26. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, aj za vašu otázku. Dňa 23. februára 2018, tak ako uvádzate, sa v Bruseli uskutoční neformálne zasadnutie hláv štátov a predsedov vlád členských štátov Európskej únie. Vedúci predstavitelia členských štátov Európskej únie sa stretnú, aby rokovali o inštitucionálnych otázkach, ale aj o politických prioritách pre budúce obdobie. Žiadne ďalšie iné témy neboli zatiaľ v tejto fáze avizované.
Začnem témou viacročného finančného rámca. Tu sa majú rozhovory sústrediť najmä na politické priority budúceho finančného rámca po roku 2020. Pôjde o to, ako možno nastaviť rovnováhu medzi starými politikami, ako je kohézia a poľnohospodárstvo, a novými politikami, ktoré sa sústreďujú na vedu, výskum či konkurencieschopnosť Únie. Medzi novými prioritami sa rysuje vytvorenie fondu na boj proti legálnej migrácii, posilnenie mobility, ktorá znamená hlavne posilnenie programu Erasmus a podpora spolupráce v oblasti obrany. Dá sa očakávať aj rámcová diskusia k výške rozpočtu vo všeobecnej rovine a diskusia o možnostiach posilnenia rozpočtu vzhľadom na nové priority.
Ambíciou je uzatvoriť rokovania o viacročnom finančnom rámci ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v budúcom roku, pretože – teraz doplním – ak si predstavíte, že by sme čakali až na nové voľby a potom koľko mesiacov trvá, kým prvýkrát zasadne Európsky parlament a kým sa vykreuje úplne nová Komisia a zvolia sa jednotliví komisári, myslím, že by to už bolo nakoniec na veľmi tesnej hrane v roku 2020, kedy musíme mať jasno a hneď vedieť fungovať. Takže je dôležité, aby lídri našli túto zhodu a dohodu ešte do volieb do Európskeho parlamentu.
Slovenská republika bude preto v rámci svojich pozícií zdôrazňovať, že chceme bezpečnú, prosperujúcu, silnú a viac integrovanú Úniu. Uvedomujeme si potrebu financovať aj nové výzvy. Chceme však ale zachovať dostatok prostriedkov pre kohéziu a spoločnú poľnohospodársku politiku. Slovensko bude naďalej zdôrazňovať význam ekonomickej a sociálnej konvergencie, ktorá má okrem ekonomicko-sociálneho aj silný politický rozmer ako prevencia nárastu populizmu a extrémizmu.
Summit, ktorý sa bude konať na budúci týždeň, je príležitosťou aj na neformálnu diskusiu lídrov o navrhovaných úpravách a zmenách v inštitucionálnej architektúre. Z hľadiska oblastí týkajúcich sa Európskeho parlamentu budú tomuto summitu dominovať najmä jeho budúce zloženie a koncept tzv. vedúceho kandidáta.
Očakávané uvoľnenie 73 kresiel britských poslancov sa stalo katalyzátorom diskusií o nadnárodnom zozname kandidátov pre voľby do Európskeho parlamentu, ktorí by boli volení v jednotnom volebnom obvode. Napriek silnej medializácii a tlaku z viacerých strán poslanci Európskeho parlamentu nepodporili vytvorenie nadnárodnej európskej kandidátky. Vítame toto rozhodnutie, ktoré reálne odráža súčasnú politickú situáciu a reflektuje aj názorovú nejednotnosť. Nemyslím, že by tento koncept zásadnejšie prispel k posilneniu demokratickej legitimity, priblíženiu Únie občanom alebo zvýšenie záujmov o voľby do Európskeho parlamentu.
Vo vzťahu k budúcemu zloženiu Európskeho parlamentu sme zástancami myšlienky zníženia počtu poslancov. Je logické, že ak bude o jeden členský štát menej, malo by byť menej aj poslancov. Uvoľnenie britských kresiel je zároveň príležitosťou kompenzovať počet poslaneckých kresiel tým štátom, ktoré sú v súčasnosti menej zastúpené, preto podporujeme návrh prerozdelenia časti týchto kresiel medzi členské štáty na základe princípu degresívnej proporcionality. Pre Slovensko to môže znamenať o jeden mandát európskeho poslanca viac.
Jednou z hlavných tém summitu bude aj koncept vedúceho kandidáta, tzv. Spitzenkandidat, teda určenie lídrov, ktorí budú viesť predvolebnú kampaň a z ktorých bude po voľbách určený nový predseda Európskej komisie. Tento koncept podporuje najmä Európsky parlament, Európska komisia, ako aj časť členských štátov. Prvýkrát bol využitý v roku ´14 pri kreovaní súčasnej Komisie, kedy post predsedu získal Jean-Claude Juncker, líder kandidátky ľudovcov.
Podporovatelia tohto konceptu argumentujú, že občania by mali mať možnosť výberu predsedu Európskej komisie, ktorý počas volebnej kampane spopularizuje agendu celej Únie. Slovensko skôr zastáva pozíciu, že by sme mali dodržiavať pravidlá stanovené v zmluvách a rešpektovať úlohu Európskej rady pri výbere nového predsedu Európskej komisie a brať tak do úvahy charakter a úlohy jednotlivých inštitúcií a udržiavať tak ich rovnováhu.
Na summite očakávame tiež zaujímavú diskusiu, pretože je naším spoločným záujmom, aby sme Európsku úniu čo najviac priblížili občanom a zvýšili účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Myslím, že diskusie s občanmi o Európskej únii sú lepšou cestou než vytváranie nadnárodných kandidátok či definovanie budúcich predsedov Európskej komisie. S podobnými aktivitami sme začali už v minulom roku a budeme v nich pokračovať. Na Slovensku sa už osvedčil koncept Národného konventu o Európskej únii, v ktorom sme odhodlaní pokračovať.
Deň pred odchodom predsedu vlády do Bruselu sa bude konať úvodné podujatie Národného konventu o budúcnosti EÚ za účasti najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky a nasledovať budú aj ďalšie podujatia v regiónoch, pretože jednou z hlavných úloh je posilnenie strategickej komunikácie o Únii so širokou verejnosťou, a myslím, že konkrétne aktivity a kroky majú väčší význam než abstraktné koncepty, o ktorých sa teraz hovorí.

Pán poslanec, ak by ste súhlasili, možno by vám mohla postačovať moja odpoveď na prvú otázku, pretože... (Reakcia poslanca.) Áno? Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, skôr ako vám odpoviem na túto otázku, dovoľte mi pripomenúť, že príspevky na lyžiarsky výcvik vláda schválila ešte v roku 2016 ako súčasť druhého sociálneho balíčka na podporu pohybových aktivít pre všetkých žiakov, teda aj pre tých, ktorí sa nemohli na lyžiarskom výcviku zúčastniť z dôvodu slabšej sociálnej situácie rodiny.
Napriek tomu, že uvedené sociálne balíčky boli opozíciou neodôvodnene a účelovo kritizované, tieto opatrenia zo sociálneho balíčka sú súčasťou dlhodobej stratégie zamerané na pomoc mladým rodinám, dôchodcom, nezamestnaným a občanom s nízkymi príjmami. Považujeme za správne, aby z aktuálneho priaznivého a pozitívneho vývoja ekonomiky ťažili aj sociálne najslabšie skupiny ľudí.
Vami spomínané príspevky sú účelovo určené pre žiakov druhého stupňa základnej školy, špeciálnej základnej školy a pre žiakov stredných škôl v dennej forme štúdia na financovanie lyžiarskych a snowboardingových výcvikov a kurzov.
Vláda Slovenskej republiky poskytla dotáciu na lyžiarske kurzy v rokoch ´16 až ´18 pre približne 270-tisíc žiakov z celého Slovenska a s doterajším výsledkom zavedeného opatrenia je mimoriadne spokojná. Finančná podpora určená pre žiakov základných a stredných škôl sa ukázala ako prospešná už v prvom roku jej zavedenia, t. j. v roku 2016, a pozitívne ohlasy evidujeme aj na minuloročnú, aj súčasnú zimnú sezónu.
V januári 2016 ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu rozdelilo 14,3 mil. eur pre viac ako 95-tisíc žiakov základných a stredných škôl, v roku ´17 išlo 14 mil. eur pre 90-tisíc žiakov a tento rok požiadali školy o príspevok 12,9 mil. eur pre 86-tisíc žiakov. Výška príspevku na jedného žiaka je 150 eur a štát doposiaľ zaplatil približne 1 350 000 prenocovaní v ubytovacích zariadeniach, čo je obrovská podpora pre slovenský cestovný ruch, keď žiaci strávili na lyžiarskom kurze v priemere päť prenocovaní. S úspešnosťou opatrenia rastie v lokalitách blízkych lyžiarskych stredísk aj spokojnosť v oblasti podnikania a služieb u malých a stredných podnikateľov, ktorí zároveň dodávajú svoje produkty do ubytovacích zariadení, resp. im poskytujú svoje služby.
Výhodou lyžiarskych kurzov je aj fakt, že sa uskutočňujú po dohode s prevádzkarmi ubytovacích zariadení, a preto podnikateľom tieto kurzy vedia vykryť priamo to obdobie mimo hlavnej lyžiarskej sezóny, kedy záujem jednotlivcov o ubytovanie je, samozrejme, nižší.
Okrem ekonomických výhod podpora lyžiarskych kurzov zo strany vlády má pre žiakov základných a stredných škôl aj socializačný a športový rozmer, keďže si tak môžu rozvíjať svoje pohybové nadanie. V prípade účinného osvojenia si takýchto zručností existuje reálna možnosť vytvorenia si trvalého vzťahu k pohybovej aktivite, ktorá je kľúčom k zdravému životnému štýlu. A práve v rýchlej dobe internetu a množstva počítačových hier, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú aj bežné dni školákov, je potrebné, aby sme aj zo strany politiky štátu podporili pohyb detí a vytvorili podmienky aj na také druhy športov, ktoré so sebou prinášajú aj istú finančnú záťaž pre ich rodičov. Zároveň uvedené opatrenie podporuje aj súdržnosť triednych kolektívov.
Môžeme povedať, že ide o opatrenie tvoriace kombináciu pomoci pre menej solventné rodiny s deťmi, ktoré by si za iných okolností nemohli dovoliť zaplatiť lyžiarsky výcvik, a na druhej strane výrazne pomáha slovenskému cestovnému ruchu.
Špeciálne nás teší, že dnes nie je rozdiel, či rodičia dieťaťa majú, alebo nemajú peniaze, pretože sme sa snažili nastaviť výšku príspevku tak, aby pokryla skoro všetky náklady bez toho, aby to museli spolufinancovať rodičia. Dávame tak možnosť absolvovať lyžiarsky, resp. snowboardový výcvik všetkým deťom, ktoré majú oň záujem, a teší nás, že aj rodičia, ktorí si normálne nemôžu dovoliť poslať dieťa na lyžiarsky kurz, majú takúto možnosť. Väčšina žiakov by si lyžiarsky výcvik nemohla bez štátneho príspevku dovoliť, čo potvrdzujú najmä učitelia základných a stredných škôl vrátane rodičov týchto detí. A to je, myslím, to najdôležitejšie, aby všetky deti mali rovnakú šancu bez ohľadu na to, v ktorej časti Slovenska sa narodia, a bez ohľadu na to, z ktorej sociálnej vrstvy pochádzajú.
Takže ako funguje spomínané sociálne opatrenie v praxi, sa bol pán predseda minulý týždeň osobne presvedčiť aj počas svojej návštevy lyžiarskeho kurzu v stredisku Salamandra Resort v obci Hodruša-Hámre, kde opäť samotné opatrenie komentovali tí, ktorých sa týka, učitelia, deti a rodičia týchto detí, ktorí ho, samozrejme, kvitujú a sú zaň vďační.
A preto som veľmi rád, že to rozhodnutie vlády v roku 2016 okrem lyžiarskych kurzov aj v prípade škôl v prírode bolo úspešné a naozaj prospieva širokému okruhu nielen ľudí, ale aj časti slovenských služieb a cestového ruchu.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, v mene ministerky školstva, vedy, výskumu a športu, ktorú tu dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku a dovoľte mi prečítať odpoveď pani ministerky Martiny Lubyovej.
V prípade výzvy na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier bolo pôvodne schválených 62 projektov. Implementácia všetkých schválených projektov bola pozastavená až do doby ukončenia kontrol, čo znamená, že nie je umožnené žiadne čerpanie týchto finančných prostriedkov ani zo štrukturálnych fondov, ale ani zo štátneho rozpočtu.
Kontrolu tejto výzvy realizuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako riadiaci orgán Operačného programu Výskum a inovácie. Dĺžka kontroly je ovplyvnená vysokým počtom podaných projektov, približne 300, ako aj komplexnosťou dokumentácie v rámci predložených žiadostí o nenávratný finančný príspevok.
Výsledky kontroly budú validované zo strany orgánu auditu, teda Ministerstva financií Slovenskej republiky, a predpokladáme, že následne bude realizovaný aj audit Európskej komisie. V žiadnej inej výzve z tých, ktorých sa týkal varovný list Európskej komisie, neboli a ani nebudú uzatvorené žiadne zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku.
Aktuálne je z uvedeného počtu 62 schválených projektov účinných 53 zmlúv. V prípade 9 projektov došlo k nasledovnému:
Mimoriadne bola ukončená zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v prípade dvoch prijímateľov, a to konkrétne spoločnosti I.K.NOW, s. r. o. Dohoda o mimoriadnom ukončení zmluvy v tomto prípade o poskytnutí nenávratného finančného príspevku je účinná od 19. septembra 2017. V druhom prípade išlo o spoločnosť Centrum pre vedu a výskum, s. r. o., kde dohoda o mimoriadnom ukončení zmluvy o poskytnutí nenáhradného finančného príspevku je účinná od 7. 12. 2017.
Ďalej to boli ukončenia zmluvy o poskytnutí NFP z dôvodu výpovede zo strany prijímateľa. Tu došlo u troch prijímateľov, konkrétne MEGA & LOMAN, s. r. o., zmluvný vzťah bol ukončený ku dňu 13. 11. 2017, ďalej spoločnosť Digmia, s. r. o., zmluvný vzťah bol ukončený ku dňu 20. 11. 2017 a Falck Academy, s .r. o., kde zmluvný vzťah bol ukončený ku dňu 25. septembra 2019.
V prípade dvoch nenávratných finančných príspevkov sa nepristúpilo k podpisu ani zmluvy o NFP, a teda s týmito nebola zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku ani uzatvorená. Ide o spoločnosti FINALCAST, s. r. o., a ďalej O2 Slovensko, s. r. o. V prípade dvoch nenávratných finančných príspevkov, kde boli žiadatelia F.M. Servis a DSSI, boli podpísané zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, avšak tieto neboli zo strany ministerstva zverejnené v Centrálnom registri zmlúv. Obaja prijímatelia zverejnili zmluvy sami, avšak nezverejnili partnerské zmluvy a aktuálne sa vypracúvava právna analýza, či sú tieto zmluvy účinné.
Ďalej v súčasnosti prebiehajú rokovania s jednotlivými prijímateľmi, ktorých cieľom je dohodnúť sa na odstúpení od zmlúv. Vo februári by mali prebehnúť rokovania s približne 20 prijímateľmi a v marci so zvyšnými. Predpokladáme, že u väčšieho počtu prijímateľov sa podarí dohodnúť na odstúpení od zmlúv, a to aj z dôvodu, že majú záujem uchádzať sa o projekty v rámci nových pripravovaných výziev a účinná zmluva o nenávratnom finančnom príspevku v rámci výzvy na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier môže byť prekážkou na predloženie nového projektu. Predpokladáme, že v priebehu marca tohto roku budeme môcť informovať o ďalšom znížení počtu účinných zmlúv o nenávratnom finančnom príspevku v prípade tejto výzvy.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem ešte raz za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Od začiatku roka 2017 obstarali nemocnice v priamej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky 12 CT prístrojov, čím sa zabezpečila skoro úplná výmena CT diagnostiky v ústavnej starostlivosti. Nemocnice ako Prešov, Žilina, Trnava, bratislavské nemocnice, Nové Zámky, Dolnooravská nemocnica, Kráľovský Chlmec či Poprad a Piešťany dostali najnovšie a najkvalitnejšie prístroje, čím sa zaručila sebestačnosť verejného sektora v CT diagnostike. Obstarávanie diagnostiky magnetickou rezonanciou sa plánuje na koniec februára 2018.
V tejto špecializácii došlo zatiaľ k obnove dvoch najväčších pracovísk, a to Univerzitná nemocnica v Bratislave a Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach. Ostatné pracoviská budú zriadené a obnovené až po dokončení centrálnej súťaže, nakoľko tá sa ukázala ako nevyhnutná súčasť efektívnej prevádzky diagnostických služieb. Röntgeny, USG sú aj dnes dominantne prevádzkované vo verejnom sektore, kde sa postupne taktiež obnovuje vybavenie a zázemie pre lekárov.
PET, CT a vo všeobecnosti rádiodiagnostika bola výrazne podporená v hlavnom špecializovanom centre na Slovensku v Inštitúte nukleárnej medicíny v Banskej Bystrici, kde po viac ako 15 rokoch došlo k výmene a rozšíreniu počtu gamakamier a spektrálneho CT prístroja.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky taktiež spúšťa centrálnu výmenu všetkých lineárnych urýchľovačov na Slovensku, kde sa plánuje v priebehu troch rokov vymeniť a zriadiť až 16 urýchľovacích systémov, čo zabezpečí takmer kompletnú samostatnosť verejného sektora v oblasti radiačná onkológia.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Pán poslanec, vám ďakujem za otázku. No, pán poslanec, hoci absolútnu istotu mať nemôžem, to by bolo asi prehnané, keby som toto tvrdil. Práve schválená zmena má zabrániť zneužívaniu tzv. vysielania pracovníkov z iného členského štátu Európskej únie.
Dnes máme na Slovensku necelých 9-tisíc občanov z tzv. tretích krajín, čiže spoza hraníc Európskej únie, s pracovným povolením, ale takmer 13-tisíc je ich u nás bez neho. Zákon takúto situáciu pripúšťa a ide najmä o krátkodobo pracujúcich na území Slovenskej republiky do troch mesiacov, ktorí sem chodia vykonávať veľmi veľakrát nízkokvalifikované práce. Predovšetkým oni predstavujú lacnú pracovnú silu a práve oni sa stávajú nástrojom sociálneho dumpingu. Na ich pracovný pobyt na Slovensku sa totiž nevzťahujú takmer žiadne podmienky v porovnaní so zamestnávaním našich vlastných občanov, a tak sú výrazne lacnejší. Podľa našich zistení sa z nich často, alebo sa za nich často neplatí žiadne sociálne ani zdravotné poistenie v štáte, z ktorého sú vyslaní. A bývajú u nás v nezákonných bytoch, prípadne nelegálnych ubytovniach. Avšak alebo práve preto, ak na Slovensko cudzinec, á, cudzinec má pracovné povolenie z hľadiska zákonov, dostáva sa na úroveň slovenského zamestnanca a vzťahujú sa naňho nielen pracovné predpisy, ale dokonca aj kolektívne zmluvy a benefity, ktoré pre našich zamestnancov z toho jednoducho vyplývajú. A pred vydaním povolenia sa musí preukázať bývaním, ktoré mu spĺňa vyhláškou stanovené hygienické a priestorové podmienky.
Práve schválená novela zákona o službách zamestnanosti zavádza obdobné pravidlá aj pre krátkodobo pracujúcich cudzincov, čím sa stávajú pre naše firmy drahšími.
Novela zákona ruší niektoré možnosti zamestnávania bez pracovného povolenia, čiže ide zredukovať tieto možnosti doslova na minimum. Takže ak sme zrýchlili proces vydávania týchto povolení, povedie to k tomu, že u nás budeme mať viac cudzincov, ktorí nebudú môcť byť lacnejší než domáci zamestnanci. A naše vnímanie sociálneho dumpingu je najmä v tom, že treba zabrániť tomu, aby na Slovensko nedochádzali cudzinci ako lacná pracovná sila na úkor domácich zamestnancov.
Ďakujem. Skončil som.

Vážený pán predsedajúci, ešte raz ďakujem za vaše slovo. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za túto zaujímavú otázku. Je nutné podotknúť, že suma 17,5 mil. eur bez DPH je predpokladaná hodnota zákazky. Výkaz, výmer a odhadovanú sumu určil autorizovaný projektant z podkladov, s ktorými disponuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Je to maximálna predpokladaná cena, ktorú môže stáť komplexné odstránenie hornej stavby, plošných základov a aj dotknutých hlbinných základov. Cena je predpokladaná a nie je konečná. Konečnú cenu určí až samotné verejné obstarávanie.
Napríklad konkrétne v prípade Atómovej elektrárne V1 na búranie chladiacich veží bola predpokladaná hodnota zákazky 25 mil. euro.
Podstatným faktorom je, že do výkazu výmer pre búracie práce rozostavanej nemocnice Rázsochy bol započítaný celkový objem stavby rozostavanej nemocnice Rázsochy. Búracie práce sú rozdelené na tri etapy. V prvej etape sa ráta s búracími prácami vrchnej stavby spolu s podzemnými priestormi stavby, v druhej etape sa uvažuje s odstránením plošných základov stavby a v tretej etape sa uvažuje s odstránením vrchnej časti hlbinných základov.
Súčasťou dodávky búracích prác rozostavanej nemocnice Rázsochy je inžinierska činnosť, vypracovanie projektovej dokumentácie, zariadenie stanoviska, staveniska, pardon, aj stráženie staveniska. Pri druhej etape a tretej etape búracích prác je potrebné rátať aj s veľkým rozsahom zemných prác, nakoľko sa tieto časti stavby nachádzajú pod zemským povrchom. Tu treba rátať aj so zabezpečením a odvodňovaním stavebných jám vzniknutých pri búraní podzemných častí budov. Pri odstraňovaní časti hlbinných základov sú zemné práce ešte nevyhnutnejšie.
Súčasťou prác bude aj spätný zásyp stavebných jám vzniknutých pri vybúravaní pozemných častí stavby a zhutnenie zásypu na požadovanú únosnosť, čo predstavuje tiež nemalé finančné náklady.
Zámerom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky je čo najväčšiu možnú časť hodnotiteľného stavebného odpadu použiť priamo na stavbe, resp. zhodnotiť ho neskôr následným predajom, kde výzisk z predaja polotovaru zostane Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky. Celková predpokladaná hodnota zákazky je relatívne natoľko, á, je relatívna, pardon, nakoľko financie, ktoré ministerstvo zdravotníctva muselo vynaložiť na zarovnanie príprav povrchu stavebného pozemku, sú už súčasťou zákazky búrania rozostavanej nemocnice Rázsochy, čo pri vybúravaní pozemných častí stavby spolu so základmi predstavuje nemalú položku. Možný výzisk z predaja kovového šrotu a použiteľného rozdrveného betónu predstavuje tiež nemalú čiastku, ktorá nepriamo zníži koncovú sumu na búracie práce.
Ďalším faktorom, ktorý má vplyv na predpokladanú hodnotu zákazky, je rôznorodosť použitých stavebných materiálov použitých na stavbu rozostavanej nemocnice Rázsochy, čo je rozdielna proti použitým stavebným materiálom pri chladiacich vežiach, kde podľa dostupných informácií najvyšší podiel použitého stavebného materiálu tvorí betón. V prípade rozostavanej nemocnice Rázsochy sú vnútorné steny vybudované z tehál, obvodové steny sú tvorené sendvičovými panelmi, tehly, keramika, železo, polystyrén, omietka, steny sú zaizolované PUR penou, výplne okien sú drevené, okná neboli osadené v celej stavbe.
To znamená, že časť stavebných materiálov v tomto prípade, je v tomto prípade stavebný odpad. Nie je ďalej využiteľný, a preto je nutné, aby bol odvezený na skládku. To znamená navýšenie nákladov na dopravu na skládku a poplatky za skladovanie odpadu.
V prípade demolácie chladiacich veží, citujem: „Cieľom projektu demolácie chladiacich veží je v najvyššej možnej miere odpad minimalizovať, resp. recyklovať ho. Z tohto dôvodu bude zdemolovaný betónový materiál spracovaný na drviacom zariadení a následne bude využitý ako spätný zásyp po demolácii. Terén bude upravený zeminou a zatrávnený.“ Zdroj: JAVYS.
Prvá z chladiacich veží, ktorej demolácia sa začala v októbri 2017, má už menej ako 40 metrov. Takže pri demolácii chladiacich veží sa ráta s minimálnym množstvom nevyužiteľného materiálu do spätného zásypu.
Nemáme vedomosť o presnom spôsobe demolácie chladiacich veží... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Jakab, poprosím vás, kľud v sále.

Drucker, Tomáš, minister zdravotníctva SR
... a taktiež nám nie je známa skutočnosť, či demolácia počíta aj s odstraňovaním pozemných častí chladiacich veží. V prípade, že ide len o demoláciu nadzemných častí chladiacich veží, by bolo primerané porovnávať cenu len za odstránené časti rozostavanej nemocnice Rázsochy nad jestvujúcim zemským povrchom. Tiež nám nie je známy celkový objem búraného stavebného materiálu pri chladiacich vežiach, čo je veľmi podstatná informácia pri objektívnom porovnávaní. Všetky tieto fakty znemožňujú objektívne porovnanie týchto dvoch zákaziek.
Na zhrnutie. Rozdiel v rozsahu činnosti (zaznievanie zvuku časomeru), rozdiel v objeme stavieb na základe dostupného rozhodnutia, ktorým bolo odstránenie chladiacich veží povolené, ktoré vydal Úrad jadrového dozoru zo dňa 30. mája 2017, môžme určiť objem dosky pre chladiarenské veže Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice v priemere základovej dosky 84,4 m a v hrúbke 0,3 m, objem základovej dosky pre všetky štyri veže je 6,7-tisíc m³ v porovnaní s 9,5-tisíc m³... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Aha, už, už, áno. Ďakujem pekne. Nebude ani doplňujúca, skôr podľa mojich informácií ide teda o tú hornú časť veží, ale chcem veľmi pekne poďakovať za veľmi podrobné vysvetlenie k tejto otázke. To je všetko, ďakujem. (Reakcia ministra: „Ďakujem pekne.“)

Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za vaše slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. V mene pána ministra dopravy Árpáda Érseka dovoľte mi prečítať jeho odpoveď.
V okolí Bratislavy pripravujú Železnice Slovenskej republiky záchytné parkoviská pri Železničnej stanici Pezinok a pri železničných zastávkach Ivanka pri Dunaji a Nové Košariská a po doriešení umiestnenia podchodu pod železničnou traťou aj pri železničnej zastávke Zohor.
Záchytné parkovisko pri Železničnej stanici Pezinok. Na tento projekt je vydané právoplatné územné rozhodnutie. Projektová dokumentácia pre stavebné povolenie je spracovaná a odovzdaná. Predpokladaný termín vydania schvaľovacieho rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky je do 16. februára 2018. Vydanie právoplatného stavebného povolenia je do šiestich mesiacov od vydania schvaľovacieho rozhodnutia ministerstva. Termín začiatku prípravy súťažných podkladov na realizáciu stavby je plánovaný na jún tohto roku. S realizáciou výstavby sa plánuje začať koncom roka 2018, resp. začiatkom budúceho roka s predpokladanou dobou výstavby ôsmich mesiacov.
Ďalej záchytné parkovisko pri železničnej zastávke Ivanka pri Dunaji. Na tento projekt je vydané právoplatné územné rozhodnutie. Projektová dokumentácia pre stavebné povolenie sa aktuálne spracováva. Predpoklad dokončenia projektovej dokumentácie je na február 2018. Následne po schválení Železnicami Slovenskej republiky a vypracovaní odborného posudku bude projektová dokumentácia predložená Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky na vydanie schvaľovacieho rozhodnutia ministerstva, ktoré je podmienené potvrdením vnútornej expertízy ministerstva. Predpokladaný termín vydania schvaľovacieho rozhodnutia je do polovice apríla tohto roka. Vydanie právoplatného stavebného povolenia je do šiestich mesiacov od vydania schvaľovacieho rozhodnutia ministerstva. Termín začiatku prípravy súťažných podkladov na realizáciu stavby je plánovaný na tretí kvartál 2018. S realizáciou výstavby sa plánuje začať v prvom kvartáli budúceho roka s predpokladanou dobou výstavby ôsmich mesiacov.
Ďalej záchytné parkovisko pri železničnej zastávke Nové Košariská. Tu je vypracovaná dokumentácia stavebného zámeru a vydaná vnútorná expertíza Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Začala sa projektová príprava zmien a doplnkov územného plánu obce Nové Košariská. Po schválení územného plánu s predpokladaným termínom december 2018 sa bude pokračovať v projektovej dokumentácii pre územné rozhodnutia a stavebné povolenie. Termíny na získanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia sú do šiestich mesiacov od vydania schvaľovacieho rozhodnutia Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky k príslušnej projektovej dokumentácii. S realizáciou výstavby sa plánuje začať v štvrtom kvartáli budúceho roka s predpokladanou dobou výstavby ôsmich mesiacov.
Ďakujem za vašu pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

Pán poslanec, keďže na tú otázku som už odpovedal, možno využijem ale tento priestor na to, aby som pripomenul niektoré zjednodušenia, ktoré už dnes platia.
Podarilo sa nám zabezpečiť funkcionalitu informačného systému ITMS2014+, cez ktorý sa realizujú všetky aktivity v rámci čerpania eurofondov tak, aby už odteraz všetci žiadatelia, ktorí podávajú žiadosť prostredníctvom tohto systému, nemuseli prikladať 9 povinných príloh štátu, pretože tieto si automaticky informačný systém zbiera z jednotlivých registrov štátu, čo je takisto dobrá informácia. To znamená, žiadna zdravotná poisťovňa, žiadna Sociálna poisťovňa, žiaden register úpadcov. A nehovorím už o obchodnom registri, list vlastníctva a tak ďalej. Všetko si to čerpá náš ITMS systém sám.
Pilotne sme prvýkrát vyhlásili elektronickú výzvu s ministerstvom hospodárstva a následne ďalšie rezorty sa pripájajú k tomu, aby všetky procesy mohli prejsť elektronicky, bez potreby zasielať haldy papierov k nám, čo opäť má spôsobiť aj zníženie nákladov, aj zjednodušiť celý ten systém.
Takže veľa vecí sa už spravilo, ale ten systém je naozaj tak prekombinovaný a komplikovaný, že ešte máme čo robiť, aby sme ho zjednodušili ešte viacej. Takže konkrétne vám budeme priebežne oznamovať, čo nové sme vymysleli, pripravili a ako sa nám to podarilo presadiť do praxe.
Ďakujem pekne, pán podpredseda.