35. schôdza

Dobrý deň všetkým. Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Takže neprítomná je pani ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová, zastupuje ju pani ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Potom je tu, v ďalšom nám tu chýba podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši, na zahraničnej pracovnej ceste, naňho nie sú žiadne otázky. Takisto tu nie je pani podpredsedníčka vlády Gabriela Matečná, na ňu nie sú otázky. Kvôli neodkladným pracovným povinnostiam tu nie je minister hospodárstva Peter Žiga, nie sú otázky. Podobne pán minister Gábor Gál, nie sú otázky. A rovnako je to aj s pánom ministrom Jánom Richterom. Ostatní sme k dispozícii.
Ďakujem, skončil som.

Vážený pán poslanec, Európska komisia v septembri tohto roku navrhla, aby sa Európska pohraničná a pobrežná stráž, ktorej sídlo je v poľskej Varšave, výrazne posilnila. Zahŕňa to zvýšenie jeho personálu zo súčasných 1 500 na 10-tisíc príslušníkov do roku 2020, ako aj nárast rozpočtu na 10 mld. eur počas siedmich rokov. Poľský premiér Mateusz Morawiecki so svojím českým partnerom Andrejom Babišom vo svojom vyhlásení vyjadrili obavu, že ambiciózny plán rozšírenia Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže, ktorú poznáme pod menom Frontex, bude mať následky v podobe menších zdrojov z eurofondov na infraštruktúru stredoeurópskych krajín. Je to ich názor, ktorý mi neprislúcha bližšie komentovať.
Čo sa týka Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže, rád by som zdôraznil, že ide o agentúru, ktorá bola schválená a spustená práve počas veľmi dobre zvládnutého predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v októbri 2016. Primárnou úlohou agentúry je pomôcť štátom, ktoré sa nachádzajú pod tlakom alebo majú problém s ochranou svojej hranice.
Nedá mi nespomenúť, že dôsledná ochrana vonkajších hraníc Únie, resp. Schengenu je aspekt, ktorý Slovenská republika, ale aj ostatné krajiny V4 jasne akcentovali od vypuknutia migračnej krízy. V súvislosti s návrhom Európskej komisie na zmenu mandátu agentúry treba podotknúť, že v Slovenskej republike, podobne ako aj v ostatných členských štátoch len začína odborná analýza uvedeného návrhu. Predpokladáme, že členské štáty budú na základe podrobného oboznamovania sa s návrhom korigovať svoje prvotné reakcie. Legislatívny proces bude prebiehať niekoľko mesiacov, počas ktorých sa bude text návrhu upravovať na základe pripomienok z jednotlivých členských štátov, budú sa upresňovať podmienky, počty disponibilných expertov, rozdelenie finančných prostriedkov a budú sa riešiť aj ďalšie dôležité otázky súvisiace s činnosťou Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.
Výsledný text návrhu nariadenia bude kompromisom medzi pozíciami členských štátov a pozíciou Európskeho parlamentu. Naša pozícia k Európskej pohraničnej a pobrežnej stráži je jasná. Slovensko jednoznačne podporuje, aby bola schopná zásahu, podieľať sa na návratoch utečencov, či vedela pôsobiť aj v tretích krajinách, pochopiteľne, na základe ich súhlasu.
Na druhej strane my Európsku a pohraničnú stráž chápeme ako agentúru, ktorej úlohou je podpora členských štátov, nie nahradenie ich národných zborov. Preto by sme boli radi, aby hlavné kompetencie zostali v rukách členských štátov a tie mali posledné slovo v rozhodovaní o nasadení jednotiek agentúry na ich území. Vyslovujem celkom otvorene, že naša podpora v problematike ochrany vonkajších hraníc by nemala byť zneužitá na ďalšiu stratu suverenity členských štátov v predmetnej oblasti.
Druhým dôležitým aspektom je stály zbor o počte 10-tisíc osôb, ktorý ma byť, ako som už uviedol, naplnený do roku 2020. Komisia vo svojom návrhu nevysvetlila, na základe akých počtov dospela k danému číslu. Komisia tieto detaily neuviedla. Nechceme sa totiž dostať do situácie, keď by došlo k spusteniu národných zborov; prepáčte; k opusteniu národných zborov skúsenými expertmi, ktorí následne na národnej úrovni môžu naozaj chýbať. Túto výhradu má viacero členských štátov, nielen my.
Pre doplnenie si dovoľujem uviesť, že Slovenská republika sa od vzniku Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže aktívne zapája do všetkých jej činností s dôrazom na operačné aktivity, ktoré prebiehajú na vonkajšej hranici. V roku 2016 až v roku 2018 bolo vyslaných 368 policajtov expertov, ktorí pomáhali pri kontrole vonkajších hraníc predovšetkým v Grécku, v Taliansku, v Maďarsku a v Poľsku. V rámci vyslaní na základe bilaterálnych dohôd bolo vyslaných ďalších 475 policajtov expertov, prednostne na územie tretích krajín, ako je napríklad bývalá juhoslovanská republika Macedónsko alebo Srbsko, ale v čase vrcholiacej migračnej krízy aj do Slovinska a Maďarska.
V rámci spolupráce v oblasti migračnej politiky a ochrany vonkajšej hranice nachádzame členské štáty s rovnakými prioritami a názormi najmä v krajinách vyšehradskej skupiny, ale aj v Rakúsku. Slovenská republika v uvedenom období spoločne s nimi vyslala do krajín západného Balkánu spolu 3 462 policajtov expertov, ktorí chránili členské krajiny pred prílevom migrantov ešte pred tým, ako títo dosiahli hranice Európskej únie. Na základe skúseností z predchádzajúcich rokov prichádzajú predstavitelia členských štátov k presvedčeniu, že problémy súvisiace s migráciou v kontexte nasadenia Frontexu treba riešiť vtedy, keď sa naozaj objavia.
Ako som už naznačil v úvode svojej odpovede, rokovania ohľadne návrhu na zmenu mandátu Frontexu sú ešte len na začiatku. Pochopiteľne, ide o dôležitú záležitosť aj pre Slovenskú republiku, ktorej budeme na expertnej a politickej úrovni venovať primeranú pozornosť.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne Úradu vlády, a teda pánovi premiérovi v tomto prípade asi za odpoveď a rád by som možno len doplňujúcu otázku, na ktorú možno vy, pán minister, budete vedieť ešte kvalifikovanejšie odpovedať. Koľko je Slovenská republika pripravená finančne pomôcť do takéhoto mechanizmu, ktorý sa, ako ste prečítali, plánuje? Máme už v tomto smere nejaké čísla na stole?

Ďakujem za doplňujúcu otázku. Žiadne konkrétne čísla nie sú na stole. Na stole je návrh viacročného finančného rámca so základnými parametrami z pohľadu medziročného alebo medziročného nárastu výdavkov v objeme okolo troch percent. Pracuje sa na rozpočte na budúci rok. Frontex a ochrana vonkajšej hranice ale je otázka konsenzuálna. To znamená, tak ako sme možno pred dvoma rokmi bojovali s; no, bojovali, bojovali je silné slovo; mali sme spory s inými členskými krajinami o váhe ochrany práve vonkajšej hranice. Tak tu myslím, že teraz nikto pochybnosti nemá. My v rozpočte, v štátnom rozpočte na budúci rok máme aj tento rok vytvorenú rezervu v objeme niekoľko desiatich miliónov eur na dodatočné výdavky, ako keby poplatky do Európskej únie. Takže z tohto pohľadu si myslím, že budeme vždy pripravení reagovať, ak to bude potrebné, a v prípade nejakej migračnej vlny to potrebné určite bude a malo by význam byť účastný takej aktivity.
Ďakujem.

Na začiatku by som rád uviedol, že jednotlivé krajiny strednej Európy sú plne suverénne a nezávislé. Krajiny Vyšehradskej štvorky síce koordinujú v mnohých otázkach svoju zahraničnú politiku a nastoľujú v rámci inštitúcie Európskej únie vlastné alternatívne riešenia, ale inak realizujú vlastnú autonómnu politiku. Každá krajina Európskej únie, nielen krajiny strednej Európy a V4, má svoj vlastný vývoj, rôzne nastavenie a fungovanie demokratických inštitúcií a politického systému a z nich prameniacich benefitov, ako aj problémov, ktoré si musí vyriešiť každá samostatne.
Naša vláda plne rešpektuje vnútropolitický vývoj u našich partnerov a zásadne ho nekomentujeme. V prípade, že francúzsky prezident Emmanuel Macron v minulosti komentoval alebo vyjadril určité výhrady k politickému vývoju v strednej Európe, netýkalo sa to Slovenska. Pokiaľ ide o Slovensko, ja osobne, ako aj môj predchodca vo funkcii predsedu vlády, mám s pánom prezidentom Macronom veľmi dobré vzťahy. Viackrát sme sa formálne, ale aj neformálne stretli. Slovensko-francúzske vzťahy sú v súčasnosti, ale aj v posledných dekádach – zvlášť po vstupe Slovenska do Európskej únie – na vynikajúcej úrovni a to vo všetkých relevantných oblastiach, ekonomiky, obchodu, vzdelávania aj kultúry.
Žijeme v dobe mediálnych hysterizácií, plných, zaručených, myslím to v úvodzovkách, právd o vine a treste. Žiaľ, na Slovensku je zaužívané vynášanie predčasných rozsudkov a hrdelných trestov, ktoré je v politike obzvlášť nebezpečné. Opakovane preto zdôrazňujem, že som zástancom prezumpcie neviny, a to sa týka aj vami spomínanej kriminalizácie opozičného lídra Jeana-Luca Mélenchona. A ako aj vy, aj ja čerpám z verejne dostupných zdrojov. Podľa nich zakladateľ strany Nepokorené Francúzsko, poslanec Národného zhromaždenia, ľavicový poslanec a neúspešný kandidát na post prezidenta v roku 2017 je predbežne vyšetrovaný z údajného zneužívania finančných prostriedkov Európskeho parlamentu a z údajných účtovných nezrovnalostí pri financovaní jeho prezidentskej kampane. Chápem pobúrenie a emócie, aké mohla vyvolať policajná akcia v dome opozičného lídra a v centrále jeho strany. Chcel by som však zdôrazniť, že mám plnú dôveru vo francúzsky právny systém a nezávislosť prokuratúry, ktorá dala pokyn na vykonanie vyšetrovacích úkonov bez akejkoľvek ingerencie francúzskej vlády. Som úplne presvedčený, že nezávislé francúzske orgány konajú a budú konať podľa platných zákonov a demokratických princípov. Akékoľvek výhrady alebo pochybnosti politického charakteru sú vnútornou záležitosťou Francúzskej republiky. Verím ubezpečeniu, ktoré dal v tomto smere Národnému zhromaždeniu predseda vlády Édouard Philippe.
Chcel by som vás na záver upozorniť, že podobný problém účtovných nezrovnalostí a zlého nakladania finančných prostriedkov vo volebnej kampani, ktorý sa rieši v prípade pána Mélenchona, sa udial aj na Slovensku. Pán poslanec, to posledné, čo by som teraz urobil, je vynášanie predčasných rozsudkov a úsudkov a snažil by som sa na tom nekorektne politicky zarobiť. Verím, že pravda vyjde nakoniec najavo.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Iba by som doplnil, doplnil by som pána ministra, respektíve pána predsedu vlády, aby som zopár detailov z tej akcie priniesol. Policajti prišli do domu Jeana-Luca Mélenchona o siedmej hodine ráno. Zobrali počítače, mobilné telefóny a USB kľúče. Podľa Mélenchona sa správali hrubo, sácali ľudí na zem. Mélenchon hovorí, že nová vláda sa pošpinila. Pošpinila sa raziou v priestoroch jednej z hlavných opozičných strán. Nebolo to prvýkrát. Dve najväčšie opozičné strany vo Francúzsku sú kriminalizované, a to si treba uvedomiť, že Jean-Luc Mélenchon mal 20-percentnú podporu v prezidentských voľbách. A v situácii, kedy máte dve najväčšie opozičné strany zhodou okolností vyšetrované políciou, ktorá má, o ktorej hovorí Mélenchon ako o spolitizovanej a ako o politicky motivovanom čine, asi by sme sa mali vyjadriť, hlavne keď sa jedná o predstaviteľa, ktorý veľmi rád sa vyjadruje, ako som spomínal, vo vzťahu k našim susedom.
K Emmanuelovi Macronovi Jean-Luc Mélenchon povedal: "Keď prehľadávate môj počítač, viete veľmi dobre, že robíte niečo nekalé, skazené a nečestné." A naozaj mám pocit, že toto by sa v európskej demokracii diať nemalo. Ja len pripomeniem vyjadrenie GUE/NGL, frakcie Európskeho parlamentu, ktorá túto politickú raziu označuje za politicky motivovanú akciu. Takže len na dokreslenie, čo sa deje vo Francúzsku.
Ale, samozrejme, za odpoveď pánovi premiérovi, respektíve vicepremiérovi veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, vo svojej otázke reagujete na medializované informácie, ktoré včera po rokovaní bezpečnostnej rady oznámil predseda vlády. Podľa zverejnených informácií sa Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky stalo terčom rozsiahleho kybernetického útoku. Po Nemecku, Českej republike a Veľkej Británii sme sa stali ďalším cieľom sofistikovanej kybernetickej špionáže. Útok odhalilo Vojenské spravodajstvo Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Vzhľadom na závažnosť situácie príslušníci vedenia Vojenského spravodajstva informovali o útoku Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky.
Vojenské spravodajstvo zaznamenalo neštandardné správanie sa počítačov a po hĺbkovej analýze potvrdilo, že ide o sofistikovaný škodlivý kód, ktorý umožňuje útočníkom filtráciu dát z vnútra organizácie na útočníkove servery v zahraničí. Identita útočníkov a predmet ich záujmu je v súčasnosti predmetom vyšetrovania a dokumentovania. Predseda vlády zároveň požiadal riaditeľa Vojenského spravodajstva a Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby, aby prešetrili aktuálny stav zabezpečenia celej vládnej siete. Zatiaľ aj pre prebiehajúce zisťovanie nie je možné špecifikovať, kto za útokom stojí.
Rovnako aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák potvrdil, že útočníci sa nedostali k utajovaným skutočnostiam, pretože citlivé informácie sú prenášané po lepšie chránených kanáloch. Informačné systémy ministerstva zahraničných vecí neboli znefunkčnené. Zároveň však prebieha preverovanie, aké informácie, aké informácie mohli útočníci naozaj získať. Príslušné orgány verejnej moci spolu s ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí zavádzajú sériu bezpečnostných opatrení, ktoré majú zabrániť ďalším podobným aktivitám.
Zároveň chcem povedať, že budovanie špeciálnej infraštruktúry v oblasti kybernetickej bezpečnosti bude naďalej jednou z priorít výdavkov vlády; čomu sa ja obzvlášť teším; pretože ide o oblasť, ktorú nesmieme podceniť. Musíme si všetci uvedomiť, že podobné útoky na informačné systémy či už vlád štátov, alebo rôznych inštitúcií a podnikov sú problém, ktorý sa objavuje takmer denne. Preto je potrebné, aby boli na podobné udalosti všetci pripravení a ochrana systému musí fungovať na vysokej úrovni. Nielen Slovensko, ale aj všetky štáty a inštitúcie sveta sú v permanentnom ohrození. Práve kvôli tomu, že sa útoky opakujú, robíme preventívne skúšky bezpečnosti jednotlivých ochranných systémov, aby sa bezpečnosť zvyšovala. Slovenská republika už veľa investovala aj z fondov Európskej únie na riešenie tohto problému. Tento prípad však ukázal, že budú potrebné ďalšie investície.
V súčasnosti prijímame protiopatrenia a sledujeme aktivity dotyčných organizácií, ktoré pravdepodobne za týmto útokom stoja, hoci ich dnes nemôžeme bližšie špecifikovať. Vzhľadom na citlivosť prípadu, prebiehajúce vyšetrovanie a sledovanie aktivít by som dnes nerád zachádzal do hlbších detailov.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, samozrejme, odpoviem, len chcem povedať, že toto je b. Cost Benefit analýza je béčko. To znamená, že najprv musíme urobiť to áčko pred realizáciou Cost Benefit analýzy, ktorá je popísaná ako úloha do budúcnosti pre náš rezort. V stratégii ochrany pamiatkového fondu na roky 2017 až 2022 je potrebné vypracovať iné čiastkové úlohy, na ktoré táto úloha bude nadväzovať v nasledujúcich rokoch. V akčnom pláne na roky ´18 až ´20 k stratégii ochrany pamiatkového fondu na roky ´17 až ´22 je stanovená úloha ako predispozícia práve k tejto spomínanej úlohe vypracovať metodiku výpočtu zvýšených nákladov potrebnú na zavedenie systému refundovania zvýšených nákladov spojených s obnovou národných kultúrnych pamiatok v porovnaní s obnovou objektu, ktorý nie je národnou kultúrnou pamiatkou. Akčný plán momentálne je v schvaľovacom procese a do konca novembra tohto roka bude tento plán predložený vláde.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, za slovo.
Vážená pani poslankyňa, v danej veci bol prijatý podnet, ktorý vybavuje úrad kontroly sekcie, pardon; úrad sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Dňa 17. septembra 2018 prezident Policajného zboru listom oznámil Národnému bezpečnostnému úradu podozrenie z možnej neoprávnenej manipulácie s utajovanými skutočnosťami plukovníkom doktorom Jaroslavom Málikom. Preverením bolo zistené, že menovaný v čase výkonu do funkcie prvého viceprezidenta Policajného zboru disponoval platným osvedčením vydaným na základe bezpečnostnej previerky vykonanej podľa § 18 ods. 4 zákona č. 215/2004 o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre stupeň utajenia tajné, na základe čoho mu bol prezidentom Policajného zboru pri nástupe do funkcie vydaný záznam o určení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami zmieneného stupňa utajenia tajné. Inšpekčná služba Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v danej veci koná na základe podnetu, ktorý som spomínala.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem veľmi pekne, dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, očkovanie je v súčasnosti najúčinnejším preventívnym opatrením pred závažnými infekčnými ochoreniami. V súčasnosti sa detská populácia na Slovensku povinne očkuje v súlade s platnou legislatívou proti desiatim prenosným ochoreniam: záškrt, tetanus, čierny kašeľ, osýpky, mumps, ružienka, vírusová hepatitída typu B, hemofilové invazívne nákazy, polyomilitída, pneumokokové invazívne nákazy. Rodičia podľa platnej legislatívy, ktorí neumožnia, aby ich dieťa bolo zaočkované napriek lekárskym odporúčaniam a zákonnej povinnosti, by si mali uvedomiť, že vystavujú riziku ochorenia nielen vlastné dieťa, ale zároveň aj ďalšie deti vnímavé voči infekcii, ktoré nemôžu byť zaočkované zo zdravotných dôvodov alebo vzhľadom na svoj vlastný vek.
Takisto treba uviesť, že po očkovaní, tak ako po aplikácii ktoréhokoľvek iného lieku sa môže vyskytnúť reakcia. Väčšina reakcií po očkovaní patrí medzi očakávané reakcie a vlastne ide o tzv. prirodzenú fyziologickú reakciu organizmu na správanie antigénu, teda očkovacej látky. Pri porovnávaní rizika vzniku ochorenia a možných komplikácií s rizikami, ktoré prináša aplikácia očkovacej látky, prevažuje stále význam očkovania v prevencii infekčného ochorenia nad rizikami, ktoré by mohol potenciálne priniesť.
Okrem medicínskeho významu je očkovanie dôležité aj po ekonomickej stránke. Náklady na očkovanie sú neporovnateľne nižšie ako náklady na liečbu, hospitalizáciu pacienta, komplikácie a ďalšie ochorenia, ktorým je možné predísť očkovaním. Ministerstvo zdravotníctva zastáva názor, že očkovanie je nepochybne najúčinnejší prostriedok, ako zabrániť vzniku infekčných ochorení, preventabilných očkovaní, ktoré môžu mať u detí závažný priebeh a spôsobiť zhoršenie celkového zdravotného stavu. Rozširovanie pochybností o tom, že očkovanie nie je účinné a bezpečné, bez dôkladnej znalosti problematiky môže závažným spôsobom prispieť k ohrozeniu zdravia detskej populácie, a nielen detskej. Pri súčasnom intenzívnom pohybe obyvateľstva nie je vylúčené zavlečenie akejkoľvek infekčnej choroby do ktorejkoľvek krajiny sveta vrátane Slovenska. A ja osobne aj v rámci teda mojej dlhoročnej praxe si dovolím povedať, že externý benefit očkovania, myslím si, žiadne iné preventabilné zásahy nedokážu preskočiť.
Ďakujem veľmi pekne.