26. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ďakujem ešte raz za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Od začiatku roka 2017 obstarali nemocnice v priamej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky 12 CT prístrojov, čím sa zabezpečila skoro úplná výmena CT diagnostiky v ústavnej starostlivosti. Nemocnice ako Prešov, Žilina, Trnava, bratislavské nemocnice, Nové Zámky, Dolnooravská nemocnica, Kráľovský Chlmec či Poprad a Piešťany dostali najnovšie a najkvalitnejšie prístroje, čím sa zaručila sebestačnosť verejného sektora v CT diagnostike. Obstarávanie diagnostiky magnetickou rezonanciou sa plánuje na koniec februára 2018.
V tejto špecializácii došlo zatiaľ k obnove dvoch najväčších pracovísk, a to Univerzitná nemocnica v Bratislave a Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach. Ostatné pracoviská budú zriadené a obnovené až po dokončení centrálnej súťaže, nakoľko tá sa ukázala ako nevyhnutná súčasť efektívnej prevádzky diagnostických služieb. Röntgeny, USG sú aj dnes dominantne prevádzkované vo verejnom sektore, kde sa postupne taktiež obnovuje vybavenie a zázemie pre lekárov.
PET, CT a vo všeobecnosti rádiodiagnostika bola výrazne podporená v hlavnom špecializovanom centre na Slovensku v Inštitúte nukleárnej medicíny v Banskej Bystrici, kde po viac ako 15 rokoch došlo k výmene a rozšíreniu počtu gamakamier a spektrálneho CT prístroja.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky taktiež spúšťa centrálnu výmenu všetkých lineárnych urýchľovačov na Slovensku, kde sa plánuje v priebehu troch rokov vymeniť a zriadiť až 16 urýchľovacích systémov, čo zabezpečí takmer kompletnú samostatnosť verejného sektora v oblasti radiačná onkológia.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem. Pán poslanec chce doplniť? Nie.
Tretie otázka je od Tibora Bastrnáka adresovaná ministrovi práce a znie: „Existujú podľa vás nejaké riziká (napríklad možnosť zneužitia) uľahčených pravidiel prístupu cudzincov na slovenský trh práce?“
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Pán poslanec, vám ďakujem za otázku. No, pán poslanec, hoci absolútnu istotu mať nemôžem, to by bolo asi prehnané, keby som toto tvrdil. Práve schválená zmena má zabrániť zneužívaniu tzv. vysielania pracovníkov z iného členského štátu Európskej únie.
Dnes máme na Slovensku necelých 9-tisíc občanov z tzv. tretích krajín, čiže spoza hraníc Európskej únie, s pracovným povolením, ale takmer 13-tisíc je ich u nás bez neho. Zákon takúto situáciu pripúšťa a ide najmä o krátkodobo pracujúcich na území Slovenskej republiky do troch mesiacov, ktorí sem chodia vykonávať veľmi veľakrát nízkokvalifikované práce. Predovšetkým oni predstavujú lacnú pracovnú silu a práve oni sa stávajú nástrojom sociálneho dumpingu. Na ich pracovný pobyt na Slovensku sa totiž nevzťahujú takmer žiadne podmienky v porovnaní so zamestnávaním našich vlastných občanov, a tak sú výrazne lacnejší. Podľa našich zistení sa z nich často, alebo sa za nich často neplatí žiadne sociálne ani zdravotné poistenie v štáte, z ktorého sú vyslaní. A bývajú u nás v nezákonných bytoch, prípadne nelegálnych ubytovniach. Avšak alebo práve preto, ak na Slovensko cudzinec, á, cudzinec má pracovné povolenie z hľadiska zákonov, dostáva sa na úroveň slovenského zamestnanca a vzťahujú sa naňho nielen pracovné predpisy, ale dokonca aj kolektívne zmluvy a benefity, ktoré pre našich zamestnancov z toho jednoducho vyplývajú. A pred vydaním povolenia sa musí preukázať bývaním, ktoré mu spĺňa vyhláškou stanovené hygienické a priestorové podmienky.
Práve schválená novela zákona o službách zamestnanosti zavádza obdobné pravidlá aj pre krátkodobo pracujúcich cudzincov, čím sa stávajú pre naše firmy drahšími.
Novela zákona ruší niektoré možnosti zamestnávania bez pracovného povolenia, čiže ide zredukovať tieto možnosti doslova na minimum. Takže ak sme zrýchlili proces vydávania týchto povolení, povedie to k tomu, že u nás budeme mať viac cudzincov, ktorí nebudú môcť byť lacnejší než domáci zamestnanci. A naše vnímanie sociálneho dumpingu je najmä v tom, že treba zabrániť tomu, aby na Slovensko nedochádzali cudzinci ako lacná pracovná sila na úkor domácich zamestnancov.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem. Doplňujúca otázka? Nie.
Ďalšia otázka je od pani poslankyne Cigánikovej na ministra zdravotníctva Tomáša Druckera a znie: „Vážený pán minister, chladiace veže v Atómovej elektrárni V1 v Bohuniciach sú technologicky náročné stavby a ich búranie stojí 9 mil. eur. Ako je možné, že búranie nedokončenej nemocnice Rázsochy má stáť až 17 mil. eur? Nezdá sa vám, že je to veľa? Čo je na tom drahšie ako búranie elektrárne?“
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, ešte raz ďakujem za vaše slovo. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za túto zaujímavú otázku. Je nutné podotknúť, že suma 17,5 mil. eur bez DPH je predpokladaná hodnota zákazky. Výkaz, výmer a odhadovanú sumu určil autorizovaný projektant z podkladov, s ktorými disponuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Je to maximálna predpokladaná cena, ktorú môže stáť komplexné odstránenie hornej stavby, plošných základov a aj dotknutých hlbinných základov. Cena je predpokladaná a nie je konečná. Konečnú cenu určí až samotné verejné obstarávanie.
Napríklad konkrétne v prípade Atómovej elektrárne V1 na búranie chladiacich veží bola predpokladaná hodnota zákazky 25 mil. euro.
Podstatným faktorom je, že do výkazu výmer pre búracie práce rozostavanej nemocnice Rázsochy bol započítaný celkový objem stavby rozostavanej nemocnice Rázsochy. Búracie práce sú rozdelené na tri etapy. V prvej etape sa ráta s búracími prácami vrchnej stavby spolu s podzemnými priestormi stavby, v druhej etape sa uvažuje s odstránením plošných základov stavby a v tretej etape sa uvažuje s odstránením vrchnej časti hlbinných základov.
Súčasťou dodávky búracích prác rozostavanej nemocnice Rázsochy je inžinierska činnosť, vypracovanie projektovej dokumentácie, zariadenie stanoviska, staveniska, pardon, aj stráženie staveniska. Pri druhej etape a tretej etape búracích prác je potrebné rátať aj s veľkým rozsahom zemných prác, nakoľko sa tieto časti stavby nachádzajú pod zemským povrchom. Tu treba rátať aj so zabezpečením a odvodňovaním stavebných jám vzniknutých pri búraní podzemných častí budov. Pri odstraňovaní časti hlbinných základov sú zemné práce ešte nevyhnutnejšie.
Súčasťou prác bude aj spätný zásyp stavebných jám vzniknutých pri vybúravaní pozemných častí stavby a zhutnenie zásypu na požadovanú únosnosť, čo predstavuje tiež nemalé finančné náklady.
Zámerom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky je čo najväčšiu možnú časť hodnotiteľného stavebného odpadu použiť priamo na stavbe, resp. zhodnotiť ho neskôr následným predajom, kde výzisk z predaja polotovaru zostane Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky. Celková predpokladaná hodnota zákazky je relatívne natoľko, á, je relatívna, pardon, nakoľko financie, ktoré ministerstvo zdravotníctva muselo vynaložiť na zarovnanie príprav povrchu stavebného pozemku, sú už súčasťou zákazky búrania rozostavanej nemocnice Rázsochy, čo pri vybúravaní pozemných častí stavby spolu so základmi predstavuje nemalú položku. Možný výzisk z predaja kovového šrotu a použiteľného rozdrveného betónu predstavuje tiež nemalú čiastku, ktorá nepriamo zníži koncovú sumu na búracie práce.
Ďalším faktorom, ktorý má vplyv na predpokladanú hodnotu zákazky, je rôznorodosť použitých stavebných materiálov použitých na stavbu rozostavanej nemocnice Rázsochy, čo je rozdielna proti použitým stavebným materiálom pri chladiacich vežiach, kde podľa dostupných informácií najvyšší podiel použitého stavebného materiálu tvorí betón. V prípade rozostavanej nemocnice Rázsochy sú vnútorné steny vybudované z tehál, obvodové steny sú tvorené sendvičovými panelmi, tehly, keramika, železo, polystyrén, omietka, steny sú zaizolované PUR penou, výplne okien sú drevené, okná neboli osadené v celej stavbe.
To znamená, že časť stavebných materiálov v tomto prípade, je v tomto prípade stavebný odpad. Nie je ďalej využiteľný, a preto je nutné, aby bol odvezený na skládku. To znamená navýšenie nákladov na dopravu na skládku a poplatky za skladovanie odpadu.
V prípade demolácie chladiacich veží, citujem: „Cieľom projektu demolácie chladiacich veží je v najvyššej možnej miere odpad minimalizovať, resp. recyklovať ho. Z tohto dôvodu bude zdemolovaný betónový materiál spracovaný na drviacom zariadení a následne bude využitý ako spätný zásyp po demolácii. Terén bude upravený zeminou a zatrávnený.“ Zdroj: JAVYS.
Prvá z chladiacich veží, ktorej demolácia sa začala v októbri 2017, má už menej ako 40 metrov. Takže pri demolácii chladiacich veží sa ráta s minimálnym množstvom nevyužiteľného materiálu do spätného zásypu.
Nemáme vedomosť o presnom spôsobe demolácie chladiacich veží... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Jakab, poprosím vás, kľud v sále.

Drucker, Tomáš, minister zdravotníctva SR
... a taktiež nám nie je známa skutočnosť, či demolácia počíta aj s odstraňovaním pozemných častí chladiacich veží. V prípade, že ide len o demoláciu nadzemných častí chladiacich veží, by bolo primerané porovnávať cenu len za odstránené časti rozostavanej nemocnice Rázsochy nad jestvujúcim zemským povrchom. Tiež nám nie je známy celkový objem búraného stavebného materiálu pri chladiacich vežiach, čo je veľmi podstatná informácia pri objektívnom porovnávaní. Všetky tieto fakty znemožňujú objektívne porovnanie týchto dvoch zákaziek.
Na zhrnutie. Rozdiel v rozsahu činnosti (zaznievanie zvuku časomeru), rozdiel v objeme stavieb na základe dostupného rozhodnutia, ktorým bolo odstránenie chladiacich veží povolené, ktoré vydal Úrad jadrového dozoru zo dňa 30. mája 2017, môžme určiť objem dosky pre chladiarenské veže Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice v priemere základovej dosky 84,4 m a v hrúbke 0,3 m, objem základovej dosky pre všetky štyri veže je 6,7-tisíc m³ v porovnaní s 9,5-tisíc m³... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pán minister. Rokovací poriadok je rokovací poriadok. Ďakujeme.
Doplňujúca otázka, pani poslankyňa, nech sa páči. Zapnite pani poslankyňu Cigánikovú.

Aha, už, už, áno. Ďakujem pekne. Nebude ani doplňujúca, skôr podľa mojich informácií ide teda o tú hornú časť veží, ale chcem veľmi pekne poďakovať za veľmi podrobné vysvetlenie k tejto otázke. To je všetko, ďakujem. (Reakcia ministra: „Ďakujem pekne.“)