej republiky a podieľať sa na kolektívnej obrane v rámci NATO a Európskej únie.
Základným princípom uvedeného plánu je hodnota za peniaze tak, aby peniaze daňových poplatníkov boli využité čo najefektívnejšie a najúčelnejšie. Na druhej strane je princípom aj to, aby boli pri modernizácii Ozbrojených síl Slovenskej republiky v maximálnej možnej miere zapojené kapacity domáceho obranného priemyslu s cieľom podporiť rozvoj zamestnanosti slovenskej ekonomiky a rast HDP. Na uplatňovaní týchto dvoch princípov budeme striktne trvať aj pri nákupe vozidiel 4x4 a 8x8. Celý proces nákupu bude podliehať schváleniu vládou Slovenskej republiky, čiže sa bude samozrejme realizovať v súlade s pravidlami Útvaru hodnota za peniaze, ktorý spadá pod Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Zároveň chcem zdôrazniť, že dlhodobý plán stanovuje priority rozvoja v oblasti personálu, výzbroje, infraštruktúry a výcviku. Jeho jadrom je zoznam hlavných projektov modernizácie výzbroje, techniky a komunikačných a informačných systémov a infraštruktúry s harmonogramom realizácie a uvedením ich prepojenia na jednotlivé spôsobilosti ozbrojených síl. Definuje tiež spôsob realizácie projektov, kde je predpoklad zapojenia slovenského obranného priemyslu, európskych riešení, a to najmä v rámci iniciatívy stálej štruktúrovanej spolupráce Európskej únie s názvom PESCO, ako aj cestu bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce. Dokument je založený na predpoklade, že bude naplnený prísľub voči NATO a súčasne splnená časť podmienok na zapojenie sa do PESCO-v v rámci Európskej únie, teda vyčleňovať na obranu 2 % z HDP, čiže 1,6 % z HDP na obranu do roku 2020 a 2 % z HDP v roku 2024, ako sme to deklarovali na rôznych summitoch, a z toho poskytovať na modernizáciu minimálne 20 percent.
Na záver chcem zdôrazniť, že samotný dlhodobý plán naznačuje hodnoty súčasných a budúcich spôsobilostí Ozbrojených síl Slovenskej republiky a to z hľadiska ich ceny a vnútornej kvality, čím jednoznačne nadväzuje na princíp hodnoty za peniaze. A všetky projekty z neho vyplývajúce sú prerokovávané s ministerstvom financií, pretože sa dotýkajú nielen princípu hodnoty za peniaze, ale majú vplyv na dlhovú službu Slovenskej republiky.
Preto by som na záver znovu rád zdôraznil, že ministerstvo financií ako správca rozpočtových kapitol všetkých rezortov a teda aj našej je o všetkých projektov spojených s modernizáciou, výstavbou a rozvojom Ozbrojených síl Slovenskej republiky informovaný v predstihu.
Ďakujem za pozornosť.

Pán minister, ďakujem za odpoveď. Ja oceňujem prístup ministerstva obrany v tom, že začína uvažovať strategicky a teda riešiť veci, ktoré v minulosti neriešilo. Myslím si, že v tomto má podporu aj odbornej komunity a ohľadom plnenia si záväzkov má aj podporu zo strany opozície. Len teda by som bol rád, keby ste odpovedali aj na tie otázky, ktoré som položil, lebo teda tam som odpoveď nejako nezachytil. Ja som sa pýtal, že či ste už požiadali ministerstvo financií, aby prostredníctvom Útvaru hodnota za peniaze tie uvažované spôsoby nákupu obrnených vozidiel, ktoré zvažujete, boli posúdené z hľadiska vplyvu na verejné financie a ich efektívne vynakladanie, nie iba či komunikujete s ministerstvom financií, ale či ste o toto požiadali. Ak nie, či tak mienite urobiť konkrétne vo vzťahu k Útvaru hodnota za peniaze. Ak nie, prečo? A teda už ak stihnete, tak by ma aj zaujímalo, že v akom štádiu je príprava toho nákupu, lebo samozrejme, že je to dôležité. Treba modernizovať armádu, len teda aj napriek špecifickosti rezortu obrany si myslím, že by sa to malo udiať formou otvorenej súťaže a nejakého transparentného postupu, aby nevznikli ďalšie pochybnosti o tom, že to bolo nejako nekalo dohodnuté. A myslím si, že to je v záujme celej krajiny, aj v záujme vlády, aj v záujme ministerstva.
Ďakujem.