Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

20.9.2019 o 10:13 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

20.9.2019 10:13 - 10:16 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, po vyše hodinovej debate o náhradnom výživnom budeme pokračovať o ďalšej téme, budeme hovoriť o ďalšej téme, ktorá súvisí s, aj s výživným, aj s nefungujúcimi vzťahmi medzi rodičmi a medzi rozvádzajúcimi sa rodičmi. Zrejme nebude tá debata taká vzrušená, ale myslím si, že to, čoho sa týka náš návrh zákona, je podobne dôležité.
Dovoľte teda, aby som najprv uviedol návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Alojza Baránika, Natálie Blahovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení zákona č. 137/2019 Z. z. a o zmene zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účelom predkladaného návrhu zákona, ktorý obsahuje novelu Civilného mimosporového poriadku a novelu zákona o rodine, je spojenie konania o rozvode manželstva s konaním o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu aj na čas pred rozvodom. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona bude mať mierne pozitívny vplyv na finančnú situáciu rozvádzajúcich sa manželov, ktorý ale nie je možné vyčísliť, a zároveň možno očakávať, že mierne pozitívny vplyv bude mať aj na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Bližšie o obsahu návrhu zákona by som rád niečo povedal v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2019 18:43 - 18:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, vážená stále ešte jedna kolegyňa, kolegovia, rád by som sa vyjadril aj k druhému z návrhov novely zákona o samospráve vyšších územných celkov z ktorými prichádzajú moji kolegovia. V podstate to je taký krst Mariána Viskupiča, ktorý sa až na tejto schôdzi ujal výkonu funkcie poslanca Národnej rady., ale, ale teda už na ňu predložil alebo s ďalšími kolegami návrh zákona alebo teda dvoch dokonca zákonov o samospráve vyšších územných celkov. Ako, ako už uviedol, je to, je to návrh, ktorý mení doterajšie papierové doručovanie všeobecne záväzných nariadení samosprávnych krajov obciam na elektronické doručovanie. To čo by som chcel ako prvé vyzdvihnúť na tom návrhu., ktorý samozrejme podporujem, a nielen preto, že ho predkladá môj kolega z poslaneckého klubu SaS, ale aj preto, že som presvedčený, že je správny a hodný podpory. Tak ako prvé čo by som chcel na ňom vyzdvihnúť je, že prináša úsporu verejných financií. Na tejto schôdzi a teda asi to bude biť do očí ešte viac tým, že tento návrh sa objavil na tejto schôdzi nemám to detailne zmapované, ale možno je to jediný taký návrh a pritom riešime, hovoríme a hlasujeme a parlamentná väčšina schvaľuje veľké množstvo návrhov zákonov, ktoré majú dopad na verejné financie, ďaleko väčší dopad na verejné financie, ale negatívny dopad na verejné financie. Buď štát získa menej prostriedkov tým, že ľudia, firmy zaplatia menej, čo možno je v poriadku alebo teda je v poriadku. Obvykle, aj keď niekedy sa to realizuje spôsobom s ktorým nie som stotožnený, lebo to nie je systémové a niekedy to pôsobí účelovo, ale dobre. Znižujú sa príjmy štátu, ale zvyšujú sa aj výdavky. Mnohé z tých návrhov o ktorých sme už hlasovali a o ktorých ešte aj budeme hlasovať znamenajú, že štá, verejná správa, verejný sektor bude mať vyššie výdavky. Tuto je jeden návrh, ktorý, ktorý prináša úsporu vo výdavkoch, vo výdavkoch samosprávnych krajov nie vo výdavkoch štátu, ale je to úspora. teda chcem to vyzdvihnúť ako pozitívny moment a možno aj inšpiráciu preto ako by mal parlament fungovať. teda nielen výdavky nafukovať, ale snažiť sa ich aj šetriť. Toto je také šetrenie.
Druhý moment, ktorý by som rád zdôraznil v súvislosti s týmto návrhom je, že že šetrenie častokrát je nepopulárne, lebo niekomu prináša nejaké náklady, že niekto musí niečo zaplatiť, niekomu sa zoberie nejaká dávka a lebo dotácia a v mnohých prípadoch je to opodstatnené, lebo v slobodnej spoločnosti by každý sa mal starať hlavne, hlavne o seba a štát by nemal byť zaopatrovací a riešiť, riešiť všetko miesto občanov a prerozdeľovať obrovské množstvo financií a jedným brať a druhým dávať. Ale už zo samotnej povahy veci tie návrhy ktoré znamenajú, majú pozitívny vplyv na verejné financie a najmä teda znižujú výdavky tak sú veľmi často také, že niekto je nespokojný, niekto sa sťažuje lebo o niečo príde. Toto je návrh zákona kde nikto nebude mať dôvod byť nespokojný, lebo o nič nepríde. Dnes obce dostávajú všeobecne záväzné nariadenia samosprávnych krajov v listinnej podobe, Navrhuje sa, aby im bolo doručované všeobecne záväzné nariadenia boli doručované v elektronickej forme, teda, teda formou emailom. Možno už aj dnes je aj tá elektronická pošta trochu prežitá, táto samosprávne kraje všetkých osem samosprávnych krajov má svoju webovú stránku a na tej webovej stránke si to všeobecne záväzné nariadenie vedia dohľadať všetci občania a všetky obce a samozrejme, že sú aj občania, ktorí, ktorí, ktorí nepracujú s internetom a potrebujú, potrebujú buď do toho nahliadnuť alebo alebo mať alebo to mať vytlačené. Tak pre takých je to pravidlo doručovania obciam, aby nemusel z odľahlého okresu cestovať do krajského mesta, aby si mohol prečítať všeobecne záväzné nariadenie keď nemá prístup na internet. Ale , ale aj toto ja dá samozrejme veľmi jednoducho, jednoducho vyriešiť, že obec v rámci svojej pôsobnosti poskytne, poskytne alebo nahradí, nahradí občanovi to, že on sám nepracuje s internetom, nemá prístup na internet, tak mu tú informáciu poskytne dnes sa to posiela papierovo vytlačené v listinnej forme poštou. Náklady na tlač, na papier, na poštovné, ktoré ak by sme schválili ten zákon tak, tak ušetríme. Podľa návrhu by sa to posielalo elektronicky a obec by to, by to vytlačila alebo mohla by to samozrejme poskytovať aj v elektronickej forme.
Tretia vec na ktorú by som chcel, chcel poukázať je, že toto ustanovenie je v podstate reliktom, reliktom z doby keď sa, keď sa zákon o samosprávnych krajoch schvaľoval a nezodpovedá dnešnej, dnešnej dobe. A dokonca aj štát sa niekam, niekam posunul. Lebo obdobná situácia bola, bola teda v zákone o Zbierke zákonov, ktorá kedysi bola tiež vydávaná v listinnej forme. Postupne mala aj elektronickú, elektronickú verziu, ktorá ale nebola, nebola právne záväzná a obce, teda obce. Ministerstvo spravodlivosti, ktoré vydávalo Zbierku zákonov mal povinnosť zabezpečiť, aby Zbierka zákonov bola distribuovaná obciam v listinnej forme. Paragraf 11 ods. 1 už neplatného zákona o Zbierke zákonov, zákona č. 1/1993 Z. z., pekné číslo, hovorilo o tom, že ministerstvo spravodlivosti zabezpečí, aby každý záujemca mal možnosť si obstarať za určenú cenu a obce sú povinné zabezpečiť, aby Zbierka zákonov bola na pracovisku orgánu jej samosprávy prístupná na nazretie každému kto o to prejaví záujem. Na tento účel sa obciam zasiela jeden výtlačok alebo na žiadosť obce elektronická podoba každej vydanej čiastky Zbierky zákon bezplatne bez príloh. Čiže Zbierka zákonov, ktorá v celoštátnom merítku plní obdobnú úlohu ako všeobecne záväzné nariadenia na úrovni, na úrovni samosprávnych krajov alebo povedzme obcí ale teda hovoríme o samosprávnych krajoch bola pôvodne zasielaná v listinnej forme každej obci, aby sa zabezpečila všeobecná informovanosť o právach a povinnostiach, ktoré zákony ukladajú občanom. A teda opäť, aby nemusel občan keď sa che oboznámiť s tým čo zákon stanovuje nemusel cestovať zo Svidníku do Bratislavy, aby si to na ministerstve spravodlivosti prečítal, tak táto povinnosť bola stanovená obciam a obce sa k Zbierke zákonov dostali, dostali tak, že ministerstvo spravodlivosti malo povinnosť zasielať im to v listinnej podobe všetkým obciam a na žiadosť v elektronickej podobe. A pri tom existovali, existovali aj elektronické Zbierky zákonov ku ktorým sa mohli dostať ako občania, tak obce. Ale napriek tomu tam existoval ten mechanizmus zasielanie listinnej formy Zbierky zákonov až do roku 2015, keď bol zrušený zákon, alebo starý zákon a bol prijatý nový zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov aten rieši doistribúciu Zbierky zákonov iným spôsobom. Jednak zavádza, že právne záväzná a prednosť má tá elektronická forma, ktorá je prevádzkovaná na systéme Slovlex, čiže všetko je na internete a každý sa o to môže, môže oprieť a teda nemusí mať pochybnosť, že ak by tam náhodou bola, bola odlišnosť od tej papierovej zbierky to bolo až do roku 2015, že prednosť mala papierová Zbierka. Ale tým pádom ministerstvo spravodlivosti, aj sa zmenil ten spôsob distribúcie. Čiže ministerstvo spravodlivosti naďalej zasiela bezplatne listinnú podobu, listinnú podobu každého vydania Zbierky zákonov, ale okrem niektorých inštitúcií ako Kancelária Národnej rady., prezidenta, úradu vlády a tak ďalej, zasiela túto zbierku v listinnej podobe podľa § 23 ods. 2 písm. g) zákona o tvorbe právnych predpisov a Zbierke zákonov obci, ktorá preukázateľne nemá žiadne pracovisko s prístupom na internet. Čiže štát v roku 2015...
===== podľa § 23 ods. 2 písm. g) zákona o tvorbe právnych predpisov a v zbierke zákonov obcí, ktorá preukázateľne nemá žiadne pracovisko s prístupom na Internet. Čiže štát v roku 2015 sám sebe uvoľnil ruky, rozviazal, rozviazal si, rozviazal si, alebo teda zbavil sa povinnosti zasielať v listinnej podobe všetkým obciam Zbierku zákonov a zároveň ponechal samosprávnym krajom povinnosť zasielať všetkým obciam na svojom území schválené všeobecne záväzné nariadenia.
Myslím si, že nastal čas, aby sme túto asymetriu odstránili a aby sme podobne ako sme štát zbavili povinnosti zasielať, zasielať v listinnej podobe Zbierku zákonov obciam a umožnili to robiť elektronicky, ako to zodpovedá dnešnej dobe, aby sme podobne pristúpili aj k samosprávnym krajom a aby sme aj im umožnili zasielať obciam na svojom území v elektronickej forme všeobecne záväzné nariadenie s tým, že všeobecne záväzné nariadenie, všeobecne záväzné nariadenia by tam boli prístupné. Snáď jediná drobnosť v tom návrhu zákona, asi treba ešte nejako ošetriť a to je možné v druhom čítaní, obce, ktoré nemajú žiadne pracovisko s prístupom na Internet, lebo evidentne sú aj také obce na území Slovenskej republiky. Ja chápem, že, že človeku ktorý pracoval na úrade z Bratislavského samosprávneho kraja sa to, sa to môže nezdať, ale naozaj sú, sú na území Slovenska obce, ktoré nemajú prístup na Internet, ktoré nemajú, nemajú, nemajú ani, ani vlastnú webovú stránku, ani vlastnú e-mailovú adresu a treba samozrejme že myslieť aj na takéto obce, čiže, ale to je jednoducho ošetriteľné v druhom čítaní, že by sme do toho návrhu zákona doplnili, že teda takým obciam by sa naďalej asi malo posielať, posielať elektronicky, aj keď samozrejme, že je na diskusiu, že či v dnešnej dobe majú existovať obce, ktoré nemajú prístup na Internet a či, či takáto obec si môže plnohodnotne plniť všetky svoje funkcie, ale žiaľ taká je, taká je ešte stále realita, že tu máme aj takéto obce, ale to je úplná drobnosť.
A posledná vec, ktorú by som chcel povedať, že toto je naozaj jeden z tých návrhov zákona, ktoré by mohla a teraz mi je veľmi ľúto, že tu okrem pána predsedu, máme iba jedného pána koaličného poslanca, že to nepočúva viac, toto je naozaj návrh zákona, za ktorý by pokojne mohli hlasovať, hlasovať aj koaliční poslanci, lebo to nie je vec, ktorá je pravicová, ľavicová, národná, kozmopolitná, liberálna, konzervatívna, vládna, opozičná, je to čisto praktická vec, ktorá pomôže samosprávnym krajom, ušetrí verejné prostriedky, ušetrí robotu zamestnancom samosprávnych krajov, nikoho nepoškodí, ušetrí, neviem či tony, ale teda určite veľké množstvo, množstvo papiera a apelujem teda aspoň na dvoch prítomných koaličných poslancov, máme, alebo teda máte, ale tá Slovenská republika má premiéra, ktorý bol digitálnym lídrom a neviem teda či ešte stále si ponechal tú funkciu digitálneho lídra, schvaľujeme v parlamente zákony proti byrokracii, snažíme sa obmedziť zbytočné papierovanie a toto je vec, ktorá by výrazne obmedzila papierovanie v samosprávnych krajoch, takže budem veľmi pozorne sledovať, že či vládna väčšina, ktorá inak bojuje proti byrokracii a, a snaží sa o digitalizáciu a informáciu, ako sa postavia poslanci vládnej koalície k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2019 18:43 - 18:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, vážená stále ešte jedna kolegyňa, kolegovia, rád by som sa vyjadril aj k druhému z návrhov novely zákona o samospráve vyšších územných celkov z ktorými prichádzajú moji kolegovia. V podstate to je taký krst Mariána Viskupiča, ktorý sa až na tejto schôdzi ujal výkonu funkcie poslanca Národnej rady., ale, ale teda už na ňu predložil alebo s ďalšími kolegami návrh zákona alebo teda dvoch dokonca zákonov o samospráve vyšších územných celkov. Ako, ako už uviedol, je to, je to návrh, ktorý mení doterajšie papierové doručovanie všeobecne záväzných nariadení samosprávnych krajov obciam na elektronické doručovanie. To čo by som chcel ako prvé vyzdvihnúť na tom návrhu., ktorý samozrejme podporujem, a nielen preto, že ho predkladá môj kolega z poslaneckého klubu SaS, ale aj preto, že som presvedčený, že je správny a hodný podpory. Tak ako prvé čo by som chcel na ňom vyzdvihnúť je, že prináša úsporu verejných financií. Na tejto schôdzi a teda asi to bude biť do očí ešte viac tým, že tento návrh sa objavil na tejto schôdzi nemám to detailne zmapované, ale možno je to jediný taký návrh a pritom riešime, hovoríme a hlasujeme a parlamentná väčšina schvaľuje veľké množstvo návrhov zákonov, ktoré majú dopad na verejné financie, ďaleko väčší dopad na verejné financie, ale negatívny dopad na verejné financie. Buď štát získa menej prostriedkov tým, že ľudia, firmy zaplatia menej, čo možno je v poriadku alebo teda je v poriadku. Obvykle, aj keď niekedy sa to realizuje spôsobom s ktorým nie som stotožnený, lebo to nie je systémové a niekedy to pôsobí účelovo, ale dobre. Znižujú sa príjmy štátu, ale zvyšujú sa aj výdavky. Mnohé z tých návrhov o ktorých sme už hlasovali a o ktorých ešte aj budeme hlasovať znamenajú, že štá, verejná správa, verejný sektor bude mať vyššie výdavky. Tuto je jeden návrh, ktorý, ktorý prináša úsporu vo výdavkoch, vo výdavkoch samosprávnych krajov nie vo výdavkoch štátu, ale je to úspora. teda chcem to vyzdvihnúť ako pozitívny moment a možno aj inšpiráciu preto ako by mal parlament fungovať. teda nielen výdavky nafukovať, ale snažiť sa ich aj šetriť. Toto je také šetrenie.
Druhý moment, ktorý by som rád zdôraznil v súvislosti s týmto návrhom je, že že šetrenie častokrát je nepopulárne, lebo niekomu prináša nejaké náklady, že niekto musí niečo zaplatiť, niekomu sa zoberie nejaká dávka a lebo dotácia a v mnohých prípadoch je to opodstatnené, lebo v slobodnej spoločnosti by každý sa mal starať hlavne, hlavne o seba a štát by nemal byť zaopatrovací a riešiť, riešiť všetko miesto občanov a prerozdeľovať obrovské množstvo financií a jedným brať a druhým dávať. Ale už zo samotnej povahy veci tie návrhy ktoré znamenajú, majú pozitívny vplyv na verejné financie a najmä teda znižujú výdavky tak sú veľmi často také, že niekto je nespokojný, niekto sa sťažuje lebo o niečo príde. Toto je návrh zákona kde nikto nebude mať dôvod byť nespokojný, lebo o nič nepríde. Dnes obce dostávajú všeobecne záväzné nariadenia samosprávnych krajov v listinnej podobe, Navrhuje sa, aby im bolo doručované všeobecne záväzné nariadenia boli doručované v elektronickej forme, teda, teda formou emailom. Možno už aj dnes je aj tá elektronická pošta trochu prežitá, táto samosprávne kraje všetkých osem samosprávnych krajov má svoju webovú stránku a na tej webovej stránke si to všeobecne záväzné nariadenie vedia dohľadať všetci občania a všetky obce a samozrejme, že sú aj občania, ktorí, ktorí, ktorí nepracujú s internetom a potrebujú, potrebujú buď do toho nahliadnuť alebo alebo mať alebo to mať vytlačené. Tak pre takých je to pravidlo doručovania obciam, aby nemusel z odľahlého okresu cestovať do krajského mesta, aby si mohol prečítať všeobecne záväzné nariadenie keď nemá prístup na internet. Ale , ale aj toto ja dá samozrejme veľmi jednoducho, jednoducho vyriešiť, že obec v rámci svojej pôsobnosti poskytne, poskytne alebo nahradí, nahradí občanovi to, že on sám nepracuje s internetom, nemá prístup na internet, tak mu tú informáciu poskytne dnes sa to posiela papierovo vytlačené v listinnej forme poštou. Náklady na tlač, na papier, na poštovné, ktoré ak by sme schválili ten zákon tak, tak ušetríme. Podľa návrhu by sa to posielalo elektronicky a obec by to, by to vytlačila alebo mohla by to samozrejme poskytovať aj v elektronickej forme.
Tretia vec na ktorú by som chcel, chcel poukázať je, že toto ustanovenie je v podstate reliktom, reliktom z doby keď sa, keď sa zákon o samosprávnych krajoch schvaľoval a nezodpovedá dnešnej, dnešnej dobe. A dokonca aj štát sa niekam, niekam posunul. Lebo obdobná situácia bola, bola teda v zákone o Zbierke zákonov, ktorá kedysi bola tiež vydávaná v listinnej forme. Postupne mala aj elektronickú, elektronickú verziu, ktorá ale nebola, nebola právne záväzná a obce, teda obce. Ministerstvo spravodlivosti, ktoré vydávalo Zbierku zákonov mal povinnosť zabezpečiť, aby Zbierka zákonov bola distribuovaná obciam v listinnej forme. Paragraf 11 ods. 1 už neplatného zákona o Zbierke zákonov, zákona č. 1/1993 Z. z., pekné číslo, hovorilo o tom, že ministerstvo spravodlivosti zabezpečí, aby každý záujemca mal možnosť si obstarať za určenú cenu a obce sú povinné zabezpečiť, aby Zbierka zákonov bola na pracovisku orgánu jej samosprávy prístupná na nazretie každému kto o to prejaví záujem. Na tento účel sa obciam zasiela jeden výtlačok alebo na žiadosť obce elektronická podoba každej vydanej čiastky Zbierky zákon bezplatne bez príloh. Čiže Zbierka zákonov, ktorá v celoštátnom merítku plní obdobnú úlohu ako všeobecne záväzné nariadenia na úrovni, na úrovni samosprávnych krajov alebo povedzme obcí ale teda hovoríme o samosprávnych krajoch bola pôvodne zasielaná v listinnej forme každej obci, aby sa zabezpečila všeobecná informovanosť o právach a povinnostiach, ktoré zákony ukladajú občanom. A teda opäť, aby nemusel občan keď sa che oboznámiť s tým čo zákon stanovuje nemusel cestovať zo Svidníku do Bratislavy, aby si to na ministerstve spravodlivosti prečítal, tak táto povinnosť bola stanovená obciam a obce sa k Zbierke zákonov dostali, dostali tak, že ministerstvo spravodlivosti malo povinnosť zasielať im to v listinnej podobe všetkým obciam a na žiadosť v elektronickej podobe. A pri tom existovali, existovali aj elektronické Zbierky zákonov ku ktorým sa mohli dostať ako občania, tak obce. Ale napriek tomu tam existoval ten mechanizmus zasielanie listinnej formy Zbierky zákonov až do roku 2015, keď bol zrušený zákon, alebo starý zákon a bol prijatý nový zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov aten rieši doistribúciu Zbierky zákonov iným spôsobom. Jednak zavádza, že právne záväzná a prednosť má tá elektronická forma, ktorá je prevádzkovaná na systéme Slovlex, čiže všetko je na internete a každý sa o to môže, môže oprieť a teda nemusí mať pochybnosť, že ak by tam náhodou bola, bola odlišnosť od tej papierovej zbierky to bolo až do roku 2015, že prednosť mala papierová Zbierka. Ale tým pádom ministerstvo spravodlivosti, aj sa zmenil ten spôsob distribúcie. Čiže ministerstvo spravodlivosti naďalej zasiela bezplatne listinnú podobu, listinnú podobu každého vydania Zbierky zákonov, ale okrem niektorých inštitúcií ako Kancelária Národnej rady., prezidenta, úradu vlády a tak ďalej, zasiela túto zbierku v listinnej podobe podľa § 23 ods. 2 písm. g) zákona o tvorbe právnych predpisov a Zbierke zákonov obci, ktorá preukázateľne nemá žiadne pracovisko s prístupom na internet. Čiže štát v roku 2015...
===== podľa § 23 ods. 2 písm. g) zákona o tvorbe právnych predpisov a v zbierke zákonov obcí, ktorá preukázateľne nemá žiadne pracovisko s prístupom na Internet. Čiže štát v roku 2015 sám sebe uvoľnil ruky, rozviazal, rozviazal si, rozviazal si, alebo teda zbavil sa povinnosti zasielať v listinnej podobe všetkým obciam Zbierku zákonov a zároveň ponechal samosprávnym krajom povinnosť zasielať všetkým obciam na svojom území schválené všeobecne záväzné nariadenia.
Myslím si, že nastal čas, aby sme túto asymetriu odstránili a aby sme podobne ako sme štát zbavili povinnosti zasielať, zasielať v listinnej podobe Zbierku zákonov obciam a umožnili to robiť elektronicky, ako to zodpovedá dnešnej dobe, aby sme podobne pristúpili aj k samosprávnym krajom a aby sme aj im umožnili zasielať obciam na svojom území v elektronickej forme všeobecne záväzné nariadenie s tým, že všeobecne záväzné nariadenie, všeobecne záväzné nariadenia by tam boli prístupné. Snáď jediná drobnosť v tom návrhu zákona, asi treba ešte nejako ošetriť a to je možné v druhom čítaní, obce, ktoré nemajú žiadne pracovisko s prístupom na Internet, lebo evidentne sú aj také obce na území Slovenskej republiky. Ja chápem, že, že človeku ktorý pracoval na úrade z Bratislavského samosprávneho kraja sa to, sa to môže nezdať, ale naozaj sú, sú na území Slovenska obce, ktoré nemajú prístup na Internet, ktoré nemajú, nemajú, nemajú ani, ani vlastnú webovú stránku, ani vlastnú e-mailovú adresu a treba samozrejme že myslieť aj na takéto obce, čiže, ale to je jednoducho ošetriteľné v druhom čítaní, že by sme do toho návrhu zákona doplnili, že teda takým obciam by sa naďalej asi malo posielať, posielať elektronicky, aj keď samozrejme, že je na diskusiu, že či v dnešnej dobe majú existovať obce, ktoré nemajú prístup na Internet a či, či takáto obec si môže plnohodnotne plniť všetky svoje funkcie, ale žiaľ taká je, taká je ešte stále realita, že tu máme aj takéto obce, ale to je úplná drobnosť.
A posledná vec, ktorú by som chcel povedať, že toto je naozaj jeden z tých návrhov zákona, ktoré by mohla a teraz mi je veľmi ľúto, že tu okrem pána predsedu, máme iba jedného pána koaličného poslanca, že to nepočúva viac, toto je naozaj návrh zákona, za ktorý by pokojne mohli hlasovať, hlasovať aj koaliční poslanci, lebo to nie je vec, ktorá je pravicová, ľavicová, národná, kozmopolitná, liberálna, konzervatívna, vládna, opozičná, je to čisto praktická vec, ktorá pomôže samosprávnym krajom, ušetrí verejné prostriedky, ušetrí robotu zamestnancom samosprávnych krajov, nikoho nepoškodí, ušetrí, neviem či tony, ale teda určite veľké množstvo, množstvo papiera a apelujem teda aspoň na dvoch prítomných koaličných poslancov, máme, alebo teda máte, ale tá Slovenská republika má premiéra, ktorý bol digitálnym lídrom a neviem teda či ešte stále si ponechal tú funkciu digitálneho lídra, schvaľujeme v parlamente zákony proti byrokracii, snažíme sa obmedziť zbytočné papierovanie a toto je vec, ktorá by výrazne obmedzila papierovanie v samosprávnych krajoch, takže budem veľmi pozorne sledovať, že či vládna väčšina, ktorá inak bojuje proti byrokracii a, a snaží sa o digitalizáciu a informáciu, ako sa postavia poslanci vládnej koalície k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2019 18:36 - 18:38 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Viskupič, teda dve veci by som chcel povedať. Jednak ja som zvažoval, že či neotvoriť túto tému už pri príprave toho návrhu zákona, keď si avizoval zámer predložiť túto novelu čiastočne z dôvodov nestíhania, ale aj čiastočne z dôvodov, že naozaj to presahuje možnosti nejakej poslaneckej iniciatívy a vyžadovalo by si to nejakú systémovejšiu zmenu a rozsiahlejšiu legislatívnu úpravu. A nielen legislatívnu úpravu, tam by bolo potrebné aj potom realizovať nejaké informačné systémy a databázy, a teda nejaký štátny orgán by si to musel zobrať na starosti, tak som usúdil, že teda nemá zmysel to otvárať ako vec, ktorú by sme my vedeli ošetriť v rámci nejakej malej poslaneckej iniciatívy, a teda lepšie bude na to poukázať a otvoriť tú tému v rozprave, a teda upozorniť na to, že okrem toho problému, ktorý sa snažím riešiť svojím návrhom, má to ešte aj nejaké ďalšie dimenzie a ďalšie rozmery.
A druhá vec, tá sankcia. Áno, môže to fungovať. Samozrejme, že sankcia v podobe vrátenia neoprávnene vyplateného platu môže fungovať, alebo teda poslanecké odmeny. Ale teda sú napríklad obce, kde tá odmena je úplne symbolická. Teraz boli obmedzené odmeny obecných, mestských poslancov. Bol tam zavedený limit. Čiže obávam sa, že v mnohých obciach táto hrozba nebude pôsobiť nijako odstrašujúcu. V samosprávnych krajoch to bude asi iné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2019 18:25 - 18:34 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
zastupiteľstiev, ktorým zanikol mandát z dôvodu, že boli právoplatne odsúdení za úmyselný trestný čin alebo boli odsúdení, teda bez toho, aby im bol výkon trestu odňatia slobody odložený. Ale by žiadúce ustanoviť nejaký tzv. informačný systém, ale rozhodne nejaký informačný mechanizmus, kde by priamo súdy, ktoré vydajú právoplatný rozsudok preverili či dotyčný nezastáva v obci, meste, mestskej časti alebo samosprávnom kraji funkciu poslanca alebo starostu, alebo primátora, alebo predsedu samosprávneho kraja a túto informáciu priamo nahlásili obci. Aby takáto povinnosť vznikla aj súdom.
Uvedomujem si, že je to asi teda nad rámec možností poslaneckého návrhu, opozičného poslaneckého návrhu, ale bolo by aj z hľadiska fungovania verejnej správy dobré mať prehľad o to, kto je kde poslancom, lebo je to, je to nutná podmienka, podmienka toho, aby to mohlo efektívne fungovať a aby sa tá informácia dostala k obci. Treba tam pravdepodobne zabezpečiť, pardon, to, že komu by sa tá informácia mala dostať či len starostovi alebo povedzme aj hlavnému kontrolórovi, lebo keď je v tom konflikte záujmov starosta, ktorý bol odsúdený napríklad, keď rozoberáme tento prípad, tak nebude starosta ten, teda on tú informáciu má, čiže keď by mu to súd nahlásil, tak nie je tým vyriešený ten problém. Lebo takisto to môže zatajiť.
Čiže buď tam zaviesť nejakú sankciu za nesplnenie tejto povinnosti alebo teda hlásiť tú informáciu aj niekomu inému hlavnému kontrolórovi, zastupiteľstvu, aby sa rozšírili pravdepodobnosť, že tá informácia sa dostane k adresátovi a bude s ňou naložené tak ako to zákon vyžaduje.
Takto na prvé počutie je možné, že to znie trochu komplikovane, ale na tejto schôdzi hneď na začiatku sme mali zákon, na programe hlasovanie o zákone, kde bol podobný problém. Išlo o pani prezidentkou vetovaný zákon o sudcoch, kde kolega Baránik pozmeňujúcim návrhom na predchádzajúcej schôdzi doplnil ten tzv. lex Harabin, teda ustanovenie, že ak sudca kandiduje v parlamentných voľbách alebo európskych voľbách, tak mu zaniká mandát. A pani prezidentke sa to ustanovenie, aj keď obsahovo s ním súhlasila, ale to ustanovenie sa jej zdalo problematické z hľadiska toho, že teda najmä z hľadiska či bola tam pochybnosť či je to v súlade s ústavou, ale že ten mechanizmus by mal prebehnúť tak, že prezidentka sa tú informáciu dozvie a povinnosť tak ako ona navrhla doplniť ten zákon a ako to parlamentná väčšina schválila a potvrdila. Štátna komisia má povinnosť nahlásiť, že sudca kandiduje, aby mu zanikla funkcia sudcu, keď sa rozhodne, že sa bude venovať politike. A tam tiež sa objavila námietka, že akým spôsobom štátna komisia a bude to pravdepodobne pre štátnu komisiu nejaký problém, že ako sa štátna komisia dozvie, že dotyčný kandidát je sudca, lebo síce si uvádzajú kandidáti na kandidátnych listinách povolanie, a teda je možné, že by si niektorí uviedli sudca, ale to sme tu zase mali debatu včera o tom, že sa nemajú uvádzať vlastné mená a čo sa má uvádzať ako pardon zamestnanie nie povolanie. Takže nie je vylúčené, že v realite by nastala situácia, že by kandidoval sudca a neuviedol si ako svoje zamestnanie sudca, ale dal by si tam právnik alebo, alebo, alebo niečo iné. A tá štátna komisia by zo samotnej kandidátnej listiny sa nedozvedela o tom, že dotyčný kandidát je sudcom, a teda že mu zaniká mandát, resp. že má povinnosť ohlásiť skutočnosť prezidentovi republiky, že kandiduje sudca, aby mu zanikla funkcia sudcu.
No, ale bude sa s tým musieť štátna komisia nejako vysporiadať, bude musieť nejako skontrolovať všetkých kandidátov či náhodou nie sú sudcovia, lebo kandidatúrou a oznámením kandidatúry takýmto kandidátom funkcia sudcu zaniká. Tak som presvedčený, že rovnakým alebo teda podobným spôsobom by sa mohol riešiť aj tento problém, že ministerstvo vnútra alebo Štatistický úrad by mali nejaký informačný systém alebo nejakú databázu, v ktorej by evidovali aktuálne zloženie zastupiteľstiev, čo v prípade krajov nie je asi až také náročné, čo máme iba 8 krajov, v prípade obcí a teda najmä obcí, ktoré nemajú teda nie všetky majú webové stránke zverejnené údaje na internete o sebe, tak by bolo o niečo komplikovanejšie, ale teda nepochybujem o tom, že aj takéto informácie by si štátne orgány a teda či už by to ministerstvo vnútra alebo Štatistický úrad, alebo nejaká iná inštitúcia dokázali zaobstarať, dokázali ich udržiavať aktuálne a keby takýto zoznam primátorov, starostov, poslancov zastupiteľstiev všetkých úrovní existoval, tak by bolo možné, aby aj súdy v prípade, že niekoho odsudzujú za právoplatný trestný čin by veľmi jednoducho skontrolovali, či dotyčný nevykonáva funkciu primátora, starostu, predsedu samosprávneho kraja alebo poslanca zastupiteľstva niektorej zo samosprávnych úrovní. A teda, ak by došlo k odsúdeniu, tak by tú informáciu mali povinnosť poskytnúť obci nielen poslanci alebo verejní funkcionári, ktorých sa to týka, ale aj teda príslušný súd, ktorý by si to zistil rovnako pri zmene trvalého pobytu by sa malo toto evidovať. Tak to dávam len ako taký námet na uvažovanie. Obávam sa, že nie do druhého čítania, lebo teda aj keby sa nebodaj takáto zmena dostala do druhého čítania, tak to by bolo a si rozsiahlejšia legislatívna úprava ako je návrh zákona, takto by sa nemali meniť zákony. Ale smerom teda do budúcnosti, keď sa tento problém niekto pokúsi riešiť systémovejšie a od podlahy, tak by bolo vhodné, aby sa pozrel nielen na to, že má povinnosť, ktorá je v zákone o obecnom zriadení nie doteraz v zákone o samospráve vyšších územných celkov, a teda dáme poslancom túto povinnosť alebo napíšeme to do zákona. Ale aby sme sa starali aj o to, aby plnenie tej povinnosti bolo nejakým spôsobom vymožiteľné a aby sme to dokázali zabezpečiť nástrojmi, ktoré neumožnia obchádzať zákon, hoci teda ten problém, o ktorom som hovoril je asi vypuklejší alebo teda skôr existuje v prípade obcí ako v prípade samosprávnych krajov, kde je to predsa len jednoduchšie ustrážiteľné. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2019 18:16 - 18:34 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegyňa, kolegovia, rokujeme o prvom z dvoch návrh noviel o samospráve, zákon o samospráve vyšších územných celkov s ktorými prichádzajú kolegovia z poslaneckého klubu SaS. Tento návrh sa týka zániku mandátu poslanca a teda zavedenia povinnosti poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, ktorému mandát zanikol podľa ustanovení a § 13 ods. 2 písm. d), f) a h). Čiže ide tam o situácie keď dôvodom zániku mandátu je právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin alebo právoplatné odstúpenie za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený. Skončenie trvalého pobytu v obci na území samosprávneho kraja, alebo zánik mandátu podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Svojim spôsobom problematické sú tie prvé dva najmä, myslím. Lebo teda keď zanikne mandát podľa, na základe konania o ochrane verejného záujmu, tak to predpokladám, že sa tá, ten samosprávny kraj dozvie. O tých prvých dvoch skutočnostiach sa dozvedieť nemusí. A keď poslanec nemá povinnosť to hlásiť, tak aj keď z logiky veci ten mandát zanikol už samotným právoplatným odsúdením alebo zmenou trvalého pobytu mimo územie kraja, tak zastupiteľstvo alebo úrad sa o tom nedozvie a môže sa stať, že takýto poslanec keď zatají skutočnosti, ktoré znamenajú zánik mandátu, naďalej vykonáva svoj mandát, naďalej hlasuje v zastupiteľstve, čo môže byť aj praktický problém, lebo ak niektoré uznesenia sú prijaté vďaka hlasu takéhoto poslanca, tak následne môžu byť, môžu byť spochybnené, lebo hlasovať poslanec, ktorý nemá mandát. Samozrejme že v realite krajských zastupiteľstiev, častokrát tie hlasovania sú pomerne konsenzuálne a teda na jednom hlase nezáleží a je to, je to spochybnenie iba teoretické. Ale môže aj prakticky nastať. Samozrejme, že je to, je to principiálne neprijateľné a principiálny problém. Ale môže nastať naozaj aj prakticky problém, ak nejaké uznesenie je prijaté väčšinou jedného hlasu a tento hlas je, patrí práve poslancovi, ktorého mandát už zanikol. Teda môže z toho, môže z toho vzniknúť aj praktický problém, čo s takýmito uzneseniami. Ako pán predkladateľ spomenul, rovnaká povinnosť, rovnaká povinnosť je už dnes v zákone o obecnom zriadení, kde tak isto podľa § 25 ods. 2 sa upravuje, že mandát poslanca zaniká, okrem iného, aj tiež právoplatným odsúdením na úmyselný trestný čin, alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený. V písm. f) je zmenou trvalého pobytu mimo územia obce a v mestách so samosprávou mestských častí aj v prípade zmeny trvalého pobytu mimo územia mestskej časti v ktorej vykonáva funkciu. A písm. h) je, tak isto sa týka konania podľa o nezlučiteľnosti funkcií. A zákon o obecnom zriadení obsahuje potom ods. 3, ktoré hovorí, že poslanec je povinný v skutočnosti podľa ods. 2 písm. d), f) a h) bezodkladne písomne oznámiť obci.
To čo ideme teraz spraviť, alebo teda čo kolegovia z klubu SaS navrhujú je, že sa rovnaké ustanovenia alebo obdobné ustanovenie dostane aj do zákona o samospráve vyšších územných celkom, alebo samosprávnych krajoch. A teda rovnaká povinnosť sa zavedie aj pre poslancov zastupiteľstiev nielen mestských, miestnych a obecných, ale aj krajských. Zdanlivo, zdanlivo sa tým problém vyrieši, ale dovolím si tvrdiť, že nie úplne. Nie úplne z toho dôvodu, že sú aj poslanci, ktorí takúto povinnosť majú stanovenú zákonom a napriek tomu ju nesplnia. Nesplnia povinnosť informovať obec o skutočnostiach, ktoré viedli k zániku mandátu. Boli také prípady, že nejaký poslanec, myslím, že nie v dôsledku zmeny trvalého pobytu, to si poslanec, ktorý chce ostať poslancom dokáže ustrážiť, ale v dôsledku právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin, takýto poslanec túto skutočnosť neohlási a naďalej, naďalej vykonáva svoj mandát. A tá obec sa to nemusí dozvedieť, rovnako ako samosprávny kraj sa nemusí dozvedieť, že bol niekto odsúdený za úmyselný trestný čin. Čo potom? A teda tento spôsob zániku mandátu sa týka nielen poslancov, ale aj starostov, primátorov, starostov mestských častí a teda predsedov samosprávnych krajov, A hoci sa zdá, že tam to až taký problém nemôže byť, tak jasné, keď župana alebo primátora nejakého krajského mesta odsúdil súd a teda bol by súdený za spáchanie nejakého právoplatného, teda nejakého úmyselného trestného činu, alebo aj neúmyselného za ktorého by šiel do väzenia, tak by sa to asi verejnosť dozvedela a dozvedela by sa to aj tá obec, alebo mesto bez toho, aby dotyčný ju o to osobitne informoval. Ale na Slovensku máme 3 tisíc obcí, alebo skoro 3 tisíc obcí a nie všade sa udeje to, že keď je starosta napríklad odsúdený, tak sa to obec dozvie, resp. ten starosta to vie, dokonca vie, že mu zanikol mandát. A keď s tým nič nerobí, keď s tým nič nerobí, nerobí zastupiteľstve tak vzniká problém.
Čiže domnievam sa, že aby návrh zákona, alebo teda aby ten problém, ktorý sa snaží návrh zákona riešiť, bol naozaj efektívne vyriešený, tak nestačí iba jednu povinnosť, ktorá už dnes je v zákone o obecnom zriadení pre poslancov zastupiteľstiev, ktorým zanikol mandát z dôvodu, že boli právoplatne odsúdení za úmyselný trestný čin alebo boli odsúdení, teda bez toho, aby im bol výkon trestu odňatia slobody odložený. Ale by žiadúce ustanoviť nejaký
=====
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.9.2019 17:53 - 17:54 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Trochu ma mrzí, že o tomto návrhu zákona neprebehla nejaká väčšia diskusia, teraz myslím aj kolegov z koalície, lebo si uvedomujem, že je tu množstvo zákonov, ktoré vám nestojí za to, aby ste reagovali, či už z dôvodu, že ich považujete za čisto politické, alebo nie sú dôležité, ale téma ochrany vlastníckych práv je podľa môjho názoru dôležitá a stála by za vecnú diskusiu. Ja rešpektujem, že máme rôzne pohľady, včera sme sa tu rozprávali o minimálnej mzde a o tom ako sme inak hodnotovo nastavení, áno, aj to môže byť, ale aspoň tá debata by mala prebehnúť tak ako prebehla včera. Tak možno snáď pri nejakom ďalšom návrhu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2019 17:51 - 17:53 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem obom kolegom a spolu predkladateľovi Vladovi Slobodovi, s ktorým sme to vydiskutovali už samozrejme pred tým a obaja sme s tým stotožnení, ale aj jednému z troch spolukráľov pánovi poslancovi Budajovi, s ktorým som mal teda možnosť absolvovať tú zaujímavú históriu pokusu o významnú investíciu J&T a HB Reavis v Bratislave za primátorovania pána primátora Nesrovnala. Ja neviem aké boli presne tie dôvody, pre ktoré nakoniec vláda upustila od pridelenia štatútu významnej investície, hoci teda pán vicepremiér vtedajší Pellegrini bol viditeľne sklamaný z toho, že to vláda nakoniec urobila, respektíve že on to stiahol. Ale určite za tým bol tlak verejnosti, bol za tým tlak verejnosti, bola hromadná pripomienka, kde si myslím, že bolo pomerne podrobne zargumentované prečo ten návrh nespĺňa podmienky, ani podmienky zákona, ani účel aký sa očakáva a teda tlak verejnosti sa premietol aj do stanovísk mestského zastupiteľstva, miestnych zastupiteľstiev a naozaj v takejto situácii čo je dobré, že takýto tlak verejnosti dokáže zmeniť aj zámery vlády, ktorá bola pôvodne tomuto projektu alebo týmto dvom projektom veľkých investorov naklonená, čiže našťastie v tomto prípade neprevládol súkromný záujem vydávaný za verejný záujem, ale skutočný verejný záujem.
Skryt prepis
 

19.9.2019 17:40 - 17:48 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
a pokusom uplatniť zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícii bola výstavba v Bratislave. Bola výstavba, ktorú chceli zrealizovať HB Reavis a J&T, požiadali si o štatút významnej investície. Vidím tu dvoch kolegov z vtedajšieho mestského zastupiteľstva Bratislavy, pána Budaja, pána Grendela, s ktorými sme mali možnosť sa tým zaoberať nie ako poslanci Národnej rady, ale ako poslanci mestského zastupiteľstva v predchádzajúcom volebnom období. Keď si dve veľké spoločnosti v záujme rozsiahlej výstavby vyžiadali od vlády štatút významnej investície práve na základe zákona, ktorý my teraz navrhujeme zrušiť a keby ho dostali, teda odôvodňovali by to tým, že teda potrebujú urýchliť výstavbu a naozaj je to významná investícia a bude veľa, bude veľa pracovných príležitostí a áno, asi tie kritériá, ktoré predpokladá zákon, to spĺňa, ale ide, jednak ide o investíciu v Bratislave, v hlavnom meste Slovenskej republiky, ktorá je z hľadiska všetkých ukazovateľov ako je hrubý domáci produkt na hlavu, ako je ekonomická sila regiónu, ako je nezamestnanosť respektíve zamestnanosť, v takom stave, že naozaj toto nie je okres Rimavská Sobota ani okres Svidník, kde by to mohlo mať nejakú logiku, podľa mňa nie legitimitu, ale aspoň nejakú logiku, ale Bratislava. A keby dotyčné spoločnosti ten štatút významnej investície získali, tak by mali oproti iným stavebníkom nepochybné výhody, urýchlilo by sa im stavebné konanie, nešli by, teda územné konanie, nešli by normálnym územným konaním a nemali by na to dosah stavebné úrady, bežné teda mestské časti, v prípade Bratislavy, nemuseli by platiť miestny poplatok za rozvoj, niečo by zrejme investovali, ale teda bolo by to na nich a čo je dôležité z hľadiska bodu, o ktorom práve hovorím, mohli by vyvlastňovať. Mohli by vyvlastňovať mestské pozemky, súkromné pozemky, nemuseli by ich kúpiť, nemuseli by sa dohodnúť s ich vlastníkmi, ale povedali by si, potrebujem tento pozemok , tak by ho mohli vyvlastniť ak by povedzme vlastník toho pozemku nesúhlasil s tým, že im ho predá, alebo by sa s nimi nedohodol na cene.
Na šťastie sa vtedy okolo toho strhol trochu hrmot, do vlády to mal predložiť vtedajší pán podpredseda vlády Peter Pellegrini, dnešný premiér, ktorý s oboma spoločnosťami rokoval, ale teda vyvolalo to negatívne reakcie. Ja som bol jedným z iniciátorov hromadnej pripomienky proti tomu, aby to vláda schválila. Negatívne stanovisko zaujali zastupiteľstvá ako hlavného mesta, tak jednotlivých dotknutých mestských častí. No a potom veľmi nerada a teda asi aj nie veľmi k nadšeniu vtedajšieho pána primátora Nesrovnala a teda k viditeľnému, viditeľnej nechuti vtedajšieho pána podpredsedu vlády Pellegriniho, už si nepamätám ako nás nazval. Traja mušketieri? Traja králi. Boli sme označení za Troch kráľov s pánom Budajom a s pánom Grendelom. Tak nakoniec vláda od toho ustúpila. Čo je taký príbeh so šťastným koncom, ale je to veľmi dobrá ilustrácia toho, na čo sa používa zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícii.
Čiže nie je tam splnená podmienka verejného záujmu, lebo je to súkromný záujem, nie je tam splnená tá podmienka, že iba v nevyhnutnej miere. Keďže ten účel je možné dosiahnuť aj iným spôsobom, keďže je množstvo súkromných investícii, aj veľkých súkromných investícií, ktoré sa realizujú bez toho, aby došlo k vyvlastňovaniu a aby taká investícia získala štatút významnej investície podľa príslušného zákona, ďalší možný rozpor je so samotným čl. 20 ods. 1 Ústavy, ktoré hovorí, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, druhá veta ods. 1. Ale podľa tohto zákona má vlastnícke právo investorov prednosť pred vlastníckym právom súkromných vlastníkov vyvlastňovaných nehnuteľností, vyvlastňovaných pozemkov najmä teda, nemajú rovnaký zákonný obsah a ochranu, jedno vlastnícke právo je nadraďované nad druhé vlastnícke právo.
A nakoniec vyvlastňovanie v záujme súkromných investorov nezodpovedá ani ustanoveniu čl. 13 ods. 4 Ústavy, ktoré hovorí, že pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený účel.
Pri obmedzovaní vlastníckeho práva na súkromné účely sa nedbá na podstatu a obsah toho práva a toho obmedzenia. Ústava neumožňuje vyvlastňovanie v inom ako verejnom záujme a predmetný zákon takýto zásah do vlastníckeho práva predpokladá a priamo ustanovuje. Nedbá tým na podstatu a obsah vlastníckeho práva, zásahy do ktorého majú byť v zmysle Ústavy iba výnimočné a pri splnení všetkých zákonov, teda Ústavou vymedzených podmienok a obmedzení.
Čiže nenavrhujeme zrušiť inštitút vyvlastňovania, rešpektujeme, že tento inštitút existuje v slovenskom ústavnom a právnom systéme, chceme ho len obmedziť a konkrétne chceme zrušiť možnosť vyvlastňovania v prípadoch, ktoré sú z nášho pohľadu sporné z hľadiska Ústavy a nie sú odôvodnené z hľadiska vecného zmyslu. Predkladali sme ten návrh už v minulosti, Peter Osuský ho predložil aj v predchádzajúcom volebnom období, zatiaľ sa mu nedostalo sluchu potrebnej väčšiny poslancov, ale myslím si, že toto je jeden z tých zákonov, ktoré budeme predkladať aj opakovane v tomto volebnom období už nestihneme, lebo 6 mesiacov už uplynie, ale verím, že keď sa najbližšie bude robiť niečo v téme vyvlastňovania, tak tento zákon je najdôležitejším a najlepším adeptom na to, aby bol zrušený. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 19.9.2019 17:31 - 17:48 hod.

Ondrej Dostál
Prosím vymazať nadbytočný rámček.
=====
Skryt prepis