Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené dámy, vážení páni, nadviažem alebo začnem tam, kde skončil pán Blaha, to je Švédsko a ostatné krajiny a sociálna ekonomika. Áno, ja som viackrát o nich na rôznych fórach hovorila, a je to, sociálna ekonomika, sociálne podniky v slušných krajinách sú naozaj fantastickým nástrojom, ako zamestnávať tých, ktorí sa nedokážu zamestnať na otvorenom trhu práce.
To, že to u nás nefunguje, nemyslím si, že je kvôli nejakým liberálnym predsudkom. Myslím si, že to je kvôli spackanému projektu sociálnych podnikov pani Tomanovej ako súdružky teda zo SMER-u, ktorá sa o to svojským spôsobom pokúsila začleniť ich do systému zamestnávania istej hendikepovanej skupiny, nazvime to, počas prvej Ficovej vlády. Vieme všetci, ako to skončilo, takže naozaj si dovolím tvrdiť, že to neboli neoliberálne predsudky, pán poslanec, ale to bol SMER a jeho ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá nás posunula v čase natoľko, že naozaj dnes nám ten vlak ako keby ušiel a prakticky sa iba snažíme s obrovským časovým oneskorením nadviazať na fantastický nástroj, ktorý v slušných krajinách, kde to nezneužívajú na kradnutie a tunelovanie eurofondov, dokáže fungovať. Áno, príkladom je napríklad švédska ekonomika.
Pán minister, ja som rada, že teda po takmer desiatich rokoch od pre SMER toxických sociálnych podnikov ste našli odvahu a priniesli do parlamentu zákon o sociálnej ekonomike. Ja to chválim a chválim to o to viac, že na tom zákone, na tom návrhu pracovali ľudia, ktorých poznám. Poznám ich osobne a poznám ich ako odborníkov, za všetkých uvediem pani Zuzanu Poláčkovú, ktorá za ten krátky čas, čo my sme sa blysli na ministerstve práce, pracovala ako sekčná šéfka Európskeho sociálneho fondu. Považujem ju za nesmierne šikovnú, nesmierne šikovného človeka, ktorý ovláda problematiku sociálnych podnikov. Precestovala niekoľko krajín, aby si to naštudovala, a dnes prakticky je jedna zo spoluzakladateliek dcéry austrálskej špičkovej firmy, ktorá teda už na Slovensku pôsobí a môžme ju považovať za sociálny podnik.
Preto; poviem, aké sú pozitíva. Pozitíva podľa mňa sú, že napr. v návrhu právnej úpravy sú vybrané podmienky nastavené tak, že sociálne podniky ak chcú dostať akúkoľvek podporu od štátu, tak sa musia aj sami podieľať na financovaní. To považujem za veľmi rozumné, že ste to dali, a teda aj poskytovanie podpory je viazané na dodržiavanie pravidiel štátnej pomoci a nenarúšania hospodárskej súťaže, lebo toto boli hlavné elementy, ktoré boli vyčítané aj zo strany Európskej komisie vašej predchodkyni pani Tomanovej a pilotnému projektu spustenia sociálnych podnikov.
Tak je fajn, že pri vymedzení viacerých pojmov sa stavia na nových poznatkoch a definíciách zakotvených v európskych predpisoch a v predpisoch iných krajín, ako napr. sektor sociálnej ekonomiky, subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, znevýhodnené osoby, zraniteľné osoby, ako aj ďalšie pojmy z oblasti sociálnej ekonomiky. Toto nás bezpochyby niekam môže posunúť.
Ja ale najväčší problém vidím v tom, že napriek tomu, že vy ste veľmi kvalitných ľudí oslovili zvonku, aby participovali na príprave tohto návrhu, tak stále nad nimi visel ten Damoklov meč Tomanovej sociálnych podnikov, a preto vy ste vlastne prišli s návrhom, ktorý je tak strašne komplikovaný, že sa začína podobať na atómovú fyziku, a to nehovorím ja, tá bez vysokej školy, pán poslanec Blaha, ale to hovoria ľudia, ktorí už dnes napríklad, napríklad starostovia, ktorí už dnes majú zabehnutý sociálny podnik. Oni keď si čítali, keď sme spolu sedeli nad týmto vaším návrhom, tak povedali, že ak by sa chceli dodržiavať litery tohto zákona a podľa tohoto nanovo založiť nový sociálny podnik, tak by nepotrebovali že právnika, ale celé právne oddelenie, pretože v opačnom prípade by sa naozaj báli toho, že sa môžu dopustiť niečoho, čo by mohlo byť chápané za rozpor voči tomuto. Ale rozumiem, že to bolo asi preto, že ste boli príliš opatrní, akurát že výsledok je taký, že podľa ich slov toto jednoducho nebude použiteľné v praxi.
Zásadnou mojou pripomienkou, a to aj v nadväznosti na to, že sa venujem sektoru sociálnych služieb, je aj to, že na rozdiel od iných štátov, kde tam majú rozbehnutú sociálnu ekonomiku, vy ste sa – a neviem prečo – vyhli špecializovaným sociálnym podnikom na poskytovanie sociálnych služieb. Dokázalo by to vyriešiť veľmi veľa vecí a problémov práve z vášho rezortu. Je veľká škoda, že kým v iných krajinách majú tieto špecializované sociálne podniky zamerané práve na poskytovanie sociálnych služieb, tak do tohoto vy ste nešli. A to je moja otázka, že prečo ste do toho nešli, lebo myslím, že by to pomohlo vykryť napr. akútny problém teda s nedostatkom opatrovateliek, s nedostatkom tých, ktorí poskytujú terénnu sociálnu službu a podobne. Takže to je naozaj moja otázka.
Na druhej strane chápem, že prichádzate s nástrojom, to sú tie poukážky, ktoré majú ale teraz vykryť neviem presne čo, lebo pravdepodobne tam budú teda aj činnosti, ktoré by sa mohli zdať, že sú príbuzné s tým, čo poskytujú poskytovatelia sociálnych služieb. Ale vy ste to nedali do súvisu so zákonom o sociálnych službách a tým pádom ste vytvorili nepríjemnú situáciu pre poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí sú zaregistrovaní v rámci zákona 448 o sociálnych službách a musia spĺňať celý rad podmienok, aby sa dopracovali k tej registrácii. Kdežto taký sociálny podnik, keďže ste nešli do toho prepojenia s týmto zákonom a bude poskytovať sociálne služby, nebude musieť spĺňať to, čo musia poskytovatelia sociálnych služieb, a to vytvára pre nich ako keby nepríjemnú situáciu, hlavne, samozrejme, pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Je to trochu nefér a tam napríklad vidím aj problém s narúšaním pravidiel hospodárskej súťaže a podobne, ale možno mi to budete vedieť vysvetliť.
Ďalším nedostatkom predloženého návrhu je ten podľa mňa, že je úplne bežné v krajinách, kde funguje sociálna ekonomika, kde fungujú sociálne podniky, že vytvárate dopyt po tom, čo vyrába sociálny podnik. Lebo aby ste vy nenarúšali tú hospodársku súťaž, tie povedzme výrobky z toho sociálneho podniku by mali byť rovnako kvalitné, nemali by byť lacnejšie, lebo toto nemá byť proste ten motivátor pre to, aby sa vytvoril ten dopyt. Ale napríklad aj vo Švédsku spolu s tým, ako začali budovať vlastne sociálnu ekonomiku, sa zmáhal ten dopyt tým, že boli tam isté benefity aj pre fyzické osoby. Vy tie benefity ako keby prinášate pre právnické osoby, ale chcem sa opýtať, že čo mne ako tomu bežnému spotrebiteľovi, čo ma prijme k tomu, aby som si nakupovala v sociálnom podniku. Lebo tu nemôžte veľmi rátať podľa mňa s nejakým takým celoplošným sociálnym cítením, možno áno, ale určite nie v takom meradle, ako potrebujete vy na to, aby sociálne podniky boli svojím spôsobom aj konkurencieschopné a dokázali obstáť.
Za veľké riziko považujem návrh v tej časti, a to je, myslím, teraz čl. 3, 5 a 9, ktorá na jednej strane stanovuje, že pozemky štátu, obce a VÚC môžu prechádzať na sociálny podnik, ale bez akejkoľvek verejnej súťaže. Proste príliš tam zmäkčujete ako keby tie pravidlá, ktoré sú inak bežné a zaužívané. A teraz tam ide o odpredaj, hej, tam ide o odpredaj toho pozemku, ktorý patrí štátu, VÚC-ke alebo obci, na sociálny podnik a je tam nejaké pravidlo 30 rokov, že ten sociálny podnik 30 rokov s tým nemôže hýbať, ale aj tak vy tým vytvárate podľa mňa obrovský potenciál pre tých, ktorí budú chcieť s takýmito pozemkami štátu, obce, VÚC nejakým spôsobom kšeftovať. A pýtam sa teraz, že čo vás viedlo k tomu, že chcete tie pozemky na sociálny podnik prevádzať? Prečo to nemôže byť v nejakom dlhodobom prenájme a prečo napríklad vôbec nenarábate s tým, že najprv musí sociálny podnik dokázať, že je životaschopný? A on nemusí vôbec splniť takúto podmienku, tam ide jednoducho len o prílišné zmäkčovanie podmienok prevodu pozemkov štátnych, obecných, vúckarských na sociálny podnik bez splnenia akýchkoľvek kritérií, a to mi príde naozaj veľmi nebezpečné.
Za negatívne považujem aj to, že vy zakotvujete viaceré nástroje podpory sociálneho podniku, napr. dotáciu, poukážky, ale aj investičný, investičnú pomoc, ale mnohé z nich napriek tomu, že ich zavádzate, nie sú právne nárokovateľné. Tak sa pýtam, že vlastne na čo je to dobré. Viete, že aj za splnenia nejakých podmienok ony môžu, ale nemusia dostať tú dotáciu. Proste nie je právne nárokovateľná. Ja som to tam teda nikde nenašla v tom návrhu. Tiež to podľa mňa zakladá takú istú ako keby právnu neistotu pre všetky tie subjekty, ktoré budú môcť podľa vášho návrhu si založiť ten sociálny podnik, že aj keď napĺňa proste x, y podmienok, ony sa vôbec nemusia dostať ani k dotácii, ani k žiadnemu inému stimulu.
No a uvediem vám teraz niektoré vybrané ustanovenia zákona, ktoré mne nie sú úplne jasné, možno mi ich budete vedieť vysvetliť. Napríklad v § 6 ods. 6 sa upravuje, kto sa považuje za dôveryhodného na účely registrovaného sociálneho podniku a je ním ten, "kto bude čestne a svedomito plniť povinnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov". Tak sa chcem opýtať na kritériá, že podľa akých kritérií sa to bude hodnotiť a kto bude určovať, kto bude tá inštancia, kto bude určovať, aby to bolo objektívne, či teda ten alebo onen subjekt je tým, ktorý bude čestne a svedomite plniť povinnosti podľa tohto zákona.
§ 9 ods. 7 upravuje, že ak v registrovanom sociálnom podniku nepôsobí odborová organizácia ani zamestnanecká rada, poradný výbor kontroluje aj dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov vrátane mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy. A to budú členovia poradného výboru, a takým môže byť napríklad aj obyvateľ obce, kde sa podnik nachádza, natoľko kvalifikovaní, aby mohli kontrolovať dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov? To neviem, že ako si to treba vysvetliť, že na nich sa napríklad nebude vôbec vzťahovať pôsobnosť inšpektorátov práce ako na ostatných zamestnávateľov? To tiež vytvára na jednej strane takú ako keby právnu neistotu, na druhej strane neistotu aj pre tých, ktorí tam napríklad budú zamestnaní, či už tí, pre ktorých sociálne podniky primárne vznikajú, alebo aj rôzni, ja neviem, lektori a obdobní ľudia.
V § 10, ktorý upravuje demokratickú správu, sa uvádza, že uplatňovaním demokratickej správy sa rozumie okrem iného, keď vnútornými predpismi je zabezpečené, že každý zamestnanec, ktorý v družstve alebo v občianskom združení bol zamestnaný najmenej 5 rokov, má právo hlasovať na členskej schôdzi alebo obdobnom orgáne občianskeho združenia alebo sa s rovnakým účinkom vyjadriť ku všetkému, o čom sa hlasuje, okrem zamestnanca, ktorý bol v predchádzajúcich piatich rokoch členom družstva alebo občianskeho združenia. Tomuto vôbec nerozumiem. To je veľmi nezrozumiteľné, keď väčšina zamestnancov je členom družstva alebo občianskeho združenia, priamo v písm. b) toho istého odseku sa to uvádza takto. Tak to asi, neviem, na toto teda upozorňovali aj tí z terénu, s ktorými som to konzultovala, nevedia si to nejako vysvetliť.
§ 13 ods. 3; na účely sociálneho podniku bývania. "Oprávnenými osobami na účely ods. 2 sú fyzické osoby, ktoré tvoria domácnosť a ktorých mesačný príjem v úhrne neprevyšuje štvornásobok sumy životného minima." Citovaný odsek ustanovuje, že mesačný príjem bude obmedzený hranicou príjmu, aby sme boli oprávnenými osobami, a to vo výške štvornásobku sumy životného minima. Nie je však ustanovený žiadny mechanizmus, ako sa bude príjem započítavať, ak v rodine žije viacero osôb, či systémom osôb, ktoré sa spoločne posudzujú, alebo ak v rodine žijú fyzické osoby, ktoré sa spoločne neposudzujú. Ako sa bude v takýchto prípadoch postupovať? Pričom pri osobách napríklad so zdravotným postihnutím sa uvádza pojem "spoločne posudzované osoby", ale pri tých iných to ako keby absentuje.
V § 13 ods. 4 sa upravuje, ako sa bude merať pozitívny sociálny vplyv, a súčasne sa uvádza, že byty je možné prenajímať za nájomné zodpovedajúce nákladom na byt. A to bude, pán minister, aká výška nájomného zodpovedajúca nákladom za byt, keď za takéto náklady sa považujú aj náklady na obstaranie tej bytovej budovy? A takéto náklady iste nie sú nízke a nezodpovedajú nákladom spojeným s užívaním bytu. Tak potom toto, tomuto ako rozumiem, prečo idete do sociálnych podnikov určených na bývanie, rozumiem tomu, ale nemáte to vôbec ošetrené, že vlastne kto bude tá skupina, pre koho to primárne bude. Lebo tým, že vy ste to napísali takto nezmyselne podľa mňa, že sa tam zarátavajú aj náklady na obstaranie bytovej budovy, tak si neviem predstaviť, že pre koho to bude, keď sa to premietne potom do toho sociálneho nájmu alebo ako to nazvať. Tak potom budeme tam, kde sme dnes, že rôzni holohlaví hlavohruďoví páni sa zmocnili takzvaných sociálnych ubytovní a dnes za všelijaké bunky plesnivé, postavené zo sadrokartónu pýtajú akože sociálne nájomné, ktoré je na úrovni 350 eur, hej? Napríklad v Bratislave máme takéto ubytovne a týmto tomu zase len ako keby nahrávate.
§ 15 ods. 4. Registrovaný sociálny podnik je povinný zverejniť výročnú správu na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené. Myslím, že o tom hovorilo aj OĽANO, že, pani Soňa Gaborčáková, že toto je tiež veľká slabina vášho návrhu. Lebo sa chcem opýtať, že prečo sociálny podnik, ktorý nemá webové sídlo, nie je povinný zverejniť výročnú správu. Podľa mňa zákon by to mal jednoznačne uložiť ako povinnosť bez rozdielu na to, či on má, alebo nemá zriadenú nejakú webovú stránku, nejaké webové sídlo.
Takže záverom tu je, je to napísané tak strašne komplikovane, pán minister, že ja si neviem predstaviť, možnože obce, možno pani Vaľová sa prihlási, už je prihlásená, a povie nám, že teda ľavou zadnou. Možno je tu toľko starostov, že to naozaj pôjde. Starostovia, s ktorými som to ja komunikovala, a sú to veľmi úspešní starostovia vo svojich obciach a majú veľmi úspešný sociálny podnik, tomu nerozumeli a netrúfali by si podľa tejto legislatívnej úpravy ísť do zakladania sociálneho podniku, keby pred tým stáli dnes. A ja si už naozaj neviem predstaviť neziskovky, občianske združenia, ktoré podľa vášho návrhu vlastne tiež môžu byť zriaďovateľom sociálneho podniku. Takže za takýchto okolností, ak mám hovoriť za klub SaS, tak s tým máme vážny problém.
Ďakujem pekne.