26. schôdza

Ďakujem. Pani poslankyňa chce doplniť? Nie.
Tretia otázka je od pána poslanca Michala Bagačku a znie: "Vážený pán premiér, ako hodnotíte voľby prezidenta v Česku a v čom je podľa vás podobnosť a rozdielnosť v porovnaní so Slovenskom?"
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, prezidentské voľby v Českej republike, akokoľvek pre nás blízkej susednej krajine, vnímame aj ako vnútropolitickú záležitosť. Samozrejme, rešpektujeme ich výsledok a považujeme ho za jasné vyjadrenie slobodnej a demokratickej vôle českých občanov. Rád by som pri tejto príležitosti podčiarkol relatívne vysokú volebnú účasť v druhom kole, ktorého sa zúčastnilo 66,6 % voličov a bola to historicky druhá priama voľba českého prezidenta, v ktorej druhýkrát zvíťazil Miloš Zeman. Obhájil prezidentský mandát a občania mu dali možnosť pokračovať a reprezentovať Českú republiku.
Som presvedčený, že prezident Miloš Zeman aj v druhom funkčnom období bude jedným z rozhodujúcich katalyzátorov ďalšieho posilňovania nadštandardných a výnimočne blízkych vzťahov medzi našimi krajinami. Ako sám informoval hneď po svojom opätovnom zvolení, jeho prvá oficiálna bilaterálna návšteva bude smerovať opäť na Slovensko.
Rok 2018 bude zároveň rokom pripomínania si historických medzníkov, ktoré spájajú oba naše národy. Verím, že spoločným úsilím sa nám podarí v plnom rozsahu zužitkovať jedinečný potenciál vyhláseného roku slovensko-českej a česko-slovenskej vzájomnosti a celý rad osmičkových výročí významných dejinných udalostí. Uvedené výročia chceme využiť na spoločnú prezentáciu dvoch mimoriadne úspešných štátov v regióne strednej Európy, ktoré sú pevnou súčasťou európskeho hodnotového systému. Chceme celej Európe ukázať, že aj rozdelenie štátov môže byť predpokladom pre dobré vzájomné vzťahy a môže byť úspešným príbehom.
Vážený pán poslanec, čo sa týka vašej otázky porovnávania volieb v Česku a na Slovensku, toto implikuje hodnotenie vnútropolitického vývoja v susednej krajine, ktorého by som sa rád zdržal. Ale ak sa pýtate na paralely medzi Českom a Slovenskom, tak musím v uvedenej súvislosti pripomenúť, že ústavným inštitútom priamej voľby hlavy štátu sa Česká republika inšpirovala práve na Slovensku a podobnosť vidím najmä v neustálych výkrikoch o nebezpečnej polarizácii či už slovenskej, alebo českej politiky, ktoré mi pripadajú ako umelá túžba polarizáciu vyvolávať. Každý rozumný človek však vie, že vždy budú v spoločnosti existovať rôzne názory na zásadné problémy. A rovnaké je v Čechách a na Slovensku hlavne to, že najúspešnejší pri polarizácii sú tí politickí predstavitelia, ktorí v parlamentných voľbách zvyknú byť menej úspešní a práve cez polarizáciu ako by si chceli kompenzovať svoj neúspech vo voľbách.
Na záver však musím pripomenúť, že Česká a Slovenská republika majú medzi sebou vzťah, ktorý je výnimočný vo svete. Aj vďaka Milošovi Zemanovi sme susedia, ktorí sa vždy podporujú a aj keď sme sa rozdelili, vieme seriózne spolupracovať ako partneri v medzinárodných zoskupeniach, v ktorých sme členmi.
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

Pán poslanec Bagačka, nemáte, dobre.
Dobre, pokračujeme ďalej. Ďalšia otázka je od pána poslanca Hambálka (Ešte máme čas? Máme.), Hambálka a znie: "Pán premiér, uplynulý víkend prebehli v Českej republike prezidentské voľby a Miloš Zeman sa opätovne stal prezidentom. Ako vnímate tento výsledok v kontexte vzájomných vzťahov medzi našimi krajinami?"

Vážený pán poslanec, pred malou chvíľkou som odpovedal na otázku pána poslanca Michala Bagačku, takže ak dovolíte, by som neopakoval odpoveď, ktorú som mu povedal, ak by vám to postačovalo, prípadne by som odpovedal na vašu doplňujúcu otázku, ak by ste potrebovali. Nie.
Ďakujem pekne.

Nemáte záujem o doplňujúce.
A ďalšia otázka je znova od pána poslanca Hambálka a máme na ňu minútu. "Pán premiér, návrh premiéra Orbána realizovať financovanie určitých projektov pomocou stredoeurópskej rozvojovej banky sa po stretnutí V4 dostal do ústrania. Pán premiér, aký je váš názor na vytvorenie tejto banky a ktoré projekty v rámci V4 prichádzajú do úvahy?"

Pán poslanec, ide o iniciatívu maďarského pána premiéra, ktorú prezentoval a prezentuje na stretnutiach krajín V4. Samozrejme, nie sú ešte úplne zrejmé detaily a jasné kontúry, a preto rokovania o vzniku alebo nevzniku takejto inštitúcie alebo takéhoto rozvojového fondu ešte budú ďalej prebiehať a ja vám práve z tohto miesta momentálne nemôžem poskytnúť viac detailnejších informácií. Samozrejme, Slovenská republika je účastná týchto rokovaní, diskutujeme o tom. V prípade, že by bol dôvod alebo sa ukázala jasná potreba okrem iných zdrojov, ktoré dnes ako krajiny Európskej únie máme k dispozícii, vytvárať ešte aj nejaký samostatný regionálny fond, ktorý by podporoval naše regionálne investičné zámery, tak Slovenská republika určite sa takéhoto projektu zúčastní, ale zatiaľ ešte nie sú úplne jasné všetky detaily a kontúry.

Ďakujem.
Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Eugena Jurzycu na ministra zdravotníctva Tomáša Druckera a znie: "Vážený pán minister, aké percento súkromných lekární muselo odísť za uplynulý rok zo štátnych zdravotníckych zariadení a aký to malo dopad na financovanie týchto zariadení?"
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Jurzyca, v 17 dotknutých zariadeniach v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky bola doposiaľ nájomná zmluva vypovedaná alebo ukončená. V ďalších prípadoch, kde boli uzatvorené zmluvy na dobu určitú bez možnosti vypovedania, nám uplynie v nasledujúcich mesiacoch v priebehu jedného roka doba nájmu a podľa predbežných výsledkov, ktoré máme, zhruba to vychádza okolo 50- až 70-tisíc eur na nemocnicu, čistý dopad, prírastok k hospodárskemu výsledku a lekáreň. Postupne sa zriaďujú lekárne, ktoré sú v pôsobnosti vždy príslušnej nemocnice. Toľko k odpovedi.

Ďakujem.
Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.
Druhá otázka tak isto od pána poslanca Jurzycu ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Richterovi a znie: "Vážený pán minister, prečo robia ľudia na Slovensku spomedzi krajín EÚ v noci najviac?"
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, vám ďakujem za otázku. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa dlhodobo usiluje zlepšovať pracovné podmienky zamestnancov tak, aby spĺňali európske štandardy. V tejto súvislosti ministerstvo podporuje aktívny návrh na novelu Zákonníka práce, ktorá je tu v parlamente, ktorá má za cieľ okrem iného obmedziť výkon tej nočnej práce, ktorá nie je nevyhnutná, a tým prispieť aj k zníženiu nelichotivého prvenstva Slovenskej republiky v rámci EÚ, čo sa týka podielu zamestnancov pracujúcich v noci. V prípade, ak obmedzenie takejto práce nie je možné vzhľadom na povahu práce, respektíve podmienky prevádzky u konkrétneho zamestnávateľa, považujeme za odôvodnené a potrebné takúto prácu lepšie finančne ohodnotiť.
Je potrebné zdôrazniť, že ak už sa nočná práca musí vykonávať, tak Zákonník práce jasne stanovuje kritériá, za ktorých je možné nočnú prácu vykonávať, garantuje zamestnancom vykonávajúcim nočnú prácu mzdové zvýhodnenie, ustanovuje potrebu posudzovania zdravotného stavu, u zamestnancov pracujúcich v noci stanovuje podmienky zabezpečovania nepretržitého odpočinku v týždni a podobne.
Z rezortných štatistík zisťovania vyplýva, že za hlavný dôvod vysokého podielu pracujúcich v noci môže predovšetkým štruktúra slovenského priemyslu. Práca v noci sa pravidelne vykonáva u zamestnancov v nepretržitých alebo trojzmenných prevádzkach, v ktorých na základe údajov, ktoré sú posledné dostupné cez Štatistický úrad Slovenskej republiky z druhého štvrťroka minulého roku, pracovalo viac ako 270-tisíc zamestnancov. Z daného počtu v priemyselnej výrobe pracovalo viac ako 160-tisíc osôb, napríklad na výrobe motorových vozidiel, spracovaní kovov, výrobe počítačov a podobne. K ďalším významným skupinám patria zamestnanci pracujúci v doprave a v skladovaní – cirka 33-tisíc zamestnancov, v obchode – približne 24-tisíc zamestnancov a v zdravotníctve a v sociálnej pomoci – približne 7-tisíc zamestnancov. Tieto ďalšie skupiny sú teda výrazne menej početné ako zamestnanci v priemyselnej výrobe. Môžem teda skonštatovať, že vysoký počet pracujúcich v noci je ovplyvnený predovšetkým štruktúrou slovenského priemyslu.
Ďakujem, skončil som.