Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.10.2019 o 11:07 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2019 11:07 - 11:09 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým štyrom kolegom za reakcie. Na niektoré poznámky skúsim zareagovať.
Pán poslanec Sopko uznáva, že nebezpečenstvo ku skĺznutiu k formalizmu tu je, ale teda je podľa neho iba hypotetické. No nemyslím si, že je hypotetické, lebo toto nie je prvá doložka, ktorú ideme posudzovať. My tých doložiek tam máme a dokonca sme viac-menej z čisto ideologických dôvodov doplnili ďalšiu doložku posudzovanie vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Pričom nikto nespochybňuje, že manželstvo, rodičovstvo a rodina sú dôležité veci, ale to, že sa to doplnilo medzi doložky, nebolo motivované tým, že strašný záujem máme a strašný problém máme, ale bolo to tam doplnené ako ideologická agenda.
A aj tie doložky, ktoré nemajú ideologický charakter, napríklad, napríklad vplyvy na rozpočet verejnej správy, to sú také veci, ktoré sa dajú úplne exaktne vyčísliť v niektorých prípadoch, niekedy nie, ale dá sa to aspoň odhadnúť. Napriek tomu sa tu prekladajú návrhy zákonov, ktoré majú dopady v desiatkach miliónov eur, a predkladatelia bez začervenania tvrdia, že nemajú, alebo povedia, že majú, ale neunúvajú sa ani v najmenšom, aby ich vyčíslili. A to nie sú, že pár tisíc eur, lebo aj také zákony sú, že zrušíte nejakú pokutu a klesne to o pár tisíc eur. Tuto sú desiatky miliónov eur a nikto to nevyčísluje.
A pán poslanec Sopko hovoril o tom, že teda pristúpiť ku konkrétnym krokom. Moja skepsa je len to, že či toto je ten konkrétny krok, ktorý niečomu pomôže a ktorý niečo reálne vyčísli, teda vyrieši.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 24.10.2019 10:58 - 11:01 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážení predkladatelia, vážení ostatní prítomní poslanci, len veľmi, veľmi stručná poznámka. Bez toho, aby som chcel nejako namietať vážnosť problému, len by som želal predkladateľom v prípade, že sa im podarí tento zámer predložiť, aby z toho nebola podobná formalita, ako častokrát sú tie iné položky v doložke vplyvov. Lebo to, že sa bude do zákona písať, že aký to má vplyv na klimatické zmeny, ak k tomu budú predkladatelia zákonov pristupovať rovnako formálne, ako pristupujú k tým iným, iným položkám, tak sa nič reálne nezmení a budeme mať len teda alebo budete mať odfajknuté, že, dobre, tak jedna úloha splnená, niečo sa tam píše. ,
Tuto kolegovia, myslím z SNS, presadili, že sa vpíšu vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, ako by to nebolo možné postihnúť v rámci, v rámci sociálnych vplyvov. Ale tak je to tak dobre vyzerajúce, že sa tam, že sa tam posudzujú aj tieto vplyvy, hoci reálny dopad toho nie je, nie je v podstate žiadny. A samozrejme aj tie vplyvy, ktoré sú merateľné, napríklad vplyvy na rozpočty verejnej správy, sú zo strany predkladateľov častokrát úplne ignorované. Úplne bežne koaliční poslanci tu predkladajú poslanecké návrhy zákonov, ktoré evidentne majú obrovský dopad v desiatkach, stovkách miliónov eur na verejné rozpočty. A oni buď vôbec ani nepriznajú, že to bude mať dopad, alebo ho nevyčíslia. Tak načo potom, načo potom taká, taká doložka? SNS je v tomto myslím, že úplne, úplne špecialista, že dokáže predkladať návrhy, kde tvrdí, že sa napríklad vytvorí nejaká nová dotačná schéma a nebude to mať žiadny dopad na rozpočet verejnej správy v najbližších, v najbližších troch rokoch.
Čiže áno, zaoberajme sa tým, riešme to, hovorme o tom, len teda obávam sa, že aj tento návrh môže v konečnom dôsledku skončiť ako také gesto, že predkladatelia návrhov zákonov tam budú o jeden krížik dávať viac, ale reálne, reálne to vplyv mať nebude.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 24.10.2019 10:49 - 10:50 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbor prerokoval návrh zákona do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výborov v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 22.10.2019 19:00 - 19:01 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Kolegovia, dovoľte, aby som konštatoval ako spravodajca, že návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2019 18:56 - 18:58 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Sopko, s drvivou väčšinou toho, čo si povedal, by sa dalo súhlasiť, len jednu polemickú poznámku si dovolím povedať, ja si myslím, že tento, tento návrh by bol úplne v poriadku, aj keby sme tu žili v normálnych, normálnych pomeroch. Samozrejme, že jeho, jeho naliehavosť je oveľa väčšia zoči-voči tomu marazmu, ktorý okolo seba vidíme a ktorý, ktorý sa dennodenne dozvedáme nové a nové kauzy o tom, ktorý sudca, ktorý prokurátor, ktorý vysoko postavený politik komunikoval s ktorým mafiánom a na akej nekalej alebo dokonca rovno trestnej činnosti sa podieľali. A ja si myslím, že vyšetrovacie výbory sú úplne v poriadku aj v prípade, že by sme tu mali normálne politické pomery, je to normálny nástroj kontroly výkonnej moci zákonodarnou mocou, čiže, čiže predpokladám, že to nie je myslené iba ako, ako návrh na výnimočnú situáciu, a teda ak by to náhodou prešlo, ak nie teraz, tak v budúcom parlamente, tak sa k tomu môžme vrátiť, aj keď tie pomery budú snáď už raz normálnejšie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 22.10.2019 18:45 - 18:47 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené zvyšky kolegov, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k návrhu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2019 18:32 - 18:40 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená kolegyňa a kolegovia, ako som už povedal, cieľom predkladaného návrhu zákona je zrušiť vyplácanie platu poslancom Národnej rady Slovenskej republiky po skončení ich mandátu v dôsledku právoplatného odsúdenia za spáchanie trestného činu. Keby sme mali tento zákon nejako nazvať, nazvali by sme ho lex Mazurek.
Platové pomery poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov. Podľa platného znenia zákona, konkrétne v § 2 ods. 3, patrí poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky po zániku jeho poslaneckého mandátu plat ešte počas dvoch alebo troch mesiacov podľa dĺžky toho, akú dobu bol poslancom Národnej rady. To sa netýka poslancov, ktorí vykonávali mandát menej ako päť mesiacov. Tí nemajú nárok na tie ďalšie platy. Ak poslanec vykonával mandát najmenej päť mesiacov a menej ako päť rokov, má nárok na dva mesačné platy, akási forma odstupného. Ale ak poslanec vykonával mandát aspoň päť rokov, má nárok na tri mesačné platy.
V zákone však existuje niekoľko výnimiek z tohto nároku, z nároku na vyplatenie dvoch alebo troch mesačných platov po zániku mandátov, mandátu a tá sa týka poslancov, ktorým zanikol mandát v dôsledku toho, že sa ujali inej verejnej funkcie a budú teda aj naďalej poberať plat z verejných zdrojov. Ide o poslanca, ktorý bol zvolený za poslanca aj v nasledujúcom volebnom období, poslanca, ktorý bezprostredne po zániku mandátu začal vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1 zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, čiže sa stal prezidentom Slovenskej republiky, členom vlády Slovenskej republiky, sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky, sudcom, predsedom alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu alebo generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, alebo ktorý bol zvolený do Európskeho parlamentu, alebo začal vykonávať funkciu podľa osobitného predpisu, pričom sú tam vymenované ďalšie funkcie, ktorých odmena je hradená z verejných zdrojov. A je samozrejmé, že takáto úprava logická, lebo by bolo nelogické, keď poslanec Národnej rady úspešne kandiduje vo voľbách, je znovuzvolený za poslanca, tak aby mu paralelne boli vyplatené ešte ďalšie dva platy z titulu, že skončil v jednom volebnom období ako poslanec alebo že niekto sa stane prezidentom, tak dostane ešte ďalšie dva poslanecké platy.
Ústava Slovenskej republiky upravuje v čl. 81a spôsoby zániku mandátu poslanca Národnej rady a tými sú: uplynutím volebného obdobia, vzdaním sa mandátu, stratou voliteľnosti, rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky, vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1 ústavy. A písmeno f) v čl. 81a je: dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.
Predkladatelia návrhu zákona považujú za nelogické a nesprávne, aby nárok na vyplatenie dvoch alebo v prípade dlhšieho výkonu mandátu dokonca troch platov mali po zániku poslaneckého mandátu aj tí poslanci, ktorým mandát zanikol v dôsledku právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom nebol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený. Predpokladá sa nedbanlivostný trestný čin. Preto navrhujeme, aby v takomto prípade nemal odsúdený poslanec nárok na vyplatenie platu po zániku mandátu. Navrhujeme teda doplniť, že ten nárok; doplniť do príslušného ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o platových pomeroch, doplniť vetu, že nárok podľa druhej vety, ktorá ten nárok definuje pre poslancov po skončení výkonu mandátu, nemá poslanec, ktorému zanikol mandát dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.
Toto je na širšiu debatu. Je, samozrejme, možné, možné uvažovať o tom, či vôbec tam má byť akékoľvek ďalšie vyplácanie platu po skončení výkonu, výkonu, po skončení mandátu. Môže byť, môže byť názor, že vôbec nie, však poslanec vie, na akú dobu je zvolený. Môže byť opačný názor, že poslanec nevie, či bude pokračovať alebo nebude pokračovať, napríklad keď opätovne, opätovne kandiduje. Môžme sa k tej téme vrátiť, ale myslím si, že by malo byť mimo akúkoľvek diskusiu, že rovnako ako sa tie dva alebo tri ďalšie mesačné platy nevyplácajú poslancom, ktorým zanikol mandát v dôsledku toho, že pokračujú v inej verejnej funkcii, že by sa nemali tie dva alebo tri mesačné platy vyplácať poslancovi, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
Takéhoto poslanca sme mali aj v tomto volebnom období v pléne. Hovorím o pánovi poslancovi Mazurekovi, ktorému boli ešte ďalšie dva poslanecké platy, platy vyplatené. Čo sa mi zdá úplne absurdné, aby na jednej strane štát prostredníctvom súdnej moci povedal, že niekto, nejaká osoba sa dopustila úmyselného trestného činu, aby štát prostredníctvom ústavy konštatoval, že takejto osobe v dôsledku toho, že sa dopustila úmyselného trestného činu, zaniká mandát poslanca Národnej rady a zároveň štát prostredníctvom zákona nariaďuje, aby takejto osobe po zániku mandátu v dôsledku spáchania úmyselného trestného činu boli vyplatené ešte dva poslanecké platy. Naším návrhom zákona chceme spolu s kolegami túto absurditu zo zákona o platových pomeroch ústavných čini; niektorých ústavných činiteľov vypustiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2019 18:29 - 18:30 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Renáty Kaščákovej, Milana Laurenčíka, Mariána Viskupiča, Martina Klusa, Jakuba Nedobu, Petra Osuského a Zuzany Zimenovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zrušiť vyplácanie platu poslancom Národnej rady Slovenskej republiky po skončení ich mandátu, ak ten mandát zanikol v dôsledku právoplatného odsúdenia za spáchanie trestného činu.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
A niečo bližšie o jeho obsahu by som rád povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2019 18:26 - 18:28 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Chcem sa poďakovať obom kolegom a obom spolupredkladateľom za reakcie a podporu toho návrhu. A rád by som veril, že podobne sa k tomu postavia aj ostatní poslanci. Naozaj ide o jednu z takých čisto, čisto praktických vecí, ktoré si dokážu predstaviť aj bežní obyvatelia. My tu často rokujeme o veľmi zložitých, veľmi komplexných veciach. O veciach, ktorým nerozumie ani väčšina poslancov, ktorí o tom hlasujú a musia sa spoľahnúť na to, že odborníci na ministerstvách pripravili tie návrhy v poriadku, pokiaľ ide o koaličných poslancov, alebo, alebo na svojich kolegov z poslaneckých klubov, ktorí majú danú tému na starosti a sú v nej podrobne zorientovaní. Toto je vec, ktorú zažíva skoro každodenne skoro každý človek. Skoro každý si vie predstaviť, že čo to znamená, že sa používajú drobné mince, a čo by to znamenalo, keby sa začalo zaokrúhľovať. A naozaj elementárne ovládanie štatistiky hovorí o tom, že nie je nejaká veľká hrozba, že by, že by to znamenalo dramatické zvyšovanie cien. Prečítal som odhad analýzy Národnej banky Slovenska, ktorý hovorí o tom, že by to pre domácnosť, teda nie pre jednotlivca, vychádzalo na pol centa až cent mesačne, zbavenie sa používania najdrobnejších mincí. A pre verejný sektor by to bola úspora v miliónoch alebo teda možno až v desiatkach miliónov eur a pre obchodníkov tiež by to bola úľava.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2019 18:05 - 18:23 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Takže tretíkrát začínam dneska k tomu istému návrhu zákona, snáď už teraz nebudem, nebudem prerušený. Chcel by som, chcel by som teda pripomenúť, že ide o návrh zákona, ktorý prvýkrát bol vypracovaný a zverejnený v roku 2009. Reagoval na aktuálnu situáciu, ktorou bol prechod slovenskej, teda prechod zákonného platidla Slovenskej republiky zo slovenskej koruny na euro, čo sa udialo 1. januára 2009 a jedným z praktických problémov, ktoré súviseli s nahradením slovenskej koruny eurom, bolo vtedy vnímané ľuďmi, ale aj obchodníkmi a aj bankami zvýšené množstvo mincí v obehu. Kým v predchádzajúcej mene existovali v záverečnom období aj platnosti mince v piatich nominálnych hodnotách, hovoríme o päťdesiatich halieroch a jednokorunáčkach, dvojkorunáčkach, päťkorunáčkach a desaťkorunáčkach, v prípade eura miesto piatich nominálnych hodnôt sú to mince až v ôsmich nominálnych hodnotách: jednocentovky, dvojcentovky, päťcentovky, desaťcentovky, dvadsaťcentovky a päťdesiatcentovky a jednoeurovky a dvojeurovky.
Praktickým problémom bolo práve používanie tých malých centových mincí, jednocentových a dvojcentových. Došlo až k paradoxnej situácii, že najnižšia hodnota novej mince, jeden cent, bola nižšia než bola hodnota najnižšej mince v predchádzajúcom období, ktorá v záverečnom období už bola 50 halierov. Samozrejme, že predtým boli aj drobnejšie haliere, ale keď slovenská koruna končila, tak najnižšou, najnižšou mincou bola, bola päťdesiathalierovka.
Nezaokrúhľovanie cien bolo spôsobené, aby prechod na euro nemal za následok zvyšovanie cenovej hladiny a inflácie, ale manipulácia s drobnými mincami bola nepraktická, zaťažujúca ako pre obyvateľov, tak pre obchod, a dokonca v tom prvom období vytvárala konfliktnú situáciu medzi obchodníkmi a bankami, pokiaľ ide o bankové poplatky za výmenu euromincí.
Účelom návrhu zákona, tak ako bol pripravený, zverejnený v roku 2009 a v podstate ako, ako, ako, ako ho predkladáme aj dnes, je nie síce úplné, ale faktické stiahnutie najmenších mincí. My navrhujeme nominálnu hodnotu jedna a dva centy z obehu, ten návrh, s ktorým inšpirovaná naším návrhom prišla Slovenská národná strana v roku 2009, predpokladal dokonca stiahnutie aj päťcentových mincí.
Slovenská republika je súčasťou eurozóny, čiže nemá menovú suverenitu, nemôže povedať, že zakazuje používanie nejakých mincí na našom území, ale môžeme stanoviť také pravidlá zaokrúhľovania cien, ktoré budú mať za následok faktické stiahnutie tých najmenších mincí z obehu. Pravidlá zaokrúhľovania boli do zákona, to bola aj nejaká inšpirácia podľa, podľa ktorej sme vlastne prišli s tým návrhom ešte v tom roku 2009, pravidlá zaokrúhľovania boli do zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách zakomponované prostredníctvom jeho novely v zákone č. 520/2003 Z. z., teda v roku 2003. Touto novelou sa zároveň vytvorili predpoklady pre neskoršie zrušenie mincí v nominálnej hodnote 10 a 20 halierov, ktoré boli dovtedy, dovtedy v platnosti. A na základe tejto úpravy a na základe tých pravidiel zaokrúhľovania boli postupne tieto najnižšie halierové mince eliminované, až potom boli, až potom boli zrušené. Rozdiel v tej situácii je, samozrejme, v tom, že keďže to bola naša slovenská mena, slovenská koruna, tak sme, tak sme tie desať- a dvadsaťhalierniky mohli zrušiť aj de iure, nielen de facto.
Predložený návrh zákona predpokladá zmenu tejto právnej úpravy tak, aby sa ceny nezaokrúhľovali na najnižšiu platnú mincu, ako je to dnes, lebo predstava je, že všetko, všetko je, všetko je minimálne v jednocentových hodnotách, ale, samozrejme, že aj reálne ceny niektorých tovarov môžu vyjsť dokonca na desatiny centov a v tom prípade a v tom prípade sa zaokrúhľujú na celé centy alebo celé, celé centovky s tým, že navrhujeme to, navrhujeme to upraviť tak, aby sa ceny zaokrúhľovali na najnižšiu platnú väčšiu mincu, pričom za väčšie mince sú podľa nášho návrhu určené mince v nominálnej hodnote minimálne päť centov. Čiže ak by, ak by, ak by niečo stálo, a teda hovorí sa o sumárnom nákupe, nielen, nielen o jednotlivých položkách, čiže nezaokrúhľovala by sa cena tovarov, jednotlivých tovarov, ale sčítala by sa cena tovarov a ak by to bolo do troch centov, tak sa to zaokrúhľuje, zaokrúhľuje nadol, a od troch centov nahor. Prípadne je to, je to možné, možné teda ešte posunúť, ak by sme chceli eliminovať aj päťcentovky, tak by, tak by sa to zaokrúhľovalo do päť centov a nad päť centov a, samozrejme, že môže to byť matematicky, kde polovica sa už zaokrúhľuje nahor, čiže tri centy na päť alebo päť centov by sa už malo zaokrúhľovať, päť centov by sa malo zaokrúhľovať na desať, ale môžme to urobiť, že tá polovica ide dole. Ale ani jedno, ani druhé by nemalo spôsobiť zásadný problém a sú to veci, ktoré sú ošetriteľné, samozrejme, v druhom čítaní prípadnom.
A v takto nastavenom legislatívnom prostredí by síce jednocentové a dvojcentové mince ostali v platnosti a spotrebitelia by ich mohli používať, ale obchodníci by už fakticky nevydávali mince v nižšej hodnote ako päť centov, nemali by na to dôvod a tým by v priebehu zrejme pomerne krátkej doby prišlo k faktickému stiahnutiu jednocentových a dvojcentových mincí z obehu. Nikomu nebráni, že ak tie mince má odložené, príde do obchodu, bude nimi, bude nimi ďalej platiť, obchodníci teoreticky môžu, môžu vydávať, ale nemajú dôvod to robiť a keď sa ich obchodníci chcú zbaviť, tak by postupne boli sťahované z obehu.
Ten návrh má dva body. Tým prvým sa do definície základných pojmov navrhuje doplniť definíciu väčšej mince ako mince v nominálnej hodnote minimálne päť centov, čiže mali by sme menšie mince, jedno- a dvojcentové, a väčšie mince, päťcentové a vyššie hodnoty nominálne. A zaokrúhľovanie cien v hotovostných platbách v platnom zákone o cenách je upravené v § 3 ods. 4 tak, že sa cena zaokrúhľuje tak, aby ju bolo možné zaplatiť platnými bankovkami a mincami. Celkový zvyšok dňa, nezaokrúhlenej ceny, ktorý je nižší ako polovica nominálnej hodnoty najnižšej platnej mince, sa zaokrúhľuje nadol a celkový zvyšok platby, ktorá sa rovná polovici alebo je vyšší ako polovica nominálnej hodnoty najnižšej platnej mince, sa zaokrúhľuje nahor. Ak je platená cena súčtom cien za viac kusov toho istého tovaru alebo viac kusov rôznych tovarov, zaokrúhľuje sa takto až celková suma platnej ceny.
To, čo navrhujeme, je, že ponechávame v platnosti doterajší mechanizmus zaokrúhľovania, stanovujeme však, že sa ceny v hotovostnom styku nemajú zaokrúhľovať na hodnotu najnižšej platnej mince, čiže na jeden cent, ale na hodnotu najnižšej novodefinovanej väčšej platnej mince, čiže v zmysle úpravy navrhnutej v tom prvom bode by išlo o päť centov a, samozrejme, že by to mohlo byť aj desať, desať centov, ak teda v priebehu druhého čítania by prišiel taký pozmeňujúci návrh a parlament by dospel k záveru, že ideme sa zbaviť nielen jednocentoviek a dvojcentoviek, ale aj päťcentoviek.
Vzhľadom na to, že pravidlá zaokrúhľovania predpokladajú zaokrúhľovanie nahor i nadol, nie je potrebné obávať sa, že by toto opatrenie malo za následok relevantné zvýšenie inflácie alebo zvýšenie, zvýšenie cien tovarov, lebo štatisticky pri veľkých číslach polovica tých zaokrúhlení by išla dole a polovica zaokrúhlení by išla hore.
To sme boli v roku 2009, keď prišlo euro a keď sme sa, sme sa pokúšali zareagovať na problém, na praktický problém, ktorý, ktorý sme videli, navrhli sme riešenie, ktoré bolo v podstate podobné tomu, tomu riešeniu, ktoré predchádzalo zrušeniu desať- a dvadsaťhalieroviek.
A prenesme sa do roku 2019. V auguste 2019 sa guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír, bývalý podpredseda strany SMER – sociálna demokracia a bývalý dlhoročný minister financií vo vládach SMER-u, v komentári Prečo sa netreba báť rušenia drobných eurocentových mincí, ten názov už sám za seba hovorí, Prečo sa netreba báť rušenia drobných eurocentových mincí, a pán Kažimír sa v tomto komentári vyjadril, že ideu faktického zrušenia obehu drobných eurocentových mincí osobne podporuje, pričom medzi jeho argumentmi uvádza, že, a teraz zacitujem chvíľu, citujem z komentára guvernéra NBS Petra Kažimíra: "Pred šestnástimi rokmi došlo k zrušeniu desať- a dvadsaťhaliernikov bez toho, aby to spôsobilo cenový šok, a bez toho, aby sme znevýhodnili zraniteľnejšie skupiny. (...) Podpora pre tento krok je u nás štvrtá najvyššia spomedzi všetkých členských krajín eurozóny. (...) Prepočty hovoria jasne, obmedzenie obehu týchto "krpcov" výrazne zníži náklady na samotnú distribúciu a obeh mincí. Ušetrí nám to milióny eur, ktoré vieme efektívne a zmysluplne využiť v prospech verejnosti. To, čo je tu pre každého občana najdôležitejšie, špeciálne, špeciálne pre nízkopríjmové skupiny, je vplyv na ceny." To môže byť logicky, logicky obava.
Ešte stále citujem Petra Kažimíra: "Analýza Národnej banky Slovenska z januára tohto roku (roku 2019) dospela k záveru, že v dôsledku zaokrúhľovania budú dôsledky na naše nákupy minimálne. Vplyv na slovenské domácnosti nám vychádza niekde okolo pol centa až cent mesačne."
Pol centa až cent mesačne za to, že sa zbavíme drobných eurocentových mincí.
"Belgicko vyčíslilo úsporu spojenú s týmto obmedzením na 44 miliónov eur;" štyridsaťštyri miliónov eur(!); "a to je suma, s ktorou vieme čosi robiť," argumentuje guvernér Národnej banky Slovenska, bývalý minister financií vo vládach SMER – sociálna demokracia Peter Kažimír. "Investovať ju do vzdelávania mládeže, zvyšovať finančnú gramotnosť verejnosti a podobne. Čím vzdelanejší budeme v oblasti financií, investovania, narábania s peniazmi, tým lepšie pre nás a tým lepšie aj pre stabilitu finančného sektoru u nás."
Ja viem, že tu už nie je veľa poslancov za stranu SMER – sociálna demokracia, dokonca žiadni, ale teda verím, že aspoň oni, ale aj poslanci, poslanci vládnej koalície ďalší zoberú do úvahy aj tieto argumenty.
Pomôžem si prieskumami, podľa ktorých má u nás až 89 % opýtaných problém s používaním jednocentových mincí a až 86 % respondentov aj s dvojcentovými mincami. Naopak, 20-centové a 50-centové mince občanom Slovenska nevadia. Na otázku, či by sa dokázali vzdať tých najmenších mincí a súhlasili so zaokrúhľovaním cien, odpovedalo kladne až 74 % opýtaných, opýtaných na Slovensku, čo je spolu s Holandskom tretie najvyššie číslo v rámci eurozóny. Zdrojom týchto informácií je eurobarometer za rok 2018, a teda v dôvodovej správe vo všeobecnej časti k návrhu zákona máte k dispozícii aj graf, ktorý to ilustruje, ktorý by som vám tu prípadne ukázal, ale teda nechcem riskovať, že budem popoťahovaný za používanie vizuálnych pomôcok.
Doplním ďalšiu informáciu. Najmenšie centové euromince v hotovostnom peňažnom obehu už obmedzilo päť krajín eurozóny, a to Fínsko, Holandsko, Belgicko, Írsko a aj Taliansko. Keďže sme v eurozóne, tak nemôžeme ich zakázať, ale môžme ich obmedziť napríklad tým spôsobom, ako je navrhnutý v tomto návrhu zákona.
Takže je to, je to návrh, ktorý je starý viac ako desať rokov, ale myslím si, že je ešte stále aktuálny a že aktualizačný moment predstavuje práve to, že aj Národná banka Slovenska po tom, čo sa jej vedenia ujal bývalý minister pán Kažimír, prišla s tým, že je toto dobrý nápad, je potrebné zrušiť drobné eurocentové mince. A opäť je to jeden z tých návrhov, ktoré nie sú pravicové ani ľavicové, konzervatívne ani liberálne, a nemuseli by sme sa na to pozerať ani optikou, že sú koaličné alebo opozičné, ale jednoducho by bolo dobré, keby sme takýto návrh aj na základe odporúčania guvernéra Národnej banky Slovenska schválili, o čo si vás – a dúfam, že nielen vás, ktorí ste tu v tejto chvíli – dovolím požiadať.
Ďakujem.
Skryt prepis