40. schôdza

Ďakujem pekne. Dotknem sa teda môjho osobného vystúpenia, takže nebudem opakovať otázku, ktorú som povedal, a ani nechcem opakovať a zdržovať čas, ale možno len, aby ste mali asi takú hrubú predstavu. Vo svojom príspevku medzi lídrami a ministrami rôznych krajín som hovoril o tom, že ak chce Európa naďalej byť konkurencieschopnou v rámci globálneho sveta, stále čelíme v určitých oblastiach fragmentácii. To znamená, stále ide o 27 alebo ešte o 28 fragmentovaných trhov, kde sa nepodarilo úspešne dokončiť projekt jednotného trhu. Ja vítam, že v niektorých oblastiach už úspechy na stole máme, ale v mnohých nie. Skonštatoval som, že tie najlepšie a mnohé z tých najlepších nápadov sveta vznikli práve na pôde Európskej únie alebo v niektorých z krajín Európskej únie. Ale vzhľadom aj na túto fragmentovanosť nakoniec boli realizované tieto projekty v Spojených štátoch amerických alebo v Ázii, pretože to pre investorov a realizátorov týchto projektov bolo jednoduchšie ako sa trápiť na európskom trhu. A to sú všetky veci, ktoré spôsobujú to, že Európa nie je schopná byť tak konkurencieschopná, ako je schopná byť, môžu byť Spojené štáty alebo Ázia.
Hovoril som o tom, že ako Európska únia nemáme víziu. My hovoríme o budúcoročnom, viacročnom finančnom rámci a rozpočte na ďalších sedem, osem rokov, ale my nevieme, čo sú vízie Európskej únie, ako má Európska únia vyzerať v roku 2030, 2025. A tomu máme podriadiť aj tvorbu rozpočtu. A to som vytýkal lídrom, že sme neboli schopní zadefinovať víziu Európy do roku 2030 a tomu podriadiť naše konanie, ale riešime len ad hoc problémy, ktoré nastávajú, a nejak sa domnievame, že kde by sme asi tými riešeniami mohli prísť.
Zároveň som povedal, že na pôde Európskej únie konáme veľmi pomaly. Ak hovoríme o moderných technológiách a o tom, ako sa dynamicky mení svet, musel som kriticky skonštatovať, že my na politickej úrovni v rámci Európskej komisie reagujeme ex post, častokrát s niekoľkoročným opozdením, kedy sa snažíme dobehnúť moderné technológie nejakou reguláciou a upraviť niečo, čo už dávno funguje, a aj tam poväčšine spravíme chyby a urobíme takú reguláciu, ktorá nakoniec tie inovácie zahatá alebo im bráni. A to sú všetko veci, ktoré, ktoré, si myslím, nie sú správne. A použil som také nové prirovnanie, a to sa tak prelínalo mojím vystúpením, a som povedal, ak hovoríme o priemysle 4.0, štvrtej generácie, ak hovoríme o priemyselnej revolúcii a digitálnej revolúcii 4.0, tak som povedal, že by som si veľmi želal, aby aj v európskych krajinách sme mali vlády 4.0. To znamená vlády, ktoré sú moderné, a vlády, ktoré reagujú na tieto nové princípy, a zvýraznil som, že taká vláda 4.0 by mala byť založená na piatich základných princípoch. To znamená, že je to vláda, ktorá je v prvom rade zameraná na občana. Po druhé, že verejné politiky musia byť založené na faktoch, nie na emóciách. Po tretie, dôraz musí byť kladený na konkrétne výstupy. To znamená, vládnuť sa musí tak, že ak sa niečo zadefinuje, tak sa musí potom kontrolovať, či sa tento cieľ aj opatreniami dosiahol. Po štvrté, vláda má byť proaktívna a nie preventívna. To znamená, my nemôžme čakať, čo sa nám stane, my dopredu musíme predvídať, čo nám hrozí a primerane na to reagovať. A po piate, samozrejme, takáto vláda musí pravidelne informovať spoločnosť, verejnosť a daňových poplatníkov o využívaní verejných zdrojov a účelnosti ich využitia. Toľko zhruba asi to vystúpenie, ktoré sa naozaj stretlo s porozumením, a mnohí rečníci po mne potom reagovali aj na slová, ktoré som povedal.
Ďakujem veľmi pekne. Toľko asi zhruba obsah môjho vystúpenia na tom hlavnom paneli, ktorého som sa zúčastnil. Ďakujem pekne.

Ďalšia vyžrebovaná otázka od pána poslanca Kvorku: "Pán predseda, zvolali ste stretnutie medzirezortnej koordinačnej skupiny pre brexit. Aké odporúčania ste prijali v prípade oboch scenárov brexitu?"

Ďakujem veľmi pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, asi vnímate, že tá situácia okolo brexitu je stále veľmi turbulentná. Aj posledné hlasovanie v britskom parlamente neprinieslo nejaký zásadný posun. Ten výsledok je taký, že pani britská premiérka by mala sa pokúsiť s predstaviteľmi Európskej komisie vyjednať novú zmluvu, respektíve úpravy doterajšej zmluvy. Tu stanovisko tak členských krajín, ako aj Európskej komisie je také, že si myslíme, že zmluvu nie je vhodné a dobré otvárať. Skôr sa môžme prikloniť k nejakým ďalším politickým deklaráciám a uisteniam smerom k Veľkej Británii o tom, že poistka a problém írskej hranice nebude zneužitý európskymi krajinami, ktorý by nejakým spôsobom na dlhé roky uzamkol Veľkú Britániu v tomto vzťahu.
Slovenská republika preto prijíma opatrenia. Odmietam kritiku, ktorú som počul z niektorých úst, že reagujeme neskoro. Chcem pripomenúť, že pracovná komisia a skupina, ktorá sa zaoberá rôznymi scenármi brexitu, funguje na úrovni štátnych tajomníkov pod vedením štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí už viac ako rok a pol. To znamená, prečo prichádzame s konkrétnymi výsledkami až teraz? Pretože chceme byť najaktuálnejší. A pokiaľ dnes nevieme, ako to nakoniec dopadne, chceme, aby sme aj vláda, aj parlament prijali legislatívu naozaj čo najbližšie k dátumu brexitu, aby sme vedeli presne, ako ten brexit bude prebiehať a čo všetko máme pripraviť.
Prioritou vlády je, aby neboli ohrozené záujmy Slovákov a Sloveniek, ktorí žijú vo Veľkej Británii a ktorí tam pracujú. Dostali sme uistenie z britskej strany, že tí, ktorí požiadajú do 29. marca o povolenie na pobyt a tak ďalej, bude na nich nahliadané ako na obyvateľov Británie a budú mať všetky výhody a podmienky, ktoré sú s tým spojené. Na druhej strane je povinnosťou slovenskej vlády deklarovať to isté aj vo vzťahu k Veľkej Británii. Ale ten materiál, ktorý je na vláde a v stredu bol schválený, obsahuje konkrétne množstvo a penzum úloh pre každý jeden rezort v oblasti sociálnej, v oblasti pobytovej politiky, v oblasti dopravy, spravodlivosti, policajnej spolupráce, zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Takže materiál, ktorý bol schválený, zadal konkrétne úlohy.
A chcem vás informovať, že vláda pripravuje aj špeciálny zákon, ktorý pracovne nazývame lex brexit, ktorý bude sumárne obsahovať všetky potrebné legislatívne zmeny, ktoré sú spojené s prípadným tvrdým brexitom, a o ktorý bude potom vláda prosiť a žiadať Národnú radu Slovenskej republiky, aby sme to niekoľko dní pred samotným brexitom na vašej ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Ale znenie všetkých textov príslušnej legislatívy bude zrejmé už k 15. februáru.
A ešte raz z tohto miesta chcem uistiť všetkých vás, panie poslankyne a páni poslanci, ako aj všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, že Slovenská republika a vláda Slovenskej republiky je pripravená zvládnuť všetky scenáre, ktoré nakoniec môžu dopadnúť, s tým, že Slovenská republika by mala zvládnuť aj tvrdý brexit v prípade, že nedôjde k dohode. A mala by to zvládnuť aj naša ekonomika, aj naša legislatíva, aj naši občania, ktorí žijú a pracujú vo Veľkej Británii.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďalšia otázka od pána poslanca Blanára: "Vážený pán predseda vlády, ako je Slovensko pripravené reagovať na brexit? Aké opatrenia pripravuje vláda s cieľom minimalizovať negatívne dopady brexitu na slovenských občanov žijúcich vo Veľkej Británii?"

Odpovedal som, ešte raz vás chcem uistiť, Slovenská republika je pripravená aj na scenár tvrdého brexitu.

Piata otázka, opäť Davos, pán poslanec Hambálek: "Vážený pán premiér, minulý týždeň sa konalo v Davose Svetové ekonomické fórum, na ktorom sa diskutovalo aj o možných rizikách pre globálnu ekonomiku. Ako je Slovensko pripravené na prípadné spomalenie, respektíve výkyvy na výkon slovenskej ekonomiky?"

Ak dovolíte, pán poslanec, na otázku ohľadom Davosu som už odpovedal. Môžme pristúpiť k ďalšej téme.

Pán poslanec Klus: "Vážený pán premiér, v súvislosti s medializovanými obvineniami voči čínskej spoločnosti Huawei zo strany amerických úradov a údajnou výzvou Spojených štátov amerických spojencom nepoužívať produkty a technológie tejto spoločnosti z dôvodu možného ohrozenia ich bezpečnosti, mi dovoľte opýtať sa, aké je stanovisko Úradu vlády k tejto veci?" Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Chcem potvrdiť, že slovenská vláda a ani ja osobne ako predseda vlády nedisponujem konkrétnymi informáciami, ktoré by potvrdzovali, že technické zariadenia tejto spoločnosti predstavujú konkrétne bezpečnostné riziko s konkrétnymi dôkazmi, kde a ako sa tak koná, respektíve či prostredníctvom týchto zariadení môže tretia strana získavať citlivé informácie. Preto som aj včera sa jasne vyjadril, že nechcem nechať Slovensko zatiahnuť, v prípade, že by išlo len o mediálne útoky, do nejakej obchodnej vojny. Pretože si treba uvedomiť, že táto spoločnosť je jedným z troch globálnych hráčov na trhu, ak nie jedným z dvoch, a ja nechcem, aby sme podľahli nejakým tlakom konkrétnej krajiny v záujme zvrátiť postavenie na trhu jednej alebo druhej spoločnosti.
A v rámci toho, aby sme spravodlivo pristupovali k týmto veciam, ak by sme mali dať preveriť bezpečnosť alebo nebezpečnosť niektorých technických zariadení, tak budem žiadať, aby sme preverili technický stav a bezpečnosť nielen čínskych elektronických zariadení, ale aj ďalších komunikačných technológií, ktoré pochádzajú zo Spojených štátov, ďalších technologických zariadení, ktoré pochádzajú z iných krajín. Zároveň aby sme sa možno pozreli aj na to, či antivírové programy, ktoré sú používané v miliónoch kusoch techniky v Európe a v státisícoch u nás na Slovensku, či už pochádzajú z Ruska, či už pochádzajú zo Spojených štátov amerických, alebo dokonca aj tie, ktoré pochádzajú zo Slovenska, nemôžu predstavovať takisto bezpečnostné riziko, cez ktoré by bolo možné získavať z týchto zariadení citlivé alebo dôverné informácie. Ak máme k tejto veci bezpečnosti v elektronickom prostredí pristupovať zodpovedne, tak sa musíme pýtať na všetky strany a nie obviniť len jednu z nich bez toho, aby sme mali na stole jasné dôkazy.
A ak sa nemýlim, tak aj po tvrdom vyhlásení bezpečnostného úradu v Českej republike premiér Českej republiky hovoril podobným jazykom a potvrdil, že nemá na stole žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že sa prostredníctvom týchto zariadení tretia strana zmocňuje nejakých citlivých alebo dôverných informácií. Ak takú informáciu obdržím, alebo vláda, alebo bezpečnostná rada, chcem vás uistiť, že okamžite prijmeme adekvátne bezpečnostné opatrenia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Týmto sme vyčerpali 15 minút určených pre predsedu vlády a jeho odpovede.
Pristúpime teraz na otázky na jednotlivých členov vlády. Prvá otázka, ktorá bola vyžrebovaná, je opäť od pána poslanca Martina Klusa a je na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Lajčáka: "Vážený pán minister, v súvislosti s aktuálnym vnútropolitickým vývojom vo Venezuele a uznaním Juana Guidóza za právoplatnú hlavu štátu zo strany Spojených štátov amerických a ďalších krajín, mi dovoľte opýtať sa, aká je oficiálna pozícia Slovenskej republiky v tejto záležitosti?"
Nech sa páči.