35. schôdza

Ďakujem. Vážený pán poslanec, vo svojej otázke reagujete na medializované informácie, ktoré včera po rokovaní bezpečnostnej rady oznámil predseda vlády. Podľa zverejnených informácií sa Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky stalo terčom rozsiahleho kybernetického útoku. Po Nemecku, Českej republike a Veľkej Británii sme sa stali ďalším cieľom sofistikovanej kybernetickej špionáže. Útok odhalilo Vojenské spravodajstvo Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Vzhľadom na závažnosť situácie príslušníci vedenia Vojenského spravodajstva informovali o útoku Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky.
Vojenské spravodajstvo zaznamenalo neštandardné správanie sa počítačov a po hĺbkovej analýze potvrdilo, že ide o sofistikovaný škodlivý kód, ktorý umožňuje útočníkom filtráciu dát z vnútra organizácie na útočníkove servery v zahraničí. Identita útočníkov a predmet ich záujmu je v súčasnosti predmetom vyšetrovania a dokumentovania. Predseda vlády zároveň požiadal riaditeľa Vojenského spravodajstva a Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby, aby prešetrili aktuálny stav zabezpečenia celej vládnej siete. Zatiaľ aj pre prebiehajúce zisťovanie nie je možné špecifikovať, kto za útokom stojí.
Rovnako aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák potvrdil, že útočníci sa nedostali k utajovaným skutočnostiam, pretože citlivé informácie sú prenášané po lepšie chránených kanáloch. Informačné systémy ministerstva zahraničných vecí neboli znefunkčnené. Zároveň však prebieha preverovanie, aké informácie, aké informácie mohli útočníci naozaj získať. Príslušné orgány verejnej moci spolu s ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí zavádzajú sériu bezpečnostných opatrení, ktoré majú zabrániť ďalším podobným aktivitám.
Zároveň chcem povedať, že budovanie špeciálnej infraštruktúry v oblasti kybernetickej bezpečnosti bude naďalej jednou z priorít výdavkov vlády; čomu sa ja obzvlášť teším; pretože ide o oblasť, ktorú nesmieme podceniť. Musíme si všetci uvedomiť, že podobné útoky na informačné systémy či už vlád štátov, alebo rôznych inštitúcií a podnikov sú problém, ktorý sa objavuje takmer denne. Preto je potrebné, aby boli na podobné udalosti všetci pripravení a ochrana systému musí fungovať na vysokej úrovni. Nielen Slovensko, ale aj všetky štáty a inštitúcie sveta sú v permanentnom ohrození. Práve kvôli tomu, že sa útoky opakujú, robíme preventívne skúšky bezpečnosti jednotlivých ochranných systémov, aby sa bezpečnosť zvyšovala. Slovenská republika už veľa investovala aj z fondov Európskej únie na riešenie tohto problému. Tento prípad však ukázal, že budú potrebné ďalšie investície.
V súčasnosti prijímame protiopatrenia a sledujeme aktivity dotyčných organizácií, ktoré pravdepodobne za týmto útokom stoja, hoci ich dnes nemôžeme bližšie špecifikovať. Vzhľadom na citlivosť prípadu, prebiehajúce vyšetrovanie a sledovanie aktivít by som dnes nerád zachádzal do hlbších detailov.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.
Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslankyne Natálie Milanovej; je prítomná; na ministerku kultúry Ľubicu Laššákovú a znie: "Pani ministerka, je už vypracovaná Cost Benefit analýza na systém refundovania zvýšených nákladov spojených s obnovou kultúrnych pamiatok?"
Nech sa páči, pani ministerka.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, samozrejme, odpoviem, len chcem povedať, že toto je b. Cost Benefit analýza je béčko. To znamená, že najprv musíme urobiť to áčko pred realizáciou Cost Benefit analýzy, ktorá je popísaná ako úloha do budúcnosti pre náš rezort. V stratégii ochrany pamiatkového fondu na roky 2017 až 2022 je potrebné vypracovať iné čiastkové úlohy, na ktoré táto úloha bude nadväzovať v nasledujúcich rokoch. V akčnom pláne na roky ´18 až ´20 k stratégii ochrany pamiatkového fondu na roky ´17 až ´22 je stanovená úloha ako predispozícia práve k tejto spomínanej úlohe vypracovať metodiku výpočtu zvýšených nákladov potrebnú na zavedenie systému refundovania zvýšených nákladov spojených s obnovou národných kultúrnych pamiatok v porovnaní s obnovou objektu, ktorý nie je národnou kultúrnou pamiatkou. Akčný plán momentálne je v schvaľovacom procese a do konca novembra tohto roka bude tento plán predložený vláde.

Ďakujem.
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.
Ďakujem, pani ministerka.
Druhá otázka je od pani poslankyne Veroniky Remišovej na ministerku vnútra Slovenskej republiky pani Denisu Sakovú a znie: "Vážená pani ministerka, v posledných dňoch vyšlo najavo, že bývalý policajný viceprezident Jaroslav Málik nemal bezpečnostnú previerku, hoci ju podľa zákona mal mať. V súčasnosti pôsobí ako policajný pridelenec. Aké kroky podniká ministerstvo a polícia v súvislosti s vyvodením zodpovednosti voči Jaroslavovi Málikovi? Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, ktorý v súčasnosti pôsobí ako poradca na ministerstve vnútra, bol v tom čase zodpovedný ako osoba, ktorá na to dala určenie. Aká zodpovednosť bude vyvodená voči nemu?"
Nech sa páči, pani ministerka.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, za slovo.
Vážená pani poslankyňa, v danej veci bol prijatý podnet, ktorý vybavuje úrad kontroly sekcie, pardon; úrad sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Dňa 17. septembra 2018 prezident Policajného zboru listom oznámil Národnému bezpečnostnému úradu podozrenie z možnej neoprávnenej manipulácie s utajovanými skutočnosťami plukovníkom doktorom Jaroslavom Málikom. Preverením bolo zistené, že menovaný v čase výkonu do funkcie prvého viceprezidenta Policajného zboru disponoval platným osvedčením vydaným na základe bezpečnostnej previerky vykonanej podľa § 18 ods. 4 zákona č. 215/2004 o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre stupeň utajenia tajné, na základe čoho mu bol prezidentom Policajného zboru pri nástupe do funkcie vydaný záznam o určení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami zmieneného stupňa utajenia tajné. Inšpekčná služba Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v danej veci koná na základe podnetu, ktorý som spomínala.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem.
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.
Tretia otázka je od pána poslanca Juraja Blanára ministerke zdravotníctva Slovenskej republiky pani Andrei Kalavskej a znie: "Vážená pani ministerka, keďže povinné očkovanie je stále predmetom spoločenských diskusií, chcel by som vás požiadať o názor ministerstva. Očkovať alebo neočkovať?"
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, očkovanie je v súčasnosti najúčinnejším preventívnym opatrením pred závažnými infekčnými ochoreniami. V súčasnosti sa detská populácia na Slovensku povinne očkuje v súlade s platnou legislatívou proti desiatim prenosným ochoreniam: záškrt, tetanus, čierny kašeľ, osýpky, mumps, ružienka, vírusová hepatitída typu B, hemofilové invazívne nákazy, polyomilitída, pneumokokové invazívne nákazy. Rodičia podľa platnej legislatívy, ktorí neumožnia, aby ich dieťa bolo zaočkované napriek lekárskym odporúčaniam a zákonnej povinnosti, by si mali uvedomiť, že vystavujú riziku ochorenia nielen vlastné dieťa, ale zároveň aj ďalšie deti vnímavé voči infekcii, ktoré nemôžu byť zaočkované zo zdravotných dôvodov alebo vzhľadom na svoj vlastný vek.
Takisto treba uviesť, že po očkovaní, tak ako po aplikácii ktoréhokoľvek iného lieku sa môže vyskytnúť reakcia. Väčšina reakcií po očkovaní patrí medzi očakávané reakcie a vlastne ide o tzv. prirodzenú fyziologickú reakciu organizmu na správanie antigénu, teda očkovacej látky. Pri porovnávaní rizika vzniku ochorenia a možných komplikácií s rizikami, ktoré prináša aplikácia očkovacej látky, prevažuje stále význam očkovania v prevencii infekčného ochorenia nad rizikami, ktoré by mohol potenciálne priniesť.
Okrem medicínskeho významu je očkovanie dôležité aj po ekonomickej stránke. Náklady na očkovanie sú neporovnateľne nižšie ako náklady na liečbu, hospitalizáciu pacienta, komplikácie a ďalšie ochorenia, ktorým je možné predísť očkovaním. Ministerstvo zdravotníctva zastáva názor, že očkovanie je nepochybne najúčinnejší prostriedok, ako zabrániť vzniku infekčných ochorení, preventabilných očkovaní, ktoré môžu mať u detí závažný priebeh a spôsobiť zhoršenie celkového zdravotného stavu. Rozširovanie pochybností o tom, že očkovanie nie je účinné a bezpečné, bez dôkladnej znalosti problematiky môže závažným spôsobom prispieť k ohrozeniu zdravia detskej populácie, a nielen detskej. Pri súčasnom intenzívnom pohybe obyvateľstva nie je vylúčené zavlečenie akejkoľvek infekčnej choroby do ktorejkoľvek krajiny sveta vrátane Slovenska. A ja osobne aj v rámci teda mojej dlhoročnej praxe si dovolím povedať, že externý benefit očkovania, myslím si, žiadne iné preventabilné zásahy nedokážu preskočiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec, doplňujúca otázka? Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pani ministerka, za odpoveď. Trošku som tú otázku položil aj preto, lebo tu máme návrh zákona jednej opozičnej strany zrušiť povinné očkovanie, a vy ste potvrdili aj tými názormi odborníkov, že očkovanie naozaj má pozitívny vplyv na zdravie spoločnosti z hľadiska predvídania alebo predchádzania tých, predovšetkým infekčných chorôb, ktoré majú nedozierne následky aj hospodárske, ale predovšetkým zdravotné. Takže chcem vám poďakovať za tento názor aj za to, čo ste povedali, a držím palce v ďalšej práci, ktorú nielen vy, ale aj celé ministerstvo má pred sebou.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne a možno iba chcem doplniť, že ja ako lekár som veľakrát mala možnosť v rozvojových krajinách vidieť, ako vyzerá spoločnosť, kde nie je povinné očkovanie, respektíve žiadne očkovanie. Čiže ak z pätnástich detí matke zomrie jedenásť, tak choďte si to s ňou vyskúšať alebo porozprávať sa s ňou.
Ďakujem veľmi pekne.