23. schôdza

Ďakujem za túto otázku, pretože málo o nej hovoríme a je dobrá príležitosť slovenskej verejnosti trošku priblížiť tento ambiciózny projekt.
Ako určite viete, prezident Čínskej ľudovej republiky inicioval projekt vybudovania tzv. novej hodvábnej cesty a bolo to už v roku 2013. Projekt má dve hlavné časti, a to je námorná a suchozemská. Námorná trasa vedie z čínskeho pobrežia cez Juhočínske more, Indický oceán, Suezský prieplav a Stredozemné more symbolicky do Benátok. Samozrejme, aj táto námorná cesta má niekoľko variantov. Suchozemský variant vedie z Číny cez strednú Áziu a východnú Európu do západnej Európy a v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že projekt má širokú podporu najvyššieho politického a štátneho vedenia Číny, pri každej príležitosti nám to pripomínajú.
Kľúčovým termínom v rámci novej hodvábnej cesty je konektivita, teda spojenie. A ide nám o spojenie Číny so západnou Európou a priestorom, ktorý je medzi Čínou a západnou Európou. Nechcem teraz komplikovať ďalšie informácie, ale chcem ako príklad uviesť, že ak preprava kontajnerov z Číny na Slovensko trvá dnes po mori priemerne cez 50 dní, vlaková doprava to vie zvládnuť za 15 až 17 dní a keď bude vlakov viac, aj tento čas sa vďaka pravidelnej logistike má šancu skrátiť.
Samozrejme, keďže ide o dopravu do západnej Európy, Slovensko nechce zostať v žiadnom prípade bokom. Preto vláda 11. apríla 2017 schválila materiál Koncepcia rozvoja hospodárskych vzťahov medzi Slovenskou republikou a Čínskou ľudovou republikou na roky 2017 – 2020 a osobitnú časť sme venovali práve implementácii projektu novej hodvábnej cesty. A k tomu aj viedlo nakoniec ako východisko memorandum o porozumení podpísané medzi Slovenskom a Čínou už v novembri 2015.
Dámy a páni, my ponúkame, Slovenská republika, svoje prepravné a logistické kapacity pre aktívne zapojenie sa do tohto projektu. Viete, že prvý vlak prišiel do prekladiska, ktoré sa nazýva Dobrá, a je tam aj perspektíva, že by tento počet vlakov mohol byť podstatne vyšší. Ale chcem pripomenúť, že máme tu aj ďalší vynikajúci projekt, ktorý chce využiť širokorozchodnú a ktorý sa dotýka priamo Košíc. Spomeniem najmä intermodálny terminál Košice, to je prekládka medzi európskym a širokým koľajovým rozchodom. Čiže z Číny by to prišlo ku Košiciam, tam končí široká koľaj, tam by sa to celé preložilo na naše vlaky, na Cargo, a by to pokračovalo ďalej. Výstavba terminálu je pripravená na konci existujúcej širokorozchodnej železničnej trate v lokalite Košice – Haniska. Na terminál je vydané územné rozhodnutie, je spracovaná štúdia realizovateľnosti a nákladovo-výnosová analýza.
Ďalej je to globálny, logistický a industriálny park, priamo nadväzujúci na terminál Košice, o rozlohe 560 hektárov. Ako viete, pán poslanec, jedná sa o projekt Košického samosprávneho kraja. Pre tento projekt bola spracovaná štúdia realizovateľnosti a úprava územného plánu mesta Košíc. Cieľom tohto projektu a súčasne aj zámerom je zlučovanie tovaru určeného do Ázie formou ucelených vlakov, čím by sa čiastočne riešila problematika ich malej vyťaženosti a s tým spojené zníženie nákladov na železničnú prepravu. Súčasťou tohto materiálu je tiež akčný plán, ktorý je už vypracovaný a bude predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky v najbližšom období.
Chceme teda maximálne využiť potenciál, ktorý v okolí Košíc je, a spomenul som dva projekty, ktoré budú mať podporu vlády. Ak to bude nevyhnutné, budú vyhlásené aj za strategické projekty s plnou podporou vlády Slovenskej republiky. My sme dokonca aj vymenovali splnomocnenkyňu vlády Slovenskej republiky pre vyjednávanie o ekonomickom páse hodvábnej cesty a námornej cesty, ktorou sa v júli stala štátna tajomníčka ministerstva financií pani Dana Meager. Tak vás poprosím, čokoľvek detailnejšie, keby ste sa obrátili na ňu, ale sme v tom maximálne aktívny.
Ďakujem ešte raz za túto otázku, aspoň som mohol priblížiť podstatu tohto veľkého projektu.

Ďakujem za otázku. Netreba sa vyhýbať ani tejto vážnej téme, pretože my sme po tom, čo došlo k veľkej hospodárskej kríze, rozhodli o zmrazovaní platov ústavných činiteľov. Vyňali sme z tohto sudcov a prokurátorov, pretože si myslíme, že v ich prípade je to významný antikorupčný nástroj, pokiaľ ich platy rastú na základe mechanizmu valorizácie, ktorý bol nastavený.
Áno, musím vysloviť súhlas s tým, že nastala doba, kedy sa musíme opätovne baviť o tom, ako odstránime deformácie, ktoré sú v platovej oblasti, pokiaľ ide o ústavných činiteľov a pokiaľ ide o iných zástupcov štátu, či už ide o štátne akciové spoločnosti, alebo ide o iné inštitúcie. Tie deformácie sú obrovské. Tie deformácie sú, aj pokiaľ ide o najvyšších ústavných činiteľov. Okrem toho nie sú doteraz upravené veci do detailov, ktoré sa týkajú iných náležitostí spojených so štátnou reprezentáciou Slovenskej republiky.
Som veľmi rád a chcem poďakovať koaličným partnerom, že sme našli zhodu v tejto téme, ktorá vyvolala búrlivú diskusiu, ale myslím si, že všetci súhlasíte s tým, že by voči iným občanom Slovenskej republiky bolo necitlivé, keby automaticky skočili platy od 1. januára pri rozmrazení o viac ako tisíc eur. Dohoda je preto taká, že sme sa všetci navzájom zaviazali, že od 1. januára 2018 sa symbolicky platy ústavných činiteľov zvýšia o jedno euro s tým, že základom tohto zvýšenia budú platy z roku 2011, ale rovnako otvárame formálne diskusiu o tom, ako nastaviť nový projekt, či už ide o platy ústavných činiteľov, zástupcov štátu, alebo ide o štátnu reprezentáciu.
Chcel by som pripomenúť, že na platy ústavných činiteľov, ako aj na odmeny našich zástupcov v štátnych firmách existuje nejaký balík peňazí. Bol by som rád, keby ten balík peňazí zostal rovnaký, len ho treba iným spôsobom prerozdeliť. Môžeme nájsť rôzne formy, ktoré by nás mohli motivovať. Môžme povedať, že spustíme valorizáciu platov, ako to robíme vo verejnej štátnej správe, alebo vymyslíme úplne nový model. Môžme sa pozrieť na to, či budeme zdaňovať rôzne paušálne výdavky, ktoré sú tu, alebo prídeme s niečím, čo bude viazané na iné možné ekonomické parametre, ktoré v tomto štáte sú. Ale prosím, urobme to tak, aby to bolo dôveryhodné. Ja napríklad oceňujem spôsob, akým zabezpečuje minister vnútra a podpredseda vlády obnovu lietadiel vládnej letky. Je potrebné verejnosť na to pripraviť. Hovoriť s verejnosťou o týchto vážnych témach. Je treba hovoriť, že štátna reprezentácia je normálna vec, že to nie je niečo, za čo by sme sa mali hanbiť. Naopak, toto je moderná krajina, sme členským štátom Európskej únie, máme obrovské množstvo povinností aj v zahraničí. Tomu musí zodpovedať aj vybavenie ústavných činiteľov, pokiaľ ide o túto otázku.
Ja si tak isto myslím, že na túto tému máte legitímne právo, bude vytvorená spoločná skupina z reprezentantov ministerstva financií, príslušných ministerstiev, ktoré pokrývajú štátnych zástupcov v štátnych firmách, do toho prídu poslanci. Prosím, začnite na tom pracovať. My poskytneme všetky potrebné aj podklady a informácie tak, aby sme v priebehu pol roka budúceho roku mohli položiť na stôl reálny projekt, tento projekt schváliť, dať ho aj na verejnú diskusiu. A domnievam sa, že vieme nájsť vyvážený projekt, vyvážený model, ktorý nebude zbytočne vyvolávať emócie. Toto je veľmi racionálny a pragmatický prístup vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, ak sa nenahneváte, ja by som musel zopakovať to isté, čo bolo povedané. Sú tu veľké deformácie a tie deformácie treba odstaviť. Ja uvediem príklad len za všetky. Na vrchu nejakého konkrétneho ministerstva stojí konkrétny minister. Pod ním je štátny tajomník a ministerstvo je 100-percentným akcionárom nejakej spoločnosti. Riaditeľ tej spoločnosti je plne podriadený tomu štátnemu tajomníkovi aj tomu ministrovi, možno ešte aj tomu vedúcemu služobného úradu. Nemôže to fungovať tak, že tento nominant štátu má 4-, 5-krát väčší plat s 10-krát menšou zodpovednosťou ako minister. Musíme urobiť nejakú rovnováhu. Ja teraz netvrdím, že majú dostať členovia vlády a ďalší toľko, čo tí najvyšší predstavitelia v štátnych firmách, ale tá rovnováha musí nastať. Tá deformácia, dokonca medzi najvyššími ústavnými činiteľmi, sú najvyšší ústavní činitelia, ktorí nemajú žiadnu zodpovednosť, absolútne žiadnu, a sú takí, ktorí zodpovedajú aj za dážď v tejto krajine. Ale ja sa nesťažujem, ale deformácie treba v každom prípade odstrániť.
Ďakujem.

Pán poslanec, určite sa na mňa nenahneváte, ak poviem, že mám ešte jednu otázku, piatu, ktorej by som rád venoval dve-tri minúty, a to je výjazdové rokovanie v Revúcej, pretože to, čo bolo treba k platom povedať, som povedal.
Ďakujem pekne.

Páni poslanci, máme 15 okresov, ktoré sú zaradené do programu, ktorý sa nazýva Podpora najmenej rozvinutých okresov. Všetkých 15 okresov v roku 2018 navštívi vláda. Jeden z tých pätnástich sme navštívili včera v Revúcej. Chceme urobiť inventúru toho, čo sa udialo za rok, pretože zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov vytvára špeciálne nástroje na podporu týchto okresov v podobe akčného plánu, regionálneho príspevku a konkrétnych projektov.
K čomu sme došli včera a čo mňa najviac trápi. Po prvé, nízka kvalita a malý počet projektov, ktoré prichádzajú zdola. Na druhej strane narážame na veľkú mieru byrokracie a administratívy pri využívaní týchto zdrojov. A po tretie, čo ma trápi najviac, že regionálny príspevok zo štátneho rozpočtu ide na projekty, ktoré nie sú spojené s vytváraním pracovných miest. Napríklad v Revúcej bol plán, že chceme vytvoriť do roku 2020 1 100 nových pracovných miest, a regionálny príspevok išiel na cyklotrasu. Ja nemám nič proti cyklotrase, ale pravdepodobne cyklotrasa nie je spojená s vytváraním nových pracovných miest. Aj preto včera padli nasledujúce rozhodnutia.
Rozhodnutia padli v tom, že znižujeme byrokraciu a administratívu. Posielame ľudí dole do regiónov, aby pripravovali lepšie projekty, ktoré budú automaticky schvaľované. A najmä podmienka na to, aby dostali príspevok regionálneho charakteru, bude, že projekt bude spojený s vytváraním konkrétnych pracovných miest. Takto prejdeme celé Slovensko v roku 2018. Nie je to jednoduché, pretože ja mám teda dosť veľkú hlavu a keď do toho všetkého mám naliať ešte problémy 15 okresov, tak to vytvára obrovský tlak nielen na mňa, ale aj na ministrov. Len zase na druhej strane je to výborná príležitosť, kedy starostovia, primátori môžu priamo na rokovaní vlády kontaktovať konkrétneho ministra a povedať, toto je môj problém, chcem sa ním zaoberať.
Nenecháme však mestá a obce v danom okrese z tých 15 okresov len tak napospas tam, kde potrebujú zdroje na projekty, ktoré síce sú dôležité, ale nie sú spojené s vytváraním pracovných miest. Napríklad nás žiadajú obce o rekonštrukciu kultúrnych domov, obecných domov, chodníkov, ciest a neviem čoho všetkého. Preto – a chcem poďakovať ministerstvu financií – sme dohodli, že okrem regionálneho príspevku, na ktorý majú nárok podľa zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov, v prípade Revúcej je to 3,8 mil. eur v priebehu rokov 2016 – 2020, ale tieto peniaze výlučne pôjdu na projekty, kde budú vytvárané pracovné miesta. Budeme vždy na každom takomto rokovaní v priebehu budúceho roka poskytovať sumu okolo jedného milióna eur na drobné projekty, ktoré obce, mestá potrebujú podporiť, ale ktoré nie sú tie, na ktoré by sa mohol využiť regionálny príspevok.
My sme včera takto milión eur poskytli desiatkam obcí a miest v okrese Revúca, či to bola Tornaľa, či to je Jelšava, alebo sú to rôzne obce, a poskytli sme zdroje, opravu chodníkov, cyklotrasy, opravu kultúrnych domov, obecných domov, výmena okien, pomoc pri napríklad rekonštrukcii cirkevných zariadení, a vyvolalo to naozaj veľký súhlas. A verím, že v tomto duchu keď budeme pokračovať, tak nájdeme zhodu. Tento projekt je veľmi dobrý, je náročný pre vládu Slovenskej republiky, ale ja som pripravený mu venovať v roku 2018 plnú energiu.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za otázku. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, novootvorený úsek D3 Žilina – Strážov, Žilina – Brodno je súčasťou diaľničného prepojenia na Poľsko a zároveň tvorí severozápadný obchvat mesta Žilina. Jeho otvorenie skráti vodičom smerujúcim na sever čas za volantom o zhruba štyri minúty a okamžite odľahčí dopravnú situáciu v Žiline, najmä na križovatke Kragojevská a na teraz veľmi vyťaženej žilinskej estakáde. Ešte podstatnejšie benefity Žilina pocíti na dostavaní južného obchvatu mesta. Keď bude dokončený tunel Višňové, z centra mesta vďaka úseku D3 Žilina – Strážov, Žilina – Brodno úplne zmizne aj celý tranzit a to nielen zo severu na juh, ale aj zo severu na východ a späť. Práve preto má zmysel budovať kompletné obchvaty miest a nie iba polovičné riešenia a, samozrejme, dokončiť rozostavané stavby, ktoré sú v štádiu rozostavanosti. Z tohto dôvodu chceme pokračovať aj v budovaní obchvatu miest Prešov a Košice a tak má vzniknúť ucelený dopravný systém, ktorý prinesie trvalé riešenie.
Ďakujem, skončil som.

Doplňujúcu otázku nemám, pán predsedajúci, len by som veľmi pekne chcel poďakovať pánovi ministrovi za odpoveď. Ďakujem pekne, pán minister.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem povedať, že je pre mňa nesmierne dôležité, aby mal k internetu prístup každý občan bez ohľadu na to, v akej časti Slovenska žije a z akej sociálnej skupiny pochádza. Chceme všetkým zabezpečiť rovnaké šance uplatniť sa na trhu práce, ktorý v budúcnosti bude výrazne ovplyvnený digitálnymi technológiami. A nebudem asi preháňať, keď poviem, že od toho určite závisí aj budúcnosť našej krajiny a jej konkurencieschopnosť. Rozvíjanie digitálnych zručností preto patrí medzi moje priority, no a prístup k rýchlemu internetu pre všetkých je úplný základ.
Pracujeme na tom jednak odstraňovaním tzv. bielych miest a jednak aj prostredníctvom projektu, o ktorom budem hovoriť. Oba navzájom súvisia.
Najprv stručne pripomeniem, že čo sú to biele miesta. Keď v júni 2016 vznikol úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, v 1 808 z 2 890 slovenských obcí obyvatelia nemali prístup k rýchlemu internetu. Tým myslím pripojenie s prenosovou rýchlosťou minimálne 30 Mb za sekundu. Odvtedy sa uskutočnili už dve verejné konzultácie, ktorých výsledkom bol plán pokryť 1 601 miest a obcí priamo operátormi do konca roku 2020. Zostávajúci zoznam 207 obcí a miest bol nazvaný zoznamom bielych miest. Po tretej verejnej konzultácii, ktorá prebehla koncom septembra, ich je bez plánu už len 46 a pracujeme na tom, aby ich bolo ešte menej.
No a zároveň pripravujeme, na čo sa pýtate, na európskej aj na národnej úrovni projekt, prostredníctvom ktorého ponúkame našim mestám a obciam dotáciu na vybudovanie voľného internetu na verejných miestach, či už na námestiach, alebo napríklad v knižniciach. Európsky projekt sa volá Wifi for Europe a pre Slovensko ho rozšírime pod názvom Wifi for you alebo Wifi pre teba. Ide o to, že menšie mestá a obce si neraz môžu dovoliť platiť mesačné paušály, no nemajú peniaze na potrebné vybavenie, routre, antény. Tu chceme byť nápomocní a poskytnúť im cez eurofondy formou poukazov dotácie na nákup práve tejto techniky. Paušál na prevádzku si už potom obce zariadia normálne u operátora, ktorý im poskytne najlepšie podmienky. Tak umožníme aj v malých obciach napríklad študentom, ktorí si nemôžu platiť veľký dátový paušál, aby sa na verejných miestach mohli pripojiť svojim smartfónom alebo tabletom k internetu a budú sa tak môcť napríklad pripravovať do školy a nebudú musieť zostávať cez víkend na internátoch, kde pripojenie na internet majú.
Spustenie prvej výzvy v rámci európskeho projektu Wifi for you alebo Wifi for Europe sa očakáva v prvom polroku 2018, ale čo sa týka peňazí pre Slovensko, bude vyčlenená len alikvotná suma, pretože budeme súperiť v rámci všetkých 27 krajín a na Slovensku preto bude možné uspokojiť možno 15 – 20 obcí rádovo v sume 15-tisíc eur. Preto sme pripravili slovenský projekt Wifi pre teba a chceli by sme ho realizovať z našich domácich eurofondov, kde ale rozpočet už počítame v miliónoch eur, to znamená, ak bude dopyt, dotácie môže získať až niekoľko stovák slovenských malých obcí a miest.
Pevne verím, že primátori a starostovia v budúcom roku sa chopia tejto príležitosti, a dúfam, že aj vo veľkom počte prejavia záujem o takúto dotáciu a poskytnú svojim občanom, ktorí v tých obciach žijú, možnosť pripojiť sa bezplatne k vysokorýchlostnému internetu a umožniť im tak spojenie so svetom, študentom na vzdelávanie, ostatným na získavanie informácií, aby sme naozaj umožnili prístup k moderným technológiám aj tým, ktorí si nemôžu dovoliť platiť mesačne drahý paušál na prenos dát.
Ďakujem veľmi pekne.

Áno, ďakujem. Chcem poďakovať, pán podpredseda, vysoko hodnotím túto vašu iniciatívu a pevne dúfam, že sa ju, do tejto výzvy prihlási čo najviac obcí a miest na Slovensku. Ďakujem za odpoveď.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec aj pán starosta, ja si tiež od toho sľubujem naozaj širšie pokrytie. Je pravdou, že dnes vo väčších mestách, v centrách väčších miest už takéto bezplatné body prístupu na internet sú, ale boli by sme radi, aby takýto prístup na internet bol aj v tých menších obciach alebo vzdialenejších regiónoch, kde sa možno nežije až tak dobre ako v hlavnom meste, aby sme aj týmto ľuďom dopriali mať takú istú kvalitu života, ako majú tí, ktorí žijú vo veľkých mestách.
Ďakujem veľmi pekne.