26. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, môžem zareagovať, aj keď v súlade s rokovacím poriadkom sa majú položené otázky týkať výkonu pôsobnosti člena vlády a naozaj toto je kompetencia parlamentu voliť za parlament člena Súdnej rady.
A moja spokojnosť alebo nespokojnosť tiež nie je otázka výkonu mojej pôsobnosti. Takže vnímam to ako záležitosť parlamentu. Nemala som v rukách nomináciu, nemala som ani žiadnu možnosť vplývať na to, že na voľbe bolo prítomných 130 poslancov, z ktorých pán Mišík dostal 66 hlasov. Čiže ani nie nadpolovičnú väčšinu tohto parlamentu.
K predchádzajúcej nominácii pani štátnej tajomníčky Jankovskej na túto pozíciu za parlament som sa vyjadrila jednoducho preto, pretože to bolo, išlo o nomináciu, ktorá bola v rozpore s tým, čo sme si dohodli jak v koaličnej zmluve, tak v programovom vyhlásení vlády. Pán poslanec kandidát Mišík, táto kandidatúra nebola v rozpore s tým, čo písalo programové vyhlásenie vlády, takže bolo plne v kompetencii poslancov, aby vyhodnotili vhodnosť alebo nevhodnosť kandidáta Mišíka na túto pozíciu. A môžem len zopakovať, že tej voľby sa zúčastnilo 130 kandidátov, a to z toho 66 hlasov.
Ja som fanúšik verejných vypočutí. Myslím si, že sú vhodné alebo by bolo vhodné do budúcnosti mať verejné vypočutie aj pri takýchto pozíciách, ako je pozícia člena Súdnej rady. Dokonca mám pocit, že nič tomu veľmi nebráni aj dnes pri súčasnom právnom režime si kandidáta pozvať a klásť mu otázky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za odpoveď, pani ministerka. Ja uvedomujem si, že toto je kompetencia parlamentu, ale zase fungovanie justície patrí do vášho rezortu, a to, ako je zložená Súdna rada, pochopiteľne, veľmi významnou mierou ovplyvňuje aj činnosť všetkých všeobecných súdov.
Takže mňa teda mrzí, že tá voľba v parlamente dopadla takýmto spôsobom, že vlastne o dva hlasy bol zvolený kandidát, ku ktorému som vyslovil výhrady na základe informácií, ktoré sa ku mne dostali a ktoré boli verejne dohliadateľné a neskôr vystúpili na povrch aj ďalšie informácie, ktoré sa týkajú napríklad porušovania Zákonníka práce vo firme, kde je pán Mišík štatutárnym zástupcom. Ale teda to už bol zvolený, takže to mlieko je už rozliate.
Ale využijem túto príležitosť na doplňujúcu otázku, že či by ste nechceli nejako predstaviť tú novú členku a nového člena Súdnej rady, ktorých vláda nominovala, že prečo ste sa rozhodli práve ich vláde navrhnúť. Teda o týchto dvoch kandidátoch nie sú známe žiadne také pochybnosti, aké boli známe o pánovi Mišíkovi, ktorého zvolil parlament, ale tiež nejde o úplne najznámejšie mená z hľadiska verejnosti, takže si myslím, že aj z hľadiska Súdnej rady by bolo dobré, keby verejnosť dostala viac informácií.

Áno, môžem, môžem v krátkosti predstaviť.
Pán doktor Jablonka je advokát, zároveň dlhoročný pedagóg, ktorý sa venuje predovšetkým oblasti obchodného práva, špecialista na zmenkové právo. Je zároveň rozhodca na rozhodcovskom súde, prednáša v oblasti obchodného práva aj na Justičnej akadémii. Čiže je to skúsený človek, o ktorom nemám dôvod pochybovať.
Pani doktorka Hroncová je tiež dlhoročná advokátka, ktorá sa venuje tiež prevažne oblasti obchodného práva. Po mnoho rokov už veľmi aktívna v Slovenskej advokátskej komore. Dlhé roky bola ako keby šéfkou regionálnej komory v Žilinskom kraji, dnes je aktívna v pracovnej skupine pre oblasť verejného práva. Je účastná v komisii, ktoré skúšajú budúcich advokátov, je členka predsedníctva.
Vnímam obidve nominácie ako nominácie, ktoré spĺňajú tieto kritériá, a môžme si predstavovať možno aj ako keby verejnosti známejšie mená aj do Súdnej rady. V každom prípade ale som presvedčená o tom, že o týchto kandidátoch nie je dôvod mať nejaké pochybnosti.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku, v mene ministra dopravy a výstavby, ktorého dnes zastupujem, si dovoľujem prečítať odpoveď.
Rezort dopravy sa okrem výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré sú nepochybne najbezpečnejšími typmi pozemných komunikácií, dlhodobo venuje tiež preventívnej činnosti týkajúcej sa procesu zvyšovania bezpečnosti cestnej premávky na slovenských cestách. Prostredníctvom svojho oddelenia bezpečnosti cestnej premávky realizuje a podporuje osvetové, vzdelávacie a propagačné aktivity zamerané na dôležitosť dodržiavania pravidiel cestnej premávky. Tieto aktivity sú cielené na viaceré skupiny účastníkov cestnej premávky.
Znižovanie dopravnej nehodovosti je náročným a dlhodobým procesom, pri ktorom sa pozitívny vplyv represívnych a preventívnych krokov neprejavuje za krátke obdobie. Všetky členské krajiny Európskej únie vrátane Slovenska vynakladajú v rámci svojich rozpočtových a personálnych možností maximálne úsilie na znižovanie dopravnej nehodovosti. Celkový počet dopravných nehôd na Slovensku v roku 2016 klesol o 0,18 stotín percenta oproti roku 2015. Z hľadiska porovnania Slovenskej republiky s ostatnými členskými štátmi Európskej únie si Slovensko dlhodobo drží počet usmrtených osôb pri dopravných nehodách v prepočte na jeden milión obyvateľov na priemere Európskej únie. Tieto čísla sú tiež nižšie ako v ostatných krajinách V4.
Členmi IRTAD (International Transport Forum at the OECD) sú vo väčšine prípadov výskumné a vedecké inštitúcie a inštitúty a univerzity vykonávajúce v danej krajine činnosť v oblasti zvyšovania bezpečnosti cestnej premávky. V Slovenskej republike v súčasnosti neprejavila žiadna z týchto inštitúcií záujem reprezentovať Slovensko v tomto odbornom zoskupení.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Rokovací poriadok mi zakazuje ukázať vám graf a len čo skončíme, prídem za vami, ukážem vám ten graf OECD, z ktorého vyplýva, že nám stúpa krivka, ktorá znázorňuje počet mŕtvych na cestách na milión obyvateľov. A napríklad v Poľsku klesá.
Len toľko. Ale rozumiem, inak akceptujem tú vašu odpoveď na moju základnú otázku.
Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu otázku. Bezplatné parkovanie pri štátnych nemocniciach bolo zavedené od 1. júla 2017, a to všade tam, kde to technické podmienky a právny vzťah dovoľovali. Tam, kde to právny stav a technické podmienky neumožňovali, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v súčinnosti aj s manažmentom príslušnej nemocnice úzko spolupracuje na vytvorení dodatočných parkovacích kapacít, resp. nastolení takého právneho stavu, ktorý by bezplatné parkovanie umožňoval.
Pokiaľ by nedošlo k zavedeniu bezplatného parkovania, výnosy dotknutých nemocníc by boli v roku 2018 o približne 1,8 mil. eur vyššie.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne aj za slovo, aj za otázku. Predpokladám, že pán poslanec sa pýtal na miestny poplatok za rozvoj. Vo finančných výkazoch k 30. septembru 2017 obce vykázali dosiahnutú skutočnosť za miestny poplatok za rozvoj vo výške 1 144-tisíc eur. Skutočnosť za celý rok 2017 bude známa až po predložení výkazov so stavom ku koncu minulého roku, a to v druhej polovici februára 2018.
Vďaka. Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. My na ministerstve financií sme si vedomí, že v súčasnosti absentuje na Slovensku, rovnako ako aj v mnohých iných krajinách, jasná právna úprava, ktorá by definovala alebo bližšie upravovala, aký charakter majetku kryptomeny majú. Krajiny buď neupravujú nakladanie s kryptomenami vôbec, alebo im priznávajú rôzne statusy. Považujú ich za určitú formu peňazí, ktoré nie sú zákonným platidlom. Deje sa tak napríklad v Luxembursku, vo Švédsku, v Argentíne alebo v Austrálii. Považujú ich za finančný majetok napríklad v Nórsku, za komoditu ich považujú v Spojených štátoch amerických alebo obmedzujú ich používanie iba na súkromné peniaze fyzických osôb, ako to robia v Nemecku alebo v Číne. Alebo ich používanie úplne zakázali ako v Bolívii.
Stále viac krajín Európskej únie, ale aj sveta sa obracia v tejto téme na G20, na zoskupenie G20 alebo na Európsku komisiu, a preto aj my budeme sledovať aj iniciatívy z ich úrovne, lebo vidíme, že prístupy zvolené na celom svete sú naozaj veľmi rôzne a veľmi pestrofarebné.
V ekonomike je množstvo anonymných transakcií aj mimo kryptomien. Anonymita však nie je prekážkou vykonateľnosti akéhokoľvek zákona a takisto zákona o dani z príjmov. Všetky informácie, naozaj všetky informácie o transakciách týkajúcich sa nakladania s kryptomenami sa dnes ukladajú v čase postupne za sebou v tzv. blockchaine a nie je možné ich meniť. To znamená, že pokiaľ bude existovať blockchain, budú existovať aj informácie o všetkých vykonaných transakciách a nie je vylúčené, že ich raz v budúcnosti daňový úrad v dohľadnej dobe získa, aj keď sa v súčasnosti javí transakcia ako anonymná.
Daňový úrad sa však nemusí spoliehať len na dáta, ktoré stiahne zo systému, ale môže využiť aj inštitút miestneho zisťovania alebo daňovej kontroly priamo u daňovníka, v rámci toho sa môže pozrieť aj do konkrétnych elektronických zariadení a preveriť, či daňový subjekt vykonal transakcie s kryptomenami alebo nie a či ich správne zdanil. Pretože podotýkam, že nejde o zavedenie nových daňových povinností. Hovoríme o spôsobe presného určenia dane, ktorú treba zaplatiť zo ziskov z kryptomien. Daňová povinnosť teda už existuje a existovala aj v minulosti podľa zákona o dani z príjmov.
Existuje množstvo, množstvo otázok množstvá slovenských, ale aj európskych daňovníkov, ako majú postupovať? A našou ambíciou je im odpovedať jasne na tieto otázky. Náhle a výrazné zmeny hodnoty bitcoinu nie sú problémom z hľadiska výpočtu dane. Zo samotného pohybu kurzu napríklad bitcoinu, či už to bol výrazný nárast koncom minulého roka, alebo výrazný pokles, ako spomínate, nevyplýva daňová povinnosť. Moment zdanenia nastáva pri realizácii zisku z kryptomeny, napríklad pri predaji alebo pri nákupe veci za kryptomenu. Pri každej takej transakcii je nejaká protihodnota, ktorá je vyčísliteľná. A buď peniaze ako také, alebo vecné plnenie oceniteľné v eurách alebo v inej mene.
Ministerstvo financií na základe rokovaní s Finančnou správou plánuje vydať k tejto téme v krátkom čase metodické usmernenie, ktoré pomôže daňovníkom zorientovať sa pri vyčíslení daňových povinností zo ziskov z kryptomien. Chcem ale jednoznačne povedať, že cieľom tohto usmernenia ministerstva nie je regulovať kryptomeny a nakladanie s nimi, ale len poskytnúť daňovníkom potrebné informácie, aby vedeli ľahšie a správne vysporiadať svoje daňové povinnosti v zmysle zákona.
Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, mám za otázku elektronické zdravotníctvo. Bol navrhnutý s vysokou úrovňou bezpečnosti tak, aby sa administrátori systému na Národnom centre zdravotníckych informácií nevedeli dostať k osobným údajom pacientov. Myslelo sa aj na mnoho ďalších bezpečnostných opatrení, či už na procesnej, alebo technickej úrovni. Elektronické zdravotníctvo naplno spĺňa bezpečnostné požiadavky súčasne platnej legislatívy, keďže v čase návrhu eHealthu pôvodného, po novom eZdravie, nebol GDPR publikovaný, preto samotné technické riešenie nemohlo v sebe zahŕňať všetko, čo GDPR momentálne požaduje. Aj s ohľadom na hore uvedené fakty týkajúce sa bezpečnosti veľa technických bezpečnostných požiadaviek GDPR, ako aj novela zákona na ochranu osobných údajov č. 18/2018 Z. z. elektronické zdravotníctvo spĺňa už aj dnes. Preto splnenie nových požiadaviek na GDPR neočakáva žiadne zásadné nové investície do systému elektronické zdravotníctvo, aj keď, samozrejme, nové požiadavky GDPR a zákona bude potrebné splniť.
Novoimplementované a plánované funkcionality elektronického zdravotníctva budú musieť mať v sebe zakomponované plnenie požiadaviek GDPR a zákona, nakoľko v nich ide tiež o hromadné spracovanie osobitných kategórií, osobitných údajov zdravotných záznamov. Plniť požiadavky GDPR ale musia plniť všetky informačné systémy štátnej správy aj súkromných firiem, ktoré spracovávajú osobné údaje. Preto treba prihliadnuť na to, že elektronické zdravotníctvo len integruje súčasné informačné systémy, či už v ambulantnej sfére ústavnej zdravotnej starostlivosti, alebo v lekárenstve, ktoré si vyžiadajú mnohonásobne vyššie výdaje na strane ich poskytovateľov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Splním úlohu. Prvýkrát boli pokuty uložené podľa stavu dlhu obcí ku koncu roku 2015, a to nasledovným obciam, takže v roku 2015 dostali nasledovné obce pokutu vo vzťahu k dlhu:
- obec Výrava vo výške 163 eur 40 centov,
- obec Palota vo výške 511 eur 31 centov,
- obec Hajtovka vo výške 180 eur 77 centov,
- obec Petrikovce vo výške 1 195 eur 94 centov,
- obec Košice-Pereš vo výške 4 184 eur a 73 centov a
- obec Dolné Lefantovce vo výške 172 eur 54 centov.
Pokuty podľa stavu dlhu obcí ku koncu roku 2016 sú v procese správneho konania.
Ďakujem, skončil som.