Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

15.5.2019 o 11:54 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 15.5.2019 11:54 - 12:00 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán spolupredkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, opakovane predkladáme novelu zákona o volebnej kampani a ten hlavný dôvod pomenoval kolega Peter Osuský vo svojom vystúpení a domnievame sa, že zákon o volebnej kampani v súčasnom znení obmedzuje slobodné šírenie informácií nad rámec, ktorý predpokladá Ústava Slovenskej republiky.
Návrh má, samozrejme, viacero bodov. Obsahuje aj veci, ktoré majú skôr technický charakter a nie sú natoľko zásadné. Vidíme ich ako problém v súčasnom znení zákona o volebnej kampani a viem, že existujú viaceré iniciatívy na novelizáciu zákona o volebnej kampani, pretože nielen my sme nespokojní s tým súčasným znením a určite je tam čo upraviť, ale teda v tej časti, ktorá mi zostáva do dvanástej hodiny, možno sa potom po druhej k tomu vrátim, k tým technickým veciam, ale chcel by som sa vyjadriť k nejakému širšiemu kontextu toho návrhu, pretože práve teraz o jedenástej hodine sme hlasovali o novele zákona o štátnych symboloch, kde bol problém hranie hymny iného štátu, a je to téma, ktorá zdanlivo nie, ale v podstate veľmi úzko súvisí.
Keď parlament na návrh SNS zakázal hranie štátnej hymny iného štátu, tak vyvolalo to veľký rozruch, vyvolalo to veľký rozruch najmä medzi príslušníkmi maďarskej menšiny, medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku aj Maďarmi žijúcimi v Maďarsku a bolo to vnímané ako také mocenské gesto, akého sa väčšina dopustila voči, voči menšine.
Dnes o jedenástej parlament napravil, napravil to gesto. Je dobré, že ho napravil, lebo väčšina by nemala robiť mocenské gestá voči menšine. Naopak, väčšina by sa mala snažiť, aby sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Držte sa témy, pán poslanec, dobre?

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Nebuďte drzý, pán predseda!

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ja vás mám v zmysle rokovacieho poriadku právo upozorniť, aby ste sa...

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
(Povedané súčasne s predsedajúcim.) Ja hovorím o slobode šírenia informácie a o tom...

Danko, Andrej, predseda NR SR
(Povedané súčasne s rečníkom.) ... vyjadroval k téme, rozprávate o hlasovaní a hovoríte o úplne inom zákone.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
(Povedané súčasne s predsedajúcim.) ... ja hovorím o slobode šírenia informácií a o tom...

Danko, Andrej, predseda NR SR
(Povedané súčasne s rečníkom.) Drzý ste akurát tak vy, keď si dávate ženské šaty. Nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
(Povedané súčasne s predsedajúcim.) Zasa, zasa ste omámený, pán predseda, ako včera?

Danko, Andrej, predseda NR SR
Nie a to si od vás vyprosím. Ja som aj fúkal, že som nebol omámený, nech sa páči a nebuďte...

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Vy ste sa sám priznali, že ste boli omámený, tak mi láskavo neskáčte do reči.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ako člen socialistického zväzu mládeže môžte pokračovať.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Člen nacionalistickej Slovenskej národnej strany ma nebude poučovať.
A teda budem pokračovať v zákone o štátnych symboloch, lebo to súvisí. Lebo v zákone o štátnych symboloch okrem toho, že by sme mali mať empatiu voči menšinám, ktorá vám v SNS očividne chýba a ku ktorej ste sa schopní uchýliť iba v situácii, keď sa vám koaličný partner vyhráža odchodom z vládnej koalície, lebo zachovanie moci je to najdôležitejšie pre vás napriek tým rečiam, ktoré vediete, tak aj v zákone o štátnych symboloch, rovnako ako v našom návrhu zákona o volebnej kampani išlo o slobodu šírenia informácií. Išlo o to, že štát môže regulovať slobodné šírenie informácií, ale môže to urobiť iba v prípadoch, ktoré predpokladá ústava.
Ústava stanovuje dôvody a stanovuje aj podmienky, kedy je možné obmedziť slobodné šírenie informácií. Zákaz hrania hymny iného štátu na území Slovenskej republiky, rovnako ako niektoré ustanovenia zákona o volebnej kampani, ktoré napríklad obmedzujú volebnú kampaň v čase volebného moratória alebo obmedzujú zverejňovanie prieskumov verejnej mienky, resp. ich výsledkov v čase 15 dní pred termínom volieb, idú podľa nášho názoru nad rámec tých dôvodov, ktoré stanovuje ústava... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.5.2019 10:56 - 11:02 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako jeden zo spolupredkladateľov vystúpil k návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorej cieľom je rozšíriť množstvo zverejňovaných informácií, ktoré zverejňujú aktívne povinné osoby, teda predovšetkým štátne orgány, organizácie a samosprávy.
Účelom tohto návrhu, ako už pani predkladateľka uviedla, je, aby sa zverejňovali, to znamená, na webovom sídle povinných osôb zverejňovali informácie, ktoré sú poskytnuté na základe žiadosti, ktoré sú sprístupnené na základe žiadosti, keďže zákon o slobodnom prístupe k informáciám rozlišuje dva režimy, ako sa informácia dostane od povinnej osoby von. Jeden je zverejnenie. Zákon stanovuje, ktoré informácie môžu byť zverejnené, ktoré musia byť zverejnené; pardon; a potom na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
My naším návrhom tieto dva režimy akoby prepájame, pretože už dnes majú všetky úrady, všetky povinné osoby možnosť zverejňovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím kľud v sále. Nech sa páči, pán poslanec.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... zverejňovať oveľa viac informácií, ako majú zo zákona povinnosť. Zákon stanovuje len tie minimálne limity a jednotlivé inštitúcie si môžu nastaviť, že budú zverejňovať viac alebo aj oveľa viac informácií. Môžu si to nastaviť pravidlami, môže to byť dôsledok nejakej praxe, ktorú realizujú tieto inštitúcie. A samozrejme, že viaceré z organizácií, viaceré z povinných osôb už dnes robia to, čo my navrhujeme v našom návrhu zákona, teda zverejňujú na svojich webových sídlach informácie, ktoré boli sprístupnené na základe žiadosti. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.)
Chceme teda to, čo je dnes dobrou praxou, ktorú robia niektoré povinné, povinné osoby, zaviesť ako pravidlo, zaviesť to ako pravidlo zo zákona. Chceme tým rozšíriť množstvo informácií, ktoré povinné osoby zverejňujú. A niektoré povinné osoby s tým, lebo o tejto téme sa diskutuje už dlhšie, majú problém a argumentujú pri tom, že je to zbytočná administratíva navyše.
V skutočnosti je to ale úplne naopak. Tým, že budú zverejňovať informácie, o ktoré niekto prejavil záujem, tak si môžu v konečnom dôsledku povinné osoby sami ušetriť čas a prácu, lebo je predpoklad, že informácie, ktoré zaujímajú niekoho, môžu zaujímať aj niekoho iného a viacerí z prípadných záujemcov si môžu tie informácie sami vyhľadať na webovej stránke dotyčnej inštitúcie. Samozrejme, za predpokladu, že tie informácie budú zverejnené v prehľadnej forme, aby sa v tom dalo orientovať, a nebude to zverejnené iba vo forme, kde bude číslo alebo nejaká značka tej informácie a bude musieť prípadný záujemca rozklikávať každú informáciu. Keď to bude robené dobre, tak, tak to uľahčí život povinným osobám.
Druhý spôsob, ako im to zjednoduší život, keď si tú istú informáciu bude žiadať niekto iný, tak povinná osoba jednoducho odkáže záujemcu na už zverejnenú informáciu miesto toho, aby pripravovala, vyhľadávala tú informáciu, dávala ju do predpísanej formy, jednoducho pošle link na informáciu, ktorá je zverejnená na webe.
Ako som už povedal, takého návrhy sa objavili už aj v minulosti, aj zo strany poslaneckého klubu SaS, aj v rámci pripomienkovania pripravovanej vládnej novely, alebo teda návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám zo strany ministerstva spravodlivosti a z toho dôvodu sú tam zakomponované aj nejaké výnimky, konkrétne tri:
Nie je možné, aby povinná osoba zverejnila tú informáciu, ak sama nemá webové sídlo, takže to je jedna výnimka.
Druhá výnimka sa týka informácií, ktoré boli poskytnuté formou, ktorú nie je možné zverejniť na webe, čiže ak bola informácia poskytnutá ústne alebo telefonicky napríklad.
Tretia výnimka sa týka toho, že časť informácií môže mať význam iba pre žiadateľa a ten môže požiadať, aby taká informácia nebola zverejňovaná, a to je tretia výnimka.
O rozsahu tých výnimiek aj o konkrétnej forme sa možno ešte baviť, možno o nej ešte diskutovať. Ide teraz o to, či chceme alebo nechceme, aby boli zverejňované aj informácie, ktoré sú sprístupňované na žiadosť, či to považujeme za dobré alebo nie. A o tom bude hlasovanie v prvom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2019 14:40 - 14:42 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Sárközy, ja úplne súhlasím, sledujeme rovnaký cieľ, ak prejde v pôvodnom znení váš návrh, tak to tam bude explicitne napísané, že tam to právo fyzických osôb a právnických osôb spievať štátnu hymnu iného štátu nie je dotknuté. Ak by prešiel môj pozmeňujúci návrh, tak nebola by tam žiadna úprava a v tom prípade by to bolo napísané priamo v ústave, čl. 2 ods. 3, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Evidentne tam tie pochybnosti sú a netvrdím, že som zjedol všetku múdrosť sveta a možno sa mýlim, ale, ale teda mám dosť silné argumenty, prečo si myslím, že prinajmenšom k pokusu zakázať došlo tou novelou SNS a teda aj tým doplnením slova "iba".
No ale keď sa bavíme o jednoznačnosti zákonu, zákonov, tak napríklad v § 8 ods. 7 zákona o štátnych symboloch, ktorý upravuje spôsob používania štátnej vlajky, sa píše, že: "Ak ide o významnú udalosť Slovenskej republiky alebo významnú udalosť miestneho charakteru, používa sa vždy štátna vlajka. Popri nej sa používa štátna vlajka iného štátu vtedy, ak je prítomná oficiálna delegácia iného štátu. V takom prípade sa používa štátna vlajka na čestnejšom mieste vľavo z čelného pohľadu." Ja sa teda pýtam, je alebo nie je možné používať štátne vlajky iného štátu fyzickými a právnickými osobami na území Slovenskej republiky? Nemôže aj tu vzniknúť pochybnosť? Nemali by sme aj tu doplniť, že právo používať štátnu, právo fyzických osôb a právnických osôb používať štátnu vlajku iného štátu nie je predchádzajúcou vetou dotknuté? Lebo teoreticky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2019 14:33 - 14:35 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. Na niektorých skúsim zareagovať.
Pán poslanec Antal, nemáte celkom pravdu. V tom zákone sa nerieši používanie štátnych symbolov iba inštitúciami. Na viaceré, vo viacerých ustanoveniach sa rieši používanie štátnych symbolov, štátneho znaku, vlajky a tak ďalej aj fyzickými osobami a právnickými osobami a stanovujú sa pravidlá, kedy sa to môže, čo sa môže a čo sa nemôže. Čiže ten zákon sa netýka iba verejných inštitúcií, to nie je pravda.
Dávať do zákona nejaký taký pokyn, že čo sa má alebo nemá a kedy majú verejné inštitúcie hrať štátnu hymnu iného štátu, no na to slúži protokol. Protokol majú verejné inštitúcie a majú sa podľa neho správať. A ten protokol im aj hovorí, kedy a akým spôsobom a v akom poradí majú hrať štátnu hymnu iného štátu, prípadne používať jeho vlajku alebo zástavu.
Pán poslanec Bastrnák, no ja si myslím, že ste niečo pokazili tým, že ste schválili tú pôvodnú novelu a nič na tom nemení ani ten list ministerstva vnútra, ktorý sa to snaží zaonačiť a tvrdí, že sa vlastne nič nestalo a že tam nie je žiadny problém. Nechcem tu opakovať tú otázku, že prečo, prečo tam bolo doplnené to slovo "iba", a nemusíš ma prosiť, aby sme ten zákon podporili. My ho podporíme. Ja som povedal, že ho podporíme bez ohľadu na to, či prejde ten pozmeňujúci návrh.
A pani poslankyňa Milanová. No vypustiť hymnu iného štátu, ktorá nie je štátnym symbolom Slovenskej republiky, no možno takýmto spôsobom by sme sa mohli pozrieť aj na viaceré iné zákony. Ja mám taký sen, že raz keď tu bude oveľa tolerantnejšia väčšina a naklonená viac národnostným menšinám, tak sa takto pozrieme aj napríklad na zákon o štátnom jazyku a pekne ho skrátime.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.5.2019 14:10 - 14:25 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis

6.
Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod chcem povedať, že poslanecký návrh, ktorým sa má novelizovať zákon o štátnych symboloch, s ktorým prišli kolegovia z MOST – HÍD, podporujem, budem zaňho hlasovať, rovnako aj moji kolegovia z poslaneckého klubu SaS.
Napriek tomu by som chcel v druhom čítaní otvoriť diskusiu o možnosti inej úpravy, ktorá by smerovala k tomu istému, k tomu istému cieľu. Ja chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý v súlade s rokovacím poriadkom prečítam až, až na záver môjho vystúpenia. Ale chcel by som vysvetliť jeho filozofiu.
Filozofiou toho návrhu alebo obsahom toho návrhu je úplne vypustiť úpravu používania štátnej hymny iného štátu v našom zákone o štátnych symboloch. Ten dôvod je úplne jednoduchý, je to zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky. Hymna iného štátu nie je štátnym symbolom Slovenskej republiky a nie je teda dôvod, aby bola upravená v zákone o štátnych symboloch Slovenskej republiky. Ak by mal niekto potrebu upravovať používanie štátnych symbolov iných krajín, tak potom možnože by to malo byť v nejakom inom zákone, podľa môjho názoru to nie je potrebné. Ale ak by niekto takú potrebu mal, tak nie je dôvod, aby to nevyhnutne muselo byť v zákone o štátnych symboloch Slovenskej republiky.
Doterajšia právna úprava v zákone o štátnych symboloch hovorila o tom, kedy sa hrá štátna hymna iného štátu, ak je prítomná jeho oficiálna, oficiálna delegácia. To bola úprava, ktorá nikoho, nikoho nevyrušovala. Podľa môjho názoru tam bola aj tak nadbytočná, ale v zásade nespôsobovala žiadne praktické problémy a nikoho neobmedzovala v tom, pokiaľ chcel hrať alebo spievať aj štátnu hymnu iného štátu.
Potom skupina poslancov z SNS prišla so svojou novelou, doplnila tam spievanie a doplnila tam slovo "iba". Čiže podľa tej úpravy, ktorá bude účinná zajtrajším dňom, pretože účinnosť zákona, kde sme prelomili, alebo kde ste prelomili prezidentovo veto, je stanovená na zajtrajší deň. Tak od zajtra bude možné hrať a spievať štátnu hymnu iného štátu iba v prítomnosti oficiálnej delegácie a samozrejme môžme viesť spory, že či sa to vzťahuje na tú časť pred bodkočiarkou, ktorá upravuje, kedy sa hrá štátna hymna Slovenskej republiky, čiže pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru, alebo je to nejaké univerzálne pravidlo, že iba vtedy možno hrať a spievať štátnu hymnu iného štátu.
Kolegovia z MOST – HÍD, opakujem, s tým návrhom súhlasím, vracajú túto úpravu do pôvodného stavu, čiže vypúšťajú nielen to spievanie, ale najmä slovo "iba" a zároveň tam navrhujú doplniť vetu: "Predchádzajúcou vetou nie je dotknuté právo fyzických osôb a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu." Bude tam explicitne zakotvené, že fyzické osoby aj právnické osoby majú právo hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu. Len potom, potom nie je celkom z môjho hľadiska logické, prečo, prečo tam vôbec tá úprava má byť. Lebo na jednej strane hovoríme, že hrá sa, ak je prítomná oficiálna delegácia toho štátu, a na druhej strane hovoríme, že ktokoľvek, doslova ktokoľvek si môže hrať a spievať štátnu hymnu iného štátu, kedy sa mu zapáči. Aká je tam, aká je tam potom logika? Ako máme tam polvetu, ktorá sa tvári akoby nejaké obmedzenia alebo pokyn, a zároveň dávame všetkým právo hrať a spievať štátnu hymnu iného, iného štátu. A teda keď to dávame fyzickým osobám a právnickým osobám, už tu nie je nikto iný okrem fyzických osôb a právnických osôb, kto by mohol toto právo využiť.
V tejto situácii sa mi zdá, že je oveľa jednoduchšie úplne vypustiť zo zákona o štátnych symboloch úpravu hrania štátnej hymny iného štátu. Bude tam, kedy sa hrá štátna hymna Slovenskej republiky, to je v poriadku, je to zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky. A keďže tam nebude žiadna zmienka o tom, kedy sa hrá štátna hymna cudzieho štátu, nebude potrebné definovať, že tým nie je dotknuté nejaké právo, pretože každý môže robiť to, čo mu zákon nezakazuje. Tak hovorí naša ústava. A keďže zákon, žiadny zákon nebude obsahovať zákaz alebo obmedzenie hrania alebo spievania štátnej hymny iného štátu, tak každý bude môcť hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu, koľko sa mu len bude páčiť a nebude tam ani nejaké pravidlo obmedzujúce a nebude tam ani explicitne zakotvené právo hrať a spievať hymnu iného štátu.
Ja celý ten text zákona o štátnych symboloch v tomto ustanovení vnímam ako akýsi taký tieň z čias mečiarizmu. Keď sa schválil zákon o štátnom jazyku, ktorý stanovoval, že štátny jazyk, teda slovenský jazyk sa používa v úradnom styku, čo je v poriadku, používa sa v niektorých oblastiach verejnej správy, čo je tiež v poriadku, ale potom tam riešil aj kopu ďalších oblastí verejného styku, súkromného charakteru, kde nie je vôbec žiadny dôvod, aby bolo striktne stanovené, že či napríklad kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia sa konajú v štátnom jazyku.
Máme ustanovenie v zákone o štátnom jazyku § 5 ods. 7, poviem to ako príklad, ale je tam takých ustanovení viac: "Kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia sa uskutočňujú v štátnom jazyku. Výnimkou sú kultúrne podujatia národnostných menšín, etnických skupín, hosťujúcich zahraničných umelcov a výchovno-vzdelávacie podujatia zamerané na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov, ako aj hudobné diela a divadelné hry s pôvodnými textami a prednese literárnych diel v pôvodnom jazyku. Sprievodné uvádzanie programov sa uskutočňuje aj v štátnom jazyku, s výnimkou uvádzania programov podľa druhej vety tohto odseku, ak sa tieto programy uskutočňujú v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka."
Čiže my miesto toho, aby sme toto ustanovenie úplne vypustili zo zákona o štátnom jazyku a nechali na usporiadateľov kultúrnych a výchovno-vzdelávacích podujatí, v akom jazyku budú svoje podujatia organizovať, či to bude po slovensky, po maďarsky, po anglicky, po mongolsky, dvojjazyčne, trojjazyčne, tak miesto toho, miesto toho stanovíme nejaké pravidlo, že to musí byť v štátnom jazyku a potom tam napíšeme všetky možné výnimky, ktoré, ktoré nás napadnú. Určite sú výnimky, ktoré nikoho nenapadli a ktoré by, ktoré by tam spĺňali, spĺňali to obmedzenie. Jednoduchým riešením je takéto ustanovenia, ktoré zavedú nejaké pravidlo a zároveň tam stanovia milión výnimiek, ktoré pokrývajú všetky reálne existujúce situácie, vypustiť. Takéto ustanovenia v zákone nepotrebujeme.
Rovnako v zákone o štátnych symboloch zavádzame pravidlo, že, alebo zavádzame, potvrdzujeme pravidlo, že štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia, pravidlo, a potom vzápätí, ak schválime návrh MOST – HÍD, tam zavedieme výnimku, ktorá pokryje úplne všetky prípady. "Predchádzajúcou vetou nie je dotknuté právo fyzických osôb a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu."
Obsah, obsah v podstate toho pozmeňujúceho návrhu aj návrhu poslancov MOST – HÍD je zhodný, len zdá sa mi, že je logickejšie nezavádzať pravidlo, ak chcem dať doňho výnimku, ktorá pokrýva všetky situácie, alebo potom ak s tým má niekto problém, tak povedzte. Povedzte teraz a verejne, čo vám vadí, pri akých príležitostiach by sa nemala hrať alebo spievať štátna hymna iného štátu. A nie je tu, žiaľ, pán poslanec Madej. Vo výbore sme viedli zaujímavú diskusiu na túto tému, kde hovoril, že podľa neho by to nemalo byť tak úplne, úplne navoľno. A ja som sa teda spýtal, že aká konkrétna situácia nám prekáža? Ktorý konkrétny prípad je taký, že nejaká štátna hymna iného štátu by sa nemala hrať alebo spievať? Lebo ja taký prípad nevidím, nepoznám. Ak niekto to chce obmedziť, tak nech to povie, nech to, nech to priamo povie, že chceme zakázať to a to a nech to tak naformuluje. Ak nie, tak potom nie je dôvod buď neschváliť pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme s kolegom Martinom Klusom, a úplne vypustiť úpravu hrania a spievania cudzej štátnej hymny v zákone o štátnych symboloch, alebo schváliť ten návrh, ktorý predkladajú kolegovia z MOST-u – HÍD, ktorý tam síce to pravidlo, návod nejaký ponechá, ale zároveň zadeklaruje explicitne, priamo v zákone právo fyzických osôb a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu.
Čiže dovoľujem si vás požiadať, aby ste sa zamysleli a zvážili možnosť, že podporíte ten pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľu prečítam, dôvody sú, myslím, zrejmé, ale chcem teda aj za seba, aj za klub povedať, že bez ohľadu na to, či to podporíte alebo nie, tak zákon ako celok aj ja, aj poslanecký klub SaS podporíme, lebo ho vnímame ako zlepšenie oproti tej situácii, ktorá nastane zajtrajších dňom, keď nadobudne účinnosť novela zákona o štátnych symboloch z dielne SNS.
Čiže dovoľte, aby som na záver prečítal pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Martina Klusa k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Ladislava Balódiho, Eleméra Jakaba, Irén Sárközy a Pétera Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov, tlač 1440.
Ten návrh znie: V čl. I bod 1 sa vypúšťa bodkočiarka a slová „štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia. Predchádzajúcou vetou nie je dotknuté právo fyzických osôb a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu“.
Ďakujem za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.5.2019 18:53 - 19:02 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán spolupredkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť neopakovať sa po predrečníkoch spolupredkladateľoch, aby, a nebudem tu teda obšírne opakovať naše úsilie o zmenu toho zákona ani o, ani, ani dôvody, pre ktoré k nemu pristupujeme, ale chcel by som sa pozrieť na vec z inej stránky. A síce zo stránky, že, že je to návrh, ktorý je, je všeobecne akceptovaný, prichádzali s touto ideou viacerí starostovia a primátori, lebo im reálne tá úprava spôsobuje problémy.
V súčasnosti je pevne stanovené ochranné pásmo ako, ako krematórií, tak, tak pohrebísk z toho, resp. 50 metrami. My navrhujeme, aby ochranné pásmo neexistovalo priamo zo zákona, ale aby mohli, mohla obec všeobecne záväznými nariadením na takéto ochranné pásmo, pásmo ustanoviť. Nie sme jediní, kto s takýmto návrhom prichádza, teda myslím si, že sme boli prví, ale, ale s podobným návrhom prišlo aj ministerstvo zdravotníctva v návrhu novely zákona o pohrebníctve, ktorá bola pred pár mesiacmi v medzirezortnom pripomienkovom konaní, myslím, že v januári to medzirezortné pripomienkové konanie skončilo a teraz sa nachádza v štádiu vyhodnotenia. A novela zákona, s ktorou prichádza ministerstvo zdravotníctva je, pochopiteľne, obsiahlejšia, ale jeden z bodov tam znie: „Obec môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť ochranné pásmo pohrebiska. Obec vo všeobecnom záväznom nariadení určí šírku ochranného pásma pohrebiska, pravidlá umiestňovania a povoľovania budov a stavieb so zreteľom na pietny charakter pohrebiska a ustanoví činnosti, ktoré v ochrannom pásme pohrebiska nie je možné počas pohrebu vykonávať.“
Nie je to úplne identické znenie s tým naším znením, ale je to veľmi blízke, a ak by to prešlo v tej podobe, myslím, že by nikto z nás nenamietal. Návrh ministerstva zdravotníctva, ktorý teda ešte nie je vládnym návrhom, je, je návrhom v rámci vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania, sa líši tým, že, že my tam túto možnosť ustanoviť ochranné pásmo dávame aj vo vzťahu ku krematóriám, kdežto ministerstvo to rieši iba vo vzťahu k pohrebiskám, ale opäť si myslím, že to nie je zásadný, zásadný problém, lebo reálne, reálne to tie potreby spôsobuje v obciach v okolí, v okolí pohrebísk nie, nie až tak v okolí, v okolí krematórií. Čiže aj toto je vec, ktorou, myslím si, že by sme sa dokázali úplne vysporiadať.
Ministerstvo v dôvodovej správe tvrdí, že by si obce všeobecne záväzným nariadením mali samé určiť šírku ochranného pásma, pravidlá umiestňovania a povolovania budov a stavieb so zreteľom na pietny charakter pohrebiska a ustanoviť činnosti, ktoré sú v ochrannom pásme zakázané vykonávať počas obradov. Podľa návrhu zákona, toho ministerského, súčasné ochranné pásma v šírke 50 metrov zaniknú, pričom sa tam navrhuje odložiť účinnosť, účinnosť tohto naria..., teda tohto ustanovenia o 6 mesiacov, aby obce mali čas na prijatie takýchto všeobecne záväzných, záväzných nariadení.
Zdalo by sa, teda že je to, je to niečo nové a že sa aj ministerstvo prikláňa k potrebe zmeniť zákon o pohrebníctve, možno aj pod vplyvom diskusií, ktoré sa nám podarilo vyvolať našimi návrhmi, ale nie je to celkom tak. Podarilo sami dohľadať dokument, keď ešte 4. mája 2016, čiže na začiatku tohto volebného obdobia, Úrad verejného zdravotníctva uskutočnil prvé pracovné stretnutie k príprave novely zákona o pohrebníctve. Na tomto stretnutí vznieslo Združenie miest a obcí Slovenska viaceré vecné návrhy na zmenu právnej úpravy v rámci pripravovanej novely. Jeden z tých návrhov znel - návrh na zrušenie ochranných pásiem. Čiže v inej podobe to, čo sme my chceli dosiahnuť naším návrhom, navrhoval ZMOS v máji 2016. Teraz je máj 2019. Prešli 3 roky a ešte stále ministerstvo a vláda neprišli s týmto návrhom. Na tom rokovaní zástupcovia Úradu verejného zdravotníctva prezentovali nasledovné alternatívy podoby návrhu novej právnej úpravy, a síce buď návrh, aby sa po novom ochranné pásma vzťahovali len na novozriadené cintoríny, alebo druhá možnosť, návrh, aby bolo rozhodnutie o stanovení ochranného pásma kompetenciou samosprávy. Čiže presne to, s čím my prichádzame už tretíkrát v rámci nášho návrhu novely zákona o pohrebníctve a v podstate presne to, s čím prišlo ministerstvo zdravotníctva do medzirezortného pripomienkového konania pred takmer pol rokom. Ja som si preštudoval aj to medzirezortné pripomienkové konanie a je zaujímavé, že k tomuto bodu bola vznesená jediná pripomienka zo strany verejnosti, neviem identifikovať, identifikovať, kto to bol, ale verejnosť neodmieta túto úpravu, ale jemne ju kritizuje. Prečítam to:
„Verejnosť i obce určite privítajú legislatívnu zmenu, ktorou sa zákonodarca snaží vyriešiť problémy spojené s ochrannými pásmami v praxi, navrhovaný spôsob úpravy ochranných pásiem pohrebísk však nepovažujem vôbec za vhodný. Zákon tak vytvorí nejednotné podmienky v oblasti ochranných pásiem, nakoľko obyvatelia v obciach, ktoré sa rozhodnú pásma stanoviť, budú diskriminovaní oproti tým, ktorí budú môcť pri pohrebiskách stavať, nakoľko obec takéto pásmo nevytvorí. Navyše ide o duplicitu, nakoľko obec v prípade potreby regulovať činnosti a možnosti výstavby objektov v území môže už dnes zadefinovať podmienky prostredníctvom príslušného územného plánu, ktorý je schvaľovaný po prerokovaní s dotknutými orgánmi štátnej správy.“
Záver: „Navrhujem ustanovenie o ochrannom pásme zo zákona vypustiť bez náhrady, a to s účinnosťou v čo najkratšej dobe.“
Čiže keď ministerstvo zdravotníctva prišlo s obdobným návrhom ako my, v rámci medzirezortného pripomienkového konania, kde sa k tomu návrhu vyjadrujú ministerstvá, štátne orgány, samospráva, verejnosť, odborné inštitúcie, prišla k tomu návrhu jedna jediná pripomienka, tá bola kritická, ale nebola kritická v tom slova zmysle, že to netreba meniť, treba to nechať, tá bola z ešte radikálnejších pozícií, že treba ochranné pásma úplne zrušiť bez náhrady, a keď si to chcú obce regulovať, majú predsa možnosť urobiť to prostredníctvom územného plánu.
Čiže ja verím, že teda po atmosfére dnešného hlasovania by mohla byť malá nádej, že by, že by aj koaliční poslanci zahlasovali za tretíkrát predkladaný opozičný návrh, ale keď nie, no tak dúfam, že ministerstvo zdravotníctva nebude sušiť novelu zákona o pohrebníctve, na ktorej začalo pracovať pred 3 rokmi ešte ďalší prinajmenšom rok, a že ešte v tomto volebnom období dokážeme toto zbytočné ustanovenie, nefunkčné ustanovenie, ustanovenie, ktoré spôsobuje problémy, zo zákona o pohrebníctva vypustiť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13.5.2019 18:05 - 18:07 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2019 11:37 - 11:39 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Zelník, ja by som vás chcel požiadať, aby ste trochu vážili slová. Naozaj by sme mali k sebe navzájom pristupovať s nejakým rešpektom a neurážať tu kolegyne poslankyne a kolegov poslancov a nedehonestovať ich.
Samozrejme, že pani poslankyňa Cigániková nemá také rozsiahle vedomosti a skúsenosti z oblasti zdravotníctva ako vy, ale ona sa tak ani netvári, ale to neznamená, že nemá právo vystupovať, prezentovať svoje názory, prezentovať pripomienky, najmä keď sú vecne, vecne zdôvodnené. A len, len teda naozaj ako zachovajme si, zachovajme si istú úroveň a nenechajme sa strhnúť do osobných atakov, lebo to nepatrí na pôdu Národnej rady. A druhá vec, kde som myslel, že zle počujem, je, keď ste tu obhajovali predkladanie pozmeňujúcich návrhov na poslednú chvíľu. A je to úplne jedno, či to dostaneme priamo na výbore, alebo to dostaneme večer pred, lebo nie každý má možnosť si naštudovať nejaký návrh večer pred. Toto nie je normálna a kvalitná legislatívna práca. Normálna a kvalitná legislatívna práca je taká, že s návrhmi sú, sú poslanci oboznámení dostatočne vopred, lebo nie každý je univerzálny génius alebo majster sveta, aby pozrel a vedel, čo tam je. Áno, poslanci sú ľudia, ktorí si potrebujú veci naštudovať, ktorí potrebujú tie veci s niekým skonzultovať, ale to nie je ich nevýhoda, to je ich výhoda, to znamená, že si poctivo robia svoju poslaneckú prácu, a nie, že iba niekto nám tu doniesol nejaký pozmeňovák, tak zdvihneme ruku, lebo palec nám ukáže, že ako máme hlasovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2019 12:39 - 12:41 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Simon, k dobrému a kvalitnému zákonu sa žiadna hystéria nevytvára. No neviem, či to platí univerzálne, ale v zásade to, v zásade to asi platí a v tomto prípade by to platilo a ja môžem len za seba povedať, že ja som sa opakovane k tomu vyjadroval. Vyjadroval som sa úplne vecne, žiadnu hystériu som nevyvolával a sám som bol dokonca prekvapený tými búrlivými reakciami, ktoré sa objavili po tom, ako bol zákon definitívne, definitívne schválený. A áno, k dobrému a kvalitnému zákonu sa žiadna hystéria nevytvára a zrejme tá hystéria alebo tie reakcie, ktoré nazývajú predkladatelia hystériou, sú skutočným dôvodom, pre ktorý sa nielenže rokuje o tom zákone, to je v poriadku, že sa rokuje o tom zákone, ale že sa rokuje o zákone v skrátenom legislatívnom konaní. Nie to, že sú ohrozené základné ľudské práva, ale to, že tu máme o pár dní európske voľby a bude dobré z hľadiska MOST - HÍD, aby tento problém už bol vyriešený, zametený, zametený pod koberec a aby naňho všetci dovtedy zabudli.
Takže vecne tento zákon podporujem podobne ako ty, nehlasoval som za skrátené legislatívne konanie, lebo podľa môjho názoru nie sú naplnené tie dôvody, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Tie dôvody boli podľa môjho názoru skôr politické, politické zo strany predkladateľov, ale teraz sa bavíme už o samotnom obsahu toho návrhu a ten obsah je podľa môjho názoru v poriadku, takže aj ja zahlasujem podobne ako ty - za.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2019 12:34 - 12:36 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegom za reakcie.
Pani poslankyňa Sárközy, opakovanie je matkou múdrosti. Súhlasím a zvlášť v súvislosti s týmto zákonom, lebo ja som to opakoval, aké dôsledky môže priniesť schválenie tejto novely. Opakovane som o tom hovoril na, teda v pléne v prvom čítaní, hovoril som o tom vo výbore, hovoril som o tom v druhom čítaní v pléne, predložil som pozmeňujúci návrh, čiže vychádzal som z toho, že niektoré veci je dobré zopakovať a ani to nestačilo, aby bolo slovíčko "iba" vypustené z toho zákona, keby sa to stalo, nemáme tu vôbec žiadny problém, nemusíme opraviť zákon, ktorý bol schválený pred hodinou a pol, nemusíme kvôli tomu robiť skrátené legislatívne konanie.
Pokiaľ ste toho názoru, že ide len o precizovanie a odstránenie výkladových problémov, tak dobre, tak ak to je ten dôvod, tak potom, ale to nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie, lebo zákon o rokovacom poriadku presne definuje, kedy možno skrátiť legislatívne konanie, čiže buď precizujeme a odstraňujeme výkladové problémy, alebo sú ohrozené základové práva. Ja rešpektujem práva národnostných menšín a celý svoj život sa snažím ich obhajovať, takže mne v tomto smere ťažko niečo vyčítať.
Pán poslanec Bastrnák, no samozrejme, že mýliť sa je ľudské, môžu existovať rôzne názory, ale opakujem, doteraz nikto nevysvetlil, prečo tam bolo doplnené to slovo "iba" a aké to má dôsledky. A tá zmienka, že sa to využilo na hystériu, no tak to možno bol ten skutočný dôvod, nie ohrozenie základných ľudských práv, ale snaha mať to už... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis