45. schôdza

Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, len krátko zareagujem. Pán poslanec Simon ma priamo vyzval, aby sme boli explicitní a že by som zverejnil tú spoločnosť, ktorá má prenajatý tento majetok.
Je to spoločnosť Wood Working, Čadca, s. r. o., ktorá má prenajaté podľa môjho názoru a podľa protokolu, ktorý som čítal, štyri píly, ktoré prenajala. A k tomuto bol záväzok k zmluve, že bude štátny podnik dodávať 50-tisíc kubíkov dreva ročne. Dodáva 200-tisíc kubíkov, preto to vychádza na tých 24 %, je schopná na tých pílach spracovať, ostatné obchoduje.
Ale čo je podstatné, táto zmluva bola uzatvorená v roku 2010. Ak si dobre pamätám, v roku 2010 až 2012 pán poslanec Simon bol vtedy ministrom poľnohospodárstva.

Žiada si slovo pán spravodajca alebo chce sa vyjadriť? Áno? Tak poď! Nie? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme Správou o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady...
Samozrejme, ďakujem, pán predseda NKÚ.

Správou o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2018.

Správa má parlamentnú tlač 1345 a správa výboru má tlač 1345a. Prosím predsedníčku Rady pre vysielanie a retransmisiu Martu Danielovú, aby správu uviedla. Nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Správa o stave vysielania a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2018, nech je akokoľvek každoročne rozsiahla, nemôže do detailu podať obraz o činnosti Rady.
Hlavnou oblasťou našej činnosti je oblasť regulácie z hľadiska dohľadu dodržiavania zákona č. 308 a s ním súvisiacich predpisov a udeľovanie licencií na rozhlasové a televízne vysielanie a na registráciu subjektov poskytujúcich retransmisiu. Rada je jediným kompetentným orgánom na Slovensku pre oblasť udeľovania týchto licencií.
Len pre predstavivosť, niekoľko čísiel aktuálnych k 1. januáru 2019, keďže tieto čísla sa každé dva týždne podľa rokovania Rady menia. K 1. januáru 2019 sme registrovali 223 televíznych licencií, 67 rozhlasových licencií a 149 registrácií retransmisie. Tu treba povedať, že postup pri prideľovaní licencií je rozdielny u televíznych žiadateľov a iný u žiadateľov na rozhlasové vysielanie. U žiadateľov na rozhlasové vysielanie je zložitejší v tom, pretože udelenie licencie je viazané na pridelenie frekvencií. Tie prideľujeme podľa zoznamu regulačného úradu dvakrát do roka, na jar, na jeseň. Napríklad napozajtra bude vypočutie 10 žiadateľov na 20 frekvencií a rozhodovať sa o nich bude v stredu.
Aj z týchto čísiel, koľko je licencií na rozhlasové, televízne vysielanie, na retransmisiu, je zrejmé, že nie je možné, aby 36 pracovníkov kancelárie zmonitorovalo každoročne vysielanie. Uskutočnili sme však plánované monitoringy vysielania najmä spravodajstva a publicistiky pri dôležitých spoločenských udalostiach, ako boli napríklad voľby, okrem toho sme v období koncoročných sviatkov monitorovali rozsah vysielanej reklamy v hlavných vysielacích časoch, robíme námatkové kontrolné monitoringy, ale najrozsiahlejšiu oblasť monitorovania vysielania predstavovala, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, kontrola obsahu vysielania na základe doručených sťažností. Okolo 376 sťažností bolo posúdených a predložených na rokovanie Rady. Týkali sa podnetov na 382 programov a zvyšok, asi 600 podaní, to boli rôzne informácie, odpovede pre médiá, všeobecná korešpondencia fyzických osôb a podobne. Ale tých 382 programov sa týkalo lokálnych celoslovenských multiregulárnych vysielateľov. Keď som už spomenula toto číslo 382 programov, v jednom podnete môžu byť aj sťažnosti na troch, štyroch vysielateľov. Presná tabuľka s porovnávajúcimi údajmi za predchádzajúci rok 2017 je na strane 198. Nechcem vás zdržiavať, podrobne sme o tom hovorili na mediálnom výbore. Tam je presne tabuľka, na ktorých vysielateľov koľko prišlo sťažností a o koľko je to viac alebo menej s predchádzajúcim obdobím. Samozrejme, že u vysielateľov, ktorí majú viac programových služieb, je ten počet sťažností niekoľkonásobne vyšší, ale stále ešte tieto sťažnosti nevypovedajú o kvalite vysielania. Rada sa nezaoberá sledovanosťou a nespokojnosťou vysielateľov, my monitorujeme a teda preskúmavame len podnety na konkrétne komunikáty.
V čom je zmena oproti roku 2017, čo som tu v správe pred rokom hovorila v porovnaní s rokom 2018? Kým v roku 2017 prišlo najviac podnetov na jednotný systém označovania, v roku 2018 sa najviac sťažností týkalo objektivity a vyváženosti spravodajských a politicko-publicistických programov. Na druhom mieste bol zásah do ľudskej dôstojnosti, na treťom bol ten jednotný systém označovania a potom už štandardne na množstvo vysielanej reklamy, telenákupu, sponzoringu a podobne.
Z tohto množstva sťažností bola väčšina vyhodnotených ako neopodstatnených, čo ale neznamená, že bez výhrad a už vôbec nie jednohlasne. Tu si dovolím pripomenúť, že Rada pre vysielanie a retransmisiu posudzuje výhradne celkové vyznenie. Keďže vysielateľ vysiela slobodne a nezávisle, nám neprislúcha, hoci sa mnohé sťažnosti odvolávajú na to, že aká bola vybratá téma, akí tam boli hostia, zle postavená dramaturgia, štruktúra komunikátu, tak týmto sa Rada nemôže zaoberať, ale v prvom rade pri týchto reláciách hodnotíme teda vyznenie, či to boli komunikáty presné, aktuálne, vyvážené, vecné, zrozumiteľné, transparentné.
V prípade porušenia zákona, ktoré nasleduje, teda rozhodnutie po skúmaní dlhodobejšom, tam sa už potom rozhoduje o sankciách, buď sa konanie zastaví, alebo sa dávajú sankcie od najnižších upozornení až potom po finančné. Pri určovaní pokuty samozrejme berieme do úvahy viacero kritérií, závažnosť deliktu, mieru zavinenia, dôraz na výchovnú a nie represívnu zložku, trvanie, následky porušenia. Takže my sa snažíme skôr pôsobiť preventívne, nie represívne. A tam máme celkom dobrý pocit, že ten výber pokút a tých sankcií je menej, a ukazuje sa, že vysielatelia, ktorí sa zaoberajú a analyzujú rozhodnutia Rady, tam ten efekt sa prejavil v znížení počtu sťažností a aj v znížení podaní návrhov na súd.
Vlani sme mali na súde ešte 59 žiadostí o preskúmanie našich rozhodnutí, v 20 podaniach, teda prakticky vo všetkých, ktorými súd rozhodoval, sa súdy stotožnili s rozhodnutiami Rady, ale sú tam ešte, asi 30 sťažností a niektoré ešte aj z roku 2009.
V dvoch bodoch by som sa venovala záveru roka 2018, ktorý bol v dvoch veciach pre nás iný ako ten predchádzajúci. Vždy koncom roka v decembri sme udeľovali výnimky na základe žiadostí z hrania slovenskej hudby. V decembri Rada neudelila ani jednu výnimku, pretože vysielatelia dostatočne nepreukázali, že programová služba úplne vylučuje splnenie zákonom stanovených kvót. Nepotešiteľná správa, že, minulý týždeň to tuším bolo, z ministerstva kultúry prišla správa, že ešte v tomto roku sa chcú zaoberať návrhmi na prehodnotenie doterajšieho znenia zákona.
No a rok 2018, jeho záver priniesol zásadnú zmenu aj v základnom právnom rámci EÚ, keď sa ukončili viac ako dva roky trvajúce rokovania o revízii smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Revízia prináša do mediálneho prostredia viacero zmien, na ktorých sa zúčastňujeme nielen ako členovia komisie na ministerstve kultúry, ale aj priamo v Erge, ako oficiálnom poradnom orgáne Európskej komisie, ktorému od augusta minulého roka predsedá riaditeľ našej Kancelárie Dr. Kukliš. Teda sme priamo pri vzniku návrhov zmien, ktoré významnou mierou budú v budúcich obdobiach, rokoch ovplyvňovať rozhodovaciu činnosť Rady.
Stručne toľko. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Prosím člena výboru pre kultúru a médiá poslanca Farkašovského, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá o prerokovaní Správy o stave vysielania a retransmisie v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2018 vo výbore.
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady za rok 2018 pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1486 z 29. marca 2019 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.
Výbor Národnej rady prerokoval správu a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 160 z 9. mája 2019 schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, po prvé, schváliť Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2018, po druhé, vysloviť súhlas, aby predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu Marta Danielová správu uviedla a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Súčasne výbor určil poslanca Karola Farkašovského za spravodajcu výboru a poveril ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore.
Prerokovaná informácia k správe bola schválená uznesením gestorského výboru č. 161 z 9. mája 2018. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe informácie.
Pán predseda, ďakujem pekne, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, ukončujem možnosť prihlásenia do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Ďakujem. Nie.
Pán spravodajca? Nech sa páči.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja len krátko chcem poukázať na význam inštitúcie a organizácie, akou je Rada pre vysielanie a retransmisiu v Slovenskej republike, pretože je to dozorujúci orgán, ktorý naozaj bdie so všetkou profesionalitou jemu vlastnou nad dodržiavaním pravidiel a čistoty mediálneho prostredia. Je to regulatívny orgán a jeho závery a skúsenosti môže využiť ktokoľvek, či už z poslancov alebo Národnej rady pri príprave mediálnej legislatívy. Myslím si, že studnica skúseností a poznatkov je nevyčerpateľná a určite bude užitočná pri tvorbe mediálnej legislatívy aj v budúcnosti.
No a chcem zdôrazniť to, že tento regulatívny orgán, čo zdôraznila aj pani predsedníčka Marta Danielová, je braný a vnímaný hlavne v tej preventívnej pozícii alebo v tej preventívnosti, že naozaj tá represívnosť v zmysle udeľovania pokút je až druhoradá činnosť Rady. A Rada si toto poslanie a túto povinnosť naozaj plní so všetkou profesionalitou a má aj veľmi dobrý výchovný vplyv na médiá.
Samozrejme, to mediálne prostredie je zložité v súčasnosti. Určite tam budú možnosti na zlepšenie práce aj Rady pre vysielanie a retransmisiu. A chcel by som apelovať aj na kolegov, aby v budúcnosti sme sa snažili nájsť nejakú spoločnú reč, nejaký konsenzus v tom, aby sme pozíciu, legislatívnu pozíciu Rady pre vysielanie a retransmisiu v tejto spoločnosti posilnili, pretože je to naozaj veľmi dôležitý a veľmi významný orgán, ktorý garantuje vyváženosť mediálneho prostredia na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán spravodajca. Súčasne prerokujem rokovanie o tomto bode programu a ďakujem.
Nasledujúcim bodom programu je

Správa o činnosti komisárky pre deti za rok 2018.

Správa má tlač 1396 a spoločná správa výborov má tlač 1396a. Správu uvedie komisárka pre deti Viera Tomanová, ktorú prosím, aby sa ujala slova.
Nech sa páči, pani Tomanová.

Ďakujem veľmi pekne. Pekný dobrý deň, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 5 ods. 1 zákona 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a o komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov si vám dovolím predložiť správu o činnosti komisárky pre deti za rok 2018.
Vážené dámy, vážení páni, uplynulý rok podnietil celú spoločnosť zamyslieť sa nad úrovňou demokracie v našej krajine. V krajine, ktorá oslávila 25. výročie svojej samostatnosti, kedy politika bola hlavnou témou každodenných diskusií, a to nielen vo verejnom živote, v práci, ale aj doma. Tento rok však bol aj rokom plných detských osudov, ktoré potichu prebiehali a prebiehajú mimo kamier, mikrofónov, mimo sál na pozadí politických zmien, výrazných a dôležitých okamihov, ktoré sa určite zapíšu do histórie. V našom úrade sme riešili práve tie, ktoré sú mimo televíznych kamier, mimo talentových súťaží či akcií politických strán.
Prečo? Veľmi jednoduché. Preto, lebo agende, ktorá sa týka neblahých osudov detí, nesvedčí medializácia. Ak sú deti týrané či inak zanedbávané v dôsledku nesprávnych rozhodnutí rodičov alebo iných osôb, ktorým boli zverené do starostlivosti, končia v rukách rôznych odborníkov, špecialistov až po pedopsychiatrov, tak v takomto prípade hlasný pohľad nikdy nie je v prospech dieťaťa. Dieťa je traumatizované a ak verejne rozoberáme jeho prípad, ktorý ho trápi, veľmi ťažko sa vysporadúva s dôsledkami, ktoré naň dopadajú. Preto ani ja, ani moji spolupracovníci nechodíme s osudmi detí pred kamery, ani do médií. Naopak, veľmi diskrétne riešime ich často žalostné osudy so všetkými inštitúciami, ktoré sú schopné pomôcť a sú ochotné pomôcť.
V podstate ide o takmer 1 600 podaní, ktoré sme uplynulý rok riešili, 722 poradenských činností, monitoring sme vykonali v 79 zariadeniach pre deti. Okrem toho sme prešli aj všetky resocializačné zariadenia, ktoré sa transformovali a od 1. apríla minulého roku vznikali jednoznačne centrá pre deti a pre rodiny a v rámci nich aj sú realizované aj resocializačné programy. Osobitne sme vykonali monitoring príčin výskytu osýpok a syfilisu v okrese Trebišov. Zaoberali sme sa aj problematikou úmrtia šiestich detí z dôvodu zanedbania zdravotnej starostlivosti. V tejto chvíli už môžeme hovoriť nie o šiestich deťoch, ale o dvadsiatich ôsmich prípadoch, ktoré máme a ktoré riešime. Len prípady okolo týchto úmrtí, sme v jednom prípade vykonávali v priemere zhruba okolo 60 úkonov, a to nehovorím o spoločnom dianí. V tejto súvislosti si dovolím poďakovať a veľmi úprimne zo srdca predsedovi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pánovi Dr. Tomášovi Haškovi a samozrejme aj iným, ktorí pomáhali, a Generálnej prokuratúre, ktorá sa ujala, a dá sa povedať, že dnes všetky prípady s výnimkou jedného, kde už sa jedná o dospelého mladého človeka, všetky sa dočkajú snáď spravodlivosti.
Dámy, páni, správa, ktorú predkladám, obsahuje informáciu len o vlastnej činnosti a časti činnosti, ktoré sme spolu s ôsmimi odbornými spolupracovníkmi vykonávali, a to z dôvodu určitého limitu rozsahu správy predkladanej do parlamentu nie je možné poskytnúť celú škálu aktivít, ktorým sme sa venovali a ktoré boli vykonávané. No aj napriek tomu verím, že každá jedna strana tejto správy poskytuje praktický a plastický obraz o tom, čo sa vykonávalo a koľko práce bolo vykonané na úseku ochrany práv vyplývajúcich z Dohovoru o právach detí.
Z hľadiska základnej štruktúry je predložený materiál členený na stručné informácie o medzinárodnej právnej úprave práv dieťaťa, o postavení inštitútu komisára pre deti, o samotnej činnosti komisára pre deti, kde obsahuje časť o hospodárení a personálnom zabezpečení úradu komisára pre deti. A napokon v prílohách je ako názorná ilustrácia súhrn práv dieťaťa obsiahnutých v dohovore a zároveň zoznam právnych predpisov, ktorými Slovenská republika tieto práva implementovala.
Jadro správy, si myslím, že tvorí tá rímska trojka, ktorá je zameraná na samotnú činnosť komisárky pre deti. Táto časť je zostavená podľa kľúčových kompetencií komisára pre deti upravených zákonom. Jednotlivé kapitoly sú však štrukturované podľa práv dieťaťa tak, ako ich upravuje dohovor.
Verím, že v kapitole Pomoc pri ochrane práv dieťaťa na základe podnetu alebo vlastnej iniciatívy vás zaujmú smutné autentické príbehy porušovania práv detí, ktoré sme riešili, či už z môjho vlastného podnetu alebo z podnetu detí, či iných osôb. O tieto príbehy ste si sami vlastne požiadali pri prerokúvaní predchádzajúcich správ, preto sme sa ich rozhodli ako tak zaradiť. Príbehy sme zostavili tak, aby sme poskytli ilustráciu o typoch riešených podnetov z hľadiska problému, s ktorým dieťa zápasí. Sústredili sme sa na príbehy v oblasti práva dieťaťa na rodinu, práva dieťaťa na život a zdravotnú starostlivosť, práva dieťaťa na vzdelanie, práva dieťaťa na súkromie a vlastný názor. Taktiež sme sa zamerali aj na šikanu, právo dieťaťa na dôstojnú životnú úroveň, na posudzovanie podnetu vo veci dodržiavania rozhodnutia súdu o právach dieťaťa.
Aby som vám mohla poskytnúť taký reálnejší obraz o tom, ako vykonávame našu agendu, každý opisovaný príbeh je štrukturovaný tak, že opisujeme problém, potom postup nášho úradu pri riešení veci, vrátane označenia kompetentných orgánov, s ktorými sme spolupracovali pri riešení problému. Potom sú zistenia, ktoré sme teda uviedli, a súčasne sme uvádzali aj právnu úpravu, ktorá sa viaže na daný problém. Samozrejme, že sme označili aj prostriedky nápravy a napokon pri viacerých príbehoch aj spätnú väzbu. To znamená, ako sa kompetentné orgány vysporiadali s návrhmi opatrení, ktoré sme predkladali, nápravné opatrenia, ak nám túto väzbu vôbec spätne poskytli. Musím povedať, že ide o veľmi zdĺhavý proces a dlhodobé rokovania s kompetentnými inštitúciami, a preto je aj táto neúplnosť spätnej väzby. Pri väčšine príbehov uvádzame aj rozhodnutie orgánu, do ktorého pôsobnosť patrí rozhodnúť vo veci, ale niekedy aj názor dieťaťa, ako dieťa reaguje na rozhodnutie.
V kapitole týkajúcej sa posudzovania dodržiavania práv dieťaťa prostredníctvom monitorovacej činnosti sa sústreďujeme na dodržiavanie práv detí v detských domovoch, v reedukačných zariadeniach, v zariadeniach sociálnych služieb a samozrejme, že sme sa pozreli aj do všetkých resocializačných zariadení, v ktorých ešte prebiehali a dobiehali resocializačné programy. Taktiež sme monitorovali aj práva detí v dodržiavaní práv detí v rómskej osade. Nie v jednej, ale najväčší ten rozsah činnosti bolo vykonané práve v rómskej osade Trebišov.
Pri informácii o monitoringoch dodržiavania práv detí vždy uvádzame cieľ, ktorý sme si pre monitoring určili, spôsob vykonávania monitoringu, zistenia porušenia práv detí, právnu úpravu, ktorá sa na dané prípady zistenia porušovania práv vzťahuje, a samozrejme prostriedky nápravy, ktoré sme monitorovaným zariadeniam a ďalším kompetentným orgánom navrhli.
Pokiaľ ide o činnosť komisárky pre deti, je členená na informáciu o tom, ako sme sa zúčastňovali na legislatívnom procese, o poradenskej činnosti voči našim klientom, na čo bola zameraná, čoho sa najviac u nás objavovalo, ale aj na tom, na veci, s ktorými sa na nás obrátili rodičia, príp. osoby, ktorým deti boli zverené do starostlivosti.
Taktiež sme sa venovali aj podpore zvyšovania povedomia o právach dieťaťa v spoločnosti. Navštívili sme zhruba 20 základných škôl. Nedostali sme sa do predškolských zariadení ešte a aj z hľadiska stredných odborných škôl je to len zopár škôl, ktoré sme navštívili, len štyri. O spolupráci so zainteresovanými odborníkmi a ostatnými inštitúciami v oblasti práv dieťaťa a ešte taktiež táto pasáž hovorí aj v oblasti medzinárodnej spolupráce, čo sme vykonali.
Posledná správa, teda posledná časť a posledná kapitola z predloženej správy sa venuje hospodáreniu, finančnému a personálnemu zabezpečeniu úradu pre komisára pre deti. Úrad svojím spôsobom hospodáril so sumou 426 905 eur na bežné výdavky a 5 000 eur bolo určených na realizáciu kapitálových výdavkov, ktoré sme ušetrili vzhľadom na to, že budeme potrebovať obnovu techniky práve tento rok, a tieto finančné prostriedky boli účelovo určené na financovanie činnosti úradu v zmysle zákona o komisárovi pre deti a podliehajú povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách vo verejnej správe. Úrad mal pre rok 2018 stanovený počet 12 zamestnancov vrátane mňa. Čiže dá sa povedať, že okrem mňa je to ďalších osem odborných zamestnancov, ktorí sa podieľali práve na monitorovaní práv dieťaťa vyplývajúcich z dohovorov a monitorovania dodržiavania právnych predpisov, ktoré nadviazali na dohovor o právach dieťaťa.
Veľmi rada by som vám dala do pozornosti skutočnosť, v hodnotenom období agenda komisára neustále rástla. Enormne narástla najmä agenda vyvolaná podnetmi detí, respektíve iných osôb. Na jedného zamestnanca pripadalo len v podnetovej agende 4 220 úkonov oproti roku 2016, kedy to bolo zhruba 2 050 úkonov. Ak porovnáme nárast agendy úradu v hodnotenom roku 2018 oproti roku 2016, len počet prešetrovaných podnetov stúpol oproti roku 2016 o 157,3 percenta. Ale nakoniec ilustratívne nájdete v grafe na strane 106 viaceré údaje o tom, ako rástla agenda. Tento trend pokračuje aj v tomto roku, ba by som povedala, že sa dokonca, za mesiace január, február, marec ešte enormnejšie rastie, ako to bolo v uplynulom roku. Na jednej strane nárast podnetov svedčí o rastúcej dôvere v inštitút komisára pre deti, no na druhej strane musím povedať, že ma mrzí, že pri takomto náraste podnetov je neúnosné, aby úrad mohol plniť bezo zvyšku všetky zákonné úlohy pri súčasnom počte zamestnancov a pri súčasnom finančnom zabezpečení úradu ako takéhoto.
K finančnému a personálnemu podhodnoteniu došlo samozrejme z určitých dôvodov, a to, suma pridelených finančných prostriedkov formou dotácie zo štátneho rozpočtu a rovnako počet zamestnancov úradov boli v roku 2015 určené odhadom, ani nie kvalifikovaným, v rámci príprav návrhu zákona o komisárovi pre deti a o komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Rozsah agendy bol pri príprave zákona značne podhodnotený. Predkladateľ v tom čase ani nemohol odhadnúť, v akom počte budú podnety detí alebo podnety iných osôb vo vzťahu k ochrane práv detí predkladané na úrad komisára vo veci teda zabezpečenia ochrany práv dieťaťa.
V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť a poukázať aj na odporúčanie výboru OSN v rámci Správy o priebehu a výsledkoch prerokovania konsolidovanej tretej, štvrtej a piatej periodickej správy Slovenskej republiky o implementácii Dohovoru o právach dieťaťa pred Výborom OSN pre práva dieťaťa a návrh gescie k záverečným odporúčaniam Výboru OSN pre práva dieťaťa. Výbor OSN v zmysle svojho všeobecného komentára o úlohe nezávislých inštitúcií pre zachovanie ľudských práv uviedol i záväzok pre Slovenskú republiku, aby štát zabezpečil adekvátne dlhodobé financovanie pre inštitút komisára pre deti, aby zriadil systém monitorovania implementácie opatrení navrhnutých komisárom.
Vážené dámy, vážení páni, na Slovensku žije zhruba 1 028 000 detí. Je to takmer štvrtina obyvateľstva Slovenska. Je potrebné starať sa o ne vo všetkých oblastiach života. Či už ide o oblasť styku dieťaťa s rodičmi po rozvode alebo po rozpade partnerstva, oblasť školstva, oblasť zdravotnej starostlivosti, oblasť trestnej činnosti mladistvých, oblasť kultúry, oblasť ochrany maloletých pred nežiaducimi mediálnymi programami a ďalšie. Naša činnosť je veľmi rozsiahla a nesmierne široko prierezová. Je spojená s agendou rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, s agendou rezortu zdravotníctva, rezortu školstva, rezortu vnútra, rezortu spravodlivosti, rezortu kultúry, ale patrí sem aj agenda súdnictva či exekúcií. Boli by ste prekvapení, hovorím o exekúciách vo vzťahu k deťom či zariadení nápravnej výchovy. Maximálne sa snažíme pomáhať zmierňovať osudy detí, tých, ktoré žijú so svojou traumou, pretože ľudia, ktorým sú deti zverené do starostlivosti, si častokrát neuvedomujú katastrofálny dosah svojho nerozumného konania na dieťa. V dôsledku toho sa deti často ocitajú v psychiatrických liečebniach. Žalostný je stav aj a poznatok, že často sa ani len na to lôžko detí nedostanú a to len z toho dôvodu, že lôžok, rovnako lekárov psychiatrov je výrazný nedostatok. Pre ilustráciu uvediem. Bratislavská detská fakultná nemocnica má oddelenie pre detskú psychiatriu s dvadsiatimi lôžkami. Pripomínam, že je to spádová nemocnica pre celé Slovensko. Aj napriek tomu, že počet prípadov psychicky chorých detí narastá a veľmi značný počet detí, až 50 % detí, ktoré sa stretnú s psychickou traumou, si túto traumu ponesú aj v ďalšej časti života, napriek tomu môžem hovoriť o tom, že na Slovensku je 42 pedopsychiatrov a v tom sú dokonca zarátaní aj tí zopár, ktorí tú prácu robia ako neatestovaní. Na Slovensku chýba viac ako 1 560 pediatrov. Keď hovoríme o pediatroch, musíme hovoriť aj o tom, že mnohí z nich sú v dôchodkovom veku. Pokiaľ sú zdraví, je to úplne v poriadku a, vďakabohu, že sú, ale niektorí prácu vykonávajú aj ako ťažko, ťažko chorí.
Preto asi je namieste otázka, ktorú položím. Ako chceme zabezpečiť ústavné právo detí na zdravotnú starostlivosť a hovorím o zdravotnej starostlivosti pre všetky deti, pre všetky deti, teda pre viac detí, ako je jeden milión detí?
Pri riešení problémov, v ktorých sa deti ocitnú, sa riadime vždy len a len a výlučne princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Tak to vlastne prikazuje Dohovor o právach dieťaťa. Neprihliadame na záujem žiadneho z rodičov. Preto sa často stáva, že jeden z rodičov môže byť nespokojný. Mnohí rodičia nechápu dosť dobre poslanie komisára pre deti a očakávajú, že budeme favorizovať záujem rodiča. Často nechápu ani to, že ich záujem nemusí byť v skutočnosti najlepším záujmom dieťaťa.
Pri predkladaní tejto správy som si plne vedomá, že ani v minulom roku sa nám nepodarilo postihnúť všetky oblasti, ktoré by bolo potrebné preskúmať. Je to oblasť zdravotníckych zariadení. Musíme dokončiť monitoring, ktorý sme začali minulý rok, hoci sme prešli pres všetky resocializačné programy, ktoré, vo vzťahu k deťom. Máme totiž výrazný pokles detí, ktoré sú zaradené v resocializačných programoch, z pôvodných 104 detí dnes zostalo len 37 detí. A v tejto súvislosti si dovolím pripomenúť, nie je to dôsledok toho, že by deti menej používali drogy a iné toxické látky. Vybrala som si aj taký výskum, ktorý robil pán profesor Nociar, a musím povedať, že tie percentá sú značné, napríklad v košickom regióne, v prešovskom regióne, kde sa s týmto problémom stretávame. Navštíviť, pokračujeme navštíviť viacero škôl v riešení, v záujme riešenia šikany, s ktorou sa stretávame a ktorá sa sem-tam zametá pod koberec. Hovorím síce sem-tam, ale stretli sme sa s tým vo viacerých prípadoch. Je potrebné vykonať a pokračovať v monitoringu, kde sme v roku, koncom roku 2016 a v roku 2017 monitorovali zverenie detí do pestúnskej, no nielen do pestúnskej, do všetkých foriem náhradnej rodinnej starostlivosti, a chceme dokončiť aj monitoring procesu adopcií.
Myslím si, že napriek veľkému a záujmu o našu činnosť a veľmi malému tímu odborníkov, značne poddimenzovanému rozpočtu, s ktorým disponujeme, sme urobili obrovský kus práce v prospech zabezpečenia práv detí a nápravy krívd, ktoré boli na nich páchané.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, deti majú slabý hlas, a preto potrebujú dospelých, nás. Budem hovoriť o nás, pretože si dovolím hneď položiť aj takú rečnícku otázku. Je ochota v tejto miestnosti odpútať sa od politiky, záujmov vlastných či zastupovaných? Je ochota zabudnúť na vidinu svojho úspechu a politických cieľov, píár či sebaprezentácie kvôli voľbám a pozrieť sa na deti? Sme schopní bez predsudkov a zaškatuľkovania podľa politických cieľov diskutovať o problémoch detí? Chcem veriť, že áno. Na Slovensku totižto žije množstvo ľudí, ktorí sa boria s množstvami problémov, ktoré v turbulentných politických diskusiách unikli pozornosti legislatívcov, ale i vás, vážení členovia parlamentu. Verím, že vo vás právom chcem vidieť a dúfam aj uvidím spojencov, ktorí pomôžu prostriedky nápravy a opatrenia, ktoré v správe predkladáme, aj skutočne zrealizovať.
Sme v roku 2019, 20. novembra si pripomenieme 30. výročie od podpísania Dohovoru o právach detí a budúci rok bude rokom tiež 30. výročia, kedy Slovenská republika pristúpila k Dohovoru o právach detí. Preto aj pri tejto príležitosti sa na vás obraciam a dovoľujem si vás požiadať o spoluprácu. Ide nám predsa o deti, o deti, budúcu generáciu nášho národa. A znovu pripomínam, že nie sú to len slová a frázy, je to skutočne holá skutočnosť.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a prípadnú podporu tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Pán predseda, skončila som, pardon.

Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Soboňu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.