Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

16.5.2019 o 15:32 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16.5.2019 15:32 - 15:33 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Dovoľte, aby som podľa rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 17. a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národnej rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 16.5.2019 10:10 - 10:12 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Heger, ďakujem za reakciu, však nie sme v spore, to je, to je jasné, len som sa odpichol od tvojho vystúpenia, že... (povedané so smiechom), aby si vedel, že som ťa aj počúval, keďže toto nie je téma, ktorá by zrejme zaujímala celý parlament (povedané so smiechom), a súhlasím s tým, že, že v minulosti častokrát dochádzalo aj k úplne absurdným situáciám, dokonca k situáciám, keď úrad alebo inštitúcia žiadala nejaké potvrdenie, ktoré vydala iná zložka tej istej inštitúcie, čiže, čiže na druhé poschodie ministerstva ste museli zaniesť nejaké potvrdenie, ktoré vám vydali na štvrtom poschodí ministerstva, obrazne povedané, alebo, alebo keď sa v Sociálnej poisťovni, živnostníci museli nahlasovať potvrdenie o daňovom, daňovom priznaní, teda doniesť potvrdenie z daňového úradu, ale okrem toho si to tá Sociálna poisťovňa, aby si to overila ešte, ešte vypýtala aj sama z daňového úradu, tak áno, aj takéto absurdnosti sme mali v systéme a teda ja sa teším z toho, že pomaly, postupne sa nám ich darí odbúravať, a dúfam, že, že časom dospejeme k tomu, že tieto absurdnosti z nášho systému úplne zmiznú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2019 9:59 - 10:08 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda vlády, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, využijem jednu, teraz neviem, či zo zriedkavých, nie úplne zo zriedkavých, ale povedzme jednu z príležitostí, aby som pochválil niečo, s čím prichádza, prichádza vláda, takže moje vystúpenie nebude, nebude kritické, pretože si myslím, že ten návrh, ktorým sa novelizuje zákon proti byrokracii, opäť trochu zlepší prostredie v ktorom budú žiť a pôsobiť slovenskí občania a fyzické a právnické osoby. Dá sa na to pozrieť aj tým kritickým okom, samozrejme, že, že tieto vec o ktorých sa hovorí už strašne dávno, a vynaložilo sa na to strašne veľa peňazí, mali byť funkčné už, už pred mnohými rokmi. Ale je dobré, že sa, že sa veci aspoň postupne zlepšujú. Slovo postupne je dôležité z môjho pohľadu, pretože keď sa samotný zákon proti byrokracii pripravoval a ešte tá jeho prvá verzia bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní na jeseň roku 2017, tak sme aj s kolegami z Občianskej konzervatívnej strany, z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, Združenia občanov miest a obcí Slovenska ďalších mimovládnych organizácií, niektorých komunálnych, niektorými komunálnymi poslancami a tak ďalej sme prišli s hromadnou pripomienkou, kde sme žiadali upraviť ten návrh ešte hovorím v tej pôvodnej podobe do, do takého, aby sa princíp jedenkrát a dosť, na ktorom je to založený, uplatňoval dôslednejšie.
Naša hromadná pripomienka mala štyri body. Ten prvý bod bol taký všeobecný, že aby pravid..., aby ten princíp jedenkrát a dosť mal, mal prednosť, a teda aby to bolo zakotvené priamo v Správnom poriadku. Ale tak to je viac-menej, viac-menej deklaratívne ustanovenie. A potom sme tam mali tri konkrétne body, tri konkrétne návrhy, samozrejme, že všetky boli zložité a systémové. Prvý z tých troch konkrétnych bol zrušenie povinnosti predkladať výpisy z verejných registrov aj pre mimovládne neziskové organizácie, nielen pre podnikateľské subjekty, druhý bol nevyžadovanie ďalších informácií, ktorými disponuje verejná správa, daňový úrad, Sociálna poisťovňa a ďalšie, a uplatňovanie princípu jedenkrát a dosť aj pri povinnom oznamovaní zmien a údajov vo verejnej správe. Keďže sa nám podarilo zozbierať pod našu hromadnú pripomienku viac ako 600 podpisov, tak sa na úrade podpredsedu vlády vtedy ešte pána Pellegriniho uskutočnilo rozporové konanie, kde sme so zástupcami úradu rokovali o našej hromadnej pripomienke.
Výsledok bol taký, síce že ako by sme nedosiahli nič, lebo nič z tých našich pripomienok sa nezapracovalo do, do návrhu zákona, ktorý potom išiel druhýkrát do pripomienkového konania, takže, takže ako by sme nedosiahli nič, ale dostali sme prísľub, že práve tie veci, ktoré žiadame čiže aby, aby sa zrušila povinnosť predkladať výpisy z registrov, aby sa táto povinnosť nezrušila iba pre obchodné subjekty, ale aj pre mimovládne neziskové organizácie, a aby, aby sa zrušila povinnosť predkladať rôzne potvrdenia o daňových a odvodových nedoplatkoch, že toto sú práve kandidáti na druhé kolo, keď sa, keď sa bude, bude zákon o byrokracii meniť, a som rád, že sme k tomu dospeli už v priebehu tohto volebného obdobia, že máme teraz v parlamente návrh zákona, ktoré dva z tých troch bodov konkrétnych, ktoré sme, ktoré sme žiadali, ošetruje a dostane ich do zákona. Čiže možno drobný rozdiel oproti kolegovi Hegerovi, ktorý sa na to pozrel cez, cez početnosť tých žiadostí a porovnal to s rodnými listami, z môjho pohľadu je veľmi dobre, že, že sa tam rieši práve teraz výpisy z registra mimovládnych neziskových organizácií, čo je, samozrejme, možné aj vďaka tomu, že sa v tom urobilo trochu, trochu poriadok a máme ten register zjednotený.
V podstate poslednou vecou, ktorú, ktorú sme žiadali a ktorá ešte nie je doriešená a ktorá je, je v podstate aj podobná s tým, čo hovoril pred chvíľou kolega Eduard Heger, je uplatňovanie toho princípu jedenkrát a dosť nielen pri predkladaní povolení, ale aj pri povinnom oznamovaní zmien údajov verejnej správe, lebo základná poloha princípu jedenkrát a dosť je také, že keď, taká, že keď, keď úrad verejnej správy disponuje nejakou informáciou, a ja ako občan alebo firma, alebo organizácia chcem niečo od úradu, no tak úrad by nemal odo mňa žiadať nejaké potvrdenie, ktoré si ten úrad sám môže vypýtať od iného úradu. Toto sa zdá, sa darí napĺňať stále viac a viac, a aj keď ešte to nie je, nie je úplne, úplne univerzálne.
Ale princíp jedenkrát a dosť má aj druhú polohu, takú, povedal by, som náročnejšiu, a síce keď ja ako občan alebo firma oznámim niečo, niečo orgánu verejnej správy, tak informačné systémy orgánov verejnej správy by mali byť do tej miery prepojené, aby som ja zmenu toho údaju nemusel oznamovať na 3-4, štyri rôzne, rôzne miesta. Poviem príklad, zmením trvalý pobyt, oznámim to, že som zmenil, zmenil trvalý pobyt, alebo teda stane sa to v registri, a zároveň som štatutárnym zástupcom občianskeho združenia, mám, mám firmu, kde som, kde som štatutárom, mám, mám živnosť, všade tam sa, tam sa registruje, registruje trvalý pobyt a informačné systémy verejnej správy by mali byť do tej miery, miery prepojené, aby, aby tieto dáta dokázali, dokázali byť zladené, a teda stačil by jeden oznam. Nebolo by to treba opakovať, opakovať na ix rôznych miestach, kde je ten konkrétny údaj, ktorý sa zmenil, zaregistrovali. Ja si uvedomujem, že to je náročnejšia úloha, že to, že to nejde, nejde napísať, že napíšeme to do zákona a bude to, že musí to byť ošetrené, ošetrené aj nejakými softwérmi, informačnými systémami, ale je to vec, ku ktorej by sme mali, mali smerovať, a teda nemali by sme sa uspokojiť iba s tým princípom jedenkrát a dosť v jeho úplne základnej, základnej forme, že úrady nebudú od nás žiadať informácie, ktoré si môžu vyžiadať, vyžiadať od iného, iného úradu.
Tak moja otázka by bola, že aké sú, akú sú vyhliadky podľa vášho názoru, aby sa ten princíp jedenkrát a dosť začal uplatňovať aj vo vzťahu k informáciám, ktoré občania, firmy, organizácie hlásia verejnej správe, aby, aby nemali tú povinnosť opakovane.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15.5.2019 17:55 - 17:56 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 17. júna a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhovaným gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15.5.2019 17:43 - 17:45 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani predkladateľka, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2019 17:37 - 17:39 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Heger, tá idea je nepochybne správna, je toto jeden z vážnych problémov podnikateľského prostredia, pre mnohé podnikateľské subjekty dokonca vážnejším ako výška daňového alebo odvodového zaťaženia alebo tie konkrétne regulácie, ktoré sú obsiahnuté v zákonoch, nestabilita podnikateľského prostredia, samozrejme. Ale, ale môže tam naozaj nastať problém, že tak ako je ten zákon naformulovaný, nepozná nejaké výnimky a naozaj môžu nastať výnimočné situácie. A nemyslím teraz výnimočné situácie typu, že ideme schváliť niečo dobré, teda malo by to nadobudnúť účinnosť čím skôr, lebo to každý si myslí, že jeho návrh je ten dobrý, ktorý zlepšuje podnikateľské prostredie, pokiaľ sa týka podnikateľského prostredia. To by asi nemohol byť dostatočný argument, ale naozaj sa môže vyskytnúť nejaká naliehavá potreba, objaví sa nejaká diera v zákone, cez ktorú, cez ktorú vznikajú nejaké, nejaké škody alebo nejaký iný vážny problém, ktorý je potrebné, potrebné ošetriť, čiže pravdepodobne by v tom zákone mala byť aj nejaká možnosť, možnosť výnimiek. Neviem to zadefinovať teraz v rámci faktickej poznámky. Ale tak však môžme sa v druhom čítaní k tomu vrátiť, keď vyjdú tvoje predpoklady.
A potom ešte možno je problém aj v tej formulácii drobný, že je tam, že keď sú tam uvedené dôsledky na podnikateľské prostredie, tak môže nadobudnúť výlučne 1. januára. Tak jednak teoreticky stačí neuviesť to v doložke, že má dopady na podnikateľské prostredie. A po druhé, máme tu aj skúsenosť, ako sa nedodržiava rokovací poriadok alebo pravidlá, ktoré sú napríklad týmto záko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2019 15:02 - 15:04 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Remišová, mal by som jednu otázku k tomu oznamovaniu alebo neoznamovaniu osobného záujmu, pretože práve toto ustanovenie aj v súčasnosti, keďže, keďže ukladá verejným funkcionárom oznámiť svoj osobný záujem pred tým, ako na rokovaní vystúpi, tak to je jedno z takých ustanovení, ktoré v tom zákone nie je úplne, úplne jasné. Lebo niekedy osobný záujem je úplne jasný a niekedy ten osobný záujem môže byť, môže byť taký veľmi, povedal by som, že všeobecný alebo, alebo je na zvážení, aká miera toho osobného záujmu má byť. Že keď je niekto lekár a prerokúva sa zákon, ktorý sa týka o zdravotníctve, či pred každým vystúpením a pred každým hlasovaním o takomto zákone má túto skutočnosť oznámiť, lebo sa upravujú podmienky pre fungovanie lekárov, rovnako ako akýkoľvek zákon, ktorý sa týka napríklad, teda akákoľvek novela zákona o obecnom zriadení, keď je niekto mestský poslanec, obecný poslanec, starosta, či pred každým, každým hlasovaním alebo pred každým vystúpením má oznamovať.
Čiže mám pocit, že aj teraz je to, je to také nie úplne vyjasnené, nie vždy sa to celkom dodržiava, napríklad vtedy, keď ide o všeobecne známu skutočnosť, že niekto je lekár alebo je komunálny poslanec a spomenie to, spomenie to vo svojom vystúpení. Takže neviem si celkom presne predstaviť, ako by to malo fungovať napríklad s tým nezapočítavaním, že kto by rozhodol, že je to osobný záujem, nie je to osobný záujem, má sa to započítať, nemá sa to započítať. Tam vidím nejaký technický problém, ale môžme v druhom čítaní pokračovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 15.5.2019 14:50 - 14:51 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k už spomenutému návrhu zákona, tlač 1475.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 18. júna 2019. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, teraz, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2019 14:22 - 14:24 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. No tak, pán poslanec Klus, tá zmena spočíva v tom, že súčasné znenie zákona zakazuje kandidátovi na prezidenta a v ďalších veciach prijať dar na volebnú kampaň od občianskeho združenia a od iných typov mimovládnych organizácií. Ako som už povedal, je zjavné, že niektoré organizácie typu nadácia nemôžu poskytovať dar na politickú činnosť, pretože to majú zakázané priamo, priamo v zákonoch, na ktorých sú, na základe ktorých sú zriadené, a tieto organizácie sú vytvorené za iným účelom, než aby vyvíjali politickú činnosť.
Občianske združenia sú prejavom združovacieho práva, sú prejavom, prejavom práva občanov združovať sa na dosahovanie rôznych cieľov. Tie ciele môžu byť politické a môžu byť aj nepolitické. Čiže združovanie sa za účelom presadzovania nejakých politických cieľov nie je, nie je zakázané aj v rámci občianskych združení, a preto by nemalo byť zakázané, aby takýto, takýto typ právnických osôb mohol podporovať aj svojich kandidátov. A teda len zopakujem, že obchodné spoločnosti napríklad môžu.
K tomu hovoril, čo hovoril pán poslanec Osuský, samozrejme, že môžu vznikať výskumy, ktoré sú zmanipulované, ale opakujem, je to na ľuďoch, aby vedeli rozlišovať, ktorá agentúra robí dlhodobo prieskumy a ktorá ich posledné dva-tri dni pred zákazom začne, začne zverejňovať. A je to najmä zodpovednosť médií, aby dávali priestor tým serióznym.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.5.2019 14:03 - 14:19 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, a dovolím si úvodom privítať zmenu na poste predsedajúceho, pretože verím, že budeme pokračovať v pokojnejšej atmosfére a bez zbytočného skákania do reči vystupujúcemu, ktorý zo širšieho hľadiska sa pozrel na problém slobody šírenia informácií, ktorý je predmetom tak našej novely zákona o volebnej kampani, ako bol témou zákona o štátnych symboloch, o ktorej sme hovorili len pred malou chvíľou.
V tejto druhej časti vystúpenia by som sa chcel dotknúť práve tých aspektov alebo bodov našej novely, ktoré sa týkajú slobodného šírenia informácií. Pretože ako som povedal, máme v našom návrhu viacej opatrení, niektoré z nich sú vyložene technického charakteru alebo, alebo súvisia s praktickým uplatňovaním zákona o volebnej kampani, ale niektoré z tých bodov majú charakter snahy rozšíriť možnosti pre slobodné šírenie informácií, lebo sa domnievame, že súčasná úprava by mohla byť v rozpore s ústavou, respektíve s tým ústavným pokynom, kedy, za akých podmienok a z akých dôvodov a v akom rozsahu je možné obmedziť slobodné šírenie informácií.
Ten prvý a základný návrh sa týka zrušenia volebného moratória, teda zákazu vedenia volebnej kampane a zverejňovania informácií o volebných kandidujúcich politických stranách a koalíciách dva dni pred voľbami. Tam, tam je podľa nášho názoru úplne zjavné, že tento zákaz nezodpovedá ústavnému vymedzeniu, že by šlo o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, čo predpokladá ústava pre obmedzenie slobodného šírenia informácií. A je to úplne zjavné aj z toho, že predtým, ako sme mali, tak teraz máme jeden volebný kódex, tak sme v minulosti mali upravenú volebnú kampaň v rôznych zákonoch, ktoré špecificky upravovali jednotlivé typy volieb, a áno, je pravda, že na začiatku, na začiatku bolo, bolo volebné moratórium vo viacerých, ale postupne v niektorých typoch volieb volebné moratórium úplne vypadlo a nestalo sa nič. Nemalo to, nemalo to za následok, že by, že by teraz boli ohrozené základné ľudské práva alebo bezpečnosť, alebo verejný poriadok, alebo mravnosť, jednoducho, jednoducho mohli sa šíriť informácie aj deň pred voľbami, aj dva dni pred voľbami, aj v deň volieb, svet sa nezrútil. A aby existoval zákaz šírenia informácií, mal by existovať nejaký vážny dôvod. V tomto prípade nejaký vážny dôvod neexistuje.
To, že sa môžu šíriť nejaké dezinformácie, však tie dezinformácie sa šíria aj tak, je na ľuďoch, aby zvážili, ktorým, ktorým informáciám uveria, ktorým nie. Je na médiách, aby zodpovedne pristupovali k tomu, aké informácie zverejnia, aké nie. To sa nakoniec týka aj tých prieskumov verejnej, verejnej mienky. Volebné moratórium je možno príjemná vec pre kandidátov, že si dajú pohov a po týždňoch alebo v niektorých prípadoch mesiacoch intenzívnej volebnej kampane si dva dni pred voľbami môžu, môžu vydýchnuť, ale dávať to do zákona ako zákaz pre šírenie informácií, nie je podľa nášho názoru dôvod.
Ďalší z bodov našej novely rieši takú veľmi špecifickú a parciálnu vec, a síce súčasný zákon o volebnej kampani zakazuje, aby subjekty v čase určenom na volebnú kampaň, iné subjekty ako kandidáti, politické strany a tretie strany zaregistrované štátnou komisiou vyvíjali v tomto čase akúkoľvek činnosť v prospech alebo neprospech politických strán. Som písomne prihlásený, takže ešte desať minút. V zákone je napísané, že volebnú kampaň môžu viesť politické strany a kandidáti a ak chce viesť volebnú kampaň niekto iný okrem týchto dvoch kategórií, tak sa musí zaregistrovať ako tzv. tretia strana v Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán, musí si zriadiť transparentný účet a musí vykazovať na čo, na čo dáva výdavky. To je úplne v poriadku, keď chceme, keď chceme zabezpečiť transparentnosť volebnej kampane a stanovili by sme podmienky iba pre politické strany a kandidátov, no tak by to bolo veľmi jednoduché obchádzať, ak by ktokoľvek mohol viesť v akejkoľvek podobe volebnú kampaň mimo týchto subjektov a viedol by ju v prospech alebo neprospech niektorého z kandidátov alebo politickej strany. Preto sú v zákone tretie strany. Ale to sa má týkať volebnej kampane, čiže činností, ktoré sú vykonávané obvykle za úplatu.
Keď si niekto objedná, objedná bilbordy alebo reklamu v nejakom vysielaní alebo v médiu, v novinách, tak je jasné, má to robiť ako tretia strana, má to byť zaregistrované, má byť jasné, odkiaľ prostriedky na kampaň pochádzajú a ako boli použité. Ale my máme v zákone formuláciu, že je zakázané vyvíjať v čase ustanovenom na volebnú kampaň činnosť v prospech alebo neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov. To znamená, že akúkoľvek činnosť, keď si niekto chce vylepiť v okne alebo, alebo vo výklade svojej predajne, alebo v okne vlastného bytu nejaké heslo, že podporujem tú alebo onú stranu, tak vlastne vyvíja činnosť v prospech tej politickej strany a v zmysle súčasného znenia zákona je to niečo, čo je zakázané. Keď niekto napíše článok do novín, rozpráva sa na ulici so skupinou svojich známych alebo diskutuje na Facebooku, tak, alebo nosí odznak politickej strany, alebo pero s názvom politickej strany a s logom politickej strany, tak vyvíja činnosť v prospech politickej strany, alebo v neprospech, ak ju kritizuje, a tým pádom v podstate porušuje ustanovenie zákona o volebnej kampani.
Ja chápem logiku toho, aby nedochádzalo k obchádzaniu pravidiel pre transparentnú volebnú kampaň, ale opakujem, toto už máme ošetrené inými ustanoveniami zákona a nie je dôvod, aby sme mali v zákone ustanovenie, ktoré je nezmyselné a pri striktnom výklade v podstate zakazuje bežné činnosti, ktorých sa dopúšťa väčšina ľudí, ktorí sa zaujímajú o voľby a snažia sa nejako ovplyvniť čo i len v minime svoje najbližšie, najbližšie okolie. Takéto konanie by nemalo byť, nemalo byť vnímané ako niečo, čo je protizákonné, nevraviac o tom, že to nikto nekontroluje, nikto neudeľuje pokuty hoci by, hoci by mohol, ale teda otázka je, prečo máme mať takéto ustanovenie v zákone.
Ďalší bod, ktorý by som vypichol, je, je možnosť dať alebo darovať a finančne podporiť volebnú kampaň rôznymi, rôznymi subjektmi. Túto možnosť, samozrejme, že majú, majú fyzické osoby, občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Z právnických subjektov – a to je opäť zaujímavé – je to zakázané pre občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, neinvestičné fondy a záujmové združenia právnických, právnických osôb. Pri niektorých kategóriách neziskových organizácií, samozrejme, na to existuje dôvod; nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby majú priamo v tých zákonoch, ktoré upravujú ich vznik a registráciu, napísané, že nemôžu byť ich prostriedky použité na podporu činnosti politických strán, čiže tam je to, tam je to v poriadku. Ale občianske združenia to majú, ako žiadny takýto zákaz v zákone o združovaní občanov nie je a nie je to na to ani žiadny vecný dôvod, keď napríklad právnické osoby, ako sú obchodné spoločnosti, môžu podporiť politickú stranu, môžu podporiť kampaň, môžu podporiť kandidáta, eseročka, akciová spoločnosť, pardon (rečník si odkašlal), a občianske združenie nie. Už ani nehovoriac o tom, že niektoré občianske združenia sú politické, neznamená priamo stranícke, ale sú politicky orientované, presadzujú nejaké politiky, ekologickú, ľudskoprávnu, inú, niektoré si potrpia na to, že sú, že sú nezávislé od politických strán, ale pokojne môžu existovať aj také, ktoré spolupracujú s politickými stranami a niektoré to majú dokonca priamo v náplni, ako sú mládežnícke organizácie, ženské organizácie, združenia, združenia seniorov, ktoré existujú priamo popri politických stranách, niektoré z nich vo forme nejakých sekcií alebo zložiek politických strán, ale niektoré sú samostatnými občianskymi združeniami, preto navrhujeme, že na tieto by sa nemal vzťahovať zákaz finančne podporovať, podporovať kampaň.
Ďalšia taká anomália, ktorá je v zákone, je, že zákon hovorí, že treťou stranou, teda tou stranou, ktorá oficiálne vedie kampaň, ak to nie je politická strana ani kandidát, je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt; ďakujem (povedané poslancovi Poliačikovi, ktorý priniesol rečníkovi pohár vody); na území Slovenskej republiky. Za anomáliu to považujeme preto, lebo, lebo voliť napríklad vo voľbách do Národnej rady alebo vo voľbách prezidenta môžu občania Slovenskej republiky bez ohľadu na trvalý pobyt, čiže keď slovenský občan býva v Kittsee, ale aj keď býva v New Yorku, tak môže voliť v parlamentných alebo prezidentských voľbách, ale nemôže, nemôže, nemôže podporiť, podporiť svojho kandidáta tým, že by sa zaregistroval ako tretia strana.
Posledná vec, o ktorej chcem hovoriť, je zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov 14 dní predo dňom konania volieb. Toto je možno z praktického hľadiska najdôležitejšia vec, lebo reálne nielen zasahuje do nejakého práva na šírenie informácií, ale zasahuje aj do práva na prijímanie informácií. Keď obmedzíme kandidátom možnosť viesť kampaň 48 hodín pred voľbami a v deň volieb, tak áno, je to v polohe zásahu do slobody šírenia informácií, ale v zásade tí kandidáti mali predtým dosť času, aby komunikovali, čo chceli, a voliči sa s ich posolstvami a kampaňou mali možnosť oboznamovať celé týždne predtým. Čiže je to problém, ale je to problém skôr z hľadiska ústavného, z hľadiska zásahu do slobodného šírenia informácií. Ale zakázať na 14 dní zverejňovanie výsledkov prieskumov verejnej mienky má dopad na verejnosť, má dopad na voličov, ktorým tie informácie chýbajú. Zvlášť v dnešnej dobe, keď nálady, nálady voličov sú nestabilné.
Mnohí voliči sa rozhodujú až priamo vo volebnej miestnosti, komu dajú svoj hlas. Mnohí sa rozhodujú tesne pred voľbami a posledná informácia, ktorú majú k dispozícii, je z prieskumov; ktorá bola zverejnená 14 dní pred voľbami; to znamená, že ten prieskum bol robený niekedy tri týždne pred, pred dňom konania volieb. Čiže je to informácia, ktorá je úplne neaktuálna, ktorá vôbec nemusí zodpovedať náladám voličov. A tak ako majú občania, politické strany, kandidáti právo šíriť informácie, tak majú občania a voliči právo na informácie, ktoré im obmedzujeme týmto nezmyselným zákazom. A opäť to, že je to nezmyselné, je evidentné aj z toho, že to nie je opatrenie, ktoré by bolo v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, keďže vo viacerých typoch volieb sme až doteraz alebo teda do prijatia zákona o volebnej kampani fungovali bez toho, aby takéto 14-dňové moratórium na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky existovalo.
Ďakujem.
Skryt prepis