Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

20.5.2019 o 15:25 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 20.5.2019 15:25 - 15:39 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som k správe o činnosti NKÚ za uplynulý rok vystúpil s troma stručnými poznámkami. Chcel by som vypichnúť tri body, ktoré ma v tohtoročnej správe alebo v práve za minulý rok najviac zaujali.
Tým prvým bodom je transformácia Slovenskej akadémie vied, ktorá je uvedená pod nadpisom nedostatočne pripravený proces veľkých zmien. Transformácia Slovenskej akadémie vied naozaj bola veľkou zmenou v oblasti fungovania vedy a teda tejto významnej vedeckej inštitúcie. A ten proces bol nezvládnutý. Proces vyvolal veľké polemiky, diskusie, hľadanie zodpovedného. Akadémia tvrdila, že zodpovednosť leží hlavne na ministerstve školstva a teda na ministerke školstva. Ministerka školstva, ministerstvo školstva tvrdilo, že problém je na strane akadémie. Máme tu správu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa tiež pozrel na ten proces, tiež konštatoval, že tam vznikli vážne problémy a identifikoval tri základné príčiny vzniknutých problémov. Tie problémy vidí NKÚ najmä:
1. V nejednoznačnej legislatívne a konkrétne v nejasnosti a v nejednoznačnosti zákona o Slovenskej akadémii vied v kontexte so zákonom o verejnej výskumnej inštitúcií. Tá sa prejavovala v rozdielnych právnych názoroch na vznik verejných výskumných inštitúcií, z čoho vyplývali aplikačné problémy pri registrácii.
2. V relatívne krátkom čase určenom na transformáciu, ktorý bol v Slovenskej republike takmer o polovicu kratší než v Českej republike. Krátky čas bol nielen na prípravu potrebných listín na zápis do registra, ale aj na kontrolu predložených dokladov a vzájomné prekonzultovanie nedostatkov.
3. V nedostatočnej komunikácii, spolupráci a ústretovosti v riešení problémov a nejasností medzi SAV a ministerstvom školstva. K intenzívnejšej komunikácii došlo až tesne pred termínom na predloženie dokumentov a listín do registra Verejných výskumných inštitúcií, a najmä po zákonom stanovenom termíne na doplnenie návrhov a odstránenie nedostatkov.
Takže, Najvyšší kontrolný úrad vidí tri základné príčiny vzniknutých problémov, z nich jeden, ten tretí, je taký, že spočíva zrejme v zodpovednosti oboch strán. Keď to nazveme nedostatočnou komunikáciou, spoluprácou a ústretovosťou. Ale tie prvé dva, či už priamo alebo nepriamo ležia na bedrách ministerstva školstva a teda aj parlamentu, ale parlament schvaľoval príslušnú legislatívu na návrh ministerstva školstva.
Čiže ak je problém v nejednoznačnej legislatíve, ak je problém v relatívne krátkom čase určenom na transformáciu, tak to nie je zodpovednosť Slovenskej akadémie vied, ale je to primárne zodpovednosť ministerstva školstva, že ten proces práce takto nastavilo.
Druhý bod, pri ktorom by som sa chcel pristaviť je kapitola 54 správy, ktorá znie: Ako Slovenská republika plní záväzky voči Severoatlantickej aliancii. Tu by som chcel vyzdvihnúť, že NKÚ sa venuje aj takejto téme. Je to pre mňa prejav toho, že NKÚ nepristupuje k svojim úlohám čisto formalisticky, že skontrolujeme si nejaké účtovníctvo a nájdeme nejaké chybičky a urobíme nejaké kontrolné zistenie a potom skontrolujeme, či sa niečo, niečo napravilo. Vnímam to tak, že NKÚ si je vedomé svojej dôležitosti pre fungovanie verejnej správy a rieši aj úlohy, zaoberá sa témami, ktoré sú dôležité v širšom kontexte.
Tak je to aj s našimi povinnosťami vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii s tým, ako si plníme, resp. ešte stále neplníme výdavky, teda požiadavky, aby výdavky na obranu dosiahli 2-percentá hrubého domáceho produktu. Výhľadovo máme naplánované, že tento záväzok budeme plniť až v roku 2024. NKÚ kontroloval aj napĺňanie cieľov spôsobilosti a konštatoval, že Slovenská republiky má pretrvávajúce problémy v dôsledku obmedzeného finančného rámca na obranu a hlavne na modernizáciu a vyzbrojovanie ozbrojených síl Slovenskej republiky. A NKÚ poukazuje na to, že v rezorte ministerstva obrany sa nenachádzala žiadna organizačná zložka, ktorá by v kontrolovanom období komplexne vyhodnocovala plnenie cieľov spôsobilosti NATO z hľadiska vecného obsahu, finančného zabezpečenia a časového harmonogramu.
Tu by ma zaujímalo a možno je to otázka širšia, ako štátne orgány reagujú na výsledky tohto typu kontrol, teda nejde tam o, nazvem to účtovné banality, ale ide o obsahové záležitosti typu, že je problém, že chýba organizačná zložka, ktorá by vyhodnocovala plnenie cieľov spôsobilosti NATO, či keď sa napríklad, keď sme na vo vzťahu ministerstva obrany teraz zaoberáme, či takéto upozornenie má za následok, že ministerstvo obrany si uvedomí, že je tam problém a takéto oddelenie vytvorí, resp. poverí kontrolou niektoré z existujúcich oddelení.
Zaujíma ma to ad hoc vo vzťahu k tejto téme, ale povedzme aj v širšom obsahu, ako reagujú štátne orgány zistenia tohto typu.
Posledná, tretia oblasť, ktorá ma zaujala, ktorej som sa aj teda v minulosti venoval v súvislosti so správami NKÚ, je oblasť samosprávy. Tá je, povedal by som, v porovnaní s niektorými minulými rokmi trochu stručnejšia alebo diétnejšia. Rozoberá sa tam hospodárenie s majetkom obcí Kamenín, ale čo považujem za dôležité v súvislosti s prípadmi hospodárenia v samospráve a najmä v menším obciach, ako upozorňuje správa takéto problémy sa vyskytujú pomerne často a správa NKÚ odkazuje na to, že ešte v roku 2015 predložil Národnej rade a vláde 5 odporúčaní, ktoré vzišli z kontrolnej činnosti a z ktorých prinajmenšom štyri sú stále aktuálne. Pripomeniem ich.
Ide o odporúčania zameraná na:
1. Úpravu legislatívy v oblasti finančnej kontroly a posilnenia vnútorného kontrolného systému.
2. Systémový prístup k vytváraniu sídiel spoločných obecných úradov.
3. Vytvorenie kompetentného centrálneho orgánu zodpovedného za manažment nevyhnutných modernizačných zmien vo verejnej správe a po
4. Verejnú diskusiu o ďalšom smerovaní komunálnej reformy, deľbe kompetencií, konsolidácii sídelnej štruktúry a fiškálnej decentralizácie.
Správa NKÚ konštatuje, že za tri roky od predloženia vyššie uvedených odporúčaní sa v danej oblasti príliš nezmenilo. Neboli prijaté žiadne zásadné zmeny a ani náznakom nebola načrtnutá stratégia možnej komunálnej reformy. To môže vyvolávať dojem, že kompetentné orgány akoby stratili ambíciu riešiť závažné problémy územnej samosprávy, ktoré kontrola NKÚ opakovane zisťuje a opakovane na ne upozorňuje.
S tými závermi vo vzťahu k potrebným zmenám územnej samospráve nemožno než súhlasiť. Rovnako nemožno než byť znepokojený tým, že po štyroch rokoch sa v týchto oblastiach prakticky nič významné nezmenilo. Snáď jediné, čo by som vytkol správe NKÚ je konštatovanie, že to môže vyvolávať dojem, že kompetentné orgány akoby stratili ambíciu riešiť závažné problémy územnej samosprávy. Ja sa obávam, že je to až príliš decentné a zhovievavé hodnotenie, lebo napríklad, pokiaľ ide komunálnu reformu, ja som teda nezaregistroval v posledných veľa rokoch, že by kompetentné orgány, ak tým myslíme vládu alebo parlament akúkoľvek ambíciu riešiť napríklad tento problém vôbec mali. Čo je samozrejme problém, pretože akokoľvek budeme skvalitňovať kontrolné systémy na úrovni sú úrovni samosprávy, upravovať legislatívu, riešiť prípadne aj spoločné obecné úrady bez toho, aby sme sa pohli v komunálnej reforme, tak systémovú zmenu vo fungovaní samosprávy a ani v jej kontrole nedosiahneme. A pri rôznych príležitostiach som to povedal aj z poza tohto, z poza tohto pultu. V tých lepších časoch, teda vo vládach, ktoré pociťovali aspoň akú takú zodpovednosť za stav územnej samosprávy, bola aspoň ochota diskutovať o komunálnej reforme, alebo asi aspoň napísať do programového vyhlásenia, že by sa o potrebe komunálnej reformy, teda o potrebe spájania obcí do väčších správnych celkov a vytvárania väčších správnych celkov, aby sa o tom aspoň diskutovalo. Obvykle to dopadlo tak, že tie, ani tých diskusií nebolo príliš veľa. Ale reformnejšie naladené vlády si aspoň takýto deklaratívny záväzok, ktorý napokon aj v tej správe a v odporúčania NKÚ je pomenovaný pomerne mäkko, ako verejná diskusia o ďalšom smerovaní komunálnej reformy. Aspoň, aspoň takýto záväzok si tie reformnejšie vlády dávali. Vlády súčasťou SMER-u, alebo vlády vedené SMER-om, alebo vlády tvorené SMER-om sa neunúvajú ani v takejto mäkkej forme sa témou komunálnej reformy zaoberať. A to bez ohľadu na to, či im to NKÚ odporúča alebo nie. A to je škoda predovšetkým pre naše samosprávy. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.5.2019 11:24 - 11:26 hod.

Ondrej Dostál
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.5.2019 11:24 - 11:26 hod.

Ondrej Dostál
 

Vystúpenie v rozprave 20.5.2019 10:59 - 11:18 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážení páni podpredsedovi Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ľudské práva sú mimoriadne dôležitou a neodmysliteľnou súčasťou modernej demokratickej spoločnosti, toho čo nazývame liberálna demokracia, teda systému, o ktorom sa niektorí pred troma desaťročiami domnievali, že po páde komunistických systémov v strednej a východnej Európe ten zápas o budúcnosť je dobojovaný, že liberálna demokracia definitívne zvíťazila a nastáva koniec dejín.
No, veľmi rýchlo sme boli vyvedení z omylu. Koniec dejín nenastal a ani liberálna demokracia, a teda aj systém základných ľudských práv a slobôd definitívne nezvíťazil. Na celom svete vývoj bol zložitejší a v posledných rokoch sme svedkami tomu, že tie úvahy o definitívnom víťazstve liberálnej demokracie boli predčasné, aj čo sa týka nášho priestoru, teda strednej Európy. Ani u nás ešte, žiaľ, nenastal ten vytúžený koniec dejín a o liberálnu demokraciu, aj o ľudské práva sa treba usilovať aj naďalej.
Samozrejme, že ochrana ľudských práv má rôzne rozmery, má rozmer nazval by som to politický, ktorý je potrebné riešiť politickou cestou a na politickej úrovni zviesť zápas o systém liberálnej demokracie, ale má aj oveľa subtílnejšie podoby, podoby, s ktorými sa stretávajú ľudia vo svojej každodennosti, vo svojich každodenných životoch. A práve na túto druhú stránku alebo tento druhý rozmer sa výrazne sústreďuje aj činnosť alebo podstatná časť činnosti verejnej ochrankyne práv.
Ja chcem oceniť doterajšie úsilie pani verejnej ochrankyne práv, pani Patakyovej aj to, že sa snaží ísť tou cestou, ktorou sa vybrala jej predchodkyňa, a teda snaží sa upozorňovať na porušovanie ľudských práv a aktívne zjednať nápravu. Chcem oceniť aj tie odporúčania, ktoré sú adresované Národnej rade, lebo mnohé z tých vecí môžeme ovplyvniť práve my ako zákonodarný orgán tým, že upravíme legislatívu. Samozrejme, že v niektorých prípadoch ide o to ako sa existujúce zákony vykonávajú a samozrejme, že ani tie najlepšie zákony nezaručia, že nebude sa nevyskytnú prípady porušovania ľudských práv, ale môžu nastaviť systém a môžu situáciu zlepšiť.
V tejto situácii by som chcel ale vyjadriť aj isté sklamanie a nespokojnosť s tým ako Národná rada pristupuje k záverom a odporúčaniam verejnej ochrankyne práv, že ich neberie dostatočne vážne. Aj v tejto správe, ktorú máme za minulý rok sa jeden z prípadov týka umiestňovania vo vyhradených priestoroch na policajnej stanici, kde verejná ochrankyňa práv konštatuje, že došlo k porušeniu základných práv sťažovateľky tým, ako bola zaistená na policajnej stanici, ktorá nemá zriadenú celu policajného zaistenia.
No, ale to nie je nič nové, nič prekvapivé, nič čo by už v správach, predchádzajúcich správach verejnej ochrankyni práv nezaznelo. Dokonca to bolo témou mimoriadnej správy verejnej ochrankyne práv ešte v roku 2016, kde boli aj konkrétne odporúčania, aký spôsobom upraviť policajné cely alebo teda iné priestory na policajných staniciach, kde sú ľudia dočasne obmedzení na slobode.
My sme si ten podnet zobrali vážne a ako poslanci sme s kolegyňami Zimenovou a Dubačovou a kolegom Petrom Osuským predložili novelu zákona o Policajnom zbore v januári 2017. Vychádzali sme presne z odporúčaní vašej pani predchodkyne, pani Dubačovej a samozrejme, že ten návrh nebol schválený. Ten návrh, samozrejme, obsahoval iba základné legislatívne vymedzenie a tá implementácia by bola na Policajnom zbore na ministerstve vnútra. Navrhovali sme tam zadefinovať, aké má byť základné vybavenie ciel policajného zaistenia. Navrhovali sme tam upraviť režim pre to, keď sú osoby dočasne obmedzené na slobode aj v iných priestoroch v rámci policajných staníc, lebo samozrejme, že realita je taká, že nie všetky policajné stanice môžu hneď zo dňa na deň mať cely policajného zaistenia. Navrhovali sme tam, navrhovali sme tam vybavenie kamerovým systémom, aby boli chránení aj policajti pred obvinenia z toho, že postupovali nezákonne, lebo to nie je opatrenie iba na ochranu osôb, ktoré sú zaistené. Samozrejme, ten zákon bol odmietnutý. Hovorím to tu viac-menej ilustračne, lebo je to jedna z vecí, ktoré, ktoré ukazujú ako vážne berieme upozornenia verejnej ochrankyne práv.
Špeciálne by som chcel oceniť pozornosť, ktorú verejná ochrankyňa práv vo svojej činnosti venuje skupinám ľudí, ktoré sú znevýhodnené alebo obmedzené, alebo obmedzené, alebo sa nachádzajú v postavení, keď nemôžu uplatňovať všetky práva. A tie skupiny sú veľmi heterogénne. Patria tam aj deti, patria tam zdravotne znevýhodnení, patria tam starší občania, ale patria tam napríklad aj osoby obmedzené na slobode alebo pozbavené slobody. Zvlášť by som chcel venovať, teda oceniť pozornosť, ktorú pani ombudsmanka venuje problémom, ktoré sa týkajú príslušníkov rómskeho etnika, najmä z rómskych osád alebo z iných znevýhodnených komunít, či už ide o dozvuky a teda stále neukončenú policajnú akciu v Moldave nad Bodvou, kauzu bývania na Bratislavskej ulici v Žiline alebo tú otázku či má byť dieťa poplatníkom miestneho poplatku za komunálne odpady a či mu môžu vznikať záväzky, ktoré majú byť predmetom exekúcie.
Tam z tých predchádzajúcich zistení vyplývalo, že by bolo vhodné upraviť aj právnu úpravu, a teda zmeniť zákon tak, aby bol jasný. Z toho ako podnet verejnej ochrankyne práv dopadol na Ústavnom súde, a teda to čo máme v správe skôr sa dá očakávať, že áno, je to možné aj bez zmeny legislatívy len na základe ústavne komfortného výkladu zákona, čo je samozrejme, vždycky jednoduchšie, keď nie je potrebné meniť zákon a nájdeme výklad zákona, ktorý je v súlade s ústavou a nebude vytvárať tie ústavné problémy, na ktoré sme upozorňovali. Len si teda nie som istý, či len dobrou praxou, len dohľadom a upozorňovaním verejnej ochrankyne práv dokážeme tento problém uspokojivo riešiť. Takže tu by som nechal ešte taký otáznik, či predsa len nebude potrebné túto záležitosť upraviť aj legislatívne.
Ďalší prípad je tam spomínaný, ktorý sa týka spoločného školského obvodu a vylúčenia niektorých obcí zo spoločného školského obvodu školy v Demandiciach, kde išlo o prípad nepriamej diskriminácie, ktorú sa podarilo vyriešiť nejakou intervenciou alebo zásahom Okresného úradu Nitra. A ešte stále nedoriešený alebo otvorený problém nezákonných sterilizácií.
Ďalšou oblasťou, ktorej sa správa verejnej ochrankyne práv týka a ktorá dáva aj podnety na legislatívnu úpravu nás ako poslancov mohlo zaujímať, pokiaľ vláda v tom nebude konať, tak by sme mohli a mali konať my. A tak vypichol by som, vypichol by som dve oblasti. Jednak zmena priezviska, alebo teda určenie mena, určenie priezviska maloletým osobám v situácii
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.5.2019 10:59 - 11:18 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážení páni podpredsedovi Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ľudské práva sú mimoriadne dôležitou a neodmysliteľnou súčasťou modernej demokratickej spoločnosti, toho čo nazývame liberálna demokracia, teda systému, o ktorom sa niektorí pred troma desaťročiami domnievali, že po páde komunistických systémov v strednej a východnej Európe ten zápas o budúcnosť je dobojovaný, že liberálna demokracia definitívne zvíťazila a nastáva koniec dejín.
No, veľmi rýchlo sme boli vyvedení z omylu. Koniec dejín nenastal a ani liberálna demokracia, a teda aj systém základných ľudských práv a slobôd definitívne nezvíťazil. Na celom svete vývoj bol zložitejší a v posledných rokoch sme svedkami tomu, že tie úvahy o definitívnom víťazstve liberálnej demokracie boli predčasné, aj čo sa týka nášho priestoru, teda strednej Európy. Ani u nás ešte, žiaľ, nenastal ten vytúžený koniec dejín a o liberálnu demokraciu, aj o ľudské práva sa treba usilovať aj naďalej.
Samozrejme, že ochrana ľudských práv má rôzne rozmery, má rozmer nazval by som to politický, ktorý je potrebné riešiť politickou cestou a na politickej úrovni zviesť zápas o systém liberálnej demokracie, ale má aj oveľa subtílnejšie podoby, podoby, s ktorými sa stretávajú ľudia vo svojej každodennosti, vo svojich každodenných životoch. A práve na túto druhú stránku alebo tento druhý rozmer sa výrazne sústreďuje aj činnosť alebo podstatná časť činnosti verejnej ochrankyne práv.
Ja chcem oceniť doterajšie úsilie pani verejnej ochrankyne práv, pani Patakyovej aj to, že sa snaží ísť tou cestou, ktorou sa vybrala jej predchodkyňa, a teda snaží sa upozorňovať na porušovanie ľudských práv a aktívne zjednať nápravu. Chcem oceniť aj tie odporúčania, ktoré sú adresované Národnej rade, lebo mnohé z tých vecí môžeme ovplyvniť práve my ako zákonodarný orgán tým, že upravíme legislatívu. Samozrejme, že v niektorých prípadoch ide o to ako sa existujúce zákony vykonávajú a samozrejme, že ani tie najlepšie zákony nezaručia, že nebude sa nevyskytnú prípady porušovania ľudských práv, ale môžu nastaviť systém a môžu situáciu zlepšiť.
V tejto situácii by som chcel ale vyjadriť aj isté sklamanie a nespokojnosť s tým ako Národná rada pristupuje k záverom a odporúčaniam verejnej ochrankyne práv, že ich neberie dostatočne vážne. Aj v tejto správe, ktorú máme za minulý rok sa jeden z prípadov týka umiestňovania vo vyhradených priestoroch na policajnej stanici, kde verejná ochrankyňa práv konštatuje, že došlo k porušeniu základných práv sťažovateľky tým, ako bola zaistená na policajnej stanici, ktorá nemá zriadenú celu policajného zaistenia.
No, ale to nie je nič nové, nič prekvapivé, nič čo by už v správach, predchádzajúcich správach verejnej ochrankyni práv nezaznelo. Dokonca to bolo témou mimoriadnej správy verejnej ochrankyne práv ešte v roku 2016, kde boli aj konkrétne odporúčania, aký spôsobom upraviť policajné cely alebo teda iné priestory na policajných staniciach, kde sú ľudia dočasne obmedzení na slobode.
My sme si ten podnet zobrali vážne a ako poslanci sme s kolegyňami Zimenovou a Dubačovou a kolegom Petrom Osuským predložili novelu zákona o Policajnom zbore v januári 2017. Vychádzali sme presne z odporúčaní vašej pani predchodkyne, pani Dubačovej a samozrejme, že ten návrh nebol schválený. Ten návrh, samozrejme, obsahoval iba základné legislatívne vymedzenie a tá implementácia by bola na Policajnom zbore na ministerstve vnútra. Navrhovali sme tam zadefinovať, aké má byť základné vybavenie ciel policajného zaistenia. Navrhovali sme tam upraviť režim pre to, keď sú osoby dočasne obmedzené na slobode aj v iných priestoroch v rámci policajných staníc, lebo samozrejme, že realita je taká, že nie všetky policajné stanice môžu hneď zo dňa na deň mať cely policajného zaistenia. Navrhovali sme tam, navrhovali sme tam vybavenie kamerovým systémom, aby boli chránení aj policajti pred obvinenia z toho, že postupovali nezákonne, lebo to nie je opatrenie iba na ochranu osôb, ktoré sú zaistené. Samozrejme, ten zákon bol odmietnutý. Hovorím to tu viac-menej ilustračne, lebo je to jedna z vecí, ktoré, ktoré ukazujú ako vážne berieme upozornenia verejnej ochrankyne práv.
Špeciálne by som chcel oceniť pozornosť, ktorú verejná ochrankyňa práv vo svojej činnosti venuje skupinám ľudí, ktoré sú znevýhodnené alebo obmedzené, alebo obmedzené, alebo sa nachádzajú v postavení, keď nemôžu uplatňovať všetky práva. A tie skupiny sú veľmi heterogénne. Patria tam aj deti, patria tam zdravotne znevýhodnení, patria tam starší občania, ale patria tam napríklad aj osoby obmedzené na slobode alebo pozbavené slobody. Zvlášť by som chcel venovať, teda oceniť pozornosť, ktorú pani ombudsmanka venuje problémom, ktoré sa týkajú príslušníkov rómskeho etnika, najmä z rómskych osád alebo z iných znevýhodnených komunít, či už ide o dozvuky a teda stále neukončenú policajnú akciu v Moldave nad Bodvou, kauzu bývania na Bratislavskej ulici v Žiline alebo tú otázku či má byť dieťa poplatníkom miestneho poplatku za komunálne odpady a či mu môžu vznikať záväzky, ktoré majú byť predmetom exekúcie.
Tam z tých predchádzajúcich zistení vyplývalo, že by bolo vhodné upraviť aj právnu úpravu, a teda zmeniť zákon tak, aby bol jasný. Z toho ako podnet verejnej ochrankyne práv dopadol na Ústavnom súde, a teda to čo máme v správe skôr sa dá očakávať, že áno, je to možné aj bez zmeny legislatívy len na základe ústavne komfortného výkladu zákona, čo je samozrejme, vždycky jednoduchšie, keď nie je potrebné meniť zákon a nájdeme výklad zákona, ktorý je v súlade s ústavou a nebude vytvárať tie ústavné problémy, na ktoré sme upozorňovali. Len si teda nie som istý, či len dobrou praxou, len dohľadom a upozorňovaním verejnej ochrankyne práv dokážeme tento problém uspokojivo riešiť. Takže tu by som nechal ešte taký otáznik, či predsa len nebude potrebné túto záležitosť upraviť aj legislatívne.
Ďalší prípad je tam spomínaný, ktorý sa týka spoločného školského obvodu a vylúčenia niektorých obcí zo spoločného školského obvodu školy v Demandiciach, kde išlo o prípad nepriamej diskriminácie, ktorú sa podarilo vyriešiť nejakou intervenciou alebo zásahom Okresného úradu Nitra. A ešte stále nedoriešený alebo otvorený problém nezákonných sterilizácií.
Ďalšou oblasťou, ktorej sa správa verejnej ochrankyne práv týka a ktorá dáva aj podnety na legislatívnu úpravu nás ako poslancov mohlo zaujímať, pokiaľ vláda v tom nebude konať, tak by sme mohli a mali konať my. A tak vypichol by som, vypichol by som dve oblasti. Jednak zmena priezviska, alebo teda určenie mena, určenie priezviska maloletým osobám v situácii
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.5.2019 13:44 - 13:45 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani jedna poslankyne a páni dvaja poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh spĺňa s formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, skúste, prosím, otvoriť všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2019 12:44 - 12:46 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Verešová, povedala si, že nemáme brať slobodu rodinám a štát nesmie zasahovať do výchovy tým rodinám, ktoré sú funkčné. ja som tiež v úvode svojho vystúpenia hovoril o slobode a o tom, že zbystrím pozornosť keď sa hovorí o nejakej novej povinnosti, ale zároveň som povedal aj to, že počúvam odborné argumenty a myslím si, že k tejto téme je potrebné pristupovať vecne a na základe vecnej diskusie a nie nezobrať to ako prestrelku rôznych ideologických stanovísk. A naozaj toto by som až tak ostro nevidel, že ak posunieme hranicu povinnej školskej dochádzky zo šesť na päť rokov, že tým likvidujeme slobodu rodín alebo niečo posvätné. To je vec nejakej spoločenskej, spoločenskej dohody. Lebo týmto prístupom vlastne akákoľvek povinná školská dochádzka je zásahom do slobody rodín, čokoľvek čo je zhora nadiktované školám, že musia mať vo svojich vzdelávacích programov je zásahom do slobody škôl. Jasné, bavme sa o tej forme, bavme, bavme sa či to má byť univerzálne alebo pre niektoré skupiny ako to má byť nastavené, ako to zabezpečovať. Ale samotné, myslím že neprospeje tej diskusii, keď sa k nej budeme stavať iba ideologicky, že sloboda, nesloboda, lebo nie je to iba o tom podľa môjho názoru.
Druhá vec. zopakovala si to, čo už sme viacerí povedali, že predkladatelia miesto ministerstva a bolo by to poctivé si priznať, lebo doteraz sme tu jasne nepočuli, že áno, ministerstvo pripravilo, napísalo to a my sme to iba preložili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2019 12:33 - 12:35 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie. A pánovi poslancovi Petrákovi aj za odpoveď, aj keď neodpovedal na to čo som ja explicitne pýtal, teda že či je to návrh ministerstva, ktorý pripravilo ministerstvo a vy to iba predkladáte, alebo ste si to sami pripravili a predložili na základe toho, že ministerstvo chcelo, no tak ste si napísali návrh zákona. To som sa pýtal. Nie je celkom porovnateľná situácia s tým zákonom o pedagogických zamestnancoch, keďže tam prišlo k takej zásadnej zmene po pripomienkovom konaní, že sa kritici toho návrhu dožadovali, aby to išlo znova do medzirezortného pripomienkového konania, pretože legislatívne pravidlá predpokladajú, že keď sa zásadným spôsobom zmení návrh zákona, tak by mal ísť znova do medzirezortného pripomienkového konania, aby sa všetci mali možnosť vyjadriť aj k tej zmenenej formy. A to bola jedna z hlavných výhrad.
A nerozumiem teda celkom ani tomu argumentu, že niektorí pripomienkujúci mali potom pocit, že v pôvodnej podobe bol ten návrh lepší. No tak z tejto jednej anekdotickej skúsenosti odvodíme, že pripomienkovanie je vlastne zlé a lepšie by ho bolo vypustiť, lebo sa pripomienkovaním viac pokazí ako dá do poriadku. No, tak to je veľmi zvláštny prístup.
Ten argument nedostatkom času po troch rokoch koaličnej vlády a potom čo je SMER pri moci od roku 2006 s krátkou prestávkou, prepáčte, pán poslanec, ale to naozaj sa nedá brať. Ak je nedostatok času, tak ste si spôsobili iba sami.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 17.5.2019 12:19 - 12:28 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani predkladateľka, vážený pán striedajúci spolupredkladateľ a všetci ostatní v sále prítomní, nemal som pôvodne v pláne vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Ale včera som na chodbe stretol práve pani poslankyňu Smolíkovú a vyzvala ma, aby som vystúpil. Aspoň tak som to pochopil. Tak plním, plním jej želanie a teda rozhodol som sa, že teda nesklamem dôveru ktorú vo mňa vložila a poviem aj pár slov k tomuto návrhu zákona. Lebo nie som expert na školstvo, ale myslím si, že pár slov k tomu povedať dokážem.
Moje základné ideové nastavenie je také, že keď počujem o nejakej novej povinnosti, tak obvykle zbystrím a som taký skeptický a zdržanlivý, lebo si myslím, že mali by sme dávať čo najväčší priestor slobodnému konaniu jednotlivcov, nielen v ekonomike ale aj v spoločnosti a v ich osobných životoch. Čiže keď som sa prvýkrát dozvedel o zámere zaviesť povinnú škôlku, môže to mať rôzne podoby, podľa veku dieťa či univerzálne alebo iba na niektoré skupiny, či povinná dochádzka alebo povinné vzdelávanie. O všetkom sa dá, alebo v akej forme inštitucionálnej alebo inej, o tom všetkom sa dá hovoriť. Ale moje prvotné zastavenie je aké, že skôr o takomto zámere pochybujem. Ale, áno, počúvam odborné argumenty, počúvam argumenty ľudí z praxe a uznávam, že tá idea môže mať reálny pozitívny dopad na deti a na ich prípravu a zlepšiť perspektívne ich školské výsledky. A špeciálne na skupiny, ktoré, ktoré dnes škôlku neabsolvujú a začínajú až v škole. Takže som otvorený počúvať tomu a uznávam, že toto je vec v ktorej treba pristupovať odborne a vecne a nie, nie primárne ideologicky, aby sme tu zvádzali súboj pravice a lavicou a liberálov s konzervatívcami alebo podobne.
K obsahu toho návrhu, jeho nedostatkom, problémom sa tu už viackrát vyjadrili moji predrečníci. A teda nemám, nemám potrebu opakovať ich v tej vecnej stránke. Ale to čo by som rád nielen zopakoval alebo prípadne počul na to aj nejakú takú vážnu odpoveď je, že prečo zasa v takejto veci ideme obchádzať riadny, normálny legislatívny proces. Tú debatu sme absolvovali na pôde tohto parlamentu už nespočetnekrát, keď opozícia vytkne koaličným poslancom, že nejaký návrh zákona by mal byť predložený ako vládny návrh zákona. Lebo ide o dôležitú vec a mali by k nej mať možnosť sa vyjadriť nielen poslanci, ktorí tu možnosť majú samozrejme, môžme si tu povedať čo chceme z poza tohto pultíku, môžme predkladať pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní, môžme to prebrať vo výboroch, ale aj verejnosť. A samozrejme, že verejnosť teraz môže napísať predkladateľom, môže v médiách diskutovať o tom, čo si o tom myslím, čo by sa tam prípadne malo upraviť a možno sa aj upraví v priebehu druhého čítania. Ale takou normálnou zákonom vytvorenou možnosťou, ako sa verejnosť môže zapojiť do prípravy návrhov zákona je predsa medzirezortné pripomienkové konanie. Nikto nemôže poslancom, ani tým koaličným, vziať právo predkladať návrhy zákonov. O tom nie je spor. Len spor sa vedie o to, a tá kritika smeruje k tomu, že sú návrhy, ktoré sú tak dôležité, systémové a ďalekosiahle z medzirezortného pripomienkového konania, aby sa aj iné štátne orgány, ministerstvá, záujmové združenia a verejnosť mohli k tomu vyjadriť, mohli si vydiskutovať svoje pripomienky a pozmeňujúce návrhy. Toto v poslaneckom návrhu nie je možné.
A keby to bolo tak, že dobre, je to téma, ktorá vás zaujíma, tak ste sa do toho pustili, poctivo ste na tom dlho pracovali, napísali ste aj komplexný veľký návrh zákona. Však ako boli prípady, že, ja neviem, Ján Longoš predložil zákon o slobodnom prístupe k informáciám, čo je tiež veľká vec, ale toto nie je ten prípad.
===== návrh nie ako návrh poslanecký. A možno sú výnimočné situácie, keď to nejde inak, keď proste hrozí katastrofa, ale toto nie je ten prípad. Aj z hľadiska samotného zákona by mohol byť lepší, keby prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Veci, na ktoré tu kolegovia upozornili, by sa mohli vydiskutovať v rámci toho pripomienkového konania a jasné, jasné, 100-percentná zhoda by sa nenašla, lebo rozdielne predstavy existujú a sú legitímne. Ale eliminovať iné predstavy nielen tým, že dobre, no tak rozhodne väčšina, ale tým, že obídeme riadny legislatívny proces nie je podľa môjho názoru korektné.
A nie je v poriadku ani to, keď de facto ministerskí úradníci pracujú na vládnych poslancoch. Ja keď si chcem napísať nejaký návrh zákona, tak to môžem urobiť tak, že si ho napíšem sám alebo máme právnika v klube, alebo iní poslanci majú právnikov ako asistentov, tak spoločnými silami alebo to niekomu zadajú. Pani poslankyni Šimkovičovej napíše advokátska kancelária, ktorá chce cez ňu prelobovať nejakú novelu Civilného mimosporového poriadku a to už je na pováženie. Ale dobre, ale vám to v podstate napísali ministerskí úradníci. To tiež nie je v poriadku, že ministerskí úradníci, ktorí by mali pracovať pre ministerstvo pracujú pre vládnych poslancov.
No, pán Petrák krúti hlavou, tak ja budem veľmi netrpezlivo čakať na jeho odpoveď, že ako to teda vzniklo. Lebo, ak to vzniklo tak, že to pripravili na ministerstve a miesto toho, aby to išlo medzirezortným pripomienkovým konaním, ide to ako návrh troch vládnych poslancov, tak to v poriadku nie je. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 17.5.2019 12:19 - 12:28 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani predkladateľka, vážený pán striedajúci spolupredkladateľ a všetci ostatní v sále prítomní, nemal som pôvodne v pláne vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Ale včera som na chodbe stretol práve pani poslankyňu Smolíkovú a vyzvala ma, aby som vystúpil. Aspoň tak som to pochopil. Tak plním, plním jej želanie a teda rozhodol som sa, že teda nesklamem dôveru ktorú vo mňa vložila a poviem aj pár slov k tomuto návrhu zákona. Lebo nie som expert na školstvo, ale myslím si, že pár slov k tomu povedať dokážem.
Moje základné ideové nastavenie je také, že keď počujem o nejakej novej povinnosti, tak obvykle zbystrím a som taký skeptický a zdržanlivý, lebo si myslím, že mali by sme dávať čo najväčší priestor slobodnému konaniu jednotlivcov, nielen v ekonomike ale aj v spoločnosti a v ich osobných životoch. Čiže keď som sa prvýkrát dozvedel o zámere zaviesť povinnú škôlku, môže to mať rôzne podoby, podľa veku dieťa či univerzálne alebo iba na niektoré skupiny, či povinná dochádzka alebo povinné vzdelávanie. O všetkom sa dá, alebo v akej forme inštitucionálnej alebo inej, o tom všetkom sa dá hovoriť. Ale moje prvotné zastavenie je aké, že skôr o takomto zámere pochybujem. Ale, áno, počúvam odborné argumenty, počúvam argumenty ľudí z praxe a uznávam, že tá idea môže mať reálny pozitívny dopad na deti a na ich prípravu a zlepšiť perspektívne ich školské výsledky. A špeciálne na skupiny, ktoré, ktoré dnes škôlku neabsolvujú a začínajú až v škole. Takže som otvorený počúvať tomu a uznávam, že toto je vec v ktorej treba pristupovať odborne a vecne a nie, nie primárne ideologicky, aby sme tu zvádzali súboj pravice a lavicou a liberálov s konzervatívcami alebo podobne.
K obsahu toho návrhu, jeho nedostatkom, problémom sa tu už viackrát vyjadrili moji predrečníci. A teda nemám, nemám potrebu opakovať ich v tej vecnej stránke. Ale to čo by som rád nielen zopakoval alebo prípadne počul na to aj nejakú takú vážnu odpoveď je, že prečo zasa v takejto veci ideme obchádzať riadny, normálny legislatívny proces. Tú debatu sme absolvovali na pôde tohto parlamentu už nespočetnekrát, keď opozícia vytkne koaličným poslancom, že nejaký návrh zákona by mal byť predložený ako vládny návrh zákona. Lebo ide o dôležitú vec a mali by k nej mať možnosť sa vyjadriť nielen poslanci, ktorí tu možnosť majú samozrejme, môžme si tu povedať čo chceme z poza tohto pultíku, môžme predkladať pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní, môžme to prebrať vo výboroch, ale aj verejnosť. A samozrejme, že verejnosť teraz môže napísať predkladateľom, môže v médiách diskutovať o tom, čo si o tom myslím, čo by sa tam prípadne malo upraviť a možno sa aj upraví v priebehu druhého čítania. Ale takou normálnou zákonom vytvorenou možnosťou, ako sa verejnosť môže zapojiť do prípravy návrhov zákona je predsa medzirezortné pripomienkové konanie. Nikto nemôže poslancom, ani tým koaličným, vziať právo predkladať návrhy zákonov. O tom nie je spor. Len spor sa vedie o to, a tá kritika smeruje k tomu, že sú návrhy, ktoré sú tak dôležité, systémové a ďalekosiahle z medzirezortného pripomienkového konania, aby sa aj iné štátne orgány, ministerstvá, záujmové združenia a verejnosť mohli k tomu vyjadriť, mohli si vydiskutovať svoje pripomienky a pozmeňujúce návrhy. Toto v poslaneckom návrhu nie je možné.
A keby to bolo tak, že dobre, je to téma, ktorá vás zaujíma, tak ste sa do toho pustili, poctivo ste na tom dlho pracovali, napísali ste aj komplexný veľký návrh zákona. Však ako boli prípady, že, ja neviem, Ján Longoš predložil zákon o slobodnom prístupe k informáciám, čo je tiež veľká vec, ale toto nie je ten prípad.
===== návrh nie ako návrh poslanecký. A možno sú výnimočné situácie, keď to nejde inak, keď proste hrozí katastrofa, ale toto nie je ten prípad. Aj z hľadiska samotného zákona by mohol byť lepší, keby prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Veci, na ktoré tu kolegovia upozornili, by sa mohli vydiskutovať v rámci toho pripomienkového konania a jasné, jasné, 100-percentná zhoda by sa nenašla, lebo rozdielne predstavy existujú a sú legitímne. Ale eliminovať iné predstavy nielen tým, že dobre, no tak rozhodne väčšina, ale tým, že obídeme riadny legislatívny proces nie je podľa môjho názoru korektné.
A nie je v poriadku ani to, keď de facto ministerskí úradníci pracujú na vládnych poslancoch. Ja keď si chcem napísať nejaký návrh zákona, tak to môžem urobiť tak, že si ho napíšem sám alebo máme právnika v klube, alebo iní poslanci majú právnikov ako asistentov, tak spoločnými silami alebo to niekomu zadajú. Pani poslankyni Šimkovičovej napíše advokátska kancelária, ktorá chce cez ňu prelobovať nejakú novelu Civilného mimosporového poriadku a to už je na pováženie. Ale dobre, ale vám to v podstate napísali ministerskí úradníci. To tiež nie je v poriadku, že ministerskí úradníci, ktorí by mali pracovať pre ministerstvo pracujú pre vládnych poslancov.
No, pán Petrák krúti hlavou, tak ja budem veľmi netrpezlivo čakať na jeho odpoveď, že ako to teda vzniklo. Lebo, ak to vzniklo tak, že to pripravili na ministerstve a miesto toho, aby to išlo medzirezortným pripomienkovým konaním, ide to ako návrh troch vládnych poslancov, tak to v poriadku nie je. Ďakujem.
Skryt prepis