34. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Ďakujem aj tebe, Jozef, za tú faktickú a, samozrejme, máš pravdu v tom, že ten mechanizmus bol nastavený pri veľkej daňovej reforme v roku 2004, aj keď treba povedať, že počas krízy sa upravoval ako dočasné opatrenie, takže sa do toho vstupovalo a mohlo sa to aj vtedy opraviť.
Ale čo by som možno doplnil v tej súvislosti, je naozaj to, že vtedy sa robila obrovská zmena daňového systému, kde boli ťažko odhadnuteľné dôsledky a aj medzinárodné autority vtedy upozorňovali, že je veľmi ťažké odhadnúť, k čomu to presne povedie finančne. Preto sa aj tá reforma nastavovala jednak relatívne konzervatívne, aby sa nepočítalo s najlepším, ale skôr s tým horším scenárom, a zároveň sa do nej zapracovávali aj nejaké takéto automatické poistky, že keby to nedopadlo dobre, aby v ďalších rokoch sa to aj samo korigovalo smerom k vyšším príjmom. S tým, že bolo povedané, že je naozaj najmenší problém vstúpiť do zákona a upraviť tieto čísla podľa toho, ako to, ako sa tá situácia bude vyvíjať.
Musím však povedať, že to, čo sa potom odohralo, bolo, že naozaj o dva roky nastúpili vlády Roberta Fica a tým vždy vyhovovalo naozaj čo najviac tie príjmy zvýšiť, nielen z titulu rastu ekonomiky, ale z titulu toho, že čoraz viac ľudí preskakuje do vyšších daňových percent a to je niečo, čo je podľa mňa legitímne kritizovať, aj keď je legitímne ľavicové to presadzovať. Len dostali sme sa neriešením tohto problému naozaj do bodu, kde človek na minimálnej mzde, s ktorým by sme mali byť všetci solidárni, je skôr solidárny dneska s nami, s vysoko príjmovými zamestnancami, a so štátom a to, verím, že ani z ľavicového pohľadu nie je v poriadku, a preto verím, že budeme hľadať aj nejaký spoločný prienik v riešení tejto problematiky.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona je pod tlačou 934. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 976, 1090 a 1100.
Dávam slovo poslancovi Beblavému, aby návrh zákona uviedol.

[Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 934.]

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predseda. Poprosím ešte len sekundu, aby som sa pri tom pulte mohol pripraviť, keďže ide o komplexný návrh, chcem tu mať aj podklad.
Takže tento, tento návrh, ktorý predkladám, je súčasťou projektu, ktorý sme aj spolu nazvali Rekonštrukcia štátu. Rekonštrukcia štátu je projekt, ktorý sme pripravili na jar tohto roku po tých hrozných udalostiach, teda mám na mysli vraždu pána Kuciaka a slečny Kušnírovej, kde aj na základe toho, čo sa odhalilo po tejto vražde, myslím, že už bolo všetkým alebo je všetkým jasné, že problémy právneho štátu na Slovensku nie sú len problémy konkrétnych jednotlivcov, ktorí ten štát zneužívajú vo svoj prospech, a že je to aj problém systému. Je to problém mnohých nastavení zákonov, inštitúcií, a ak chceme zmenu, musíme riešiť obe tie stránky. Teda je potrebné vymeniť aj ľudí, je potrebné vymeniť vedenia tých kľúčových inštitúcií, ktoré zabezpečujú vymáhateľnosť práva, ale je potrebné zmeniť aj systémy a pravidlá. To znamená, nestačí jedno, nestačí druhé, je to potrebné urobiť spolu.
Výmena ľudí je otázka, samozrejme, vlády, parlamentu, orgánov funkčných období. Výmena systémov je to, čo je aj súčasťou našich dnešných návrhov. Samozrejme, v tej Rekonštrukcii štátu sme spolu pripravili viac ako 70 opatrení po pomerne veľkej aj medzinárodnej diskusii, aj po diskusii s odborníkmi z praxe, aj s občanmi, ale tento návrh sa týka len jedného balíku z nich, a to je balík prokuratúry, polície vo vzťahu v tomto zákone k zverejňovaniu rozhodnutia, neskôr ku kontrole polície a prokuratúry vnútornej.
Konkrétne, čo navrhujeme – dovoľte mi to najprv vysvetliť a potom to odôvodniť –, je, že navrhujeme v podstate tri zmeny.
Navrhujeme po prvé, aby sa zverejňovali rozhodnutia novelou zákona č. 211 o slobodnom prístupe k informáciám, aby sa zverejňovali rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, konkrétne súdnych orgánov, orgánov činných v trestnom konaní, rozhodnutie prokurátora alebo policajta podľa druhej časti prvej hlavy Trestného poriadku, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku, informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku a – a to chcem povedať – len v prípadoch, kde to verejný záujem prevažuje nad ochranou súkromia. To znamená, že my nehovoríme, samozrejme, o plošnom zverejňovaní. Hovoríme o ich zverejňovaní v prípadoch, kde verejný záujem prevažuje nad ochranou súkromia. Za také napríklad považujeme aj takéto rozhodnutia voči verejným funkcionárom.
Zároveň navrhujeme v ďalšej časti, aby ministerstvo vnútra muselo zverejňovať všetky rozkazy, nariadenia, príkazy alebo pokyny, ktorými nadriadený ukladá policajtovi povinnosti vo veciach, ktoré vyšetruje, a to do 30 dní od skončenia prípravného konania. Samozrejme, opäť anonymizovane a opäť tá anonymizácia neplatí, ak verejný záujem na zverejnení prevažuje nad právami a právom chránenými záujmami fyzických osôb.
Čo to v praxi znamená? Znamená to, že ak nadriadený uloží akýkoľvek pokyn podriadenému v súvislosti s vyšetrovaním, tak bude musieť počítať s tým, že tento bude po ukončení prípravného konania, teda nie počas, ale po ukončení prípravného konania zverejnený, to znamená, bude čeliť verejnej kontrole za to, aké pokyny svojim podriadeným príslušníkom vyšetrovateľom dáva.
Rovnaký návrh, a to je tá tretia časť, dávame vo vzťahu k prokuratúre, kde je to ešte častejšie. Teda navrhujeme, aby sa zverejňovali všetky pokyny do 30 dní od skončenia prípravného konania. A opäť anonymizovane a opäť ale len, teda nie anonymizovane len vtedy, ak verejný záujem prevažuje nad ochranou súkromia.
Ako vidíte, tento zákon má tri články, teda plus, samozrejme, článok 4, ktorý sa týka účinnosti. A tie tri články, hoci upravujú tri rôzne zákony, majú rovnakú filozofiu, a to je filozofia vyššieho, vyššej miery zverejňovania výsledkov a priebehu práce orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Dôvodom je, dôvod je ten, že na základe viac ako 18-ročnej skúsenosti s fungovaním zákona o slobodnom prístupe k informáciám, aj na základe ešte dlhších skúseností so zákonom o Policajnom zbore a prokuratúre vieme, že dnes sa síce niektoré z týchto vecí zverejňujú, ale väčšina sa nezverejňuje, a vieme, že to vytvára priestor pre v podstate výkon súdnej, ale aj prokurátorskej a policajnej právomoci spôsobom, ktorý nie je v súlade s verejným záujmom, teda jeho zneužívanie.
Vedomie, ako vieme aj z toho zverejňovania zmlúv, vieme celkovo z toho, ako máme skúsenosť so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, tak vieme, že vedomie, že takéto rozhodnutia na všetkých úrovniach konania orgánov činných v trestnom konaní, súdov budú zverejnené, môže mať zásadný vplyv na ich konanie, pretože budú vedieť, že skôr či neskôr budú musieť čeliť aj verejnej kontrole.
Tento dôraz na verejnú kontrolu nie je univerzálny v rámci vyspelého sveta, a to z jednoduchého dôvodu. V rámci vyspelého sveta sa môžu občania vo väčšine krajín oveľa viac spoľahnúť na to, že funkčnosť štátu a jeho jednotlivých zložiek je tak vysoká a nastavenie tzv. bŕzd a rovnováha kontrolných mechanizmov je tak vysoké, že nie je potrebná alebo nie je až tak nevyhnutná verejná kontrola, pretože verejná kontrola v prípade takýchto citlivých vecí, samozrejme, má aj svoje náklady a následky, ku ktorým sa o chvíľku dostanem.
To znamená, že ak ste presvedčení, že orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú na 99,99 % nezávislo, nestranne, nekorupčne a vysoko kvalitne, tak kvôli tomu veľmi maličkému zlomku, ak vôbec také prípady nastávajú, nestojí za to jednak mať tie náklady, ktoré zverejňovanie prináša, pretože, samozrejme, nejaké náklady má, aby to bolo zverejňované, hoci nie sú až také veľké a nestojí ani za tie riziká, ktoré súvisia s tým, že treba to anonymizovať, treba rozhodovať o tom, čo je právo na súkromie atď.
To znamená, že ak vám funguje, ak vám fungujú orgány činné v trestnom konaní špičkovo, ak vám fungujú súdy špičkovo, takáto zmena môže byť diskutovaná, ale nie je nevyhnutná a nie je ani zásadná. To je však, bohužiaľ, situácia, v ktorej na Slovensku nie sme. Ako, myslím, asi všetci v tejto sále vieme, sme krajina dnes s najnižšou mierou dôvery v Policajný zbor, lebo to sa medzinárodne porovnáva. Takisto sme krajina s jednou z najnižších dôver k súdom. Myslím, že pri prokuratúre také porovnania nie sú, ale asi by dopadli podobne, ak by, ak by existovali. To znamená, sme krajina, kde sa verejná dôvera voči orgánom činným v trestnom konaní a k súdom stratila, resp. dostala sa na jednu z najnižších úrovní aj v Európskej únii, aj od revolúcie.
Tie dôvody, prečo to tak je, sú obsiahle a v zásade sú tu dve školy. Jedna škola, nazvime ju Harabinova škola, hovorí, že všetko to funguje vynikajúco, alebo Kaliňákova škola ju môžme nazvať, ak nechceme bývalého ministra spravodlivosti do toho ťahať, v podstate hovorí, že všetko funguje veľmi dobre, ale zlé médiá, zlá opozícia, zlé mimovládky alebo nejakí iní zlí agenti neustále spochybňujú prácu týchto orgánov, a preto im verejnosť nedôveruje, lebo vlastne voči nim je vedená permanentná kampaň. Ak tomu veríte, tak potom, samozrejme, tento návrh nie je pre vás, pretože v tom prípade netreba nič meniť, maximálne možno treba urobiť to, čo urobil pán Orbán na juhu od nás, to znamená, čo najviac znepríjemniť život opozícii, médiám, mimovládkam a všetkým týmto otravným, otravným ľuďom, ktorí bojujú za vyššiu mieru transparentnosti a spravodlivosti.
Druhé vysvetlenie hovorí, že orgány činné v trestnom konaní a súdy na Slovensku majú dlhodobé problémy, ktoré nie sú závislé len od tej konkrétnej vlády, ale dlhodobo majú problémy s neefektívnym fungovaním, aj s vysokou mierou vnútorného či rodinkárstva, či korupcie, s nesprávnymi systémami riadenia ľudských zdrojov, s nejasnými pravidlami v mnohých prípadoch a s celkovými problémami slovenskej spoločnosti, ktoré vôbec nie sú na ne viazané, kde slovenská spoločnosť a štát sa dlhodobo vyznačujú pomerne vysokou mierou korupcie a zneužívania verejnej moci.
Ak si myslíte, že toto je problém, ku ktorému za posledných dvanásť rokov navyše prispelo to, že ľudia ako pán Harabin, ľudia ako pán Kaliňák a podobne, ľudia ako pán Kováčik uchopili tento systém, vďaka aj tomu sa dá uchopiť, že je nedokonale nastavený, ale aj vďaka tomu, že sú tak dlho pri moci. A tento systém v podstate, ktorý sám osebe už predtým nefungoval veľmi dobre, ešte otočili tak, aby bol úplne paralyzovaný, tak potom tento návrh predstavuje jednu z ciest. A my tu máme aj ďalšie návrhy, ako to otočiť. A tento návrh to robí vyššou verejnou kontrolou.
Ako som už spomenul, a tým skončím tento, toto úvodné vystúpenie, v prípade orgánov činných v trestnom konaní aj v prípade konania súdu musí byť verejnosť vyvažovaná tým, čo voláme ochrana súkromia, a tým, čo voláme ochrana zákonom a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, teda nie je možné povedať, že všetko musí byť v plnej miere zverejnené, je treba to zvážiť.
Náš návrh, a o tom, samozrejme, môžme diskutovať v rozprave alebo prípadne v ďalších čítaniach, je dať tú rovnováhu nasledovne. Jednak povedať, že v bežných prípadoch sa tieto všetky veci musia zverejniť, ale sú anonymizované. To je situácia, ktorá sa dnes robí aj pri súdnych rozsudkoch, že sa zverejňujú, ale sú anonymizované, my tam navrhujeme pokračovať a rozšíriť tú prax. Teda všetko bude na internete, ale nebude tam povedané, nebudú tam povedané mená, nebudú tam povedané rodné čísla.
Ale zároveň navrhujeme z tohto pravidla dať jednu výnimku. To je výnimka, ktorá by mohla byť obzvlášť sympatická strane SMER, pretože strana SMER teraz presadzuje niečo, niečo podobné v prípade kandidátov na prezidenta, a to je, my hovoríme, že túto absolútnu ochranu práva na súkromie nemajú verejní funkcionári. Že ak sa voči nim koná, konajú orgány činné v trestnom konaní, tak to zverejnenie nie je anonymizované, to znamená, verejnosť sa dozvie, že voči verejnému funkcionárovi boli trestné stíhania povedzme zastavené alebo, naopak, bola podaná žaloba. V praxi táto výnimka by neznamenala až tak veľký rozdiel, pretože aj dneska zaujíma fungovanie médií a polícia, ak voči verejnému funkcionárovi je podaná žaloba alebo je stíhaný, tak sa to aj tak vždy dozvieme. Nepamätám si situáciu, kedy by to nepreniklo na verejnosť, či už legálne, alebo nejakými inými cestami, ale my to teda navrhujeme aj kodifikovať.
To znamená, toto, toto je prvý z tých návrhov, ktorý tu dnes predkladám a ktorý, samozrejme, sám osebe nevyrieši nízku dôveru a funkčnosť našich orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ale môže pomôcť jednak zvýšeným tlakom ex post, teda po, a verejnou kontrolou, ale aj zvýšeným vedomím všetkých ľudí zainteresovaných, že budú takejto verejnej kontrole čeliť.
Ak naše naozaj doterajšie skúsenosti z fungovania a zverejňovania zmlúv alebo aj s tým, že ako sa zverejňujú na žiadosť informácie, je nejaká, by som povedal, vierohodná, tak vieme, že to povedie k zmene správania pomerne výrazného počtu ľudí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi Dostálovi.

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Prvý sa hlási pán navrhovateľ a súčasne aj spravodajca. (Reakcia navrhovateľa.) Jasné, veď akože je to na vás. Ja to rešpektujem. S tým, že ešte, ešte chcem povedať teda, že aj uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.
A nech sa páči.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som iba veľmi stručne vystúpil k tomuto návrhu zákona. Chcem ten návrh podporiť, myslím si, že ide správnym smerom, ide smerom k rozširovaniu množstva informácií, ktoré, ktoré sa zverejňujú o činnosti orgánov činných v trestnom konaní.
Nie je to, nie je to výmysel kolegu Beblavého, je to, je to trend, ktorý je obsiahnutý v širších a dlhodobejších úvahách o tom, ako by sa mal zákon o slobodnom prístupe k informáciám zmeniť. Samozrejme, že tieto informácie sú citlivé, nemožno zverejňovať čokoľvek, musia tam byť nejaké obmedzenia, musí sa dbať na práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb, či, či ide o podozrivých, alebo, alebo o obete, alebo o tretie osoby, to je samozrejmé. Ale myslím, že ten návrh je predložený, je vyvážený a dbá aj o túto stránku.
To, čo by som chcel dať do pozornosti, je, že, a spomenul to aj pán poslanec Beblavý vo svojom vystúpení, že, že prichádza s týmto návrhom v rámci nejakej reakcie na to, čo sa tu udialo tento rok, keď bol zavraždený investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho, jeho priateľka, snúbenica Martina Kušnírová a prichádza jeho strana SPOLU – občianska demokracia a jeho kolegovia poslanci, ktorí sú členmi tejto strany, s balíkom, balíkom návrhov.
A tu sa mi zdá, že je vhodné porovnať reakciu opozície a reakciu vládnej koalície. Keď opozičný poslanec navrhuje v reakcii na tú hroznú udalosť rozšíriť rozsah informácií o činnosti orgánov činných v trestnom konaní, vláda a vládna koalícia idú presne opačným smerom. No, problém, pán Hrnko, zapli ste sa, už to nejde vypnúť.
Vládna koalícia ide presne opačným smerom. V takom poloskrátenom konaní sme tu, sme tu alebo ste tu, lebo my sme za to nehlasovali, schválili obmedzenie sprístupňovania informácií na návrh ministerstva spravodlivosti, týkajúcich sa rozhodnutí o odposluchoch, o domových prehliadkach a podobne, čím sa znížila miera kontroly vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní aj vo vzťahu k tajným službám, ktorá nemá alternatívu dostatočnú, pretože tá parlamentná kontrola je častokrát iba, iba formálna. Upozorňovali sme na to, napriek tomu ste si to presadili a myslím, že na tejto schôdzi ste prelomili aj veto, veto prezidenta, ktorý vás na to tiež upozorňoval.
A na tejto schôdzi koaliční poslanci opäť dávajú najavo, že tomu vôbec nerozumejú a že chcú ísť úplne opačným smerom, keď navrhujú zrušiť povinnosť orgánov činných v trestnom konaní zaoberať sa anonymnými podaniami, teda anonymnými trestnými oznámeniami. Čiže už nemá byť rozhodujúce to, čo je obsah toho trestného oznámenia, ale to, či je, či je, či sú tie údaje úplné alebo či to náhodou, náhodou nie je anonymné. Čiže vytvára sa tým priestor, aby aj trestné oznámenia, ktoré obsahujú informácie o tom, že je páchaná trestná činnosť alebo bol spáchaný trestný čin, môžu obsahovať aj informácie o tom, akým spôsobom je možné tieto podozrenia preveriť, napriek tomu bude stačiť, že tie údaje o oznamovateľoch budú neúplné alebo budú tam chýbať a orgán činný v trestnom konaní bude môcť dať tento návrh pekne zo stola, alebo toto trestné oznámenie.
Toto ste, pochopiteľne, v prvom čítaní odhlasovali, tak sa budem veľmi pozorne pozerať na to, ako sa postavíte k návrhu kolegu Beblavého, ktorý uchopil súčasnú situáciu opačným a podľa môjho presvedčenia správnym spôsobom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Ešte pán Beblavý.

Ďakujem, pán predseda, za slovo, ďakujem aj kolegovi Dostálovi za jeho vystúpenie.
Dovoľte mi nadviazať na to, čo hovoril, a, ale predsa len to ešte rozšíriť a možno to aj postaviť trochu širšie.
V demokratických štátoch – a treba povedať, že aj v nedemokratických, ale tam to býva dramatickejšie – dochádza nakoniec vždy k výmene moci. Niekde to trvá krátko, niekde to trvá dlho, najdlhšie, čo si pamätám, to napríklad v demokratických štátoch v ostatných desaťročiach to bolo v Nemecku, kde vládla, SDP bola v opozícii od roku 1982 až do roku 1998, to je 16 rokov, vo Veľkej Británii boli liberalisti v opozícii a konzervatívci pri moci od roku 1979 do roku 1997, čo je to 18 rokov, to znamená, niekde to trvá aj veľmi dlho, niekde stihnú vyrásť aj deti a dôjsť až do plnoletosti, ale nakoniec sa to vždy stane. A tí, čo sú v politike, najmä tí, čo sú v politike alebo chcú tam byť dlhodobejšie, by preto, aj keď sú pri moci, mali zvažovať aj kvôli záujmu krajiny, ale aj kvôli záujmu samotnému to, že zákony, ktoré schvaľujú, tam budú platiť, aj keď už oni pri moci nebudú, inštitúcie, ktoré nefungujú dobre alebo ktoré sú zneužiteľné, budú také, aj keď oni už nebudú pri moci. A to, čo je možno dnes dobrý nástroj na či už biznis, alebo nejaké politické ciele, sa môže veľmi ľahko obrátiť proti nim, ak raz zmenia stranu, ak voliči rozhodnú inak.
Prečo to spomínam, je, že jeden presne z takýchto príkladov je to, čo spomenul kolega Dostál a k čomu by som ja dal veľmi rád ako protiklad tento návrh, ktorý tu predkladáme, a to je naozaj otázka odpočúvania. Máme vďaka zákonom o slobodnom prístupe k informáciám režim, kde bolo možné aj spätne získať informácie o súhlasoch o odpočúvaní použitím informačno-technických prostriedkov a len vďaka tomu, že niektorí aktivisti, novinári, analytici si tieto rozhodnutia vypýtali a začali ich študovať, sme zistili v minulosti, že odpočúvanie na Slovensku je úplne legálne, a to zdôrazňujem legálne, štátnymi orgánmi alebo konkrétnymi jednotlivcami široko zneužívané. Aby som vám dal príklady.
Po prvé, zistili sme, že súdy s výnimkou, myslím, Špeciálneho súdu nevykonávajú reálnu kontrolu týchto príkazov, čo vieme podľa toho, že viac ako 99 % týchto návrhov bolo schválených bežnými sudcami napriek tomu, že veľa z týchto návrhov neobsahovalo reálne žiadne individualizované odôvodnenie. Boli tam takzvané, aj to, čo volajú teda žargonisti copy-paste, tak my Slováci voláme teda že kopírovanie. To znamená, že zobralo sa odôvodnenie z inej žiadosti, dalo sa tam a sudca to aj tak bežne podpisoval.
Vieme, že boli podpisované rozhodnutia o odpočúvaní, o nasadení informačno-technických prostriedkov tak, že telefonický styk s celou nejakou krajinou bol odpočúvaný. Za každý telefonát, ktorý viedol do určitej krajiny, ktorá bola v tom príkaze pomenovaná, bol odpočúvaný, čo si neviem predstaviť, ako by prešlo kontrolou napríklad Európskeho súdu pre ľudské práva. A mohol by som takto pokračovať.
A to, že sa to tu dialo, a teraz chcem zdôrazniť, to sa dialo za všetkých vlád, to teraz niežeby som išiel biť vládu Roberta Fica, vládu Ivety Radičovej, to sa dialo za všetkých vlád, že čo si orgány činné v trestnom konaní navrhli, to im sudcovia poschvaľovali bez takmer žiadnej kontroly. A my by sme ani to nevedeli, keby vďaka slobodnému prístupu k informáciám si to niekto nemohol aspoň spätne vypýtať a skontrolovať to a zverejniť to. To je, samozrejme, prvý krok, pretože sa to stále deje, ale aspoň vieme, že máme problém. Aspoň môžu tí, voči ktorým sa to dialo, aspoň spätne to nejakým spôsobom riešiť.
Ako spomenul kolega Dostál, keď Lucia Žitňanská v rámci teda novej vlády pána Pellegriniho už nebola ministerkou spravodlivosti, do jedného týždňa od vymenovania tejto vlády prišiel pán minister Gál s návrhom, aby toto už nebolo. Napriek tomu, že sme sa pokúšali v rozprave, v zákulisných diskusiách, počas schvaľovania naozaj vysvetľovať, že ak treba obmedziť napríklad možnosti zneužitia tohto ustanovenia vo vzťahu k spravodajským službám, zahraničným ambasádam, možno ďalším, že sme všetci za a že plošne toto zrušiť alebo obmedziť nie je vo verejnom záujme, neuspeli sme, schválilo sa to s drobnou zmenou.
Prečo to spomínam? Pri tomto zákone je práve naozaj to, že dneska si možno hovoria poslanci, ktorí za to hlasovali, že mne sa to nemôže stať, lebo ja som poslanec vládnej koalície, nie takto, voči mne takto zákon zneužitý nebude. Netrúfol by som si ja toto povedať, pretože aj v rámci vládnej koalície sa dejú rôzne spory či už politických, alebo biznisových skupín.
A zároveň, ako som spomínal na začiatku, raz k tej výmene moci určite príde. A preto by sme všetci mali nastaviť pravidlá tak, aby nám vyhovovali, či už sme v opozícii alebo v koalícii, aby boli dobré, aby boli vo verejnom záujme, aby chránili individuálne práva ľudí, aby chránili spravodlivosť vhodným spôsobom.
A to ma vracia k tomuto návrhu, že toto je návrh, ktorý dáva poriadok do zverejňovania informácií. On sa netýka priamo politického rozhodovania, pretože hovoríme o konaní Policajného zboru, hovoríme o konaní prokurátora, hovoríme o konaní súdu, to znamená, toto nie je niečo, čo by zasahovalo do kompetencie alebo zverejňovania informácií o štátnych orgánoch iného typu, najmä tých, ktoré sú riadené parlamentom alebo vládou, tie už podľa dnešných zákonov majú väčšinou veľmi rozsiahle a prísne povinnosti, či už na žiadosť, alebo aktívne mnohé veci zverejňovať. To sa týka práve tejto sféry, ktorá je, ktorá by mala byť nezávislá a nestranná a ktorá ale veľmi intímne môže zasahovať do života každého občana tým, že ho môže pripraviť nielen o peniaze a česť, ale dokonca aj o slobodu a má na to štátnu sankciu a garanciu.
Preto si dovolím aj kolegov z koalície požiadať, rád by som vás požiadal, aby ste hlasovali za tento návrh a, samozrejme, o to vás žiadam a s úctou prosím.
Ale chcel by som vám povedať inú vec, že ak aj z dôvodu koaličnej disciplíny, z dôvodu rozhodnutia, ktoré mi raz vysvetlil tuto kolega sediaci za mnou, že žiadne opozičné návrhy neprejdú, aj keby zem mala sa rozpadnúť, tak skúste si to aspoň vnútorne rozdiskutovať, že akým smerom počas toho roka a pol, približne, do volieb chcete v tejto veci ísť, či keď už to nemôže prísť z návrhu opozície, či to nemá prísť z návrhu povedzme ministerstva spravodlivosti a ministerstva vnútra, aby sa naozaj začala obnovovať dôvera a verejná kontrola týchto orgánov, aby sme sa niekam pohli. Pretože táto situácia, ktorú dnes máme, je podľa mňa dlhodobo veľmi, veľmi zlá.
A dovolím si skončiť jednou príhodou. Je to príhoda, ktorú som zažil pred niekoľkými týždňami na východe Slovenska v obci, v jednej obci, ktorú nebudem menovať, lebo nemám súhlas toho človeka, bola to obec v okrese Michalovce, kde sme sa stretli so starostom kvôli úplne inej téme. Bola to téma osýpok a epidémie, ktorá aj v tej obci bola, a takže sme vôbec tam nešli s týmto vedomím, ale uprostred, uprostred tejto diskusie o osýpkach starosta, ktorý je teda nezávislý, ale maďarskej národnosti, začal hovoriť jednak o celkovej politickej situácii, ale aj o jednom konkrétnom poslancovi, ktorý úplnou zhodou okolností je spolupredkladateľom, alebo to nie je zhodou okolností, toho návrhu, ktorý kolega Dostál spomínal. To je ten návrh, aby orgány činné v trestnom konaní sa nezaoberali nepodpísanými podaniami. Je to jedna z jeho prvých legislatívnych iniciatív, naozaj vidíme, čo ho trápi v parlamente. A on hovoril o tom, že ako sa chová tento poslanec v rámci toho regiónu, pretože v rámci tohto regiónu pôsobí politicky. A poviem to tak, hoci aj jeden je Maďar, aj druhý je Maďar, nehovoril o ňom pekne. Hovoril o ňom veľmi kriticky a negatívne. Ale čo je dôležitejšie, hovoril aj o tom, že konanie takýchto politikov a tá absolútna deštrukcia dôvery k štátu vedie podľa neho k revolučnej situácii.
A, viete, tento starosta nebol taký ten typický kverulant alebo sťažovateľ, čo na všetko rozpráva, že je zlé. Naopak, to bol človek, ktorý jednak starostom je už, myslím, že šestnásť rokov, ak som ho správne počúval, ktorý pre tú obec, malú obec, získal neuveriteľné množstvo peňazí a projektov, a to sme videli na vlastné oči vo vedľajšej miestnosti, kde boli sekretárky a kde mali, viete, vidíte tie stohy fasciklov, kde taký operačný program, projekt, taká dotácia z úradu práce. Teda človek, ktorý naozaj využil všetky možnosti, aby obec zveľadil, aj tú obec zveľaďuje.
A keď vám takýto akčný, konštruktívny, pragmatický politik, človek, starosta začne hovoriť o tom, že situácia je tak zlá, lebo politici, ktorí stratia dôveru ľudí, devastujú natoľko štát, že to skončí revolúciou. A hovorí to bez akejkoľvek irónie, bez akéhokoľvek preháňania, hovorí to skôr až smutným hlasom, tak pochopíte hĺbku devastácie morálky, ktorú máme. Pretože, ja opakujem, nehovoril to kverulant, nehovoril to notorický sťažovateľ, hovoril to, naopak, niekto, viete, ak existuje symbol pragmatického, aktívneho človeka, je to úspešný starosta.
A keď si aj úspešní starostovia toto myslia, najmä ak majú skúsenosť s predkladateľmi našich zákonov o nevyšetrovaní trestných oznámení, tak naozaj sme na pokraji niečoho, čo môže byť zlomové a mali by sme od toho urobiť niekoľko krokov späť.
Samozrejme, zvýšenie transparentnosti, ktorú navrhujeme, nie je jediné a nie je ani to, čo to samo osebe zabezpečí a je to súčasť toho balíka. A preto by som si vás dovolil všetkých poprosiť o podporu tohto návrhu. A ak to politicky nie je prijateľné, aspoň možno o jeho vykradnutie. Viem, že málokedy obeť žiada lupiča o to, aby ho vykradol, a v tomto prípade to ocením a dokonca sľubujem, že to tak ani nebudeme nazývať.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca dve faktické, uzatváram možnosť prihlásenia.
Pán poslanec Grendel.