Videokanál poslanca

Vážený pán minister, dámy a páni vrátane odchádzajúcich pánov poslancov, sme v prvom čítaní k návrhu novely zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čo-to sme si už povedali v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní a návrh, ktorý máme na stole, má, dá sa povedať, dva základné body.
Jeden sa týka verejnosti hlasovania, rozhodovania Súdnej rady a tam, myslím, že nie je žiadny spor, s tým sme všetci uzrozumení, podporujeme to a vidíme to ako pozitívny krok k zvýšeniu transparentnosti rozhodovania tohto dôležitého, najdôležitejšieho orgánu súdnictva.
Druhá, druhý bod, ktorý sa týka ako sudcov, tak prokurátorov, rieši možnosť dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu... (zaznievanie gongu), ako aj výkon funkcie prokurátora nad rámec tých dôvodov, ktoré... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím vás o strpenie, pán poslanec.
Páni poslanci, dámy poslankyne, ak vás môžem poprosiť, naozaj upokojte sa, aby pán poslanec mohol predniesť svoj príspevok. Ďakujem pekne.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ďakujem. Teda návrh umožňuje, aby bolo možné pozastaviť výkon funkcie sudcu alebo výkon funkcie prokurátora aj nad rámec tých súčasných dôvodov, ktoré v zásade sú, že buď bolo vznesené obvinenie voči, voči sudcovi alebo prokurátorovi, teda vedie sa trestné konanie a je už v takom štádiu, že je vznesené obvinenie, alebo je vedené disciplinárne konanie a ide tam o závažný disciplinárny delikt.
Návrh zákona predpokladá, že sudcovi bude môcť pozastaviť, pozastaviť výkon funkcie sudcu Súdna rada, prokurátorovi generálny prokurátor, u sudcu to môže navrhnúť minister spravodlivosti, predseda Súdnej rady alebo predseda, predseda Najvyššieho súdu. A konkrétne to ustanovenie v navrhovanom § 22a ods. 1 hovorí o tom, že dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu možno aj sudcovi, u ktorého existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva. Môžu byť, môžu byť, samozrejme, že situácie, že takéto rozhodnutie by predchádzalo trestnému konaniu alebo disciplinárnemu stíhaniu, a vtedy áno, možno sa baviť o tom, že či takýto inštitút má zmysel a treba ho, treba ho zaviesť, aby mohla Súdna rada vo vzťahu k sudcom alebo generálny prokurátor vo vzťahu, vo vzťahu k prokurátorom reagovať promptnejšie aj pred tým, ako začne samotné disciplinárne stíhanie alebo, alebo bude teda vznesené obvinenie v rámci trestného konania.
Ale ako vyplynulo aj z rozpravy k skrátenému legislatívnemu konaniu, aj k tomu, ako v prvom čítaní pán minister uvádzal návrh zákona, tak sa počíta aj s tým, že by sa tento inštitút využíval v situáciách, keď nie je možné dokázať to zavinenie alebo to konanie, ktoré je dôvodom na buď trestné stíhanie, alebo disciplinárne stíhanie. A tu sa priznám, že kým v tej prvej situácii naozaj mám pochybnosti o tom, že môže to byť potenciálne zneužiteľné, lebo je to voľne naformulované, v situácii, keď dočasné pozastavenie by malo predchádzať či už trestnému konaniu, alebo disciplinárnemu stíhaniu, v situácii, ak by sa to malo udiať mimo rámec týchto dvoch inštitútov, tak mi nie je vôbec jasný zmysel toho, načo by sa to urobilo. Lebo dobre, sú dôvodné pochybnosti, hovorili sme o konkrétnych prípadoch alebo teda nie o konkrétnych prípadoch, ale hovorili sme o sudcoch, ktorí sú spomínaní v Threeme, padá na nich vážny tieň podozrenia, nie je to možné v súčasnej situácii, v súčasnej situácii preukázať, ale je možné, že to nebude, nebude možné, možné vôbec preukázať. Tak aký má zmysel dočasné pozastavenie, ktoré môže byť pol roka, môže byť predĺžené o ďalších, ďalších šesť mesiacov, ak potom nebude nasledovať trestné stíhanie alebo disciplinárne stíhanie? Tak bez ohľadu na to, že tie pochybnosti budú, budú pretrvávať, tak sudca opäť nastúpi do, nastúpi do výkonu, výkonu funkcie.
Nie je mi teda jasný účel takéhoto opatrenia. Lebo hovorím, že vo vzťahu k situáciám, že predpokladáme, že sa bude viesť trestné konanie alebo že nastane disciplinárne stíhanie, tak toto je nejaký rýchlejší nástroj, ako pozastaviť výkon funkcie sudcu aj bez toho, aby už sme boli v štádiu, že je vznesené obvinenie. To má zmysel, aj keď, aj keď teda tam tie dôvody sa mi zdajú, zdajú veľmi všeobecné, ale vo vzťahu k situáciám, o ktorých hovoril pán minister, že by, že by nenasledovalo trestné stíhanie, nenasledovalo disciplinárne konanie, čo dosiahneme tým, že pozastavíme výkon funkcie sudcu alebo prokurátora na šesť mesiacov alebo, alebo na 12 mesiacov? Lebo to je, to je, keď potom sa on vráti, tak tie pochybnosti môžu ostať, samozrejme, že môžu byť rozptýlené, vyvrátené. A teda používať to ako prirovnanie k tomu, že jasné, že aj ak sa voči sudcovi vedie napríklad trestné konanie, je obvinený, ale potom sa zistí, že sa skutok nestal, alebo je dokonca súdený a nie je mu preukázaná vina, tak tam máme nejaký jasný moment, že niekto, orgán činný v trestnom konaní alebo súd rozhodne, že nie je dôvod trestne stíhať alebo, alebo nie je dôvod odsúdiť dotyčného. Máme nejaké autoritatívne rozhodnutie. Takisto v prípade disciplinárnych stíhaní, máme, máme nejaké rozhodnutie disciplinárneho senátu, či teda došlo k disciplinárnemu previneniu alebo nie, a samozrejme, že keď sa to nepreukáže, tak nejaký tieň pochybností ostane, ale, ale s tým sa teda vlastne nedá nič robiť, lebo máme tam autoritatívne rozhodnutie. Ale čo bude, čo bude tým rozhodnutím v prípade sudcov alebo prokurátorov, pri ktorých tie pochybnosti existujú, ale nebude prijaté žiadne rozhodnutie, lebo ak súd odmietne, odmietne žalobu, no tak aspoň si, môžme s tým nesúhlasiť, byť s tým nespokojní, ale máme tu rozhodnutie súdu. Čo bude podkladom pre, pre to, aby sa zrušilo takéto dočasné pozastavenie výkonu funkcie či už sudcu, alebo, alebo prokurátora? Len uplynutie tej lehoty a on sa potom vráti, ako keby sa vlastne nič nestalo? Lebo ja, ja v tom vidím teda dosť, dosť veľký rozdiel, či sme v situácii, že nejaký orgán rozhoduje a rozhodne, či už tak alebo onak, teda rozhodne tak, že nedošlo k tomu deliktu, a medzi tým, keď iba uplynie, uplynie doba.
Čiže na obdobie toho jedného roka to môže byť, to môže byť pozitívne, ale či to bude mať nejaký pozitívny efekt na, na celkové zvýšenie alebo dôveryhodnosti súdnictva, alebo očistu súdnictva, tak o tom v prípade, v prípade dočasných pozastavení výkonu funkcie sudcov aj prokurátorov pochybujem. A najmä keď, ako bolo už konštatované, ako je napríklad aj konštatované v dôvodovej správe, tie nástroje existujú, iba sa nedostatočne využívajú. Čiže ten hlavný problém nie je v tom, že neexistujú nástroje na postihnutie nehodných sudcov a nehodných prokurátorov, ale v tom, že sa nedostatočne využívajú, tak treba hľadať spôsoby, ako ich začať aktívnejšie a dôslednejšie využívať, a nepridávať k nim nejaký ďalší nástroj, ktorý systémovo nič nerieši.
Ďakujem.

Pán poslanec Beblavý, no ja som teda šokovaný, ty si naozaj myslíš, že by nám tu vláda predkladala niečo také, čomu sama neverí a že by nás vedome zavádzala? Že, že skutočným dôvodom je, že to dávajú kvôli chaosu, ktorý vyrobili s minimálnymi dôchodkami na predchádzajúcej schôdzi a tvrdili by nám, že tým riešia problém ošetrovného? To teda, tak ja som síce opozičný poslanec, nedôverujem vláde a neverím im ani nos medzi očami, ale zasa že by, že by takto klamali, no to sa mi nechce veriť. A ja teda dúfam, že, že pán minister sa bude ešte v rozprave, čo by som uvítal, aby bola možnosť reagovať, alebo, alebo aspoň teda v záverečnom slove k tomu vyjadrí, a teda vyvráti tie pochybnosti, ktoré ty máš, že by vláda mohla takto vedome zavádzať parlament.
Druhá vec, ktorú by som chcel povedať v reakcii na, na tvoje vystúpenie, je, že tak ja som možno naivný, ale ty sa mi zdáš taký prehnaný optimista, keď hovoríš o nejakých dvadsiatich štyroch alebo štyridsiatich ôsmich hodinách. Podľa mňa ten zámer je, aby sme to mali do večera sfúknuté a odhlasované vo všetkých troch čítaniach.

Ďakujem za reakciu, pán poslanec Beblavý. No, samozrejme, že ja predpokladám, že pán minister a vláda myslia vážne to, čo nám, to, čo nám tu predkladajú, a keď, keď tvrdia, že dôvodom na skrátené legislatívne konanie je potreba riešenia problémov ošetrovania osôb v prirodzenom prostredí, tak asi, asi to myslia vážne alebo sa tak aspoň, aspoň tvária. No ak by, ak by to odôvodňovali tým, že treba riešiť chaos v súvislosti so zavádzaním minimálnych dôchodkov, ktorý si sami vyrobili na predchádzajúcej schôdzi, tak to by možno bolo také autentickejšie zdôvodnenie a možnože, možnože ten pocit naliehavosti by tam, by tam bol, bol silnejší, lebo teda ak nejaký chaos vyrobili a teraz môžu s tým vzniknúť nejaké reálne problémy, tak to by aspoň znelo vierohodnejšie.
Len opakujem, sme v bode návrh na skrátené legislatívne, legislatívne konanie a hroziaci chaos vyznieva vierohodnejší dôvod pre, pre skrátenie legislatívneho konania, ako to, čo máme napísané v tom návrhu a to, čo nám tu pán minister odprezentoval. Tak ja som sa snažil dopátrať, že čo je skutočný, skutočný dôvod a v rámci, v rámci toho, čo, čo vláda schválila a čo tu pán minister, minister odprezentoval, lebo teda očakávam, že vláda bude uvádzať skutočné, nie fiktívne dôvody, pre ktoré by mali byť nejaké návrhy prerokované v skrátenom legislatívnom konaní.

Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, máme na stole tretí a dúfam, že už dnes posledný návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona. Domnievam sa, že podobne ako u tých predchádzajúcich dvoch návrhov, ani v tomto prípade nie sú dané dôvody, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku, pre to, aby sa legislatívne konanie skracovalo.
V tých predchádzajúcich dvoch, dvoch návrhoch bol istý moment naliehavosti. V jednom prípade sú to informácie, ktoré sa dozvedáme, ktoré potvrdzujú tie najhoršie obavy, ktoré o stave súdnictva a orgánov činných v trestnom konaní, konkrétne prokuratúry, už dlhodobo máme a teraz sa tie obavy dajú doložiť nejakými konkrétnymi nahrávkami. V prípade návrhu na skrátené legislatívne konanie o podpore z európskych štrukturálnych a investičných fondov zase je tam hroziace prepadnutie desiatok miliónov eur alebo až stoviek, ak nedôjde k zlúčeniu operačných programov. A síce aj o jednom, aj o druhom sme vedeli, vedeli sme dlhodobo, ale dobre. Keď sa to nezrealizuje, tak v tom druhom prípade naozaj nastanú nejaké hospodárske škody a ten prvý prípad je, je naozaj aspoň aktualizovaný tými zverejnenými informáciami.
Čo je však dôvodom alebo podnetom, prečo sa máme skráteným legislatívnym konaním vysporiadať s novelou zákona o sociálnom poistení? V odôvodnení sa píše, že predmetná právna úprava vychádza z analýz predchádzajúcich príprave novely zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v tejto súvislosti bola osobitne analyzovaná potreba koncepcie dlhodobej starostlivosti, v rámci ktorej bola v súvislosti s identifikovanými nedostatkami zdravotnej starostlivosti parciálne identifikovaná akútna potreba vytvorenia podmienok výkonu osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí ošetrovateľských osôb, zabezpečovaného rodinnými príslušníkmi a podporeného domácou ambulantnou starostlivosťou a s tým súvisiaca potreba zabezpečenia náhrady príjmu rodinných príslušníkov vykonávajúcich osobnú starostlivosť v prirodzenom prostredí.
Samotná téma vecne je úplne, úplne legitímna. Tiež sme o nej asi vedeli už dlhodobejšie, ale dobre, tak, tak teraz nám to potvrdili nejaké, nejaké analýzy. Len nerozumiem celkom, v čom je ten moment naliehavosti, že to má byť prerokované teraz, keďže jednak to vyplynulo z analýz predchádzajúcich príprave novely zákona o zdravotnej starostlivosti; stratifikácia nemocníc, no tak ale to sme tu už mali v prvom čítaní, v druhom čítaní, odsúvali sme ju na ďalšiu schôdzu. Hlasovanie v druhom a v treťom čítaní a teraz, teraz opäť aj v rámci, v rámci schôdze, čiže tam ten čas ak, ak boli nejaké analýzy, ktoré predchádzali, predchádzali príprave novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ak z tých analýz vyplynula potreba upraviť aj výkon osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí ošetrovaných osôb, zabezpečovaných rodinnými príslušníkmi a domácej ambulantnej starostlivosti, no tak ten čas tu bol a ten návrh mohol prísť, mohol prísť aj skôr. A v prípade, že neprišiel, tak opäť je tu otázka, že čo také sa stane, ako naliehavo sú ohrozené základné ľudské práva, keď to je stav, ktorý tu máme už roky. Desiatky, desiatky rokov a teraz, keby, keby vláda, vláda schválila návrh, máme ho v parlamente, keby teraz ten návrh šiel normálnym legislatívnym procesom, tak ešte máme v tomto volebnom období čas ho schváliť a môže, môže nadobudnúť účinnosť. Opäť je to otázka rozdielu, rozdielu pár týždňov a budeme mať, budeme mať zákon schválený normálnym, štandardným legislatívnym procesom, akurát že sa budeme musieť nechať trochu vyrušiť, vyrušiť vo vedení volebnej kampane tým, že bude nejaká schôdza, na ktorej by sme to prejednali a schválili v druhom čítaní.
Čiže ak mi niečo ušlo, nezachytil som to ani, ani vo vystúpení pána ministra úvodnom a nezachytil som to ani v tom písomnom odôvodnení, že v čom je problém, že prečo toto musí byť riešené v skrátenom legislatívnom konaní, keď ide o návrh, ktorý vychádza z analýz predchádzajúcich príprave novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá je už dávno, dávno v parlamente, dávno bola, dávno bola v pripomienkovom konaní, ktoré hovorí o potrebe koncepcie dlhodobej starostlivosti, a my to tu ideme riešiť skracovaním legislatívneho konania.
Ďakujem.

Pán poslanec Beblavý, no, ja by som neočakával, že niekto z tejto vlády prijme zodpovednosť inak, ako keď musí. Tú zodpovednosť budú musieť vyvodiť až voliči 29. februára budúceho roku vo voľbách, a teda dúfam, že ju vyvodia a bude, bude to vyvodenie zodpovednosti aj za to, čo sa dialo s eurofondami na výskum a vývoj.
Ja som tu len začal hovoriť o tom, že sa tie prostriedky musia zlúčiť alebo teda tie operačné programy musia zlúčiť, lebo nestíhame ich minúť na výskum, a ešte som ani nedokončil a pán podpredseda vlády mi skákal do reči, že klamem. Ty si to povedal úplne napriamo, že tam ide o presunutie tých prostriedkov, tak som veľmi zvedavý, čo teraz v reakcii – predpokladám, že pán podpredseda vlády zareaguje ešte v rámci rozpravy – povie tebe.
Ďakujem.

Ďakujem, pani poslankyňa Zemanová. No, možno to Európska únia nepredvídala, ale prinajmenšom slovenská vláda to predvídať mohla a mala, pretože nie je to prvýkrát, čo sa mešká s čerpaním, keď sa dostávame do situácie, že sa nedarí zazmluvňovať, nedarí sa čerpať a potom ku koncu, keď už, keď už to treba naháňať, tak, tak sa dávajú, dávajú prostriedky na hocičo, len aby sa to, aby sa to vyčerpalo. Samozrejme, že ak nie sme, nie sme schopní povedzme že v tomto roku z tej tranže, ktorá musí byť zazmluvnená, zazmluvnená do konca tohto roka, vyčerpať tie prostriedky na vedu a výskum, no tak sa môže spraviť takáto operácia, že sa to, že sa to spojí, teda sa vyčerpajú tie prostriedky na iný účel, na infraštruktúru, kde zrejme, zrejme nie je ten problém. Dobre, už sa veľmi teším na reakciu, reakciu pána ministra, kde mi, kde mi vysvetlí, ako klamem; a potom, potom následne časovo sa tie prostriedky poukážu, poukážu na vedu a výskum.
Ale keď hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní, lebo teraz nehovoríme ešte o samotnom návrhu zákona, ale o skrátenom legislatívnom konaní, tak zásadná otázka je, že kedy vláda zistila, že má problém s čerpaním prostriedkov z Operačného programu Výskum a inovácie. Či to zistila teraz náhle; áno, potom je dôvod na skrátené legislatívne konanie, alebo o tom už vedela dávno. Mohla to riešiť celé mesiace dozadu a nemusela kvôli tomu skracovať legislatívne konanie.

Vážený pán podpredseda vlády, nebývale zastúpení kolegovia z poslaneckého klubu SMER – sociálna demokracia aj ostatní poslanci, naozaj sa nebude ešte hneď hlasovať, takže ak vás debata o skrátenom legislatívnom konaní nezaujíma, tak ešte chvíľku máte.
Máme tu druhý z troch návrhov na skrátené legislatívne konanie. Tentokrát ide o novelu zákona o poskytovaní príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Dôvodom pre skrátené legislatívne konanie, ktorý vláda navrhuje, sú hroziace hospodárske, značné hospodárske škody, ktoré by mohli byť, byť alebo nastať, ak sa do konca roka nepodarí zazmluvniť všetky prostriedky, ktoré ešte nám zostávajú v rámci operačného programu veda; či Výskum a inovácie, a teda sa navrhuje, aby bol zlúčený s Operačným programom Integrovaná infraštruktúra. Čiže peniaze na vedu alebo peniaze na výskum dáme do jedného balíka s peniazmi na dopravu a tam to, tam to zazmluvníme.
Predkladateľ argumentuje, že to nebude mať za následok znižovanie finančnej alokácie pre vedu a výskum. Je to, je to deklarácia, pretože keď sa to dá, dá do jedného, jedného, jedného balíka, jedného, jedného balíka, tak, tak ich nebudete môcť... (Reakcie z pléna.)
Ja naozaj, pán predsedajúci, by som poprosil pána podpredsedu vlády (zaznievanie gongu), keď chce na mňa reagovať, nech sa normálne prihlási do rozpravy alebo, alebo s faktickou poznámkou, keď klamem.
Ja som tu hovoril, čo vy hovoríte, ja som čítal z dôvodovej správy, že tvrdíte, že to nebude mať za následok znižovanie finančnej alokácie pre vedu a výskum, ale zároveň to dávate do jedného balíka, aby ste to mohli zazmluvniť do konca roku 2019. Ešte raz, ak chcete reagovať, prihláste sa s faktickou, prihláste sa do rozpravy, môžte sa kedykoľvek prihlásiť, prihlásiť do rozpravy.
Otázka teda je, že či sú dôvody na skrátené, skrátené legislatívne konanie. Kedy sa začali tie problémy, pre ktoré dnes navrhujete spojiť Operačný program Výskum a inovácie s Operačným programom Integrovaná infraštruktúra? Zistili ste to teraz v decembri alebo, alebo, alebo ste to, ste to zistili, zistili v novembri? Však problémy s čerpaním eurofondov na výskum a vývoj sú tu opäť dlhodobo. Pripomínam slávny eurofondový škandál, ktorý stál stoličku ministra školstva Plavčana, pokus teda prihrať zvláštnym spôsobom rôznym, častokrát veľmi zvláštnym firmám peniaze na výskum a vývoj z eurofondov za ministra Plavčana.
Koncom minulého roka bolo ohrozených v rámci tohto operačného programu 230 mil. eur, teraz ešte stále je ohrozených 175 mil. eur. Čiže ak, ak tam je, ak tam bol, ak tam bol problém, tak, tak to mala vláda riešiť v priebehu minulého roka, spraviť k tomu normálne pripomienkové konanie. Pripomienkové konanie, do ktorého by sa mohli zapojiť aj zástupcovia dotknutých inštitúcií z oblasti vedy, výskumu a vývoja. Mohli by, mohli by vzniesť, mohli by vzniesť pripomienky.
Toto, čo nám dnes leží, leží na stole, je len pokus obísť normálne pripomienkové konanie, ktoré, áno, teraz ak to potrebujete zazmluvniť do konca roka, už by ste nestihli. Ale teraz je december a už dávno v priebehu tohto roka ste mohli prísť s návrhom takejto zmeny, s návrhom na zlúčenie týchto dvoch operačných programov. Prebehlo by k nemu, prebehlo by k nemu pripomienkové konanie a bol by ten zákon účinný napriek tomu, že by bolo riadne legislatívne konanie ako v rámci medzirezortného pripomienkového konania, tak v rámci parlamentu. Už mohol byť účinný.
Toto je, toto je pohodlnejšia cesta, tváriť sa, že hroziaci problém neexistuje alebo nie je taký vážny, aby ste prijali opatrenie typu zlúčenia dvoch operačných programov. A potom, potom prídete, potom prídete s návrhom na skrátené legislatívne konanie, kde sa vyhnete ako medzirezortnému pripomienkovému konaniu, kde by sa verejnosť mohla zapojiť priamo, tak sa vyhnete, tak sa vyhnete aj tomu času, ktorý by mohla byť aspoň verejná diskusia o tomto návrhu, keby medzi prvým a druhým čítaním bola tá obvyklá 30-dňová, 30-dňová lehota.
Takže myslím si, že áno, existujú tu isté, isté dôvody, pre ktoré by sme sa mohli zamyslieť, či, či nepristúpiť k skrátenému legislatívnemu konaniu. Áno, zrejme tu hrozia hospodárske škody, ale nehrozia z dôvodu, že by nastali nejaké nepredvídateľné okolnosti, že by vláda nemala možnosť tento problém už dávno riešiť, že by vláda o tomto probléme už dávno nevedela. Nastali z dôvodu, že vláda si povedala, že ho nebude riešiť štandardnou cestou, neriešila ho vtedy, kedy ho mala riešiť, a teraz prichádza s tým návrhom a chce to mať za dva dni zo stola.
Ďakujem.

Pán minister, ďakujem, že ste zareagovali v rozprave, a teda môžme, môžeme my na vás reagovať. Zároveň ale chcem povedať, že trochu teraz aj žasnem, lebo ja som si pôvodne myslel, že toto opatrenie, nejaké dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu alebo prokurátora bez toho, aby bolo vznesené obvinenie v trestnom konaní alebo vedené disciplinárne stíhanie, je myslené na situácie typu, že čaká sa na vznesenie obvinenia. Ale vy ste povedali, že ale je tu aj iná kategória sudcov, u ktorých sú závažné pochybnosti, lebo sú napríklad v tých nahrávkach, ale nie sú dôkazy, nebude vedené trestné stíhanie, nebude, nebude vedené disciplinárne stíhanie, tak im pozastavíme.
Ale teda tomu nerozumiem, aký to má potom význam, že im pozastavíme na šesť mesiacov a potom to predĺžime o šesť mesiacov a rok oni nebudú vykonávať funkciu sudcu, budú poberať 80 % platu, tie dôvody nepominú, lebo tie pochybnosti sa asi nerozptýlia, a oni sa potom normálne vrátia do taláru, spätne im bude zrejme doplatené, doplatené to, čo im nebolo, nebolo zaplatené. A aká je to očista súdnictva? Veď tým sa predsa nič nezmení. Či si myslíte, že za ten rok si ten sudca, ktorý má pozastavený výkon funkcie, lebo sú vážne pochybnosti, povie, no asi by som nemal byť sudca, lebo Súdna rada mi nedôveruje, nemajú síce na mňa žiadne dôkazy, nemôžem byť trestne stíhaný, nebudem disciplinárne stíhaný, a tak ja radšej sám odídem z talára. Lebo ja tomu, ja tomu nerozumiem.
Ak ste povedali, že by bol alibizmus rozbiehať disciplinárne, disciplinárne konania, ktoré asi nebudú mať koncovku, no tak toto je tiež alibizmus, pozastaviť výkon funkcie a o rok sa ten človek vráti, lebo nemôže byť ani trestne stíhaný, ani disciplinárne stíhaný.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sudcoch a prísediacich. Návrh je prezentovaný ako návrh na zásadnú očistu súdnictva vzhľadom na tie informácie, ktoré sa, ktoré sa vyplavili. A my teraz v tejto chvíli máme posúdiť, či sú dôvody na skrátené legislatívne konanie alebo nie.
Ja by som sa pozastavil aj nad tým odôvodnením, ktoré je, ktoré je uvedené v návrhu na skrátené legislatívne konanie (zaznievanie gongu pre ruch v sále) a prípadne by som poprosil kolegov, ktorých to nezaujíma a majú potrebu diskutovať o niečom inom, tak aby, aby išli diskutovať niekde, niekde von, lebo chvíľu ešte o tomto budeme hovoriť aj spoza rečníckeho pultu a možno aj nejakými faktickými poznámkami, takže nepáchajte si násilie a nepočúvajte, ak vás to nezaujíma.
A v odôvodnení sa uvádza: "Vzhľadom na negatívny vplyv v súčasti zverejnených informácií týkajúcich sa súdnictva a prokuratúry na spoločnosť a vzhľadom na nevyhnutnosť posilniť dôveryhodnosť verejnosti v súdny systém a prokuratúru považuje vláda Slovenskej republiky za potrebné prijať konkrétne legislatívne opatrenia tak, aby mohli byť účinné čo najskôr." Je to teda zaujímavé, že ten negatívny vplyv majú zverejnené informácie týkajúce sa súdnictva a prokuratúry, nie samotné veci, ktoré sa, ktoré sa v súdnictve diali a dejú dlhodobo, čiže akoby bol problém v tom, že sú zverejnené informácie, a nie v tom, v akom marazme sa súdnictvo dlhodobo, dlhodobo nachádza.
Tu by som si dovolil pripomenúť; lebo hovoríme o tom, že či je to problém, ktorý sa teraz objavil a treba ho náhle riešiť. Tu by som pripomenul opakované vystúpenie môjho kolegu Alojza Baránika, ktorý upozorňuje na alarmujúci stav v slovenskom súdnictve a často sa mu za to z radov koalície dostáva výsmechu, pohŕdania, dokonca čelí, čelí žalobám zo strany, zo strany sudcov, ktorých si dovolil, dovolil kritizovať. Netvárme sa, že teraz zrazu sa tu niečo objavilo, že tie problémy v súdnictve, teraz sme všetci šokovaní, že sme sa dozvedeli, lebo máme už aj nejaké dôkazy, ktoré boli, ktoré boli zverejnené. Však tie problémy sú tu dlhodobo, dôveryhodnosť súdnictva je dlhodobo na veľmi nízkej úrovni, ľudia neveria vo vymožiteľnosť práva, ľudia neveria v právny štát, ľudia neveria v tom, že kauzy sa orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi nezametajú pod koberec. A nepotrebujú na to priame dôkazy typu, typu, typu nahrávky alebo videozáznamu, dokonca z pracovne generálneho prokurátora. Však vidia, ako orgány činné v trestnom konaní rozhodujú, vidia, ako súdy rozhodujú.
Otázka je, že či tie nástroje na očistu súdnictva už dnes existujú alebo neexistujú. O tom je asi celá diskusia, bude potom, potom aj, keď budeme rokovať o samotnom návrhu zákona, ale o to viac by sme, by sme na túto otázku mali odpovedať, keď sa bavíme o tom, či máme návrh zákona zasa prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Aj vláda, teda ministerstvo spravodlivosti uznáva, že aj keď súčasná právna úprava umožňuje dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu, ako aj výkon funkcie prokurátora z taxatívnych dôvodov, tieto sa však neuplatňujú zo strany príslušných orgánov v dostatočnej miere, preto je potrebné tieto dôvody rozšíriť o ďalšie, ktoré budú zohľadňovať potrebu dôveryhodnosti súdnictva a jeho dobrú povesť.
Čiže nástroje existujú, akurát sa neuplatňujú zo strany príslušných orgánov. Toto je taký, taký trochu problém, problém slovenskej politiky, že nástroje síce existujú, akurát sa neuplatňujú, no tak si vymyslíme nejaké ďalšie nástroje miesto toho, aby sme ich uplatňovali. (Reakcia ministra.)
Počúval som a neskákal som vám do reči, pán minister, tak akože ak budete chcieť zareagovať, tak pokojne faktickou alebo aj ďalším, ďalším vystúpením.
Ten dôvod, ktorý sa navrhuje doplniť pre pozastavenie výkonu funkcie sudcu, je, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, že sudcovia spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva a dobrá povesť súdnictva a prokurátorov, ak existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňajú predpoklady, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť prokuratúry a dobrá povesť prokuratúry.
A keďže som počúval, tak nadviažem na to, čo hovoril, čo hovoril pán minister, že čo by to spravilo, takáto právna úprava, v situácii, keby na čele justície bol niekto nehodný, taký, akého sme, akého sme už mali. Ja úplne súhlasím, lebo nám sa môže páčiť, že teraz dostávame alebo do zákona nástroje, ako pozastaviť výkon funkcie Monike Jankovskej a ďalším, alebo Dobroslavovi Trnkovi napríklad, ale mali by sme sa na ten zákon pozrieť aj tou optikou, že čo by sa stalo v situácii, keby generálnym prokurátorom bol ešte stále Dobroslav Trnka napríklad, keby predsedom Najvyššieho súdu alebo Súdnej rady bol Štefan Harabin, lebo v tejto krajine máme veľmi bohatú tradíciu zneužívania disciplinárnych konaní sudcov na šikanovanie nepohodlných sudcov, práve sudcov, ktorí boli nepohodlní a kritickí voči Štefanovi Harabinovi. Ak dáme do zákona takéto gumové ustanovenie, tak to neprispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva, ale práve naopak. Môže to tú dôveryhodnosť ešte viac oslabiť.
A aby som to trochu posunul, ja nehovorím len o situácii, keď bol Štefan Harabin ministrom spravodlivosti. Samozrejme, keď je ministrom spravodlivosti, tak si môže zákon zmeniť tak alebo onak, ale však Štefan Harabin nebol len ministrom spravodlivosti, on bol aj predsedom Najvyššieho súdu, predsedom Súdnej rady a mal v Súdnej rade pohodlnú väčšinu. V takejto situácii takéto gumové ustanovenie by bolo zneužiteľné jedna radosť.
Dnes máme nástroje na to, ako dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu, musí, musia byť dané zákonom stanovené dôvody, buď teda obvinenie v trestnom konaní alebo prebieha disciplinárne konanie za závažný, závažný delikt, ale napokon sa ukázalo, že napríklad pri Monike Jankovskej ste to dokázali, dokázali nájsť ten dôvod a napriek, napriek tej situácii naozaj to nemôže byť, nemôžu byť v zákone gumové ustanovenia, ktoré sa opierajú iba o nejaký vnútorný pocit. Lebo vnútorným pocitom, že niektorí sudcovia by nemali, nemali súdiť, ste argumentovali aj vy, pán minister, že máte vnútorný pocit, že by bolo žiaduce, aby tí ľudia nesúdili. No ja váš vnútorný pocit zdieľam, ale v zákone by to malo byť napísané tak, aby sa to dalo overiť, aby to bolo jednoznačné, aby to nebolo, nebolo gumené.
A existencia dôvodných pochybností o tom, že niekto spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktorá navyše má platiť dovtedy, kým tie dôvody nepominú, no tak ako pominú dôvody? Pri obvinení vieme, ako to skončí, môže to skončiť obžalobou, odsúdením, právoplatným odsúdením alebo, naopak, oslobodením alebo zastavením trestného stíhania. Pri disciplinárnom konaní to môže skončiť vynesením, vynesením nejakého verdiktu a udelením, udelením sankcie alebo, naopak, konštatovaním, že sa, že sa skutok nestal alebo nepodarilo sa ho preukázať. Ale ako pominú dôvody, ako budeme posudzovať pominutie dôvodov, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, či niekto spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, alebo tým môže byť ohrozená dôveryhodnosť súdnictva a dobrá povesť súdnictva? Kto to posúdi, ako to posúdi?
Nevravím, že v tom návrhu nie sú aj ustanovenia alebo ustanovenie asi jedno, ktoré by bolo vhodné schváliť. Mám na mysli, mám na mysli to verejné rozhodovanie súdnej, Súdnej rady, o ktorom, predpokladám, bude hovoriť aj pani poslankyňa Žitňanská. Čo teda kvitujem, že, že naša argumentácia, ktorú používame aj pri rozhodovaní v parlamente, konečne padá na úrodnú pôdu, ale aj tu, aj tu ten argument, že nemôže prebehnúť riadny legislatívny proces, podľa môjho názoru nesedí. Lebo keď sa bavíme o dôveryhodnosti súdnictva, tak to nie je vec, ktorú možno zmeniť zo dňa na deň, to je vec, ktorá vyžaduje dlhší čas a vyžaduje to, aby sa inak správali rozhodujúci aktéri v rámci súdnictva – aj sudcovia, aj prokurátori – ako doteraz, aby tie nástroje, ktoré majú na očistu súdnictva, využívali, nie, aby sa vytvárali, vytvárali nové nástroje, ktoré navyše sú potenciálne zneužiteľné.
A ja vás teda neupodozrievam, že, že ste si tie nástroje vymysleli, pretože ich chcete zneužívať, aby to zase nevyznelo, nevyznelo takto, že ja podozrievam súčasného ministra spravodlivosti, že by chcel šikanovať slušných sudcov, ako to robil Štefan Harabin. Ja len upozorňujem na to, že ak sa tam také ustanovenie, ustanovenie doplní, tak, tak je to potenciálne, je to potenciálne zneužiteľné. A keďže hovoríme o problémoch v justícii, ktoré sú tu dlhodobo, ktoré sa premietajú do nízkej dôveryhodnosti justície, tak som presvedčený, že máme o tom hovoriť v riadnom legislatívnom procese, nie v skrátenom, v skrátenom legislatívnom konaní.
My sme s kolegom Baránikom predložili niekoľko návrhov, predložili sme ich vo forme pozmeňujúcich návrhov, na tejto schôdzi boli v pôvodnom návrhu programu, akurát na návrh poslanca Fica boli spolu s ostatnými opozičnými návrhmi vyradené, aby sa vytvoril dostatočný priestor pre rokovanie o zákone o štátnom rozpočte, ktorý poslanec Fico nevyužil.
Takže ak máme o tom rokovať, ak máme o tom normálne rokovať, tak rokujme o tom v riadnom legislatívnom procese, či to bude platiť od 1. januára alebo od 1. marca, nie je zásadný problém, ešte môžme takmer tri mesiace rokovať o návrhoch, návrhoch zákonov. Čiže nevidím dôvod na skrátené legislatívne konanie, lebo, lebo tých pár, tých pár týždňov, ktoré, ktoré rozlišuje, či to bude v riadnom konaní alebo v skrátenom legislatívnom konaní, nerobí zásadný rozdiel z hľadiska, z hľadiska účelu a, naopak, skrátené legislatívne konanie je krivenie legislatívneho procesu a ak chceme zvyšovať dôveryhodnosť justície, ak chceme očistiť súdnictvo, tak by sme to nemali robiť spôsobom, že krivíme legislatívny proces, že teraz tu prerokujeme návrh na skrátené legislatívne konanie, o nejakú trištvrte hodinu bude odhlasované, potom o pár hodín bude prvé čítanie a možno večer, aby sme už zajtra nemuseli prísť do práce, lebo však stačilo, tak možno večer to už bude aj definitívne schválené. Takýmto spôsobom dôveryhodnosť súdnictva nezvýšime a ani nespravíme dostatočne veľa a správnu vec pre zabezpečenie ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu a na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Smolíková, no nie som si celkom istý teraz, že ste postupovali tak, ako to predpokladá rokovací poriadok, lebo rokovací poriadok predpokladá, že poslanec prednesie svoje pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu bez odôvodnenia, a teraz nenarážam na to, že ste ešte po skončení čítania toho mali nejakú poznámku smerom k pánovi poslancovi Suchánkovi, čo bolo nad rámec a čo, ak ste chceli, tak ste to mali povedať predtým, ale, ale teda mali ste vystúpenie v rozprave, prečítali ste časť pozmeňujúceho návrhu, na časť ste zabudli a potom ste mali druhé vystúpenie a v ňom ste prečítali, uviedli druhú časť pozmeňujúceho návrhu a nejde o dva odlišné pozmeňujúce návrhy, takže ja myslím, že ten nedostatok spočívajúci v tom, že ste neprečítali celý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, by ste odstránili tým, keby ste ho naraz prečítali celý. Takže to by bol podľa mňa jasne v súlade s rokovacím poriadkom, a nieže, nieže ste iba niečo doplnili, to, čo ste zabudli. Ale to, že ste zabudli to prečítať, len potvrdzuje, že ten spôsob, aký ste zvolili, nie je v poriadku.
Alebo je podľa vás v poriadku, že predložíte niekoľkonásobne dlhší pozmeňujúci návrh, ako je pôvodný návrh zákona? A dokonca je to tak zložité, že aj vám ujdú, že tam máte ešte nejaký bod, ktorým sa novelizujú ďalšie dva zákony.
To je podľa môjho názoru len potvrdením, že takto sa to robiť nemá. Ak máte nejaký, nejaký pozmeňujúci návrh, tak tento pozmeňujúci návrh mal zaznieť skôr, mal zaznieť tak, aby sa, aby sa o ňom dalo rokovať, resp. toto malo byť v návrhu zákona, nie v pozmeňujúcom návrhu, ktorý je prednesený tesne pred hlasovaním.