Takže tretíkrát začínam dneska k tomu istému návrhu zákona, snáď už teraz nebudem, nebudem prerušený. Chcel by som, chcel by som teda pripomenúť, že ide o návrh zákona, ktorý prvýkrát bol vypracovaný a zverejnený v roku 2009. Reagoval na aktuálnu situáciu, ktorou bol prechod slovenskej, teda prechod zákonného platidla Slovenskej republiky zo slovenskej koruny na euro, čo sa udialo 1. januára 2009 a jedným z praktických problémov, ktoré...
Takže tretíkrát začínam dneska k tomu istému návrhu zákona, snáď už teraz nebudem, nebudem prerušený. Chcel by som, chcel by som teda pripomenúť, že ide o návrh zákona, ktorý prvýkrát bol vypracovaný a zverejnený v roku 2009. Reagoval na aktuálnu situáciu, ktorou bol prechod slovenskej, teda prechod zákonného platidla Slovenskej republiky zo slovenskej koruny na euro, čo sa udialo 1. januára 2009 a jedným z praktických problémov, ktoré súviseli s nahradením slovenskej koruny eurom, bolo vtedy vnímané ľuďmi, ale aj obchodníkmi a aj bankami zvýšené množstvo mincí v obehu. Kým v predchádzajúcej mene existovali v záverečnom období aj platnosti mince v piatich nominálnych hodnotách, hovoríme o päťdesiatich halieroch a jednokorunáčkach, dvojkorunáčkach, päťkorunáčkach a desaťkorunáčkach, v prípade eura miesto piatich nominálnych hodnôt sú to mince až v ôsmich nominálnych hodnotách: jednocentovky, dvojcentovky, päťcentovky, desaťcentovky, dvadsaťcentovky a päťdesiatcentovky a jednoeurovky a dvojeurovky.
Praktickým problémom bolo práve používanie tých malých centových mincí, jednocentových a dvojcentových. Došlo až k paradoxnej situácii, že najnižšia hodnota novej mince, jeden cent, bola nižšia než bola hodnota najnižšej mince v predchádzajúcom období, ktorá v záverečnom období už bola 50 halierov. Samozrejme, že predtým boli aj drobnejšie haliere, ale keď slovenská koruna končila, tak najnižšou, najnižšou mincou bola, bola päťdesiathalierovka.
Nezaokrúhľovanie cien bolo spôsobené, aby prechod na euro nemal za následok zvyšovanie cenovej hladiny a inflácie, ale manipulácia s drobnými mincami bola nepraktická, zaťažujúca ako pre obyvateľov, tak pre obchod, a dokonca v tom prvom období vytvárala konfliktnú situáciu medzi obchodníkmi a bankami, pokiaľ ide o bankové poplatky za výmenu euromincí.
Účelom návrhu zákona, tak ako bol pripravený, zverejnený v roku 2009 a v podstate ako, ako, ako, ako ho predkladáme aj dnes, je nie síce úplné, ale faktické stiahnutie najmenších mincí. My navrhujeme nominálnu hodnotu jedna a dva centy z obehu, ten návrh, s ktorým inšpirovaná naším návrhom prišla Slovenská národná strana v roku 2009, predpokladal dokonca stiahnutie aj päťcentových mincí.
Slovenská republika je súčasťou eurozóny, čiže nemá menovú suverenitu, nemôže povedať, že zakazuje používanie nejakých mincí na našom území, ale môžeme stanoviť také pravidlá zaokrúhľovania cien, ktoré budú mať za následok faktické stiahnutie tých najmenších mincí z obehu. Pravidlá zaokrúhľovania boli do zákona, to bola aj nejaká inšpirácia podľa, podľa ktorej sme vlastne prišli s tým návrhom ešte v tom roku 2009, pravidlá zaokrúhľovania boli do zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách zakomponované prostredníctvom jeho novely v zákone č. 520/2003 Z. z., teda v roku 2003. Touto novelou sa zároveň vytvorili predpoklady pre neskoršie zrušenie mincí v nominálnej hodnote 10 a 20 halierov, ktoré boli dovtedy, dovtedy v platnosti. A na základe tejto úpravy a na základe tých pravidiel zaokrúhľovania boli postupne tieto najnižšie halierové mince eliminované, až potom boli, až potom boli zrušené. Rozdiel v tej situácii je, samozrejme, v tom, že keďže to bola naša slovenská mena, slovenská koruna, tak sme, tak sme tie desať- a dvadsaťhalierniky mohli zrušiť aj de iure, nielen de facto.
Predložený návrh zákona predpokladá zmenu tejto právnej úpravy tak, aby sa ceny nezaokrúhľovali na najnižšiu platnú mincu, ako je to dnes, lebo predstava je, že všetko, všetko je, všetko je minimálne v jednocentových hodnotách, ale, samozrejme, že aj reálne ceny niektorých tovarov môžu vyjsť dokonca na desatiny centov a v tom prípade a v tom prípade sa zaokrúhľujú na celé centy alebo celé, celé centovky s tým, že navrhujeme to, navrhujeme to upraviť tak, aby sa ceny zaokrúhľovali na najnižšiu platnú väčšiu mincu, pričom za väčšie mince sú podľa nášho návrhu určené mince v nominálnej hodnote minimálne päť centov. Čiže ak by, ak by, ak by niečo stálo, a teda hovorí sa o sumárnom nákupe, nielen, nielen o jednotlivých položkách, čiže nezaokrúhľovala by sa cena tovarov, jednotlivých tovarov, ale sčítala by sa cena tovarov a ak by to bolo do troch centov, tak sa to zaokrúhľuje, zaokrúhľuje nadol, a od troch centov nahor. Prípadne je to, je to možné, možné teda ešte posunúť, ak by sme chceli eliminovať aj päťcentovky, tak by, tak by sa to zaokrúhľovalo do päť centov a nad päť centov a, samozrejme, že môže to byť matematicky, kde polovica sa už zaokrúhľuje nahor, čiže tri centy na päť alebo päť centov by sa už malo zaokrúhľovať, päť centov by sa malo zaokrúhľovať na desať, ale môžme to urobiť, že tá polovica ide dole. Ale ani jedno, ani druhé by nemalo spôsobiť zásadný problém a sú to veci, ktoré sú ošetriteľné, samozrejme, v druhom čítaní prípadnom.
A v takto nastavenom legislatívnom prostredí by síce jednocentové a dvojcentové mince ostali v platnosti a spotrebitelia by ich mohli používať, ale obchodníci by už fakticky nevydávali mince v nižšej hodnote ako päť centov, nemali by na to dôvod a tým by v priebehu zrejme pomerne krátkej doby prišlo k faktickému stiahnutiu jednocentových a dvojcentových mincí z obehu. Nikomu nebráni, že ak tie mince má odložené, príde do obchodu, bude nimi, bude nimi ďalej platiť, obchodníci teoreticky môžu, môžu vydávať, ale nemajú dôvod to robiť a keď sa ich obchodníci chcú zbaviť, tak by postupne boli sťahované z obehu.
Ten návrh má dva body. Tým prvým sa do definície základných pojmov navrhuje doplniť definíciu väčšej mince ako mince v nominálnej hodnote minimálne päť centov, čiže mali by sme menšie mince, jedno- a dvojcentové, a väčšie mince, päťcentové a vyššie hodnoty nominálne. A zaokrúhľovanie cien v hotovostných platbách v platnom zákone o cenách je upravené v § 3 ods. 4 tak, že sa cena zaokrúhľuje tak, aby ju bolo možné zaplatiť platnými bankovkami a mincami. Celkový zvyšok dňa, nezaokrúhlenej ceny, ktorý je nižší ako polovica nominálnej hodnoty najnižšej platnej mince, sa zaokrúhľuje nadol a celkový zvyšok platby, ktorá sa rovná polovici alebo je vyšší ako polovica nominálnej hodnoty najnižšej platnej mince, sa zaokrúhľuje nahor. Ak je platená cena súčtom cien za viac kusov toho istého tovaru alebo viac kusov rôznych tovarov, zaokrúhľuje sa takto až celková suma platnej ceny.
To, čo navrhujeme, je, že ponechávame v platnosti doterajší mechanizmus zaokrúhľovania, stanovujeme však, že sa ceny v hotovostnom styku nemajú zaokrúhľovať na hodnotu najnižšej platnej mince, čiže na jeden cent, ale na hodnotu najnižšej novodefinovanej väčšej platnej mince, čiže v zmysle úpravy navrhnutej v tom prvom bode by išlo o päť centov a, samozrejme, že by to mohlo byť aj desať, desať centov, ak teda v priebehu druhého čítania by prišiel taký pozmeňujúci návrh a parlament by dospel k záveru, že ideme sa zbaviť nielen jednocentoviek a dvojcentoviek, ale aj päťcentoviek.
Vzhľadom na to, že pravidlá zaokrúhľovania predpokladajú zaokrúhľovanie nahor i nadol, nie je potrebné obávať sa, že by toto opatrenie malo za následok relevantné zvýšenie inflácie alebo zvýšenie, zvýšenie cien tovarov, lebo štatisticky pri veľkých číslach polovica tých zaokrúhlení by išla dole a polovica zaokrúhlení by išla hore.
To sme boli v roku 2009, keď prišlo euro a keď sme sa, sme sa pokúšali zareagovať na problém, na praktický problém, ktorý, ktorý sme videli, navrhli sme riešenie, ktoré bolo v podstate podobné tomu, tomu riešeniu, ktoré predchádzalo zrušeniu desať- a dvadsaťhalieroviek.
A prenesme sa do roku 2019. V auguste 2019 sa guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír, bývalý podpredseda strany SMER – sociálna demokracia a bývalý dlhoročný minister financií vo vládach SMER-u, v komentári Prečo sa netreba báť rušenia drobných eurocentových mincí, ten názov už sám za seba hovorí, Prečo sa netreba báť rušenia drobných eurocentových mincí, a pán Kažimír sa v tomto komentári vyjadril, že ideu faktického zrušenia obehu drobných eurocentových mincí osobne podporuje, pričom medzi jeho argumentmi uvádza, že, a teraz zacitujem chvíľu, citujem z komentára guvernéra NBS Petra Kažimíra: "Pred šestnástimi rokmi došlo k zrušeniu desať- a dvadsaťhaliernikov bez toho, aby to spôsobilo cenový šok, a bez toho, aby sme znevýhodnili zraniteľnejšie skupiny. (...) Podpora pre tento krok je u nás štvrtá najvyššia spomedzi všetkých členských krajín eurozóny. (...) Prepočty hovoria jasne, obmedzenie obehu týchto "krpcov" výrazne zníži náklady na samotnú distribúciu a obeh mincí. Ušetrí nám to milióny eur, ktoré vieme efektívne a zmysluplne využiť v prospech verejnosti. To, čo je tu pre každého občana najdôležitejšie, špeciálne, špeciálne pre nízkopríjmové skupiny, je vplyv na ceny." To môže byť logicky, logicky obava.
Ešte stále citujem Petra Kažimíra: "Analýza Národnej banky Slovenska z januára tohto roku (roku 2019) dospela k záveru, že v dôsledku zaokrúhľovania budú dôsledky na naše nákupy minimálne. Vplyv na slovenské domácnosti nám vychádza niekde okolo pol centa až cent mesačne."
Pol centa až cent mesačne za to, že sa zbavíme drobných eurocentových mincí.
"Belgicko vyčíslilo úsporu spojenú s týmto obmedzením na 44 miliónov eur;" štyridsaťštyri miliónov eur(!); "a to je suma, s ktorou vieme čosi robiť," argumentuje guvernér Národnej banky Slovenska, bývalý minister financií vo vládach SMER – sociálna demokracia Peter Kažimír. "Investovať ju do vzdelávania mládeže, zvyšovať finančnú gramotnosť verejnosti a podobne. Čím vzdelanejší budeme v oblasti financií, investovania, narábania s peniazmi, tým lepšie pre nás a tým lepšie aj pre stabilitu finančného sektoru u nás."
Ja viem, že tu už nie je veľa poslancov za stranu SMER – sociálna demokracia, dokonca žiadni, ale teda verím, že aspoň oni, ale aj poslanci, poslanci vládnej koalície ďalší zoberú do úvahy aj tieto argumenty.
Pomôžem si prieskumami, podľa ktorých má u nás až 89 % opýtaných problém s používaním jednocentových mincí a až 86 % respondentov aj s dvojcentovými mincami. Naopak, 20-centové a 50-centové mince občanom Slovenska nevadia. Na otázku, či by sa dokázali vzdať tých najmenších mincí a súhlasili so zaokrúhľovaním cien, odpovedalo kladne až 74 % opýtaných, opýtaných na Slovensku, čo je spolu s Holandskom tretie najvyššie číslo v rámci eurozóny. Zdrojom týchto informácií je eurobarometer za rok 2018, a teda v dôvodovej správe vo všeobecnej časti k návrhu zákona máte k dispozícii aj graf, ktorý to ilustruje, ktorý by som vám tu prípadne ukázal, ale teda nechcem riskovať, že budem popoťahovaný za používanie vizuálnych pomôcok.
Doplním ďalšiu informáciu. Najmenšie centové euromince v hotovostnom peňažnom obehu už obmedzilo päť krajín eurozóny, a to Fínsko, Holandsko, Belgicko, Írsko a aj Taliansko. Keďže sme v eurozóne, tak nemôžeme ich zakázať, ale môžme ich obmedziť napríklad tým spôsobom, ako je navrhnutý v tomto návrhu zákona.
Takže je to, je to návrh, ktorý je starý viac ako desať rokov, ale myslím si, že je ešte stále aktuálny a že aktualizačný moment predstavuje práve to, že aj Národná banka Slovenska po tom, čo sa jej vedenia ujal bývalý minister pán Kažimír, prišla s tým, že je toto dobrý nápad, je potrebné zrušiť drobné eurocentové mince. A opäť je to jeden z tých návrhov, ktoré nie sú pravicové ani ľavicové, konzervatívne ani liberálne, a nemuseli by sme sa na to pozerať ani optikou, že sú koaličné alebo opozičné, ale jednoducho by bolo dobré, keby sme takýto návrh aj na základe odporúčania guvernéra Národnej banky Slovenska schválili, o čo si vás – a dúfam, že nielen vás, ktorí ste tu v tejto chvíli – dovolím požiadať.
Ďakujem.
Skryt prepis
