Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

25.6.2019 o 16:44 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 25.6.2019 16:44 - 16:51 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, verejná ochrankyňa práv predstupuje každoročne pred Národnú radu so správou o svojej činnosti za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka. Súčasťou jej správy bývajú aj odporúčania pre Národnú radu, akým spôsobom upraviť legislatívu, a vychádzajú zo skúseností, ktoré vo svojej činnosti nadobudla, ktoré sa týkajú dodržiavania alebo porušovania základných práv a slobôd.
Jedno z odporúčaní, ktoré obsahuje ostatná správa verejnej ochrankyne práv, znie takto: "Uznať priezvisko dieťaťa otca a matky, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, v takom tvare, v akom ho umožňuje nadobudnúť právna úprava iného členského štátu Európskej únie, ak sa tam dieťa narodilo a dlhodobo tam žije bez ohľadu na to, či v tomto štátne nadobudlo štátne občianstvo."
Verejná ochrankyňa práv pani Patakyová vo svojej správe za rok 2018 upozornila na prípad matky dvoch maloletých detí, ktorá sa na ňu obrátila so svojím problémom. V tejto súvislosti sa v správe uvádza, dovoľte mi zacitovať: "Matka slovenské matričné úrady žiadala o zmenu priezviska detí zapísaného do slovenských rodných listov i na pasoch na taký tvar priezviska, ktorý sa deťom rozhodla zapísať v krajine, v ktorej dlhodobo s ich otcom žijú. Pri zmene priezviska podľa našej právnej úpravy je potrebné vedieť, že zmena sa povolí vždy, ak štátny občan Slovenskej republiky, o ktorého priezvisko ide, je aj štátnym občanom iného štátu. Zmena sa môže povoliť najmä vtedy, ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V tomto prípade išlo len, išlo o deti len so slovenským štátnym občianstvom, preto nebolo možné postupovať ako v prípadoch dvojitého občianstva. Príslušné matričné úrady v predmetnom prípade nevzhliadli ani dôvod hodný osobitného zreteľa, i keď ten bol zrejmý: komplikácie pri cestovaní, preukazovaní totožnosti na úradoch, v budúcnosti komplikácie v bankách či pri vykonávaní skúšok a preukazovaní nadobudnutého vzdelávania.
Aj keby však príslušné matričné úrady uznali dôvody hodné osobitného zreteľa, zmena priezviska u maloletých detí by v zmysle zákona o mene a priezvisku nebola možná. Platí totiž, že takáto zmena nie je možná, ak je v rozpore s pravidlom, že dieťa nezosobášených rodičov s rôznymi priezviskami môže mať na základe ich dohody priezvisko len jedného z nich. Tieto deti mali na Slovensku priezvisko jedného z rodičov, no v zahraničí používali priezviská oboch svojich rodičov.
To, že matričné úrady postupovali v súlade so zákonom o mene a priezvisku, ešte neznamená, že ich rozhodnutia, ktorými nebola povolená zmena priezviska maloletých detí, nepredstavujú zásah do základných práv a slobôd týchto detí, konkrétne slobody pohybu. Judikatúra Súdneho dvoru Európskej únie jasne hovorí, že skutočnosť, že fyzická osoba je nútená mať v členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, iné meno, ako je meno určené a zaregistrované v členskom štáte narodenia a bydliska, predstavuje prekážku vo výkone práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, ktoré je zakotvené v čl. 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Verejná ochrankyňa upozornila, že u dieťaťa, ktoré sa narodilo vo Veľkej Británii a má priezvisko zložené z priezviska matky a z priezviska otca zároveň, právny poriadok Slovenskej republiky nepripúšťa možnosť takéto priezvisko uznať.
Keďže berieme ľudské práva vážne a bereme vážne aj upozornenia verejnej ochrankyne práv, prichádzame s návrhom, v ktorom vychádzame z odporúčania verejnej ochrankyne práv a navrhujeme zmeniť ustanovenie, podľa ktorého rodičia, ktorí nemajú spoločné priezvisko, môžu svojmu dieťaťu určiť dohodou priezvisko iba jedného z nich do podoby, aby podľa novej právnej úpravy mohli dohodou určiť aj priezvisko oboch rodičov.
To je možné, ale je to možné vo vzťahu, vo vzťahu k občanom iného štátu. Súčasné znenie zákona o mene a priezvisku totiž umožňuje nadobudnúť priezvisko alebo priezviská v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu dieťaťu, ktoré je súčasne štátnym občanom iného štátu. Nerieši však situáciu, keď má dieťa alebo jeho rodičia trvalý pobyt alebo obvyklý pobyt na území iného štátu bez toho, aby mali súčasne aj jeho občianstvo.
Návrhom zákona sa navrhuje umožniť nadobudnutie priezviska alebo priezvisk v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu aj v takýchto situáciách. Inými slovami, usilujeme sa zvýhodniť, alebo teda odstrániť súčasnú diskrimináciu, keď občania Slovenskej republiky, ktorí sú zároveň občanmi iného štátu, majú väčší rozsah práv a možností slobodne si zvoliť priezvisko alebo v tomto prípade priezvisko svojho dieťaťa v porovnaní s občanmi Slovenskej republiky, ktorí nemajú štátne občianstvo iného štátu, iba na území iného štátu žijú.
Obdobným spôsobom navrhujeme, aby sa zmena mena aj priezviska musela povoliť vždy, ak sa má zmenou dosiahnuť meno alebo priezvisko v tvare, ktorý je v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu opäť nielen pre prípady, keď ide o občana Slovenskej republiky, ktorý je zároveň aj občanom iného štátu, ale aj pre prípady, kedy takýto občan nemá občianstvo iného štátu, ale má na jeho území buď trvalý, alebo obvyklý pobyt.
V jednom bode ideme nad rámec odporúčania verejnej ochrankyne práv, a síce v tom, že navrhujeme, aby sa uvedené zmeny nedotkli iba krajín, ktoré sú členskými štátmi Európskej únie, ale aj iných krajín.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu nášho návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2019 16:41 - 16:42 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o mene a priezvisku, ktorý predkladám spolu s kolegami Zuzanou Zimenovou, Milanom Laurenčíkom, Martinom Klusom a Petrom Osuským, návrh vychádza z odporúčaní verejnej ochrankyne práv a jeho obsah by som rád uviedol v rámci rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvý.
A tento návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie, ani na rodinu, manželstvo či rodičovstvo.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 16:25 - 16:27 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Paška, no, neobratný a priehľadný pokus vyrobiť v národnostne stabilnom prostredí nejakú nestabilitu a vyvolať krízu, ktorá povedie k predčasným voľbám. Ja naozaj neviem, kto je pôvodcom tejto konšpirácie, ale k predčasným voľbám sa môžeme dopracovať iba tak, keď sa vy vo vládnej koalície pohádate a dohodnete sa, že už nechcete ďalej vládnuť. Mne by to nevadilo a priznám sa, že by ma nezarmútilo, keby dôsledkom rokovania o tom návrhu zákona bolo, že sa rozpadne vládna koalícia a táto vláda bude vládnuť o niekoľko mesiacov skôr, lebo budú predčasné voľby. Bolo by to super, ale nie, nie sme až takýto geniálni stratégovia, nepredkladali sme ten návrh preto, aby sa rozpadla vládna koalícia ale preto, že sme presvedčení, že ten návrh má dobrý obsah, že ten návrh zlepšuje stav zákonov na Slovensku a konkrétne znenie zákona o štátnom jazyku.
Povedali ste, že zákon o štátnom jazyku v súčasnej podobe nezasahuje do slobodného šírenia informácií. Ale nie je to tak. Súčasťou slobody šírenia informácií je predsa aj to, že sa sám slobodne rozhodnem, v akej forme chcem tie informácie šíriť vrátane toho, v akom jazyku chcem tie informácie šíriť.
Aký je dôvod, aby napríklad kultúrne podujatia, sme mali v zákone ustanovenie, že sa konajú v štátnom jazyku a potom je tam jedna výnimka, druhá výnimka, tretia výnimka, aby sa náhodou nestalo, že nejaké normálne kultúrne podujatie nebude môcť byť v inom jazyku, a keď sa príde na ďalší prípad, ktorý nie je pokrytý tými výnimkami, tak sa do zákona doplní miesto toho, aby sa celé toto ustanovenie vypustilo a nech si robí každý kultúrne podujatia v jazyku, v akom chce.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 16:16 - 16:18 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Mizík, no, najprv som myslel, že sa obmedzíte iba na invektívy voči predkladateľom a nebudem na to reagovať, ale potom ste začali hovoriť niečo aj k obsahu toho nášho návrhu a potom ste sa zase vrátili k tým invektívam a musím povedať, že vás svojím spôsobom obdivujem, že ešte aj do debaty o zákone o štátnom jazyku dokážete vmontovať islam.
Ohradili ste sa voči tomu, že z našej strany zaznelo voči niektorým kritikom, že treba čítať s porozumením, a potom ste predviedli ukážkový príklad toho, ako sa číta bez porozumenia, keď ste už ixtýkrát, nie ste v tom prvý, povedali, že pedagogická dokumentácia predsa musí byť aj v slovenskom jazyku. Ale však, áno, veď to nie je spor. My nenavrhujeme, aby nebola dvojjazyčná, my navrhujeme iba zmeniť ten spôsob, ako sa k dvojjazyčnosti dopracujeme. Teda nieže východisko je dvojjazyčné a ministerstvo určí, ktorá nemusí byť, aleže východisko je, že v jazyku vyučovacom, teda v jazyku menšiny, a ministerstvo určí, ktorá musí byť aj v slovenskom jazyku. Čítať s porozumením je dôležité.
Hovorili ste, že som kritizoval deklaráciu. Nekritizoval som deklaráciu, kritizoval som Preambulu Ústavy Slovenskej republiky. A keď ste tu spomínali Klausa a Mečiara, no tak si prečítajte Ústavu Českej republiky, ktorá nezačína slovami "my, národ český", ale "my, občané České republiky".
No a potom ten akýkoľkovek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka je neprípustný, no tak, "a co si vy, Kefalín, představujete pod takým", že akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka? Lebo my sme na to naozaj neprišli, že čo sa tým myslí, akýkoľvek zásah, keď kodifikovanú podobu vyhlasuje ministerstvo kultúry. Tak ministerstvo kultúry v zákone si napísalo, že nemôže zasahovať do kodifikovanej podoby. No skúste mi to vysvetliť, pán poslanec?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 15:55 - 15:57 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Kaščáková sa ako jedna z predkladateliek veľmi správne ohradila voči tomu, čo tu často zaznieva, že naším cieľom by bolo niečo rozvracať. To rozvracanie sa tu objavuje v dvoch podobách a polohách. Jednak teda, že cieľom tohto návrhu je rozvrátiť vládnu koalíciu, vniesť do nej svár a prišli sme s tým preto, lebo chceme, aby MOST - HÍD bol za a SNS a SMER proti a aby boli nejaké spory vo vládnej koalícii. Toto je nejaká konšpirácia, ktorá vyplýva z toho, že ja som včera v replike na vystúpenie pána Bastrnáka povedal, že pripomenul som, lebo hovoril nejaké výhrady, a ja som pripomenul, že poslanci MOST - HÍD za to zahlasovali. Ale, preboha, ako by sme si my mohli myslieť, že, že koaliční poslanci budú hlasovať za opozičný návrh, hoci aj taký, za ktorý kedysi hlasovali, keď ešte boli opozičnými poslancami? Však poznáme realitu tohto parlamentu, vieme, že vládni poslanci, aj keď niekedy zahlasovali za niečo, o čom boli presvedčení, tak teraz, keď to navrhujú opoziční poslanci, tak za to nezahlasujú. Ja za seba hovorím, že ja som úplne šokovaný z toho, že poslanci MOST - HÍD chcú hlasovať za tento návrh, teda som príjemne prekvapený, aby to neznelo pejoratívne, ale, ale nebolo to niečo, že dávame tu návrh, aby sa MOST - HÍD pohádal so Slovenskou národnou stranou.A druhá poloha toho rozvratu, z ktorého sme upodozrievaní, je, že chceme rozvrátiť slovenskú štátnosť, slovenský národ. No to, samozrejme, tiež nie je pravda. Sebavedomý národ sa nemusí obávať toho, že sa na jeho území používajú aj iné jazyky. Sebavedomý národ to jednoducho zvládne.
A ten zdravý rozum, to nebolo, že tí, čo obhajujú ten zákon, nemajú zdravý rozum, ale že zákon obhajuje niektoré ustanovenia, ktoré ako keby boli v rozpore s elementárnym zdravým rozumom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 15:42 - 15:44 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Grausová, no, načrtli ste tu taký tragický obraz stavu slovenčiny, slovenského národa, Slovenskej republiky, sme v kríze, ochrana slovenského jazyka je slabá, verejný priestor je zaplavený cudzojazyčnými prvkami. No, Peter Osuský sa to pýtal vo faktickej poznámke na vášho predrečníka, no ako je toto možné, keď tu máme ten dobrý zákon o štátnom jazyku už štvrťstoročia, ako to, že nezabezpečil, že všetci hovoria ľúbozvučnou slovenčinou, že sa používajú aj cudzie výrazy a podobné katastrofálne veci podľa vás, aké sa tu dejú?
Používate veľmi silné slová. Tento zákon alebo návrh zákona nemá nič spoločné so suverenitou Slovenskej republiky a už vôbec nie s existenciou slovenského národa. V tomto zákone ide o to, akým spôsobom upravíme používanie slovenského jazyka, menšinových jazykov a iných jazykov na území Slovenskej republiky. Je to úplne normálna diskusia, ktorú si sebavedomý národ, ktorý si je vedomý toho, že existuje a že jeho existenciu neohrozí to, ak na jeho území žijú aj národnostné menšiny a tie sú tiež štátotvorné, alebo že sa na jeho území používajú aj iné jazyky, takýto sebavedomý národ si to môže dovoliť. To je vlastenectvo. Nie to nariekanie, ktoré tu predvádzate vy.
Nie je nič zlé na tom, že Slováci vo Francúzsku, Nemecku, Veľkej Británii sa tam dokážu prispôsobiť, dokážu sa tam uplatniť aj v iných krajinách. V Českej republike takýto zákon neexistuje, a napriek tomu čeština nie je v kríze.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 15:30 - 15:32 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Uhrík, budem pokračovať v tom, čo hovoril Peter Osuský. Ak chcete nejaký návrh kritizovať, aspoň si ho, preboha, prečítajte. My tam neriešime zdravotnícku dokumentáciu.
Čo sa týka školskej dokumentácie, nehovoríme, že nemá byť dvojjazyčná, iba ten spôsob, ako sa určí to, ktorá je dvojjazyčná a ktorá môže byť iba vo vyučovacom jazyku menšiny, sa má zmeniť.
A neriešime cirkevnú dokumentáciu, riešime agendu cirkví a náboženských spoločností určenú pre verejnosť. A nie, nekonzultovali ste to s cirkvami, ale na rozdiel od vás dôverujeme cirkvám a náboženským spoločnostiam, že budú komunikovať v jazyku, ktorému ich veriaci dôverujú.
Vôbec sa nedotýkame úradnej dokumentácie. Toto nerieši úradný styk.
A hovorili ste, že ste išli okolo nejakého bilbordu alebo viacerých bilbordov, ktoré boli iba po maďarsky. Boli to predvolebné bilbordy. No, tak predpokladám, že vy ste tú stranu nevolili, tak tá strana maximálne poškodila sama seba, lebo možnože keby mala tie bilbordy po slovensky, tak by ste ju boli volili. Keď ich mala iba po maďarsky, no tak ste ju nevolili. Prišli o jedného voliča.
A povedali ste tu, že aj samotní zástupcovia maďarskej menšiny povedali, že návrh je zlý. Tak vystúpila tu pani poslankyňa Sárközy, hovoril k tomu pán predseda poslaneckého klubu MOST - HÍD pán Bastrnák, oni nepovedali, že ten návrh je zlý. Skúste počúvať s porozumením, ak teda rozumiete slovenskému jazyku, oni povedali, že v prvom čítaní ten návrh podporia a majú k nemu pripomienky a my sme pripravení sa o tých pripomienkach v druhom čítaní baviť. My nemáme problém ten návrh vylepšiť, my nemáme problém urobiť ten návrh ešte ústretovejší voči národnostným menšinám.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 15:11 - 15:13 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Sárközy, ďakujem za vecné vystúpenie. Sme tu aj s pánom poslancom Osuským, nikto nám to nezakázal ani sme sa tomu nevyhli, mali sme iné povinnosti.
Ohradzujem sa trochu voči tomu vášmu podozreniu, že je za predložením tohto návrhu nejaký úmysel politikárčiť. Aj ja, aj Peter Osuský sa tejto téme venujeme dlhodobo. Ja som sa jej venoval ešte ako novinár v 90. rokoch, keď bol prijímaný zákon o štátnom jazyku. Dlhé roky som o tom písal rôzne, rôzne články. V roku 2009, keď bol ten zákon novelizovaný a vracali sa tam za ministra Maďariča pokuty, tak som proti tomu protestoval, robil som hromadné pripomienky, založil som dokonca občianske združenie, ktoré sa týkalo slobody šírenia informácií, a náš návrh je primárne o slobode šírenia informácií. My sme nemali ambíciu komplexným spôsobom upraviť legislatívu v oblasti používania jazykov príslušníkov národnostných menšín. Ten hlavný, hlavný cieľ, hlavný fókus, ktorý máme, sa týkal slobody šírenia informácií, slobody prejavu a, ale aj podnikateľskej slobody, ale, samozrejme, hlásime sa k tomu, že treba chrániť práva menšín, samozrejme, ak by to prešlo do druhého čítania, tak sme otvorení aj tým vašim ďalším podnetom. Veľmi dobrý postreh je napríklad, že služobný styk musí byť po slovensky, aj keď ide napríklad o dvoch policajtov maďarskej národnosti, čo teda, čo teda ja by som s tým nemal problém, neviem, čo by vám na to povedal pán Blanár alebo pán Hrnko, oni by to asi tak bezproblémovo ako ja nevideli, ale, samozrejme, však môžme sa o tom baviť. A ak sa toto umožní, to nie je oslabenie slovenského jazyka. Oslabenie slovenského jazyka s týmto nemá nič spoločné, že sa dvaja Maďari medzi sebou budú rozprávať po maďarsky napríklad.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.6.2019 18:30 - 18:32 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za reakcie a pani poslankyňa Grausová, no ja neviem, vy už ste nejako posadnutá, že niekto bojuje proti slovenskej štátnosti, normálne diskutujeme o tom akým spôsobom má byť upravený zákon o štátnom jazyku. Či ho upravíme tak alebo onak, tak slovenskej štátnosti sa to nedotkne. V Českej republike nemajú zákon o štátnom jazyku, česká štátnosť je na tom rovnako ako slovenská štátnosť, nie je na tom o nič horšie, za to, že nemajú zákon o štátnom jazyku. Majú samozrejme zákony, ktoré upravujú používanie ako českého jazyka, tak iných jazykov v rôznych oblastiach verejného styku a nemajú zákon o štátnom jazyku, nemajú ani to ustanovenie o prednosti českého jazyka pred inými návrhmi. Možno raz komunisti budú v Čechách tak úspešní ako boli Mečiar so Slotom u nás v 1995 a potom to tam budú mať aj oni.
Pán poslanec Paška, nenavrhujeme vypustiť ustanovenie o tom, že dokumentácia aj v zdravotníckych zariadeniach sa vedie v slovenskom jazyku, to tam nechávame, ale naozaj by som ponechal to, akým spôsobom sa baví lekár s pacientom na ich vzájomnú dohodu a ja som povedal konkrétny príklad, ktorý pri dnešnom zákone môže nastať a bude dochádzať k porušovaniu zákona, hoci sa obaja aj lekár a pacient budú správať úplne prirodzene, budú konať úplne dobrovoľne, nikoho sa tým nedotknú, nikomu tu nebudú škodiť.
Pán poslanec Blanár, ja som to, že ako hlasovali poslanci Most-Híd spomenul iba v reakcii na to, ako vystúpil pán poslanec Bastrnák, že hovoril nejaké výhrady voči tomuto návrhu, to nebol motív, prečo sme s tým prišli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.6.2019 17:54 - 18:21 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, no už sme sa tu dostali k označeniu nášho návrhu za sprostosť, Slovenská národná strana označila tento zákon, myslím priamo ústami predsedu Danka, za nehoráznu drzosť. Ja by som spor okolo tohto zákona charakterizoval inak. Podľa môjho názoru ide o priam o ukážkový stret dvoch úplne protikladných pohľadov na svet a na spoločnosť.
Na jednej strane stojí dôvera v ľudskú slobodu, zdravý rozum a rešpekt k menšinám a na druhej strane stoja nacionalistické inštinkty a predsudky. Celý zákon o štátnom jazyku je dedičstvom mečiarizmu z 90. r
===
===== Dôvera v ľudskú slobodu, zdravý rozum a rešpekt k menšinám a na druhej strane stoja nacionalistické inštinkty a predsudky. Celý zákon o štátnom jazyku je dedičstvom mečiarizmu z 90. rokov. Tento zákon bol presadený v čase, keď v našej krajine vládli Mačiar, Slota a Lupták, presadili zákon o štátnom jazyku, ktorý dôsledne realizoval nacionalistickú tézu z počiatku 90. rokov na Slovensku po slovensky. Dokonca tak dôsledne, že zakázal používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku, pričom používanie jazykov národnostných menším v úradnom styku je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky.
K náprave došlo až za prvej vlády Mikuláša Dzurindu, keď bol prijatý zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý umožnil používanie jazykov národnostných menšín nielen v úradnom styku, ale aj v iných oblastiach kde zákon o štátnom jazyku obsahoval obmedzujúce formulácie. A zároveň v roku 1999 boli zo zákona o štátnom jazyku vypustení pokuty. Tie sa tam o desať rokov zvrátili, za prvej vlády Roberta Fica, za ministrovania dnes nezaradeného poslanca Mareka Maďariča, ktorý bol hlavným presadzovateľom novely zákona o štátnom jazyku v ktorom sa do zákona okrem iného vrátili pokuty a opäť spolu s Robertom Ficom boli pri moci Slota a Mečiar.
Potom opäť tie pokuty vypadli alebo takmer vypadli za vlády Ivety Radičovej, ostala tam výnimka pre porušovanie zákona, ktoré sa týka informácií verejnej správy, poriadku určených pre verejnosť a informácií týkajúcich sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku, lebo však pokuty musia byť, tak aspoň takto symbolicky tam ostali.
Pán poslanec Bastrnák hovorí o tom, že v tom zákone sú nejaké problémy, ktoré sa týkajú práv a používania jazykov národnostných menšín. My si ich samozrejme veľmi pozorne vypočujeme a sme pripravení ich zapracovať v druhom čítaní, prípadne pozmeňováky, ktoré by vylepšili tento návrh. Ja len by som, ja len by tom upozornil, že rovnaký návrh predložil Peter Osuský v predchádzajúcom volebnom období v roku 2014 a poslanecký klub MOST - HÍD, vrátane pána Bastrnáka hlasoval za, takže, dúfam, že podobne sa zachovajú aj teraz. Ale tento návrh zákona s ktorým teraz prichádzame nie je primárne zameraný na používaní menšinových jazykov. Lebo naozaj používanie menšinových jazykov je do veľkej miery nie dokonalé, viem si predstaviť aj lepšiu úpravu, ale je ošetrené v zákone o používaní jazykov národnostných menšín. Primárne sa tento náš návrh týka slobody prejavu, slobody šírenia informácií a slobody podnikania do ktorých zákon o štátnom jazyku zasahuje. Spor nie je o tom, či sa má v úradnom jazyku používať slovenský jazyk alebo nie. Samozrejme že má a za zákonom stanovených podmienok sa má používať aj jazyk národnostných menších, alebo jazyky národnostných menších a aj iné jazyky, ak tak stanovuje zákon. A na tom sa nemá zmeniť vôbec nič, do toho my nijako nezasahujeme. My nezasahujeme do používanie jazykov úradného styku. Ale okrem úradného styku a čisto súkromnej komunikácie niekde doma, alebo inde v súkromí, existuje aj pomerne rozsiahla sféra v ktorej ľudia, firmy, organizácie komunikujú na verejnosti, ale nejde o úradný styk, ide o komunikáciu súkromných alebo minimálne neštátnych subjektov médiá, kultúra, reklama, verejné podujatia. Nacionalistickému pohľadu na svet zodpovedá predstava, že tam všade je potrebné nariadiť povinné používanie štátneho jazyka. Ale keďže žijeme v demokratickej spoločnosti, keďže máme nejaké medzinárodné záväzky a naša Ústava garantuje aj možnosť používania menšinových jazykov, garantuje a slobodu šírenia informácií, tak skoro ku každému takémuto pravidlu, že tam alebo hentam sa má používať slovenský jazyk, existuje jedna alebo viac výnimiek, že možno používať aj menšinové jazyky a že možno používať aj iné jazyky v takom alebo onakom prípade. Určite si spomeniete ako sme tu diskutovali o novele zákona o štátnych symboloch a o hraní štátnej hymny iného štátu. To je až prekvapivo podobná vec. Mali sme úpravu v zákone o štátnych symboloch Slovenskej republiky, že kedy sa hrá štátna hymna Slovenskej republiky, čo je úplne v poriadku a namieste, lebo štátna hymna Slovenskej republiky je štátnym symbolom Slovenskej republiky, ale ďalšia veta hovorí, že štátna hymna iného štátu sa hrá keď je prítomná jeho oficiálna delegácia.
Slovenská národná strana predložila novelu v ktorej tam doplnilo slovo iba hrá a spieva, iba keď je prítomná jeho oficiálna delegácia alebo oficiálna delegácia toho štátu, čo vyvolalo dojem, podľa mňa oprávnený, že sa zakazuje hranie a spieva štátnej hymny iného štátu, ak nie je prítomná jeho oficiálna delegácia. V tejto podobe, napriek tomu, že som na to opakovane upozorňoval, bol zákon schválený, bolo prelomené prelomené prezidentovo veto a v skrátenom legislatívnom konaní sme schválili novelu, ktorú navrhli poslanci MOST - HÍD a ktorá hovorí o tom, aby sme tam to "iba" vypustili a hovorí sa tam o tom, že touto vetou nie je dotknuté právo fyzických osôb a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu.
Miesto toho, aby sme tú úpravu spravili jednoducho a vôbec sme neriešili v zákone o štátnych symboloch kedy sa hrá alebo spieva štátna hymna iného štátu, lebo to nie je štátny symbol Slovenskej republiky, tak tam zavádzame nejaké pravidlo, ktoré navodzuje dojem, že hranie štátnej hymny cudzieho štátu je nejako upravené, obmedzené a zároveň tam dopĺňame vetu, že obmedzené nie je. Každá fyzická osoba, právnická osoba si môže hrať a spievať štátnu hymnu cudzieho štátu koľko len chce. Samozrejme vo výsledku je to to isté, len prečo má byť v zákone nejaká úprava, ktorá je následnou vetou úplne znegovaná. Normálny postup je obe tie vety vyplniť a v zmysle zásady, že každý môže v demokratickej spoločnosti robiť to, čo mu zákon nezakazuje, by každý mohol hrať a spievať štátnu hymnu iného štátu bez toho, aby to bolo riešené v zákone o štátnych symboloch. A takýchto ustanovení je zákon o štátnom jazyku doslova plný.
Elektronické médiá musia vysielať v štátnom jazyku, okrem 10 v zákone vymenovaných výnimiek. V periodickej tlači sa používa štátny jazyk, ak osobitný predpis nestanovuje inak. A samozrejme, že osobitný predpis, v tomto prípade zákon o povinných výtlačkoch periodických publikácií, inak stanovuje a umožňuje vydávanie periodických publikácií v iných jazykoch za dodržania zákonom stanovených pravidiel. Príležitostné tlačoviny určené pre verejnosť a kultúrne účely, katalógy, galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí sa vydávajú v štátnom jazyku s výnimkou tých, ktoré sa vydávajú v jazyku národnostných menšín, ktoré musia obsahovať základné informácie v štátnom jazyku a tie v štátnom jazyku zase môžu obsahovať aj znenia v inom jazyku, ktoré ale musí nasledovať až po texte v štátnom jazyku a malo by byť v zásade obsahovo totožné s tým textom v štátnom jazyku. Podobne je to pri nápisoch, reklamách a oznamoch určených na informovanie verejnosti, na predajniach, športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach, tieto sa majú uvádzať v štátnom jazyku, môžu obsahovať aj inojazyčný text ale len menším alebo maximálne rovnako veľkým písmom a až po texte v slovenskom jazyku. A výnimka z výnimky v reklame sa poradie textov neurčuje. A ani v nápisoch na informovanie verejnosti v jazyku národnostnej menšiny v obciach, kde sa používa jazyk národnostnej menšiny.
V slobodnej spoločnosti by používanie takého alebo onakého jazyka v médiách, príležitostných tlačovinách, nápisoch alebo reklame malo byť predsa ponechané na tie súkromné subjekty ktorých sa to týka. Máme snáď obavu, že nejaké galéria vydá katalóg iba vo švédčine, alebo kino program iba vo vietnamčine. Alebo že si nejaká firma bude robiť reklamu vo svahilštine, že sa súkromné a organizácia a inštitúcie budú správať iracionálne a komunikovať v jazyku, ktorému nebudú rozumieť ich zákazníci alebo návštevníci. A keby to aj spravili, tak komu by tým ublížili. Ublížili by tým predovšetkým sebe, lebo by sa pripravili o zákazníkov, pripravili by sa o návštevníkov. Z akého dôvodu má štát nariaďovať súkromným firmám v akom jazyku má byť ich reklama.
Zaujímavý prípad je prípad kultúrnych podujatí. Kultúrne podujatia samozrejme tiež musia byť v slovenčine alebo češtine, ktorá spĺňa požiadavky zrozumiteľnosti, a výnimky sú tam od začiatku od roku 95. Kultúrne podujatia národnostných menšín, ak sú tam hosťujúci zahraniční umelci, alebo hudobné diela s pôvodnými textami. Keď sa jazykový zákon novelizoval v tom roku 2009, resp. pripravovalo sa to v roku 2008 za ministrovania pána ministra Maďariča, tak bol som spoluiniciátorom hromadnej pripomienky verejnosti v ktorej sme žiadali okrem iného vypustiť toto ustanovenie o kultúrnych podujatiach. Zozbierali sme cez 500 podpisov a spomínam si, že na rozporovom konaní so zástupcami ministerstva kultúry som im povedal príklad, že tie výnimky pokrývajú taliansku operu, lebo hudobné dielo s pôvodnými textami tam patrí, ale keby chcel niekto naštudovať nejakú Shakespeareovú drámu v originále, tak iba v prípade, že by to boli zahraniční umelci. Keby to boli naši študenti alebo naši herci, tak by tým porušovali zákon o štátnom jazyku. Načo je takéto ustanovenie, keď ak chceme nejakú výnimku tak aj tak to je v zákone a nie všetky výnimky dokážeme pokryť. Aká bola reakcia ministerstva kultúry? Združili ustanovenie o tom, že kultúrne podujatia musia byť v slovenskom jazyku. A výnimky, nie, doplnili, doplnili tam ďalšiu výnimku divadelné hry s pôvodnými textami. No tak som našiel ďalší prípad, keď to nespadá pod tú výnimku a keď to nie je nič zlé. Recitovanie básní v inom jazyku. Dokonca som zorganizoval kultúrne podujatie, na ktorom som recitoval verše v štýle haiku, od vtedajšieho predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya vo flámskom jazyku, čím som sa vedome dopustil porušenie zákona o štátnom jazyku. Vtedy som už za to mohol dostať pokutu. Išiel som na ministerstvo kultúry, oznámil som to, žiadal som, aby som bol za porušenie zákona o štátnom jazyku pokutovaný. Nepodarilo sa mi to dosiahnuť. Nepokutovalo ma ministerstvo kultúry. Tak na čo je zákaz v zákone, na čo je ustanovenie, že sa za to dávajú pokuty, keď niekto poruší ten zákon a nie je za to pokutovaný.
=====
Skryt prepis