Videokanál poslanca

Ďakujem všetkým poslancom a poslankyni za reakcie.
Pán poslanec Soboňa, ďakujem teda za to vysvetlenie. Len teda ja celkom nerozumiem, aký je rozdiel medzi tým, keď budeme hlasovať o vyslovení súhlasu a neschválite to, predpokladám, a potom budeme hlasovať o nevyslovení súhlasu; nie je veľmi zvykom hlasovať akože v zápornom tvare. Tak keď budeme hlasovať o vyslovení súhlasu a neschválime to, no tak sme nevyslovili súhlas. Neviem, či je potrebné potom ešte, ešte znova, znova hlasovať. A čo keď neschválime ani jedno, ani druhé uznesenie, tak potom bude platiť čo? No nerozumiem tomu stále celkom.
A, pani poslankyňa Grausová, vy ste povedali, že som vás chybne citoval. Ja som vás necitoval, ja som iba konštatoval, že ste mali rasistické výroky.
Pán poslanec Bernaťák, áno, samozrejme, že každé násilie je treba súdiť a postihovať a trestať. Ale však to sa, to sa aj robí. A ešte raz a načo, načo? Lebo je to vážny problém a zľahčujete to. Váš, teda tá lehota, že sa uplatní obdobne, ale tam nie je, že lehota sa uplatní obdobne. Tam je, že nemôže byť kratšia lehota na prerokovanie výborov ako 30 dní. Ja teda naozaj som nepostrehol ani to, že ak tam sa chcete odvolávať na to ustanovenie o obdobne, že ďalšie ustanovenia obdobne, takže či teda pán predseda Národnej rady v tom rozhodnutí vymenoval dôvody pre skrátené legislatívne konanie o tomto uznesení, lebo nič také tam nie je. Tak je iba že prerokovať ihneď.
Pán poslanec Zelník, no opäť, opäť tí bubáci pod posteľou. Vôbec tam nie je, že nezáleží na pohlaví, nič také tam nie je v Istanbulskom dohovore.

Vážený pán minister obrany, vážené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa reagovať na niektoré veci, ktoré zazneli v predchádzajúcej rozprave, ale najprv sa chcem spýtať, lebo bolo by dobré, keby sme si ujasnili, že o čom vlastne budeme hlasovať, lebo vláda poslala do parlamentu návrh, aby parlament vyslovil nesúhlas s Istanbulským dohovorom. Potom náhle to rozhodnutie zmenila a miesto vyslovenia nesúhlasu poslala návrh, že treba vysloviť súhlas, takto zmenila to uznesenie, a výbory teraz odporúčajú nevysloviť súhlas. Tak ja sa v tom už trochu strácam, a teda chcel by som pána spravodajcu poprosiť, aby keď o tom budeme hlasovať, aby presne prečítal, o čom budeme hlasovať, lebo bolo by zlé, keby náhodou omylom ste schválili Istanbulský dohovor proti svojej vôli, lebo sa pomýlite a nebudete vedieť, o čom hlasujeme. Ale teda hovorím to aj vo vlastnom záujme a nerád by som hlasoval v rozpore so svojím presvedčením len z dôvodu, že netuším, o čom sa hlasuje, teda vysloviť nesúhlas, vysloviť súhlas alebo nevysloviť súhlas.
V tejto rozprave zazneli viaceré, žiaľ, necitlivé veci, aj rasistické, aj teda nie rasistické, ale teda na hrane, keď pani poslankyňa Antošová tu hovorila o tom, že nejaké práva menšín, ako sú Rómovia alebo homosexuáli, môžu byť na úkor slušných ľudí a väčšiny, že ich to môže poškodzovať. Tak voči tomuto by som sa tiež chcel ohradiť, lebo z toho vlastne vyplýva, že homosexuáli alebo Rómovia nie sú slušní, slušní ľudia. To naozaj takýto slovník by sme nemali používať na pôde Národnej rady, a teda neviem, akú menšinu mala na mysli pani poslankyňa pri Istanbulskom dohovore, ale Istanbulský dohovor chráni práva žien, na ktorých je páchané násilie. Áno, je to menšina, ale myslím si, že s ochranou tejto menšiny by nemal mať nikto problém.
Pán poslanec Bernaťák tu v jednej, v jednej faktickej hovoril – a myslím, že to zaznelo aj v rozprave v predchádzajúci deň rokovania – o tom, že nejaké mimovládky si požiadali o granty z nórskych fondov a nedostali ich, pretože neuznávajú Istanbulský dohovor a napísali petíciu proti Istanbulskému dohovoru. No len tu si dovolím pripomenúť, že to boli granty z nórskych fondov a Nórsko ako krajina, ktorá tie granty poskytuje, si má právo zadefinovať podmienky, za akých sú poskytované, a keď si Nórsko zadefinuje, že chce, aby tie granty boli využité na podporu boja proti rodovo podmienenému násiliu, tak proti rodovo podmienenému násiliu... Pán poslanec Bernaťák, neskáčte mi do reči! ... proti rodovo podmienenému násiliu, tak ten, kto dáva peniaze, si má právo zadefinovať, na čo majú byť tie fondy použité.
Pán poslanec Zelník tu opäť strašil tými bubákmi, že môžeme si, môžeme si vybrať pohlavie. Naozaj toto, nič také v Istanbulskom dohovore nie je.
Často sa v tej argumentácii používa, však my všetci sme proti násiliu aj proti násiliu páchanému, páchanému na ženách a nepotrebujeme k tomu nejaký Istanbulský dohovor. No jasné, teoreticky, teoreticky, keď všetky tie veci, ktoré sa týkajú boja proti násiliu páchanému na ženách, implementujeme do našej legislatívy, tak nemusíme, nemusíme schvaľovať ten dohovor. Ale to potom platí úplne o všetkých dohovoroch a nemali by sme pristúpiť k vôbec žiadnemu dohovoru, len sa dobrovoľne rozhodneme, že niektoré veci, ktoré sa nám z tých dohovorov páčia, dáme do našej legislatívy.
A rád by som poukázal na to, že ten dohovor je z roku 2011, na začiatku to vyzeralo, že Slovenská republika ho bude ratifikovať a aj pod vplyvom toho dohovoru sa niektoré veci, ktoré už dnes máme v legislatíve, dostali do našej legislatívy, či už ide o občianske, procesné, procesné poriadky, ktoré napríklad posilnili ochranu osôb, na ktorých je páchané násilie, alebo zákon o rodine, kde sa do definície najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, jeho posudzovania, dostalo to, že ohrozením toho najlepšieho záujmu nie je iba to, keď sa na ňom pácha násilie, ale keď sa pácha násilie na osobe, ktorá je blízkou osobou tohoto, tomu dieťaťu, čo nesporne prispelo k lepšej ochrane maloletých detí, pretože keď sa v rodine pácha násilie a dieťa je toho svedkom, tak už to je násilím páchaným na dieťati bez ohľadu na to, či ono je priamo atakované fyzicky alebo inak.
Nepochybne je ešte kopu ďalších vecí, ktoré by sa dali v oblasti boja proti násiliu páchanému na ženách zlepšiť, pokiaľ ide o poskytovanie služieb, pokiaľ ide o štandardy, štandardy kvality, pokiaľ ide aj o zákonnú úpravu, ktorá by mohla byť komplexnejšia, napríklad v nejakom zákone, ale o tom sa asi budeme baviť snáď pri nejakej inej príležitosti.
A áno, zmyslom dohovorov je to, aby sme dohodli nejaké medzinárodné štandardy, ktoré všetci rešpektujeme, ktoré všetky krajiny považujú za dôležité a ktoré nie sú potom už len ich vecou vnútorného rozhodnutia, že toto zrušíme alebo od toho odstúpime. Samozrejme, že od medzinárodných dohovorov možno odstupovať tiež.
Rád by som sa vyjadril aj k tým procesným problémom. Ja som tu v rozprave už upozornil na to, že postupujeme v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, pretože zákon o rokovacom poriadku predpokladá, že o medzinárodných zmluvách sa rokuje v druhom a treťom čítaní, nie je tam prvé čítanie. Keď Národná rada rozhodne o postúpení do druhého čítania, pridelí, pridelí návrh výborom a určí lehotu na prerokovanie a táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní. V tomto prípade to nahrádza rozhodnutie predsedu Národnej rady, prvé čítanie.
Predseda Národnej rady určil, ktoré výbory majú prerokovať návrh na vyslovenie nesúhlasu alebo súhlasu; stále netuším, o čom budeme hlasovať; určil aj gestorský výbor, ale dal lehotu ihneď. Ale lehotu ihneď nemôže dať predseda svojím rozhodnutím, lehotu ihneď vo vzťahu k medzinárodnej zmluve nemôže dať vôbec, lebo vo vzťahu k skrátenému legislatív; alebo skrátené legislatívne konanie možno použiť iba vo vzťahu k návrhom zákonov, ako to upravuje § 89 zákona o rokovacom poriadku, a ten nehovorí nič o tom, že by sa skrátené legislatívne konanie – či už z vôle predsedu Národnej rady, alebo rozhodnutím samotnej Národnej rady – mohlo konať aj vo vzťahu k vyslovovaniu súhlasu s ratifikáciou medzinárodných zmlúv.
Tu by som chcel apelovať na demokratickú opozíciu, ktorá mala problém so skrátenými legislatívnymi konaniami o návrhoch zákonov, troch zákonov, ktoré predložila vláda v rámci predvolebnej kampane SMER-u a SNS. Považovali to za problém, nehlasovali sme spoločne za otvorenie schôdze, nehlasovali sme – teda s výnimkou SME RODINA – teraz za skrátené legislatívne konania, ale rovnaký problém, porušenie pravidiel, porušenie zákona o rokovacom poriadku je aj s Istanbulským dohovorom, takže si myslím, že je potrebné byť konzistentný a keď nám porušovanie pravidiel vadí pri návrhu zákonov, malo by nám vadiť aj pri, aj pri rokovaní o Istanbulskom dohovore, a teda očakávam podporu prinajmenšom od demokratickej opozície celej pre moje dva procedurálne návrhy.
Posledná vec, čo sa stane, keď dnes parlament nevysloví súhlas s Istanbulským dohovorom? No vôbec nič. Vôbec nič sa nestane, pretože pokiaľ v budúcom parlamente bude vôľa ratifikovať Istanbulský dohovor, no tak budúci parlament bez ohľadu na to, čo tu dnes schválite, vysloví súhlas s ratifikáciou a prezidentka tú ratifikáciu, teda dohovor ratifikuje. Keď v budúcom parlamente nebude vôľa ratifikovať Istanbulský dohovor, tak bez ohľadu na to, čo tu dnes schválime, ani budúci parlament nevysloví súhlas s ratifikáciou. A keď si myslíte, že to bude zabité tým, že ani v budúcom parlamente nebude vôľa na ratifikáciu, tak raz tu snáď nejaký osvietenejší parlament príde.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Osuský, no presne tak, ako si povedal. To, že v susedných dverách bývajú, býva pár ľudí rovnakého pohlavia, nebodaj majú aj nejako zaregistrovaný a právne upravený ten vzťah, nijako neohrozuje stabilitu tvojej rodiny. Ale nad rámec toho Istanbulský dohovor to vôbec nerieši. Istanbulský dohovor sa netýka práv LGBT komunity, nezavádza možnosť slobodnej voľby rodu.
Takže; zaujímavá bola tá poznámka o rodovom scitlivovaní. Teda ak je cieľom Istanbulského dohovoru rodové scitlivovanie, tak je, neviem, či paradoxné a zvláštne, ale rozhodne príznačné, že tá kritika založená na bubákoch pod posteľou vedie nie k rodovému, ale k znecitlivovaniu jazyka, keď hovoríme o iných ľuďoch ako o chorých, ako o nejakých menejcenných, pohŕdavo, vedieme tu rasistické reči, však, pani poslankyňa Grausová (?), reagujem na Petra Osuského, urážame, urážame menšiny.
Scitlivovanie je predsa dobrá vec. Scitlivovanie je niečo, čo by sme, na čo by sme mali byť hrdí, o čo by sme sa mali cielene usilovať v tejto diskusii a nielen v tejto diskusii, ale aj vo verejnej diskusii, ktorá prebieha. A to už nehovorím o tej diskusii, ktorá prebieha na internete a na sociálnych sieťach. Sme svedkami obrovského znecitlivovania. Znecitlivovanie je predsa zlé!

Pani poslankyňa Shahzad, ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Myslím, že si išla po podstate veci. Ja chápem, že ťažko takúto vec vysvetliť niektorým kolegom, lebo oni tam stále vidia tých bubákov pod posteľou, ktorí tam reálne nie sú. Zase pán Hrnko vykrikuje? No dobre.
Ale áno, tento dohovor sa týka rodovo podmieneného násilia, teda násilia, ktoré súvisí s rodom, s rodovými rolami aj s rodovou nerovnosťou, a snaží sa na toto násilie reagovať. Nie každé domáce násilie je rodovo podmienené, ale veľká časť, významná časť, dôležitá časť, väčšinová časť domáceho násilia je rodovo podmienená. Nesúvisí s tým, že muži majú iné biologické znaky ako ženy, ale súvisí s tými sociálnymi rolami, ktoré im spoločnosť prisudzuje a ktoré, prostredníctvom ktorých sa muži udržujú, snažia udržať si napríklad kontrolu vo vzťahu. Čiže nie je to preto, že sa muži častejšie opíjajú alebo častejšie hrajú hazardné hry ako ženy. To môže byť v niektorých prípadoch spúšťač a, ale to nie je podstata toho, čo hovorí, čo hovorí Istanbulský dohovor, a rodovo podmieneného násilia.
No, len problém je, že tuto kolegovia sa snažia z toho vytvoriť nejaký problém a hľadajú tam niečo, čo tam nie je. Istanbulský dohovor nie je o LGBT komunite, Istanbulský dohovor nie je o registrovaných partnerstvách, Istanbulský dohovor nie je o slobodnej voľbe rodu, nič z toho sa v Istanbulskom dohovore nenachádza.

Pani poslankyňa Antošová, teda celkom nerozumiem, lebo, či hovoríte, že pohlavie a rod je to isté alebo nie je to to isté, lebo Istanbulský dohovor medzi tým rozlišuje. Rozlišuje, rod definuje ako, ako súbor rolí, ktoré sú spoločnosťou prisudzované mužom a ženám, teda síce neodtŕha to od pohlaví, neodtŕha to od dvoch pohlaví, mužského a ženského, ale tvrdí, že to nie je niečo identické, to hovorí o súbore rolí, čiže nie je to to isté, ani, ani v Istanbulskom dohovore a tento, túto definíciu po, obsahuje Istanbulský dohovor práve pre účely Istanbulského dohovoru.
No a teda považujete za zlé odstraňovanie stereotypov, ktoré sú založené na myšlienke nerovnosti, nerovnakého postavenia muža a ženy? Lebo o to predovšetkým v Istanbulskom dohovore ide. A keď ste tu hovorili o vlastnostiach matky, že sa stará o rodinu, stará sa o dieťa, nemyslíte si, že teda to isté by mali robiť aj otcovia? Aj otcovia by sa mali starať o rodinu, o dieťa, vykonávať domáce práce? Je na tom niečo zlé, keď toto robia aj muži?

Vážená pani poslankyňa Petrík, myslím, že sa v sále nenachádza, tak ale budem reagovať pre záznam. S drvivou väčšinou toho, čo si hovorila, súhlasím, jedine si dovolím poznamenať, že nie je pravda to, čo si povedala, že okrem poslancov koalície PS/SPOLU sa takmer nikto nezastáva žien a nechce ich chrániť pred násilím a nezastáva sa Istanbulského dohovoru. Mali sme na pôde tohto parlamentu počas tohto volebného obdobia už trikrát otvorený tento bod, vždy, keď sa o tom hovorilo, tak vystúpili aj poslanci z poslaneckého klubu SaS, aj ja osobne a som tu prítomný aj teraz, keď faktickými poznámkami reagujeme na tvoje vystúpenie, hoci ty tu už teraz nie si prítomná.
Takže myslím si, že mali by sme sa snažiť niesť túto debatu vo vecnej rovine a reagovať na obsahové argumenty a neprezentovať to tak, že je to agenda nejakej jednej politickej strany, lebo naozaj v tomto je parlament rozdelený. A nie je pravda, že nositeľom toho jedného názoru, teda názoru, že Istanbulský dohovor treba ratifikovať, Slovenská republika má k nemu pristúpiť, nie sú iba poslanci koalície PS a SPOLU. To som chcel povedať, aj keď teraz tu nie si, tak dúfam, že si aspoň zo záznamu toto moje vystúpenie vypočuješ.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Grausová, no neviem, kde ste sa stretli s tým, že by niekto tvrdil, že rozdiely medzi pohlaviami nie sú vrodené. Ja som sa s tým teda ešte nestretol, ale možnože nemám toho toľko naštudované ako vy. Tak by som sa rád o tom niečo dozvedel. Lebo podľa mojich vedomostí toto nikto netvrdí, že rozdiely medzi pohlaviami nie sú, nie sú vrodené. Teda nechcem zachádzať do nejakých detailov, lebo sme na pôde Národnej rady, ale tie rozdiely medzi pohlaviami sú očividné.
To, čo nie je vrodené, sú rozdiely v rodových roliach. Z toho vychádza aj Istanbulský dohovor. A vy ste to veľmi dobre ilustrovali, že rozdiely v rodových roliach alebo vo vnímaní rodových rolí nie sú vrodené. Veľmi dobre ste to demonštrovali tým, keď ste hovorili o niektorých moslimských krajinách, v ktorých ženy nemajú rovnocenné postavenie s mužmi. Tak ak by platilo, že neexistujú žiadne rodové role ako sociálne konštrukty, tak by všade na svete musel byť vzťah mužov a žien rovnaký. Nie je to pravda. Nie je to pravda naprieč históriou, nie je to pravda naprieč krajinami. Existujú krajiny alebo v minulosti existovali krajiny, kde bola žena vnímaná ako podradná, ako dokonca majetok svojho muža, ktorý si ten muž môže pokojne aj sa ho zbaviť, aj ho zabiť alebo inak mali nerovnocenné, nerovnocenné postavenie. Existovalo volebné právo pre mužov a neexistovalo volebné právo pre ženy. A dodnes pretrvávajú určité rodové stereotypy, kde žena nemá rovnocenné postavenie s mužom a kde sa očakáva, že žena je tu na to, aby mužovi plnila, čo mu vidí na očiach. A mnoho domáceho násilia vychádza aj z toho, že to tak nie je.

Ja by som chcel navrhnúť procedurálnym návrhom, aby pán predseda Národnej rady rešpektoval § 23 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že ak sa počas schôdze Národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov pred hlasovaním zistí, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov a ak sa tak nestane ani po 15, ani 15 minút po zisťovaní počtu prítomných poslancov, predsedajúci schôdzu Národnej rady preruší a určí termín ďalšieho rokovania. A ak ani po prerušení schôdze Národnej rady nie je prítomná nadpolovičná väčšina, môže rozhodnúť, že sa bude rokovať o ďalšom bode programu. Čiže teraz musí nasledovať podľa rokovacieho poriadku 15-minútová pauza a až potom môžeme pokračovať v rokovaní, ak tak pán predseda rozhodne, že budeme rokovať o inom bode. Takže prosím, aspoň v takejto drobnosti rešpektujme zákon o rokovacom poriadku.

Ďakujem všetkým kolegom, keď nestihnem zareagovať, tak sa prihlásim ešte do ústnej, bolo to veľmi podnetné.
Pán poslanec Blanár, veľmi pekne ďakujem, že ste spomenuli OKS, ja som ich nespomínal, ale je to od vás milé. A keď hovoríte o chameleónoch, no tak si prečítajte, čo o právach LGBT osôb, o reprodukčných právach, o boji proti domácemu násiliu hovoria dokumenty Strany európskych socialistov, ktorej je SMER členom.
Pani poslankyňa Grausová, no s tými zahraničnými agentmi a platením zo zahraničia by som v prípade vašej fašistickej strany bol asi ticho, lebo teraz sa vyplavili nejaké veci, že ste boli financovaní cez nejakého Putinovho oligarchu. Ale áno, ja som na strane liberálnej demokracie a nemám s tým žiadny problém.
Pán poslanec Zelník, no fascinujúce! Poviete, že neexistujú bubáky a potom vytiahnete bubákov, rodič jedna, rodič dva, rodič tri. Nič také v Istanbulskom dohovore nie je. Nič také, nič! Vymýšľate si.
Pán poslanec Mizík, povedali ste, že z mojich pozmeňovákov vyplýva, že chcem dosiahnuť ratifikáciu Istanbulského dohovoru. No vy ste mimoriadne bystrý človek, teraz zisťujem. Vyplýva to nielen z mojich pozmeňovákov, ja som to úplne otvorene povedal na začiatku svojho vystúpenia, že som za ratifikáciu istanbulských dohovorov, ale vy ste dômyselný, tak ste si to domysleli aj z tých pozmeňujúcich, resp. procedurálnych návrhov.
Pán poslanec Poliačik, neviem, či to vyrieši Ústavný súd, myslím si, že mali by sme v budúcom volebnom období nastoliť nejakú inú kultúru legislatívneho procesu a rokovania, rokovania v národnej, v Národnej rade a zmeniť to jednoducho, že budeme dodržiavať pravidlá a že nás k tomu nebude musieť nútiť Ústavný súd a že pán poslanec Hrnko tu nebude vykrikovať, ako teraz vykrikuje.
A pani poslankyňa Shahzad vyzvala pána predsedu parlamentu, nech ukáže, ako si ctí rokovací poriadok. Pripájam sa k tejto výzve. Pán poslanec či pán predseda Danko, vy viete, že tu už končíte, tak aspoň na záver ukážte, že máte úctu k pravidlám inštitúcie, ktorú ste štyri roky vie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister obrany, rokujeme o Istanbulskom dohovore, tak kto iný ako minister obrany by ho mal uvádzať? Ešte teda mala byť pani ministerka pôdohospodárstva tu prítomná.
Vážený pán predseda Národnej rady, však rokujeme tu práve preto, aby ste vy si mali čo prihodiť k tým 13. dôchodkom, nejakú vlastnú agendu.
Vážené kolegyne a kolegovia, začnem rovnako ako Richard Vašečka a poviem, že som za to, aby Slovenská republika ratifikovala Istanbulský dohovor, aby ratifikovala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.
Už sme tu mali dvakrát rozpravu o Istanbulskom dohovore na dvoch z minulých schôdzí, takže nebudem opakovať všetky argumenty, pre ktoré si myslím, že je dôležité, aby Slovenská republika k Istanbulskému dohovoru pristúpila a stala sa jeho zmluvnou stranou. Tá rozprava o ňom, a nielen v parlamente, ale aj verejná rozprava o Istanbulskom dohovore často pripomína strašenie alebo obávanie sa bubáka, ktorý je schovaný niekde pod posteľou. Ten bubák tam v skutočnosti žiadny nie je, ale niektorí ľudia sa domnievajú, že tam ten bubák je a boja sa toho. Nevykrikujte, pán poslanec!
Sú dva typy ľudí, ktorí operujú s bubákom pod posteľou. Prvým typom sú deti, ktoré sa naozaj boja, že sú, že tam ten bubák je, a obávajú sa ho. A to by bol ešte ten lepší prípad, ak niekto vidí v Istanbulskom dohovore to, čo v ňom reálne nie je, a obáva sa, že keď toto ustanovenie bude vykladané tak a potom to bude dané v takej súvislosti, tak sa dostaneme niekde hentam a bude tam ten bubák. Dospelí ľudia nie sú deti, takže by nemali veriť na bubákov, ale prosím, niektorí ľudia na bubákov veria. Ale s bubákmi pod posteľou okrem tých detí operujú ešte aj rodičia. A sú to zlí rodičia, ktorí strašia svoje vlastné deti bubákom pod posteľou, aby mali od nich pokoj. A takisto aj niektorí politici vedome strašia voličov bubákmi, ktorí tam nie sú.
Nechcem teraz kategorizovať, kto z odporcov Istanbulského dohovoru je tým naivným dieťaťom, ktorý verí na bubákov, ktoré verí na bubákov, a kto je tým zlým rodičom, ktorý straší ostatných bubákmi pod posteľou len preto, aby z toho vytĺkal politické body, ale v zásade tu máme tieto dve možnosti.
V súvislosti s Istanbulským dohovorom sa straší rodovou ideológiou, straší sa tým, že budú na základe Istanbulského dohovoru zavedené partnerstvá osôb rovnakého pohlavia, adopcie pármi osôb rovnakého pohlavia, ľudia si budú sami vyberať rod, dokonca deti si budú samy, samy vyberať rod. Tak na jednej strane chcem povedať, že partnerstvá osôb rovnakého pohlavia, adopcie ľuďmi, ktorí sú, ktorí sú orientovaní na osoby rovnakého pohlavia, ani rešpekt voči transrodovým osobám nie sú nič zlé, nie sú to žiadni bubáci. Ale druhý problém je, že ak to aj vnímate ako bubákov, tak nič z toho, nič z toho nie je obsiahnuté v Istanbulskom dohovore. To len detská fantázia alebo strašenie rodičov hovorí o tom, že tam ten bubák je. V skutočnosti tam žiadny bubák nie je, lebo bubáci, ako my dospelí vieme, neexistujú.
No a teraz k samotnému návrhu, lebo je to bizarnosť nad bizarnosť, je to – tak ako celá táto schôdza – čistá predvolebná kampaň Slovenskej národnej strany a SMER-u, ku ktorej sa radi pridajú aj fašisti, v tomto prípade zrejme viac kampaň Slovenskej národnej strany ako návrh, ako kampaň, kampaň SMER-u. No ale tak každý tu musí mať svoje, keď už z ankety vyšlo, že tie diaľničné známky sa asi nebudú rušiť, tak, tak aspoň nejaký úžitok nech má Slovenská národná strana z tejto schôdze, nech, nech si celý benefit nepripíše iba, iba SMER.
Myslím si, že neexistuje žiadny vecný dôvod, aby sa Národná rada zaoberala opätovne svojím postojom k Istanbulskému dohovoru, teda žiadny iný vecný dôvod okrem toho, že si Slovenská národná strana chce robiť kampaň. Kampaň na pôde parlamentu, nebude to stáť tie stovky miliónov ako, ako volebná kampaň SMER-u, ktorá sa predvádza na tejto schôdzi, ale takisto je to zneužívanie parlamentu na volebnú kampaň parlamentnej väčšiny. A rovnako ako pri tých 13. dôchodkoch alebo zvýšených prídavkoch na deti, ktoré chcete pretlačiť cez skrátené legislatívne konanie, aj v tomto prípade to idete spraviť prostredníctvom porušenia legislatívnych pravidiel, prostredníctvom porušenia zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
A je tu jeden rozdiel, významný rozdiel a je tu dokonca rozdiel v neprospech rokovania o vyslovení súhlasu s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, pretože zákon stanovuje dôvody, kedy možno návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Tie v prípade 13. dôchodkov ani v prípade zrušenia diaľničných známok, ani v prípade zvýšenia prídavkov na deti evidentne neexistujú. Hovorím o dôvodoch na skrátené legislatívne konanie. Ale poslanci, ktorí budú o desiatej hlasovať za to, že tie dôvody existujú, sa aspoň môžu tváriť, že veria tomu, že neexistujú. My všetci vieme, aj oni vedia, že vieme, že žiadne dôvody neexistujú, a musia si to uvedomovať aj oni sami, no ale tak môžu sa pozerať do zeme a tváriť sa, že sú ohrozené základné ľudské práva, a tak musíme teraz, necelý týždeň pred voľbami, schvaľovať 13. dôchodky.
Ale pri medzinárodnej zmluve, pri rokovaní o medzinárodnej zmluve je to ešte horšie. Tu porušenie zákona nastalo, lebo už nastalo, nie tým spôsobom, že sa poslanci budú tváriť, že existujú nejaké dôvody, ktoré sa schvaľujú, ktoré zakotvuje zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, a tie dôvody síce reálne neexistujú, ale vy sa budete tváriť, že existujú, ale Národná rada pri prerokúvaní tohto bodu postupuje spôsobom, ktorý jej zákon o rokovacom poriadku vôbec neumožňuje. Skrátené legislatívne konanie je podľa zákona o rokovacom poriadku možné, keď sa rokuje o návrhu zákona, nie keď sa rokuje o vyslovení súhlasu s medzinárodnou zmluvou. Zákon takú možnosť vôbec nepripúšťa a my teraz rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o vyslovení súhlasu s medzinárodnou zmluvou, čo je vec, ktorá podľa zákona o rokovacom poriadku vôbec nie je možná.
Domnievam sa, že Národná rada a v tomto prípade aj jej predseda pán Danko postupoval v rozpore s čl. 2 ods. 2 slovenskej ústavy, podľa ktorého "štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon". Už dvakrát sa Národná rada zaoberala Istanbulským dohovorom a prijala uznesenia, ktorými ho odmieta. Tie uznesenia nemali žiadne právne účinky.
Národná rada sa, samozrejme, môže vyjadriť k čomukoľvek, Národná rada môže trebárs dnes prijať uznesenie o tom, aké má byť zajtra počasie vo Vysokých Tatrách, ale nie každé uznesenie Národnej rady má právne účinky. Ako by ho nemalo uznesenie o tom, aké má byť zajtra počasie vo Vysokých Tatrách a že Národná rada si želá, aby zajtra nepršalo a bolo pekne, tak žiadnu právnu relevanciu, žiadne účinky v zmysle zákona, v zmysle ústavy nemali ani predchádzajúce dve uznesenia Národnej rady k Istanbulskému dohovoru. Boli nepochybne vyjadrením názoru poslancov Národnej rady, ktorí za tie uznesenia hlasovali, rovnako ako boli vyjadrením názoru tých, ktorí hlasovali, ktorí hlasovali proti tým uzneseniam, ale jediným spôsobom, akým sa môže Národná rada právne relevantným spôsobom k medzinárodnej zmluve vyjadriť, je postup podľa ústavy a podľa zákona o rokovacom poriadku. Na platnosť medzinárodných zmlúv je v zmysle ústavy potrebná ich ratifikácia a tej ratifikácii má predchádzať súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. To znamená, že ak Národná rada nedá súhlas, zmluva nemôže byť ratifikovaná a nemôže nadobudnúť platnosť.
Do pôsobnosti Národnej rady podľa čl. 86 ods. 7 Ústavy Slovenskej republiky patrí pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a zároveň rozhodovať o tom, či ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5. Zdôrazňujem slovo "súhlas".
Národná rada už dvakrát, nebudem to komplikovať, vyjadrila nesúhlas s Istanbulským dohovorom, čo nemá žiadnu právnu relevanciu, nemá žiadne právne účinky, tak teraz ste to chceli potvrdiť a opäť ste navrhli, vláda navrhla opätovne vysloviť nesúhlas. Čo by malo opäť rovnaký, teda žiadny dosah. Našťastie alebo nanešťastie, a tak je, tak je aj ten bod zaradený do programu mimoriadnej schôdze, ako návrh na vyslovenie nesúhlasu. Tak ho vláda schválila v tom pôvodnom uznesení, ale potom ste si zrejme vypočuli kritiku v Denníku N od Mariána Gibu, ktorý vám ukázal, že, že to opäť nebude mať žiadne účinky, no tak ste to zmenili a vláda prijala úplne smiešne uznesenie, ktorým chce spraviť to alebo ktorým spravila to, že v návrhu uznesenia zamenila slovo "nesúhlas" za slovo "súhlas", čiže áno, teraz formálne rokujeme o súhlase s medzinárodnou zmluvou.
Tu je však iný problém. Problém je, problém je ten, že podľa § 88, a dostávame sa k rokovaciemu poriadku, § 88, rokovanie o medzinárodnej zmluve, ods. 1, medzinárodná zmluva, pred ktorou, ktorej ratifikáciou je potrebný súhlas Národnej rady, sa prerokuje v druhom a treťom čítaní. O náležitostiach podľa § 74 rozhodne predseda Národnej rady. Náležitosti, náležitosti podľa § 74 sú, ak Národná rada; ktoré upravujú druhé a tretie čítanie; ak Národná rada rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní, rozhodne aj o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru. Návrh zákona sa vždy pridelí ústavnoprávnemu výboru.
A ods. 2 hovorí: "Národná rada na základe návrhu predsedu Národnej rady určí aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa pridelenia." Čiže pri medzinárodnej zmluve alebo vyslovovaní súhlasu s medzinárodnou zmluvou sa prvé čítanie vynecháva a to, čo robí Národná rada v prvom čítaní, že pridelí to výborom, určí gestorský výbor a určí lehotu, v tomto prípade robí predseda Národnej rady svojím rozhodnutím a pán predseda Danko to aj urobil, 12. februára bol doručený, tak hneď 12. februára určil gestorský výbor, pridelil výborom a určil lehotu na prerokovanie návrhu vo výbore vrátane v gestorskom výbore v termíne ihneď. Ale týmto postupom evidentne porušil § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí, že táto lehota, lehota na prerokovanie návrhu vo výboroch nesmie byť kratšia ako 30 dní.
Na základe čoho takto postupoval pán predseda Danko? Lebo nemá to oporu v rokovacom poriadku. Rokovací poriadok nepripúšťa rokovanie v skrátenom legislatívnom konaní o vyslovení súhlasu s medzinárodnou zmluvou. Rokovací poriadok v § 89 hovorí o tom, že v akých situáciách, z akých dôvodov je možné v skrátenom legislatívnom konaní rokovať o návrhu, návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ale nič nehovorí o tom, že, že možno rokovať aj o súhlase s medzinárodnou zmluvou. A keby aj bolo možné, tak to nemôže určiť predseda Národnej rady, tak to musí v situácii, keby existovali dôvody. Žiadne dôvody neexistujú, ale aj keby existovali tie dôvody, aj keby to rokovací poriadok umožňoval, tak o tom musí rozhodnúť Národná rada, nie predseda Národnej rady.
Tento postup je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, a preto dávam dva procedurálne návrhy. Jeden procedurálny návrh dávam podľa § 34 zákona o rokovacom poriadku a navrhujem prerušiť rokovanie o návrhu vlády na vyslovenie nesúhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, parlamentná tlač č. 1842, do 13. marca 2020, pretože podľa § 88 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady medzinárodná zmluva pred jej ratifikáciou, pred jej ratifikáciou je potrebný súhlas Národnej rady, sa prerokuje v druhom a treťom čítaní. O náležitostiach podľa § 74 rozhodne predseda Národnej rady, pričom jednou z náležitostí podľa § 74 ods. 2 je lehota na prerokovanie návrhu vo výboroch, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Ale návrh bol výborom pridelený až 12. februára 2020, pričom zákon o rokovacom poriadku Národnej rady neumožňuje skrátené legislatívne konanie u návrhu na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou.
Môj prvý procedurálny návrh a odovzdávam to, odovzdám to aj spravodajcovi, je prerušiť rokovanie o tomto bode až do 13. marca 2020, kedy uplynie tá zákonom stanovená lehota 30 dní, ktorú nemôže nikto svojvoľne skrátiť a už vôbec nie predseda Národnej rady.
Pre prípad, že tento procedurálny návrh nebude schválený, lebo ako je všeobecne známe, ako to hovorí Erik Tomáš, dodržiavanie zákona a dodržiavanie zákona o rokovacom poriadku zaujíma v celom tomto parlamente a na celom Slovensku zrejme iba mňa, takže očakávam, že vládna koalícia to neschváli, tak v prípade; alebo vládna koalícia, ospravedlňujem sa MOST-u; koalícia SMER, SNS, fašisti to neschváli, tak dávam druhý procedurálny návrh a ten dávam podľa § 146 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a znie takto: Vzhľadom na pochybnosti, či pri rokovaní o návrhu vlády na vyslovenie nesúhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu bola dodržaná minimálne 30-dňová lehota na prerokovanie návrhu vo výboroch podľa § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, v súlade s § 146 ods. 1 navrhujem, aby predsedajúci rozhodol o ďalšom postupe pri prerokovaní predmetného návrhu až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru, či bola zákonom stanovená lehota na prerokovanie predmetného návrhu vo výboroch dodržaná a či možno o predmetnom návrhu rokovať pred jej uplynutím.
Čiže vznášam pochybnosť o tom, že Národná rada postupuje v tomto prípade v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, a žiadam pána predsedu Národnej rady, aby v súlade s § 146 ods. 1 pred tým, ako rozhodne o ďalšom postupe, si vyžiadal stanovisko ústavnoprávneho výboru. V prípade, že nebude rešpektovaný rokovací poriadok, ako je v tejto Národnej rade zvykom, tak avizujem, že budem hlasovať za vyslovenie súhlasu s Istanbulským dohovorom.