40. schôdza

Ďakujem pekne. Tak isto mi dovoľte pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že aj dnes o 12.00 máme v miestnosti č. 149 zasadnutie výboru. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja pripomínam schôdzu ústavnoprávneho výboru o 13.30 hod.

Takže ako som povedal, Ján Amos Komenský, myslím, že to bol, povedal, že opakovanie je matka múdrosti, a v tomto prípade, priznávam, je to taký môj protest proti hluchote tohto zákonodarného zboru vo veľmi dôležitej veci. A tá veľmi dôležitá vec je, že nejakých 5-tisíc detí ročne sa nám rodí niekde na Slovensku, ktorým neumožníme, aby žili plnohodnotný život. A tie deti sa rodia v rómskych osadách, povedal som to už, teraz ja ani neviem, tuším štvrtýkrát začínam vystupovať na túto tému, lebo to bolo postupne prerušené.
Povedal som, že nech mi teda páni poslanci a poslankyne z ĽSNS a z koalície odpustia, ale oslovím ich s touto témou každého jedného rad radom po mene, lebo ju považujem naozaj za tému, ktorú by sme mali nabrať odvahu vyriešiť, spravodlivo vyriešiť, lebo tu nejde o osud ľudí, ktorí sú dospelí, ktorí sa môžu zariadiť, ktorí to majú vo svojich rukách, ale tu ide o osud detí, ktoré nemajú možnosť si pomôcť v tejto veci. Keďže tu mám ďalších dvoch poslancov z ĽSNS, ktorých som neoslovil, piatich za sebou už máme, pána Drobného, Krupu, Mazureka, Mizíka a pani Nehézovú, tak si dovolím osloviť pána Kotlebu, ale Kotlebu nie Mariána, ktorý asi robí kampaň, ale Kotlebu Martina.
A chcel by som sa vás, pán Kotleba, opýtať, či by ste sa chceli narodiť v rómskej osade. (Reakcia z pléna.) Iba úsmev, zdvihnuté obočie, odpoveď, si myslím, že si môžem domyslieť. Určite nie, keď áno, protestujte, prosím vás, že chceli by ste sa, predpokladám, že nie.
O to viac ma mrzí jazyk vašej politickej strany, kde hráte na tie najprízemnejšie rasistické, alebo poviem vaším jazykom, proticigánske pudy v mnohých ľuďoch na Slovensku. Že hráte s nimi takú nefér hru, že miesto toho, aby ste povedali, že tie deti za to nemôžu, vy ukazujete prstom do tých osád a čisto rasistickou politikou sa snažíte získavať ľudí, ktorým to stačí, ktorí sú spokojní s tým, že ukážete do osád, to sú tí nepriatelia, to sú tí ľudia, ktorí zodpovedajú za naše životné nešťastie, to sú tí nepriatelia za to, že mám iba minimálnu mzdu, to sú tí nepriatelia za to, že mám rozvedenú rodinu, to sú tí nepriatelia, ktorí sú zodpovední za všetko zlé, čo sme na Slovensku kedy zažili alebo čo oni v tej rodine zažili.
Mrzí ma to aj, pani, však vás potom oslovím neskôr, myslím, že vy ste pani Grausová, mrzí ma to, že aj človek s vysokoškolským titulom a vzdelaním, ktorý sa nehanbí tu vystúpiť a povedať, pomodlime sa Otčenáš, Zdravas a ešte neviem akú modlitbu, ktorý tu vzýva Boha, skrýva sa za Boha, že dokážete takéto niečo protikresťanské vo vašej straníckej politike tolerovať. Lebo ja by som očakával, teda keď ste kresťania, nie farizeji, tak by som očakával, že sa zastanete tých chudobných, slabých a chorých. A v tomto prípade tie deti sú slabé a sú chudobné. A, bohužiaľ, veľakrát aj preto, že sú slabé a chudobné, sú aj choré. Lebo kresťanská politika by mala byť o zastaní sa v prvom rade chudobných, slabých a chorých. Sociálna náuka cirkvi hovorí práve o tomto. Keď sa pápeža Františka pýtali po vymenovaní Trumpa, čo si o ňom myslí, tak povedal, že počkajte na môj názor, až keď budem vidieť kroky tohto človeka voči chudobným, slabým a chorým.
Vy miesto toho, ľudia, ktorí sa nehanbíte tuto nosiť 5- centimetrové kríže na klopni saka alebo na svojich šatách, ktorí sa nehanbíte tu navrhovať cez faktické Otčenáš a Zdravas, ktorí sa nehanbíte tu v jednom vystúpení 10 razy spomenúť Boha, vy zneužívate najprízemnejšie rasistické pudy podstatnej časti spoločnosti, áno, ľudí, ktorí žijú v blízkosti týchto osád a nevedia si rady s tým problémom, a vy zneužívate situáciu týchto ľudí, ktorí potrebujú pomenovať nepriateľa, potrebujú pomenovať príčinu zla, a vy, pani Grausová, prepáčte, síce toto je venované pánovi Kotlebovi, ale som, nejako ste mi tam vstúpili, tak vy, pani Grausová, žena s vysokoškolským vzdelaním, žena, ktorá skladala Hippokratovu prísahu, sa nehanbí podporovať zločincov, ktorí zneužívajú rasistické pudy v ľuďoch. Ste rasistická, fašistická strana a vy fašistická poslankyňa. A iba sa skrývate za Boha, zneužívate Boha, lebo chcete znova takisto hrať na ľudí, ktorým stačí iba to, že sa pán poslanec prežehná, že 4 razy vo vystúpení spomenie Boha, ale nepozerá na jeho skutky.
A viete, kedy by ste boli pre mňa kresťanka? Ak by ste išli do tých osád. Ak by ste sa s tými deťmi bavili. Ak by ste prišli za Pellegrinim na úrad vlády alebo ak by ste tuto lobovali v SMER-e a hovorili, že schváľte im ten zákon o tých povinných škôlkach. Nedovoľme, aby tam každý rok tých 5-tisíc detí vyrástlo bez budúcnosti. Nedovoľme, aby tam vychovávalo blato tieto deti. Ale vy to neurobíte, vy radšej obchodujete s Pánom Bohom, krížik sem, krížik na seba, Pán Boh sem, Pán Boh tam, za Boha, za národ. A v skutočnosti vám o čo ide? Iba o to, aby ste tu mali teplý flek, aby ste mali vyššie platy, aby ste si to mohli užívať, a hráte aj na tie najprízemnejšie pudy.
Prepáčte mi, pán Kotleba, vám to malo byť venované, zase mi tam tá pani Grausová vbehla. Ale ona toho Pána Boha, kto ju zneužíva, myslím, že najviac s vaším predsedom, ktorý teda ten kríž veľký na sebe nosí, takže patrí sa to. Patrí sa to.
Takže, pán Kotleba, dovolím si v duchu toho Komenského „opakovanie je matka múdrosti“ vám iba teda pripomenúť, čo by som ja od vás očakával, ak vám naozaj ide o riešenie rómskeho problému. Očakával by som od vás v prvom rade vystúpenie, že tento návrh je základom riešenia tohto problému, lebo hovorí sa, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Deti v tých osadách sa narodia a my ich necháme, aby sa, aby ich vychovávalo blato. Miesto toho, aby jako zodpovedný štát, sme im tam postavili aj lodné kontajnery, staré tridsaťročné, zhrdzavené a spravili z toho provizórnu škôlku a podchytili výchovu tých detí. Ale vy neupozorňujete na ten problém a nenavrhujete riešenia, a to robíte preto alebo nerobíte to preto, nenavrhujete riešenia, lebo vám ten problém vyhovuje, lebo ak by tu zodpovedne vládna moc a hlavne strana SMER za posledných 10 rokov tento problém riešili a nedovolili by, aby tých ďalších 50 detí tam vyrastalo bez, bez adekvátneho predškolského vzdelania, tým pádom sa chytili na škole, tak vy by ste vlastne nemali na koho ukazovať prstom, lebo zrazu tie deti by z tých osád, chodili do školy, normálne by sa chytili. Dnes by prvé deti, jak by dali do škôlky v troch rokoch, dnes by mali 16 rokov, pomaly by končili povinnú školskú dochádzku, možno niektoré by už išli robiť nejakú jednoduchú prácu niekde, niektoré by končili učňovku a nemali by ste rómsky problém, na ktorý by ste nemohli populisticky ukazovať.
Čiže vám nejde o riešenie toho problému, vám ide iba o to, vy sa v podstate šúchate s nožičkami, že tí smeráci ten problém dlhé roky neriešia, lebo vám to vyhovuje. Čo by ste vlastne hlásali? Čo by ste sa donekonečna za Boha skrývali a ľudia by vám to verili? No jednoducho rozpadla by sa vám politická pôda pod nohami, nemali by ste na koho ukazovať prstom, takže vy len držíte palce, aby sa v SMER-e a vo vládnej koalícii nespamätali, aby ten problém nezačali riešiť, lebo by ste nemali o čom blúzniť a o čom klamať vašich voličov.
Čiže, pán Martin Kotleba, bol by som veľmi rád, aby ste sa začali v tejto téme správať vy aj vaša strana, zodpovedne. Aby ste tlačili aj spolu s nami na vládnu koalíciu, aby sme zmenili prístup k týmto deťom. Tie deti za to nemôžu a k tomu smerovala moja otázka, že sa narodili v osade. Ani vy, ani ja by sme sa tam nechceli narodiť, nikto z nás by si nechcel vymeniť fleka v tej osade a narodiť sa dieťaťom v Jarovniciach alebo v ktorejkoľvek inej rómskej komunite, myslím, že ich je približne 800, pomôžte mi, pán poslanec, približne 800 podľa Atlasu rómskych komunít. Nikto z nás, verím, že ani váš vodca Marian Kotleba by sa tam nechcel narodiť. Ale pamätám si veľmi dobre, ako pred 5-6 rokmi s bagrom išiel do osady niekde pri Krásnej Hôrke, jak on ten problém vyrieši. Ešte ľudia mu zadarmo dávali pozemky, ako teda on to tam všetko vyrieši. Čo je z toho? Nič, Kotleba má pozemoček, čaká sa na to, kým bude mať nejakú vyššiu hodnotu, nevyriešil zhola nič. Štyri či päť rokov, štyri roky bol predsedom VÚC váš predseda. Sľúbil 15-tisíc Rómov zamestnať, dá im lopaty, krompáče a budeme budovať Banskobystrický kraj, vymenujeme... či vymaľujeme to šecko. Vybudujeme cesty, jarky, lesy, všetko bude čisté. Čo spravil? Koľko ich zamestnal? 80 na tri mesiace? Aj to s tým, že podozrenie, že sa iba vytunelovali prachy. Nemáte riešenie, nemáte riešenia, iba zneužívate tento problém a mne je to veľmi ľúto. Mohli by ste sa v tejto téme spamätať, to bolo venované pánovi, prepáčte, Kotlebovi Martinovi. Takže môžme si odfajknúť (povedané so smiechom) ďalšieho.
A vidím tu ďalšieho odvážlivca, pána Jána Kecskésa z ĽSNS. Omnoho lepšie sa mi hovorí k vám, keď tu sedíte, jako k tým prázdnym stoličkám, takže, prepáčte, idem do radu, dobre? Čiže, pán Kecskés, chcem sa vás opýtať normálne zoči-voči, chceli by ste sa narodiť v osade? Áno, dobre. Chceli by ste si vymeniť váš osud s hociktorým dieťaťom v osade v Jarovniciach? (Reakcia z pléna.) Jasné. (Reakcia z pléna.) Dobre. (Povedané so smiechom.) Tá, tá falošná úprimnosť ma až normálne vykoľajila, lebo viem, že klamete, samozrejme, že by ste nechceli a... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Vážený pán poslanec, potom budete mať možnosť faktickou poznámkou.
Nech sa páči ďalej, pán poslanec.
Poprosím, kľud v sále.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Čiže som hlboko presvedčený, že máte len silné reči, ale ak by ste tam mali stráviť jeden deň, v tej osade potme, tak by ste pokakaní odtiaľ utekali. Jednoducho nemáte na to odvahu. Máte odvahu iba zneužívať túto tému, ukazovať na tých chudákov v tých osadách, ktorí sa z toho blata nevedia dostať. Jednoducho sú v začarovanom kruhu a len zlyhávajúci štát sa správa tak ako my. Lebo keď prídete do tých osád, tak to vyzerá ako na Slovensku v chudobných dedinách v 15. storočí. Len zlyhávajúci štát môže mať takéto charakteristické črty. Len amorálny a nekresťanský štát nechá tie deti napospas tomuto osudu. Len nekresťanský politik si na seba dá kríž, skrýva sa za Pána Boha, povie, že za Boha a za národ, a neurobí pre riešenie tohto problému nič. Len amorálny zlodej Robert Fico tu desať rokov môže sľubovať riešenie rómskeho problému a budovanie sociálneho štátu a zároveň nechať, aby každý rok sa narodilo tam 5-tisíc detí, ktorým do vienka dáme, že budú poberatelia sociálnych dávok.
Preto navrhujeme návrh zákona, ktorý by, áno, povinne prinútil rodičov v týchto osadách, aby svoje deti od troch rokov dávali do škôlky, do predškolského vzdelávania, lebo čudovali by ste sa, tam kde deti túto možnosť dostanú, sa normálne vo vzdelávaní chytia na základnej škole, väčšina z nich skončí na učňovke alebo na stredných školách a úplne rovnaké výsledky majú alebo veľmi podobné ako ich „bieli bratia“ - vaším jazykom - z blízkej dediny.
Len, bohužiaľ, len minimum osád na Slovensku má k dispozícii škôlku, bohužiaľ, len minimum detí sa do tých škôlok dostane, a tým pádom sa správame veľmi nekresťansky, nerozumne, asociálne - a poviem - možnože aj neliberálne voči týmto deťom, lebo myslím si, že každý liberál by mal bojovať za to, aby sme tu mali rovnosť šancí. Aby dieťa, ktoré sa narodí v bielej rodine alebo v maďarskej rodine, v rusínskej, v rómskej alebo akejkoľvek inej, ak sa raz na tom území narodí, myslím území Slovenskej republiky, tak aby dostalo rovnakú šancu.
Len my tie deti necháme bez šance. My tie deti necháme v prostredí, kde to je trikrát štyri metre zbité laty, strčíte ruku medzi tie laty, posteľ nemáte vlastnú, stolík nemáte vlastný, nemáte vlastné hračky, nemáte rozprávku, ktorú by vám mama večer čítala. Prídete ako šesťročný na zápis a teta učiteľka s psychologičkou vám po slovensky niečo povedia, alebo sa vás opýtajú a vy tomu nerozumiete. Teta s druhou tetou vás odkážu o rok neskôr, lebo že máte „odklad“, aby ste dobehli vzdelávanie predškolské. A vy dobiehate znova v blate, v chatrči, v zime, bez základných pomôcok k normálnemu rozvoju, bez pozitívnych príkladov svojich rodičov, bez pozitívnych príkladov starých rodičov a širšej rodiny. Toto je zlyhávajúci štát.
Teraz akurát odchádza pán taký ten hlavný propagandista strany SMER, Hitler mal takéhoto človeka, volal sa Goebbels. Tento človek napr. pred dvomi rokmi vymyslel Ficovi, keď mu tieklo do bot, že dobré je teraz, aby si začal, niekde odpútaj pozornosť, začni hovoriť, že to tí, tí Cigáni z osád, že ty ich dáš do laty a že to všetci oni za to môžu. A začal to Fico kvákať: Sobotné dialógy, O päť minút dvanásť, hocijaká tlačovka, zrazu tam tá veta bola a ja pozerám, že či mu hrabe. Potom som pochopil, že však jasné, šéf komunikačného oddelenia Erik Tomáš alias Goebbels vymyslel, že toto bude fungovať. Ale od čoho to je znak? To je znak toho, že tak ako vy podceňujete svojich voličov, a myslíte si, že oni seno žerú a že nebudú počúvať Matoviča, keď bude zas vysvetľovať, že sa len za Boha skrývate a to zneužívate, tak takisto si Tomáš myslí o svojich voličoch v SMER-e, že to sú ľudia vlastne, ktorým stačí pustiť nejakých pár rasistických bludov, a už sa nebudú zaujímať o to, že Kaliňák s Baštrnákom (pozn. red.: správne „Bašternákom“) biznis a rozkradli polku Slovenska. Jednoducho vy zneužívate nevedomosť svojich voličov, ale tým nehovorím, že vaši voliči sú hlúpi, ale vaši voliči... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, dovolím si vás v zmysle § 32 rokovacieho poriadku upozorniť, že ste drža..., že ste povinný sa držať prerokovania veci pri svojom vystupovaní a témy, o ktorej rokujeme. Upozorňujem vás prvýkrát ako predsedajúci, verím, že nebudete ďalej porušovať svoje práva.
Nech sa páči, pokračujte

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Myslím si, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Držte sa témy, ktorá je prejednávaná, bez útokov do kolegov. Nech sa páči.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Myslím si, že sa veľmi držím tej témy a hovorím o tom, jako tu SMER dlhé roky zneužíva protirómske nálady, rasistické presvedčenie mnohých ľudí, svojich voličov bez toho, aby riešili problém detí v rómskych osadách. Neviem, ako viac by som sa, pán predsedajúci, plagiátor, mal držať tejto témy. Čiže pokračujem.
Erik Tomáš vymyslel spôsob, jako znova majú len zneužívať svojich voličov, tú nevedomosť svojich voličov, že možno niekedy nemajú čas ani sa venovať do hĺbky tomu problému a stačí im ukázať prstom. Presne tak ako Goebbels a Hitler pred necelými sto rokmi v situácii, keď bolo zle, keď ľudia sa mali zle, veľká hospodárska kríza, zrazu ukázal prstom, že áno, to sú tí, ktorá, ktorí sú príčinou všetkého zla, tí Židia. Potom tí komunisti, potom tí Rómovia, potom tí vozíčkari a našiel jednoducho nepriateľov. Hral na tie najnižšie pudy a bez toho, aby s tými ľuďmi rozprával korektne, aby im povedal, že čo je reálnou príčinou, zneužil tú ich nevedomosť na to, aby získal moc. Tak ako ste to zneužili vy, tak ako to zneužíval SMER, aby si tú moc udržali alebo aby si ju v minulosti získali. A mňa to mrzí.
Miesto toho, aby tu naozaj reálne riešili rómsky problém, aby išli od začiatku, lebo sa hovorí, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva, a v tomto prípade to je presne o tom, že tomu decku to musíme dať rýchlo, keď máme šancu podchytiť jeho vzdelanie, podchytiť jeho správanie, tak preto ho musíme rýchlo dať do tej škôlky od troch rokov, tak my sme, sa správame ako zlyhávajúci štát. Lebo Fico mal plnú hlavu iných vecí, biznisu a rozkradnutia štátu, na čo doplatili aj Ján a Martina, lebo nič iné nespôsobilo ich, ich smrť, iba to, že Fico dovolil rozkrádať štát, Kaliňák vyšetrovanie kryl, a tým pádom Jano Kuciak mal o čom písať. Jednoducho má to devastačné účinky.
Ale v tomto prípade hovorím o tom, že tolerovanie, neriešenie rómskeho problému spôsobuje to, že každým rokom nám tam vyrastá 5-tisíc detí bez osudu, bez pozitívneho osudu, bez možnosti, aby sa mohli nejakým spôsobom v tom živote ako-tak chytiť. Je úplne logické, že keď to decko potom v siedmich rokoch... Prepáčte, zabudol som, komu sa teraz prihováram, pánovi Kecskésovi, ten medzičasom zdrhol, takže pán Kecskés je niekde na vécku, na klube, dúfam, že ma počujete.
Ozaj, pán predsedajúci, to je taká ako keby vsuvka, myslím, že stálo by to veľmi málo peňazí, a je to normálna fiziologická potreba každého z nás, a chceme počúvať veľakrát rozpravu a počul som to od viacerých poslancov, na tých véckach by sa zišli malinké reproduktory, keď už tam idete, aby ste boli v kontexte. Chcete počúvať tú rozpravu, môžte sa rehotať niektorí, iba hovorím akože normálnu technickú vsuvku k tejto téme. Čiže keď je aj pán Kecskés schovaný niekde na vécku, rád by som sa mu takýmto spôsobom prihovoril. To už je jedno.
Čiže keď tým deťom dáme možnosť, tak ako 7-ročné, budú už nie že prváčikovia na zápise a začneme ich vzdelávať v cudzom jazyku, to akože je druhý problém, veľmi úzko s tým súvisiaci. My sa k týmto deťom, trebárs k maďarskej menšine na Slovensku sa správame jako-tak férovo, lebo sa môžu vzdelávať v svojom rodnom jazyku.
Voči rómskym deťom, si predstavte teraz vy, som veľmi rád, že tu sedíte, poslanci z SNS, predstavme si teraz spolu, že by sme boli Slováci, a teraz to je jedno, sa presťahujeme zrazu do Maďarska, vôbec nerozumieme tomu jazyku. Ako 7-ročné deti tam prídeme a prídete do školy, kde vás začnú vzdelávať v maďarčine bez toho, aby vám čokoľvek, ste tam mali jeden jediný predmet vo vašom rodnom jazyku. Oni vás začnú vzdelávať v maďarčine. Jako by sme dopadli, raz, dva, tri, štyri, päť, šesť? Podľa mňa by sme boli veľmi zlí žiaci v tej škole. No možno po troch rokoch, by sme jako-tak rozumeli ten jazyk, ale už by nám ušiel vlak v tom vzdelávaní. A takto my sa dnes správame k tým deťom, k tým rómskym deťom voči maďarským, môžu ísť do školy s vyučovacím jazykom maďarským. A tieto deti my ich nepodchytíme v tom vzdelávaní, predškolskom, nedáme im to škôlku povinnú, čiže nenaučíme ich po slovensky, kedy by sme ich naučiť mohli, a potom by sme ich mohli vzdelávať v slovenčine, čiže toto preskočíme, a potom od tých detí chceme vlastne zázrak, aby oni chápali, čo im hovoríme. A to sedemročné decko, keď nechápe, čo mu hovoríme, tak jak to dopadne, ako my by sme dopadli?
No tak, keď sme tam všetci v tej triede rovnakí, nič nerozumieme, tak budeme mať asi iné záujmy ako to vzdelávanie. A to je nezodpovedný štát. Zoberte si to, akože mne nejde teraz o to, že aby nám sa to schválilo. Zoberte si to za vašu agendu, keď to schválite, my určite vám za to zahlasujeme, začapkám vám. Ja budem spokojný so svojím pôsobením v politike, že sa mi podarilo aspoň niečo zásadné takéto zmeniť. Lebo naozaj to je nekresťanské, neľudské a hlúpe a zároveň ekonomicky sa nesprávame ako dobrí hospodári, som to hovoril predtým, zopakujem to znova, lebo tá škôlka, keď zjednoduším ten normatív, to znamená peniaze na vzdelávanie v škôlke a v škole, keď predpokladáme, povedzme, že ročne to stojí to isté, tak normatív na špeciálnej základnej škole, kde tie deti skončia, stojí dvojnásobok. A nútime ich tam vlastne, aby tam boli minimálne vlastne 10 rokov, povinnú školskú dochádzku. Čiže 10 rokov neriešime problém vtedy, keď je treba, počas tých troch rokov, neintervenujeme ako štát, lebo tam jednoducho niekto je v núdzi, niekto je v kríze, neprídeme, nedáme im škôlku, čiže ušetríme tri normatívy, povedzme sprosto a potom ideme, od 7 rokov do 17 povinná školská dochádzka s dvojnásobkom platíme. Čiže dáme vlastne 20 normatívov za 10 rokov. Čiže dáme 20, hoci sme mohli dať 3 a 10. Dáme 20 rokov vzdelávania, kvázi zaplatíme, hoci len prebehne to v desiatich, lebo je dvojnásobne drahý ten normatív, miesto toho, aby sme zaplatili 13 rokov vzdelávania, škôlka a škola. Čiže je to aj ekonomicky hlúpe, že to neurobíme. Čiže keď aj investujeme do tých detí, a to je iba z pohľadu nákladov na vzdelávanie.
Druhé, druhý, druhý, druhá časť tej ekonomickej hlúposti tohto prístupu je v tom, že my tie deti automaticky, keďže ony, ich necháme takto sa vzdelávať, aj keď s dvojnásobným normatívom, vychádzajú nám z toho vzdelávania deti na úrovni znalosti siedmaka-ôsmaka základnej školy prinajlepšom. Tie deti sa jednoducho na tom pracovnom trhu nechytia, čo znamená veľmi veľká pravdepodobnosť poberateľov sociálnych dávok. Čiže miesto toho, aby to boli pracujúci, ktorí nám budú prispievať do systému, im vystavíme rodný list, že z teda bude profesionálny zákazník úradu práce. Na čo to je dobré? Čo tým robíme? Toto je správanie sa kresťana v politike, toto je správanie sa dobrého hospodára v politike? Ani jedno, ani druhé.
Neni ľudské, kresťanské, rozumné, to nemá žiaden parameter ospravedlniteľný, prečo takto vládna strana SMER tých 10 alebo 11 rokov už koná. Bohužiaľ, dnes aj s vašou pomocou. Vy ste zverili riešenie tohto problému MOST-u - HÍD. 380 mil. minuli za toto volebné obdobie! Ale tie peniaze nikde nenájdete. To keď sa začne rozmotávať, to klbko, kde sa jaké vzdelanie spravili, jaké chlebíčky, jaké štúdie, ale škôlky sa z toho nevybudovali. To je vaša zodpovednosť, prepáčte. A verím tomu, že niektorí, či ste kresťania, či ste, či ste ľudia s dobrým srdcom, že sa nedokážete s tým stotožniť, že tých 5-tisíc detí, im takúto budúcnosť tam my takto opečiatkujeme, že vlastne tú budúcnosť nebudú mať.
Čiže prepáčte, že som sa prihovoril k vám, ale vbehli ste mi tam, vlastne malo to byť ku Kecskésovi, ale ten bol taký hrdina, že zdrhol. Neviem, či sa tu vyskytol niekto ďalší z ĽSNS, nejako sa nenachádzajú, tak budem musieť prejsť asi k niekomu inému.
MOST - HÍD. Máme tu? Máme tu pána rómskeho poslanca. Tak keďže ste tu jediný, čo spravím teraz? Alebo je tu niekto ďalší? Alebo pán Kresák je tam vlastne, takisto z MOST-u - HÍD a v podstate to je dôležité, lebo však myslím, že aj kandiduje za ústavného sudcu.
Tak dovoľte pán Kresák, že začnem od vás. Chcel by som využiť možno posledné chvíle toho, že ste v tomto pléne, v tomto zákonodarnom zbore, lebo možno čochvíľu z vás bude ústavný sudca. Chcem by som využiť to možno na žiadosť voči vám, aby ste možno buchli po stole vo vašom poslaneckom klube, vo vašom vedení vašej politickej strany, vo vedení koalície a povedali, že jednoducho vy sa pod toto nechcete podpísať. Vypýtajte si darček na odchod na Ústavný súd, že vám aspoň sľúbia túto jednu vec, že tie decká nenecháme, aby tam vyrastali naďalej v tých osadách. Ja si myslím, že keďže vás Béla Bugár má rád, on by vám ten darček možno aj doprial. Keď využijete pomoc rómskeho poslanca, ktorého máte a ktorého tu, dúfam, že nemáte na okrasu, tak ja pevne verím, že s jeho buchnutím po stole, s vaším buchnutím po stole ten darček na rozlúčku pri ceste na Ústavný súd od Bélu Bugára dostanete. A nemám problém, skopírujte si ten návrh zákona, predložili sme ho 10-krát, takže môžte si ho nájsť, ktorúkoľvek kópiu, zoberte ho za svoj, predložte, povedzte, že ste to tu včera vymysleli, to je úplne jedno. Mne ide o to, aby sme reálne ľuďom pomohli.
Ale v tomto prípade apelujem na to, aby sme pomáhali tým najslabším, ktorí si nijakým spôsobom nevedia pomôcť sami. To trojročné decko alebo to decko, ktoré sa v tej osade narodí, nijak nevie ovplyvniť svoj budúci život. Potrebuje mať k tomu pozitívne podnety, pomocnú ruku, intervenciu štátu. Áno, intervenciu štátu. Lebo sociálny štát je ten, ktorý intervenuje tam, kde je problém, a pomáha ľuďom, ktorí si sami, z problému nevedia sa dostať, ktorí si nevedia v tom probléme pomôcť.
Prepáčte, pán Kresák, okradol som vás vlastne o moju štandardnú otázku. Chcel by som sa vás opýtať, že či by ste chceli svoj osud vymeniť s niektorým dieťaťom v osade. Prepáčte, už moc dobre nevidím, nevidím, či sa, či točíte s hlavou tak, alebo prikyvujete. Skôr mám pocit, že nerobíte nič, ako nemyslím v zlom, ale že nevidím emóciu. Alebo možno opýtať sa, či by sa chceli narodiť v rómskej osade. Opäť ticho, myslím si, že si myslíte svoje. Ale nech si o mne myslíte čokoľvek, ja si myslím, že v tomto prípade si myslíte, že nechceli by ste sa tam narodiť. A ja apelujem na vaše svedomie a na to, že ste už tri roky poslancom tejto vládnej koalície, chcem sa opýtať, prečo ste neintervenovali, aby sme problém týchto ľudí riešili. Ja si myslím, že to by bolo vašou dobrou vizitkou ako kandidáta na sudcu Ústavného súdu, že by ste mohli povedať, bojoval som za tých najslabších, to je moja kvalifikácia. Nie, jak Fico tu trapoší, že behá s nejakým indexom a naháňa študentov, aby mu potvrdili, že teda niekedy im zapísal skúšku. Toto by pre mňa bola kvalifikáciu na sudcu Ústavného súdu. Tak ako tuším je tam nejaký sudca Straka, či jak sa volá, ochraňuje ľudí vydieraných alebo poškodených nebankovkami. Dobrá kvalifikácia.
Ja by som od vás, a to možno ste počuli moje verejné vyjadrenie, ja nepochybujem o vás ako o odborníkovi na ústavné právo, ale chýba mi v takýchto veciach aj, keď už niekto kandiduje z politiky a bol poslancom Národnej rady, že by mohol ukázať, že za toto som bojoval a tu vidíte to moje presvedčenie. Chcem chrániť ľudí na Ústavnom súde a vidíte, že som sa zastal tých, čo nebolo populárne sa zastať. Zastal som sa Rómov v osadách. Ja sa takisto ich zastávam, hoci viem, že to body neprináša, ale považujem to za správne. A veľmi mi, teda nechcem to vyčítať práve vám, však je vás v koalícii 80, ale myslím si, že veľmi by vám to mohlo, ak by ste takéto niečo v minulosti urobili, ale stále to môžte urobiť. Myslím si, že pán prezident vás nevymenuje ešte predtým, ako budete hlasovať o tomto návrhu zákona. Tak bol by som veľmi rád, aby ste tento návrh zákona podporili. A teraz bez emócií, čo si myslíte o mne, to je úplne jedno. Keď pri tomto návrhu zákona budeme pozerať na osud 5-tisíc detí, to je 400 detí každý jeden mesiac, to je 13 detí denne, ktoré sa tam rodia bez toho, aby mohli sa dostať do škôlky, čiže 13 detí denne vystavujeme rodný list, že z teba bude poberateľ sociálnych dávok, tak ten problém by sme mali riešiť čím skôr.
A ďalších z MOST - HÍD, takže už som aj predtým chcel pána Štefana Vavreka. Čiže u vás je to, myslím, že prirodzené, a pevne verím, že vám tento problém vysvetľovať ani nemusím, lebo ste, pevne verím, že preto do parlamentu išli, pán Vavrek, ako predstaviteľ rómskej komunity, že práve tento problém si uvedomujete, že je najdôležitejší, aby sme pri riešení rómskeho problému vyriešili. Je tak? (Reakcia z pléna.) Super. Som rád, že mám konečne spriaznenú dušu v tejto sále a symbolicky, že to je Róm, aspoň v tejto otázke spriaznenú. Jednoducho pevne verím, že v tejto veci sme na jednej lodi, a dovoľte, že k vám sa budem prihovárať najkratšie, lebo verím, že si uvedomujete, v akej situácie tieto deti sa nachádzajú, a že vy budete možno popri poslancoch z nášho poslaneckého klubu človek, ktorý mi v tejto problematike a pri tomto zákone a pri jeho schvaľovaní najviac pomôžu. Čiže vás iba poprosím, skúste lobovať vo vašej politickej strane, že nepozerajme v tomto prípade na to, odkiaľ to, kto to, čo prichádza a aké na, ak nie, že, a nepozerajme na to, kto to predkladá, ale že naozaj im povedzte, že je treba sa zobudiť. Sú tu deti, ktorých problém treba riešiť. Vašemu rómskemu splnomocnencovi povedzte, že s tou hovadinou, že všetky deti od päť rokov povinne, aby jednoducho to opustil, že to je hlúposť. A že naozaj sústreďme svoju pozornosť na povinnú škôlku pre deti z tohto, ako sa hovorí v tom slangu, sociálne znevýhodneného prostredia.
Samozrejme, že by sa to malo týkať, keď teda stále tu hovorím, o Rómoch v osadách, samozrejme, že tá povinná škôlka by sa mala týkať aj, poviem príklad, možno ste počuli Pentagon. Neviem, či niektorí z vás ho zažil. Čiže hniezdo, drogové doupě v Bratislave. Štát, ktorý sa spolieha na to, že dvaja drogovo závislí rodičia budú nejakým podnetným prostredím alebo vytvárať podnetné prostredie pre svoje dieťa, že z neho bude nejaký dobrý človek, tak je hlúpy štát. Čiže takisto, samozrejme, tento návrh má vzťahovať aj na deti z takéhoto sociálne nepodnetného alebo sociálne rizikového prostredia. Alebo inak poviem, jednoducho na všetky deti z rizikových rodín. A tá riziková rodina nemusí byť iba preto, že teda sa narodím v rómskej osade, v nejakom stupni chudoby a v zlom hmotnom zabezpečení, ale aj v rodinách, kde sú rodičia drogovo závislí alebo súdne stretaní. Jednoducho keď vieme, že tam v tej rodine nastalo určité riziko rizikového, rizikovej výchovy toho dieťaťa alebo jednoducho tam je príliš nízko podnetné prostredie na dobrú výchovu, všetkých týchto detí by sa ten návrh zákona mal týkať.
Čiže keď aj teda niekto z vás nedokáže stlačiť tlačítko kvôli tým Rómom, lebo teda sú zlí, a nedokáže to v sebe ten, ten rasizmus potlačiť, skúste stlačiť tlačítko kvôli tým deťom, ktoré nemôžu za to, že ich rodičia sú súdne trestaní alebo že sú drogovo závislí.
Čiže, pán Vavrek, naozaj k vám takto iba krátko. Dúfam, že sa nehneváte, že to nepovažujete za utláčanie menšiny, ale ešte raz hovorím, v tomto si myslím, že sme na jednej lodi.
Váš kolega... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Príjemný deň prajem všetkým. Vážený pán predsedajúci, ctení, ctená dáma kolegyňa, ctení páni kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomná bude pani ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská kvôli neodkladným pracovným povinnostiam a zastúpi ju pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.
Pani ministerka školstva, vedy a výskumu, výskumu a športu Martina Lubyová - na ňu nie sú otázky, má pracovné povinnosti a nebude prítomná.
Pán minister spravodlivosti Gábor Gál takisto má pracovné povinnosti, naňho ale nie sú otázky, prítomný nebude.
A pani ministerka kultúry Ľubica Laššáková prítomná nebude tiež, tiež na ňu otázky nie sú.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, v tejto chvíli nemôžme vylúčiť žiadny scenár vrátane odchodu Spojeného kráľovstva bez dohody, keďže britský parlament 15. januára odmietol návrh dohody o vystúpení. Tento návrh, s ktorým súhlasila aj britská vláda stále považujeme za najlepší možný výsledok a jediný spôsob, akým zabezpečiť riadený odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
Pani premiérka Theresa May bude v rámci svojho mandátu, ktorý jej 29. januára udelil britský parlament, opätovne rokovať v Bruseli s predstaviteľmi Európskej únie s cieľom nájsť alternatívne riešenie severoírskej poistky. Tu sme dosť skeptickí a otváranie návrhu dohody pre ďalšie negociácie nevidíme veľmi reálne. Kompromisné riešenie írskej hranice sme hľadali viac ako rok, pričom obe strany museli zo svojich požiadaviek čiastočne ustúpiť. Spoločne sa nám podarilo zhodnúť sa na riešení, ktoré síce nie je jednoduché, avšak je v súlade s právom Európskej únie a zároveň reflektuje na britské požiadavky, napríklad nedeliteľnosť colného územia Spojeného kráľovstva. Je vysoko nepravdepodobné, že na poslednú chvíľu nájdeme iné riešenie vyhovujúce všetkým stranám. O to viac, že ako európska dvadsaťsedmička sme vyčerpali možnosti existujúceho mandátu. Takisto je pravda, že britský parlament na svojom rokovaní prijal v rámci mandátu pani premiérky aj pozmeňujúci návrh, že Spojené kráľovstvo bez dohody z Európskej únie nevystúpi. Ak Spojené kráľovstvo odmietne návrh dohody o vystúpení a ani nepožiada o predĺženie lehoty podľa článku 50 a ani jednostranne neodvolá notifikáciu článku 50, teda brexit samotný, tak tvrdý brexit nastane automaticky k 29. marcu.
Riziko tvrdého brexitu tak zostáva vysoké, aj keď si žiadna strana nepraje takýto konečný scenár. Za týmto účelom vláda Slovenskej republiky 30. januára 2019 schválila materiál, ktorý obsahuje legislatívne a nelegislatívne opatrenia. Ich hlavným cieľom je minimalizácia negatívnych dopadov na občanov Slovenskej republiky a podnikateľské prostredie, ktorí by boli priamo zasiahnutí neriadeným odchodom Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Tieto legislatívne a nelegislatívne opatrenia vstúpia do platnosti, resp. sa budú realizovať len v prípade neriadeného odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ.
Podľa odhadov, ktoré sme prostredníctvom vládnych analytikov spracovali, by brexit s dohodou o odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie poznačil Slovenskú republiku poklesom HDP v odhadovanej výške 0,4 až 0,9 % HDP. Treba však taktiež povedať, že dopady tohto scenára sa dajú ekonomicky a sociálne v strednodobom horizonte kompenzovať, a to vytrvalým presadzovaním dobrých vzájomných vzťahov na úrovni Európskej rady, ktorá si je tejto potreby plne vedomá.
Druhý scenár vzájomných vzťahov, teda brexit bez dohody je pre štáty Európskej únie, Spojené kráľovstvo aj pre samotné Slovensko oveľa horší. Podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky tvrdý brexit spomalí slovenskú ekonomiku v dlhodobom horizonte o 0,7 až 1,4 percenta HDP.
Vážený pán poslanec, pre vládu Slovenskej republiky je však okrem obchodnej výmeny absolútne kľúčové v prípade uplatnenie tvrdého režimu, uplatnenia režimu tvrdého brexitu ochrániť práva našich občanov, ktorí v Spojenom kráľovstve žijú, pracujú a študujú. Vláda preto pripravuje príslušnú legislatívu týkajúcu sa pobytu cudzincov tak, aby boli vytvorené podmienky pre reciprocitu. To znamená, že ponúkneme britským občanom tie podmienky, ktoré si želáme pre našich občanov žijúcich v Spojenom kráľovstve.
Ďalšie konkrétne pripravované opatrenia vlády obdobne pokrývajú aj úlohy v sociálnej oblasti a v problematike zdravotnej starostlivosti. Tu mám na mysli napríklad návrhy zmien a doplnení príslušných zákonov v oblastiach, napríklad starostlivosť o deti, vymáhanie výživného, právnej pomoci a podobne. Pripravované sú tiež návrhy právnych noriem z oblasti sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Pamätáme tiež na opatrenia v administratívnej rovine, napríklad na účely uznania dokladov o dosiahnutých obdobiach poistenia.
V oblasti minimalizácie nepriaznivých dopadov na hospodárstvo Slovenskej republiky boli vládou Slovenskej republiky prijaté opatrenia týkajúce sa zabezpečenia všestrannej pomoci vrátane sprostredkovania informácií pre podnikateľov týkajúcich sa obchodu s tovarom a službami vrátane colných a daňových informácií s cieľom zmierniť negatívne dopady prípadného vystúpenia Spojeného kráľovstva bez dohody. Z pohľadu zníženia zraniteľnosti a podpory rastu ekonomiky Slovenska je strategickou prioritou zvýšiť podiel exportu mimo krajín EÚ. V danom kontexte bolo ministerstvu hospodárstva uložené pripraviť opatrenia zahŕňajúce poskytnutie súčinnosti pri vyhľadávaní nových exportných príležitostí najmä malým a stredným podnikom, ktoré z dôvodu potencionálneho vystúpenia Spojeného kráľovstva bez dohody prídu o exportné príležitosti.
Vážený pán poslanec, pokiaľ by prišlo k neriadenému brexitu, vláda Slovenskej republiky má záujem aj naďalej rozvíjať so Spojeným kráľovstvom nadštandardné bilaterálne vzťahy a pokračovať v obojstranne užitočnej spolupráci, zahraničnopolitických, bezpečnostných a obranných otázkach a tiež v rámci medzinárodných organizácií. Strategické spojenie so Spojeným kráľovstvom ako kľúčovým bilaterálnym... (Reakcia z pléna.)
Ďakujem pekne už, ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne, pán poslanec. (Povedané so smiechom.) Okrem tlač... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Sme v napätí teraz všetci.

Raši, Richard, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu.
Okrem tlačovej besedy, ktorá práve prebieha, ctený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, ako určite dobre viete, pani nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová dnes prišla do Bratislavy na pozvanie pána predsedu vlády Petra Pellegriniho z mája minulého roka, keď premiér navštívil Nemecko.
V mene vlády chcem uviesť, že si veľmi ceníme, že nemecká kancelárka pozvanie prijala a pricestovala na Slovensko. Nemecko je totiž naším najväčším hospodárskym partnerom, a preto sú rozhovory na najvyššej úrovni mimoriadne dôležité. Okrem bilaterálneho rozmeru je návšteva pani kancelárky Merkelovej významná tiež z pohľadu slovenského predsedníctva vo Višegrádskej štvorke, keďže zahŕňa aj spoločné rokovanie predsedov vlád krajín V4 s nemeckou kancelárskou.
V tejto súvislosti mi dovoľte podotknúť, že pani Merkelová bola v Bratislave naposledy v septembri 2016 v rámci neformálneho samitu nášho predsedníctva v Rade Európskej únie, kedy sa hlavné mesto Slovenska stalo stredobodom európskej diplomacie a po prvýkrát hostilo lídrov zo všetkých členských krajín Európskej únie okrem Veľkej Británie. Terajšia návšteva pani kancelárky na Slovensku sa uskutočňuje aj v súvislosti s memorandom o prehĺbenom dialógu medzi obomi krajinami.
Hlavnými témami rokovania nemeckej kancelárky Angely Merkelovej s pánom premiérom Petrom Pellegrinim bola európska agenda, zahraničnopolitické otázky s dôrazom na západný Balkán, Rusko a Ukrajinu a prehlbovanie hospodárskej a rozvojovej spolupráce. Slovensko je aktívnym partnerom Nemecka a Európskej únie aj pri riešení výziev pretrvávajúcej migračnej krízy. V súčasnosti patríme medzi piatich najväčších prispievateľov do zvereneckého fondu Európskej únie pre Afriku na obyvateľa. Počet návratov neúspešných žiadateľov o azyl do krajín pôvodu je nízky, a preto je potrebné využiť všetky páky, ktoré má Európska únia k dispozícii, aby boli aj tieto krajiny motivované k plneniu si svojich záväzkov.
Témou spoločných rozhovorov boli aj slovensko-nemecké vzťahy, či aktuálna situácia v Európskej únii. Máme veľký záujem na tom, aby Nemecko podporilo slovenskú kandidatúru na sídlo Európskej agentúry práce na Slovensku. Ako v jednom z mála členských štátov zatiaľ nesídli žiadna európska agentúra a sme pripravení predložiť kvalitnú ponuku vrátane atraktívneho balíka stimulov, na ktorom práve pracujeme. Verím, že Nemecko slovenskú kandidatúru podporí a výberový proces bude transparentný a zohľadní princípy geografickej rovnováhy.
Diskusia sa týkala aj integrácie v rámci Európskej únie. Slovensko je spoľahlivým a zodpovedným partnerom, jediným štátom eurozóny v tomto regióne, a preto veríme, že sme schopní promptne sa podieľať na rozhodovaní o najdôležitejších európskych otázkach. Dôležité však je, aby Slovensko pri každej príležitosti deklarovalo svoju proeurópsku orientáciu a hľadalo cestu k stolu, za ktorým sa bude rozhodovať o ďalšom smerovaní Európskej únie.
V súvislosti s pristúpením Nemecka a Francúzska k užšej integrácii a obnovením diskusie o tzv. jadre Európskej únie treba povedať, že spolupráca dvoch najsilnejších štátov Únie je významným aktom a nedá sa obísť. Ako súčasť eurozóny Slovenská republika podporuje hlbšiu integráciu v konkrétnych oblastiach a tu v mnohých otázkach zdieľame rovnaký postoj ako Spolková republika Nemecko.
Na stretnutí predseda vlády spolu s kancelárkou diskutovali aj o nastávajúcich voľbách do Európskeho parlamentu, kde je potrebné zvýšiť volebnú účasť a komunikovať o úspechoch projektu Únie. Samozrejme, osobitnou témou bol brexit a príprava na všetky scenáre vystúpenia Británie z Európskej únie. Práve v tomto čase by sa teda malo začať stretnutie pani kancelárky Merkelovej s predstaviteľmi krajín Višegrádskej štvorky. Témou rozhovorov v rámci V4 sú nielen migrácia, ale aj projekty, ako jednotný trh, eurozóna, hospodárska a menová únia alebo viacročný finančný rámec, či digitalizácia a obchodné vzťahy so Spojenými štátmi. Musíme si uvedomiť, že žijeme spoločný úspešný príbeh a dosahujeme konkrétne výsledky. Európska únia je naším nespochybniteľným životným priestorom.
A záverom by som chcel uviesť, že na rokovaní V4 a pani kancelárky Angely Merkelovej si zúčastnení štátnici chcú pripomenúť aj 30. výročie zásadných spoločenských zmien v našich krajinách i celej Európe, ktorých kľúčovými aktérmi boli práve štáty strednej Európy, a pri tejto príležitosti spolu s nemeckou kancelárkou a premiérmi z Českej republiky, Maďarska a Poľska by mala byť prijatá aj spoločná deklarácia, o ktorej vám už ďalej nepoviem, lebo mi uplynul čas.

Ďakujem pekne, pán poslanec, zároveň za otázku, ktorú ste dali pánovi predsedovi, ktorú teda už mám v kompetencii ja. Ďakujem pekne.
Ctený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán poslanec, vážené dámy a páni, plne si uvedomujeme, že proces digitalizácie nie je len o dátach, ale jej základom musí byť človek. Informácie nesmú byť samoúčelné, ale musia skvalitniť život každého občana a môžu byť prostriedkom na zlepšenie riešenia fungovania spoločnosti, zlepšenie podnikateľského prostredia, rast efektívnosti a produktivity. Ale cieľom, teda vraciam sa k tomu, musí byť zlepšenie bežného života každého občana Slovenskej republiky. Preto na konci minulého roka bola predstavená Stratégia digitálnej transformácie Slovenska. Nadväzuje na programové vyhlásenie vlády na roky 2016 až ’20 a Agendu 2030 o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá slúži ako prostriedok pre určenie dlhodobých priorít a rozvoj krajiny a je kľúčovým východiskovým dokumentom pre túto stratégiu. V súčasnosti prebiehajú konzultácie s odbornou verejnosťou vrátane zástupcov súkromného, akademického a občianskeho sektora a následne plánujeme materiál postúpiť do medzirezortného pripomienkového konania a našou ambíciou je schváliť uvedenú stratégiu najneskôr v druhom kvartáli roku 2019.
Stratégia digitálnej transformácie Slovenska bude rámcovou vládnou stratégiou, ktorá zadefinuje politiku a konkrétne priority našej krajiny v kontexte už prebiehajúcej digitálnej transformácie ekonomiky a spoločnosti. Daná stratégia bude vychádzať z priorít jednotného digitálneho trhu Európskej únie. Na národnej úrovni si uloží za cieľ akcelerovať naštartované procesy v rámci budovania digitálneho trhu a realizovať viaceré prepojené opatrenie, ktoré vychádzajú, opatrenia, ktoré vychádzajú z najaktuálnejších prierezových politík Európskej únie. Stratégia bude nadväzovať na tvorbu nového viacročného finančného rámca Európskej únie na roky 2021 - 2027 vrátane Kohéznej politiky, ako aj priamo riadených programov. A práve tu dostáva digitálna ekonomika prioritnú pozornosť. Stratégia bude okrem už uvedeného priamo reflektovať aj na koncepčné materiály a odporúčania medzinárodných organizácií, ako sú - okrem Európskej únie - ako OECD, OSN či výstupy skupín G7, alebo G20, ktoré považujú proces práve digitálnej transformácie za kľúčový pre dosiahnutie udržateľného aj inkluzívneho rastu. V stratégii, ktorú pripravuje náš úrad, teda Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, kladieme prvoradý dôkaz na aktuálne digitálne technológie, ako sú umelá inteligencia, block change, super počítače, 5G, big data či analytické spracovanie dát, alebo internet vecí, ktoré sa stanú novým motorom ekonomického rastu a posilňovania konkurencieschopnosti.
Slovensko nie je prvá krajina, ktorá predmetnú stratégiu zavádza. Vzorom boli obdobné materiály z krajín, ako je Francúzsko, Fínsko, Veľká Británia či Singapur. Súčasťou vládneho materiálu bude aj akčný plán opatrení a ten je rozdelený na krátkodobý horizont a dlhodobý horizont. Krátkodobý horizont bude trvať do polky roku 2022 a dlhodobý od polky roku 2022 do roku 2030. Akčný plán má zadefinovať konkrétne opatrenia v troch prioritných oblastiach. Prvou je zlepšenie vzdelávania a zabezpečenie digitálnych zručností a zamestnanosti pre modernú dobu, tou druhou oblasťou je vytvorenie základov pre moderné digitálne hospodárstvo a treťou oblasťou je zlepšenie schopnosti verejnej správy inovovať a využívať dáta. A práve predstavená... A potom predstavená vízia digitálnej transformácie bude ale komplexnejšia so záberom na hospodárstvo, spoločnosť, verejnú správu, rozvoj územia či vedu a výskum.
Ak chceme v implementácií jednotlivého digitálneho trhu výrazne pokročiť, musíte sa so mnou, pán poslanec, porozprávať aj po uplynutí tohto limitu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Ďakujem, pán poslanec, za otázku. Na základe údajov od zdravotných poisťovní odhadujeme, že trinásty plat si uplatnilo cca 13-tisíc zamestnancov, z ktorých necelých 7-tisíc si uplatnilo aj štrnásty plat. Čiže trinásty plat v minulom roku 11-tisíc, z toho necelých 7, presne 6 700 si uplatnilo aj plat štrnásty. Z dostupných dát vieme len výšku uplatnenej úľavy, ktorá je legislatívne nastavená na maximálne na výšku 500 eur. V roku 2019 očakávame, že počet vyplatených trinástych platov zásadným spôsobom stúpne. Odhad je na 200-tisíc. Čiže ešte raz, minulý rok realita 11-tisíc, v tomto roku kalkulujeme, a tak je to nastavené aj v štátnom rozpočte, aj v nasledovných daňovo-odvodových prognózach, odhadujeme, že vstupne počet zamestnancov, ktorý využije túto výhodu, na 200-tisíc, a to už je aj vrátane vplyvu novej legislatívnej úpravy, ktorú schválil parlament len teraz pred pár týždňami v januári.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, dopadlo dobre. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy kolegy..., poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia aj pani podpredsedníčka z vlády, podujatie Work in Slovakia - Good Idea!, ktoré sa uskutočnilo 24. januára na pôde veľvyslanectva Slovenskej republiky v Londýne, hodnotím veľmi pozitívne a chcem sa teda poďakovať aj ministerstvu zahraničných vecí a osobnému vkladu pána ministra a aj zastupiteľstva v Londýne, ale takisto aj zástupcom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstva hospodárstva za úspešný priebeh tohto naozaj pilotného podujatia.
Cieľom bolo osloviť Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii a upozorniť ich na to, že slovenský pracovný trh má o nich veľký záujem a rodná krajina ich rada privíta späť. Jedným z hlavných dôvodov, prečo sme sa rozhodli zorganizovať toto pilotné podujatie práve v Londýne, je aj blížiaci sa brexit a s ním súvisiaca neistota, ktorá v krajine zavládla. Je ťažké predvídať ďalší vývoj a situácia sa naozaj aj mení, aj môže meniť zo dňa na deň a brexit môže byť aj problémom najmä pre tých Slovákov, ktorí tu zatiaľ nemajú garantovaný trvalý pobyt, teda nežijú v Spojenom kráľovstve viac ako päť rokov.
Ďalším dôvodom zorganizovania je nedostatok odborníkov v oblasti informačných technológií, zdieľaných služieb a telekomunikácií, a preto sme prišli do Londýna s konkrétnymi pracovnými ponukami práve v tejto oblasti. Momentálna situácia je, že v oblasti informačných technológií, zdieľaných služieb je potreba približne 10-tisíc pracovníkov a výhľadovo do roku 2020 toto číslo môže stúpnuť až na 20-tisíc. Preto sme teda cestovali do Londýna aj so zástupcami top manažmentov siedmich medzinárodných firiem, ktoré pôsobia na Slovensku, a tí viedli pracovné rozhovory a ponúkali konkrétnu možnosť konkrétnych pracovných miesť, miest zamestnanca v oblasti IT a zdieľaných služieb a telekomunikácií. Predstavili im popis pracovného miesta, výšku odmeny, ponúkané benefity a spoločnosti vyjadrili ochotu vyjsť v ústrety Slovákom, ktorí sa kvôli práci vrátia domov, napríklad pomocou so škôlkou či školou, alebo s poskytnutím bývania. Aj náš úrad tam vyslal svojho zástupcu šéfa ľudských zdrojov a takisto sme ponúkali pracovné miesta aj v štátnej správe, aj na našom úrade. Súčasťou delegácie boli aj štátni tajomníci, štátny tajomník pán Chovanec z ministerstva hospodárstva, Braňo Ondruš z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a takisto oni boli veľmi aktívni za svoje ministerstvá a ponúkali, najmä čo sa týka ministerstva práce, sociálnych veci, všetky nástroje na to, aby návrat zo zahraničia na Slovensko bol čo najjednoduchší pre týchto našich Slovákov.
Čo sa týka samotnej akcie, od prvého momentu sme zaznamenávali veľmi pozitívne reakcie. Ten záujem bol pomerne veľký. Na veľvyslanectve sa zúčastnilo viac ako sto Slovákov, ktorí viedli rozhovory so zástupcami firiem, absolvovali pracovné pohovory, vymenili si kontakty, s ktorými, so spoločnosťami, s ktorými pokračujú v komunikácii. Podľa aktuálnych informácií naozaj napriek tomu, že sme tam boli iba pred niekoľkými týždňami, už viac ako dve desiatky z nich majú konkrétnu ponuku a rokujú o nástupe. Veľa Slovákov vyjadrilo túžbu vrátiť sa späť domov a pracovné ponuky, ktoré sme im predstavil, označili za možný spúšťač návratu na Slovensko. Väčšina z nich uviedla, že jeden z hlavných dôvodov, paradoxne ten hlavný dôvod nebola mzda, boli to rodinné, priateľské vzťahy, ale aj to, že vo Veľkej Británii, aj keď to možno z médií a z obrazoviek nevidíme, je poskytovanie zdravotnej starostlivosti výrazne komplikovanejšia ako u nás a mnohí z nich chodia pravidelne na akúkoľvek, akúkoľvek aktivitu súvisiacu so zdravotnou starostlivosťou na Slovensku. Ale sú tu aj bežné problémy, ako umiestniť dieťa do materskej školy či základnej školy, a financie a náklady s tým súvisiace. Takže naozaj boli to komplexné dôvody, prečo sa chcú vrátiť, a ako som už povedal, mnohí z nich, dokonca niektorí, ktorí majú manželov a manželky či partnerov a partnerky z Veľkej Británie, rozmýšľajú, že sa vrátia aj s nimi.
Verím teda, že toto podujatie prinesie aj ďalšie ovocie. Tie miesta, samozrejme, nie sú ponúkané len pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sú aj pre Slovákov, ktorí žijú u nás, a možno túto informáciu nemali, a teda myslím si, že urobili sme dôležitý networking, a verím, že jeho pričinením spojíme rodiny, ktoré roky trpia odlúčením.
Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Moja odpoveď, v rámci hodiny otázok ste mi položili 4 otázky obdobného charakteru, ktorých podstata spočíva v nízkom invalidnom dôchodku, a v tejto súvislosti aj s garanciou ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
Ako vám je známe, zákon o sociálnom poistení, ktorý ustanovuje podmienky nároku na invalidný dôchodok a spôsob jeho výpočtu, je postavený v prevažnej miere na princípe zásluhovosti. Suma invalidného dôchodku v zásade každého poistenca sa odvíja od dvoch základných ukazovateľov a to sú: vymeriavací základ, to znamená hrubé zárobky, a dĺžka obdobia dôchodkového poistenia, to znamená odpracované roky v zamestnaní. Invalidný dôchodok poistenca s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %, tzv. plný invalidný dôchodok sa vypočítava v zásade identicky ako starobný dôchodok. Invalidný dôchodok poistenca s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 40 do 70 %, tzv. čiastočný invalidný dôchodok v značnej miere ovplyvňuje práve aj percento mieru poklesy schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zákon o sociálnom poistení teda predpokladá, že poberateľ čiastočného invalidného dôchodku, ktorého schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť zostala do istej miery zachovaná, sa bude naďalej, bude naďalej vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je primeraná k svojmu zdravotnému stavu, a, samozrejme, tým si zvýši svoje príjmy aspoň na takú úroveň, ako dosahovala pred vznikom invalidity. Čiastočný invalidný dôchodok teda len čiastočne nahrádza stratu príjmu v dôsledku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Nedá sa však podotknúť, že podmienky, či už samotného nároku na invalidný dôchodok, alebo aj výpočtu sumy invalidného dôchodku, sú nastavené výrazne proklientsky a v prospech poistenca. Invalidným dôchodcom sa pre účel výpočtu sumy invalidného dôchodku ako obdobie dôchodkového poistenia dopočítava aj obdobie od vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového vetu, veku a to aj napriek tomu, že ho poistenec v skutočnosti neodpracoval. V prípade nezískania potrebného počtu rokov - obdobie dôchodkového poistenia - zákon o sociálnom poistení umožňuje dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie zo zákonom stanoveného obdobia, napr. obdobia štúdia po dosiahnutí 16. veku, čo v poistnom systéme predstavuje výrazný - použijem výraz - nadštandard. Na zvýšenie nízkych dôchodkov sa do právnej úpravy zakotvia percentuálna valorizácia priemerného osobného mzdového bodu a výpočet dôchodku v hodnote nižšej ako jedna. Skutočný osobný mzdový bod nízkopríjmových poistencov je teda ešte upravovaný, aby suma individuálneho dôchodku bola vyššia.
Vážená pani poslankyňa, toto je stručný výpočet v základe solidárnych opatrení, ktorými významne prekonávame koncept poisteného systému, a to práve s cieľom pomôcť poistencom a zabezpečiť im primerané hmotné zabezpečenie v čase nespôsobilosti na prácu. Nízka suma invalidných dôchodkov však nie je výsledkom zlého nastavenia systému, resp. spôsob určovania sumy invalidného dôchodku, žiaľ, je v zásade odrazom dosahovaných nízkych príjmov poistenca pred vznikom invalidity. Podotýkam, že na zásluhový systém sociálneho poistenia nadväzuje systém štátnej sociálnej podpory, o ktorú môže žiadať každý občan Slovenskej republiky.
Z vašej otázky vyplýva, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak nie je zrejmé, či sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v súčasnosti riešené prostredníctvom niektorých z peňažných príspevkov napríklad na kompenzáciu. Vzhľadom na uvedené odporúčam pánovi z Bratislavy v prípade záujmu obrátiť sa na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste svojho trvalého bydliska, kde mu zamestnanci poskytnú komplexné poradenstvo týkajúce sa peňažných príspevkov na kompenzáciu. Samozrejme, môže sa priamo obrátiť aj na mňa, veľmi rád mu sprostredkujem odpoveď.
Ďakujem, skončil som.