Videokanál poslanca

Vážený pán minister financií, vážený pán spravodajca, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená jedna kolegyňa a dvaja kolegovia, ktorí sa teraz nachádzajú v sále. Jeden opozičný poslanec, jeden koaličný a jedna koaličná poslankyňa. No museli sme vyhodiť tie opozičné návrhy z programu schôdze, jasné, lebo, lebo treba venovať pozornosť rozpočtu, parlament sa musí sústrediť na ten základný zákon roka a súvisiace veci, a toto je súvisiaca vec. A tu vidíme prázdne lavice koaličných aj opozičných poslancov, keď sa rokuje o zákone, ktorý keď neprejde, tak predpokladám, že rozpočet by mal vážne problémy. No to len ukazuje, ako dôveryhodné a ako reálne zdôvodnené bol ten návrh na vyhodenie všetkých opozičných poslaneckých návrhov.
Rokujeme o návrhu na zvýšenie osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií a na jeho zmenu nejakého jeho dočasného inštitútu, ktorý podľa toho pôvodného plánu mal skončiť budúci rok, na trvalý inštitút, ktorý tu bude, až kým ho nejaký parlament nezruší. Rokujeme o tom v skrátenom legislatívnom konaní, hoci, ako sme si včera povedali, na skrátené legislatívne konanie v tomto prípade nie je žiadny vecný dôvod. A dôsledkom toho skráteného legislatívneho konania je, že sa ani my ako poslanci nemôžeme tým návrhom dôkladne zaoberať, na výboroch sa všetci ponáhľali, výbor bol cez obednú pauzu, alebo výbory, pardon, boli cez obednú pauzu po tom, čo sme to o jedenástej schválili. Čiže poslanci, ktorí napríklad chceli by predložiť k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, teda k tomuto, k tejto novele nejaký pozmeňujúci návrh, počkali si do prvého čítania, kým bol návrh posunutý do druhého čítania, tak mali približne od nejakej pol dvanástej čas do, teraz je pol štvrtej. Čiže mali štyri hodiny na to, aby nejaký pozmeňujúci návrh, ak by, ak by ho chceli urobiť, vôbec predložili.
Čiže je to nekorektné voči verejnosti, je to nekorektné voči poslancom. Lebo nedá sa povedať, že nám znemožňujete, ale výrazne nám sťažujete to, aby sme si uplatnili svoje návrhy predkladané, teda svoje právo predkladať návrhy, ale nielen návrhy zákonov, ale aj pozmeňujúce návrhy. Lebo teda skúste za štyri hodiny, dve hodiny z ktorých sú obedná pauza a potom je hodina otázok, keď sa poslanci rozpŕchnu napísať pozmeňujúci návrh a zohnať pod neho 15 podpisov.
No ale aby to nebolo také nevyvážené, že je to nevýhoda a mínus pre poslancov, alebo teda v tomto prípade pre opozičných poslancov, lebo však koaliční poslanci, aj keď sú tu iba dvaja – traja v tejto chvíli, tak ten návrh schvália, lebo však je to návrh vlády. Je to do istej miery, to skrátené legislatívne konanie, povedal by som, taká otrava aj pre, aj pre členov vlády, ktorí majú tú smolu, že návrh predkladajú, a spravodajcov, ktorí sedia v rokovacej sále a musia počúvať, čo rečníci hovoria. A to, čo rečníci hovoria, je veľmi často takmer to isté, ako, ako hovorili predtým v prvom čítaní. Alebo dokonca to musia počúvať trikrát, ako pán minister, lebo najprv to povieme pri rozprave o skrátenom legislatívnom konaní, potom to povieme v prvom čítaní a potom to povieme v druhom čítaní. A častokrát je to v priebehu 24 hodín. Keby ste to mali rozložené, bolo by to iba dvakrát, bolo by to s odstupom mesiaca. Možno by ste už na to zabudli alebo, alebo by ste, by ste, aby sme hovorili o niečom inom, by sme, aby v rámci rozpravy v druhom čítaní by sa podarilo, podarilo vniesť tam nové témy. Takže, bohužiaľ, keďže vy ste nám to sťažili, ani ja to vám nebudem, nebudem uľahčovať.
A rád by som teraz zopakoval to, čo zaznelo v skrátenom legislatívnom konaní. To, čo zaznelo, zaznelo v prvom čítaní, a to, čo napríklad zaznelo aj vo výboroch, kde na našom výbore ústavnoprávnom nebol pán minister, ale bola pani štátna tajomníčka. A tiež otvorene priznala, že v zásade tu ide o rozpočet. Mňa to svojím spôsobom až fascinuje, že ministerstvo je také otvorené. Že aspoň sa nesnaží tváriť, že zvyšujeme bankový odvod preto, lebo chceme riešiť potenciálnu krízu v bankovom sektore, ale že to chceme len preto, aby sme mali, mohli vykázať vyššie príjmy. Nemali reálne vyššie príjmy rozpočtu, lebo toto musí ostať viazané, ale aby sme mohli vykázať vyššie príjmy rozpočtu a tým pádom môžme mať aj vyššie výdavky a financovať z toho všetky tie sociálne balíčky.
Na jednej strane je to sympatické, že sa, že sa ani nepretvarujete a že to otvorene hovoríte. Ale na druhej strane je to divné, ak tu máme nejaký odvod, ktorý má vytvoriť rezervu pre krytie problémov, do ktorých sa môžu dostať banky. A vy otvorene priznávate, že idete tento odvod zvyšovať z úplne iného dôvodu, že vám ide o to, aby ste mohli viacej míňať a aby ten rozpočet, ktorý vykážete prostredníctvom tohto kreatívneho účtovníctva, bol nižší deficit. No ale keďže sme v druhom čítaní, tak ste si museli vypočuť v priebehu jedného dňa dvakrát to isté alebo trikrát to isté. Ja by som sa predsa len pokúsil vylepšiť ten návrh. Predpokladám, že ho, že ho prijmete, že teda prijmete ten zákon, ale možno zvážite možnosť jeho vylepšenia. A mám pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili spolu s kolegom Mariánom Viskupičom. Ja som ho predkladal aj na ústavnoprávnom výbore, ale teda asi boli poslanci kolegovia koaliční zaskočení, tak tam ho neschválili. A ten pozmeňujúci návrh spočíva v tom, že by sa z návrhu zákona, ktorý v čl. I má dva body, vypustil ten prvý bod a ostal by tam iba ten druhý bod. Skúsim vysvetliť, že, že v čom to spočíva.
V čl. I, teda v bode 1 v čl. I je vlastne to samotné zvýšenie na 0,4 % osobitného odvodu zo súčasných 0,2. Ale tam je vlastne napísané doteraz, že má nulovú sadzbu, ak sa v § 11 neustanovuje inak. A v § 11 sa ustanovuje, že v rokoch 2017 až 2020 je sadzba 0,2 % ročne, sadzba odvodu. Čiže ak prijmeme oba body, tak ten prvý bod hovorí, že miesto tej nuly v § 3 ods. 2 zákona bude miesto nuly 0,4. A ten druhý bod hovorí, že ustanovenie § 11, ktoré hovorí, že je to 0,2 % ročne ešte aj v roku 2020, sa neuplatňuje. Bude, bude, že sa toto ustanovenie neuplatní budúci rok v roku 2020.
Ak by sme však vypustili ten prvý bod, tak by tam zostal iba ten druhý bod. V § 3 ods. 2 by ostala nezmenená nulapercentná, nulapercentná sadzba a zároveň, zároveň by sme tým prechodným ustanovením platným od 1. januára 2020 schválili, že ustanovenie § 11 sa v roku 2020 neuplatní. A síce ustanovenie § 11 hovorí, že v roku 2020 je tá sadzba 0,2 %, ale keďže vieme, že neskorší zákon má prednosť pred skorším, tak by platil § 11a a tým pádom by ten § 11 neplatil. Čiže by sme zostali na nulapercentnej sadzbe bankového odvodu už od roku 2020. Čiže by sme to trochu urýchlili.
Čiže inými slovami s podporou 15 poslancov, ktorú sa nám napriek tomu skrátenému legislatívnemu konaniu a tomu, že štyri hodiny po schválení v prvom čítaní, rokujeme o návrhu zákona v druhom čítaní, sa nám podarilo zozbierať tých 15 podpisov a teda predkladáme takýto pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujeme de facto zrušiť osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií, resp. stanoviť jeho nulovú sadzbu už od roku 2020 a nie až od roku 2021, ako to bolo podľa pôvodného právneho stavu, ktorý platí doteraz.
Čiže nebudem vás už ďalej trápiť a prečítam samotný text pozmeňujúceho návrhu a dúfam, že nájde toto vylepšenie zákona alebo návrhu zákona pozitívnu odozvu a že ho poslanci koalície schvália. Môžem vám za seba sľúbiť, že ak schválite tento pozmeňujúci návrh, tak ja budem hlasovať aj za zákon ako celok. A určite o tom presvedčím aj, aj kolegov v poslaneckom klube SaS. Takže končím a začínam čítať.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1761).
V čl. I sa vypúšťa bod 1. V čl. I sa označenie, sa zrušuje označenie doterajšieho bodu 2.
To je všetko. Ďakujem za pozornosť.

Pán minister, ďakujem za prečítanie odpovede pána ministra obrany. Len tri veci ako smerom k doplneniu by som chcel povedať.
Jednak tiež, podobne ako kolegyňa Veronika Remišová, chcem vyjadriť pobúrenie, že tu nie je pán minister Gajdoš, keď sa dejú tak závažné veci v jeho rezorte, že tu nie je pán predseda vlády Pellegrini a že tu nie je kopu ďalších členov vlády. To, že bude hodina otázok, je známe skoro rok dopredu, keď je schválený harmonogram. A teda je zvláštne, že si členovia vlády dávajú iný program v čase, keď majú odpovedať na otázky poslancov.
A druhá vec, ktorú chcem povedať, chcem sa ospravedlniť, lebo to súvisí s tou Bezpečnostnou radou. Ak som nejako nepresne informoval o tom, že bola Bezpečnostná rada v tejto veci pána Jaroslava Naďa v otázke na pána premiéra, keď mi pán Raši hovoril, že nebola Bezpečnostná rada, iba stretnutie vybraných členov Bezpečnostnej rady. Ja len upozorňujem, že na web stránke Úradu vlády je informácia, že pán premiér Pellegrini mal v tom čase zasadnutie, normálne rokovanie Bezpečnostnej rady. Tak si to tam opravte, aby ste nezavádzali verejnosť.
A posledná vec. Vy ste povedali, že keby som naďalej trval na, alebo teraz pán minister tvrdí, že keby som naďalej trval na tej otázke, tak by som sa mohol dopustiť trestného činu, zrejme toho istého ako pán Jaroslav Naď. Ale čo v prípade, že, že nebudem trvať, iba som sa spýtal. Nevyzvedám, iba som sa spýtal podobne, ako pán Naď poslal nejakú esemesku. Nedostal na ňu odpoveď alebo dostal odpoveď, že sa to nedozvie. Ja som vám položil otázku, nedostal som odpoveď. Dobre, rešpektujem. Vy ste právnik, pán minister, a zaujímal by ma váš právny názor, či toto je dôvod na trestné stíhanie niekoho, že takúto otázku položí. Už samotný fakt, že takú otázku položí.

Ďakujem, pani ministerka, teda za sprostredkovanie odpovede pani ministerky školstva. Len mi teda z toho nie je jasné, že či je to vlastná iniciatíva ministerstva školstva, alebo je to reakcia na, na petíciu, respektíve výzvu viacerých psychológov a psychiatrov, ktorí upozornili na potrebu prehodnotenia vhodnosti tohto filmového diela Kto je ďalší? pre školské, školské predstavenie. Lebo jedna vec je, že či sa odstránia informácie o tom, že bolo tam nejaké partnerstvo v minulosti s ministerstvom školstva, a druhá vec je práve toto, toto odporúčanie, keď sa ten film prezentuje ako školské predstavenie alebo, alebo premieta sa celým triedam či školám. No to mi z tej odpovede teda nebolo úplne jasné, že či je to vlastná iniciatíva ministerstva školstva, alebo je to, je to reakcia na, na tú kritiku, ktorá sa na ministerstvo vzniesla.
A možno na vás, lebo neviem, či na toto mi budete vedieť odpovedať, na vás, tak ten film bol podporený aj Audiovizuálnym fondom. Takže sa chcem spýtať, že či ste vy ako ministerka kultúry zachytila tento problém a túto kauzu a aký máte k nemu vy postoj ako ministerka kultúry. Ďakujem.

Pán podpredseda vlády, ja viem, že na hodine otázok odpovedajú poslanci na aktuálne otázky, teda členovia vlády na aktuálne otázky najmä z ich pôsobnosti. Ale tuto bežne sa dejú veci, že pán premiér odpovedá na otázky týkajúce sa napríklad komárov. Napríklad pán poslanec Tomáš sa ho v júni pýtal, že či môžu sa komáre na Slovensku už konečne cítiť ohrozené, ako pomôžete pri kalamite komárov. Tak uznajte, že zvolanie Bezpečnostnej rady a zaoberanie sa trestným stíhaním opozičného politika, ktorý poukazuje na kauzy v rezorte obrany a vo vojenskom spravodajstve, je relevantnou otázkou, na ktorú má poslanec dostať normálnu odpoveď bez toho, aby bol komentovaný, že či, alebo poučovaný, že či je to v súlade s rokovacím poriadkom alebo, alebo nie.
A teda máme tu rôzne skúsenosti so zneužívaním tajných služieb aj za Mečiarových čias s rôznymi odposluchmi a kupčením s odposluchmi aj, aj z neskorších čias. Takže samozrejme, že je predmetom záujmu verejnosti, ak za podivuhodných okolností je trestne stíhaný, je odpočúvaný a dokonca je voči nemu vznesené obvinenie, predstaviteľ opozičnej politickej strany, ktorý opakujem, upozorňuje na kritické kauzy alebo na kauzy v rezorte obrany a vo vojenskom spravodajstve.
Tak keď nie je tu pán premiér, žiaľ, tak ako rozumiete tej vašej záverečnej poznámke? Teda tvrdíte, že pán Nagy klame? Lebo ste povedali, že môže každý využívať všetky prostriedky na svoju obhajobu, a vyznelo to tak, že tvrdíte, že pán Nagy klame v tom, čo hovorí verejnosti.

Milý neomarxistický, neoliberálny a neviem ešte aký kolega Poliačik, vidím, že si teda trafil klinec po hlavičke, lebo tu naozaj, a teda niekedy, niekedy je to aj možno zdramatizované, ale sa to dostáva až do nejakej civilizačnej polohy, ten, ten konflikt. A keď hovoríš o tom, že ide o liberálnu demokraciu, no tak všetky tie reakcie ti v podstate dávajú, dávajú za pravdu. A mňa až teda prekvapuje, ako sa niekto vôbec dokáže priznať k tomu, že je proti liberálnej demokracii. Lebo keď má niekto problém s liberalizmom, to chápem. Niekto môže konzervatívec, niekto môže byť socialista, niekto môže byť nacionalista. Už komunista a fašista by nemal byť. To by malo byť mimo zákona. Ale teda môže mať problém s liberalizmom, s liberálnymi názormi. Ale problém s liberálnou demokraciou, teda so systémom, v ktorom žijeme, v ktorom fungujeme, v ktorom okrem väčšinového rozhodovania alebo rozhodovania väčšiny a demokratického hlasovania sú garantované aj základné práva a slobody všetkým, sú rešpektované menšiny, funguje právny štát, to je liberálna demokracia, tak problém s liberálnou demokraciou by nemal mať žiadny demokrat. Pravičiar ani ľavičiar, liberál ani konzervatívec. Takže len ma prekvapuje, že niekto sa k tomu otvorene priznáva, že má problém s liberálnou demokraciou.
A máme tu, máme tu teda takú tradíciu, že na úroveň afrických krajín sa posúvame zmenami volebného zákonodarstva. No tak teraz budeme, budeme argumentovať rozhodnutím bulharského ústavného súdu, miesto toho, aby sme jasne povedali, v čom je teda ten problém s Istanbulským dohovorom, lebo toto tu nezaznelo, žiadne konkrétne ustanovenie.

No teda som rád, že sa tu potvrdzuje súzvuk medzi dvoma stranami, o ktorom hovorila vo svojom vystúpení aj pani poslankyňa Zimenová, teda že fašisti z ĽSNS si v tomto dobre rozumejú so Slovenskou národnou stranou.
No ale, pán poslanec Drobný, no aká zmena definície manželstva? Povedzte mi, ktoré ustanovenie Istanbulského dohovoru priamo alebo nepriamo mení definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy. Žiadne. Žiadne. Nie je tam žiadne také ustanovenie, ktoré by zaväzovalo členské štáty meniť definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy.
A opakujem, ako som to hovoril aj vo vystúpení, my dvaja sa určite nezhodneme na tom, aké práva priznať osobám alebo párom osôb rovnakého pohlavia, ale to nerieši Istanbulský dohovor. Istanbulský dohovor rieši páchanie, teda násilie páchané na ženách a domáce násilie. Tvrdíte, že, že Istanbulský dohovor nechce uznať, že pojmy muž a žena vyplývajú z ich biologickej podstaty. Ale toto opäť nerieši Istanbulský dohovor, Istanbulský dohovor hovorí o mužoch a ženách, to je pohlavie, a hovorí o spoločenských očakávaniach a rolách, ktoré sú s tým, že je niekto muž alebo žena spojené, a to nazýva rodom a rozlišuje medzi pohlavím a rodom a tvrdí, že problém nie je v pohlaví a nie je to pohlavne podmienené násilie, že muži nepáchajú násilie, pretože sú muži, ale že to súvisí práve s rodom, teda s tými rolami.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie.
Pán poslanec Mizík, ja sa nezastávam nerovnakého postavenia žien v moslimských spoločnostiach. Ja sa zastávam náboženskej slobody, ja sa zastávam moslimov, ktorí čelia nenávisti zo strany fašistov, ako ste vy a zo strany iných ľudí. Ja sa nezastávam praktík, ktoré odporujú rovnoprávnemu postaveniu mužov a žien v moslimských krajinách. Ale keby ste si prečítali Istanbulský dohovor, tak áno, aj o tomto je Istanbulský dohovor.
Pán poslanec Zelník, pýtal sa pán poslanec Poliačik, že či to padá na úrodnú pôdu, a teda evidentne, evidentne nepadá. Tak ešte raz. Rod definuje nejaké, je definovaný cez spoločenské očakávania alebo role, ktoré spoločnosť očakáva od mužov a žien. Teda nie od nejakého tretieho pohlavia. Nieže vy si sám môžte, môžte určiť, určiť rod. To v Istanbulskom dohovore nie je. A teda tvrdiť, že pod rúškom ochrany žien pred násilím sa tu chce vniesť rodová ideológia, LGBT a neviem čo, to si naozaj myslíte, že tí ľudia, tie desiatky a stovky ľudí, ktorí pracovali na tom dohovore, ktorí to pripravili, to neurobili preto, lebo chceli urobiť najlepší možný dohovor na ochranu žien pred násilím, lebo to sú ľudia, ktorí sa tým zaoberajú, ale práve preto, aby nás, do slovenského právneho poriadku prepašovali nejakú gender ideológiu.
A, pán poslanec Bernaťák, no jasné, že možno iba prijať ako celok alebo odmietnuť ako celok, ale vy svojím uznesením sa bránite prijatiu záväzkov, ktoré sú obsiahnuté v dohovore. Tak by ste mali pomenovať, ktoré záväzky vám vadia. Nepovedať to takto všeobecne.

Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia. No áno, je to už tak, pán poslanec Soboňa, že niektorí si svoje vystúpenia pripravujeme sami a nepíše nám ich niekto iný. U nás je to skôr normálne, že si to pripravíme sami, aj keď možno niekedy s nejakou pomocou.
Pani poslankyňa Zimenová hovorila vo svojom vystúpení o kontexte tohoto, tohoto návrhu. Ja by som tiež začal, začal tým kontextom, lebo toto je opäť predvolebná politika Slovenskej národnej strany a vládnej koalície. Uznesenie proti Istanbulskému dohovoru bolo prijaté v Národnej rade tesne pred prezidentskými voľbami v takej chabej nádeji, že vám to pomôže vyhrať voľby, vyhrať vášmu kandidátovi pánovi Šefčovičovi nad Zuzanou Čaputovou. No nepomohlo, nepomohlo. Vy ste mali iné motivácie, vy ste sa chceli teda ukázať, že vy ste tí bojovníci proti genderu, ale teda to, že vám to prešlo, súviselo s tým, že SMER-u veľmi záležalo. Teraz sme na zrejme poslednej riadnej schôdzi pred, pred parlamentnými voľbami, tak opäť treba zdvihnúť pochodeň boja proti genderu a prijať nejaké ďalšie uznesenie proti Istanbulskému dohovoru, keď už to prvé, ktoré ste prijali, nesplnilo zrejme ten účel, ktorý ste si od neho sľubovali.
Ale nemusíte sa nejako veľmi tým vzrušovať, lebo je pomerne bežné, že vláda nie úplne do bodky vyslyší vždycky všetky uznesenia Národnej rady. Ja som sa tu opakovane pýtal členov vlády, že prečo nebolo dodnes splnené uznesenie z roku 2011, uznesenie Národnej rady z roku 2011, ktoré sa týkalo požiadavky parlamentu, aby vláda vykonala komplexný audit kompetencií a financovania verejnej správy, samosprávy aj štátnej správy. Napriek tomu, že to i vtedy iniciovali poslanci za SMER a že SMER je odvtedy nepretržite vo vláde, toto uznesenie dodnes nebolo splnené. Takže nebuďte frustrovaní, keď sa vám to nepodarilo tým marcovým uznesením.
Boli, a teda tým prejdem, prejdem k samotnému návrhu uznesenia, boli pre mňa veľmi zaujímavé reakcie na vystúpenie pani poslankyne Zimenovej. Najmä tie poďakovania, keď sa jej pani poslankyňa Smolíková poďakovala za reklamu na SNS a aktivity SNS a pani poslankyňa Grausová za reklamu na Slovenský štát, tak každý si zobral z toho to svoje a teda obe strany sa potešili tým, že v podstate pani poslankyňa Zimenová prirovnávala aktivity SNS alebo porovnávala s tým, čo sa dialo za fašistického Slovenského štátu. Nech si už pán Drábik o Slovenskom štáte myslí, čo chce, aj keď aj on rozlišuje medzi Slovenským štátom, ktorý podľa neho nebol fašistický, a Kotlebovou stranou, ktorá podľa neho fašistická je.
No ale v čom je podstata problému? Podstata problému je v konšpiráciách, hoaxoch, v tom, o čom, o čom tu hovoril pán poslanec Zelník napríklad v reakcii na vystúpenie pani poslankyne Zimenovej. V tom, že v Istanbulskom dohovore je nejaká požiadavka, aby sme, aby sme uznali manželstvá párov rovnakého pohlavia, práva LGBTI osôb, nejaký ďalší rod. Nič z toho v Istanbulskom dohovore nie je. Vidíte tam niečo, čo tam nie je, čo nie je v texte, čo nie je, čo nie je v účele.
A teda na túto tému a toto som si nepísal sám, ale teda budem vychádzať zo stanoviska, ktoré prijala Benátska komisia práve v súvislosti s nepravdivými tvrdeniami, ktoré sa šíria o Istanbulskom dohovore. Takže teraz, aby sa ma pán poslanec Soboňa nepýtal, tak toto idem prezentovať, niečo, čo nemám z vlastnej hlavy, ale stotožňujem sa s tým.
Expertná komisia Rady Európy vydala stanovisko o Istanbulskom dohovore. Vydala ho na žiadosť Arménska. V tom stanovisku uviedla, že žiadne, lebo v Arménsku majú podobné problémy s Istanbulským dohovorom niektorí ľudia ako na Slovensku, a konštatovala, že žiadne z ustanovení Istanbulského dohovoru nie je v rozpore s arménskou ústavou. Komisia označila interpretáciu Istanbulského dohovoru ako Trójskeho koňa takzvanej rodovej ideológie za neopodstatnenú. Stanovisko sa detailne venuje namietaným ustanoveniam Istanbulského dohovoru a vyvracia jeho údajný zásah do národnej legislatívy. Slovensko sa na Benátsku komisiu zloženú z odborníkov a odborníčok na ústavné a medzinárodné právo v minulosti obrátilo ohľadom vymenovania ústavných sudcov. Komisia sa v stanovisku zamerala na kardinálne témy, ktoré sú predmetom verejnej diskusie v súvislosti s ratifikáciou nielen v Arménsku, ale aj v iných krajinách, vrátane Slovenska. Expertná skupina v stanovisku zdôraznila, že Istanbulský dohovor nijak neodporuje už ratifikovaným ľudskoprávnym dokumentom, ale ich dopĺňa tým, že poskytuje komplexnejšiu a podrobnejšiu ochranu žien pred násilím a domácim násilím. Istanbulský dohovor netvrdí, že každé násilie voči ženám je rodovo podmienené, ale poukazuje na to, že spoločenské očakávania o tom, čo by muži alebo ženy mali alebo nemali robiť, sú jednou z príčin tohto násilia. Ženy sú obzvlášť zraniteľné, pretože násilie voči ženám a špeciálne v domácom prostredí je tradične vnímané ako spoločensky akceptované. Text Dohovoru stavia na právnych záväzkoch vyplývajúcich z iných právnych nástrojov. Dohovor o eliminácii diskriminácii žien, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor proti mučeniu, Medzinárodný pakt o hospodárskych a sociálnych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva.
Komisia vo svojom stanovisku ďalej uviedla, že Istanbulský dohovor zmieňuje manželstvo len v kontexte núteného manželstva v čl. 37 a teda nijakým spôsobom nie je v rozpore s národnými ústavami, ktoré definujú manželstvo ako zväzok muža a ženy. Rovnako Dohovor štátom neukladá nijakú povinnosť legalizovať manželstvá osôb rovnakého pohlavia alebo prijať opatrenia vo vzťahu k LGBT osobám. Komisii nie je zrejmé, na akom právnom základe vznikla táto polemika, keďže Istanbulský dohovor vôbec nespomína homosexuálov a na sexuálnu orientáciu odkazuje len v antidiskriminačnej klauzule. Istanbulský dohovor nezasahuje do práva rodičov vzdelávať svoje deti v súlade so svojím presvedčením a ponecháva širokú mieru uváženia na štátoch sa rozhodnúť o vzdelávaní na tému násilia páchaného na ženách a domáceho násilia. Neopodstatnenými sú podľa komisie tiež obavy z toho, že ratifikácia Istanbulského dohovoru zakladá nové povinnosti vo vzťahu k azylovému právu, toto ešte na Slovensku nebolo vytiahnuté, keďže dohovor nejde nad rámec praxe Európskeho súdu pre ľudské práva a jeho judikatúry ani nenovelizuje Ženevský dohovor z roku ´51 vo vzťahu k postaveniu utečencov. V otázkach ohľadom spornej terminológie komisia zdôraznila, že dohovor jasne rozlišuje medzi, to je podstata toho všetkého, medzi pohlavím ako biologickým faktom a rodom ako spoločenským očakávaním vo vzťahu k tomuto faktu. Koncept rodovej identity nevyžaduje od členských štátov prijať nejaké opatrenia s cieľom uznať tieto rozličné kategórie osôb alebo im zabezpečiť špeciálny právny status.
Istanbulský dohovor je prvým európskym dokumentom, ktorý sa zaoberá násilím na ženách a domácim násilím a zároveň prvým európskym nástrojom, ktorý výslovne spája tento fenomén so škodlivými rodovými stereotypmi, škodlivými rodovými stereotypmi, nie akýmikoľvek rodovými stereotypmi. Prínosom Istanbulského dohovoru je okrem symbolického významu a jeho komplexnej úpravy aj medzinárodný priestor na zdieľanie poznatkov a osvedčených postupov v tejto oblasti. Prvé hodnotiace správy expertného výboru k Dohovoru rovnako nepotvrdili obavy zo skrytého alebo takzvaného skrytého obsahu Dohovoru.
Takže pre pána poslanca Soboňu, teraz už, už prechádzam z čítania zo stanoviska alebo teda informácie o stanovisku expertnej komisie Rady Európy opäť k vlastnému textu. A ak to mám teda zhrnúť, celý boj proti Istanbulskému dohovoru je založený na nepochopení. Istanbulský dohovor hovorí o rodovo podmienenom násilí, hovorí o rode ako o súbore nejakých rolí, ktoré sú spoločensky očakávané vo vzťahu k pohlaviam, a teda rozlišuje medzi rodom a pohlavím.
Účel toho, prečo to takto je zadefinované v Istanbulskom dohovore, je, že nie všetko, čítal som to, nie všetko násilie páchané na ženách je rodovo podmienené, ale časť, významná časť, veľká časť násilia páchaného na ženách je rodovo podmienená alebo má túto súvislosť, že sú nejaké očakávania mužských a ženských rolí. Teda nie pohlavia, to nevyplýva z pohlavia, to nie je pohlavne podmienené násilie. Ak by sme vypustili rod a nahradili ho pohlavím, vy by ste možno boli spokojnejší, že je to pohlavne podmienené násilie, ale tam nie je problém to, že niekto je muž, a preto bije ženu, že je muž, ale preto, že spoločnosť má nejaké očakávania, ako sa má správať muž, ako sa má správať žena, ako má žena poslúchať muža, ako sú v nerovnakom, v nerovnakom postavení. Niektoré z tých stereotypov, z tých negatívnych rodových stereotypov priamo ospravedlňujú domáce násilie, lebo veď keď je to v rodine, tak jako nemá sa to napríklad vynášať von a čo sa doma uvarí, to sa, to sa má aj doma zjesť. Iné z tých stereotypov nepriamo alebo aj priamo to domáce násilie podporujú. Napríklad tým, že, že dávajú ženu do ekonomicky alebo sociálne nerovnocenného postavenia s mužom. Ale nič, nič tam nie je o tom, že majú byť uznané manželstvá párov rovnakého pohlavia, nič tam nie je o tom, že majú byť priznané nejaké práva, nejaké špeciálne práva LGBT osobám, nič tam nie je o tom, že si niekto môže slobodne vybrať rod.
A teraz, aby nedošlo k nedorozumeniu, ja si myslím, že by sme mali uznať zväzky párov rovnakého pohlavia. Ja si myslím, že by mali byť, mali byť aj manželstvá, že by sme mali umožniť adopcie. Ja si myslím, že máme citlivo pristupovať aj k transgender osobám. Ale nič z toho nerieši Istanbulský dohovor, nič z toho nie je napísané v Istanbulskom dohovore a nič z toho, čo je napísané v Istanbulskom dohovore, nemôže viesť a nevedie k takýmto záverom. To, čo tam, to, čo tam vy čítate, je, je absurdné, lebo nenájdete tam ustanovenie, ktoré by o niečom takomto hovorilo, ktoré by k niečomu takémuto viedlo.
Krátko by som sa vyjadril k tomu textu pozmeneného ustanovenia a opätovne sa drobne pozastavím nad tým, že ste, že ste teda text uznesenia, uznesenia nedokázali pripraviť tak, aby, aby ste nemuseli ako prvú vec pri jeho prezentácii dávať, dávať pozmeňujúci návrh. A teda konkrétne mám na mysli ten bod C, kde Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby s využitím všetkých možností postupovala voči inštitúciám Európskej únie a Rady Európy v súlade s týmto uznesením s cieľom zabrániť prijatiu záväzkov a dopadom záväzkov, ktoré nie sú upravené v slovenskom právnom poriadku a vyplývajú z Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu na právny poriadok Slovenskej republiky. Bolo by teda dobré, keby ste, lebo v dôvodovej správe alebo v odôvodnení som to nenašiel, že o aké záväzky a dopady záväzkov, ktoré nie sú upravené v slovenskom právnom poriadku, ide.
Keď na jednej strane sa tu tvrdí, že už sme v podstate všetko dôležité z Istanbulského dohovoru prebrali, je to, je to dohovor o boji proti násiliu. Čiže ak by tam boli nejaké záväzky, ktoré sa týkajú boja proti násiliu páchaného na ženách a ešte ich nemáme, tie veci upravené v našej legislatíve, no to by sme sa asi mali zamyslieť, či ich nemáme mať upravené v našej legislatíve. Ale ak, to je už povaha medzinárodných dohovorov, že k niečomu sa zaviažete a buď to teda už spĺňate a zaviažete sa preto, lebo sa chcete prihlásiť k tým hodnotám, o ktorých hovorí ten medzinárodný dohovor, alebo, alebo niektoré veci ešte nespĺňate vo vnútroštátnej legislatíve a potom v takom prípade, v takom prípade sa zaväzujete k tomu, že, že, že to upravíte. Len mňa by naozaj zaujímalo a možno niekto z predkladateľov mi to bude schopný vysvetliť, že zabrániť prijatiu akých záväzkov, ktoré vyplývajú z Istanbulského dohovoru, chcete týmto vyhlásením. Konkrétne, aký záväzok, ktorý je obsiahnutý v Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, aký záväzok tam je taký, ktorý by, ktorý by nemal byť prijatý do našej legislatívy. Lebo takto všeobecne povedané, z toho vlastne vyplýva, že Slovenská republika sa bráni prijatiu záväzkov týkajúcich sa boja proti domácemu násiliu, proti násiliu páchanému na ženách. A to teda predpokladám, že nie je ani úmyslom, úmyslom predkladateľov, brániť ďalším opatreniam týkajúcim sa boja proti, proti násiliu. Čiže buď by som poprosil o nejaké upresnenie už, nepredpokladám, že budete dávať ďalší pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh, ale keď je to takto všeobecne naformulované, tak potom vlastne áno, tak patria aj veci, ktoré sa týkajú, akékoľvek veci, ktoré vyplývajú, vyplývajú z dohovoru.
Čiže ak máte s niečím konkrétnym problém, no tak povedzte, že toto konkrétne nechcete, aby, aby, aby bolo upravené, aj keď by to bolo, aj keď by to bolo asi trochu absurdné, lebo, lebo žiadne také záväzky, o ktorých sa v tých hoaxoch, ktoré tu zaznievajú vo faktických poznámkach, hovorí, v Istanbulskom dohovore nie sú. Teda je to potom také zvláštne. Ak to naformulujete takto všeobecne, tak vlastne hovoríte, že vláda má využiť všetky možnosti, aby postupovala voči inštitúciám EÚ a Rady Európy s cieľom zabrániť prijatiu záväzkov a dopadom záväzkov, ktoré vyplývajú z Istanbulského dohovoru, čiže všetkých, aj tých, ktoré sa týkajú, týkajú bezprostredne priamo, konkrétne boja proti násiliu páchaného na ženách, ak to schválite takto, tak to sa bude dať interpretovať. Alebo potom by ste mali priamo pomenovať tie záväzky, ktoré vám prekážajú, ale v tom prípade, v tom prípade neviem, ako by ste ich pomenovali, lebo tie v Istanbulskom dohovore jednoducho nie sú. Tie sú iba v tých konšpiráciách, ktoré sa šíria okolo neho.
No a keď už máme túto tému otvorenú, tak si myslím, že bolo by dobré, keby sme dali Národnej rade príležitosť prehodnotiť to chybné rozhodnutie, ktoré urobila v marci tohto roku, a teda dovolím si spolu s kolegyňou poslankyňou Zuzanou Zimenovou predložiť pozmeňujúci návrh k návrhu, návrhu uznesenia, ktorý teda po skončení vystúpenia prečítam, ale teda my navrhujeme prehodnotiť rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky z 29. marca 2019 nepokračovať v procese ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu Slovenskou republikou, zrušiť predmetné uznesenie Národnej rady a požiadať vládu, aby predložila do Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou dohovoru. Keď už je to teda otvorené, tak formou pozmeňujúceho návrhu by som, by som chcel dať, dať návrh, alebo teda spolu s pani poslankyňou Zimenovou návrh, aby sme zrušili to uznesenie, ktorým Národná rada odmietla ratifikáciu Istanbulského dohovoru a požiadali sme vládu, aby ratifikačný proces pokračoval. Tým končím a prečítam text pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Zimenovej a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Pašku, Tibora Bernaťáka a Evy Smolíkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k procesu pristúpenia Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), tlač 1814.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Pašku, Tibora Bernaťáka a Evy Smolíkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k procesu pristúpenia Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) sa mení takto:
Text uznesenia znie: "Národná rada Slovenskej republiky
A. zrušuje Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1697 z 29. marca 2019 k procesu ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou, tlač 1409, ktorým Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky, aby nepokračovala v procese smerujúcom k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou a vykonala všetky úkony súvisiace s oznámením Rade Európy, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.
B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou."
Ďakujem za pozornosť.

Pani poslankyňa Zimenová, no na rozdiel od predrečníkov ja sa domnievam, že tvoje vystúpenie bolo úplne k veci, pretože veci majú vždycky nejaký kontext. Veci sa nedejú len tak. Aj, aj tento návrh nevisí vo vzduchoprázdne, ale je motivovaný konšpiračnými interpretáciami Istanbulského dohovoru, ktoré úplne prekrúcajú jeho obsah, jeho zmysel, jeho účel, vkladajú doňho niečo, čo tam nie je. A áno, je to v rámci širšieho, širšieho spochybňovania princípov slobodnej spoločnosti, princípov liberálnej demokracie. A tie črty podobnosti s tendenciami z minulosti je dôležité pomenovať, lebo, lebo môžme sa baviť o texte, však ja vzápätí vystúpim a budem hovoriť, budem hovoriť aj o tom texte, ale však keď sa hovorí o návrhu zákona, tak sa nehovorí iba o jednotlivých paragrafoch, hovorí sa aj, aké bude mať dôsledky, aké má súvislosti, čím bol, čím bol motivovaný. A o tom je dôležité hovoriť, lebo to, čím bol motivovaný a čo ním predkladatelia v skutočnosti sledujú, je dôležitejšie ako presná formulácia, ktorú sú predkladatelia schopní z večera do rána zmeniť, a dajú sem nejaký návrh, potom si to skonzultujú na ministerstve spravodlivosti a dávajú ako prvú vec v rozprave pozmeňujúci návrh k vlastnému návrhu.

Pán poslanec Paška, ja mám tak trochu pocit deja vu, lebo tu sa už stáva takou, neviem, či tradíciou, alebo folklórom slovenského parlamentu pri rokovaní o návrhoch, ktorými sa odmieta nejaký dohovor, či už Istanbulský, alebo Marrákešský, že nejaká skupina poslancov, že nejaká skupina poslancov s tým príde, potom, potom zrazu, zrazu ten návrh ešte ani, ani neuschol atrament a už sa mení a dáva pozmeňujúci návrh k vlastnému návrhu. Tak potom akým spôsobom to pripravujete? Lebo však bol nejaký návrh, o ktorom sa hovorilo na výbore, potom bolo niečo, myslím si, že nie úplne identické predložené, predložené do Národnej rady, a teraz, teraz je tu predkladaný pozmeňujúci návrh k vášmu vlastnému návrhu. Stáva sa, že v priebehu druhého čítania, ktoré je ale mesiac po prvom čítaní, keď sa rokuje o návrhoch zákona, tak poslanci prídu na to, že toto by sa dalo ešte opraviť a odbor legislatívy nám, nám poradil, že, že tuto máme nejaké chyby, no tak to opravíme pozmeňujúcim návrhom a dá poslanec pozmeňujúci návrh k vlastnému návrhu zákona, áno, druhé čítanie k návrhu zákona, ale toto sú nejaké uznesenia, ktoré vy predkladáte do Národnej rady bez toho, aby ste ich mali normálne pripravené, aby ste vedeli, vedeli za nimi stáť, a vy ste tu teraz odprezentovali návrh uznesenia, vzápätí ste sa ako prví prihlásili do rozpravy a navrhli ste pozmeňujúci návrh k vlastnému uzneseniu, ktorý vlastne ani nie je pozmeňujúci návrh, ale je to komplet nové uznesenie.
Tak ja teda mám výhrady aj k obsahu aj pôvodného, aj pozmeneného, ale teda dovolím sa, si pozastaviť sa nad touto procedúrou.