Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.11.2019 o 18:54 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2019 18:54 - 18:56 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Paška, ja mám tak trochu pocit deja vu, lebo tu sa už stáva takou, neviem, či tradíciou, alebo folklórom slovenského parlamentu pri rokovaní o návrhoch, ktorými sa odmieta nejaký dohovor, či už Istanbulský, alebo Marrákešský, že nejaká skupina poslancov, že nejaká skupina poslancov s tým príde, potom, potom zrazu, zrazu ten návrh ešte ani, ani neuschol atrament a už sa mení a dáva pozmeňujúci návrh k vlastnému návrhu. Tak potom akým spôsobom to pripravujete? Lebo však bol nejaký návrh, o ktorom sa hovorilo na výbore, potom bolo niečo, myslím si, že nie úplne identické predložené, predložené do Národnej rady, a teraz, teraz je tu predkladaný pozmeňujúci návrh k vášmu vlastnému návrhu. Stáva sa, že v priebehu druhého čítania, ktoré je ale mesiac po prvom čítaní, keď sa rokuje o návrhoch zákona, tak poslanci prídu na to, že toto by sa dalo ešte opraviť a odbor legislatívy nám, nám poradil, že, že tuto máme nejaké chyby, no tak to opravíme pozmeňujúcim návrhom a dá poslanec pozmeňujúci návrh k vlastnému návrhu zákona, áno, druhé čítanie k návrhu zákona, ale toto sú nejaké uznesenia, ktoré vy predkladáte do Národnej rady bez toho, aby ste ich mali normálne pripravené, aby ste vedeli, vedeli za nimi stáť, a vy ste tu teraz odprezentovali návrh uznesenia, vzápätí ste sa ako prví prihlásili do rozpravy a navrhli ste pozmeňujúci návrh k vlastnému uzneseniu, ktorý vlastne ani nie je pozmeňujúci návrh, ale je to komplet nové uznesenie.
Tak ja teda mám výhrady aj k obsahu aj pôvodného, aj pozmeneného, ale teda dovolím sa, si pozastaviť sa nad touto procedúrou.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2019 18:28 - 18:30 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Galek, to s tou dočasnosťou riešenia, že žiadne riešenie nie je trvalejšie, ako to dočasné, to som nepovedal ja. Ja som reprodukoval slová Miltona Friedmana, nechcem tu byť za plagiátora, to prenechám iným, túto pózu alebo polohu. On povedal, že nič nie je také trvalé ako dočasný vládny program. A mali sme tu rôzne verzie dočasnosti, napríklad dočasný pobyt sovietskych vojsk po roku 1968, ten trval tiež poriadne dlho, a teda dopracovali sme sa ku koncu až, až po revolúcii v novembri 1989. Toto je trošku menej dramatické, teda nechcel by som používať nejaké prehnané prirovnania, ale je fakt, že mnohé vládne programy, ktoré začínajú ako dočasné, skončia ako trvalé, a teda Milton Friedman by sa určite potešil, keby sledoval, ako sa vyvíja legislatívna úprava osobitného odvodu bankových inštitúcií v Slovenskej republike.
Veľmi správne si hovoril o tom vykrádaní špajze, a teda aj, aj o tom, že nie je možné použiť prostriedky z osobitného odvodu na sanovanie bežných potrieb rozpočtu. Napriek tomu vieme, že je to inak. Toto je na papieri, toto je v zákone, ale v realite príjmy z bankového odvodu sa využívajú ako akási zámienka alebo zástena na to, aby, aby výdavky mohli byť vyššie, takže ja len dúfam, že pán minister sa k tomu ešte vyjadrí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2019 17:57 - 17:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegom za reakcie, za vecné reakcie. Pán poslanec Heger, no to nebol celkom len môj prospech, teda postreh, že sa tým zvýšením osobitného odvodu len vylepší bilancia rozpočtu. To je v podstate niečo, čo tu priznal pán minister, keď vystupoval v skrátenom legislatívnom konaní, keď sme sa ho pýtali, že aké sú tie dôvody, prečo prichádza s tým návrhom a prečo skrátené legislatívne konanie, tak nehovoril nič o tom, že ó, banky majú problémy a budúci rok nám tu začnú krachovať jedna po druhej, tak musíme mať dostatočné rezervy na to, aby sme to vedeli pokryť. On priamo povedal, a teda svojím spôsobom mi je to sympatické, že prišiel na ministerstvo a musí, musí riešiť problémy rozpočtu. Na a keďže sa mu ten rozpočet alebo deficit rozpočtový nabubláva v dôsledku toho, čo sa deje v tomto parlamente, v dôsledku návrhov, s ktorými prichádzajú koaliční poslanci a ktoré, ktoré parlament schvaľuje, no tak, tak musí niekde hľadať zdroje na diery v rozpočte. Ale na to bankový odvod predsa nemá slúžiť. To je, to je naozaj že kreatívne účtovníctvo ako vyšité.
A, pán poslanec Zelník, no tá Dankova daň z jedla. My sme vás upozorňovali, že to zvýši ceny potravín. Vy ste vraveli, že nie. Došlo k rastu. Došlo k väčšiemu ako, ako v porovnateľnom období. A vy ste to zrušili. No tak jednak prečo ste potom zrušili, keď ste boli presvedčení, že je to správne a že to nespôsobuje rast potravín? A neplatí ani ten argument, že zavediete daň, zvýšia sa ceny, zrušíte daň, znížia sa ceny. Keď sú už raz zvýšené, tak ani to zrušenie vám nepomohlo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.11.2019 17:40 - 17:55 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Mali sme čiastočne už aj k obsahu návrhu zákona rozpravu, keď sme hovorili o skrátenom legislatívnom konaní, lebo nemožno hovoriť o tom čisto formálne, či existujú dôvody na skrátené legislatívne konanie bez toho, aby sme sa dotkli obsahu zákona. Ja som využil tú príležitosť a pýtal som sa pána ministra, že aké sú tie dôvody, pre ktoré ideme rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, aké sú tie dôvody, pre ktoré nemôže ísť tento návrh, ak teda vôbec má ísť v riadnom legislatívnom procese cez medzirezortné pripomienkové konanie bez skracovania legislatívneho procesu v parlamente.
Hroziace hospodárske škody alebo značné hospodárske škody by vzhľadom na obsah tohto zákona mali súvisieť so situáciou bankového sektora. Malo by hroziť, že v budúcom roku veľmi rýchlo nastane nejaká krízová situácia a bude potrebné sanovať krachujúce banky. Tak som sa pýtal pána ministra, či existujú nejaké takéto dôvody, pre ktoré by bolo potrebné prijať novelu zákona, zvýšiť osobitný odvod z 0,2 na 0,4 % a zároveň ho zaviesť ako trvalý, a dokonca že je to, je to odôvodnené prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. No a čo sme sa dozvedeli?
Dozvedeli sme sa, že problém nie je s bankami, že banky sú úplne v pohode, banky nemajú problém, raz možno budú mať problém, ale, ale zrejme to nebude, nebude budúci rok, ani nie sú nejaké, nejaké vážne signály, že by, že by banky mali mať problémy, ktoré by mal potom štát sanovať prostredníctvom osobitného odvodu alebo príjmov z osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií. Ten, kto má problém, je rozpočet, lebo parlament vinou nezodpovednej, populistickej politiky vládnych strán zatína nové a nové sekery a rozpočtu na budúci rok hrozí nieže bude vyrovnaný alebo prebytkový, ako sa kedysi predpokladalo, ale že tá sekera bude v takej výške, že nebude vôbec môcť byť schválený. A to je, to je dôvod, prečo sa ide, ide zvyšovať osobitný odvod bankových, vybraných finančných inštitúcií? To je, viete, podnikatelia niekedy majú také že kreatívne účtovníctvo, že snažia sa, snažia sa zaúčtovať do svojich nákladov a príjmov, proste čarovať s tým, aby sa vyhli plateniu daní alebo aby platili, platili menšie dane, ako by mali, keby nepostupovali podľa kreatívneho účtovníctva, ale postupovali by, by úplne korektne.
A to, čo sledujeme s osobitným odvodom vybraných finančných inštitúcií, je niečo ako kreatívne účtovníctvo verejných financií v podobe ministerstva financií, vlády, vládnej koalície a strany SMER. Tiež sa tu idú urobiť nejaké, nejaké účtovné operácie, vyberú sa tu nejaké peniaze, ktoré sa akože odložia niekam bokom, ale v skutočnosti jediný dôvod, pre ktorý sa idú vyberať, je to, že sa to započíta do príjmov štátneho rozpočtu, a teda keď sa to započíta do príjmov štátneho rozpočtu, tak aj v tých výdavkoch si budeme môcť dovoliť viac. Budeme si môcť dovoliť financovať viac tých populistických návrhov, ktoré predkladajú a ktoré si tu schvaľujú strany vládnej koalície.
Bankový odvod, ak s ním niečo by sa malo robiť, tak nie ho zvyšovať, nie robiť z dočasného mechanizmu trvalý, ale bankový odvod by mal byť zrušený. V roku, keď bol, keď bol zavedený bankový odvod, tak bol zavedený ako nejaký dočasný mechanizmus s cieľom vytvoriť rezervu pre prípad finančných problémov slovenských bánk, hoci tie takýto mechanizmus v zásade ani nepotrebovali, lebo boli a sú v dobrej kondícii, čo platí od ich privatizácií a oddlženia. Pôvodne boli tunelované mečiarovskými manažmentami, potom ich bolo potrebné, potrebné z peňazí daňovníkov ozdraviť a teraz sa zaviedlo akože dočasné opatrenie, dočasný program, ktorý v skutočnosti slúži inému cieľu, ako ten, ktorý je deklarovaný. To je to kreatívne účtovníctvo ministerstva financií.
Milton Friedman povedal, že nič nie je také trvalé ako dočasný vládny program. Toto je veľmi pekné potvrdenie tejto tézy. Aj osobný odvod vybraných finančných inštitúcií bol pôvodne plánovaný len ako dočasný vládny program, kým sa nenaku..., nenaakumulujú rezervy na riešenie prípadných finančných kríz, a vida ho, teraz tu máme návrh, aby sa osobitný bankový odvod zvýšil oproti sadzbe, ktorá mala platiť budúci rok z dvetisíc..., teda z 0,2 na 0,4 %, a nielen to, aby sa zmenil z dočasného mechanizmu na trvalý mechanizmus, pretože ako povedal v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu pán minister, Európska komisia od nás žiada, aby tie opatrenia na zníženie deficitu mali systémový charakter.
Ale toto nie je systémový charakter. Systémový charakter je, keď ušetríte nejaké výdavky, zrušíte nejaké dotačné schémy, poviete si, že nejaké dávky znížite, zrušíte nejaké úrady alebo zvýšite dane, áno, aj tak možno, tak možno, tak možno znižovať rozpočet systémovo, podľa nášho názoru nesprávne, ale, ale dobre, zvýšite nejaké dane, zvýšite príjmy štátneho rozpočtu.
Ale čo je systémové na osobitnom odvode, osobitnom bankovom odvode, ktorý má slúžiť na krytie, krytie problémov bánk, až raz sa banky dostanú, dostanú do krízy? Lebo tie peniaze sú akože odložené na jednej kôpke, ale skutočný účel tej kôpky nie je mať, mať dostatočnú rezervu, až sa tie banky dostanú do problémov, lebo zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa do tých problémov dostať mali, ale vylepšiť si tú bilanciu pred európskou, Európskou úniou. Čiže to nie je reálny príjem rozpočtu, to je len operácia, ktorá vám umožní tvrdiť, že ten deficit je menší, ako v skutočnosti je. Kreatívne účtovníctvo.
Bankový odvod je podľa môjho názoru vecne nezdôvodniteľný, lebo banky musia platiť na takéto účely aj príspevky do Jednotného európskeho rezolučného fondu, a ak ich nútime platiť na tento účel ešte druhý raz cez domáci bankový odvod, zvyšuje to dodatočné náklady bankám, brzdí ich ziskovosť, tým pádom aj budúce príjmy z daní právnických osôb, investovanie a ekonomický rast. A čo s tým spravia banky? Na koho to nakoniec dopadne?
Mali sme tu siahodlhé diskusie o tzv. Dankovej dani z potravín. My sme tiež upozorňovali, že sa to premietne do zvýšenia cien potravín. Predkladatelia návrhu nás ubezpečovali, že to tak nie je, že to tak nebude, že tie reťazce majú dostatočné rezervy. No a potom ceny potravín začali rásť do takej miery, až si Dankovu daň z potravín sami Dankovci zrušili radšej.
Rokujeme o vládnom návrhu zákona, ale čo je také zaujímavé, že premiérom vlády je Peter Pellegrini, ale ako by tento návrh predkladal v podstate poslanec Fico, ktorý sa zrejme cíti byť premiérom ešte stále, lebo ešte stále je on tým, ktorý má zásadný vplyv a zásadnejší vplyv ako premiér Pellegrini na to, akým spôsobom rozhoduje vláda, nielen vládna koalícia, z titulu, že je predsedom najsilnejšej vládnej strany, ale aj samotná vláda. Ide o ukážkový predvolebný populizmus a snahu o uplat..., o plátanie nie úplné, ale teda pokus o čiastočné zaplátanie diery v rozpočte, ktorú si vyrobila samotná vládna koalícia sociálnymi balíčkami Roberta Fica a ďalšími populistickými opatreniami vládnej koalície. A akože tým teraz štát zaťaží banky, ale zaplatia to klienti bánk na vyšších cenách bankových produktov.
Toto nie je opatrenie, ktoré by bolo v prospech ľudí. Toto je opatrenie, ktoré sa snaží vytiahnuť z peňaženiek ľudí skrytou formou, tak aby si to nevšimli, viac peňazí, aby vládna koalícia mohla viacej rozhadzovať. Bankový odvod je síce súčasťou štátnych finančných aktív a mal by byť účelovo viazaný, formálne aj je, ale podľa metodiky ESA je de facto príjmom verejných financií a jeho prejedanie je možné, ako na to upozorňuje, upozorňujú viacerí experti, a vláda ho prejedá už dnes a existuje len účtovne.
Neviem, ako sa ministerstvo financií pozerá, keď narazí na kreatívne účtovníctvo u podnikateľov, zrejme podnikatelia, ktorým na to Finančná správa príde, že to účtovníctvo je moc kreatívne, tak sa môžu dostať do problémov. Napriek tomu vláda a parlament sa teraz rozhodujú, že budú pokračovať a zdokonaľovať to kreatívne účtovníctvo štátu, ktoré sa nazýva osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií, a miesto toho, aby sme tu dnes už mali nieže vyrovnaný, ale prebytkový rozpočet, tak aspoň na niečo je tento predvolebný populizmus vládnych strán dobrý, lebo ukazuje, že vláda SMER-u - sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a MOST-u - HÍD nie je schopná zodpovedne hospodáriť, nie je schopná napriek dobrým ekonomickým podmienkam priviesť rozpočet k vyrovnanej úrovni, je schopná deficit iba prehlbovať a musí si pomáhať takýmito opatreniami, za ktoré budú musieť opäť zaplatiť obyčajní ľudia.
Najvyšší čas, aby toto nezodpovedné hospodárenie skončilo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2019 14:38 - 14:39 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Kiššová, asi tu budeme viacerí, ktorí budeme so záujmom počúvať, neviem, či sa pán minister prihlási ešte do rozpravy, ako to zvykol robiť jeho predchodca, ktorý prihlásil sa do rozpravy, tak aby ešte mohli naňho zareagovať prípadne aj, aj poslanci, či už faktickými, alebo dokonca prihlásením sa do ústnej časti rozpravy, alebo to povie až v záverečnom slove, ale naozaj ak máme posúdiť, či sú dané dôvody pre skrátené legislatívne konanie, tak to samotné konštatovanie je o hroziacich škodách alebo značných hospodárskych škodách bez nejakého bližšieho vysvetlenia, je absolútne nedostatočné a tie hroziace škody by, samozrejme, mali nejako súvisieť s tým, na čo sa osobitný odvod má používať, teda s bankovým sektorom, a mali by mať charakter nejakého bezprostredného ohrozenia, teda nie takého, ktoré možno zvládnuť riadnym legislatívnym procesom, ale teda že je to dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Takže sme tu asi viacerí, ktorí netrpezlivo čakáme na odpoveď pána ministra.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2019 14:27 - 14:29 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegom za reakcie. Pánu poslancovi Pčolinskému ďakujem aj za odpovede, ktoré som položil pánovi ministrovi Kamenickému, ale predsa len radšej by som bol, keby mi odpovedal pán minister financií.
Áno, kríza bude, otázka je, kedy a v akom rozsahu. Tak len neviem, či toto je dôvod na skrátené legislatívne, skrátené legislatívne konanie. A ja som to nemyslel naozaj nijako konfrontačne voči pánu ministrovi ani som mu nepripisoval vinu a zodpovednosť za všetky tie populistické návrhy, ktoré poschvaľoval parlament, len som sa teda naozaj úprimne zaujímal o to, že, že čo hrozí, a teda malo by hroziť niečo bezprostredné bankovému sektoru, lebo, lebo na to majú ísť prostriedky získané z osobitného odvodu, nie na znižovanie, znižovanie deficitu.
To, čo hovoril kolega Heger, že škody hrozia strane SMER - sociálna demokracia, no možno aj Slovenskej národnej strane hrozia nejaké škody, ak by sa to blbo vyvíjalo, MOST-u - HÍD už asi veľmi nie. Ale to by ma teda tiež zaujímalo, či ten dôvod môže nejako súvisieť s tým odmietnutím dane na cigarety, lebo to sú dve úplne odlišné veci, a teda predpokladám, že aspoň by sme sa mohli tváriť, že, že teda keď sa nepodarí do rozpočtu získať prostriedky z dane na cigarety, ktoré by bolo možné použiť normálne ako prostriedky rozpočtu, tak to získame z osobitného odvodu vybraných bankových inštitúcií, lebo to nie je príjem, ktorý ide priamo do štátneho rozpočtu, to je tak, tak akože môžme sa potom tváriť, ale akože to ide na tie banky a ich prípadné krízy budúce.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.11.2019 14:15 - 14:24 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, študenti zrejme nepočkajú až na diskusiu o samotnom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. To by sa tuná načakali, keďže to až po 17.00 hod. budeme rokovať, teda ak vôbec to bude schválené.
A teraz sme v bode návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií.
Zdôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie je teda veľmi diétne, tri krátke odstavce, s tým, že pri prvom prečítaní, sa priznám, že som ani, ani nenašiel ten dôvod, ktorý pozná zákon o rokovacom poriadku, niekoľko dôvodov, pre ktoré možno skrátiť legislatívne konanie. Ale je to, je to tam tak napísané, že z dôvodu predídenia značným hospodárskym škodám navrhuje sa pokračovať v platení osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, t. j. podieľať sa na nákladoch prípadných kríz a ochrany stability finančného systému.
No mňa by teda zaujímalo, ale teda pán minister nepočúva, že, že aké krízy nám tu, aké krízy nám tu hrozia, lebo ono je to také, také až dramatické, že bankový sektor je v nejakom predkrízovom stave a očakávame, že, že budúci rok tá kríza prepadne, prepukne naplno a teraz budeme musieť sanovať banky, a teda potrebujeme ten osobitný odvod zvýšiť a predĺžiť ho, predĺžiť ho natrvalo. Teda neviem, či ministerstvo financií má nejaké takéto informácie o hroziacej, bezprostredne hroziacej kríze, a neuviedlo, neuviedlo ho do toho zdôvodnenia, lebo v opačnom prípade nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Samozrejme, že je vecou politického rozhodnutia parlamentu, či taký odvod vôbec bude existovať, alebo nebude existovať, či bude dočasný, alebo trvalý, v akej bude výške, či sa zvýši, alebo zníži, alebo, alebo zruší, my všetci máme na to nejaký názor.
Ja si myslím, že by bolo ho lepšie zrušiť, alebo teda vôbec, vôbec ho nezavádzať. A myslím si, že nie je žiadny dôvod zvyšovať tento odvod a robiť z neho trvalý, trvalý odvod a že je to v podstate iba, iba finta, ktorou sa SMER - sociálna demokracia snaží zaplátať dieru v rozpočte, ale dobre, to je vecou politického rozhodnutia. Ale to, čo by nemalo byť vecou čisto politického rozhodnutia, ale malo by byť vecou posúdenia toho, či naozaj existujú dôvody, ktoré zákon o rokovacom poriadku predpokladá pre skrátené legislatívne konanie, je normálny, vecný a korektný dialóg na tému, či naozaj hrozia nejaké značné hospodárske škody a či hrozia tým, že návrh nebude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo tam nestačí, že hrozia značné hospodárske škody niekedy vo vzdialenej budúcnosti, keď v roku 2057 sa zrúti slovenský bankový systém, a potrebujeme si už teraz, teraz na to sporiť. Na to, aby bol dôvod na skrátené legislatívne konanie, tak by predsa malo niečo bezprostredne hroziť, čo by sme pri normálnom prerokovaní toho návrhu tomu nevedeli zabrániť.
Čiže ja sa pýtam, hrozí slovenskému bankovému systému nejaká katastrofa, o ktorej približovaní sa vie ministerstvo financií, vie vláda, ale verejnosť nevie? Ani odborná verejnosť nevie, ani poslanci nevedia? Lebo, keď nie, máte právo predkladať zákony ako vláda, parlament má povinnosť sa nimi zaoberať, ale nie je dôvod, aby sa nimi zaoberal v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo ak to nie je bezprostredne hroziace riziko, no tak na tejto schôdzi mohol byť prerokovaný návrh v prvom čítaní, na, na januárovej alebo februárovej schôdzi mohol byť schválený, ak by ste pre ne našli, našli podporu v parlamente. Takže sa pýtam, že čo je teda dôvod, prečo to nemôže ísť normálnym legislatívnym procesom, lebo ak tu nehrozí bezprostredne nejaká vážna kríza bankového sektora, mohol ten návrh ísť, ísť riadnym legislatívnym procesom a mohli sme si ušetriť túto diskusiu a absolvovali by sme iba tú, ktorá ešte bude nasledovať po hlasovaní o 17.00 hod., keď budeme o návrhu rokovať v prvom čítaní.
A druhú vec, ktorú by som sa chcel spýtať pána ministra, je, že vlastne kedy prišiel na to, že je potrebné robiť takéto opatrenie, lebo ak je nejaký problém s bankovým systémom, tak predpokladám, že ministerstvo financií má prehľad, sleduje situáciu a vie to odhadnúť aj s určitým predstihom. Teda mohlo navrhnúť ten zákon, ak sa naozaj domnieva, že, že existujú nejaké vážne problémy hroziace bankovému sektoru, ktoré, aspoň tak sa ten odvod tvári, ktoré by mohli byť sanované týmto osobitným odvodom. Tak to nejako náhle ministerstvo zistilo? Lebo ak to nezistilo náhle, tak ten návrh malo dať, malo dať na nejakú septembrovú alebo októbrovú schôdzu a predpokladám, že medzi, medzi tým časom, keď to mohlo byť prerokované v riadnom legislatívnom procese aj tak, aby to trebárs platilo od 1. 1., ak je to potrebné, a, a tým, kedy bol návrh zákona predložený do parlamentu, sa zrejme dôležité stalo. Niečo, niečo ste sa dozvedeli. A tým dôvodom by ale nemala byť to, že parlament schvaľuje populistické návrhy, ktorým zvyšuje rozpočtovú sekeru, vďaka ktorým nebude, nebude štát schopný dodržať plánovaný deficit, alebo teda nedeficit ani tento rok, a budúci rok hrozí až dramaticky veľký oproti tým predchádzajúcim predstavám o vývoji deficitu v ďalších rokoch schodok verejných financií.
Populistické zákony schvaľované parlamentom nie sú nepredvídateľné okolnosti a ťažko ich možno, možno kvalifikovať ako hospodárske škody, tak ako o nich hovorí zákon o rokovacom poriadku, aj keď hospodárske škody reálne často tie návrhy, návrhy spôsobujú. Ale dobre, tak sa aspoň tvárme, že ten osobitný odvod má byť, má byť určený na sanovanie nejakých kríz, do ktorých sa dostane bankový sektor.
Takže moja druhá otázka je, že čo ste sa dozvedeli tak náhle a kedy ste sa to dozvedeli, že je potrebné nielenže zvýšiť osobitný odvod a zvýšiť ho natrvalo, zmeniť ho z dočasného na trvalý, ale že to treba robiť v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže udialo sa niečo v posledných týždňoch také, na základe čoho, čoho je potrebné sa týmto návrhom zaoberať, dokonca sa ním zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2019 16:48 - 16:50 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Vážny, keď som vás počúval, tak som mal chvíľami pocit, že vám pán Hlivák leží hlboko v žalúdku. Až som mal taký dojem, že máte voči nemu niečo osobné, akoby vám niečo zlé spravil. Používate termíny ako takzvaný tretí sektor. Že takzvaný! To, zachovajme si predsa len nejakú úroveň, sme v parlamente.
Vyčítať pani prezidentke, že sa dala ovplyvniť názorom Úradu pre verejné obstarávanie, sa mi zdá úplne absurdné, lebo Úrad pre verejné obstarávanie je predsa tá inštitúcia, ktorá má na starosti verejné obstarávanie a vie o nej, vie o nej viac, dohliada, dohliada na to. Čiže keď dala sa ovplyvniť odborným názorom, nevidím na tom nič zlé.
Nikto nespochybňuje – a toto opakovane sa vraciame k tým debatám – právo poslancov dávať pozmeňujúce návrhy. To nie je protiústavné, ani pani prezidentka netvrdí, že je to protiústavné. To, čo kritizuje, a to, čo kritizuje oprávnene, je obchádzanie riadneho legislatívneho procesu. Takéto veci mali byť prerokované v medzirezortnom pripomienkovom konaní. A teda vy sa tu sťažujete, ale však vy ste aj generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, čiže mohli ste sa ako Sociálna poisťovňa zapojiť do pripomienkového konania. Vy ste vysoký predstaviteľ najsilnejšej vládnej strany a to je vládny návrh. Ten návrh tu nepredkladal pán Hlivák, to nešlo priamo z ÚVO, to išlo cez vládu. Ak ste mali chuť to ovplyvniť, mali ste to ovplyvniť a mali ste možnosti to ovplyvniť skôr.
To, či je alebo nie je to v rozpore s právom EÚ, to nevieme, to sa možno dozvieme. Autoritatívne to nemôže ani nikto, ani prezidentka, ani Európska komisia vysloviť. Ale tu si dovolím pripomenúť, že keď sa schvaľoval zákon, ktorý umožňoval stavať diaľnice na nevyvlastnených pozemkoch, vy ste boli ministrom dopravy, vedeli ste, že je protiústavný, a napriek tomu ste ho presadili. To je veľmi podobná situácia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2019 16:27 - 16:29 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Pamula, vy nemáte iba dve minúty, vy ste spravodajca, vy sa kedykoľvek môžete prihlásiť na akokoľvek dlho, takže ja sa veľmi teším, že teraz vystúpite a porozprávate nám o všetkých problémoch vo verejnom obstarávaní. Teda vítam, že nechcete sa dostávať do pozície, že bránite pána poslanca Vážneho a jeho návrh, tak dúfam, že ani nebudete hlasovať, teda že budete hlasovať za pripomienky pána, pani prezidentky.
Nie celkom som rozumel tomu vášmu vyjadreniu, že keď opozícii niečo vyhovuje, tak je to v poriadku, ak nevyhovuje, tak to nie je v poriadku. No však to má tak každý, aj vy to tak máte, že keď vám niečo vyhovuje, tak ste za to, je to podľa vás v poriadku, a keď nevyhovuje, tak to nie je v poriadku.
Povedali ste tu nejaký zvláštny pomer, že je jedna ku päť koaliční a opoziční poslanci predkladajú návrhy priamo v pléne. No ale skúsme si povedať, že koľko z tých návrhov aj reálne je schválených, a to by som si povedal, že tak jedna ku sto v prospech tých koaličných návrhov, lebo keď vy niečo predložíte, tak skoro všetko prejde. Keď niečo predložia opoziční poslanci a náhodou je to schválené, tak môžme vyhlasovať jednorazový štátny sviatok a určite to nie sú návrhy, ktoré sú predložené až priamo v pléne bez toho, aby to bolo vopred dohodnuté, dohodnuté s ministerstvom.
Pán poslanec Galek, chýba ti tu aj pán poslanec Vážny, aj pán poslanec Marček. No neviem, či pán poslanec Vážny je prihlásený do rozpravy, takže možno vystúpi, mňa by teda tiež zaujímalo napríklad obhajoba toho pozmeňováku zo strany pána poslanca Marčeka, to by, to by určite bolo veľmi, veľmi zaujímavé, podnetné a možno aj zábavné.
A, pán poslanec Osuský, no presne tak, však veď táto schôdza, ak sme povyhadzovali tie body, tak skončí niekedy začiatkom decembra a potom dva a pol mesiaca budeme brať peniaze a už nebudeme zasadať, lebo si páni povedali, že stačilo, že už netreba ro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.11.2019 16:07 - 16:21 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, rokujeme už o treťom vete pani prezidentky, tentokrát o zákone, o novele zákona o verejnom obstarávaní. Aby som nezabudol, tak drobná poznámka k pánu poslancovi Pamulovi, a teda k uplatňovaniu obštrukcie. No, obštrukcia je obvykle nástroj, ktorý má k dispozícii menšina v nejakom telese. Tá menšina sa v parlamente nazýva, nazýva opozícia, ktorá, niekedy môže využiť opozícia tú situáciu, že poslanci koalície – alebo teda väčšiny – nie sú práve prítomní, tak to môže zablokovať a na nejaký čas zdržať rokovanie parlamentu. Nezvykne sa to nadužívať, ale keď to občas opozícia vo vyhranených situáciách použije, tak je to úplne legitímne. Keď obštrukciu používa ten, kto disponuje v danom telese väčšinou, má tam väčšinu, môže si schváliť, čo len chce, tak je to také smiešne. Je to, je to veľmi nezvyčajné, aby väčšina, vládna väčšina, vládna koalícia používali, používali väčšinu, lebo to je zneužívanie, zneužívanie postavenia.
V samotnom vystúpení by som sa chcel venovať dvom veciam. Jednak by som chcel upozorniť ctenú Národnú radu, že zákon, o ktorom teraz rokujeme, bol predmetom petície občanov. Petície, ktorú zorganizovali Nadácia Zastavme korupciu a združenie Slovensko.Digital. Elektronickou formou boli zozberané podpisy, aktuálny stav je 7 785 podpisov, a touto petíciou sa obrátili na Národnú radu v súvislosti s prerokovaným bodom programu. Keďže podľa mojich informácií nebola táto petícia prerokovaná v žiadnom parlamentnom výbore, keďže boli oslovení poslanci, resp. poslanecké kluby, tak by som si dovolil tú petíciu prečítať aj v pléne.
Petícia proti utajeným štátnym nákupom, ktoré znemožnia verejnú kontrolu tendrov
Poslanci parlamentu schválili novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá umožní utajiť informácie o viacerých veľkých štátnych nákupoch. Obsahuje aj ďalšie zmeny, ktoré sťažia verejnú kontrolu tendrov. “Novinky” sa do legislatívy dostali cez pozmeňujúce návrhy Ľubomíra Vážneho a Petra Marčeka.
Úrad pre verejné obstarávanie a organizácie Slovensko.Digital a Nadácia Zastavme korupciu požiadali prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby zákon nepodpísala. Prezidentka sa stotožnila s väčšinou pripomienok a zákon vrátila parlamentu, ktorý o ňom bude opätovne rozhodovať na schôdzi 26. novembra.
Ak by znova prešiel v nezmenenej podobe, znamenalo by to najmä:
– Veľké IT tendre, ale aj akékoľvek ďalšie nákupy, o ktorých rozhodne vláda, by sa obstarávali podobne, ako keď štát nakupuje napríklad tanky alebo samopaly. Informácie o tendroch a časti zmlúv by neboli verejné a verejnosť by ich nemala ako kontrolovať.
– Dodávatelia by museli spĺňať špecifické bezpečnostné opatrenia, ktoré ale dnes pri rovnakých zmluvách spĺňať nemusia, čo by, samozrejme, znamenalo zúženie súťaží len na úzky okruh firiem.
– Priebeh takýchto súťaží by bol takmer nekontrolovateľný a na ľubovôli verejného obstarávateľa.
– Skrátila by sa lehota, dokedy má Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnúť o podnete. Ak to úrad nestihne do 30 dní, bude sa to chápať ako fiktívne rozhodnutie v neprospech sťažovateľa.
– V praxi by to znemožnilo účinnú kontrolu podnetov mimovládnych a iných organizácií. Znamenalo by to prekážky pri zastavení štátnych obchodov, ako bol nástenkový tender či nedávny 100-miliónový tender na nákup kamier na ministerstve vnútra.
– Zaviedla by sa povinnosť náhrady trov konania v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie odmietne podnet ku kontrole zo strany protikorupčných organizácií alebo verejnosti; nová povinnosť môže odradiť aktivistov od podávania podnetov.
Žiadame poslancov, aby vypustili body, ktoré boli súčasťou pozmeňujúcich návrhov poslanca Vážneho a Marčeka. Je tam vymenovaných tých osem bodov.
Petičný výbor tvoria Gabriel Lachmann, Peter Kulich, Martin Suchý a osobou určenou na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy je Zuzana Petková.
Každý z poslancov mal možnosť oboznámiť sa s touto petíciou. Táto petícia je petíciou za to, aby sme vyhoveli pripomienkam, s ktorými sa na nás obrátila pani prezidentka.
Pani prezidentka má podobné výhrady. Časť tých výhrad sa týka obsahu a sa týka menšej transparentnosti, sťaženej, sťaženej kontroly verejných obstarávaní, čo je teda zvlášť bizarné, že si to vládna koalícia doslova lajsla na záver volebného obdobia, keď už, keď už končí. Tak až tomu nerozumiem. Ak by sa takto nastavovali podmienky na začiatku, prešlo by to normálnym pripomienkovým konaním, no tak sa bavme a postavte sa za to. Prečo to robíte na konci, tomu celkom nerozumiem.
Ale v každom prípade sú tam výhrady vecné a sú tam – podobne ako v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ktoré pani prezidentka vrátila – aj pripomienky procedurálne. Tam tie pripomienky boli, že ide o prílepok, teda o návrh, návrh, ktorý sa týka novelizácie iného zákona ako ten, ktorý bol, ktorý bol pôvodným návrhom novelizovaný. Paradoxne, ten prílepok bol, bol predložený vo výbore. Tuto nejde o prílepok, tuto ide o zmenu toho istého zákona, čiže túto výčitku nemožno uplatniť. Za to, aby to nebolo úplne v poriadku, tak v rámci neblahej praxe, ktorú tu veľmi farbisto opísal pán poslanec Heger, tak neboli tie pozmeňujúce návrhy predložené alebo teda schválené, schválené vo výbore, ale až tuto, tuto v pléne.
A opäť sa vrátim aj k tomu, čo hovoril vo svojej faktickej poznámke pán poslanec Pamula. No samozrejme, že poslanci majú právo predkladať návrhy zákonov, poslanci majú právo predkladať pozmeňujúce návrhy. Je však nesprávne, ak sa obchádza riadny legislatívny proces. Riadny legislatívny proces, a zvlášť to platí o poslancoch vládnej koalície, ktorí majú veľkú šancu, že ich názory, námety sa premietnu aj do vládnych návrhov. V prípade takýchto dôležitých zákonov ide cez normálne medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa k tomu môžu vyjadriť ministerstvá, iné štátne inštitúcie, iné organizácie aj jednotlivci, aj poslanci Národnej rady sa môžu zapojiť do medzirezortného pripomienkového konania, dať pripomienku alebo hromadnú pripomienku.
Tento návrh zákona pripravoval Úrad pre verejné obstarávanie. Mal normálne pripomienkové konanie. Ja som bol spoluiniciátorom jednej hromadnej pripomienky. Zozberali sme pod tú hromadnú pripomienku podpisy, nie dosť na to, aby s nami museli rokovať, napriek tomu s nami rokovali, lebo mali záujem vypočuť si náš názor a snažili sa nám vysvetliť svoju pozíciu. Vecne sme sa nezhodli a naďalej som ostal kritický voči tomu aj pôvodnému návrhu, lebo som mal voči nemu výhrady napriek tomu, že sme strávili, strávili pomerne dlhý čas na Úrade pre verejné obstarávanie a rokovali sme o tej našej pripomienke. Ale aspoň ten proces, proces bol normálny. Teda musím oceniť, že Úrad pre verejné obstarávanie má snahu to, čo robí, to, čo mení, mení v legislatíve vysvetliť a odprezentovať a ak sú nejaké výhrady, tak na tie výhrady reagovať buď tak, že ten návrh upraví, alebo tak, alebo tak, že aspoň vysvetlí, prečo, prečo ho nejde upraviť.
Toto všetko ste vy svojím pozmeňujúcim návrhom obišli. A je úplne, úplne teda najhoršie z možných, z možných vecí, keď sa schvaľujú pozmeňujúce návrhy tak, že sa v pléne niečo prečíta a o desať minút je to už odhlasované, lebo tak ste sa dohodli a nie je k tomu žiadna diskusia, ak náhodou v sále nesedí niekto, kto, kto dokáže na to zareagovať, zareagovať faktickou pripomienkou.
Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý ten návrh pripravoval, dlho na ňom pracoval. Úrad pre verejné obstarávanie bol jednou z inštitúcií alebo organizácií, ktoré vyzvali pani prezidentku, aby ten zákon vetovala, pretože nesúhlasil s tými zmenami, ktoré boli do zákona vnesené poslaneckými pozmeňujúcimi návrhmi pánov poslancov Vážneho a Marčeka.
Kedysi, keď sa uvažovalo o väčšej transparentnosti legislatívneho procesu v Národnej rade, myslím, že to bolo za čias, kedy bol predsedom parlamentu pán Pellegrini, za druhej Ficovej vlády, tak jedna z úvah bola, že ak sa prednesie pozmeňujúci návrh v pléne, tak má ísť ešte späť do gestorského výboru a tam sa má o ňom rokovať. Nie je to plnohodnotná náhrada riadneho pripomienkového konania, ale aspoň dačo. To sa, samozrejme, že neschválilo, lebo tu je potrebné schvaľovať zákony veľmi rýchle, nezaťažovať sa nejakou diskusiou, lebo však jak sme sa dneska dozvedeli od pána poslanca Fica, ktorý sedáva na mieste pani predsedníčky zahraničného výboru Cséfalvayovej, politika a práca, politika nespočíva v tom, že sedí v parlamente a že, že tam niečo hovorí, samozrejme. Ale niekedy ide o maličkosti, niekedy ide o technické veci, ale v tomto prípade sú dôsledky takto schváleného, takto zle schváleného zákona problematické aj z hľadiska vecného obsahu, ktorý namieta petícia viac ako 7-tisíc občanov, ktorý namieta pani prezidentka, ktorá nerozporuje ten zákon iba z hľadiska procedúry, čo je tiež dôležité, ale aj z hľadiska vecného obsahu.
Takže aj ja sa chcem z tohto miesta prihovoriť za to, aby sme hlasovali za pripomienky pani prezidentky a zmenili ten zákon do podoby, v akej bol pred tým, ako krátko pred hlasovaním so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi vystúpili páni poslanci Marček a Vážny.
Ďakujem.
Skryt prepis