26. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a aby som zároveň oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný na dnešnej hodine otázok je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupujem ho ja. Ministerku školstva, vedy, výskumu a športu Martinu Lubyovú, ktorá je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli, zastupuje pán minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Minister dopravy a výstavby Árpád Érsek je neprítomný z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty, zastupuje ho minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Neprítomný na hodine otázok je aj podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister vnútra Robert Kaliňák, naňho nie sú otázky. Podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky a pani ministerka pôdohospodárstva, rozvoja vidieka Gabriela Matečná, nie sú na ňu položené otázky. A na zahraničnej pracovnej ceste je aj pán minister obrany Peter Gajdoš, na ktorého neboli položené žiadne otázky. A posledným neprítomným je minister hospodárstva Peter Žiga, ktorý je pracovne mimo hlavného mesta, taktiež naňho nie sú položené žiadne otázky, pán podpredseda.

Ďakujem veľmi pekne. Aj sa nám miestnosť naplnila.
Takže prvá otázka je od poslanca Ľuboša Martináka a znie: „Vážený pán premiér, v čom bude spočívať účelné, efektívne a zjednodušené čerpanie eurofondov v budúcnosti?“
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, dovoľte mi poďakovať vám za vašu otázku. Problém komplikovanosti a administratívnej náročnosti riadenia implementácie projektov nie je len problémom Slovenskej republiky. Systém, prostredníctvom ktorého sa fondy Európskej únie riadia a implementujú, je určený najmä legislatívou Únie v tejto oblasti. Vyžaduje si istý stupeň bezpečnosti pri riadení verejných prostriedkov, ktoré predstavujú jednu z najväčších častí rozpočtu Európskej únie. Je ale zrejmé, že napriek mnohým celoeurópskym snahám, ktoré iniciujeme aj my ako krajina v rámci aktivity Simplification, to znamená zjednodušenie samotného čerpania, sa skôr všetci zamotávame do ešte väčšieho a zložitejšieho klbka rôznych nariadení a predpisov.
Mnohé snahy na európskej úrovni o zjednodušenie celého systému spôsobili to, že po skončení kôl rokovaní sa nakoniec nariadenia a predpisy, príkladmo hovorím, napríklad z pôvodných 800 strán rozšírili o ďalších 160 a blížia sa k 1 000-ke a je to ešte neprehľadnejšie, ako to bolo predtým, keď sme so zjednodušením začali.
A to isté môžme konštatovať aj na domácej úrovni, pretože sa ukazuje, že pod tlakom rôznych okolností alebo v rámci reakcií na nejaké pochybenia jednotlivcov sme postupne za tie roky nabalili taký balast do našich systémov riadenia čerpania eurofondov, že dnes platí, že proces samotnej kontroly ešte pred spustením konkrétneho projektu v priemere na Slovensku trvá skoro 688 dní, kým v rámci iných krajín je to podstatne kratšie.
Preto sme na Slovensku pripravili už dobre známy prvý set opatrení, je to tzv. Akčný plán na zvýšenie transparentnosti a efektívnosti čerpania, kde sme prijali 38 opatrení, ktoré mnohé z nich už nadobudli účinnosť k 1. 1. 2018 a ktoré sa, plánujeme vykonať aj kontrolu, aby sme teda zistili ich reálnu implementáciu na jednotlivých rezortoch. Niečo vidíme priamo cez náš informačný systém ITMS, niečo chceme overiť v praxi, poprípade overiť si aj ich funkčnosť a efektivitu.
Do tohto sme sa rozhodli zapojiť aj odbor prevencie kriminality priamo z Úradu vlády, pretože si myslíme, že potrebujeme ešte pohľad zboku, aby nám niekto povedal, že kde ešte vidí možnosti nejakého nekalého alebo korupčného správania sa jednotlivcov v danom procese.
Výsledkom, ktorý by mal byť po ukončení týchto kontrol, by mal byť akoby ďalší set alebo druhá etapa špeciálnych opatrení na zvýšenie transparentnosti, ale hlavne zjednodušenia čerpania európskych peňazí, pretože aj to pomalé čerpanie, ktoré je častokrát vyčítané nielen Slovenskej republike, ale aj okolitým krajinám, je spôsobené komplikovanosťou samotného procesu, ktoré dokonca už začína aj odrádzať jednotlivých žiadateľov, ktorí keď si predstavia, akou tortúrou majú prejsť, keď požiadajú o eurofondy, tak si to radšej spravia z vlastných zdrojov a tie obce a mestá už ani nechcú niekedy eurofondy čerpať, pretože sa boja, ako to nakoniec dopadne.
Obrovským problémom je systém kontroly a auditu, ten sme takisto povýšili nad, nad zdravý rozum a dnes kontrolujeme také veci, ktoré nemajú žiaden vplyv na samotný výsledok, a zabúdame sa pozerať sa výsledok toho daného projektu. Namiesto toho, aby sme prišli skontrolovať do obce, či starosta danú škôlku rozšíril, či otvoril dve nové triedy a či do nich prijal ďalších 50 nových detí a za primeranú cenu to aj dokázal, tak my ideme sa pozrieť, či má v poriadku jednotlivé prílohy v dokumentoch, či nezabudol dať nejaký výpis, či zle vypísal nejaké kolónky v odpracovaných hodinách a nejaké výkazy, výmery a neviem čo všetko, a vôbec nehľadíme na samotný výsledok.
Preto aj do budúcna budeme chcieť a presadzujeme aj na európskej úrovni, aby audit a kontrola bola zameraná na výsledky a nie na samotný proces, pretože ten k ničomu nevedie a iba zbytočne komplikuje celý systém a odrádza žiadateľov od nejakej aktivity.
Preto chcem povedať, že rok 2018 by mal prvýkrát znamenať aj zvýšenie dynamiky samotného čerpania eurofondov, pretože výzvy boli vypísané už v objeme 80 % celkového balíka z 15,5 mld., čiže výzvy sú už von, čaká sa na žiadosti o nenávratné finančné prostriedky, skoro 40 % z 15,5 mld. je už podpísaných, to znamená, už sú podpísané zmluvy o nenávratných finančných prostriedkoch a to čerpanie by teraz z tých terajších nejakých 12 % malo začať rapídne rásť, pretože si nechceme to čerpanie ponechať, tak ako v predchádzajúcom programovom období, až na posledný rok, ale chceme, aby rok ´22, ´23 slúžil už len na nejaké postupné korekcie a dofinancovanie nejakých drobností, ale aby nebol rok ´22, ´23 tým hlavným rokom, kedy sa majú prostriedky intenzívne minúť, ale aby sa tak udialo najneskôr v roku ´21.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.
Druhá otázka je od pána poslanca Gogu, je v sále, a znie: „Vážený pán predseda vlády, 23. februára sa zúčastníte summitu, ktorého témou budú aj voľby do Európskeho parlamentu, ako aj téma viacročného finančného rámca po roku 2020. Čo všetko bude ešte súčasťou tohto summitu a s akými témami sa tam ešte stretnete?“
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, aj za vašu otázku. Dňa 23. februára 2018, tak ako uvádzate, sa v Bruseli uskutoční neformálne zasadnutie hláv štátov a predsedov vlád členských štátov Európskej únie. Vedúci predstavitelia členských štátov Európskej únie sa stretnú, aby rokovali o inštitucionálnych otázkach, ale aj o politických prioritách pre budúce obdobie. Žiadne ďalšie iné témy neboli zatiaľ v tejto fáze avizované.
Začnem témou viacročného finančného rámca. Tu sa majú rozhovory sústrediť najmä na politické priority budúceho finančného rámca po roku 2020. Pôjde o to, ako možno nastaviť rovnováhu medzi starými politikami, ako je kohézia a poľnohospodárstvo, a novými politikami, ktoré sa sústreďujú na vedu, výskum či konkurencieschopnosť Únie. Medzi novými prioritami sa rysuje vytvorenie fondu na boj proti legálnej migrácii, posilnenie mobility, ktorá znamená hlavne posilnenie programu Erasmus a podpora spolupráce v oblasti obrany. Dá sa očakávať aj rámcová diskusia k výške rozpočtu vo všeobecnej rovine a diskusia o možnostiach posilnenia rozpočtu vzhľadom na nové priority.
Ambíciou je uzatvoriť rokovania o viacročnom finančnom rámci ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v budúcom roku, pretože – teraz doplním – ak si predstavíte, že by sme čakali až na nové voľby a potom koľko mesiacov trvá, kým prvýkrát zasadne Európsky parlament a kým sa vykreuje úplne nová Komisia a zvolia sa jednotliví komisári, myslím, že by to už bolo nakoniec na veľmi tesnej hrane v roku 2020, kedy musíme mať jasno a hneď vedieť fungovať. Takže je dôležité, aby lídri našli túto zhodu a dohodu ešte do volieb do Európskeho parlamentu.
Slovenská republika bude preto v rámci svojich pozícií zdôrazňovať, že chceme bezpečnú, prosperujúcu, silnú a viac integrovanú Úniu. Uvedomujeme si potrebu financovať aj nové výzvy. Chceme však ale zachovať dostatok prostriedkov pre kohéziu a spoločnú poľnohospodársku politiku. Slovensko bude naďalej zdôrazňovať význam ekonomickej a sociálnej konvergencie, ktorá má okrem ekonomicko-sociálneho aj silný politický rozmer ako prevencia nárastu populizmu a extrémizmu.
Summit, ktorý sa bude konať na budúci týždeň, je príležitosťou aj na neformálnu diskusiu lídrov o navrhovaných úpravách a zmenách v inštitucionálnej architektúre. Z hľadiska oblastí týkajúcich sa Európskeho parlamentu budú tomuto summitu dominovať najmä jeho budúce zloženie a koncept tzv. vedúceho kandidáta.
Očakávané uvoľnenie 73 kresiel britských poslancov sa stalo katalyzátorom diskusií o nadnárodnom zozname kandidátov pre voľby do Európskeho parlamentu, ktorí by boli volení v jednotnom volebnom obvode. Napriek silnej medializácii a tlaku z viacerých strán poslanci Európskeho parlamentu nepodporili vytvorenie nadnárodnej európskej kandidátky. Vítame toto rozhodnutie, ktoré reálne odráža súčasnú politickú situáciu a reflektuje aj názorovú nejednotnosť. Nemyslím, že by tento koncept zásadnejšie prispel k posilneniu demokratickej legitimity, priblíženiu Únie občanom alebo zvýšenie záujmov o voľby do Európskeho parlamentu.
Vo vzťahu k budúcemu zloženiu Európskeho parlamentu sme zástancami myšlienky zníženia počtu poslancov. Je logické, že ak bude o jeden členský štát menej, malo by byť menej aj poslancov. Uvoľnenie britských kresiel je zároveň príležitosťou kompenzovať počet poslaneckých kresiel tým štátom, ktoré sú v súčasnosti menej zastúpené, preto podporujeme návrh prerozdelenia časti týchto kresiel medzi členské štáty na základe princípu degresívnej proporcionality. Pre Slovensko to môže znamenať o jeden mandát európskeho poslanca viac.
Jednou z hlavných tém summitu bude aj koncept vedúceho kandidáta, tzv. Spitzenkandidat, teda určenie lídrov, ktorí budú viesť predvolebnú kampaň a z ktorých bude po voľbách určený nový predseda Európskej komisie. Tento koncept podporuje najmä Európsky parlament, Európska komisia, ako aj časť členských štátov. Prvýkrát bol využitý v roku ´14 pri kreovaní súčasnej Komisie, kedy post predsedu získal Jean-Claude Juncker, líder kandidátky ľudovcov.
Podporovatelia tohto konceptu argumentujú, že občania by mali mať možnosť výberu predsedu Európskej komisie, ktorý počas volebnej kampane spopularizuje agendu celej Únie. Slovensko skôr zastáva pozíciu, že by sme mali dodržiavať pravidlá stanovené v zmluvách a rešpektovať úlohu Európskej rady pri výbere nového predsedu Európskej komisie a brať tak do úvahy charakter a úlohy jednotlivých inštitúcií a udržiavať tak ich rovnováhu.
Na summite očakávame tiež zaujímavú diskusiu, pretože je naším spoločným záujmom, aby sme Európsku úniu čo najviac priblížili občanom a zvýšili účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Myslím, že diskusie s občanmi o Európskej únii sú lepšou cestou než vytváranie nadnárodných kandidátok či definovanie budúcich predsedov Európskej komisie. S podobnými aktivitami sme začali už v minulom roku a budeme v nich pokračovať. Na Slovensku sa už osvedčil koncept Národného konventu o Európskej únii, v ktorom sme odhodlaní pokračovať.
Deň pred odchodom predsedu vlády do Bruselu sa bude konať úvodné podujatie Národného konventu o budúcnosti EÚ za účasti najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky a nasledovať budú aj ďalšie podujatia v regiónoch, pretože jednou z hlavných úloh je posilnenie strategickej komunikácie o Únii so širokou verejnosťou, a myslím, že konkrétne aktivity a kroky majú väčší význam než abstraktné koncepty, o ktorých sa teraz hovorí.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec nechce položiť doplňujúcu otázku. Ďalší pán poslanec, pán poslanec...
Ďalšia otázka od pána poslanca Kéryho a znie: „Vážený pán predseda, nedávno ste avizovali ambíciu vlády zjednodušiť proces pri čerpaní eurofondov. Viete nám podať bližšie informácie?“
Nech sa páči.

Pán poslanec, ak by ste súhlasili, možno by vám mohla postačovať moja odpoveď na prvú otázku, pretože... (Reakcia poslanca.) Áno? Ďakujem veľmi pekne.

Doplňujúca otázka, pán poslanec? Nie.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Nemkyho a znie: „Pán predseda, zachytil som vaše stretnutie so študentami na lyžiarskych kurzoch. Ako hodnotíte túto podporu cestovného ruchu, ktorú ste zaviedli?“
Nech sa páči.

Vážený pán poslanec, skôr ako vám odpoviem na túto otázku, dovoľte mi pripomenúť, že príspevky na lyžiarsky výcvik vláda schválila ešte v roku 2016 ako súčasť druhého sociálneho balíčka na podporu pohybových aktivít pre všetkých žiakov, teda aj pre tých, ktorí sa nemohli na lyžiarskom výcviku zúčastniť z dôvodu slabšej sociálnej situácie rodiny.
Napriek tomu, že uvedené sociálne balíčky boli opozíciou neodôvodnene a účelovo kritizované, tieto opatrenia zo sociálneho balíčka sú súčasťou dlhodobej stratégie zamerané na pomoc mladým rodinám, dôchodcom, nezamestnaným a občanom s nízkymi príjmami. Považujeme za správne, aby z aktuálneho priaznivého a pozitívneho vývoja ekonomiky ťažili aj sociálne najslabšie skupiny ľudí.
Vami spomínané príspevky sú účelovo určené pre žiakov druhého stupňa základnej školy, špeciálnej základnej školy a pre žiakov stredných škôl v dennej forme štúdia na financovanie lyžiarskych a snowboardingových výcvikov a kurzov.
Vláda Slovenskej republiky poskytla dotáciu na lyžiarske kurzy v rokoch ´16 až ´18 pre približne 270-tisíc žiakov z celého Slovenska a s doterajším výsledkom zavedeného opatrenia je mimoriadne spokojná. Finančná podpora určená pre žiakov základných a stredných škôl sa ukázala ako prospešná už v prvom roku jej zavedenia, t. j. v roku 2016, a pozitívne ohlasy evidujeme aj na minuloročnú, aj súčasnú zimnú sezónu.
V januári 2016 ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu rozdelilo 14,3 mil. eur pre viac ako 95-tisíc žiakov základných a stredných škôl, v roku ´17 išlo 14 mil. eur pre 90-tisíc žiakov a tento rok požiadali školy o príspevok 12,9 mil. eur pre 86-tisíc žiakov. Výška príspevku na jedného žiaka je 150 eur a štát doposiaľ zaplatil približne 1 350 000 prenocovaní v ubytovacích zariadeniach, čo je obrovská podpora pre slovenský cestovný ruch, keď žiaci strávili na lyžiarskom kurze v priemere päť prenocovaní. S úspešnosťou opatrenia rastie v lokalitách blízkych lyžiarskych stredísk aj spokojnosť v oblasti podnikania a služieb u malých a stredných podnikateľov, ktorí zároveň dodávajú svoje produkty do ubytovacích zariadení, resp. im poskytujú svoje služby.
Výhodou lyžiarskych kurzov je aj fakt, že sa uskutočňujú po dohode s prevádzkarmi ubytovacích zariadení, a preto podnikateľom tieto kurzy vedia vykryť priamo to obdobie mimo hlavnej lyžiarskej sezóny, kedy záujem jednotlivcov o ubytovanie je, samozrejme, nižší.
Okrem ekonomických výhod podpora lyžiarskych kurzov zo strany vlády má pre žiakov základných a stredných škôl aj socializačný a športový rozmer, keďže si tak môžu rozvíjať svoje pohybové nadanie. V prípade účinného osvojenia si takýchto zručností existuje reálna možnosť vytvorenia si trvalého vzťahu k pohybovej aktivite, ktorá je kľúčom k zdravému životnému štýlu. A práve v rýchlej dobe internetu a množstva počítačových hier, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú aj bežné dni školákov, je potrebné, aby sme aj zo strany politiky štátu podporili pohyb detí a vytvorili podmienky aj na také druhy športov, ktoré so sebou prinášajú aj istú finančnú záťaž pre ich rodičov. Zároveň uvedené opatrenie podporuje aj súdržnosť triednych kolektívov.
Môžeme povedať, že ide o opatrenie tvoriace kombináciu pomoci pre menej solventné rodiny s deťmi, ktoré by si za iných okolností nemohli dovoliť zaplatiť lyžiarsky výcvik, a na druhej strane výrazne pomáha slovenskému cestovnému ruchu.
Špeciálne nás teší, že dnes nie je rozdiel, či rodičia dieťaťa majú, alebo nemajú peniaze, pretože sme sa snažili nastaviť výšku príspevku tak, aby pokryla skoro všetky náklady bez toho, aby to museli spolufinancovať rodičia. Dávame tak možnosť absolvovať lyžiarsky, resp. snowboardový výcvik všetkým deťom, ktoré majú oň záujem, a teší nás, že aj rodičia, ktorí si normálne nemôžu dovoliť poslať dieťa na lyžiarsky kurz, majú takúto možnosť. Väčšina žiakov by si lyžiarsky výcvik nemohla bez štátneho príspevku dovoliť, čo potvrdzujú najmä učitelia základných a stredných škôl vrátane rodičov týchto detí. A to je, myslím, to najdôležitejšie, aby všetky deti mali rovnakú šancu bez ohľadu na to, v ktorej časti Slovenska sa narodia, a bez ohľadu na to, z ktorej sociálnej vrstvy pochádzajú.
Takže ako funguje spomínané sociálne opatrenie v praxi, sa bol pán predseda minulý týždeň osobne presvedčiť aj počas svojej návštevy lyžiarskeho kurzu v stredisku Salamandra Resort v obci Hodruša-Hámre, kde opäť samotné opatrenie komentovali tí, ktorých sa týka, učitelia, deti a rodičia týchto detí, ktorí ho, samozrejme, kvitujú a sú zaň vďační.
A preto som veľmi rád, že to rozhodnutie vlády v roku 2016 okrem lyžiarskych kurzov aj v prípade škôl v prírode bolo úspešné a naozaj prospieva širokému okruhu nielen ľudí, ale aj časti slovenských služieb a cestového ruchu.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)