Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, zvyknem z tohto miesta kritizovať návrhy vlády na skrátené legislatívne konanie, pretože obvykle si myslím, že tie dôvody, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku, nie sú naplnené, a to zdôvodnenie, ktoré sa k návrhom dáva, je nedostatočné, len sa tak povie, že hrozia značné hospodárske škody alebo sú ohrozené základné práva a slobody bez toho, aby sa to nejako bližšie vysvetlilo. A keď si rozoberieme ten samotný návrh, tak obvykle dospejeme k názoru, že tie dôvody naplnené nie sú, že, že je tam iba deklarované, hroziaca hospodárska škoda napríklad. To je také najobľúbenejšie.
V tomto prípade sa zákon, teda návrh na skrátené legislatívne konanie tiež odvoláva na hroziace hospodárske škody, ale som presvedčený, že v tomto prípade je to oprávnené a tie dôvody naozaj, naozaj existujú. Ide v podstate o nápravu asi nie celkom zvládnutej legislatívnej činnosti, činnosti parlamentu. Keď sme sa usilovali nejako novým spôsobom zadefinovať zástupcov štátu v hospodárskych subjektoch, teda v obchodných spoločnostiach a, a teda v iných, iných subjektoch, kde sú nominanti štátu, tak najprv v tej novele, ktorú predložila skupina poslancov vládnej koalície a ktorá bola prijatá pomerne konsenzuálne, teda aj hlasmi opozície, aby som sa z toho nevyvliekal, tak prišla nejaká definícia, ktorá ale bola nedostatočná, našli sme tam chybu. Tak potom prišiel, myslím, návrh výboru a bola tá definícia zmenená. Ale jak bol ten zákon opäť schválený, tak zrazu sme zistili, že sú tam, teda je tam niekoľko problémov. Niektoré z tých problémov išlo alebo by išlo vyriešiť aj cez nejakú interpretáciu zákona, ktorú by dal výbor a potom možno neskôr Ústavný súd pri sťažnostiach alebo pri opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Ale boli tam aj problémy, ktoré riešiť nešlo.
Sú tam v zásade dve, dva vážne okruhy problémov. Jeden sa týka toho, že tak ako je to naformulované, tak by do skupiny verejných funkcionárov spadli zástupcovia súkromných investorov v podnikoch, ktoré sú čiastočne štátne a čiastočne súkromné. U materských podnikoch to nie je nejaký zásadný problém. Tam by sa to možno dalo preklenúť nejakým výkladom, lebo tam tá interpretácia bola rôzna. Ale u dcérskych firiem, napríklad energetických spoločností, tak tie úplne jednoznačne tam spadli všetci nominanti tých prevažne štátnych firiem bez ohľadu na to, že v tých prevažne štátnych firmách majú manažérsku kontrolu súkromní investori. A teda tí nominanti, ktorí sú v tých dcérskych spoločnostiach, sú nominantmi súkromných investorov. Častokrát ide o ľudí, ktorí sú v manažmentoch rôznych spoločností napriek, napriek celou Európou. My by sme z nich, ak by ten zákon nebol zmenený do 1. januára budúceho roku, spravili verejných funkcionárov, ktorí by museli podávať oznámenia, ako podávajú aj poslanci Národnej rady, členovia vlády, a tak ďalej. A zároveň by sa na nich vzťahovali obmedzia vrátane zákazu, zákazu podnikania. Čiže snažili sme sa vo výbore nájsť riešenie, aby, aby zástupcovia súkromných investorov do toho nespadli. Lebo to nebol úmysel parlamentu, a teda ani navrhovateľov, ani tých, čo hlasovali za ten návrh, aby do toho spadli aj zástupcovia súkromných investorov. Čiže snažíme sa tou formuláciou ich z toho vyňať, ale ako už kolega Sloboda, predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, povedal, tak v rámci toho, samozrejme, zase sa vytvoria nejaké nové problémy, že aj nejakí zástupcovia zase štátu alebo štátnych podnikov nám z toho uniknú. Ale dokonalé riešenie asi, asi neexistuje alebo prinajmenšom sme ho, sme ho nenašli.
Druhý okruh problémov sa týka členov dozorných orgánov, ktorí opäť, a to sa netýka iba, iba zástupcov štátu, ale aj zástupcov teda súkromných investorov, ale teda naopak, netýka sa to zástupcov súkromných investorov, ktorých dáme na bok a vyjmeme ich z pôsobnosti zákona. Ale týka sa to aj zástupcov štátu, ktorí v dozorných orgánov častokrát majú aj vlastné podnikateľské aktivity, ktoré sú im zakázané. Čiže vo vzťahu k týmto sa tým návrhom navrhuje vyňať ich z niektorých obmedzení, čiže ostanú v režime verejných funkcionárov, budú predkladať oznámenia, budú kontrolovaní, ale povedzme ako poslanci obecných, teda mestských zastupiteľstiev alebo župných zastupiteľstiev, nebude sa na nich vzťahovať zákaz podnikania alebo členstva v štatutárnych orgánoch podnikateľských subjektov. Čo je nepochybne problém, ktorý by vznikol štátu, lebo, lebo by hrozilo, že ho nebude mať kto v orgánoch týchto spoločností kontrolovať. Rovnako by ale aj bol problém, ak by sa, povedzme, zástupcovia tých súkromných investorov rozhodli, že nebudú za takýchto okolností ochotní v tom pokračovať. A teda vznikol by problém tým firmám. A, žiaľ, je to potrebné ošetriť do 1. 1. 2020, lebo inak by tá situácia nastala a výbor v podstate by mal začať konať napríklad voči takým, ktorí porušujú obmedzenie alebo zákaz podnikania.
Takže nedalo sa nič iné robiť. Pripravil výbor, a teda tu chcem oceniť aj spoluprácu so zástupcami ministerstva spravodlivosti, ministerstva hospodárstva a teda aj v rámci diskusie so zástupcami dotknutých subjektov, pripravil návrh, s ktorým snáď aspoň čiastočne budú všetci spokojní, a teda je aj pre mňa dôvodom, aby som podporil to, aby sme návrh prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní, aj teda na prekvapenie mojich kolegov z klubu, ktorí sú zvyknutí, že v takýchto situáciách odporúčam hlasovať, hlasovať proti.
Ale predsa len si neodpustím poznámku, že aj to, že teraz rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, aj za to čiastočne môže nie celkom transparentný proces prípravy zákonov. My sme tu vo viacerých prípadoch, keď poslanci predkladali návrhy zákonov podobné, teda rozsiahlejšie, hovorili kolegom z koalície, že lepšie by bolo, keby to bol vládny návrh zákona, keby to išlo riadnym legislatívnym procesom, medzirezortné pripomienkové konanie, že by sa tam vychytalo viacej vecí. Ústavný zákon bol novelizovaný dvakrát v tomto roku po nejakých 12 či 13 rokoch, keď ostával nezmenený. Raz to bol návrh skupiny koaličných poslancov. Druhýkrát to bol návrh výboru. Čiže ani v jednom prípade sa neuskutočnilo pripomienkové konanie, klasické medzirezortné pripomienkové konanie. Pričom je, je pomerne pravdepodobné, že ak by sa uskutočnilo pripomienkové konanie, tak by si to mohol všimnúť aj niekto z tých dotknutých firiem napríklad alebo, alebo teda možno dotknuté ministerstvá či už hospodárstva alebo spravodlivosti by sa tým možno podrobnejšie zaoberali, ako keď to bol iba poslanecký návrh alebo návrh výboru.
Uvedomujem si, že je to špecifický zákon, ktorý upravuje povinnosti verejných funkcionárov vrátane, vrátane poslancov. Čiže tuto je asi aj na mieste, aby to riešil, aby to povedzme bol poslanecký návrh alebo návrh výboru, keďže to vyžaduje ústavnú zhodu. Ale možno je to len taký odkaz aj pre nás, že ak sa v budúcnosti budú meniť takéto zákony, ktoré sa netýkajú iba poslancov, ale aj ďalších skupín, tak napriek tomu, že pôjde o návrh poslancov alebo návrh výboru, tak to prerokovanie s verejnosťou má byť širšie alebo teda vôbec nejaké má byť, lebo keď nebude, tak sa stane, že budeme musieť krátko predtým schválený zákon opravovať. A potom zistíme, že sme to opravili zle a budeme to musieť opravovať ešte raz a dokonca v skrátenom legislatívnom konaní.
Napriek tomu, ako som povedal, podporujem skrátené legislatívne konanie a odporúčam aj ostatným kolegom, aby hlasovali v tomto prípade za skrátené legislatívne konanie.
