23. schôdza

4.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán riaditeľ, ja by som chcel nadviazať vlastne na mojich kolegov, len kratučko využiť tento priestor na to, dať teda tú výzvu a určite by ma zaujímali všetky tie informácie, ktoré tu odzneli. A ja tu mám pred sebou ešte tie tabuľky a výpočty a ja by som to možno len tak zhrnul kratučko, lebo však bolo to povedané, ale včera kolega tu vystúpil aj k tej chorobnosti, čiže ak by ste bol taký láskavý a nám teda vysvetlili, že akým spôsobom teda sa zarátava do rozpočtu tá chorobnosť. To je to, čo včera večer vysvetľoval kolega, takže to niečo, čo by sme si radi porovnali. Lebo naozaj tie rozdiely sú tu pomerne vysoké, tým pádom aj v tej rozpočtovanej sume a nie je to zanedbateľná suma, takže určite z hľadiska aj celkového rozpočtu tieto čísla nás určite primárne zaujímajú. Momentík, ja si to ešte pozriem.
Neviem, či kolega Lukáč sa pýtal na ten vymeriavací základ včera, akým spôsobom. Ty si sa to teraz, Soni, pýtala, že akým spôsobom sa počítal? Čiže to by nás zaujímalo, aby ste nám vedeli teda povedať, že akým spôsobom vlastne ste prišli k tomu číslu vymeriavacieho základu, lebo tú metodiku sme nikde nenašli, že akým spôsobom. Vymeriavací základ, ktorý používate ako základ na výpočet rozpočtu, sumy.
Momentík, ja vám to hneď presne poviem. Pretože ak to správne rozumiem, tak vlastne vymeriavacie základy zamestnancov, od tej sa odvíja potom výpočet predpokladaného výberu poistného. Pretože máme počet poistných na jednotlivé teda nemocenské, starobné, invalidné, úrazové. Zoberie sa vymeriavací základ, ktorý sa teda násobí tými tarifami, a teda, ako by som povedal, počtom tých ľudí, ktorí ho platia, a toto spôsobí vlastne tú rozpočtovanú sumu. Ale keď sme sa na to pozerali, tak sme nevedeli presne určiť, že akým spôsobom ste sa dopracovali a nenašli sme nikde metodiku, akým spôsobom vypočítavate teda tie vymeriavacie základy. Takže toto by som vás poprosil, ak by ste mohli nám odpovedať, lebo podľa toho vieme potom odkontrolovať, či tie počty, ktoré tam sedia, ktoré uvádzate v rozpočte, či naozaj sedia.
Pretože máme presne tú informáciu, ako hovorila teraz aj kolegyňa Gaborčáková, že máme tú informáciu jednak o tých počtoch poistencov, ale teda došli sme na to, že chýbajú, nevedeli sme tam dohľadať práve tých dohodárov, a v takom prípade, keď teda tá báza, tá základná báza sa líši, tak práve vtedy dochádza k tým rozdielom, výrazným rozdielom aj v tom vybranom poistnom. A je tu teda veľké podozrenie, že Sociálna poisťovňa si rozpočtuje nižšie príjmy, ako v skutočnosti má a tým pádom potrebuje väčší príspevok zo štátneho rozpočtu. A toto by sme chceli ako nejakým spôsobom od vás vysvetliť, či to tak je alebo nie, pretože samozrejme, vy keď potom požiadate o príspevok z rozpočtu, tak môže sa ľahko potom zdať, že Sociálna poisťovňa vlastne dobre hospodári, ale keď by sa ukázalo teda, že je tam problém vo výpočte, tak toto by sme chceli očistiť. Lebo hovorím, máme tu veľké podozrenie na to, že jednak ten vymeriavací základ nie je presne, nie je stanovená metodika, čiže nevieme ako sa, ako ste sa k tomu číslu dopracovali. A po druhé, tie počty práve tých poistencov. Pretože toto sú dve základné, dva základné parametre pri výpočte toho rozpočtu.
No a teda, ak sme sa, keď sme sa na to pozerali my, ako hovoril aj kolega a kolegyňa, tak vlastne nám tieto počty nesedeli. Takže nám tam vychádzali tie disproporcie, ktoré už tu kolegovia povedali. A na to, aby sme teda mali istotu, že to je správne, to, čo vy uvádzate v rozpočte, potrebujeme tieto dve čísla vysvetliť. Takže vymeriavací základ a ako ste sa dopracovali teda k počtu poistencov a prečo teda tam tí dohodári sa nenachádzajú. To je asi tak summa summarum, čo je také najkľúčovejšie pre to, aby sme vedeli toto vyhodnotiť. No a kolegovia už to odôvodnili aj, že prečo teda ten, nám nesedí ten vymeriavací základ s rastom priemernej mzdy a podobne.
Takže toľko za mňa. Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto, končím možnosť prihlásiť. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, je mojou povinnosťou reagovať na príspevky, ktoré odzneli v rozprave.
V prvom rade včera večer pán poslanec Lukáč, neúspešnosť výberu poistného 99,4 % a tak ďalej. K tomu viem povedať iba toľko, že určitá neúspešnosť výberu poistného má priamu úmeru k možnostiam a právnej sile Sociálnej poisťovne. Nehovorím, že sme vyčerpali všetky naše možnosti, ešte určite tam je nejaký ľudský faktor, aby sme pridali viac, ale otázka znie, prečo máme 900 mil. pohľadávok. A tie nepriaznivo vplývajú na úspešnosť výberu poistného, lebo to sme, to poistné nevybrali. Ale tie pohľadávky máme preto, lebo naša právna sila je už na konci a je nižšia ako napr. bánk. Prečo má banka zaručený úver a my nemáme zaručený úver? Čiže treba nastaviť úplne iné pravidlá legislatívy tak, aby Sociálna poisťovňa mala oveľa silnejšie ramená, a vtedy vieme z 900 mil. pohľadávok urobiť možno 50 mil., a vtedy bude úspešnosť výberu nie 99,4, ale bude 99,9, lebo len ten ľudský faktor. Čiže nevyčerpali sme všetky možnosti, lebo ľudský faktor tu existuje, ale ak nám tento zákonodarný zbor dá oveľa silnejšie právomoci, tak vieme oveľa razantnejšie konať voči našim dlžníkom.
Čo sa týka chorobnosti a péeniek, to tu odznelo od všetkých troch poslancov, ktorí vystúpili v rozprave. Zas len chorobnosť nezávisí od Sociálnej poisťovne. To, dúfam, že viete. Závisí najmä od všeobecných, praktických, odborných lekárov, ktorí tie péenky vystavujú. Sociálna poisťovňa má cca 150 posudkových lekárov, ich priemerný vek je 64 rokov, to znamená, nie je výnimkou, že robí 82-, 83-ročný lekár. A máme problém zohnať iných lekárov, máme nedostatok posudkových lekárov. Ale s tými posudkovými lekármi naše možnosti sú len v tom, že vieme skontrolovať toho všeobecného lekára, ktorý tu péenku vystavil, a samozrejme prijať nejaké opatrenia. Ale tie opatrenia sú stále len v polohe názoru atestovaného lekára, nášho posudkového voči názoru atestovaného lekára, ktorý vydal tú péenku. Ale my už vieme zhruba, že kde sa to kriví a, samozrejme, zasahujeme, kde sa dá, ale nie je v našich fyzických možnostiach zasahovať všade, pretože z tých 150 lekárov, ktorí robia posudkových lekárov, okrem tých odvolacích, atď., lebo máme ich necelých 200. Keď si to len premietnete na počet, napr. v roku 2016 bolo vydaných 225-tisíc rozhodnutí o PN; 150 lekárov, 220-tisíc rozhodnutí, 225 by malo skontrolovať. Keď urobíte jednoduchú matematiku, tak zistíte, že jeden posudkový lekár by mal skontrolovať 2200 péeniek, kde len o nejakých 300 dní, tak je to od oka 20 denne. On vie skontrolovať možno 5 týždenne, lebo je to 20 % jeho výkonu, on musí posudzovať invaliditu a tak ďalej. Čiže jednoducho, fyzicky to nie je, on vie skontrolovať možno 5 % z toho, čo je, čo má na stole a čo je potreba, a aj keď to skontroluje, tiež tam nemá koncovku.
Čiže ja vítam programové vyhlásenie vlády v tom, že má sa podľa vyhlásenia programového, podľa programového vyhlásenia vlády sa má vytvoriť ten jednotný úrad, ktorý bude mať aj vyššie právomoci a ktorý okamžite vie rozhodnúť, kto má pravdu, či náš posádkový lekár alebo ten, ktorý tie péenky vydal.
Paradoxne zvýšením vymeriavacieho základu na PN, samozrejme sú tam tie regionálne rozdiely, ktoré ste komentovali, a naozaj u lepšie zarábajúcich je menej péeniek, u menej zarábajúcich je viac péeniek a tak ďalej. Ale nás to tiež trápi. A paradoxne, zvýšením vymeriavacieho základu sme zvýšili apetít na péenky, to si myslím, že vnímate všetci. A zároveň nám pomerne razantne stúpa, stúpajú výdaje na dávku nemocenské, na nemocenské dávky. Konkrétne v porovnaní s rokom 2016, za jedna až deväť 2016, v porovnaní jedna až deväť, alebo január až september 2017, nám to narástlo o 20 mil., čo je dosť. Čiže nám to podľa mňa narastie za rok 2017 možno cez 30 mil., čo nám zase zaťaží výdavkovú časť a nebude nám to hrať možno dobre, presne na rozpočet, ale nie je to v našej moci, opakujem. Pýtajte sa všeobecných lekárov, prečo takéto péenky vydávajú, my to môžme len skontrolovať. Aj to iba možno v desatine, možno ešte menej percent tých péeniek vydaných. Tie čísla som vám deklaroval.
Čo ešte odznelo? Péenky som povedal. SZČO. Máte správny údaj, 440-tisíc zhruba samostatne zárobkovo činných osôb, z nich polovica je zahrnutá v príjmovej časti tých, ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Je to preto, že z tých 440-tisíc SZČO je zhruba 220-tisíc takých, ktorí majú vymeriavací základ nižší alebo dosiahli vymeriavací základ v predchádzajúcom roku nižší, ako je ich odvodová povinnosť na poistné. To znamená, že je to nejakých 4900 alebo 5000 eur. Čiže on si kontroluje svoje príjmy tak, aby z nich nemusel platiť poistné, niektoré samostatne zárobkovo činné osoby. A zhruba polovica, majú odvodový základ nižší a samozrejme prispievajú poistným tak, ako im diktuje zákon.
Posledné, vymeriavací základ. V podstate ja som už povedal, že ako sme zostavili rozpočet. Rozpočet sa zostavuje tak, že máme také dva základné spôsoby. Jeden spôsob je ten, že, ako som aj uviedol, že hodnotíme skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne za rok 2016, hodnotíme skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne za jedna až desať 2017 a očakávačku za 11. a 12. mesiac 2017. A toto je taká prvá časť, samozrejme makroekonomické údaje s ministerstvom financií, takto sa to zostavuje. To je taký jeden spôsob. A druhý spôsob, ktorý samozrejme do toho vsúvame, je ten, ako aj hovoríte vy, že meriame vymeriavacie základy, počty poistencov a tak ďalej a podľa toho zostavujeme tú príjmovú časť rozpočtu. Samozrejme, tie vymeriavacie základy sú iné pre starobné, pre nemocenské, pre úrazové, čiže to by sme tu museli možno stráviť veľmi dlho, aby sme tu tie vzorce presne vysvetľovali. Ale zároveň do rozpočtu, rozpočet zostavujeme tak, ako som už povedal. A určite nie je naším cieľom urobiť nižší rozpočet tak, aby sme získali od štátu väčší príspevok. Naopak, však sme kontrolovaní aj dozornou radou, kde sú dvaja zástupcovia ministerstva financií, každú dozornú radu predkladáme správu o hospodárení Sociálnej poisťovne, kde sú presne tieto údaje hodnotené v takejto štruktúre. Čiže určite nejdeme nejakou hrou, že získame, ideme si naplánovať nižší rozpočet tak, aby sme získali väčší príspevok. Ja som už povedal, že podľa vývoja zamestnanosti, respektíve nezamestnanosti na Slovensku a podľa makroekonomických ukazovateľov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Nemky, poprosím vás, netelefonujte v sále!

Vážny, Ľubomír, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
... podľa ostatných makroekonomických ukazovateľov nám to vychádza pre rok 2018 tak, že budeme potrebovať cca 255 mil. príspevok zo štátu. Ale kým ten príspevok dostaneme, tak skôr musíme čerpať naše rezervy, to znamená, prevod zostatku z minulých rokov a tak isto tie prebytky v niektorých fondoch, ktoré sú prebytkové. Potom musíme zase dávať do základného fondu starobného poistenia, pretože tá úprava platila do konca roku 2017 a od 1. 1. 2017 sme týmto zákonom, ktorý bol riešený, zahrnuli, alebo minule riešili zákon o sociálnom poistení, a od 1. 1. 2018 je účinná aj tá úprava možnosti použitia finančných prostriedkov základných fondov, v ktorých sa vykazuje prebytok finančných prostriedkov, najmä garančný fond a niektoré iné, alebo fond solidarity, a tieto prebytky môžme presunúť potom ako finančnú výpomoc do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov, aj po 31. decembri 2017 a týka sa to najmä starobného fondu.
Takže asi toľko. Samozrejme, ak máte ochotu a chuť, tak môžme vám poskytnúť presný výpočet, presné vymeriavacie základy, nie je s tým žiadny problém. Len treba, aby ste ma nejako požiadali, aby som to ja vedel dať. Normálne mi e-mailom pošlite a požiadavku, čo chcete, aby sme sa potom nenaťahovali, a nie je absolútny problém zdokladovať, ako sme pristúpili k tomu, hej?
Dobre, ďakujem za pozornosť.

Pán navrhovateľ, ďakujeme.
Chcem sa spýtať, či sa chce vyjadriť spoločný spravodajca. Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a upozorňujem len, že hlasovať budeme po veľkom rozpočte.
V rokovaní pokračujeme

návrhom rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2018 až 2020.

Návrh je uverejnený ako tlač 737 a spoločná správa výborov ako tlač 737a.
Prosím predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Tomáša Haška, aby návrh uviedol. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade so zákonom o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou predkladá návrh rozpočtu na roky 2018 až 2020. Predložený návrh rozpočtu bol prerokovaný správnou radou úradu a schválený dozornou radou 29. septembra. Nadväzne bol prerokovaný na vláde, ktorá prijala k nemu uznesenie 469/2017, a tak isto prekovaný na výboroch Národnej rady pre financie a rozpočet a pre zdravotníctvo.
Návrh rozpočtu je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020. Celkové príjmy úradu sú v roku 2018 plánované v objeme 48,2 mil., v roku 2019 48,7 mil. a v roku 2020 sa predpokladajú vo výške 50 mil. euro. Podstatným príjmom úradu je príspevok na činnosť úradu od zdravotných poisťovní, ktorý je v roku 2018 na úrovni 19,8 mil. eur. a ktorého výška je 0,45 % z vymeriavacieho základu z ročného prerozdelenia poistného. Príspevok poukazujú zdravotné poisťovne úradu vždy do 20. decembra kalendárneho roka na nasledujúci rok. Zostatok prostriedkov z predchádzajúcich rokov sa v roku 2018 skladá z príspevku zdravotných poisťovní na rok 2018 v predpokladanom objeme 18,6 mil. a z vlastných nevyčerpaných prostriedkov v objeme 9. mil. eur. Celkové výdavky úradu na rok 2018 sú na úrovni 20,5 mil. eur, pričom sa predpokladá aj použitie nevyčerpaných prostriedkov z predchádzajúcich rokov.
Bežné výdavky úradu sú plánované vo výške 17,9 mil. Z toho najdôležitejšou položkou sú tovary a služby vo výške 7,4 mil. eur s medziročným nárastom o 20,3 %, v rámci ktorých sú zahrnuté zvýšené výdavky na úhrady za výkon prehliadok mŕtvych tiel v súlade s návrhom novely zákona o zdravotnej starostlivosti do výšky doložkou deklarovaných celkových nákladov na úrovni 1 mil. 250-tisíc euro. Nové výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzkovania softvéru na vykonávanie funkcie národnej brány pre sektor zdravotníctva vo vzťahu k elektronickej výmene dát pre sociálnej zabezpečenie medzi členskými štátmi EÚ. Ďalej sú to dodatočné výdavky na prevoz mŕtvych tiel na transplantáciu v súlade s novelou zákona o zdravotných poisťovniach, ďalej zvýšené výdavky na prevoz lekárov na prehliadky, aktualizované ceny prepravy mŕtvych tiel na pitvy, ďalej výdavky na vybavenie a prevádzkovanie súdnolekárskych a patologicko-anatomických pracovísk špecializovanými prístrojmi, nástrojmi či špeciálnym materiálom potrebným na výkon práce, ako aj úhrady za odborné medicínske konzultantské posudky.
Kapitálové výdavky na rok 2018 v sume 2,5 mil. euro medziročne rastú o 563-tisíc eur. Zdroje sú prioritne vyčlenené na zabezpečenie softvérového a hardvérového vybavenia na vykonávanie funkcie národnej brány pre sektor zdravotníctva EESSI a skvalitnenie centrálneho registra poistencov ako základ pre elektronizáciu zdravotníckeho systému.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu výboru pre zdravotníctvo, poslanca Tibora Bastrnáka, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, ako spravodajca výboru predkladám správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2018 až 2020 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 737a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou výboru pre financie a rozpočet a výboru pre zdravotníctvo, ktorého zároveň určil ako gestorský výbor. Určené výbory prerokovali návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2018 a 2020 v stanovenom termíne.
Výbory súhlasili s návrhom rozpočtu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2018. Odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu úradu na roky 2018 až 2020 vziať na vedomie a schváliť rozpočet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2018 s tým, že príjmy sa rozpočtujú vo výške 48 158-tisíc eur a výdavky vo výške 20 520-tisíc eur.
Výbor NR SR pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 28. novembra 2017. Výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu úradu na roky 2018 až 2020 vziať na vedomie a schváliť rozpočet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2018 s tým, že príjmy sa rozpočtujú vo výške 48 158-tisíc eur a výdavky vo výške 20 520-tisíc eur. Súčasťou správy je návrh na uznesenie Národnej rady.
Ďakujem. Skončil som, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.