26. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, dámy poslankyne, páni poslanci, no, priznám sa úprimne, že dlho sme uvažovali, že aj ako na tú otázku odpovedať, pán poslanec, lebo ministerstvo vnútra za účasť v európskych voľbách naozaj zodpovedné nie je. A ani v akomkoľvek materiáli sa nenachádza žiadny údaj k tomu, že my máme robiť reklamu, skôr to je otázka možno na politika, tak to skúsim tak nejak uchopiť. A možno je to otázka na nás všetkých, že akým spôsobom budeme verejne deklarovať potrebu slovenského, silného slovenského zastúpenia v europarlamente, a to už je skôr konsenzuálna otázka pre nás všetkých.
Môžem poukázať na niekoľko dát, to znamená, prečo je v Belgicku 89,6 alebo prečo je v Luxembursku 85,5. Ale myslím, že keby sme to chceli riešiť ako v Belgicku, v Luxembursku, tak sa dočkáme od občanov Slovenskej republiky veľmi negatívneho vysvedčenia, pretože povinné voľby, povinná účasť na voľbách je na Slovensku spájaná jednoznačne s režimom spred roku ´89. Takže touto cestou sa asi nikto nevydáme.
No a samozrejme, v otázke toho, že sme najslabší, je to možno otázka, akým spôsobom presne vnímajú obyvatelia potrebu riešenia otázok európskych práve cestou svojich zástupcov. Je možné, že migračná téma, pretože dovtedy nikto Európsky parlament nevnímal tak intenzívne ako prostredníctvom tejto otázky, ten záujem o tie voľby zväčší, ale v každom prípade technické opatrenia, ako je napríklad voľba poštou, je treba hovoriť o štatistike, kde v Národnej rade stúpol počet alebo účasť vo voľbách o necelú polovicu percentuálneho bodu. To znamená možno technické opatrenia nejakým spôsobom a to isté ja hovorím aj o voľbe cez internet, pretože aj voľba cez internet znamená v praxi nejaké technické opatrenia, ktoré treba urobiť na to, aby sa to zvýšilo. A myslím, že ani Estónsko nepreukázalo, že by malo nejakú tendenciu, ktorá by nabúdzala k nejakému optimizmu, a oni sú teda v tomto prípade ako posadnutí tým, aby všetko robili elektronicky, a tie čísla nie sú prevratné.
Čiže z môjho pohľadu tie voľby nie sú každý deň, nie sú každý víkend a každý by si toto právo mal do určitej miery vážiť k tomu, aby svoj názor prejavil. Čiže uzavrel by som tú odpoveď na otázku tým spôsobom, pán poslanec, že je možno našou úlohou spoločnou bez ohľadu na koalíciu, opozíciu, aby sme dokázali dostatočne komunikovať, ako sú tie témy podstatné. Možno môžme hovoriť aj o RTVS, iných médiách, ktoré možno majú častejšie prinášať diskusie na pálčivé otázky, o ktorých prebiehajú nejaké hádky v Európskom parlamente, lebo ak sú reportáže z Európskeho parlamentu, respektíve z Európskej únie, tak súvisia možno s radami ministrov alebo veľkých summitov premiérov maximálne, aj to nie vždy. A tak vlastne tá Európska únia je nejakým vzdialenejším pojmom, z ktorého my predovšetkým vnímame možnosť slobodne cestovať. Tento rok sme, teda minulý rok sme si pripomenuli 10. výročie Schengenu, alebo že platíme eurom, alebo že v našej obci sa obnovilo námestie z eurofondov a to sú tak tie maximálne veci. Akonáhle budeme tie témy otvárať, prečo je dôležité, aby slovenský hlas v europarlamente bol silný, je možné zviesť aj seriózny politický súboj o počet poslancov, a teda myslím zastúpenie pomerné medzi jednotlivými politickými stranami.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda vlády. Doplňujúca otázka už nie je možná, nakoľko už teraz ste prečerpali čas, ktorý bol určený.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Prepáčte, ďakujem pekne.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pokračujeme... (reakcia ministra), ale hovorili ste tak zaujímavo, že som vás nechcel prerušiť.
Takže budeme pokračovať

vládnym návrhom zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (prvé čítanie, tlač 817).

(Reakcie z pléna.) Čiže budeme pokračovať faktickými poznámkami.
Faktickú poznámku mal pán poslanec Blanár, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel doplniť k vystúpeniu pána poslanca Blahu, ktorý to poňal tak aj zoširšia, čo to vlastne tie sociálne podniky znamenajú.
A chcem doplniť, že v podstate v trhovej ekonomike štát má málo priamych nástrojov na to, aby ovplyvňoval zamestnanosť a práve tento nástroj, ktorý tu dnes je, sociálne podniky, je nástroj priamy aj štátu na to, aby práve v tých skupinách, ktoré už sú ťažko zamestnateľné, vytváral priestor na zamestnanie. A tu aj to prepojím na to družstevníctvo, o ktorom hovoril pán poslanec, pretože voľakedy, ak si spomenieme, práve družstvá boli tie, ktoré dokázali zamestnať ľudí, ktorí už na tom vidieku v určitých oblastiach Slovenska neboli schopní sa zamestnať. A práve tento zákon umožní to, aby tá kooperatívna, ten kooperatívny spôsob podnikania mohol pomôcť, a je to aj dobrá odpoveď práve v trhovej ekonomike z hľadiska sociálnej politiky, vytváranie týchto sociálnych podnikov.
A poslednú vec, keďže spomínal aj to, že mnohé firmy aj na západe v rámci Európy boli na tom princípe družstevníctva, veď si zoberme príklad Fínska, kde mnohé družstevné firmy alebo kooperatívne firmy dokázali sa tak postaviť na nohy, že dnes sú až globálnymi hráčmi. Toto nie je asi cieľom, ale cieľom je predovšetkým vytvoriť priestor v tých regiónoch, kde je tá nezamestnanosť vysoká, a podporiť to práve zo strany štátu priamymi nástrojmi.
Takže absolútne to podporujem a som rád, že takýto zákon je tu. Chcem poďakovať aj pánovi ministrovi.

Pán poslanec Blaha.

Ďakujem pekne Jurovi Blanárovi za jeho reakciu a potvrdzujem to, že v Škandinávii sú mimoriadne silní v tomto sektore. Ja by som upriamil pozornosť na projekt Löntagarfonder, to bol projekt vo Švédsku. Spomínaný Rudolf Meidner ho presadzoval za odbory, štát veľmi silne podporoval práve veľké podniky, aby zamestnanci mohli participovať na rozhodovaní a malo to aj obrovské úspechy aj vo švédskej spoločnosti. Dneska pokračujú Fíni, Nóri, Dáni. Toto je naozaj niečo naprieč celou Európskou úniou, 5 miliónov ľudí je priamo zamestnávaných v sociálnej ekonomike a 100 miliónov ľudí sú členmi subjektov sociálnej ekonomiky. Toto naozaj nie je nejaká marginálna záležitosť.
Ale my sme zaspali. Zaspali sme aj preto, že tu bolo strašne veľa tých neoliberálnych predsudkov, ktoré tu vyprodukovala doba po roku osemdesiatom deviatom, ale aj toto funguje naozaj, opakujem, nielen v rámci ľavice, kde je to veľmi silná téma, ale aj v rámci konzervatívnej kresťanskej pravice, aj v rámci sociálneho liberalizmu. A v tomto smere by sme nemali pokračovať v takom tom provinčnom postoji, že všetko, čo je sociálne, všetko, čo nevytvára zisk a nie je individualistické, všetko, čo nejakým spôsobom nepodporuje ten, by som povedal, mamon a tú dravú konkurenciu, musí byť škodlivé.
Čiže pevne verím, že toto je taký začiatok, že sociálna ekonomika bude napredovať, hlavne podpora družstiev, a že budeme vidieť aj iné hodnoty, ako sú tie, poviem to tým svojím slovníkom, ako sú tie kapitalistické. To znamená aj tie hodnoty, ktoré sú sociálne, komunitárne, tie, čo myslia na okolie, spoločnosť a naozaj aj na tú rovnosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
O slovo požiadala podpredsedníčka Národnej rady Lucia Ďuriš Nicholsonová. Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo.

Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené dámy, vážení páni, nadviažem alebo začnem tam, kde skončil pán Blaha, to je Švédsko a ostatné krajiny a sociálna ekonomika. Áno, ja som viackrát o nich na rôznych fórach hovorila, a je to, sociálna ekonomika, sociálne podniky v slušných krajinách sú naozaj fantastickým nástrojom, ako zamestnávať tých, ktorí sa nedokážu zamestnať na otvorenom trhu práce.
To, že to u nás nefunguje, nemyslím si, že je kvôli nejakým liberálnym predsudkom. Myslím si, že to je kvôli spackanému projektu sociálnych podnikov pani Tomanovej ako súdružky teda zo SMER-u, ktorá sa o to svojským spôsobom pokúsila začleniť ich do systému zamestnávania istej hendikepovanej skupiny, nazvime to, počas prvej Ficovej vlády. Vieme všetci, ako to skončilo, takže naozaj si dovolím tvrdiť, že to neboli neoliberálne predsudky, pán poslanec, ale to bol SMER a jeho ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá nás posunula v čase natoľko, že naozaj dnes nám ten vlak ako keby ušiel a prakticky sa iba snažíme s obrovským časovým oneskorením nadviazať na fantastický nástroj, ktorý v slušných krajinách, kde to nezneužívajú na kradnutie a tunelovanie eurofondov, dokáže fungovať. Áno, príkladom je napríklad švédska ekonomika.
Pán minister, ja som rada, že teda po takmer desiatich rokoch od pre SMER toxických sociálnych podnikov ste našli odvahu a priniesli do parlamentu zákon o sociálnej ekonomike. Ja to chválim a chválim to o to viac, že na tom zákone, na tom návrhu pracovali ľudia, ktorých poznám. Poznám ich osobne a poznám ich ako odborníkov, za všetkých uvediem pani Zuzanu Poláčkovú, ktorá za ten krátky čas, čo my sme sa blysli na ministerstve práce, pracovala ako sekčná šéfka Európskeho sociálneho fondu. Považujem ju za nesmierne šikovnú, nesmierne šikovného človeka, ktorý ovláda problematiku sociálnych podnikov. Precestovala niekoľko krajín, aby si to naštudovala, a dnes prakticky je jedna zo spoluzakladateliek dcéry austrálskej špičkovej firmy, ktorá teda už na Slovensku pôsobí a môžme ju považovať za sociálny podnik.
Preto; poviem, aké sú pozitíva. Pozitíva podľa mňa sú, že napr. v návrhu právnej úpravy sú vybrané podmienky nastavené tak, že sociálne podniky ak chcú dostať akúkoľvek podporu od štátu, tak sa musia aj sami podieľať na financovaní. To považujem za veľmi rozumné, že ste to dali, a teda aj poskytovanie podpory je viazané na dodržiavanie pravidiel štátnej pomoci a nenarúšania hospodárskej súťaže, lebo toto boli hlavné elementy, ktoré boli vyčítané aj zo strany Európskej komisie vašej predchodkyni pani Tomanovej a pilotnému projektu spustenia sociálnych podnikov.
Tak je fajn, že pri vymedzení viacerých pojmov sa stavia na nových poznatkoch a definíciách zakotvených v európskych predpisoch a v predpisoch iných krajín, ako napr. sektor sociálnej ekonomiky, subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, znevýhodnené osoby, zraniteľné osoby, ako aj ďalšie pojmy z oblasti sociálnej ekonomiky. Toto nás bezpochyby niekam môže posunúť.
Ja ale najväčší problém vidím v tom, že napriek tomu, že vy ste veľmi kvalitných ľudí oslovili zvonku, aby participovali na príprave tohto návrhu, tak stále nad nimi visel ten Damoklov meč Tomanovej sociálnych podnikov, a preto vy ste vlastne prišli s návrhom, ktorý je tak strašne komplikovaný, že sa začína podobať na atómovú fyziku, a to nehovorím ja, tá bez vysokej školy, pán poslanec Blaha, ale to hovoria ľudia, ktorí už dnes napríklad, napríklad starostovia, ktorí už dnes majú zabehnutý sociálny podnik. Oni keď si čítali, keď sme spolu sedeli nad týmto vaším návrhom, tak povedali, že ak by sa chceli dodržiavať litery tohto zákona a podľa tohoto nanovo založiť nový sociálny podnik, tak by nepotrebovali že právnika, ale celé právne oddelenie, pretože v opačnom prípade by sa naozaj báli toho, že sa môžu dopustiť niečoho, čo by mohlo byť chápané za rozpor voči tomuto. Ale rozumiem, že to bolo asi preto, že ste boli príliš opatrní, akurát že výsledok je taký, že podľa ich slov toto jednoducho nebude použiteľné v praxi.
Zásadnou mojou pripomienkou, a to aj v nadväznosti na to, že sa venujem sektoru sociálnych služieb, je aj to, že na rozdiel od iných štátov, kde tam majú rozbehnutú sociálnu ekonomiku, vy ste sa – a neviem prečo – vyhli špecializovaným sociálnym podnikom na poskytovanie sociálnych služieb. Dokázalo by to vyriešiť veľmi veľa vecí a problémov práve z vášho rezortu. Je veľká škoda, že kým v iných krajinách majú tieto špecializované sociálne podniky zamerané práve na poskytovanie sociálnych služieb, tak do tohoto vy ste nešli. A to je moja otázka, že prečo ste do toho nešli, lebo myslím, že by to pomohlo vykryť napr. akútny problém teda s nedostatkom opatrovateliek, s nedostatkom tých, ktorí poskytujú terénnu sociálnu službu a podobne. Takže to je naozaj moja otázka.
Na druhej strane chápem, že prichádzate s nástrojom, to sú tie poukážky, ktoré majú ale teraz vykryť neviem presne čo, lebo pravdepodobne tam budú teda aj činnosti, ktoré by sa mohli zdať, že sú príbuzné s tým, čo poskytujú poskytovatelia sociálnych služieb. Ale vy ste to nedali do súvisu so zákonom o sociálnych službách a tým pádom ste vytvorili nepríjemnú situáciu pre poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí sú zaregistrovaní v rámci zákona 448 o sociálnych službách a musia spĺňať celý rad podmienok, aby sa dopracovali k tej registrácii. Kdežto taký sociálny podnik, keďže ste nešli do toho prepojenia s týmto zákonom a bude poskytovať sociálne služby, nebude musieť spĺňať to, čo musia poskytovatelia sociálnych služieb, a to vytvára pre nich ako keby nepríjemnú situáciu, hlavne, samozrejme, pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Je to trochu nefér a tam napríklad vidím aj problém s narúšaním pravidiel hospodárskej súťaže a podobne, ale možno mi to budete vedieť vysvetliť.
Ďalším nedostatkom predloženého návrhu je ten podľa mňa, že je úplne bežné v krajinách, kde funguje sociálna ekonomika, kde fungujú sociálne podniky, že vytvárate dopyt po tom, čo vyrába sociálny podnik. Lebo aby ste vy nenarúšali tú hospodársku súťaž, tie povedzme výrobky z toho sociálneho podniku by mali byť rovnako kvalitné, nemali by byť lacnejšie, lebo toto nemá byť proste ten motivátor pre to, aby sa vytvoril ten dopyt. Ale napríklad aj vo Švédsku spolu s tým, ako začali budovať vlastne sociálnu ekonomiku, sa zmáhal ten dopyt tým, že boli tam isté benefity aj pre fyzické osoby. Vy tie benefity ako keby prinášate pre právnické osoby, ale chcem sa opýtať, že čo mne ako tomu bežnému spotrebiteľovi, čo ma prijme k tomu, aby som si nakupovala v sociálnom podniku. Lebo tu nemôžte veľmi rátať podľa mňa s nejakým takým celoplošným sociálnym cítením, možno áno, ale určite nie v takom meradle, ako potrebujete vy na to, aby sociálne podniky boli svojím spôsobom aj konkurencieschopné a dokázali obstáť.
Za veľké riziko považujem návrh v tej časti, a to je, myslím, teraz čl. 3, 5 a 9, ktorá na jednej strane stanovuje, že pozemky štátu, obce a VÚC môžu prechádzať na sociálny podnik, ale bez akejkoľvek verejnej súťaže. Proste príliš tam zmäkčujete ako keby tie pravidlá, ktoré sú inak bežné a zaužívané. A teraz tam ide o odpredaj, hej, tam ide o odpredaj toho pozemku, ktorý patrí štátu, VÚC-ke alebo obci, na sociálny podnik a je tam nejaké pravidlo 30 rokov, že ten sociálny podnik 30 rokov s tým nemôže hýbať, ale aj tak vy tým vytvárate podľa mňa obrovský potenciál pre tých, ktorí budú chcieť s takýmito pozemkami štátu, obce, VÚC nejakým spôsobom kšeftovať. A pýtam sa teraz, že čo vás viedlo k tomu, že chcete tie pozemky na sociálny podnik prevádzať? Prečo to nemôže byť v nejakom dlhodobom prenájme a prečo napríklad vôbec nenarábate s tým, že najprv musí sociálny podnik dokázať, že je životaschopný? A on nemusí vôbec splniť takúto podmienku, tam ide jednoducho len o prílišné zmäkčovanie podmienok prevodu pozemkov štátnych, obecných, vúckarských na sociálny podnik bez splnenia akýchkoľvek kritérií, a to mi príde naozaj veľmi nebezpečné.
Za negatívne považujem aj to, že vy zakotvujete viaceré nástroje podpory sociálneho podniku, napr. dotáciu, poukážky, ale aj investičný, investičnú pomoc, ale mnohé z nich napriek tomu, že ich zavádzate, nie sú právne nárokovateľné. Tak sa pýtam, že vlastne na čo je to dobré. Viete, že aj za splnenia nejakých podmienok ony môžu, ale nemusia dostať tú dotáciu. Proste nie je právne nárokovateľná. Ja som to tam teda nikde nenašla v tom návrhu. Tiež to podľa mňa zakladá takú istú ako keby právnu neistotu pre všetky tie subjekty, ktoré budú môcť podľa vášho návrhu si založiť ten sociálny podnik, že aj keď napĺňa proste x, y podmienok, ony sa vôbec nemusia dostať ani k dotácii, ani k žiadnemu inému stimulu.
No a uvediem vám teraz niektoré vybrané ustanovenia zákona, ktoré mne nie sú úplne jasné, možno mi ich budete vedieť vysvetliť. Napríklad v § 6 ods. 6 sa upravuje, kto sa považuje za dôveryhodného na účely registrovaného sociálneho podniku a je ním ten, "kto bude čestne a svedomito plniť povinnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov". Tak sa chcem opýtať na kritériá, že podľa akých kritérií sa to bude hodnotiť a kto bude určovať, kto bude tá inštancia, kto bude určovať, aby to bolo objektívne, či teda ten alebo onen subjekt je tým, ktorý bude čestne a svedomite plniť povinnosti podľa tohto zákona.
§ 9 ods. 7 upravuje, že ak v registrovanom sociálnom podniku nepôsobí odborová organizácia ani zamestnanecká rada, poradný výbor kontroluje aj dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov vrátane mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy. A to budú členovia poradného výboru, a takým môže byť napríklad aj obyvateľ obce, kde sa podnik nachádza, natoľko kvalifikovaní, aby mohli kontrolovať dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov? To neviem, že ako si to treba vysvetliť, že na nich sa napríklad nebude vôbec vzťahovať pôsobnosť inšpektorátov práce ako na ostatných zamestnávateľov? To tiež vytvára na jednej strane takú ako keby právnu neistotu, na druhej strane neistotu aj pre tých, ktorí tam napríklad budú zamestnaní, či už tí, pre ktorých sociálne podniky primárne vznikajú, alebo aj rôzni, ja neviem, lektori a obdobní ľudia.
V § 10, ktorý upravuje demokratickú správu, sa uvádza, že uplatňovaním demokratickej správy sa rozumie okrem iného, keď vnútornými predpismi je zabezpečené, že každý zamestnanec, ktorý v družstve alebo v občianskom združení bol zamestnaný najmenej 5 rokov, má právo hlasovať na členskej schôdzi alebo obdobnom orgáne občianskeho združenia alebo sa s rovnakým účinkom vyjadriť ku všetkému, o čom sa hlasuje, okrem zamestnanca, ktorý bol v predchádzajúcich piatich rokoch členom družstva alebo občianskeho združenia. Tomuto vôbec nerozumiem. To je veľmi nezrozumiteľné, keď väčšina zamestnancov je členom družstva alebo občianskeho združenia, priamo v písm. b) toho istého odseku sa to uvádza takto. Tak to asi, neviem, na toto teda upozorňovali aj tí z terénu, s ktorými som to konzultovala, nevedia si to nejako vysvetliť.
§ 13 ods. 3; na účely sociálneho podniku bývania. "Oprávnenými osobami na účely ods. 2 sú fyzické osoby, ktoré tvoria domácnosť a ktorých mesačný príjem v úhrne neprevyšuje štvornásobok sumy životného minima." Citovaný odsek ustanovuje, že mesačný príjem bude obmedzený hranicou príjmu, aby sme boli oprávnenými osobami, a to vo výške štvornásobku sumy životného minima. Nie je však ustanovený žiadny mechanizmus, ako sa bude príjem započítavať, ak v rodine žije viacero osôb, či systémom osôb, ktoré sa spoločne posudzujú, alebo ak v rodine žijú fyzické osoby, ktoré sa spoločne neposudzujú. Ako sa bude v takýchto prípadoch postupovať? Pričom pri osobách napríklad so zdravotným postihnutím sa uvádza pojem "spoločne posudzované osoby", ale pri tých iných to ako keby absentuje.
V § 13 ods. 4 sa upravuje, ako sa bude merať pozitívny sociálny vplyv, a súčasne sa uvádza, že byty je možné prenajímať za nájomné zodpovedajúce nákladom na byt. A to bude, pán minister, aká výška nájomného zodpovedajúca nákladom za byt, keď za takéto náklady sa považujú aj náklady na obstaranie tej bytovej budovy? A takéto náklady iste nie sú nízke a nezodpovedajú nákladom spojeným s užívaním bytu. Tak potom toto, tomuto ako rozumiem, prečo idete do sociálnych podnikov určených na bývanie, rozumiem tomu, ale nemáte to vôbec ošetrené, že vlastne kto bude tá skupina, pre koho to primárne bude. Lebo tým, že vy ste to napísali takto nezmyselne podľa mňa, že sa tam zarátavajú aj náklady na obstaranie bytovej budovy, tak si neviem predstaviť, že pre koho to bude, keď sa to premietne potom do toho sociálneho nájmu alebo ako to nazvať. Tak potom budeme tam, kde sme dnes, že rôzni holohlaví hlavohruďoví páni sa zmocnili takzvaných sociálnych ubytovní a dnes za všelijaké bunky plesnivé, postavené zo sadrokartónu pýtajú akože sociálne nájomné, ktoré je na úrovni 350 eur, hej? Napríklad v Bratislave máme takéto ubytovne a týmto tomu zase len ako keby nahrávate.
§ 15 ods. 4. Registrovaný sociálny podnik je povinný zverejniť výročnú správu na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené. Myslím, že o tom hovorilo aj OĽANO, že, pani Soňa Gaborčáková, že toto je tiež veľká slabina vášho návrhu. Lebo sa chcem opýtať, že prečo sociálny podnik, ktorý nemá webové sídlo, nie je povinný zverejniť výročnú správu. Podľa mňa zákon by to mal jednoznačne uložiť ako povinnosť bez rozdielu na to, či on má, alebo nemá zriadenú nejakú webovú stránku, nejaké webové sídlo.
Takže záverom tu je, je to napísané tak strašne komplikovane, pán minister, že ja si neviem predstaviť, možnože obce, možno pani Vaľová sa prihlási, už je prihlásená, a povie nám, že teda ľavou zadnou. Možno je tu toľko starostov, že to naozaj pôjde. Starostovia, s ktorými som to ja komunikovala, a sú to veľmi úspešní starostovia vo svojich obciach a majú veľmi úspešný sociálny podnik, tomu nerozumeli a netrúfali by si podľa tejto legislatívnej úpravy ísť do zakladania sociálneho podniku, keby pred tým stáli dnes. A ja si už naozaj neviem predstaviť neziskovky, občianske združenia, ktoré podľa vášho návrhu vlastne tiež môžu byť zriaďovateľom sociálneho podniku. Takže za takýchto okolností, ak mám hovoriť za klub SaS, tak s tým máme vážny problém.
Ďakujem pekne.

Štyri faktické poznámky, nech sa páči, päť.
Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

Pani kolegyňa, ja naozaj netuším, prečo máte neustále potrebu zdôrazňovať, že ste bez vysokej školy. Mne to je úplne jedno, je to váš život. Samozrejme, povzbudzujeme vás k tomu, aby ste si nejakú urobila. Ak by to bola sociálna politika, tak by ste možno študovali moje skriptá o sociálnej ekonomike a potom by ste nemali prejav, v ktorom zužujete celú problematiku iba na pani Tomanovú, čo považujem v tejto vecnej diskusii za mimoriadne hašterivé, agresívne a zbytočné. Skúsme prestať politikárčiť. Skúsme sa zhodnúť na tom, že toto je naozaj niečo dobré. Ak hovorím o tom, že tu bola istá atmosféra po roku 1989 a vy to zhadzujete zase na pani Tomanovú, tak ste zabudli na éru medzi rokom ´89 a 2006, kedy neviem o tom, že by pani Tomanová niečo urobila, čo sa vám nepáčilo. A vidíte, bolo to úplne inak ako na západe, kde v západných krajinách fungovala tradícia sociálnej ekonomiky, v Španielsku, Francúzsku, Taliansku a aj v spomínanej Škandinávii. A u nás na Slovensku sme tu mali ten divoký kapitalizmus 90. rokov spolu so všetkými tými oligarchami a mafiánmi. A to je práve to, čo sa snažíme teraz nahradiť tou sociálnou ekonomikou, ktorá je oveľa civilizovanejšia.
Čiže z tohto hľadiska inšpirujme sa naozaj a buďme k sebe úprimní a hľadajme niečo, čo nás spája. No, áno, spája nás tá inšpirácia škandinávskym modelom. Samozrejme, že to musí fungovať bez korupcie, ale poďme hľadať ďalšie cesty. Toto je iba začiatok. Kodeterminácia, to je jeden krásny model, ktorý vznikol v Nemecku, vo Švédsku, kde sa ľudia môžu zúčastňovať na rozhodovaní o vedení podniku. Bavme sa o etických bankách, ktoré  vznikajú v Taliansku a majú veľké  úspechy, pretože malé a stredné podniky majú potom väčší prístup k úverom. A vráťme sa aj k našej vlastnej slovenskej tradícii, k Samuelovi Jurkovičovi, ktorý naozaj založil prvé družstvo v Európe. Toto sú inšpirácie pre mňa a ja verím, že aj pre liberálov, verím, aj že pre konzervatívcov, aj pre socialistov. Myslím si, že toto je diskusia, kde si naozaj nemusíme nadávať, ako ste to práve predvádzali.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Vaľová.