Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, sme v druhom čítaní k novele zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Budem sa teda venovať pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli, konkrétne dvom z tých troch, pod ktorými som podpísaný aj ja.
Pokiaľ ide o návrh zrušiť zákaz zverejňovania tváre sudcov, ktorý predkladáme spolu s kolegami Alojzom Baránikom a Zsoltom Simonom, zdá sa mi, že je to, že je to krok správnym smerom. Samozrejme, že nie je to opatrenie, ktoré systémovo vyrieši všetky problémy justície, ale to napokon nie je, nie je ani to, čo je vo vládnom návrhu zákona, ktorý bol predložený parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní. Sú to opatrenia, ktoré môžu v lepšom prípade napomôcť tomu, že bude súdnictvo fungovať lepšie.
Nezdá sa mi, nezdá sa mi celkom dostačujúca tá výhrada, že keď sudcovia, tak potom aj prokurátori. Jednak preto, čo hovoril kolega Baránik, teda, že predsa len postavenie prokurátora je trochu, trochu iné ako postavenie, postavenie sudcu, ktorý vykonáva štátnu moc a autoritatívne, autoritatívne rozhoduje vo verejných procesoch, ale má právo na, na utajenie, utajenie svojej tváre. Zvážil by som to, že ak existujú nejaké, nejaké mimoriadne dôvody z hľadiska, z hľadiska potreby ochrany sudcu, ale zasa, aká je, aká je, aká je realita, aký je tam reálny problém. Ak, ak toto ustanovenie má chrániť sudcov pred zločincami, tak je to smiešne. Zločinci nemajú problém zaobstarať si údaje o sudcovi, jeho tvár, tvár jeho rodinných príslušníkov, jeho, jeho, jeho bydlisko, jeho ďalšie údaje. Však dozvedeli sme sa, že Kočner si nechal lustrovať novinárov, nechal si lustrovať prokurátorov priamo v informačných systémoch orgánov činných v trestnom konaní. Tak komu chceme nahovoriť, že reálne chránime sudcov pred zločincami tým, že zakážeme zverejňovať ich tváre?
A pokiaľ ide o to, že áno, keď budú tváre sudcov známe, tak budú musieť strpieť, a teraz nehovorím o zločincoch, ktorí by sa im chceli pomstiť, ale možno o bežných ľuďoch, ktorí budú pobúrene reagovať, tak také skúsenosti asi máme všetci, že okrem ľudí, ktorí k vám prídu a potľapkajú vás po pleci a povedia, ako dobre to robíte, tak prídu, stretnete aj ľudí, ktorí sa na vás krivo pozerajú, alebo vám povedia niečo, niečo škaredé, alebo dokonca vulgárne, ale to už, to už je súčasťou toho, že sme súčasťou verejnej moci a teda musíme zniesť viacej kritiky, aj tej oprávnenej, aj tej neoprávnenej.
Chcem ale povedať a v tomto úplne súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská, že áno, je problém, že takúto vec riešime v skrátenom legislatívnom konaní, lebo keby sme boli v normálnom, normálnom legislatívnom konaní, tak je dostatok času na to, aby sme to prediskutovali, aby sme pri príprave toho pozmeňujúceho návrhu sa navzájom koordinovali, diskutovali s ministerstvom a prípadne aj predniesli ten návrh na výbore. Keďže toto bol výbor hneď po skončení schôdze, na ktorej bolo schválené prvé jej čítanie, tak, tak na to nebol veľmi veľký priestor. Ak by sme na výbore došli k tomu, že ten návrh nie je dobrý, treba ho doplniť, treba ho upraviť, tak, tak sa to ešte dalo do pléna všetko, všetko vyriešiť. V skrátenom legislatívnom konaní, toto, žiaľ, nejde.
A rád by som sa teda ešte dotkol aj toho druhého pozmeňujúceho návrhu, pod ktorým som iba podpísaný, ale nie som, nie som predkladateľom, predkladá ho pani poslankyňa Žitňanská. Aj tento návrh podporím, ak sa o ňom bude hlasovať. A ten návrh... (Reakcie z pléna.) Čože? No, ja by som si tipol, že, že bude príležitosť hlasovať aj o tom druhom, ale tak možno som len prehnane pesimistický na základe skúseností, ktoré mám s týmto parlamentom. A ten návrh spočíva vo vypustení tých ustanovení, ktoré, o ktorých sme hovorili aj včera, teda o možnosti pozastaviť výkon funkcie sudcu a výkon funkcie prokurátora aj bez toho, aby prebiehalo trestné stíhanie, respektíve bolo vznesené obvinenie, alebo aby prebiehalo disciplinárne, disciplinárne stíhanie. Nechcem opakovať všetko, čo som, čo som hovoril včera, ale takisto ako pani poslankyňa Žitňanská, aj ja súhlasím s tým, že, že je rozdiel medzi tým, keď, keď prebieha konanie trestné alebo disciplinárne, a to má nejaký výsledok, že niekto autoritatívne povie, previnil sa, dostáva takýto trest, neprevinil sa, nedostáva trest, a medzitým, keď je to vznesené v situácii, keď nie sú dôkazy ani na trestné, ani na disciplinárne konanie. To, čo, to, čo by som ešte akceptoval, ak by išlo o prostriedok v situácii, keď, keď sa predpokladá, že dôkazná situácia je taká, že začne v blízkej dobe trestné stíhanie a bude vznesené obvinenie, alebo začne v blízkej dobe disciplinárne, disciplinárne stíhanie, a to sa potom rozhodne a na základe toho sa, toho potom, potom dospejeme k tomu výsledku. Ale, ale ak to má byť nástroj aj na riešenie situácií, kde nedôjde ani k trestnému stíhaniu, ani k disciplinárnemu stíhaniu, tak, tak sa mi to zdá nedostatočné až zbytočné. Zbytočné v tom lepšom prípade, lebo zbytočné znamená, že ničomu to nepomôže, ničomu to neuškodí. A je to potenciálne aj zneužiteľné a nebezpečné po skúsenostiach, ktoré tu máme aj so zneužívaním disciplinárnych konaní za Harabina voči, voči sudcom, čím ale opakujem, nemyslím si, že toto je úmysel predkladateľa návrhu zákona. Ani si nemyslím, že by tá hrozba dnes, v tejto chvíli bola, bola akútna, že v tejto spoločenskej atmosfére by, by, by sa mohlo hneď teraz v krátkej dobe niečo také opakovať, ale môže to byť práve ten nezamýšľaný, nezamýšľaný dôsledok. Nezamýšľaný dôsledok toho, že, že teda schválime takúto legislatívnu úpravu a niekedy v budúcnosti ju niekto zneužije na úplne opačný účel, ako, ako my predpokladáme pri jeho schvaľovaní.
No, a ešte a to, to na základe, aj na základe toho, čo hovorila pani poslankyňa Žitňanská, by som, by som poznamenal, že ono je to taký nástroj, ktorý je bezprostredne teraz využiteľný politickým spôsobom, lebo aj ako pán minister hovoril, že objavujú sa informácie o rôznych sudcoch a rôznych prokurátoroch a ešte sa aj nejaké objavia. A zrejme to tiež bude v polohe, že bude to dostatočne silné na to, aby sa verejnosť rozhorčila a mala pocit, že s týmto treba niečo robiť, a zároveň tá dôkazná situácia nebude dosť silná na to, aby, aby bolo začaté trestné stíhanie, vznesené obvinenie a na základe toho pozastavený výkon funkcie, alebo aby sa to dalo riešiť cez disciplinárne stíhanie. A vtedy bude mať minister spravodlivosti, predseda Najvyššieho súdu a predseda Súdnej rady alebo, alebo generálny prokurátor prostriedok, ako tú situáciu nie vyriešiť, ale teda dočasne povedať, že toto sú tí, tí nehodní sudcovia a prokurátori, voči ktorým ešte nemáme dosť dôkazov, aby sme ich obvinili, aby sme ich začali disciplinárne stíhať, ale môžme im pozastaviť výkon funkcie na šesť mesiacov a potom sa to ešte predĺži. Čiže nevyriešime ten problém, iba, iba teda vytvoríme dojem, že ho riešime tým, že, že ich na šesť mesiacov pozastavíme. Samozrejme, že v situácii, ak bude nasledovať trestné stíhanie, obvinenie, obžaloba, odsúdenie, tak je to, tak je to dobré, že ešte pred tým, ako k tomuto dôjde, budú môcť byť nie vyzlečení, ale teda čiastočne vyzlečení z talára nehodní sudcovia, ale môže sa stať aj to, že to bude, bude len niečo také, čo sa urobí teraz pred voľbami. Povieme, že sme postavili, teda vyzliekli z talára nehodných sudcov a tí nehodní sudcovia si tie taláre po voľbách znovu oblečú, lebo nebudú trestne stíhaní, nebude dosť dôkazov a vrátia sa tam. To je dilema, ktorú budeme musieť riešiť pri hlasovaní o tomto návrhu zákona, zrejme už o 25 minút.
