51. schôdza

Dobrý deň prajem. Ďakujem, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi teda teraz predniesť tri návrhy, budem ich uvádzať postupne, ktoré sme si pripravili ako strana SaS na zníženie cien elektriny.
Asi ste zachytili, v poslednom dobe sa množia také tie nepríjemné správy, že na budúci rok tá cena elektriny na, pre tých koncových spotrebiteľov porastie. Tvrdia to ako dodávatelia elektriny, tak aj samotný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ospravedlňujú to tým, že cena elektriny na burze rastie. A to je naozaj pravda, kým minulý rok, keď sa stanovovali tie regulované ceny pre koncových spotrebiteľov, tak sa vychádzalo z I. polroka alebo priemeru cien trhových z I. polroka 2017, kde tá..., pardon, ’18, kde tá cena sa pohybovala na úrovni asi 40,48 eura, 40 euro aj 48 centov. Tá, ktorá sa bude stanovovať na budúci rok, už sa budeme baviť asi o 52 eurách. Toto je vlastne tá prvá časť tohto polroka, teda tohto roka, ten prvý polrok, kde naozaj ten regulátor zoberie priebeh, priemer týchto cien a tieto na trhu a tieto premietne do tej koncovej regulovanej ceny.
Ale keď ste ma v minulosti dobre počúvali, tak asi veľmi dobre viete, že tá koncová cena nie je iba cena elektriny, ktorá je daná trhom, že sa k tomu pripájajú napríklad poplatky za distribúciu elektriny, poplatky za prenos elektriny, no a, samozrejme, pripájajú sa k tomu aj rôzne politické rozhodnutia a rôzne politické zásahy. Keď si to tak rozdelíte a pozriete sa na to, ak, ako vyzerá tá štruktúra tej ceny, tak cena elektriny, samotná komodita tvorí asi 32 %, čo sa týka tých poplatkov za distribúciu a za prenos, tak je to asi 45 % a ten zvyšok, odhadujem, 22 % vychádza práve na tú, na tie politické zásahy. No a týmito našimi zákonmi by sme chceli tieto politické zásahy, keď už nie odstrániť, tak aspoň znížiť alebo postupne okresať.
A hneď tento prvý zákon, ktorý ideme predkladať, spočíva v tom, že máme v týchto cenách premietnuté aj tzv. dotácie. Dotácie sú zlé. Minimálne my ako liberáli to tvrdíme. Dotácie sú jednoducho niečo, čo by v našom systéme fungovať a existovať nemalo, pretože to kriví celé to trhové prostredie a..., ale, bohužiaľ, v tej energetike v prípade obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla ich spätne zrušiť nevieme. Jednoducho boli by sme naozaj vystavení rôznym, rôznym súdom, kedy by tí výrobcovia, ktorí si požiadali alebo ktorí majú nárok na túto podporu garantovanú zákonom, zákonom č. 305/2009 Z. z., ktorú pripravil, ktorý pripravil ešte pán Jahnátek. A vlastne keď sa rozdávali všetky tie povolenia na pripojenie v roku 2009 na fotovoltiku a tak ďalej, tak všetci títo by nás mohli paradoxne zažalovať a, bohužiaľ, neuspeli by sme, pretože naozaj retroaktívne nemôžte prijímať žiadnu legislatívu ani žiadne zákony.
Čo bolo ale zlé na tom celom, pretože koniec koncov tá zelená energia má svoj, svoje opodstatnenie v rámci toho nášho energetického mixu a prikazuje nám to takisto aj Európska únia, aby sme napĺňali nejaké tie ciele, či už do roku 2020, do roku 2030, ale to, čo sme my urobili zlé na tom začiatku, bolo, že my sme všetky tieto dotácie, tak ako ich dostávajú títo výrobcovia, preniesli paradoxne nie na toho, kto tie dotácie vymyslel, teda štát, a aby sa štát postaral o to, že kde na to nájde zdroje financovania, ale sme to celé preniesli do cien elektriny. Do cien elektriny každého jedného z vás, do cien elektriny podnikateľom, do cien elektriny domácnostiam a vďaka tomu máme dnes jedny z najvyšších koncových cien elektriny v rámci Európskej únie.
Bohužiaľ, toto je, toto je fakt, ktorý je nezvrátiteľný. A to čo s tým môžme urobiť, je, že toto bremeno, ktoré sme preniesli na tých ľudí, aspoň čiastočne snímeme a budeme hľadať iné, alternatívne zdroje.
No a tento prvý zákon je presne o tom, že zavádzame tzv. viaczdrojové financovanie. Toto viaczdrojové financovanie spočíva v tom, alebo teda je motivované po vzore Českej republiky a spočíva v tom, že časť z týchto poplatkov, časť z týchto dotácií nebudeme, alebo budeme brať z Environmentálneho fondu, teda z predaja emisií, čo dáva logiku, pretože práve ten Environmentálny fond má ten účel, aby sa podporovali rôzne, rôzne opatrenia na zlepšovanie životného prostredia. A obnoviteľné zdroje sú jedným zo spôsobov na zlepšovanie toho životného prostredia.
Konkrétne mali sme tu na minulej schôdzi schválený zákon, kde sa teda vyšpecifikovali nejaké tie nové možnosti, ako ten Environmentálny fond využiť. No my chceme z jednej, jedného toho chlievika, kde je vyčlenených 35 % určených na účely financovania individuálnych ekologických projektov na podklade schémy štátnej pomoci ustanovenej ministerstvom životného prostredia, na tento účel z týchto 35 % zobrať polovicu, to je 17,5 %, a toto použiť na zníženie toho zaťaženia tými dotáciami, ktoré sa premietajú do tej ceny elektriny.
Keby ste chceli vedieť, tak v minulom roku z predaja emisií Environmentálny fond vybral 229 mil. eur. Ak by sme z toho zobrali 17,5 %, tak sa bavíme o 40 mil. eur. 40 mil. eur je proste to, čo, o čo my by sme znížili to zaťaženie vašich účtov za elektrinu v zmysle práve tej, tej, toho dotačného príspevku.
No, a samotný Environmentálny fond, ako doteraz fungoval, možnože viete, leží nám tam takpovediac ľadom 430 mil. eur, toto bolo k 31. 12. 2018, a teda osobne si myslím, že je naozaj čas začať tento Environmentálny fond využívať zmysluplnejšie. A práve tento náš predkladaný zákon, si myslím, túto zmysluplnosť do tohto zavádza.
Takže, vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, týmto by som vás chcel poprosiť o podporu tohto zákona, vďaka ktorému sa znížia účty za elektrinu.
A ja sa teda potom ešte na chvíľku prihlásim aj do rozpravy, aby na mňa mohli kolegovia reagovať.

Ďakujem. Teraz dávam slovo... Pán poslanec, opačne. Vy ste navrhovateľ. (Reakcia navrhovateľa.) Áno. (Povedané so smiechom.)
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého navrhol gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Pavelkovi, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1720). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Za znenie, za znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní v gestorskom a do 32 dní prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ako jediná pani poslankyňa Zemanová. Končím možnosť sa prihlásiť. A najprv, samozrejme, pán navrhovateľ Galek. (Reakcia navrhovateľa.) Alebo potom?
Takže, pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči, máte slovo.