Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.6.2019 o 10:05 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 10:05 - 10:06 hod.

Ondrej Dostál
Pán poslanec Rajtár, myslím, že ten návrh je dobrý. Je podobne dobrý, ako ten návrh pána poslanca Baláža. A myslím, že všetci by sme ho mali podporiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 9:26 - 9:27 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Kiššová, ja by som chcel podporiť ten pozmeňujúci návrh, ktorý si predniesla, pretože je to systémové riešenie, nie je to len nejaké plátanie diery, ale mňa by naozaj zaujímalo, že keďže my sme s tým naším pozmeňujúcim návrhom, ktorý si teraz predniesla, prišli ako s poslaneckým návrhom novely zákona, urobili k nemu tlačovku, vyzvali vládu, aby to takto vyriešila skráteným legislatívnym konaním, vláda sa rozhodla pre iné riešenie na návrh ministerstva financií, čiže nie odložiť účinnosť zákona, ale odložiť, odložiť iba tú dobu, keď sa začne, začnú platiť pokuty. Tak mňa by zaujímalo, že prečo sa vláda rozhodla pre to druhé riešenie, lebo ako v podstate tie dopady budú veľmi podobné, akurát, akurát je to, je to inak, inak naformulované. A mňa by teda zaujímalo, že v čom vláda vidí, vidí prednosti toho svojho riešenia v porovnaní s tým, s ktorým sme prišli my a ktoré sa premietlo teraz do toho pozmeňujúceho návrhu. Bol by som rád, keby pán minister zareagoval, myslím, že pán minister Kažimír, jeho predchodca, zvykol reagovať ešte aj v rámci rozpravy, aby sa naňho dalo, dalo zareagovať, tak to by bolo úplne optimálne, ale keď nie, tak dúfam, že aspoň v záverečnej reči sa k tomu vyjadrí. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 9:10 - 9:11 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Baláž, ja na rozdiel od kolegu Hegera nebudem až taký kritický. Ja si myslím, že je to veľmi dobrý nápad, sám by som to lepšie nenapísal a (slabý potlesk) určite, určite môžem povedať, že ja za oba, v oboch hlasovaniach budem hlasovať za ten návrh, pretože si myslím, že je to rozumné a bol by som rád, keby to nebol iba názor váš ako jedného poslanca, prípadne názor jednej z koaličných strán, ale keby si to osvojila parlamentná väčšina, lebo môže sa stať, že ak to neschválime teraz, tak podobný problém budeme riešiť na septembrovej schôdzi.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2019 13:57 - 13:58 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Simon, myslím, že nemáš pravdu, keď hovoríš, že upozorňuješ v dostatočnom predstihu. V dostatočnom predstihu by to bolo možné, pokiaľ by sme boli v normálnom legislatívnom konaní alebo ak by sme sa aspoň nehnali do toho super skráteného legislatívneho konania, že večer alebo ráno výbory a zajtra o deviatej druhé čítania, zajtra o jedenástej už ten návrh bude schválený v druhom alebo treťom čítaní a presne aj to, o čom si hovoril, je dôvod, prečo aj v situáciách, keď sa treba ponáhľať viac, ako hovoria bežné pravidlá, tak sa zasa netreba ponáhľať viac, ako je nevyhnutné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 18.6.2019 13:32 - 13:36 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa stručne vyjadril k návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice.
Tiež podobne ako kolegyňa predo mnou Janka Kiššová nie som priaznivcom skrátených legislatívnych konaní. Veľmi často sa stáva, že skrátené legislatívne konania sú zneužívané iba z dôvodu, že si obvykle teda vláda nesplnila nejakú povinnosť načas alebo má potrebu vyhnúť sa normálnemu prerokovaniu návrhu zákona a obchádza normálny legislatívny proces. Ale stane sa, že tie dôvody naozaj sú také, ako predpokladá zákon o rokovacom poriadku, a myslím si, že práve teraz sme v tej situácii, pretože naozaj množstvo podnikateľov sa nie vlastnou vinou ocitá v situácii, že nemôže splniť to, čo, to, čo od nich vyžaduje zákon, a hrozia im na základe toho pokuty.
Moji kolegovia z poslaneckého klubu SaS prišli s návrhom, ako to vyriešiť, s návrhom na oddialenie účinnosti zákona, dokonca vyzvali vládu na skrátené legislatívne konanie, lebo, lebo návrh vlády na skrátené legislatívne konanie sa môže týkať nielen vládneho, ale aj poslaneckého návrhu zákona, ako sme mali možnosť sa presvedčiť nedávno, keď v skrátenom legislatívnom konaní na návrh vlády bol prerokovaný poslanecký návrh zákona, ktorým sa menil zákon o štátnych symboloch, ten poslanecký návrh predložili poslanci za stranu MOST - HÍD.
Vláda sa rozhodla riešiť to, samozrejme, iným spôsobom a nenavrhli skrátené legislatívne konania o opozičnom poslaneckom návrhu, ale o svojom. Myslím si, že je to horšie riešenie, ale rozhodne je to lepšie riešenie, ako by sme mali ponechať v platnosti súčasný stav a neurobiť nič.
Preto si myslím, že sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, len teda tajne dúfam, že to dopadne trochu lepšie, ako keď som spoza tohto pultu naposledy hovoril, že výnimočne súhlasím so skráteným legislatívnym konaním, lebo si myslím, že sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie, a potom parlament jednomyseľne alebo takmer jednomyseľne schválil novelu volebného zákona, v dôsledku ktorej teraz bude mať prácu Ústavný súd, pretože tá novela zákona bola nepodarená a vytvorila dosť, dosť divný právny stav, čo sa týka tzv. brexitového mandátu, teda 14. poslanca Európskeho parlamentu za Slovenskú republiku.
Len by som teda chcel apelovať na to, aby sme skrátené legislatívne konanie nemenili na super skrátené legislatívne konanie a aby sme tomu dali aspoň deň, dva, kým o návrhu budú rokovať, budú rokovať výbory, lebo ak teraz niečo schválime, skrátené konanie potom hneď bude v prvom čítaní a večer alebo ráno hneď budú musieť byť výbory. Myslím si, že je to súrne, treba skrátené legislatívne konanie, ale zasa až tak strašne sa ponáhľať nemusíme, aby to ten deň, dva nepočkalo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.5.2019 16:02 - 16:12 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, môj kolega Eugen Jurzyca sa občas zvykne sťažovať na to, že názvy zákonov sú niekedy veľmi komplikované. Vyplýva to z toho, že naozaj sú tam nejaké právne pravidlá, legislatívne pravidlá, ako sa zákony nazývajú, ale niekedy ten názov zákona nehovorí skoro nič verejnosti, občanom, že o čom vlastne ten zákon je. A niekedy naozaj tá problematika, ktorú návrh zákona upravuje, je tak zložitá, že ťažko vypichnúť niečo, na čom by sme, ako by sme ten zákon mohli označiť nejako jednoduchšie. Niekedy to možné je.
Dnes sme hlasovali o návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zákon o povinnej škôlke, dalo by sa to zjednodušiť.
Teraz rokujeme o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej, Tibora Bernaťáka, Jaroslava Pašku a Antona Hrnka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Aj tento názov by sa dal zjednodušiť a ten názov by mohol znieť lex Lubyová. Lebo nič iné ako lex Lubyová tento návrh zákona nie je. Je to pokus prekryť chybu, ktorú spravilo ministerstvo školstva – a teda konkrétne pani ministerka školstva Martina Lubyová – v tej kauze stimulov na vedu a výskum. Je to dôvod, pre ktorý čelila veľkej kritike, čelila aj v parlamente odvolávaniu na podnet Najvyššieho kontrolného úradu, na ktorý sa obrátila nadácia Zastavme korupciu, bol nariadený vnútorný audit. Vnútorný audit v podstate konštatoval, že je to v poriadku, ministerstvo školstva skontrolovalo samé seba a zistilo, že žiadnu chybu neurobilo, resp. iba nejaké drobné, formálne a administratívne chyby.
No ale táto kauza má ešte jednu líniu a to je skutočnosť, že zákon o registri partnerov verejného sektora zakazuje uzavrieť zmluvu s partnerom, ktorý nie je zapísaný v registri, a porušenie tohto ustanovenia je priestupkom, ktorý je možné postihnúť podľa zákona o priestupkoch. Nadácia Zastavme korupciu v januári tohto roka podala na pani ministerku Lubyovú podnet na začatie priestupkového konania v siedmich veciach, v ktorých, v ktorých argumentovala, že bola podpísaná zmluva o poskytnutí stimulov, hoci tí partneri neboli zapísaní v zákone, neboli zapísaní v registri o, v registri partnerov verejného sektora a nevzťahovala sa na nich ani žiadna z tých výnimiek, lebo ten zákon pripúšťa výnimku, kedy nie je potrebné zapísať sa do registra. Čiže v siedmich veciach by mal okresný úrad rozhodnúť o tom, či pani ministerka porušila zákon a tým spáchala priestupok a môže jej uložiť pomerne mastné pokuty.
V tomto zákone, podobne ako sme to mali v tom zákone o povinnej školstve; povinných škôlkach, je problém aj ten spôsob, spôsob predkladania. Tento návrh bol daný dokonca do medzirezortného pripomienkového konania a miesto toho, aby šiel ako vládny, tak je predkladaný ako poslanecký. Ale toto je tá menšia časť, menšia časť toho problému, pretože toto naozaj nie je komplexná systémová zmena, je to doplnenie nejakých dvoch ustanovení. Čiže keby bol iba toto problém, tak nad tým, nad tým asi môžme, môžme mávnuť rukou. A problém, väčší problém je v tom obsahu.
Vy argumentujete, že týmto návrhom sa odstraňuje rozpor medzi, pardon, sa odstraňuje rozpor medzi všeobecnou úpravou, ktorá je v zákone o registri partnerov verejného sektora a ktorá ukladá povinnosť, povinnosť podpísať zmluvu iba s takým partnerom, zmluvu o poskytnutí nejakej štátnej pomoci, podpory proste verejných financií, iba s takým partnerom, ktorý je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, a medzi zákonom o stimuloch na vedu a výskum, ktorý takúto povinnosť neukladá. Argumentuje sa tým, že zákon o stimuloch na vedu a výskum je v tomto prípade lex specialis, čiže špeciálny zákon, a platí zásada lex specialis derogat legi generali, čiže konkrétna úprava, špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou. A naozaj, ak by sme mali rozpor medzi konkrétnou úpravou a všeobecnou úpravou, tak má mať prednosť všeobecná úprava.
Ale tu nie sme v situácii, že špeciálna úprava, teda zákon o stimuloch predpisuje niečo, čo je v rozpore s tou všeobecnou úpravou, ktorá je v zákone o registri partnerov verejného sektora. Tu nie sme v situácii, že by tou špeciálnou úpravou to bolo nahradené.
Poviem konkrétny prípad. Správny poriadok stanovuje lehotu pre opravný prostriedok v podobe odvolania na 15 dní od doručenia rozhodnutia. Je to všeobecná úprava, ktorá platí na všetky konania, ak osobitný predpis nestanovuje inak. V daňovom poriadku je iná lehota, je tam 30-dňová lehota. Tak v daňových veciach, keď je tam 30-dňová lehota, tak platí 30-dňová lehota, nie tá lehota, ktorá je vo všeobecnom predpise, teda v správnom poriadku. Ale napríklad v stavebnom zákone nie je žiadna osobitná lehota, ani dlhšia, ani kratšia, tak z toho, z toho nevyplýva, že keď tam nie je žiadna lehota, tak sa každý môže odvolať, kedy len chce, aj po dvoch rokoch. To len znamená, že keď nejaká vec nie je upravená v tom konkrétnom špeciálnom zákone, lex specialis, tak platí tá všeobecná úprava.
A presne tak je to vo vzťahu medzi zákonom o registri partnerov verejného sektora, ktorý stanovuje povinnosť najneskôr ku dňu podpisu zmluvy byť zapísaný v registri, inakšie takúto zmluvu nemožno podpísať. A ten, kto ju podpíše na strane orgánu verejnej správy, sa dopúšťa priestupku a zákonom o stimuloch na vedu a výskum, ktorý takúto podmienku nestanovuje, ale nie je v rozpore so zákonom o registri partnerov verejného sektora. Jednoducho to nerieši a keď to nerieši, tak platí všeobecná úprava.
Odchýlna úprava by platila vtedy, keby zákon o stimuloch hovoril, že stimuly na vedu a výskum možno poskytnúť aj v situácii, keď partner alebo podporovaný subjekt nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, a vtedy by sa podľa zásady lex specialis derogat legi generali malo postupovať tak, že nie, nie je to problém, nemusí byť zapísaný. Keď to tam nie je nijako upravené, tak platí tá všeobecná úprava.
Platí, že všetky subjekty, ktorým boli poskytnuté stimuly, mali byť najneskôr ku dňu podpísania zmluvy pani ministerkou Lubyovou zapísané v registri partnerov verejného sektora. Keď neboli, a to evidentne neboli, tak došlo k porušeniu tohto zákona a došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku, ktorý toto zakazuje. Čiže ak teraz schválite zákon, ktorým vyvolávate dojem, že tu nejaký rozpor existuje, tak sa iba pokúšate prikryť konanie pani ministerky Lubyovej a vyvolať dojem, že dnes tu nejaký rozpor je a že dnes sa na režim poskytovania stimulov na vedu a výskum nevzťahoval zákon o registri partnerov verejného sektora a povinnosti, ktoré z neho vyplývajú. Nie je to pravda.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.5.2019 9:06 - 9:21 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, stojíme pred tretím pokusom zvoliť kandidátov na ústavných sudcov a dovoľte mi, aby som k tomu povedal tri veci.
Prvá vec je apel. Chcem apelovať na všetkých poslancov, ale predovšetkým na poslancov vládnej koalície, aby sme zvolili všetkých chýbajúcich kandidátov na ústavných sudcov. Už to neodkladajme. Nedopustime, aby sme na ďalšej schôdzi opäť mali bod voľba kandidátov na ústavných sudcov.
Ústavný súd nie je od 16. februára tohto roku funkčný. Na predchádzajúcej schôdzi sme síce zvolili osem kandidátov na ústavných sudcov a pán prezident vymenoval spomedzi nich troch nových ústavných sudcov, takže Ústavný súd už má sedem z ústavou predpokladaných 13 sudcov, čo je teoreticky väčšina, ale nemožno hovoriť o tom, že by Ústavný súd bol plne funkčný. Na to, aby rozhodlo plénum, sa musia zhodnúť všetci siedmi sudcovia. Stačí, aby jeden nesúhlasil, rozhodnutie neprijme. Stačí, aby jeden neprišiel, napríklad pre chorobu, plénum nie je uznášaniaschopné.
Chýba takmer polovica, šesť z trinástich ústavných sudcov, to znamená, že chýba polovica senátov. Veci, ktoré sa rozhodujú v senátoch, nemôžu byť rozhodované v normálnom tempe. Vzniknú prieťahy, ktoré bude Ústavný súd v lepšom prípade dobiehať ešte celé mesiace.
Apelujem na vás, lebo si parlament nesplnil povinnosť. Nesplnil si povinnosť zvoliť potrebný počet kandidátov a teraz už naozaj niet na čo čakať. Ešte by sa dalo rozumieť tomu, že pri tej prvej a čiastočne pri tej druhej voľbe mohli byť prítomné nejaké špekulácie. Nebolo jasné, ako dopadnú prezidentské voľby, a teda kto bude menovať ústavných sudcov spomedzi tých kandidátov, ktorých zvolí Národná rada. Nepovažujem tú špekuláciu – ak taká bola – za legitímnu, ale dnes už ani na ňu nie je dôvod. Novozvolená prezidentka Zuzana Čaputová nebude na kandidátov nahliadať nejakým iným spôsobom ako končiaci prezident Andrej Kiska. Sú kandidáti, ktorých by nevymenoval Andrej Kiska a je veľmi vysoký predpoklad, že takýchto kandidátov by nevymenovala ani Zuzana Čaputová.
A apelujem na vás aj argumentom, aby sme prejavili rešpekt voči ľuďom, ktorí sa uchádzajú o post ústavných sudcov. My členovia ústavnoprávneho výboru, ale aj oni, viacerí z nich, majú za sebou už tri vypočutia. Sú tam takí kandidáti, ktorí absolvovali iba jedno vypočutie, sú tam vlastne ale iba traja úplne noví. Sú tam kandidáti, ktorí sa uchádzali dvakrát, ale aj kandidáti, ktorí tam boli trikrát.
Je veľmi dobré, že sme doplnili do zákona o Ústavnom súde inštitút verejných vypočutí, a tu sa chcem aj poďakovať ministerstvu spravodlivosti, ale aj všetkým tým, ktorí s touto myšlienkou prišli. Bola to dobrá vec. Vieme dnes o ľuďoch, ktorí sa chcú stať ústavnými sudcami, oveľa viac, ako sme vedeli o ľuďoch, ktorí sa chceli stať ústavnými sudcami v minulosti. Ale už stačilo. Naozaj je nedôstojné, ak záujemcov o post ústavných sudcov vystavíme tomu, že štvrtýkrát prídu na zasadnutie ústavnoprávneho výboru, štvrtýkrát budú hovoriť o tom, prečo sa chcú stať ústavnými sudcami, aké majú skúsenosti, čo ich kvalifikuje na ten post, a my im štvrtýkrát budeme si musieť vymýšľať, budeme musieť klásť znovu a znovu otázky. Sú medzi uchádzačmi takí, u ktorých je zaujímavé počúvať hoci aj trikrát, sú medzi uchádzačmi takí, o ktorých sme sa pri druhom vypočúvaní dozvedeli niečo, čo sme nezistili pri prvom, a to v pozitívnom aj v negatívnom slova zmysle, ale myslím si, že už stačilo. Trikrát a dosť by malo platiť aj v tomto prípade.
Moja druhá poznámka je v podstate tiež apel. Otázka je, akým spôsobom by sa mali poslanci rozhodovať. A tu by som chcel apelovať na to, aby sme sa rozhodovali všetci vecne, aby sme zohľadňovali odborné a morálne kritériá uchádzačov, aby sme nerozhodovali primárne politicky. Opozícia nemá medzi uchádzačmi žiadneho svojho človeka, nikto z demokratickej opozície nenavrhol ako uchádzača nikoho, ani nedohodol so žiadnou inštitúciou, ktorá by, ktorá má to právo navrhovať, aby, aby tam navrhol niekoho, kto je blízky opozícii. Napriek tomu sedeli sme na vypočutiach, študovali sme si informácie o uchádzačoch a máme na nich vytvorený názor. Máme názor na to, koho považujeme za kvalitného, odborne na úrovni kandidáta a u koho to trošku kríva alebo je menej presvedčivý. Vieme o kandidátoch, ktorí majú za sebou kauzy, ktorí majú za sebou napríklad harabinovskú minulosť, o ktorej, od ktorej sa nedokážu ani dnes úplne dištancovať, a ktorí kandidáti majú, naopak, čistý štít a ťažko im možno niečo vyčítať. A som presvedčený, že rovnakú sumu poznatkov, rovnako vytvorený názor majú aj členovia koaličných strán, ktorí tie vypočutia absolvovali. A človek nemusí byť právnik, aby si na toto dokázal vytvoriť, vytvoriť názor.
Čiže apelujem aj na vládne strany, aby, keď sa budú rozhodovať, koho podporia, aby počúvali svojich poslancov, ktorí sú členmi ústavnoprávneho výboru. Aby to nebolo o tom, že niekto niekoho pozná, ale o tom, aký dojem tí uchádzači urobili a o čo o nich reálne vieme.
My sme ako poslanecký klub SaS vyšli s iniciatívou, že sme pripravení rokovať o kandidátoch, a myslím si, že aj ostatné strany demokratickej opozície majú záujem rokovať. Bolo by dobré, keby sme sa na takejto dôležitej veci dokázali dohodnúť naprieč spektrom a dospieť k nejakej širšej dohode. Ale vládna koalícia má väčšinu, čiže ak sa dohodnete aspoň vy, tak môže byť zvolený potrebný počet kandidátov.
Tretia a posledná poznámka sa týka otázky, koľko kandidátov máme zvoliť. Myslel som, že tá otázka je zodpovedaná, že nebudú pochybnosti, že máme zvoliť desať kandidátov, ale existujú názory, že to tak nie je, existujú pochybnosti. Ten argument, prečo desať, je pomerne jednoduchý. Vo februári sa uvoľnilo deväť miest ústavných sudcov, to znamená, že prezident musí vymenovať deväť nových ústavných sudcov a dvojnásobok počtu deväť je 18, čiže parlament má povinnosť zvoliť 18 kandidátov. Parlamentu sa nepodarilo na prvý raz zvoliť nikoho, na druhý raz sa nám podarilo zvoliť osem kandidátov a pán prezident z nich vymenoval troch.
Čiže máme piatich, ktorí sú zvolení, a máme, máme, ešte chýba šesť ústavných sudcov, tak jasné, môžu vzniknúť pochybnosti, koľko ešte máme zvoliť. Keď má vymenovať šiestich, tak znamená to, že stačí, keď parlament navolí siedmich, bude to päť plus sedem dvanásť a z nich vymenuje prezident, prezident šiestich? Domnievam sa, že nie, a domnievam sa, že v situácii, keď si parlament nesplnil svoju povinnosť zvoliť všetkých 18 kandidátov, tak pán prezident nemal k dispozícii riešenie, ktoré by žiadne pochybnosti nevyvolalo. Ak by zvolil, ak by sme zvolili 18, tak by pán predseda Národnej rady posunul, posunul pánovi prezidentovi 18 kandidátov a z nich by prezident vybral deväť. Nevznikli by žiadne pochybnosti.
V situácii, keď sme zvolili iba ôsmich kandidátov, tak teoreticky pán predseda Národnej rady mohol čakať, kým navolíme 18, a až potom posunúť pánovi prezidentovi tých kandidátov. Neurobil to, posunul mu prvú várku tých ôsmich. Pán prezident takisto mohol čakať, kým mu parlament dodá osemnástich kandidátov, to by asi tiež nevyvolalo žiadne pochybnosti o tom, koľko a z akého počtu má vybrať, ale vyvolalo by to iný problém. Vyvolalo by to problém fungovania Ústavného súdu, keďže prezident má ústavný príkaz svojím rozhodovaním zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov, tak by predlžoval stav o týždne, možno mesiace, keď Ústavný súd nielenže nie je plne funkčný, ale je skoro úplne nefunkčný, lebo miesto štyroch senátov má jeden a plénum nie je uznášaniaschopné ani teoreticky.
A tak ako sa parlament rozhodol, alebo rozhodol, nebol schopný rozhodnúť o zvolení plného počtu, čiže osemnástich kandidátov, na jeden raz v jednej voľbe, tak ako pán predseda parlamentu nečakal a posunul prvú zvolenú várku kandidátov pánovi prezidentovi, čo znamená, že aj parlament, aj predseda parlamentu pristúpili k splneniu si svojej ústavnej povinnosti tak, že ju robia postupne, tak aj pán prezident sa rozhodol, že si svoju ústavnú povinnosť vymenovať ústavných sudcov splní postupne. Čiže vymenoval zatiaľ iba troch.
Upozorňujem na to, že neboli by sme v kvalitatívne inej situácii, ani keby vymenoval štyroch. Zdanlivo by to bolo jednoduchšie v tom, že však z dvojnásobného počtu ôsmich vymenoval štyroch, ale aj tam by potom bola otázka: Sú tí zvyšní štyria odmietnutí alebo sú ešte stále v hre? Ak by boli ešte stále v hre, tak sme prakticky v rovnakej situácii ako dnes, keď sú ešte stále v hre tí piati kandidáti, ktorých sme zvolili v minulom kole, ale pán prezident ich nevymenoval. Ak by boli odmietnutí, tak môžu vzniknúť pochybnosti, či ich právo na prístup k verejným funkciám bolo za rovnakých podmienok ako tých zvyšných kandidátov, keďže tam si prezident vyberal ôsmich či štyroch z ôsmich, teraz si možno bude vyberať desiatich, teda piatich z desiatich, ale možnože teraz zvolíme iba štyroch, tak potom by si pán prezident mal vybrať dvoch. A máme ísť tým systémom, že budeme to dávkovať a budeme postupne dodávať? Pán prezident sa v situácii, keď mal k dispozícii iba nie úplne dobré možnosti, rozhodol, že vymenuje zatiaľ troch a počká, kým mu parlament dodá zvyšných desiatich kandidátov, aby celkový počet kandidátov bol desať.
Ak tú otázku otvoríme, ak to spochybníme, ak prídeme s iným číslom, tak jediný dôsledok bude, že predĺžime čas, kedy je Ústavný súd nefunkčný, lebo tým vyvoláme spor medzi parlamentom a prezidentom, ktorý evidentne sa prikláňa k tej interpretácii, že je potrebné zvoliť celkovo 18 kandidátov. Aj ja sa prikláňam k tej interpretácii, považujem to za správny výklad. A ak nám záleží na tom, aby Ústavný súd bol čo najskôr plne funkčný, tak by sme mali čo najskôr, čiže dnes alebo najneskôr zajtra, zatiaľ v neurčenom čase, zvoliť chýbajúcich desať kandidátov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 20.5.2019 15:25 - 15:39 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som k správe o činnosti NKÚ za uplynulý rok vystúpil s troma stručnými poznámkami. Chcel by som vypichnúť tri body, ktoré ma v tohtoročnej správe alebo v správe za minulý rok najviac zaujali.
Tým prvým bodom je transformácia Slovenskej akadémie vied, ktorá je uvedená pod nadpisom Nedostatočne pripravený proces veľkých zmien. Transformácia Slovenskej akadémie vied naozaj bola veľkou zmenou v oblasti fungovania vedy a teda tejto významnej vedeckej inštitúcie. A ten proces bol nezvládnutý. Proces vyvolal veľké polemiky, diskusie, hľadanie zodpovedného. Akadémia tvrdila, že zodpovednosť leží hlavne na ministerstve školstva a teda na ministerke školstva. Ministerka školstva, ministerstvo školstva tvrdilo, že problém je na strane akadémie. Máme tu správu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa tiež pozrel na ten proces, tiež konštatoval, že tam vznikli vážne problémy a identifikoval tri základné príčiny vzniknutých problémov. Tie problémy vidí NKÚ najmä: Po prvé, v nejednoznačnej legislatívne a konkrétne v nejasnosti a v nejednoznačnosti zákona o Slovenskej akadémii vied v kontexte so zákonom o verejnej výskumnej inštitúcii. Tá sa prejavovala v rozdielnych právnych názoroch na vznik verejných výskumných inštitúcií, z čoho vyplývali aplikačné problémy pri registrácii. Po druhé, v relatívne krátkom čase určenom na transformáciu, ktorý bol v Slovenskej republike takmer o polovicu kratší než v Českej republike. Krátky čas bol nielen na prípravu potrebných listín na zápis do registra, ale aj na kontrolu predložených dokladov a vzájomné prekonzultovanie nedostatkov. Po tretie, v nedostatočnej komunikácii, spolupráci a ústretovosti v riešení problémov a nejasností medzi SAV a ministerstvom školstva. K intenzívnejšej komunikácii došlo až tesne pred termínom na predloženie dokumentov a listín do registra verejných výskumných inštitúcií a najmä po zákonom stanovenom termíne na doplnenie návrhov a odstránenie nedostatkov.
Takže Najvyšší kontrolný úrad vidí tri základné príčiny vzniknutých problémov, z nich jeden, ten tretí, je, je taký, že spočíva zrejme v zodpovednosti oboch strán, keď to nazveme nedostatočnou komunikáciou, spoluprácou a ústretovosťou. Ale tie prvé dva, či už priamo alebo nepriamo ležia na bedrách ministerstva školstva a teda aj parlamentu. Ale parlament schvaľoval príslušnú legislatívu na návrh ministerstva školstva. Čiže ak je problém v nejednoznačnej legislatíve, ak je problém v relatívne krátkom čase určenom na transformáciu, tak to nie je zodpovednosť Slovenskej akadémie vied, ale je to primárne zodpovednosť ministerstva školstva, že ten proces práce takto nastavilo.
Druhý bod, pri ktorom by som sa chcel pristaviť, je kapitola 5.4 správy, ktorá znie: Ako Slovenská republika plní záväzky voči Severoatlantickej aliancii. Tu by som chcel vyzdvihnúť, že NKÚ sa venuje aj takejto téme. Je to pre mňa prejav toho, že NKÚ nepristupuje k svojim úlohám čisto formalisticky, že skontrolujeme si nejaké účtovníctvo a nájdeme nejaké chybičky a urobíme nejaké kontrolné zistenie a potom skontrolujeme, či sa niečo, niečo napravilo. Vnímam to tak, že NKÚ si je vedomý svojej dôležitosti pre fungovanie verejnej správy a rieši aj úlohy, zaoberá sa témami, ktoré sú dôležité v širšom kontexte.
Tak je to aj s našimi povinnosťami vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii s tým, ako si plníme, resp. ešte stále neplníme výdavky, teda požiadavky, aby výdavky na obranu dosiahli 2 percentá hrubého domáceho produktu. Výhľadovo máme naplánované, že tento záväzok budeme plniť až v roku 2024. NKÚ kontroloval aj napĺňanie cieľov spôsobilosti a konštatoval, že Slovenská republika má pretrvávajúce problémy v dôsledku obmedzeného finančného rámca na obranu a hlavne na modernizáciu a vyzbrojovanie ozbrojených síl Slovenskej republiky. A NKÚ poukazuje na to, že v rezorte ministerstva obrany sa nenachádzala žiadna organizačná zložka, ktorá by v kontrolovanom období komplexne vyhodnocovala plnenie cieľov spôsobilosti NATO z hľadiska vecného obsahu, finančného zabezpečenia a časového harmonogramu.
Tu by ma zaujímalo a možno je to otázka, otázka širšia, ako štátne orgány reagujú na výsledky tohto typu kontrol. Teda, teda nejde tam o, nazvem to účtovné banality, ale ide o obsahové záležitosti typu, že je problém, že chýba organizačná zložka, ktorá by vyhodnocovala plnenie cieľov spôsobilosti NATO, či, či keď sa napríklad, keď sme na, vo vzťahu ministerstva obrany teraz zaoberáme, či takéto upozornenie má za následok, že ministerstvo obrany si uvedomí, že je tam problém a takéto oddelenie vytvorí, resp. poverí kontrolou niektoré z existujúcich oddelení. Zaujíma ma to ad hoc vo vzťahu k tejto téme, ale povedzme aj v širšom, širšom obsahu, ako reagujú, ako reagujú štátne orgány na zistenia tohto, tohto typu.
Posledná, tretia oblasť, ktorá ma zaujala, ktorej som sa aj teda v minulosti venoval v súvislosti so správami NKÚ, je oblasť samosprávy. Tá je, povedal by som, v porovnaní s niektorými minulými rokmi trochu stručnejšia alebo diétnejšia. Rozoberá sa tam hospodárenie s majetkom v obci Kamenín, ale čo považujem za dôležité v súvislosti s prípadmi hospodárenia v samospráve a najmä v menším obciach, ako upozorňuje správa, takéto, takéto problémy sa vyskytujú pomerne často a správa NKÚ odkazuje na to, že ešte v roku 2015 NKÚ predložil Národnej rade a vláde päť odporúčaní, ktoré vzišli z kontrolnej činnosti a z ktorých prinajmenšom štyri sú stále aktuálne. Pripomeniem ich.
Ide o odporúčania zameraná na: Po prvé, úpravu legislatívy v oblasti finančnej kontroly a posilnenia vnútorného kontrolného systému. Po druhé, systémový prístup k vytváraniu sídiel spoločných obecných úradov. Po tretie, vytvorenie kompetentného centrálneho orgánu zodpovedného za manažment nevyhnutných modernizačných zmien vo verejnej správe. A po štvrté, verejnú diskusiu o ďalšom smerovaní komunálnej reformy, deľbe kompetencií, konsolidácii sídelnej štruktúry a fiškálnej decentralizácie.
Správa NKÚ konštatuje, že za tri roky od predloženia vyššie uvedených odporúčaní sa v danej oblasti príliš nezmenilo. Neboli prijaté žiadne zásadné zmeny a ani náznakom nebola načrtnutá stratégia možnej komunálnej reformy. To môže vyvolávať dojem, že kompetentné orgány akoby stratili ambíciu riešiť závažné problémy územnej samosprávy, ktoré kontrola NKÚ opakovane zisťuje a opakovane na ne upozorňuje.
S tými závermi vo vzťahu k potrebným zmenám v územnej samospráve nemožno než súhlasiť. Rovnako nemožno než byť znepokojený tým, že po štyroch rokoch sa v týchto oblastiach prakticky nič významné nezmenilo. Snáď jediné, čo by som vytkol správe NKÚ, je to konštatovanie, že to môže vyvolávať dojem, že kompetentné orgány akoby stratili ambíciu riešiť závažné problémy územnej samosprávy. Ja sa obávam, že je to až príliš decentné a zhovievavé hodnotenie. Lebo napríklad pokiaľ ide komunálnu reformu, ja som teda nezaregistroval v posledných veľa rokoch, že by kompetentné orgány, ak tým myslíme vládu alebo parlament, akúkoľvek ambíciu riešiť napríklad tento problém vôbec mali, čo je samozrejme problém, pretože akokoľvek budeme skvalitňovať kontrolné systémy na úrovni samosprávy, upravovať legislatívu, riešiť prípadne aj spoločné obecné úrady bez toho, aby sme sa pohli v komunálnej reforme, tak systémovú zmenu vo fungovaní samosprávy a ani v jej kontrole nedosiahneme. A pri rôznych príležitostiach som to povedal aj spoza tohto, spoza tohto pultu. V tých lepších časoch, teda vo vládach, ktoré pociťovali aspoň akú-takú zodpovednosť za stav územnej samosprávy, bola aspoň ochota diskutovať o komunálnej reforme, alebo asi aspoň napísať do programového vyhlásenia, že by sa o potrebe komunálnej reformy, teda o potrebe spájania obcí do väčších správnych celkov a vytvárania väčších správnych celkov, aby sa o tom aspoň diskutovalo. Obvykle to dopadlo tak, že tie, ani tých diskusií nebolo, nebolo príliš veľa. Ale reformnejšie naladené vlády si aspoň takýto deklaratívny záväzok, ktorý napokon aj v tej správe a v odporúčania NKÚ je pomenovaný pomerne mäkko, ako verejná diskusia o ďalšom smerovaní komunálnej reformy, aspoň, aspoň takýto záväzok si tie reformnejšie vlády dávali. Vlády s účasťou SMER-u, alebo vlády vedené SMER-om, alebo vlády tvorené SMER-om sa neunúvajú ani v takejto mäkkej forme sa témou komunálnej reformy zaoberať. A to bez ohľadu na to, či im to NKÚ odporúča alebo nie. A to je škoda predovšetkým pre naše samosprávy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.5.2019 11:24 - 11:26 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým trom kolegyniam za faktické poznámky.
Pani poslankyňa Blahová, no opätovne a teda aj za pani Dubovcovej, predchodkyne súčasnej verejnej ochrankyne práv, to tak bolo. Je to možno, bolo spôsobené aj tým, že, že ju predchádzajúca vláda alebo ešte tá predchádzajúca zdedila po, po ešte vláde alebo tej vládnej väčšiny Ivety Radičovej, tak, tak by sa dalo chápať ten prístup, že just jej politicky nebudeme vychádzať v ústrety a vnímame ju ako zástupkyňu opozície. Ale pani Patakyová už bola zvolená v tomto volebnom období prevažne hlasmi tejto vládnej koalície. Ale aj podľa dnešného priebehu rozpravy a podľa toho, ako sa, ako sa kto stavia k jej záverom a odporúčaniam, tak si myslím, že viac, viac ju počúvajú paradoxne tí, ktorí ju pri voľbe nevolili, ale, ale berú vážne, berú vážne jej činnosť, ako tí, ktorí ju na základe koaličnej dohody zvolili, ale téma ľudských práv je im pomerne vzdialená.
Pani poslankyňa Milanová, no ak ty si chápavý liberál, ja som chápavý konzervatívec a podľa mňa tie veci sa vysvetľujú dosť zlým spôsobom, keď ministerstvo klame o tom, že nepodporilo projekty na základe odporúčania alebo posúdenia v komisii, pričom komisia šesť z tých osem projektov odporúčala, odporúčala podporiť. Keď sa nastavujú podmienky spôsobom, ktorý bude problém nielen pre organizácie zastupujúce LGBTI, tak ja by som až taký chápavý nebol.
A pán poslanec Mizík. No liberálna demokracia nezvíťazila, ale dúfam, že zvíťazí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.5.2019 10:59 - 11:18 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážení páni podpredsedovia Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ľudské práva sú mimoriadne dôležitou a neodmysliteľnou súčasťou modernej demokratickej spoločnosti, toho, čo nazývame liberálna demokracia, teda systému, o ktorom sa niektorí pred troma desaťročiami domnievali, že po páde komunistických systémov v strednej a východnej Európe ten zápas o budúcnosť je dobojovaný, že liberálna demokracia definitívne zvíťazila a nastáva koniec dejín.
No veľmi rýchlo sme boli vyvedení z omylu. Koniec dejín nenastal a ani liberálna demokracia, a teda aj systém základných ľudských práv a slobôd definitívne nezvíťazil. Na celom svete vývoj bol zložitejší a v posledných rokoch sme svedkami tomu, že tie úvahy o definitívnom víťazstve liberálnej demokracie boli predčasné, aj čo sa týka nášho priestoru, teda strednej Európy. Ani u nás ešte, žiaľ, nenastal ten vytúžený koniec dejín a o liberálnu demokraciu aj o ľudské práva sa treba usilovať aj naďalej.
Samozrejme, že ochrana ľudských práv má rôzne rozmery. Má rozmer, nazval by som to, politický, ktorý je potrebné riešiť politickou cestou a na politickej úrovni zviesť zápas o systém liberálnej demokracie, ale má aj oveľa subtílnejšie podoby, podoby, s ktorými sa stretávajú ľudia vo svojej každodennosti, vo svojich každodenných životoch. A práve na túto druhú stránku alebo tento druhý rozmer sa výrazne sústreďuje aj činnosť alebo podstatná časť činnosti verejnej ochrankyne práv.
Ja chcem oceniť doterajšie úsilie pani verejnej ochrankyne práv, pani Patakyovej. Aj to, že sa snaží ísť tou cestou, ktorou sa vybrala jej predchodkyňa, a teda snaží sa upozorňovať na porušovanie ľudských práv a aktívne zjednať nápravu. Chcem oceniť aj tie odporúčania, ktoré sú adresované Národnej rade, lebo mnohé z tých vecí môžeme ovplyvniť práve my ako zákonodarný orgán tým, že upravíme legislatívu. Samozrejme, že v niektorých prípadoch ide o to, ako sa existujúce zákony vykonávajú. A samozrejme, že ani tie najlepšie zákony nezaručia, že nebude, sa nevyskytnú prípady porušovania ľudských práv, ale môžu nastaviť systém a môžu situáciu zlepšiť.
V tejto situácii by som chcel ale vyjadriť aj isté sklamanie a nespokojnosť s tým, ako Národná rada pristupuje, pristupuje k záverom a odporúčaniam verejnej ochrankyne práv, že ich neberie dostatočne vážne. Aj v tejto správe, ktorú máme za minulý rok, sa jeden z prípadov týka umiestňovania vo vyhradených priestoroch na policajnej stanici, kde verejná ochrankyňa práv konštatuje, že došlo k porušeniu základných práv sťažovateľky tým, ako bola zaistená na policajnej stanici, ktorá nemá zriadenú celu policajného zaistenia. No ale to nie je nič nové, nič prekvapivé, nič, čo by už v správach, predchádzajúcich správach verejnej ochrankyne práv nezaznelo. Dokonca to bolo témou mimoriadnej správy verejnej ochrankyne práv ešte v roku 2016, kde boli aj konkrétne odporúčania, akým spôsobom upraviť policajné cely alebo teda iné priestory na policajných staniciach, kde sú ľudia dočasne, dočasne obmedzení na slobode.
My sme si ten podnet zobrali vážne a ako poslanci sme s kolegyňami Zimenovou a Dubačovou a kolegom Petrom Osuským predložili novelu zákona o Policajnom zbore v januári 2017. Vychádzali sme presne z odporúčaní vašej pani predchodkyne, pani Dubačovej, a samozrejme, že ten návrh nebol schválený. Ten návrh, samozrejme, obsahoval, obsahoval iba základné legislatívne vymedzenie a tá implementácia by bola na Policajnom zbore, na ministerstve vnútra. Navrhovali sme tam zadefinovať, aké má byť základné vybavenie ciel policajného zaistenia. Navrhovali sme tam upraviť režim pre to, keď sú osoby dočasne obmedzené na slobode aj v iných priestoroch v rámci policajných staníc, lebo samozrejme, že realita je taká, že nie všetky policajné stanice môžu hneď zo dňa na deň mať cely policajného zaistenia. Navrhovali sme tam, navrhovali sme tam vybavenie kamerovým systémom, aby boli chránení aj policajti pred obvineniami z toho, že postupovali nezákonne, lebo to nie je opatrenie iba na ochranu osôb, ktoré sú, ktoré sú zaistené. Samozrejme, ten zákon bol, bol odmietnutý. Hovorím to tu viac-menej ilustračne, lebo je to jedna z vecí, ktoré, ktoré ukazujú, ako vážne berieme upozornenia verejnej ochrankyne práv.
Špeciálne by som chcel oceniť pozornosť, ktorú, ktorú verejná ochrankyňa práv vo svojej činnosti venuje skupinám ľudí, ktoré sú znevýhodnené alebo obmedzené, alebo obmedzené, alebo sa nachádzajú v postavení, keď nemôžu uplatňovať všetky práva. A tie skupiny sú veľmi heterogénne. Patria tam, patria tam aj deti, patria tam zdravotne znevýhodnení, patria tam starší občania, ale patria tam napríklad aj osoby obmedzené na slobode alebo pozbavené slobody.
Zvlášť by som chcel venovať, teda oceniť pozornosť, ktorú pani ombudsmanka venuje problémom, ktoré sa týkajú príslušníkov rómskeho etnika, najmä z rómskych osád alebo z iných znevýhodnených komunít, či už ide o dozvuky a teda stále neukončenú policajnú akciu v Moldave nad Bodvou, kauzu bývania na Bratislavskej ulici v Žiline alebo, alebo tú otázku, či má byť dieťa poplatníkom miestneho poplatku za komunálne odpady a či mu môžu vznikať záväzky, ktoré majú byť predmetom exekúcie. Tam z tých predchádzajúcich zistení vyplývalo, že by bolo vhodné upraviť aj právnu úpravu, a teda zmeniť, zmeniť zákon tak, aby bol jasný. Z toho, ako podnet verejnej ochrankyne práv dopadol na Ústavnom súde, a teda to, čo máme v správe, skôr sa dá očakávať, že áno, je to možné aj bez zmeny legislatívy len na základe ústavne komfortného výkladu zákona, čo je samozrejme, vždycky, vždycky jednoduchšie, keď nie je potrebné meniť zákon a nájdeme výklad zákona, ktorý je v súlade s ústavou a nebude vytvárať tie ústavné problémy, na ktoré sme upozorňovali. Len si teda nie som istý, či, či len dobrou praxou, len dohľadom a upozorňovaním verejnej ochrankyne práv dokážeme tento problém uspokojivo riešiť. Takže tu by som nechal ešte taký otáznik, či predsa len nebude potrebné túto záležitosť upraviť aj legislatívne.
Ďalší prípad je tam spomínaný, ktorý sa týka spoločného školského obvodu a vylúčenia niektorých obcí zo spoločného školského obvodu školy v Demandiciach, kde išlo o prípad nepriamej diskriminácie, ktorú sa podarilo vyriešiť nejakou intervenciou alebo zásahom Okresného úradu Nitra. A ešte stále nedoriešený alebo otvorený problém nezákonných sterilizácií.
Ďalšou, ďalšou oblasťou, ktorej sa správa verejnej ochrankyne práv týka a ktorá, ktorá dáva aj podnety na legislatívnu úpravu, nás ako poslancov mohlo zaujímať, pokiaľ vláda v tom nebude konať, tak by sme mohli a mali konať my. A tak vypichol by som, vypichol by som dve oblasti. Jednak zmena priezviska, alebo teda určenie mena, určenie priezviska maloletým osobám v situácii, kde, kde teda rodičia majú rozličné priezviská a legislatíva inej krajiny im umožňuje alebo priam predpokladá, že bude mať dieťa priezvisko po oboch, čo naša legislatíva zatiaľ neumožňuje. A tam jednak je rozmer, rozmer kompatibility nášho právneho poriadku s právnym poriadkom iných krajín, čo, keď nič iné, tak toto by mohlo byť dôvodom pre zmenu legislatívy. Ale možné riešenie je podľa môjho názoru aj v tom, že by sa, že by sa celkovo uvoľnilo určovanie, určovanie priezviska a teda že by to určenie, určenie priezviska alebo teda maloletého po oboch rodičoch bolo možné nielen v prípade detí trvalo žijúcich v inej krajine, kde to právny poriadok predpokladá, ale že by to bolo vecou dohody oboch rodičov, lebo, lebo prečo takéto niečo neumožniť aj pre, pre deti žijúce na Slovensku, ak ich rodičia si nezvolili spoločné, spoločné priezvisko.
Druhá vec z tejto oblasti, ktorá je tiež námetom na legislatívnu zmenu a týka sa spätného udeľovania občianstva. Tam podľa môjho názoru by malo, malo prísť k zrýchleniu konania nielen vo vzťahu k tým našim bývalým občanom, ktorí sa dnes nachádzajú v stave bez štátneho občianstva, kde je to urgentné, ale aj vo vzťahu k občanom, ktorí nadobudli štátne občianstvo iného štátu a v dôsledku toho stratili štátne občianstvo Slovenskej republiky, lebo aj samotná táto úprava, ktorá spôsobuje, spôsobuje stratu štátneho občianstva proti vôli samotných občanov, je podľa môjho názoru v rozpore so základnými právami, dokonca tými, ktoré sú zakotvené v ústave, aj keď Ústavný súd o tom nerozhodol, lebo nenašiel dostatok hlasov ani pre jedno, ani pre druhé stanovisko k podnetu, ktorý dostal.
Oceňujem aj pozornosť, ktorú správa verejnej ochrankyne práv venuje postaveniu a právam osôb s inou sexuálnou orientáciou. Konkrétne sa tam upozorňuje na problém núteného odstraňovania reprodukčných orgánov transrodových osôb. A upozorňuje sa tam na nemožnosť zapísania manželstva uzavretého medzi občanom Slovenskej republiky a občanom tretej krajiny, ktorá je vlastne aj prekážkou voľného pohybu osôb alebo spájania, spájania rodín, ale celkove práva párov rovnakého pohlavia.
A tu by som upozornil, že skupina poslancov z poslaneckého klubu SAS pani poslankyňa Blahová, Ďuriš Nicholsonová, pán poslanec Gröhling a pani poslankyne Kiššová a Cigániková navrhli novelu Občianskeho zákonníka, ktorá by ukotvila do nášho právneho systému inštitút partnerského spolužitia. Minulý rok v auguste prišli s týmto, s týmto návrhom, ktorý nebol ani, ani komplexnou právnou úpravou registrovaných partnerstiev. Mal to byť nejaký drobný krok smerom k právnej úprave súžitia osôb rovnakého pohlavia, aj keď ten inštitút bol zadefinovaný tak, že by bol použiteľný aj pre páry rovnakého pohlavia, aj pre páry rôzneho pohlavia. No ale, samozrejme, ani tento, tento návrh nezískal dostatočnú podporu. To, čo získalo dostatočnú podporu, práve naopak bolo zastavenie ratifikácie Istanbulského dohovoru na základe boja proti gender ideológii, na základe častokrát vymyslených hoaxov o tom, ako to, ako to povedie k zakotveniu práv práve párov rovnakého pohlavia, a teda na nevraživosti voči tejto skupine osôb, sčasti sa teda zviezol aj ten proces zastavenia Istanbulského dohovoru, keď sa argumentovalo tým, že sa tam definuje pojem rod, tak to nakoniec môže viesť až k povinnosti štátu zakotviť manželstvá pre páry rovnakého pohlavia.
No a máme tu aj celkom čerstvú skúsenosť a síce, síce rozhodnutie ministerky kultúry neposkytnúť dotácie projektom zameraným na predchádzanie diskriminácie LGBTI osôb z dotačného programu Kultúra znevýhodnených skupín. Z ôsmich takto zameraných projektov nebolo tento rok, nebol tento rok podporený ani jeden, čo pani ministerka zdôvodnila tým, že to nebolo odporúčané komisiou, alebo že také sú výsledky posúdenia žiadostí o dotácie odbornou komisiou. Ako sa ale neskôr ukázalo, komisia odporúčala niečo iné. Komisia odporúčala v šiestich z ôsmich prípadoch tieto projekty podporiť.
Má byť alebo už bola vyhlásená druhá výzva. V tej sú však podmienky nastavené tak, že podľa vyjadrenia zástupcov LGBTI organizácií žiadna z nich tieto podmienky nemôže splniť a ich podpora, ak sa to nezmení, bude trvalo znemožnená. Na poskytnutie dotácie pochopiteľne neexistuje právny nárok, ale z okolností tohto prípadu, z toho, ako to pani ministerka alebo teda ministerstvo zdôvodňuje, z toho, že komisia odporúčala niečo iné, možno, možno predpokladať, že tie projekty neboli hodnotené na základe ich, na základe posúdenia ich kvality, na základe zváženia finančných možností ministerstva kultúry, ale že sa do nich premietol subjektívny postoj pani ministerky kultúry k LGBTI ľuďom a k organizáciám, ktoré ich zastupujú. A spolu s kolegyňou pani poslankyňou Zimenovou máme podozrenie, či nešlo zo strany ministerstva kultúry práve vo vzťahu k LGBTI organizáciám a ľuďom, ktorí mali byť cieľovými skupinami týchto projektov, k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania na základe ich sexuálnej orientácie.
A preto by som chcel využiť, že je tu pani verejná ochrankyňa práv a rovno jej odovzdať podnet, ktorý by sme jej chceli adresovať v tejto veci s kolegyňou Zuzanou Zimenovou, a požiadať ju, aby sa na túto situáciu pozrela a zistila, či neboli porušené základné práva a slobody a princíp rovnakého zaobchádzania.
Takže vám to, pani ombudsmanka, rovno odovzdávam a ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis