33. schôdza

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať o štrnástej hodine hodinou otázok.

(Prerušenie rokovania o 13.06 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 24 otázok na predsedu vlády a 24 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Pani poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Peter Pellegrini sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ctení páni poslanci, vážené dámy ministerky, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som teda z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Budapešti a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister životného prostredia László Sólymos, bude ho zastupovať pani ministerka vnútra Denisa Saková. Pani podpredsedníčku vlády Slovenskej republiky a ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú zastupuje minister obrany Peter Gajdoš, ale keď sa stihne vrátiť z pracovnej cesty, tak pani podpredsedníčka príde. Pána ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka budem zastupovať ja v jeho odpovedi na jeho otázku. Pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, zastúpi pani ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová, zastupuje ju pani ministerka vnútra Denisa Saková, ale možno sa stihne vrátiť počas hodiny otázok. A pán minister spravodlivosti Gábor Gál, naňho otázky nie sú. Na pána ministra hospodárstva Petra Žigu takisto otázky nie sú.
Ďakujem.

Ďakujem. Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Juraja Kolesára a znie: Pán predseda vlády, keď Slovenská republika prevezme predsedníctvo vo V4 (1. 7. 2018) - čo bude prioritou vlády pri vedení V4?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, úvodom chcem povedať, že Slovenská republika bude vykonávať predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine od 1. júla 2018 do 30. júna 2019 už po piatykrát. V tomto období sa v európskom priestore uskutoční viacero kľúčových udalostí. Budú prebiehať rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci, na ktoré plynule nadviaže príprava novej strategickej agendy pre Európsku úniu na roky 2019 - 2024. Diskusia o strategickej agende a nastavení nového inštitucionálneho cyklu bude výrazne ovplyvnená voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019. V tom istom mesiaci si tiež pripomenieme 15. výročie členstva krajín V4 v Európskej únii a v prípade Slovenska aj 15. výročie členstva v NATO. Nemenej dôležitou udalosťou bude odchod Spojeného kráľovstva z Únie koncom marca 2019 a s tým súvisiaca otázka budúceho usporiadania vzájomných vzťahov.
Za štvrťstoročie svojej existencie sa vyšehradská spolupráca posunula od koordinácie v otázkach integračného procesu k presadzovaniu spoločných pozícií na európskej úrovni. Krajiny V4 sú plnohodnotnou súčasťou Európskej únie, pričom V4 predstavuje platformu pragmatickej spolupráce a nie alternatívu Európskej únie.
Vyšehradské krajiny predstavujú úspešný model ekonomickej a sociálnej transformácie a pozitívny príklad pre iné reformujúce sa štáty. Mottom nášho nadchádzajúceho predsedníctva bude "Dynamický Vyšehrad pre Európu". Predkladaný program je postavený na troch prioritách:
- silná Európa,
- bezpečné prostredie a
- inteligentné riešenia,
pričom zámerom bude zdôraznenie našej jednoznačnej orientácie na Európu ako priestoru, ktorý je pre ďalší rozvoj celého regiónu životne dôležitý.
Silnú Európu vnímame ako jednu z našich kľúčových priorít. V tomto kontexte pôjde o posilňovanie spoločnej európskej perspektívy a zabráneniu vytvárania deliacich línií v rámci Európskej únie. Budeme podporovať, aby strategické smerovanie Únie určovala Európska rada v zmysle platných zmlúv o Európskej únii na konsenzuálnom základe, pričom prijaté dohody a závery by mali byť rešpektované aj v ďalšej práci inštitúcií. Sme pripravení niesť svoj diel zodpovednosti za udržiavanie a posilňovanie európskej jednoty. Zasadíme sa, aby do diskusie o budúcnosti Európskej únie a do celkového rozhodovacieho procesu boli viac začlenené národné parlamenty.
Pod vedením Slovenska sa V4 bude usilovať aj o zachovanie silnej pozície politiky súdržnosti, spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj ostatných európskych politík, ktoré značne prispievajú k rastu Európskej únie a zamestnanosti. Rámcom pre naše spoločné aktivity budú konkrétne výhody pre bežných ľudí, zjednodušovanie služieb, ako aj stimulovanie vzájomných vzťahov medzi podnikateľmi. Naďalej budeme podporovať aktivity Medzinárodného vyšehradského fondu, ktorý je jedinou inštitucionalizovanou formou spolupráce krajín V4. Slovenské predsedníctvo bude hľadať možnosti využívania tohto fondu ako optimálneho nástroja na podporu inovatívnych projektov spolupráce zameraných ako do vnútra V4, tak aj na vybrané tretie krajiny a regióny. Tie, ktoré sú predovšetkým, tie sú predovšetkým krajiny východného partnerstva a západného Balkánu.
Druhou prioritou slovenského predsedníctva je bezpečné prostredie. Bezpečné prostredie vo svete, na aké sme boli zvyknutí, sa zmenilo a bezpečnostná situácia vo viacerých jeho častiach vrátane bezprostredného susedstva krajín V4 sa za posledné roky výrazne zhoršila. Kľúčovým nástrojom našej vonkajšej činnosti ostáva implementácia globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie. Štáty V4 si súčasne uvedomujú svoj podiel na posilňovaní európskej bezpečnosti a obrany v synergii s aktivitami NATO, či už účasťou na projektoch stálej štruktúrovanej spolupráce PESCO alebo prípravou vyšehradskej bojovej skupiny Európskej únie. Nové možnosti spolupráce v oblasti obrany otvára pre krajiny V4 Európsky obranný fond.
Počas slovenského predsedníctva bude naďalej silno rezonovať téma migrácie vo všetkých jej aspektoch. Slovensko a krajiny V4 sa budú zasadzovať za obnovu riadneho fungovania Schengenského priestoru bez vnútorných hraníc ako jedného z najúspešnejších a najzrozumiteľnejších projektov európskej integrácie pre našich občanov. Naše predsedníctvo má záujem pokračovať v spolupráci krajín V4 v zodpovednom riadení migračnej krízy, čo si vyžaduje komplexný a vyvážený prístup založený na dodržiavaní prijatých pravidiel.
Vážený pán predsedajúci, druhá otázka má rovnaký charakter ako prvá. Či by som mohol pokračovať a zodpoviem aj druhú otázku a potom, keby bol priestor pre pánov poslancov, až je to teda možné.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Určite áno a môžu potom aj doplňujúce otázky obidvaja. Nech sa páči.

Raši, Richard, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
Ďakujem pekne. Čiže by som pokračoval aj v odpovedi, ktorá patrí aj pánovi poslancovi Kvorkovi. Tu si. Takže budem pokračovať, pretože tá otázka mala taký istý charakter. Teda naše predsedníctvo má záujem pokračovať v spolupráci krajín V4 v zodpovednom riadení migračnej krízy, čo si vyžaduje komplexný a vyvážený prístup založený na dodržiavaní prijatých pravidiel. V zodpovednosti, ale aj na solidarite zohľadňujúc reálne možnosti členských štátov Európskej únie.
Treťou prioritou sú inteligentné riešenia a znamenajú pre krajiny V4 cestu, ako vytvoriť optimálne, optimálne a užívateľsky prístupné podmienky pre online svet. Preto v oblasti digitálnej agendy budeme vo V4 pokračovať v úzkej koordinácii. Uvedená oblasť dynamicky rastie a prináša aj konkrétny úžitok pre obyvateľov, či už je to prístupom k predplateným cezhraničným mobilným online službám alebo k bezproblémovým online nákupom naprieč celou Európskou úniou. (Kýchnutie v sále.) Na zdravie. Slovenské predsedníctvo bude aktívne reagovať na súčasné inovatívne technologické trendy, napríklad v automobilovom sektore a tiež v oblasti postupného prechodu na zdrojovo efektívne nízko uhlíkové obehové hospodárstvo, ktoré bude podporovať konkurencieschopnosť a inovačný potenciál ekonomík.
Zvláštnou časťou nášho predsedníctva v rámci V4 bude, ako už som spomenul, venovanie sa viacročnému finančnému rámcu a novému rozpočtu Európskej únie na roky 2021 - 2027, pretože práve nasledujúci rok bude oblasťou, keď sa budú prebiehať negociácie a keď bude prebiehať schvaľovací proces nového rozpočtu. V tejto oblasti chceme zohrať aktívnu úlohu, pretože sme v situácii, keď sa na jar 2019 budú konať voľby do Európskeho parlamentu a z hľadiska kohéznej politiky, teda politiky súdržnosti, ktorá slúži na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, je pre nás mimoriadne dôležité, aby sa, aby ten negociačný proces prebehol čím skôr, aby bol rozpočet Európskej únie schválený čím skôr, zároveň, podotýkam, za podmienok, ktoré budú čo najvhodnejšie pre Slovenskú republiku.
Hovorím to preto, lebo pokiaľ sa neschváli rozpočet Európskej únie na roky ´21 až ´27, dôjdeme do situácie, že sa vykreuje nový Európsky parlament, budú volení noví eurokomisári, budú vytváraní noví vedúci odborných a expertných skupín a pokiaľ rozpočet nebude schválený do roku 2019, teda do volieb Európskeho parlamentu, celý proces sa minimálne na rok zastaví, čo môže mať a čo bude mať prakticky dopad aj na Slovenskú republiku, pretože pokiaľ sa začne schvaľovať rozpočet nanovo s novým zložením Európskej komisie a aj Európskeho parlamentu, môže sa nám stať to, čo sa stalo v tomto programovom období, a teda že reálne čerpanie európskych prostriedkov z nového programového obdobia začne až po roku alebo po dvoch od začatia nového programového obdobia.
Aj preto Slovenská republika deklaruje oficiálnu pozíciu, že chceme byť v negociačnom procese čo najaktívnejší, chceme byť racionálni, chceme byť konštruktívni, chceme, samozrejme, pre Slovensko vybojovať čo najviac. Na druhej strane vieme, že aj naša pozícia, aj pozícia Európskej komisie sa musia zblížiť a tvrdošijné zastávanie si svojich postov bude viesť k tomu, že sa rozpočet neschváli, pretože tento musí byť schválený so súhlasom všetkých členských krajín Európskej únie a vytvorí to predpoklad problémov do budúceho obdobia.
Vážený pán predsedajúci, záverom chcem uviesť, že návrh programu predsedníctva v Slovenskej republike vo vyšehradskej skupine bol včera schválený vládou Slovenskej republiky a prešiel tiež neformálnym pripomienkovaním zo strany partnerov z krajín V4. Koncom júna 2018 bude predložený na schválenie predsedom vlád krajín V4.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne. Keďže sme mali dve otázky, takže páni poslanci, najprv pán poslanec Kolesár, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Pán poslanec Kvorka? Nie.
Prejdeme na tretiu otázku, tá je od pána poslanca Kvorku, opäť: Aké ciele má tzv. digitálna koalícia v oblasti IT, ktorého stretnutia ste sa zúčastnili?
Nech sa páči.

Vážený pán poslanec, úvodom by som chcel zdôrazniť, že Digitálna koalícia vznikla z podnetu Európskej komisie, ktorá žiadala všetky členské štáty, aby do polovice roka 2017 predstavili národné digitálne stratégie a pre ich implementáciu vytvorili aj združenia vo forme národných koalícií. V Únii v súčasnosti funguje 17 digitálnych koalícií s viac ako 260 členmi, pričom sa očakáva, že postupne pribudnú aj ďalšie. Európska komisia verí, že aj táto iniciatíva prispeje k zvyšovaniu schopnosti Európanov, z ktorých stále viac ako 70 miliónov nemá žiadne digitálne zručnosti.
Podľa nedávno zverejnenej správy Európskej komisie Slovensko dosahuje v porovnaní s inými krajinami Európskej únie najlepšie výsledky v oblasti používania internetu. Napriek tomu sa Slovenská republika v tzv. indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti, skratka DESI, za rok 2017 umiestnila na 20. mieste z 28 členských štátov Európskej únie. Až 45 % našich obyvateľov totiž nemá dostatočné digitálne zručnosti. Preto som rád, že ešte v septembri minulého roku 21 signatárov podpísalo memorandum, ktorým sa na Slovensku založila Národná koalícia pre digitálne zručnosti a povolania, a to na základe iniciatívy Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu a IT asociácie Slovenska.
Hlavným cieľom je mobilizovať organizácie a inštitúcie pre spoločný postup pri riešení nedostatku digitálnych zručností a spájať partnerov zo štátneho, súkromného, neziskového a akademického sektora v úsilí pripraviť občanov Slovenska všetkých vekových kategórií na prácu a život v nastupujúcej digitálnej ekonomike. Digitálna koalícia Slovenska v memorande predstavuje 87 konkrétnych záväzkov a po včerajšku je to už 182 konkrétnych záväzkov, ktoré majú zaistiť možnosti získať digitálne zručnosti každému občanovi. Medzi signatárov okrem štyroch ministerstiev patria aj viaceré vysoké školy a univerzity, Republiková únia zamestnávateľov, Združenie miest a obcí Slovenska, štyri súkromné spoločnosti, ako sú Microsoft a Cisco, ako aj ďalšie organizácie.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky chce napríklad zaviesť nové inovatívne technológie a prístupy vo vzdelávaní. Rezort školstva už 23 konkrétnych opatrení zahrnul aj do nadväzujúceho akčného plánu. Ako jeden z hlavných členov Digitálnej koalície vníma zásadnosť zmien, ktoré Slovensko očakávajú, ako je napríklad digitálna transformácia či priemysel 4.0. V tomto kontexte je zásadnou výzvou rezortu, aby na to adekvátne reagoval aj slovenský vzdelávací systém.
Vo februári tohto roku sa Digitálna koalícia rozšírila o ďalších 16 členov a na zasadnutie výkonného výboru pred dvoma dňami sa jej členom stalo aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Aj tento rezort prijal päť záväzkov. Konkrétnym príkladom je pilotný magisterský slovensko-ukrajinský študijný program, ktorý rezort diplomacie spolu s IT asociáciou Slovenska a Vysokou školou ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave spustil v Charkove 12. februára 2018 a prvých 12 študentov je na štúdium už zapísaných. Digitálnu koalíciu vďaka veľkému zanieteniu jej účastníkov možno označiť doslova za projekt s raketovým štartom. Za krátke obdobie od jej založenia sa podarilo zosieťovať a rýchlo zaktivizovať množstvo rozličných významných aktérov v oblasti IT, ktorí už prispeli a priniesli reálne výsledky. Možno vyzdvihnúť najmä IT akadémiu, Národný program vzdelávania pre 21. storočie, do ktorého je zapojených 33-tisíc žiakov, 3-tisíc vysokoškolákov a 2 100 pedagógov.
Vážený pán poslanec, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu získal grand pre financovanie štúdie dopadov digitálnej transformácie na ekonomiku Slovenskej republiky od Európskej komisie cez program na podporu štrukturálnych reforiem. Štúdia bude zameraná najmä na segment malých a stredných podnikov, ich potrieb a taktiež na požiadavky pracovného trhu. Konkrétne pôjde o preskúmanie pracovného prostredia malých a stredných podnikov na Slovensku a mapovanie existujúcich podporných iniciatív. Taktiež o zoznámenie sa s osvedčenými postupmi v rámci EÚ na podporu digitálnej transformácie malých a stredných podnikov a odporúčaní opatrení pre slovenskú vládu na uľahčenie digitálnej transformácie. Medzi ďalšie záväzky úradu patrí aj podpora malých projektov firiem, start-upov a výskumných inštitúcií podporujúcich riešenia Industry 4.0 a prenikanie digitalizácie do všetkých odvetví.
Záverom považujem za vhodné zdôrazniť, že digitálne zručnosti sú súčasťou a aj jedným z hlavných pilierov stratégie jednotného digitálneho trhu, na ktorej momentálne úrad pracuje. (Zaznievanie zvukov časomeru.) Je reálnym dôkazom prepájania podpory a vyhľadávania potrieb firiem, start-upov a výskumných inštitúcií pri prácach v oblasti jednotného digitálneho trhu na Slovensku.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.
Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslankyne Silvii Shahzad na ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka a znie: Vážený pán minister, koľko sankcií v zmysle platnej stavebnej legislatívy bolo udelených v roku 2017 z dôvodu nesúladu so zásadou bezbariérovosti? Prosím vyčísliť sankcie podľa charakteru finančné aj iné.
Nech sa páči.

Dobrý deň prajem, pani poslankyňa. Dovoľte mi, aby som vám sprostredkoval odpoveď na vašu otázku od pána ministra dopravy a výstavby, ktorý sa z pracovných dôvodov nemohol zúčastniť tohto sedenia. Vážená pani poslankyňa... Pardon, tohto státia.
Vážená pani poslankyňa, platná stavebná legislatíva neupravuje skutkovú podstatu priestupku alebo správneho deliktu pre nesúlad so zásadou bezbariérovosti. Stavba sa podľa stavebného zákona musí navrhovať tak, aby stavebno-technickým vybavením zodpovedala účelu a spôsobu užívania, aby bola prístupná verejnosti a spĺňala požiadavky na užívanie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V takomto rozsahu musí byť stavba povolená v stavebnom konaní na stavebnom úrade. V prípade, že stavebník stavbu postaví v rozpore s vydaným stavebným povolením, napríklad nie je bezbariérová, dopustí sa priestupku alebo správneho deliktu, avšak osobitne sa neuvádza, že stavba bola postavená v rozpore so zásadou bezbariérovosti. Z uvedeného dôvodu nie je možné poskytnúť vám teda informáciu, koľko bolo z tohto dôvodu udelených sankcií na stavebných úradoch. Dodatočná debarierizácia budov nie je legislatívne upravená a preto ju ani, preto ani tu ministerstvo nemá žiadne údaje.
Vážená pani poslankyňa, toto je odpoveď, ktorú som vám teda mohol odprezentovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Kým položí doplňujúcu otázku, poprosil by som kľud v sále, pán poslanec Jakab.
Nech sa páči, pani poslankyňa.