26. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku, v mene ministra dopravy a výstavby, ktorého dnes zastupujem, si dovoľujem prečítať odpoveď.
Rezort dopravy sa okrem výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré sú nepochybne najbezpečnejšími typmi pozemných komunikácií, dlhodobo venuje tiež preventívnej činnosti týkajúcej sa procesu zvyšovania bezpečnosti cestnej premávky na slovenských cestách. Prostredníctvom svojho oddelenia bezpečnosti cestnej premávky realizuje a podporuje osvetové, vzdelávacie a propagačné aktivity zamerané na dôležitosť dodržiavania pravidiel cestnej premávky. Tieto aktivity sú cielené na viaceré skupiny účastníkov cestnej premávky.
Znižovanie dopravnej nehodovosti je náročným a dlhodobým procesom, pri ktorom sa pozitívny vplyv represívnych a preventívnych krokov neprejavuje za krátke obdobie. Všetky členské krajiny Európskej únie vrátane Slovenska vynakladajú v rámci svojich rozpočtových a personálnych možností maximálne úsilie na znižovanie dopravnej nehodovosti. Celkový počet dopravných nehôd na Slovensku v roku 2016 klesol o 0,18 stotín percenta oproti roku 2015. Z hľadiska porovnania Slovenskej republiky s ostatnými členskými štátmi Európskej únie si Slovensko dlhodobo drží počet usmrtených osôb pri dopravných nehodách v prepočte na jeden milión obyvateľov na priemere Európskej únie. Tieto čísla sú tiež nižšie ako v ostatných krajinách V4.
Členmi IRTAD (International Transport Forum at the OECD) sú vo väčšine prípadov výskumné a vedecké inštitúcie a inštitúty a univerzity vykonávajúce v danej krajine činnosť v oblasti zvyšovania bezpečnosti cestnej premávky. V Slovenskej republike v súčasnosti neprejavila žiadna z týchto inštitúcií záujem reprezentovať Slovensko v tomto odbornom zoskupení.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, skončil som.

Doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Rokovací poriadok mi zakazuje ukázať vám graf a len čo skončíme, prídem za vami, ukážem vám ten graf OECD, z ktorého vyplýva, že nám stúpa krivka, ktorá znázorňuje počet mŕtvych na cestách na milión obyvateľov. A napríklad v Poľsku klesá.
Len toľko. Ale rozumiem, inak akceptujem tú vašu odpoveď na moju základnú otázku.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ďalšia otázka je od poslankyne Cigánikovej ministrovi zdravotníctva a znie: "Vážený pán minister, parkovanie pri štátnych nemocniciach bude teda bezplatné. Aký dopad by malo spoplatnenie na príjmy nemocníc?"
Nech sa páči.

Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu otázku. Bezplatné parkovanie pri štátnych nemocniciach bolo zavedené od 1. júla 2017, a to všade tam, kde to technické podmienky a právny vzťah dovoľovali. Tam, kde to právny stav a technické podmienky neumožňovali, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v súčinnosti aj s manažmentom príslušnej nemocnice úzko spolupracuje na vytvorení dodatočných parkovacích kapacít, resp. nastolení takého právneho stavu, ktorý by bezplatné parkovanie umožňoval.
Pokiaľ by nedošlo k zavedeniu bezplatného parkovania, výnosy dotknutých nemocníc by boli v roku 2018 o približne 1,8 mil. eur vyššie.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem. Doplňujúca otázka? Nie.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Jurzycu na ministra financií Petra Kažimíra a znie: "Vážený pán minister, od 1. 11. 2016 je účinný zákon o miestnom poplatku. Napriek tomu, že niektoré ustanovenia zákona mali posunutú účinnosť, chcem sa opýtať, či už má ministerstvo" - (kýchnutie v sále) na zdravie - "aspoň odhad príjmov z tohto poplatku za prvý rok účinnosti tohto zákona."
Nech sa páči.

Ďakujem pekne aj za slovo, aj za otázku. Predpokladám, že pán poslanec sa pýtal na miestny poplatok za rozvoj. Vo finančných výkazoch k 30. septembru 2017 obce vykázali dosiahnutú skutočnosť za miestny poplatok za rozvoj vo výške 1 144-tisíc eur. Skutočnosť za celý rok 2017 bude známa až po predložení výkazov so stavom ku koncu minulého roku, a to v druhej polovici februára 2018.
Vďaka. Skončil som.

Ďakujem. Doplňujúca otázka? Nie.
Ďalšia otázka je od pani poslankyne Remišovej. Nie je v sále, tým pádom prepadáva.
Pán poslanec Klus, ďalšia otázka na ministra financií pána Kažimíra znie: "Vážený pán minister, 5. 1. 2018 ste sa pre TA3 vyjadrili, že máte záujem zdaniť bitcoin a iné kryptomeny. Popularita týchto mien za posledný rok narástla aj na Slovensku. Preto by som sa chcel spýtať alebo opýtať, nakoľko v prípade kryptomien ide často o anonymné transakcie, ako to plánujete zrealizovať? Takisto ako plánujete počítať výšku tejto dane, keďže hodnota kryptomien sa mení veľmi rýchlo. Napríklad cena jedného bitcoinu bola k 29. 1. 2018 na úrovni 11 600 dolárov, ale k 5. 2. 2018 už len 7 000."
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem veľmi pekne. My na ministerstve financií sme si vedomí, že v súčasnosti absentuje na Slovensku, rovnako ako aj v mnohých iných krajinách, jasná právna úprava, ktorá by definovala alebo bližšie upravovala, aký charakter majetku kryptomeny majú. Krajiny buď neupravujú nakladanie s kryptomenami vôbec, alebo im priznávajú rôzne statusy. Považujú ich za určitú formu peňazí, ktoré nie sú zákonným platidlom. Deje sa tak napríklad v Luxembursku, vo Švédsku, v Argentíne alebo v Austrálii. Považujú ich za finančný majetok napríklad v Nórsku, za komoditu ich považujú v Spojených štátoch amerických alebo obmedzujú ich používanie iba na súkromné peniaze fyzických osôb, ako to robia v Nemecku alebo v Číne. Alebo ich používanie úplne zakázali ako v Bolívii.
Stále viac krajín Európskej únie, ale aj sveta sa obracia v tejto téme na G20, na zoskupenie G20 alebo na Európsku komisiu, a preto aj my budeme sledovať aj iniciatívy z ich úrovne, lebo vidíme, že prístupy zvolené na celom svete sú naozaj veľmi rôzne a veľmi pestrofarebné.
V ekonomike je množstvo anonymných transakcií aj mimo kryptomien. Anonymita však nie je prekážkou vykonateľnosti akéhokoľvek zákona a takisto zákona o dani z príjmov. Všetky informácie, naozaj všetky informácie o transakciách týkajúcich sa nakladania s kryptomenami sa dnes ukladajú v čase postupne za sebou v tzv. blockchaine a nie je možné ich meniť. To znamená, že pokiaľ bude existovať blockchain, budú existovať aj informácie o všetkých vykonaných transakciách a nie je vylúčené, že ich raz v budúcnosti daňový úrad v dohľadnej dobe získa, aj keď sa v súčasnosti javí transakcia ako anonymná.
Daňový úrad sa však nemusí spoliehať len na dáta, ktoré stiahne zo systému, ale môže využiť aj inštitút miestneho zisťovania alebo daňovej kontroly priamo u daňovníka, v rámci toho sa môže pozrieť aj do konkrétnych elektronických zariadení a preveriť, či daňový subjekt vykonal transakcie s kryptomenami alebo nie a či ich správne zdanil. Pretože podotýkam, že nejde o zavedenie nových daňových povinností. Hovoríme o spôsobe presného určenia dane, ktorú treba zaplatiť zo ziskov z kryptomien. Daňová povinnosť teda už existuje a existovala aj v minulosti podľa zákona o dani z príjmov.
Existuje množstvo, množstvo otázok množstvá slovenských, ale aj európskych daňovníkov, ako majú postupovať? A našou ambíciou je im odpovedať jasne na tieto otázky. Náhle a výrazné zmeny hodnoty bitcoinu nie sú problémom z hľadiska výpočtu dane. Zo samotného pohybu kurzu napríklad bitcoinu, či už to bol výrazný nárast koncom minulého roka, alebo výrazný pokles, ako spomínate, nevyplýva daňová povinnosť. Moment zdanenia nastáva pri realizácii zisku z kryptomeny, napríklad pri predaji alebo pri nákupe veci za kryptomenu. Pri každej takej transakcii je nejaká protihodnota, ktorá je vyčísliteľná. A buď peniaze ako také, alebo vecné plnenie oceniteľné v eurách alebo v inej mene.
Ministerstvo financií na základe rokovaní s Finančnou správou plánuje vydať k tejto téme v krátkom čase metodické usmernenie, ktoré pomôže daňovníkom zorientovať sa pri vyčíslení daňových povinností zo ziskov z kryptomien. Chcem ale jednoznačne povedať, že cieľom tohto usmernenia ministerstva nie je regulovať kryptomeny a nakladanie s nimi, ale len poskytnúť daňovníkom potrebné informácie, aby vedeli ľahšie a správne vysporiadať svoje daňové povinnosti v zmysle zákona.
Skončil som.

Ďakujem. Doplňujúca otázka, pán poslanec? Nie.
Ďalšia otázka je od pani poslankyne Cigánikovej, pán minister zdravotníctva, a znie: "Vážený pán minister, tak ako je momentálne eHealth skonštruovaný, zohľadňuje nové nariadenie GDPR ohľadne ochrany osobných údajov? Alebo budú potrebné ďalšie milióny pre prekopanie systému?"
Nech sa páči.