Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.10.2019 o 18:56 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2019 18:56 - 18:58 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Sopko, s drvivou väčšinou toho, čo si povedal, by sa dalo súhlasiť, len jednu polemickú poznámku si dovolím povedať, ja si myslím, že tento, tento návrh by bol úplne v poriadku, aj keby sme tu žili v normálnych, normálnych pomeroch. Samozrejme, že jeho, jeho naliehavosť je oveľa väčšia zoči-voči tomu marazmu, ktorý okolo seba vidíme a ktorý, ktorý sa dennodenne dozvedáme nové a nové kauzy o tom, ktorý sudca, ktorý prokurátor, ktorý vysoko postavený politik komunikoval s ktorým mafiánom a na akej nekalej alebo dokonca rovno trestnej činnosti sa podieľali. A ja si myslím, že vyšetrovacie výbory sú úplne v poriadku aj v prípade, že by sme tu mali normálne politické pomery, je to normálny nástroj kontroly výkonnej moci zákonodarnou mocou, čiže, čiže predpokladám, že to nie je myslené iba ako, ako návrh na výnimočnú situáciu, a teda ak by to náhodou prešlo, ak nie teraz, tak v budúcom parlamente, tak sa k tomu môžme vrátiť, aj keď tie pomery budú snáď už raz normálnejšie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 22.10.2019 18:45 - 18:47 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené zvyšky kolegov, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k návrhu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2019 18:32 - 18:40 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená kolegyňa a kolegovia, ako som už povedal, cieľom predkladaného návrhu zákona je zrušiť vyplácanie platu poslancom Národnej rady Slovenskej republiky po skončení ich mandátu v dôsledku právoplatného odsúdenia za spáchanie trestného činu. Keby sme mali tento zákon nejako nazvať, nazvali by sme ho lex Mazurek.
Platové pomery poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov. Podľa platného znenia zákona, konkrétne v § 2 ods. 3, patrí poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky po zániku jeho poslaneckého mandátu plat ešte počas dvoch alebo troch mesiacov podľa dĺžky toho, akú dobu bol poslancom Národnej rady. To sa netýka poslancov, ktorí vykonávali mandát menej ako päť mesiacov. Tí nemajú nárok na tie ďalšie platy. Ak poslanec vykonával mandát najmenej päť mesiacov a menej ako päť rokov, má nárok na dva mesačné platy, akási forma odstupného. Ale ak poslanec vykonával mandát aspoň päť rokov, má nárok na tri mesačné platy.
V zákone však existuje niekoľko výnimiek z tohto nároku, z nároku na vyplatenie dvoch alebo troch mesačných platov po zániku mandátov, mandátu a tá sa týka poslancov, ktorým zanikol mandát v dôsledku toho, že sa ujali inej verejnej funkcie a budú teda aj naďalej poberať plat z verejných zdrojov. Ide o poslanca, ktorý bol zvolený za poslanca aj v nasledujúcom volebnom období, poslanca, ktorý bezprostredne po zániku mandátu začal vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1 zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, čiže sa stal prezidentom Slovenskej republiky, členom vlády Slovenskej republiky, sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky, sudcom, predsedom alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu alebo generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, alebo ktorý bol zvolený do Európskeho parlamentu, alebo začal vykonávať funkciu podľa osobitného predpisu, pričom sú tam vymenované ďalšie funkcie, ktorých odmena je hradená z verejných zdrojov. A je samozrejmé, že takáto úprava logická, lebo by bolo nelogické, keď poslanec Národnej rady úspešne kandiduje vo voľbách, je znovuzvolený za poslanca, tak aby mu paralelne boli vyplatené ešte ďalšie dva platy z titulu, že skončil v jednom volebnom období ako poslanec alebo že niekto sa stane prezidentom, tak dostane ešte ďalšie dva poslanecké platy.
Ústava Slovenskej republiky upravuje v čl. 81a spôsoby zániku mandátu poslanca Národnej rady a tými sú: uplynutím volebného obdobia, vzdaním sa mandátu, stratou voliteľnosti, rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky, vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1 ústavy. A písmeno f) v čl. 81a je: dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.
Predkladatelia návrhu zákona považujú za nelogické a nesprávne, aby nárok na vyplatenie dvoch alebo v prípade dlhšieho výkonu mandátu dokonca troch platov mali po zániku poslaneckého mandátu aj tí poslanci, ktorým mandát zanikol v dôsledku právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom nebol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený. Predpokladá sa nedbanlivostný trestný čin. Preto navrhujeme, aby v takomto prípade nemal odsúdený poslanec nárok na vyplatenie platu po zániku mandátu. Navrhujeme teda doplniť, že ten nárok; doplniť do príslušného ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o platových pomeroch, doplniť vetu, že nárok podľa druhej vety, ktorá ten nárok definuje pre poslancov po skončení výkonu mandátu, nemá poslanec, ktorému zanikol mandát dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.
Toto je na širšiu debatu. Je, samozrejme, možné, možné uvažovať o tom, či vôbec tam má byť akékoľvek ďalšie vyplácanie platu po skončení výkonu, výkonu, po skončení mandátu. Môže byť, môže byť názor, že vôbec nie, však poslanec vie, na akú dobu je zvolený. Môže byť opačný názor, že poslanec nevie, či bude pokračovať alebo nebude pokračovať, napríklad keď opätovne, opätovne kandiduje. Môžme sa k tej téme vrátiť, ale myslím si, že by malo byť mimo akúkoľvek diskusiu, že rovnako ako sa tie dva alebo tri ďalšie mesačné platy nevyplácajú poslancom, ktorým zanikol mandát v dôsledku toho, že pokračujú v inej verejnej funkcii, že by sa nemali tie dva alebo tri mesačné platy vyplácať poslancovi, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
Takéhoto poslanca sme mali aj v tomto volebnom období v pléne. Hovorím o pánovi poslancovi Mazurekovi, ktorému boli ešte ďalšie dva poslanecké platy, platy vyplatené. Čo sa mi zdá úplne absurdné, aby na jednej strane štát prostredníctvom súdnej moci povedal, že niekto, nejaká osoba sa dopustila úmyselného trestného činu, aby štát prostredníctvom ústavy konštatoval, že takejto osobe v dôsledku toho, že sa dopustila úmyselného trestného činu, zaniká mandát poslanca Národnej rady a zároveň štát prostredníctvom zákona nariaďuje, aby takejto osobe po zániku mandátu v dôsledku spáchania úmyselného trestného činu boli vyplatené ešte dva poslanecké platy. Naším návrhom zákona chceme spolu s kolegami túto absurditu zo zákona o platových pomeroch ústavných čini; niektorých ústavných činiteľov vypustiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2019 18:29 - 18:30 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Renáty Kaščákovej, Milana Laurenčíka, Mariána Viskupiča, Martina Klusa, Jakuba Nedobu, Petra Osuského a Zuzany Zimenovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zrušiť vyplácanie platu poslancom Národnej rady Slovenskej republiky po skončení ich mandátu, ak ten mandát zanikol v dôsledku právoplatného odsúdenia za spáchanie trestného činu.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
A niečo bližšie o jeho obsahu by som rád povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2019 18:26 - 18:28 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Chcem sa poďakovať obom kolegom a obom spolupredkladateľom za reakcie a podporu toho návrhu. A rád by som veril, že podobne sa k tomu postavia aj ostatní poslanci. Naozaj ide o jednu z takých čisto, čisto praktických vecí, ktoré si dokážu predstaviť aj bežní obyvatelia. My tu často rokujeme o veľmi zložitých, veľmi komplexných veciach. O veciach, ktorým nerozumie ani väčšina poslancov, ktorí o tom hlasujú a musia sa spoľahnúť na to, že odborníci na ministerstvách pripravili tie návrhy v poriadku, pokiaľ ide o koaličných poslancov, alebo, alebo na svojich kolegov z poslaneckých klubov, ktorí majú danú tému na starosti a sú v nej podrobne zorientovaní. Toto je vec, ktorú zažíva skoro každodenne skoro každý človek. Skoro každý si vie predstaviť, že čo to znamená, že sa používajú drobné mince, a čo by to znamenalo, keby sa začalo zaokrúhľovať. A naozaj elementárne ovládanie štatistiky hovorí o tom, že nie je nejaká veľká hrozba, že by, že by to znamenalo dramatické zvyšovanie cien. Prečítal som odhad analýzy Národnej banky Slovenska, ktorý hovorí o tom, že by to pre domácnosť, teda nie pre jednotlivca, vychádzalo na pol centa až cent mesačne, zbavenie sa používania najdrobnejších mincí. A pre verejný sektor by to bola úspora v miliónoch alebo teda možno až v desiatkach miliónov eur a pre obchodníkov tiež by to bola úľava.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2019 18:05 - 18:23 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Takže tretíkrát začínam dneska k tomu istému návrhu zákona, snáď už teraz nebudem, nebudem prerušený. Chcel by som, chcel by som teda pripomenúť, že ide o návrh zákona, ktorý prvýkrát bol vypracovaný a zverejnený v roku 2009. Reagoval na aktuálnu situáciu, ktorou bol prechod slovenskej, teda prechod zákonného platidla Slovenskej republiky zo slovenskej koruny na euro, čo sa udialo 1. januára 2009 a jedným z praktických problémov, ktoré súviseli s nahradením slovenskej koruny eurom, bolo vtedy vnímané ľuďmi, ale aj obchodníkmi a aj bankami zvýšené množstvo mincí v obehu. Kým v predchádzajúcej mene existovali v záverečnom období aj platnosti mince v piatich nominálnych hodnotách, hovoríme o päťdesiatich halieroch a jednokorunáčkach, dvojkorunáčkach, päťkorunáčkach a desaťkorunáčkach, v prípade eura miesto piatich nominálnych hodnôt sú to mince až v ôsmich nominálnych hodnotách: jednocentovky, dvojcentovky, päťcentovky, desaťcentovky, dvadsaťcentovky a päťdesiatcentovky a jednoeurovky a dvojeurovky.
Praktickým problémom bolo práve používanie tých malých centových mincí, jednocentových a dvojcentových. Došlo až k paradoxnej situácii, že najnižšia hodnota novej mince, jeden cent, bola nižšia než bola hodnota najnižšej mince v predchádzajúcom období, ktorá v záverečnom období už bola 50 halierov. Samozrejme, že predtým boli aj drobnejšie haliere, ale keď slovenská koruna končila, tak najnižšou, najnižšou mincou bola, bola päťdesiathalierovka.
Nezaokrúhľovanie cien bolo spôsobené, aby prechod na euro nemal za následok zvyšovanie cenovej hladiny a inflácie, ale manipulácia s drobnými mincami bola nepraktická, zaťažujúca ako pre obyvateľov, tak pre obchod, a dokonca v tom prvom období vytvárala konfliktnú situáciu medzi obchodníkmi a bankami, pokiaľ ide o bankové poplatky za výmenu euromincí.
Účelom návrhu zákona, tak ako bol pripravený, zverejnený v roku 2009 a v podstate ako, ako, ako, ako ho predkladáme aj dnes, je nie síce úplné, ale faktické stiahnutie najmenších mincí. My navrhujeme nominálnu hodnotu jedna a dva centy z obehu, ten návrh, s ktorým inšpirovaná naším návrhom prišla Slovenská národná strana v roku 2009, predpokladal dokonca stiahnutie aj päťcentových mincí.
Slovenská republika je súčasťou eurozóny, čiže nemá menovú suverenitu, nemôže povedať, že zakazuje používanie nejakých mincí na našom území, ale môžeme stanoviť také pravidlá zaokrúhľovania cien, ktoré budú mať za následok faktické stiahnutie tých najmenších mincí z obehu. Pravidlá zaokrúhľovania boli do zákona, to bola aj nejaká inšpirácia podľa, podľa ktorej sme vlastne prišli s tým návrhom ešte v tom roku 2009, pravidlá zaokrúhľovania boli do zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách zakomponované prostredníctvom jeho novely v zákone č. 520/2003 Z. z., teda v roku 2003. Touto novelou sa zároveň vytvorili predpoklady pre neskoršie zrušenie mincí v nominálnej hodnote 10 a 20 halierov, ktoré boli dovtedy, dovtedy v platnosti. A na základe tejto úpravy a na základe tých pravidiel zaokrúhľovania boli postupne tieto najnižšie halierové mince eliminované, až potom boli, až potom boli zrušené. Rozdiel v tej situácii je, samozrejme, v tom, že keďže to bola naša slovenská mena, slovenská koruna, tak sme, tak sme tie desať- a dvadsaťhalierniky mohli zrušiť aj de iure, nielen de facto.
Predložený návrh zákona predpokladá zmenu tejto právnej úpravy tak, aby sa ceny nezaokrúhľovali na najnižšiu platnú mincu, ako je to dnes, lebo predstava je, že všetko, všetko je, všetko je minimálne v jednocentových hodnotách, ale, samozrejme, že aj reálne ceny niektorých tovarov môžu vyjsť dokonca na desatiny centov a v tom prípade a v tom prípade sa zaokrúhľujú na celé centy alebo celé, celé centovky s tým, že navrhujeme to, navrhujeme to upraviť tak, aby sa ceny zaokrúhľovali na najnižšiu platnú väčšiu mincu, pričom za väčšie mince sú podľa nášho návrhu určené mince v nominálnej hodnote minimálne päť centov. Čiže ak by, ak by, ak by niečo stálo, a teda hovorí sa o sumárnom nákupe, nielen, nielen o jednotlivých položkách, čiže nezaokrúhľovala by sa cena tovarov, jednotlivých tovarov, ale sčítala by sa cena tovarov a ak by to bolo do troch centov, tak sa to zaokrúhľuje, zaokrúhľuje nadol, a od troch centov nahor. Prípadne je to, je to možné, možné teda ešte posunúť, ak by sme chceli eliminovať aj päťcentovky, tak by, tak by sa to zaokrúhľovalo do päť centov a nad päť centov a, samozrejme, že môže to byť matematicky, kde polovica sa už zaokrúhľuje nahor, čiže tri centy na päť alebo päť centov by sa už malo zaokrúhľovať, päť centov by sa malo zaokrúhľovať na desať, ale môžme to urobiť, že tá polovica ide dole. Ale ani jedno, ani druhé by nemalo spôsobiť zásadný problém a sú to veci, ktoré sú ošetriteľné, samozrejme, v druhom čítaní prípadnom.
A v takto nastavenom legislatívnom prostredí by síce jednocentové a dvojcentové mince ostali v platnosti a spotrebitelia by ich mohli používať, ale obchodníci by už fakticky nevydávali mince v nižšej hodnote ako päť centov, nemali by na to dôvod a tým by v priebehu zrejme pomerne krátkej doby prišlo k faktickému stiahnutiu jednocentových a dvojcentových mincí z obehu. Nikomu nebráni, že ak tie mince má odložené, príde do obchodu, bude nimi, bude nimi ďalej platiť, obchodníci teoreticky môžu, môžu vydávať, ale nemajú dôvod to robiť a keď sa ich obchodníci chcú zbaviť, tak by postupne boli sťahované z obehu.
Ten návrh má dva body. Tým prvým sa do definície základných pojmov navrhuje doplniť definíciu väčšej mince ako mince v nominálnej hodnote minimálne päť centov, čiže mali by sme menšie mince, jedno- a dvojcentové, a väčšie mince, päťcentové a vyššie hodnoty nominálne. A zaokrúhľovanie cien v hotovostných platbách v platnom zákone o cenách je upravené v § 3 ods. 4 tak, že sa cena zaokrúhľuje tak, aby ju bolo možné zaplatiť platnými bankovkami a mincami. Celkový zvyšok dňa, nezaokrúhlenej ceny, ktorý je nižší ako polovica nominálnej hodnoty najnižšej platnej mince, sa zaokrúhľuje nadol a celkový zvyšok platby, ktorá sa rovná polovici alebo je vyšší ako polovica nominálnej hodnoty najnižšej platnej mince, sa zaokrúhľuje nahor. Ak je platená cena súčtom cien za viac kusov toho istého tovaru alebo viac kusov rôznych tovarov, zaokrúhľuje sa takto až celková suma platnej ceny.
To, čo navrhujeme, je, že ponechávame v platnosti doterajší mechanizmus zaokrúhľovania, stanovujeme však, že sa ceny v hotovostnom styku nemajú zaokrúhľovať na hodnotu najnižšej platnej mince, čiže na jeden cent, ale na hodnotu najnižšej novodefinovanej väčšej platnej mince, čiže v zmysle úpravy navrhnutej v tom prvom bode by išlo o päť centov a, samozrejme, že by to mohlo byť aj desať, desať centov, ak teda v priebehu druhého čítania by prišiel taký pozmeňujúci návrh a parlament by dospel k záveru, že ideme sa zbaviť nielen jednocentoviek a dvojcentoviek, ale aj päťcentoviek.
Vzhľadom na to, že pravidlá zaokrúhľovania predpokladajú zaokrúhľovanie nahor i nadol, nie je potrebné obávať sa, že by toto opatrenie malo za následok relevantné zvýšenie inflácie alebo zvýšenie, zvýšenie cien tovarov, lebo štatisticky pri veľkých číslach polovica tých zaokrúhlení by išla dole a polovica zaokrúhlení by išla hore.
To sme boli v roku 2009, keď prišlo euro a keď sme sa, sme sa pokúšali zareagovať na problém, na praktický problém, ktorý, ktorý sme videli, navrhli sme riešenie, ktoré bolo v podstate podobné tomu, tomu riešeniu, ktoré predchádzalo zrušeniu desať- a dvadsaťhalieroviek.
A prenesme sa do roku 2019. V auguste 2019 sa guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír, bývalý podpredseda strany SMER – sociálna demokracia a bývalý dlhoročný minister financií vo vládach SMER-u, v komentári Prečo sa netreba báť rušenia drobných eurocentových mincí, ten názov už sám za seba hovorí, Prečo sa netreba báť rušenia drobných eurocentových mincí, a pán Kažimír sa v tomto komentári vyjadril, že ideu faktického zrušenia obehu drobných eurocentových mincí osobne podporuje, pričom medzi jeho argumentmi uvádza, že, a teraz zacitujem chvíľu, citujem z komentára guvernéra NBS Petra Kažimíra: "Pred šestnástimi rokmi došlo k zrušeniu desať- a dvadsaťhaliernikov bez toho, aby to spôsobilo cenový šok, a bez toho, aby sme znevýhodnili zraniteľnejšie skupiny. (...) Podpora pre tento krok je u nás štvrtá najvyššia spomedzi všetkých členských krajín eurozóny. (...) Prepočty hovoria jasne, obmedzenie obehu týchto "krpcov" výrazne zníži náklady na samotnú distribúciu a obeh mincí. Ušetrí nám to milióny eur, ktoré vieme efektívne a zmysluplne využiť v prospech verejnosti. To, čo je tu pre každého občana najdôležitejšie, špeciálne, špeciálne pre nízkopríjmové skupiny, je vplyv na ceny." To môže byť logicky, logicky obava.
Ešte stále citujem Petra Kažimíra: "Analýza Národnej banky Slovenska z januára tohto roku (roku 2019) dospela k záveru, že v dôsledku zaokrúhľovania budú dôsledky na naše nákupy minimálne. Vplyv na slovenské domácnosti nám vychádza niekde okolo pol centa až cent mesačne."
Pol centa až cent mesačne za to, že sa zbavíme drobných eurocentových mincí.
"Belgicko vyčíslilo úsporu spojenú s týmto obmedzením na 44 miliónov eur;" štyridsaťštyri miliónov eur(!); "a to je suma, s ktorou vieme čosi robiť," argumentuje guvernér Národnej banky Slovenska, bývalý minister financií vo vládach SMER – sociálna demokracia Peter Kažimír. "Investovať ju do vzdelávania mládeže, zvyšovať finančnú gramotnosť verejnosti a podobne. Čím vzdelanejší budeme v oblasti financií, investovania, narábania s peniazmi, tým lepšie pre nás a tým lepšie aj pre stabilitu finančného sektoru u nás."
Ja viem, že tu už nie je veľa poslancov za stranu SMER – sociálna demokracia, dokonca žiadni, ale teda verím, že aspoň oni, ale aj poslanci, poslanci vládnej koalície ďalší zoberú do úvahy aj tieto argumenty.
Pomôžem si prieskumami, podľa ktorých má u nás až 89 % opýtaných problém s používaním jednocentových mincí a až 86 % respondentov aj s dvojcentovými mincami. Naopak, 20-centové a 50-centové mince občanom Slovenska nevadia. Na otázku, či by sa dokázali vzdať tých najmenších mincí a súhlasili so zaokrúhľovaním cien, odpovedalo kladne až 74 % opýtaných, opýtaných na Slovensku, čo je spolu s Holandskom tretie najvyššie číslo v rámci eurozóny. Zdrojom týchto informácií je eurobarometer za rok 2018, a teda v dôvodovej správe vo všeobecnej časti k návrhu zákona máte k dispozícii aj graf, ktorý to ilustruje, ktorý by som vám tu prípadne ukázal, ale teda nechcem riskovať, že budem popoťahovaný za používanie vizuálnych pomôcok.
Doplním ďalšiu informáciu. Najmenšie centové euromince v hotovostnom peňažnom obehu už obmedzilo päť krajín eurozóny, a to Fínsko, Holandsko, Belgicko, Írsko a aj Taliansko. Keďže sme v eurozóne, tak nemôžeme ich zakázať, ale môžme ich obmedziť napríklad tým spôsobom, ako je navrhnutý v tomto návrhu zákona.
Takže je to, je to návrh, ktorý je starý viac ako desať rokov, ale myslím si, že je ešte stále aktuálny a že aktualizačný moment predstavuje práve to, že aj Národná banka Slovenska po tom, čo sa jej vedenia ujal bývalý minister pán Kažimír, prišla s tým, že je toto dobrý nápad, je potrebné zrušiť drobné eurocentové mince. A opäť je to jeden z tých návrhov, ktoré nie sú pravicové ani ľavicové, konzervatívne ani liberálne, a nemuseli by sme sa na to pozerať ani optikou, že sú koaličné alebo opozičné, ale jednoducho by bolo dobré, keby sme takýto návrh aj na základe odporúčania guvernéra Národnej banky Slovenska schválili, o čo si vás – a dúfam, že nielen vás, ktorí ste tu v tejto chvíli – dovolím požiadať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

22.10.2019 16:50 - 17:01 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ide o návrh novely zákona o cenách, ktorý prostredníctvom zmeny mechanizmu zaokrúhľovania cien vytvára predpoklady pre faktické stiahnutie jednocentových a dvojcentových mincí z obehu.
Je to; zaujímavosťou je, že ide o pomerne starý návrh. Ja som ho pripravil už pred viac ako desiatimi rokmi a 2. februára 2009 som ho zverejnil na webovej stránke Občianskej konzervatívnej strany. V tom čase som nebol poslancom Národnej rady, takže som ho nemohol predložiť, iba som ho zverejnil a prišiel som s iniciatívou, že by bolo dobré takýmto spôsobom uľahčiť obyvateľstvu aj obchodníkom, pretože zrazu tých drobných mincí bolo ďaleko viac ako predtým, keď sme mali slovenskú korunu. 2. februára 2009 som to zverejnil na webovej stránke OKS.
No a stalo sa, že jeden z poslancov sa mojím nápadom inšpiroval a bol to poslanec Slovenskej národnej strany Jozef Ďuračka. Do parlamentu predložil, predložil 25. februára, teda tri týždne, 25. februára 2009, tri týždne po tom, čo som to zverejnil, návrh zákona, v ktorom prebral to riešenie, s ktorým som prišiel vo februári 2009 a s ktorým teraz opäť spolu s kolegami prichádzame, a to malo stanoviť, že sa ceny nezaokrúhľujú na najmenšiu platnú mincu, ale na najmenšiu platnú väčšiu mincu, pričom definícia väčšej platnej mince sa mala doplniť, teda menšej platnej mince, resp. väčšej platnej mince by sa mala doplniť do zákona.
No, potiaľ by to bolo v poriadku, dokonca ten návrh poslanca SNS sa líšil v dvoch čiastkových veciach. Jednak v otázke, že ja som navrhoval zaokrúhľovanie na 5 centov, on navrhoval zaokrúhľovanie na 10 centov, a potom išlo o to, že či sa to má zaokrúhľovať matematicky nahor alebo nadol. Čiže nebol ten návrh v paragrafovom znení iba mechanicky prebratý, ale tá inšpirácia návrhom OKS bola zrejmá nielen vzhľadom na zhodnosť navrhovaného riešenia, ale najmä vzhľadom na doslovné kopírovanie celých pasáží, celých viet z dôvodovej správy z návrhu OKS, ktorý som zverejnil. A teda ja som nevyčítal Slovenskej národnej strane a jej poslancovi, že prevzali môj návrh mierne upravený, ale to, že tú inšpiráciu popreli, tvárili sa, že je to ich návrh, a dokonca od slova do slova viacero viet opísali v dôvodovej časti, teda v dôvodovej správe v jej všeobecnej časti najmä.
Aby som zacitoval, a teda citujem z dôvodovej správy, v tom návrhu, ktorý pripravila OKS, bolo, bola veta: "Jedným z praktických problémov, ktoré súvisia s nahradením slovenskej koruny eurom, je aj zvýšené množstvo mincí v obehu."
Vo verzii SNS: "So zavedením spoločnej európskej meny euro ako zákonného platidla na území Slovenskej republiky sa zvýšilo množstvo mincí v obehu."
Veta z dôvodovej správy návrhu OKS: "Kým v predchádzajúcej mene existovali v záverečnom období jej platnosti mince v piatich nominálnych hodnotách – 50 halierov, 1, 2, 5 a 10 korún, v prípade eura sú to mince až v ôsmich nominálnych hodnotách – 1, 2, 5, 10, 20 a 50 centov, 1 až 2 eurá, 1 a 2 eurá."
Návrh SNS, nájdite rozdiel: "Pred zmenou meny sa používali mince v piatich nominálnych hodnotách, 50 halierov, 1, 2, 5 a 10 korún, v prípade eura sú to mince až v ôsmich nominálnych hodnotách, 1, 2, 5, 10, 20 a 50 centov, 1 a 2 eurá."
Návrh OKS: "Okrem celkovo veľkého množstva mincí je praktickým problémom predovšetkým používanie centových mincí s najnižšou hodnotou, ktoré zbytočne zaťažujú obyvateľstvo, obchodníkov aj banky."
Návrh SNS: "Okrem celkovo veľkého množstva mincí je praktickým problémom predovšetkým používanie centových mincí s najnižšou hodnotou, ktoré zbytočne zaťažujú obyvateľstvo a obchodníkov."
Dôvodová správa návrhu OKS: "Keďže Slovenská republika stratila vstupom do eurozóny menovú suverenitu, nemôže používanie týchto mincí na svojom území úplne zakázať. Úpravou zákona o cenách však môže stanoviť také pravidlá zaokrúhľovania cien, ktoré budú mať za následok faktické stiahnutie najmenších mincí z obehu."
Návrh SNS: "Keďže Slovenská republika stratila vstupom do eurozóny menovú suverenitu, nemôže používanie týchto mincí na svojom území úplne zakázať. Úpravou zákona o cenách však môže stanoviť také pravidlá zaokrúhľovania cien, ktoré budú mať za následok faktické stiahnutie najmenších mincí z obehu."
Z návrhu OKS: "Pravidlá zaokrúhľovania boli do zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách zakomponované prostredníctvom zákona č. 520/2003 Z. z. Touto novelou sa zároveň vytvorili predpoklady pre neskoršie zrušenie mincí v nominálnej hodnote 10 a 20 halierov." To isté v návrhu SNS.
Návrh OKS: "Predložený návrh zákona predpokladá zmenu tejto úpravy tak, aby sa ceny nezaokrúhľovali na najnižšiu platnú mincu, ale na najnižšiu platnú väčšiu mincu, pričom za väčšie mince sú podľa návrhu zákona určené mince v nominálnej hodnote minimálne 5 centov."
Návrh SNS: "Predložený návrh zákona predpokladá zmenu tejto úpravy tak, aby sa ceny nezaokrúhľovali na najnižšiu platnú mincu, ale na najnižšiu platnú väčšiu mincu, pričom za väčšie mince sú podľa návrhu zákona určené mince v nominálnej hodnote minimálne 10 centov."
Návrh OKS: "V takto nastavenom legislatívnom prostredí by síce jednocentové a dvojcentové mince ostali v platnosti a spotrebitelia by ich mohli používať, ale obchodníci by už fakticky nevydávali mince v nižšej nominálnej hodnote ako 5 centov, čím by v priebehu krátkej doby prišlo k faktickému stiahnutiu jednocentových a dvojcentových mincí z obehu."
SNS: "V takto nastavenom legislatívnom prostredí by síce jednocentové, dvojcentové a päťcentové mince ostali v platnosti a spotrebitelia by ich mohli používať, ale obchodníci by už fakticky nevydávali mince v nižšej nominálnej hodnote ako 10 centov, čím by v priebehu krátkej doby prišlo k faktickému stiahnutiu najmenších mincí z obehu." (Zaznievanie gongu.)
Osvojiť si myšlienky niekoho iného nie je, samozrejme, nič zlé. Pri korektnom spôsobe sa to zvykne robiť aj s uvádzaním zdroja, najmä keď ide o doslovné citácie. Ako sa zvykne hovoriť tomu, keď niekto doslova opíše celé pasáže od iného bez toho, aby uviedol zdroj? No plagiátorstvo. Po novom sa to niekedy označuje za kompilát, ale pravdou je, že takýto spôsob preberania zdrojov je plagiátorstvom. Pripomínam, že to bolo v roku 2009, a len ako perličku uvádzam, že v rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako asistent poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú národnú stranu súčasný pán predseda Národnej rady a predseda SNS Andrej Danko. Či bol aj asistentom poslanca Ďuračku a nejak sa podieľal aj na tomto návrhu zákona, mi nie je známe. Nepodarilo sa mi to dopátrať, ale je to taká milá podobnosť.
Tento návrh bol pripravený v roku 2009, keď sa zákonným platidlom v Slovenskej republike stalo euro. A jedným z dôsledkov bolo, že zrazu bolo v obehu viac mincí ako dovtedy. V predchádzajúcej, ako som už spomenul, v starej mene, v starej slovenskej mene existovalo päť nominálnych hodnôt mincí. V novej, v eurách a centoch, to už bolo osem nominálnych hodnôt. Pričom dve, to bola taká zvláštnosť, že dve nové euromince s najnižšou nominálnou hodnotou (jedna a dva centy) majú, teda s najvyššou nominálnou hodnotou (jedna a dve eurá) mali vyššiu hodnotu ako niekdajšie dve korunové bankovky s najnižšou nominálnou hodnotou (20 a 50 korún). Ale praktickým problémom bolo používanie centových mincí, ktoré úplne zbytočne v porovnaní s dovtedajším stavom zaťažovali, zaťažovali obyvateľstvo, obchodníkov aj banky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2019 16:24 - 16:26 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak to rozdelím a teda časť toho, čo by som mohol povedať aj v úvode, poviem potom až v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Dovoľte teda, aby som uviedol návrh, ktorý predkladám spolu s kolegami Radovanom Pavelkom, Mariánom Viskupičom, Martinom Klusom a Petrom Osuským. Ide o návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Účelom predloženého návrhu zákona je dosiahnuť faktické stiahnutie najmenších mincí, teda mincí v hodnote 1 cent a 2 centy z obehu. Nejdeme zakázať používanie jednocentových a dvojcentových mincí, to nemôžeme urobiť, ale máme mechanizmus, ktorým by sme dosiahli nie zákaz, ale faktické stiahnutie týchto, týchto mincí z obehu. Budem sa tomu podrobnejšie venovať, venovať v rozprave.
Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie, aj keď na podnikateľské prostredie bude mať drobný pozitívny vplyv, a nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Toľko vo veľmi krátkom úvodnom slove, pokračovať budem v rozprave. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2019 16:09 - 16:11 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za reakcie. Začnem odzadu.
Pán poslanec Kresák, my sme na tento problém narazili. Samozrejme, že z toho dôvodu sme ani tam nedávali, že končí mandát poslancom voľbami, lebo tam by sme sa mohli dostať do rozporu s ústavou, a teda ak by sa to malo riešiť tým spôsobom, ako ste povedali, tak zrejme by bolo potrebné upraviť to aj v ústave, nielen v zákone. To nebola, nebola naša ambícia. Myslím si, že ale nie je tam ústavný problém, lebo dnes môže teoreticky tri dni alebo štyri dni po voľbách byť zvolané, zvolané nové zastupiteľstvo, a teda tým skončí to staré a potom o štyri roky to môže odchádzajúci starosta naťahovať o ďalšie, teda o ten mesiac. Čiže tí, tí sa ujmú neskôr, o mesiac po voľbách, a potom zase o štyri roky to môže byť, môže byť o štyri dni po voľbách, čiže zase budú, budú akoby kratšie tí ďalší poslanci. Čiže presné štyri roky to nikdy nie je. Teda nikdy, málo, málokedy to je, lebo tie ustanovujúce zastupiteľstvá sú zvolávané podľa rozhodnutia starostu alebo primátora a sú zvolávané v rôznom čase.
Pán poslanec Soboňa, no áno, no my sa snažíme ošetriť tie prípady, ktoré ale reálne nastali, ktoré my sme si nevymysleli. Naozaj došlo, došlo k prípadom, keď, keď starosta odchádzajúci alebo odchádzajúce zastupiteľstvo urobili nejaké veci, ktoré by si nedovolili urobiť mesiac pred voľbami, lebo by vedeli, že by im to voliči zrátali, ale v priebehu dvoch týždňov alebo mesiaca po voľbách si to dovolili urobiť, lebo vedeli, že už skončili a že zrejme už nikdy, nikdy sa na samospráve podieľať nebudú, no tak si to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2019 15:55 - 16:05 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedal pár slov k návrhu novely zákona alebo teda dvoch zákonov, ktoré predkladáme spolu s pánom poslancom Jakubom Nedobom. Je to jeho iniciatíva. Je to prvý návrh, ktorý ako novozvolený poslanec predkladá. Keď s tým nápadom prišiel, tak ja som sa k nemu hneď pripojil, pretože je to téma, ktorá je blízka aj mne. Je blízka z hľadiska toho, že tiež sa venujem samospráve, tiež som členom Združenia občanov miest a obcí Slovenska, ktoré na podobné prípady už viackrát narazilo a poukázalo na ne, teda že prebehnú v samospráve voľby a následne sa stane niečo dôležité, je schválený rozpočet, je schválená zmluva, ktorá zaväzuje samosprávu na plnenia v období niekoľkých, niekoľkých rokov, predáva sa majetok, volí sa hlavný kontrolór, rozdeľujú sa odmeny a podobne.
Ale tá téma mi je blízka aj špecificky, pretože Občianska konzervatívna strana, ktorej som členom a predsedom, ešte v roku 2010 prišla s iniciatívou prijať, nazvali sme to zákon proti povolebnej zlodejine. Vtedy sme vychádzali z informácií o tom, že po voľbách, po parlamentných voľbách 2010 aké všelijaké zmluvy boli na ministerstvách a ďalších štátnych inštitúciách a organizáciách uzatvárané, a boli vážne pochybnosti, že tie zmluvy sú uzatvárané za podmienok nevýhodných pre štát a že odchádzajúca vládna garnitúra, ktorá vie, že odchádza, sa nimi nejakým spôsobom snažila, snažila zabezpečiť, a teda, a teda robili, robili niečo, čo keby spravili pred voľbami, vyšlo by to najavo, tak by voliči mali možnosť zvážiť, že toto robí, toto robia predstavitelia tej garnitúry, a podľa toho to prípadne aj zohľadniť vo voľbách. Keď už to urobia po voľbách, po prehratých voľbách pre vládnu garnitúru, tak sa s tým prakticky nedá nič robiť.
Chceli sme prijať legislatívnu úpravu, ktorá by zabránila uzatváraniu nevýhodných zmlúv a ďalšiemu poškodzovaniu záujmov štátu politickou garnitúrou, ktorá prehrala voľby; alebo teda, samozrejme, že v tom zákone by sa to nedalo takto napísať, aj ktorá by vyhrala voľby, proste po voľbách, mal by zákon, ktorý by ministerstvám a nimi kontrolovaným inštitúciám a organizáciám a firmám zakázal v období tesne pred voľbami, lebo však niektoré veci sa dali a ešte aj stále dajú robiť aj na tajnáša, aj keď už tu máme od tých čias aj povinné zverejňovanie zmlúv, takže, samozrejme, že už je to dnes komplikovanejšie, až do nástupu by sa zakázalo, až do nástupu novej vlády predávať a prenajímať majetok, uzatvárať zmluvy o dodávkach tovaru a služieb a prác a ďalšie zmluvy týkajúce sa nakladania s majetkom štátu a s verejnými financiami, pri ktorých by mohol byť poškodený záujem štátu. Rovnaké obmedzenia alebo podobné obmedzenia sme chceli zaviesť aj na regionálnu samosprávu a na obecnú samosprávu.
Návrh zákona, s ktorým pred chvíľou vystúpil kolega Jakub Nedoba, sa týka iba toho aspektu samosprávy, obecnej samosprávy a regionálnej samosprávy, kde je to svojím spôsobom, tento problém, ešte vypuklejší. Pretože keď niečo robí vládna garnitúra na celoštátnej úrovni, tak obvykle je to viditeľné, obvykle si to všimnú celoštátne médiá, kritizujú, kritizujú za to a aj keď ide o prípady, že predchádzajúca vládna garnitúra s hanbou odchádza, tak obvykle je to situácia, že pomýšľa aj na svoju reputáciu povedzme o štyri roky, keď nejaké zlodejiny robí, tak sa ich snaží robiť skôr skrytou formou. Kdežto v obciach a mestách niekedy pre tú garnitúru, ktorá odchádza, je to už zjavne definitívny koniec, že ani nepomýšľa na to, že by sa niekedy, niekedy vrátila.
A je tam jedno špecifikum, čo sa týka parlamentu, resp. zastupiteľstva. Mandát poslancov Národnej rady končí voľbami. A teda keď sa najbližšie po voľbách zíde parlament, tak sa zíde parlament v novom zložení. Mandát poslancov zastupiteľstiev končí až ujatím sa funkcie nového zastupiteľstva, a teda zložením sľubu novozvolených poslancov, kde je 30-dňová lehota, počas ktorej starosta alebo primátor majú povinnosť zvolať nové zastupiteľstvo, na ktorom, na ktorom zložia sľub novozvolení poslanci aj novozvolený starosta a primátor. Ale dovtedy mu v zásade nič nebráni, aby zvolal jedno alebo prípadne aj viac zastupiteľstiev, zastupiteľstiev, a to zastupiteľstvo môže prijímať aj veľmi dôležité, dôležité rozhodnutia.
Takže my navrhujeme, aby v období od vykonania volieb do obecného zastupiteľstva do ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva – toho nového – sa nemohlo uskutočniť zasadnutie obecného zastupiteľstva zloženého z poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období. Lebo nevidíme na to vecný dôvod.
Odporcovia takejto úpravy alebo, alebo tí, ktorí obhajujú súčasný stav proti kritike, hovoria, že no, ale veď staré zastupiteľstvo je logické, aby schválilo, schválilo rozpočet, keďže, keďže tí starí poslanci sa vyznajú a tí noví sa potrebujú častokrát iba zorientovať. A termín komunálnych aj krajských volieb je u nás stanovený tak, že krátko po nich alebo dokonca niekedy aj pred nimi je potrebné prijať rozpočet. Tak na túto kritiku môže byť veľmi jednoduchá odpoveď. Pokiaľ má dosluhujúci starosta, primátor, župan a dosluhujúce zastupiteľstvo pocit, že je potrebné, aby ono, to staré zastupiteľstvo, schválilo rozpočet aj na nasledujúci kalendárny rok, vôbec nič nebráni tomu zastupiteľstvu, aby bol rozpočet schválený ešte pred termínom volieb. Môže byť pokojne začiatkom novembra schválený rozpočet, ale potom voliči vedia, aký rozpočet, aký rozpočet bol schválený, a ak sú tam nejaké míny, ak sú tam nejaké problémy, tak to voliči budú vedieť. Ak to nestihne zastupiteľstvo, tak potom, bohužiaľ, buď bude fungovať samospráva nejaký čas v provizóriu, alebo sa treba spoľahnúť na to, že do konca roka dokáže schváliť rozpočet na budúci kalendárny rok aj nové zastupiteľstvo.
Keby sme si skúsili premietnuť túto situáciu do celoštátnej úrovne a na úroveň, na úroveň parlamentu, tak ak by prebehli voľby, tie voľby by dopadli tak, že sa zmenia politické pomery a bolo by trebárs na predsedovi Národnej rady, kedy zvolá tých novozvolených poslancov a dovtedy by ešte mohol zopárkrát zvolať Národnú radu v starom zložení a tá by ešte prípadne mohla dokonca v skrátenom legislatívnom konaní ešte zopár zákonov, zákonov prijať, tak pravdepodobne by sme takúto možnosť považovali za značne absurdnú. Na úrovni komunálnej aj regionálnej samosprávy takáto možnosť existuje, dlhodobo existuje a nevravím, že všade, ale v niektorých prípadoch sa aj zneužíva.
Účelom nášho návrhu je, aby sme dostali stav do normálu. Teda nehovoríme, že mandát, mandát poslancov zaniká zvolením nových alebo termínom konania volieb, ale že ak sa má zísť po voľbách zastupiteľstvo, tak sa už má zísť v novom zložení.
To je asi všetko, čo by som chcel k tomu povedať, a ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis