19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tiež chcem upozorniť členov hospodárskeho výboru, že máme zasadnutie zajtra o 8.15 ráno. Ďakujem pekne.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Ja poviem, že podpora návrhu a vo svojom vystúpení poviem prečo.

Ďakujem pekne. Oceňujem to, že sa aj táto diskriminačná situácia má riešiť v zmysle nielen fair play, ale aj v zmysle zdravého rozumu. Je to niečo podobné, ako bol náš pokus, ktorý stroskotal, o vyrovnanie toho, čo sa ľudovo nazýva kočíkovné medzi rodičmi, ktorí sa starajú o svoje vlastné dieťa, a teraz nechcem to povedať brutálne, ale je to ich psia povinnosť, a rodičmi, ktorí preberajú z bedier štátu starostlivosť o dieťa, ktorého jeho vlastní rodičia nechali tak. Myslím si, že štát rovno pri záväzku prevziať starostlivosť o maličké dieťa iste minimálne do osemnástich, pri štúdiu do dvadsiatich štyroch rokov tým, ktorí sa na to dajú, veľkú medailu, že sa na to dali. A nie mať diskriminačnú normu zákonnú, ktorá ich znevýhodňuje v porovnaní s tými, ktorí si jednoducho plnia svoje rodičovské povinnosti.
Je teda zvláštna situácia. A keby som to vyjadril úplne cynicky cez peniaze, starostlivosť do 18 rokov v detských domovoch by štát stála neporovnateľne väčšie peniaze, ako ich stojí to, že zveria obetavému rodičovi takéto dieťa. A ako hovorím, namiesto vysokého ocenenia máme diskriminačnú zákonnú normu. Treba to zmeniť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená kolegyňka predkladateľka spolu so širokou partiou spolupredkladateľov, ďakujem za tento váš návrh. Je výborný a vráťme sa pár rokov do histórie.
Mrzí ma, že odišla práve Natália Blahová, pretože Natália Blahová bola tá, ktorá vyvolala vlastne nepriamo celú, aj túto dnešnú, diskusiu. Prečo? Lebo ona bola tá, ktorá prišla s myšlienkou, aby aj náhradní rodičia mali nárok na materskú. Čiže nielen biologickí rodičia, biologická matka, ale aby aj náhradní rodičia, pokiaľ adoptujú napríklad dieťa, prevezmú do náhradnej starostlivosti, pokiaľ to dieťa nemá tri roky, aby si mohli čerpať materskú. Takže Nataliinou zásluhou sa táto vec presadila, a to ešte v tých romantických časoch k tomu, kedy už bola padnutá vláda Ivety Radičovej, čiže to celé bol taký malý zázrak, že sa to vlastne vtedy podarilo presadiť. No v tom chvate sa samozrejme možno nevypilovali všetky detaily a jeden ten detail možno z nejakého uhla pohľadu, ktorý sa týka len malej, malej skupiny ľudí. Ale jednoducho treba to riešiť, lebo ľudia to od nás očakávajú. Jeden takýto malý detail práve chcete, a ja si dovolím povedať chceme, chcem sa do toho pridať, chceme vyriešiť úpravou teda ochrannej lehoty v prípade náhradného rodiča. Motivácia je jasná. Aby v prípade, že v procese tej adopcie získania dieťaťa do náhradnej starostlivosti, v prípade, že stratí zamestnanie, aby v rámci ochrannej lehoty nárok na materskú zostal.
Takže opakujem ešte raz, veľmi dobrý návrh. Veľmi osožný návrh. Štátnu pokladnicu, teda pardon, pokladnicu Sociálnej poisťovne, Eugen, to bude stáť skutočne veľmi smiešne peniaze. Tam ani, marginálne sumy, ja neviem, možno 20-, 30-, 50-tisíc eur ročne, tak snáď by si mohol prižmúriť oko, keď budeš v SaS-ke odporúčať hlasovať za alebo proti. Lebo bude to mať dopady na rozpočet a je to v rozpore s odvodovým bonusom, chcem ešte zdôrazniť, pretože odvodový bonus materskú samozrejme rieši úplne iným spôsobom. Takže pozor na tie odporúčania v SaS-ke. Takže uvidíme, akí ste rigidní napríklad vy, pokiaľ ide o malý prevádzkový návrh na zlepšenie súčasného stavu.
A teraz si prihrejem svoju polievačku. Pretože tak ako pred chvíľou pri tom predošlom návrhu chcem povedať, že aj ja mám teda pripravený návrh v tejto oblasti, pokiaľ ide o materskú, aj pokiaľ ide o ochrannú lehotu. A dovolím si teda predbehnúť možno deň-dva pred tým, ako toto budem v origináli prednášať. A trošku si natrénujem teraz. Čiže ten môj návrh okrem iného rieši to, aby sa, veľmi veľkoryso poňaté, ochranná lehota týkala aj prípadov reťazových pôrodov. Čiže situácie, keď máme, keď si predstavíte v praxi matku, ktorá má prvé dieťa, je zamestnaná v pracovnom pomere na dobu určitú, lebo tak to, bohužiaľ, dnes v prípade mladých žien často chodí, je rada, že sa vôbec zamestná a nerieši, či na dobu určitú alebo neurčitú, čiže prijme zamestnanie na dobu určitú, povedzme, na rok, rok a pol, dva, otehotnie. Ide na materskú s prvým dieťaťom. Na materskú má nárok, pretože na ňu odchádza z nemocenského poistenia zamestnankyne, ktorý má v tom pracovnom pomere na dobu určitú. To je všetko v poriadku. No ale čo sa deje ďalej? Čas plynie. Dieťa sa narodí. Je na materskej, prípadne už na rodičovskej dovolenke a tu zrazu v deň D uplynie dohodnutá doba pracovného pomeru na dobu určitú, ktorý tým pádom automaticky končí. Naša mamička je teda na materskej, prípadne rodičovskej dovolenke s prvým dieťaťom, ktoré má v tom čase možno, povedzme, rok. Pracovný pomer končí. Tá matka je tak ako tak doma. Dostáva, povedzme, už rodičovský príspevok. Stará sa o dieťa. Samozrejme nerieši, že kde by sa zamestnala ďalej, ani ju to nenapadne, to po prvé.
A po druhé, aj keby si nové zamestnanie hľadala, no tak asi je jasné, že ťažko ju niekto zamestná v situácii, keď je doma pri malom dieťati a ešte dva roky chce vlastne pri tom malom dieťati aj naďalej zostať. Čiže hľadanie nejakého nového zamestnania je absolútne nereálne. Lebo čo sa deje? Pán Boh dal, je znovu tehotná, čaká druhé dieťa. Je šesť týždňov pred pôrodom. Naivne, v úvodzovkách, zájde do Sociálnej poisťovne, či teda, čo s materskou. Informácia, ktorú dostane, ju nepoteší, pretože sa dozvie, že predsa nemá nemocenské poistenie. Veď jej predsa pracovný pomer skončil. Skončil ešte pred otehotnením, bohužiaľ, pretože otehotnela až po tom, ako jej ten pracovný pomer na dobu určitú vypršal. To je bežná situácia zo života. Dovolím si povedať, že stovky, ak nie tisícky žien ročne ju takto, žiaľ, zažívajú. Čiže otehotnela až po skončení pracovného pomeru na dobu určitú. Tým pádom tá osemmesačná ochranná lehota sa na ňu nevzťahuje. Tým pádom nemá nárok na druhú materskú. Keby bolo keby a keby ten pracovný pomer bol na dobu neurčitú, čiže by spočíval a bola by na typickej rodičovskej dovolenke, tak ako tak by nepracovala a žiadne odvody by neplatila, ale mala by status zamestnankyne na rodičovskej dovolenke, vtedy by materskú číslo dve dostala. Ale tým, že jej pracovný pomer na dobu určitú skončil ešte pred otehotnením, starala sa o dieťa, o to prvé.
Čiže na prvý pohľad pre nezainteresovaného poslanca Národnej rady sú to dve identické osoby, ale nie sú, pretože tej prvej skončil pracovný pomer na dobu určitú. Tak tá, ktorá mala ten pracovný pomer na dobu určitú, druhú materskú nedostane. Zaplatili obidve rovnaké odvody. Vyzerá to pre nezainteresovaného úplne rovnaká situácia, ale nie je.
Čiže čo som tým chcel povedať? To je bod jedna, jeden z bodov, lebo ich tam je viac, mojej novely, o ktorú takisto, tak ako prosím o podporu pre kolegyňu Eriku Jurinovú a jej tím, takisto avizujem vopred, toto sa tu zjaví o pár hodín, resp. dní a poprosím takisto o podporu pre takýto návrh.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Je až neuveriteľné, ako tú nejakú etapu, nejaké obdobie sa musí naprávať nespravodlivosť na situácii adoptívnych rodičov. A opäť sa stále, aj teraz prinášame zase ďalší zákon, ktorým jasne poukazujeme, že boli diskriminovaní. Už som to tu povedala, že si zložím klobúk pomyselný z hlavy a pred každým sa ukloním, kto si zoberie do svojej starostlivosti, kto si adoptuje dieťa. A takíto rodičia by mali byť zvý-hod-ňo-vaní a nie že len rovnako podporovaní s biologickými rodičmi.
Nuž a čo sa týka týchto obidvoch návrhov, lebo aj ten svoj si predstavil už, kolega Mihál, tak sčasti, tak škoda, že to vieme iba my, opozícia, že to nevie vláda.

Ďakujem za slovo. Tak adoptívni rodičia sú ľudia, ktorí sa skutočne oprú o to, že chcú tie deti vychovať pre toto naše Slovensko, kde sa rodí vždy menej a menej detí. Takže naozaj robiť nejaké bariéry, čo sa týka legislatívy, je nevhodné a absurdné. A tento návrh vznikol z praktickej skúsenosti môjho kolegu z práce, ktorý čakal na deti päť rokov. Takže keď manželka skutočne už vedela, že príde, príde adoptívne dieťa do rodiny, dokonca adoptovali si obe deti, tak zistili, že stráca prácu, ale budú určitý čas bez finančných prostriedkov. Ale keďže môj kolega je učiteľ, tak naozaj mali čo robiť, aby tú dobu vyriešili nejak finančne, a opäť zase im pomáhali ich rodičia.
Takže naozaj tento štát musí vidieť veci v súvislostiach. Nesmieme to vidieť ako úradníci. Samozrejme, úradne potom pristupovať k veciam, ak budeme legislatívne navrhovať, ale toto sú praktické veci zo života, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí.
Ďakujem.

Ja len tak technicky chcem povedať, že jedna vec je, že kto tu teraz sedí. No ak počítam dobre, tak štyria poslanci za stranu SMER, ak mi nikto neunikol, hej, ktorí (reakcia z pléna)... Päť, prepáčte. Na balkóne ešte niekto? Aha, tam, tam, dobre, šesť, sedem, desať, osemnásť, dobre. Čiže, samozrejme, možno by ste to mohli povedať pánovi ministrovi, keby ste chceli, ale dôležité je to, že predsa celý, všetky body rokovania, všetky zákony, dôvodové správy sú predsa na internete, keď nie inde, a aparát ministerstva si ich študuje pozorne, to mi, kolegyne, kolegovia, verte, aspoň za mojich čias to tak bolo. Čiže aparát, ak nie priamo minister, sa zaoberá všetkým tým, čo sa tu šustne, a verím, že odborníci, ktorí na ministerstve sú, a nie je ich málo, si tieto zaujímavé návrhy zákonov všimli a niečo s tým urobia. Možno pomknú ministra k tomu, aby uvažoval o ich podpore, možno ich prevezmú do niečoho svojho. Máme tu ministerský návrh, bude tu druhé čítanie o mesiac, takže ja sa teším na pozitívne prekvapenia.

Iba veľmi kratučko. Ďakujem za reakcie kolegom. Naozaj návrh zákona je opäť odstránenie diskriminácie, tentokrát voči adoptívnym rodičom alebo voči náhradným rodičom. Verím, že je to naozaj taká drobnosť, ktorá ani ten štátny rozpočet nezaťaží veľkými číslami. Je to neúcta k ľuďom, ktorí majú snahu vychovávať deti, poviem to možnože tak vulgárnejšie, cudzie deti tak ako svoje. Z toho by sa štát mal tešiť, že nezostanú v detských domovoch alebo v profesionálnych rodinách, ale naozaj si ich niekto chce zobrať za svoje.
K tomu, čo hovoril pán poslanec Mihál, však bude o tom rozprávať, ale možno si treba uvedomiť, že zákon o sociálnom poistení, tu máme, alebo teda tých drobností, ktoré treba upravovať v zákone o sociálnom poistení, je naozaj taká spústa, že by si to zaslúžilo raz skutočne jednu veľkú poriadnu novelizáciu, kde budú všetky nuansy, o ktorých na každej schôdzi rozprávame, zohľadnené a tým verím, že by sme došli k odstráneniu všetkých nespravodlivostí práve sociálneho poistenia.
Ďakujem pekne a verím v podporu tohto návrhu.

Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, chcem vám predniesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku. Predkladá ho skupina poslancov za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Tento návrh zákona je ďalším z legislatívnych návrhov prorodinnej politiky zameraný na odstraňovanie ekonomických bariér k rodičovstvu a ovplyvňovanie reprodukčného správania obyvateľstva. Cieľom návrhu je ustanoviť súbežné poskytovanie rodičovského príspevku počas obdobia výplaty materského. Predpokladáme tu štvorročné prechodné obdobie, počas ktorého by sa mali upraviť priority štátnej rodinnej politiky tak, aby v roku 2022 mala po pôrode každá žena s nárokom na materské paralelne nárok na 100 % rodičovského príspevku na to isté dieťa.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Ďakujem za slovo a hlásim sa do rozpravy.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 676. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 699 z 21. augusta 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.