Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia. No áno, je to už tak, pán poslanec Soboňa, že niektorí si svoje vystúpenia pripravujeme sami a nepíše nám ich niekto iný. U nás je to skôr normálne, že si to pripravíme sami, aj keď možno niekedy s nejakou pomocou.
Pani poslankyňa Zimenová hovorila vo svojom vystúpení o kontexte tohoto, tohoto návrhu. Ja by som tiež začal, začal tým kontextom, lebo toto je opäť predvolebná politika Slovenskej národnej strany a vládnej koalície. Uznesenie proti Istanbulskému dohovoru bolo prijaté v Národnej rade tesne pred prezidentskými voľbami v takej chabej nádeji, že vám to pomôže vyhrať voľby, vyhrať vášmu kandidátovi pánovi Šefčovičovi nad Zuzanou Čaputovou. No nepomohlo, nepomohlo. Vy ste mali iné motivácie, vy ste sa chceli teda ukázať, že vy ste tí bojovníci proti genderu, ale teda to, že vám to prešlo, súviselo s tým, že SMER-u veľmi záležalo. Teraz sme na zrejme poslednej riadnej schôdzi pred, pred parlamentnými voľbami, tak opäť treba zdvihnúť pochodeň boja proti genderu a prijať nejaké ďalšie uznesenie proti Istanbulskému dohovoru, keď už to prvé, ktoré ste prijali, nesplnilo zrejme ten účel, ktorý ste si od neho sľubovali.
Ale nemusíte sa nejako veľmi tým vzrušovať, lebo je pomerne bežné, že vláda nie úplne do bodky vyslyší vždycky všetky uznesenia Národnej rady. Ja som sa tu opakovane pýtal členov vlády, že prečo nebolo dodnes splnené uznesenie z roku 2011, uznesenie Národnej rady z roku 2011, ktoré sa týkalo požiadavky parlamentu, aby vláda vykonala komplexný audit kompetencií a financovania verejnej správy, samosprávy aj štátnej správy. Napriek tomu, že to i vtedy iniciovali poslanci za SMER a že SMER je odvtedy nepretržite vo vláde, toto uznesenie dodnes nebolo splnené. Takže nebuďte frustrovaní, keď sa vám to nepodarilo tým marcovým uznesením.
Boli, a teda tým prejdem, prejdem k samotnému návrhu uznesenia, boli pre mňa veľmi zaujímavé reakcie na vystúpenie pani poslankyne Zimenovej. Najmä tie poďakovania, keď sa jej pani poslankyňa Smolíková poďakovala za reklamu na SNS a aktivity SNS a pani poslankyňa Grausová za reklamu na Slovenský štát, tak každý si zobral z toho to svoje a teda obe strany sa potešili tým, že v podstate pani poslankyňa Zimenová prirovnávala aktivity SNS alebo porovnávala s tým, čo sa dialo za fašistického Slovenského štátu. Nech si už pán Drábik o Slovenskom štáte myslí, čo chce, aj keď aj on rozlišuje medzi Slovenským štátom, ktorý podľa neho nebol fašistický, a Kotlebovou stranou, ktorá podľa neho fašistická je.
No ale v čom je podstata problému? Podstata problému je v konšpiráciách, hoaxoch, v tom, o čom, o čom tu hovoril pán poslanec Zelník napríklad v reakcii na vystúpenie pani poslankyne Zimenovej. V tom, že v Istanbulskom dohovore je nejaká požiadavka, aby sme, aby sme uznali manželstvá párov rovnakého pohlavia, práva LGBTI osôb, nejaký ďalší rod. Nič z toho v Istanbulskom dohovore nie je. Vidíte tam niečo, čo tam nie je, čo nie je v texte, čo nie je, čo nie je v účele.
A teda na túto tému a toto som si nepísal sám, ale teda budem vychádzať zo stanoviska, ktoré prijala Benátska komisia práve v súvislosti s nepravdivými tvrdeniami, ktoré sa šíria o Istanbulskom dohovore. Takže teraz, aby sa ma pán poslanec Soboňa nepýtal, tak toto idem prezentovať, niečo, čo nemám z vlastnej hlavy, ale stotožňujem sa s tým.
Expertná komisia Rady Európy vydala stanovisko o Istanbulskom dohovore. Vydala ho na žiadosť Arménska. V tom stanovisku uviedla, že žiadne, lebo v Arménsku majú podobné problémy s Istanbulským dohovorom niektorí ľudia ako na Slovensku, a konštatovala, že žiadne z ustanovení Istanbulského dohovoru nie je v rozpore s arménskou ústavou. Komisia označila interpretáciu Istanbulského dohovoru ako Trójskeho koňa takzvanej rodovej ideológie za neopodstatnenú. Stanovisko sa detailne venuje namietaným ustanoveniam Istanbulského dohovoru a vyvracia jeho údajný zásah do národnej legislatívy. Slovensko sa na Benátsku komisiu zloženú z odborníkov a odborníčok na ústavné a medzinárodné právo v minulosti obrátilo ohľadom vymenovania ústavných sudcov. Komisia sa v stanovisku zamerala na kardinálne témy, ktoré sú predmetom verejnej diskusie v súvislosti s ratifikáciou nielen v Arménsku, ale aj v iných krajinách, vrátane Slovenska. Expertná skupina v stanovisku zdôraznila, že Istanbulský dohovor nijak neodporuje už ratifikovaným ľudskoprávnym dokumentom, ale ich dopĺňa tým, že poskytuje komplexnejšiu a podrobnejšiu ochranu žien pred násilím a domácim násilím. Istanbulský dohovor netvrdí, že každé násilie voči ženám je rodovo podmienené, ale poukazuje na to, že spoločenské očakávania o tom, čo by muži alebo ženy mali alebo nemali robiť, sú jednou z príčin tohto násilia. Ženy sú obzvlášť zraniteľné, pretože násilie voči ženám a špeciálne v domácom prostredí je tradične vnímané ako spoločensky akceptované. Text Dohovoru stavia na právnych záväzkoch vyplývajúcich z iných právnych nástrojov. Dohovor o eliminácii diskriminácii žien, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor proti mučeniu, Medzinárodný pakt o hospodárskych a sociálnych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva.
Komisia vo svojom stanovisku ďalej uviedla, že Istanbulský dohovor zmieňuje manželstvo len v kontexte núteného manželstva v čl. 37 a teda nijakým spôsobom nie je v rozpore s národnými ústavami, ktoré definujú manželstvo ako zväzok muža a ženy. Rovnako Dohovor štátom neukladá nijakú povinnosť legalizovať manželstvá osôb rovnakého pohlavia alebo prijať opatrenia vo vzťahu k LGBT osobám. Komisii nie je zrejmé, na akom právnom základe vznikla táto polemika, keďže Istanbulský dohovor vôbec nespomína homosexuálov a na sexuálnu orientáciu odkazuje len v antidiskriminačnej klauzule. Istanbulský dohovor nezasahuje do práva rodičov vzdelávať svoje deti v súlade so svojím presvedčením a ponecháva širokú mieru uváženia na štátoch sa rozhodnúť o vzdelávaní na tému násilia páchaného na ženách a domáceho násilia. Neopodstatnenými sú podľa komisie tiež obavy z toho, že ratifikácia Istanbulského dohovoru zakladá nové povinnosti vo vzťahu k azylovému právu, toto ešte na Slovensku nebolo vytiahnuté, keďže dohovor nejde nad rámec praxe Európskeho súdu pre ľudské práva a jeho judikatúry ani nenovelizuje Ženevský dohovor z roku ´51 vo vzťahu k postaveniu utečencov. V otázkach ohľadom spornej terminológie komisia zdôraznila, že dohovor jasne rozlišuje medzi, to je podstata toho všetkého, medzi pohlavím ako biologickým faktom a rodom ako spoločenským očakávaním vo vzťahu k tomuto faktu. Koncept rodovej identity nevyžaduje od členských štátov prijať nejaké opatrenia s cieľom uznať tieto rozličné kategórie osôb alebo im zabezpečiť špeciálny právny status.
Istanbulský dohovor je prvým európskym dokumentom, ktorý sa zaoberá násilím na ženách a domácim násilím a zároveň prvým európskym nástrojom, ktorý výslovne spája tento fenomén so škodlivými rodovými stereotypmi, škodlivými rodovými stereotypmi, nie akýmikoľvek rodovými stereotypmi. Prínosom Istanbulského dohovoru je okrem symbolického významu a jeho komplexnej úpravy aj medzinárodný priestor na zdieľanie poznatkov a osvedčených postupov v tejto oblasti. Prvé hodnotiace správy expertného výboru k Dohovoru rovnako nepotvrdili obavy zo skrytého alebo takzvaného skrytého obsahu Dohovoru.
Takže pre pána poslanca Soboňu, teraz už, už prechádzam z čítania zo stanoviska alebo teda informácie o stanovisku expertnej komisie Rady Európy opäť k vlastnému textu. A ak to mám teda zhrnúť, celý boj proti Istanbulskému dohovoru je založený na nepochopení. Istanbulský dohovor hovorí o rodovo podmienenom násilí, hovorí o rode ako o súbore nejakých rolí, ktoré sú spoločensky očakávané vo vzťahu k pohlaviam, a teda rozlišuje medzi rodom a pohlavím.
Účel toho, prečo to takto je zadefinované v Istanbulskom dohovore, je, že nie všetko, čítal som to, nie všetko násilie páchané na ženách je rodovo podmienené, ale časť, významná časť, veľká časť násilia páchaného na ženách je rodovo podmienená alebo má túto súvislosť, že sú nejaké očakávania mužských a ženských rolí. Teda nie pohlavia, to nevyplýva z pohlavia, to nie je pohlavne podmienené násilie. Ak by sme vypustili rod a nahradili ho pohlavím, vy by ste možno boli spokojnejší, že je to pohlavne podmienené násilie, ale tam nie je problém to, že niekto je muž, a preto bije ženu, že je muž, ale preto, že spoločnosť má nejaké očakávania, ako sa má správať muž, ako sa má správať žena, ako má žena poslúchať muža, ako sú v nerovnakom, v nerovnakom postavení. Niektoré z tých stereotypov, z tých negatívnych rodových stereotypov priamo ospravedlňujú domáce násilie, lebo veď keď je to v rodine, tak jako nemá sa to napríklad vynášať von a čo sa doma uvarí, to sa, to sa má aj doma zjesť. Iné z tých stereotypov nepriamo alebo aj priamo to domáce násilie podporujú. Napríklad tým, že, že dávajú ženu do ekonomicky alebo sociálne nerovnocenného postavenia s mužom. Ale nič, nič tam nie je o tom, že majú byť uznané manželstvá párov rovnakého pohlavia, nič tam nie je o tom, že majú byť priznané nejaké práva, nejaké špeciálne práva LGBT osobám, nič tam nie je o tom, že si niekto môže slobodne vybrať rod.
A teraz, aby nedošlo k nedorozumeniu, ja si myslím, že by sme mali uznať zväzky párov rovnakého pohlavia. Ja si myslím, že by mali byť, mali byť aj manželstvá, že by sme mali umožniť adopcie. Ja si myslím, že máme citlivo pristupovať aj k transgender osobám. Ale nič z toho nerieši Istanbulský dohovor, nič z toho nie je napísané v Istanbulskom dohovore a nič z toho, čo je napísané v Istanbulskom dohovore, nemôže viesť a nevedie k takýmto záverom. To, čo tam, to, čo tam vy čítate, je, je absurdné, lebo nenájdete tam ustanovenie, ktoré by o niečom takomto hovorilo, ktoré by k niečomu takémuto viedlo.
Krátko by som sa vyjadril k tomu textu pozmeneného ustanovenia a opätovne sa drobne pozastavím nad tým, že ste, že ste teda text uznesenia, uznesenia nedokázali pripraviť tak, aby, aby ste nemuseli ako prvú vec pri jeho prezentácii dávať, dávať pozmeňujúci návrh. A teda konkrétne mám na mysli ten bod C, kde Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby s využitím všetkých možností postupovala voči inštitúciám Európskej únie a Rady Európy v súlade s týmto uznesením s cieľom zabrániť prijatiu záväzkov a dopadom záväzkov, ktoré nie sú upravené v slovenskom právnom poriadku a vyplývajú z Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu na právny poriadok Slovenskej republiky. Bolo by teda dobré, keby ste, lebo v dôvodovej správe alebo v odôvodnení som to nenašiel, že o aké záväzky a dopady záväzkov, ktoré nie sú upravené v slovenskom právnom poriadku, ide.
Keď na jednej strane sa tu tvrdí, že už sme v podstate všetko dôležité z Istanbulského dohovoru prebrali, je to, je to dohovor o boji proti násiliu. Čiže ak by tam boli nejaké záväzky, ktoré sa týkajú boja proti násiliu páchaného na ženách a ešte ich nemáme, tie veci upravené v našej legislatíve, no to by sme sa asi mali zamyslieť, či ich nemáme mať upravené v našej legislatíve. Ale ak, to je už povaha medzinárodných dohovorov, že k niečomu sa zaviažete a buď to teda už spĺňate a zaviažete sa preto, lebo sa chcete prihlásiť k tým hodnotám, o ktorých hovorí ten medzinárodný dohovor, alebo, alebo niektoré veci ešte nespĺňate vo vnútroštátnej legislatíve a potom v takom prípade, v takom prípade sa zaväzujete k tomu, že, že, že to upravíte. Len mňa by naozaj zaujímalo a možno niekto z predkladateľov mi to bude schopný vysvetliť, že zabrániť prijatiu akých záväzkov, ktoré vyplývajú z Istanbulského dohovoru, chcete týmto vyhlásením. Konkrétne, aký záväzok, ktorý je obsiahnutý v Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, aký záväzok tam je taký, ktorý by, ktorý by nemal byť prijatý do našej legislatívy. Lebo takto všeobecne povedané, z toho vlastne vyplýva, že Slovenská republika sa bráni prijatiu záväzkov týkajúcich sa boja proti domácemu násiliu, proti násiliu páchanému na ženách. A to teda predpokladám, že nie je ani úmyslom, úmyslom predkladateľov, brániť ďalším opatreniam týkajúcim sa boja proti, proti násiliu. Čiže buď by som poprosil o nejaké upresnenie už, nepredpokladám, že budete dávať ďalší pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh, ale keď je to takto všeobecne naformulované, tak potom vlastne áno, tak patria aj veci, ktoré sa týkajú, akékoľvek veci, ktoré vyplývajú, vyplývajú z dohovoru.
Čiže ak máte s niečím konkrétnym problém, no tak povedzte, že toto konkrétne nechcete, aby, aby, aby bolo upravené, aj keď by to bolo, aj keď by to bolo asi trochu absurdné, lebo, lebo žiadne také záväzky, o ktorých sa v tých hoaxoch, ktoré tu zaznievajú vo faktických poznámkach, hovorí, v Istanbulskom dohovore nie sú. Teda je to potom také zvláštne. Ak to naformulujete takto všeobecne, tak vlastne hovoríte, že vláda má využiť všetky možnosti, aby postupovala voči inštitúciám EÚ a Rady Európy s cieľom zabrániť prijatiu záväzkov a dopadom záväzkov, ktoré vyplývajú z Istanbulského dohovoru, čiže všetkých, aj tých, ktoré sa týkajú, týkajú bezprostredne priamo, konkrétne boja proti násiliu páchaného na ženách, ak to schválite takto, tak to sa bude dať interpretovať. Alebo potom by ste mali priamo pomenovať tie záväzky, ktoré vám prekážajú, ale v tom prípade, v tom prípade neviem, ako by ste ich pomenovali, lebo tie v Istanbulskom dohovore jednoducho nie sú. Tie sú iba v tých konšpiráciách, ktoré sa šíria okolo neho.
No a keď už máme túto tému otvorenú, tak si myslím, že bolo by dobré, keby sme dali Národnej rade príležitosť prehodnotiť to chybné rozhodnutie, ktoré urobila v marci tohto roku, a teda dovolím si spolu s kolegyňou poslankyňou Zuzanou Zimenovou predložiť pozmeňujúci návrh k návrhu, návrhu uznesenia, ktorý teda po skončení vystúpenia prečítam, ale teda my navrhujeme prehodnotiť rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky z 29. marca 2019 nepokračovať v procese ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu Slovenskou republikou, zrušiť predmetné uznesenie Národnej rady a požiadať vládu, aby predložila do Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou dohovoru. Keď už je to teda otvorené, tak formou pozmeňujúceho návrhu by som, by som chcel dať, dať návrh, alebo teda spolu s pani poslankyňou Zimenovou návrh, aby sme zrušili to uznesenie, ktorým Národná rada odmietla ratifikáciu Istanbulského dohovoru a požiadali sme vládu, aby ratifikačný proces pokračoval. Tým končím a prečítam text pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Zimenovej a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Pašku, Tibora Bernaťáka a Evy Smolíkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k procesu pristúpenia Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), tlač 1814.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Pašku, Tibora Bernaťáka a Evy Smolíkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k procesu pristúpenia Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) sa mení takto:
Text uznesenia znie: "Národná rada Slovenskej republiky
A. zrušuje Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1697 z 29. marca 2019 k procesu ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou, tlač 1409, ktorým Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky, aby nepokračovala v procese smerujúcom k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou a vykonala všetky úkony súvisiace s oznámením Rade Európy, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.
B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou."
Ďakujem za pozornosť.
